Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6Er/703/2009

Uznesenie

Okresný súd Svidník v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnej R.. F. Z., nar. XX.X.XXXX, E. XX, XXX XX H., zastúpenej Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, Grešova 7, 080 01 Prešov, IČO: 50 005 871, za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinnej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o vymoženie 3 472,97 eura s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, o námietkach povinnej vznesených proti exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Námietky povinnej proti exekúcii zamieta ako neskoro podané.

II. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

III. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Povinná má nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.

V. Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník poverením č. 5712 032584 zo dňa 25.11.2009 poveril súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, so sídlom v Bratislave na ul. Vazovovoej 9, vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 3 472,97 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave č. II/2009-277 zo dňa 15.10.2006.

2. Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 11.3.2010 súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár povinnú upovedomil, že dňa 27.10.2009 sa voči nej začalo exekučné konanie.

- 2 -

3. Z pripojenej doručenky, (č.l. exekučného spisu 35), má súd za preukázané, že vyššie uvedené upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 31.3.2017.

4. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie povinná podala dňa 18.04.2017 podanie označené ako „Námietky povinnej proti exekúcii“ a „návrh na zastavenie exekúcie“. Námietky proti exekúcii povinná odôvodnila tým, že exekučným titulom v prebiehajúcej exekúcii je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave, sp. zn. 11/2006-277 zo dňa 15.10.2006, právoplatného dňa 20.11.2006. Uvedený rozsudok bol vydaný na podklade rozhodcovskej doložky podľa článku V. bod 2 úverovej zmluvy, kde povinná vyhlásila, že bola oboznámená so Všeobecnými úverovými podmienkami veriteľa a v zmysle bodu 18 VOP sa mali strany záväzkovo právneho vzťahu titulom spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere č. 0451656017 dohodnúť na rozhodcovej doložke. Od uvedeného ustanovenia VOP odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené dňa 31.03.2017. V súlade s ust. § 50 Exekučného poriadku v znení pred 01.01.2015 (§ 243d ods. 2 EP) namieta zákonnosť exekučného titulu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje úpravu preventívnej kontroly zákonnosti vykonávanej súdom v rámci exekučného konania. Podstatou takejto kontroly je preskúmanie, či žiadosť, návrh a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Pri zistení nesúladu zo zákonom, udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda i rozbehnutie exekučného konania nie je možné. Len súlad všetkých troch písomností so zákonom umožňuje udelenie poverenia, kým naopak nesúlad i len jednej z nich, udelenie poverenia vylučuje. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Poukázala na ust. § 4 ods. 1 až 3 zákona o rozhodcovskom konaní, účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere medzi účastníkmi, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Uvedené možno zhrnúť tak, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. ). Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 9.12.2010 sp.zn. - 15, súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania. V zmysle ustanovenia § 4 zákona

- 3 -

o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V zmysle čl. 18 VOP je uvedená rozhodcovská doložka. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 v čase uzavretia úverovej zmluvy bola striktná bez možnosti extenzívneho výkladu, pričom formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Z obsahu zmluvy o úvere a zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru mohli byť síce technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, pretože neboli dodržané podmienky v zmysle ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, je možný jediný záver, a to že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu v zmysle na konanie o nároku oprávneného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi ňou a veriteľom dňa 03.12.2004. V súvislosti s vyššie uvedeným, poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie ), napr. nález ÚS SR sp. zn. , napr. uznesenie OS Prešov sp. zn. , napr. uznesenie KS v Prešove sp. zn. , navrhuje povinná exekučnému súdu námietkam vyhovieť alternatívne vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť v postupom podľa ust. EP v spojení s ust. EP. Má za to, že vyššie zmienená judikatúra a iná ustálená rozhodovacia činnosť exekučných súdov bola súdu známa už v štádiu konania o žiadosti o udelenie poverenia a niektoré z vyššie uvedených rozhodnutí sú založené v správnom registri exekučného súdu pod sp. zn. , ako vyplýva z podania vedľajšieho účastníka zo dňa 16.11.2011 nachádzajúceho sa v exekučnom spise. Vzhľadom na prechodné ustanovenia Exekučného poriadku, princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, má za to, že na prebiehajúce exekučné konanie sa vzťahuje v znení do 30.6.2016 a s tým súvisiaci jej návrh na priznanie náhrady trov exekučného konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré si súčasne vyčíslila.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.3.2022 k námietkam povinnej uviedol, že v zmysle ustanovenia Exekučný poriadok: „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.“ V prvom rade uviedol, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 31.03.2017 a námietky

- 4 -

podala až dňa 18.04.2017, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie námietok. Povinná v podaných námietkach poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ Má za to, že v exekučnom konaní sp. zn. ku kontrole žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu došlo už v roku 2009. Túto kontrolu vykonal Okresný súd Svidník, ktorý nezistil žiaden rozpor a dňa 25.11.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5712 032584, ktorá je tak vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Požiadavka akéhosi opätovného preskúmania exekučného titulu exekučným súdom, ktorý už raz rozhodol o jeho súlade a vydal poverenie, nemá žiadnu oporu v ustanoveniach Exekučného poriadku a ani v ustanoveniach iného právneho predpisu. Takéto konanie by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, na ktorý poukazuje povinná. S ohľadom na skutočnosť, že námietky neboli podané včas a na ich celkovú absurdnosť, navrhuje, aby exekučný súd námietky voči exekúcii zamietol.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/

> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie /§ 46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

8. Na základe uvedeného súd skúmal, či námietky boli podané včas a či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej Mgr. F. Z. doručené dňa 31.3.2017, čo vyplýva z doručenky pripojenej k predmetnému upovedomeniu a táto dňa 18.4.2017 podala námietky proti exekúcii, ktoré súdnemu exekútorovi boli doručené dňa 20.4.2017. Lehota 14 dní na podanie námietok povinnej uplynula dňa 14.4.2017 (upovedomenie doručené dňa 31.3.2017 + 14 dní je 14.4.2017), avšak námietky boli podané na poštovú prepravu až dňa 18.4.2017, teda po uplynutí zákonnej lehoty na ich podanie. Vzhľadom na uvedené súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol ako neskoro podané.

