Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-172-2024.pdf
PDF · 157.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/172/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci manželky A. B., C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., zastúpenej zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 a manžela D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. F. B., nar. X.X.XXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, za účasti Úradu komisára pre deti, o odvolaní manžela/otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. PB-14P/51/2018-930 zo dňa 24. apríla 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. PB-14P/51/2018-930 zo dňa 24. apríla 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že otec je povinný od 2.6.2022 platiť na mal. F. B., nar. X.X.XXXX výživné vo výške 300 Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Podľa v poradí druhého výroku zameškané výživné za obdobie od 2.6.2022 do 31.5.2024 vo výške 3 595 Eur je otec povinný zaplatiť do rúk matky do 31.12.2024. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v poradí tretím výrokom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh manželky/matky (ďalej aj ,,matka“), ktorým sa o.i. domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s D. B. ( manžel/otec, ďalej aj ,,otec“), upravil rozsah vyživovacej povinnosti otca na mal. F. na 150 Eur mesačne (č.l. 2), resp. 300 Eur mesačne (č.l. 631), jeho zdôvodnenie a doložené dôkazy.
3. Okresný súd uviedol, že otec s určením výživného na mal. F. nesúhlasil a uviedol svoje dôvody a dôkazy.
4. Kolízny opatrovník sa pre prípad rozvodu pridržiaval znaleckého dokazovania a odporučil, aby mal. F. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a mal. G. do osobnej starostlivosti otca. Čo sa týka výživného odporučil, aby matke bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima a čo sa týka mal. G. vo výške 150 Eur. Ďalej odporučil uložiť výchovné opatrenie a uložiť rodičom a mal. deťom povinnosť podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Púchov, so sídlom Štefánikova 832, Púchov, v rozsahu 30 hodín za účelom úpravy rodinných
a sociálnych pomerov, ako aj podpory, obnovy a rozvoja rodičovských kompetencií, a tiež na úpravu vzťahov medzi súrodencami a rodičmi a deťmi.
5. Okresný súd uviedol, že komisár pre deti sa k výške výživného nevyjadril.
6. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd popísal rozsah vykonaného dokazovania, preukázané a nepreukázané skutočnosti, zistený skutočný stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 24 ods. 1, § 63 ods. 1 § 75 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
7. Okresný súd považoval za potrebné uviesť, že z dôvodu, že výrok o rozvode manželstva rodičov mal. F. nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2022 (viď č.l. 389, 503 rub spisu), predmetom rozsudku bolo už iba určenie výživného na mal. F. za obdobie odo dňa 2.6.2022 do budúcnosti. Výživné na čas do rozvodu (t.j. do 1.6.2022) bolo predmetom konania sp.zn. 5P/24/2018, ktoré konanie však bolo zastavené, pretože matka návrh zobrala späť.
8. Okresnému súdu z obsahu spisu vyplývalo, že v súvislosti s mal. F. je potrebné vynaložiť:
- cca 120 Eur mesačne na stravu a nápoje (podľa Eurostatu 4-členná rodina z Trenčianskeho kraja v roku 2020 míňala na potraviny a nápoje 350 Eur mesačne, čo predstavuje 87,50 Eur na osobu, čo s prihliadnutím na infláciu 3,2% ročne v roku 2021 a 12,8% ročne v roku 2022 predstavuje 101,86 Eur; pretože však ceny potravín rástli rýchlejšie, okresný súd za primeranú sumu považoval 120 Eur/ mesačne); 23,33 Eur mesačne na zabezpečenie bývania (príspevok matky 70 Eur mesačne: 3 osoby
- matka, mal. F. a mal. G.); cca 20 Eur mesačne na odevy a obuv (podľa Štatistického úradu SR boli v roku 2020 peňažné výdavky na odievanie a obuv 175 Eur ročne na osobu, t.j. 14,58 Eur mesačne na osobu, čo s prihliadnutím na infláciu 3,2% ročne v roku 2021 a 12,8% ročne v roku 2022 predstavuje 17 Eur mesačne na osobu); cca 19 Eur mesačne za okuliare (229,50 Eur : 12 mesiacov)
- cca 50 Eur mesačne v súvislosti s poplatkami za ZRPŠ; 1,66 Eur mesačne na ZRPŠ (20 Eur : 12 mesiacov); cca 10 Eur mesačne za školské pomôcky; cca 2,57 Eur mesačne za školskú tašku; min. 5 Eur mesačne na telekomunikačné služby; cca 24 Eur mesačne na dopravu do a zo ZŠ (0,57 Eur x 2 cesty denne x 21 dní), čo spolu predstavuje cca 231,36 Eur, k čomu je potrebné prirátať aj výdavky na lieky, vitamíny a na hygienické potreby a je teda zrejmé, že mesačné výdavky mal. F. sú cca 250 Eur. Ak okresný súd dospel k záveru, že výdavky na školskú tašku sú 2,57 Eur mesačne, vychádzal z toho, že niet rozumného dôvodu, prečo by taška nemala vydržať mal. F. aspoň 2 roky, čo potom predstavuje 2,57 Eur mesačne (61,70 Eur : 2 roky : 12 mesiacov). Pokiaľ išlo o výdavky mal. F. na odevy a obuv, matka predložila množstvo pokladničných dokladov týkajúcich sa nákupu oblečenia. Z týchto dokladov však nevyplýval jednoznačný záver, že ide o oblečenie a obuv zakúpenú práve pre mal. F. - a okresný súd, preto pri vyčíslení výdavkov maloletej na obuv a oblečenie vychádzal z údajov štatistického úradu.
9. Pokiaľ išlo o schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, z vykonaného dokazovania okresnému súdu vyplývalo, že od 10.4.2007 do 1.12.2022 (č.l. 869), t.j. aj v deň právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov mal. F. bol otec živnostníkom. Vzhľadom na to, že otec mal príjmy z inej než závislej činnosti, okresný súd ho v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine vyzval, aby preukázal príjmy v roku 2022 a aby predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (doručenka č.l. 839). Z otcom následne predložených listín (daňové priznanie, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, výplatné pásky a rozhodnutia súvisiace s vymáhaním pohľadávok zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne), pritom vyplývalo, že v roku 2022 bol príjem otca údajne iba 466,56 Eur (príjmy zo živnosti 11 940 Eur mínus výdavky zo živnosti 7 164 Eur, plus mzda za 1/2022 822,70 Eur