- 5 -

9. Podľa , a (ďalej len „“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3).

10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

12. Podľa , písm. a, b, c, zákona číslo , o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v , alebo b), ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

13. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

14. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Počas celého exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané

- 6 -

poverenie na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu exekúcie.

17. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 9.12.2010, sp. zn. - 15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

18. Súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu sp. zn. , dokladov založených v spise, no najmä obsahom rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave č. II/2009-277 zo dňa 15.10.2006 a obsahom Zmluvy o splátkovom úvere č. 0451656017 zo dňa 03.12.2004 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami vrátane Všeobecných obchodných podmienok zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená vyššie uvedená zmluva o splátkovom úvere. Zo Zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinnou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom.

19. Podľa , zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) (účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov

20. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia

- 7 -

konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

23. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku č. II/2009-277 zo dňa 15.10.2006 rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave, na konanie a rozhodnutie vo veci, je upravená v bode 18. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), kde sa žalobca a žalovaná dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch uvedených v bode 18.1. VOP, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Týmto je daná právomoc Rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci samej. Podľa bodu 18.3. VOP sa žalobca so žalovanou dohodli, že sa podrobujú vnútorným právnym predpisom rozhodcovského konania Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom. Ustanovenie bodu 18. VOP je písomnou rozhodcovskou zmluvou vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo veci samej. Žalobca ani žalovaná od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve neodstúpili ani ju nijako nezmenili.

24. Po preskúmaní Zmluvy o splátkovom úvere č. 0451656017 zo dňa 03.12.2004 a Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, súd zistil, že v danom prípade rozhodcovská doložka v bode 18. a nasl. VOP nebola upravená tak, ako to uviedol Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom v Bratislave v odôvodnení svojho rozsudku č. II/2009-277 zo dňa 15.10.2006. Naopak, v bode 18.9. VOP je uvedené „Pokiaľ nebude medzi Klientom a Bankou dohodnuté inak, je pre riešenie všetkých sporov miestne príslušný všeobecný súd v sídle Banky. Banka je však oprávnená, podľa vlastného uváženia, v prípade, že je navrhovateľom, podať návrh na začatie konania na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike alebo na zahraničnom súde, ak je takýto súd vecne príslušným súdom Klienta“. Vzhľadom na túto skutočnosť má súd za to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej by bola daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave, nebola medzi zmluvnými stranami osobitne dojednaná a nebola zmluvnými stranami ani osobitne podpísaná, a preto povinná ani nemohla byť oboznámená o tom, že prípadné spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že v prípade, ak by aj VOP obsahovali úpravu rozhodcovskej doložky, tak samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, s ktorými by netransparentne splynula aj prípadná rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, by podľa názoru súdu nepostačoval na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd svoj názor opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v exekučnej veci č.k. -28 zo dňa 10.5.2011, v zmysle odôvodnenia ktorého tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, nie je podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán ktorý nebol právomocný vo veci

- 8 -

konať a z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodcovský rozsudok č. II/2009-277 zo dňa 15.10.2006 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk so sídlom v Bratislave vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, preto predmetnú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

26. Čo sa týka prípustnosti vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do exekučného konania, súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.4.2013

č.k. -53, podľa ktorého s účinnosťou od 15.10.2008 (v znení účinnom do 30.6.2016) zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je takouto právnickou osobou, a preto je jej vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka, na základe zákona možný. Ako vyplýva z dôvodovej správy : „Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem.” Obdobne uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.2.2013 č.k. -48, podľa ktorého o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania a ani neobsahuje právnu úpravu vedľajšieho účastníctva. Preto je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ustanovenia , čo priamo ukladá ustanovenie , podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon ( ) zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní - právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Združenie je takou právnickou osobou, preto je jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na základe zákona možný. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poznamenal, že v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj otázky, ktoré majú význam v základnom konaní, napr. či je plnenie objektívne možné, či neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie. Nejde teda len o aspekt vymoženia pohľadávky bez ďalšieho.

27. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

28. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

29. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

- 9 -

30. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi súd rozhodol v súlade s Exekučného poriadku v spojení s a Exekučného poriadku. Tým, že oprávnený viedol exekúciu na podklade nespôsobilého exekučného titulu, možno uzavrieť, že z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a preto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.

34. O trovách konania vo vzťahu k oprávnenému, povinnej a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súd rozhodol podľa a , pretože rozhodovanie o trovách konania vo vzťahu k týmto účastníkom konania nemožno dôvodiť z úpravy ustanovení Exekučného poriadku, pretože táto úprava dopadá len na vzájomný vzťah oprávneného a súdneho exekútora. Keďže oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, má povinná nárok na náhradu trov konania. Podľa pomeru úspechu však náhrada trov konania patrí s poukazom na ustanovenie aj Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý úspešne vystupoval na podporu povinnej a ktorý si trovy konania aj uplatnil.

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom II., III. IV. a V. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- 10 -

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo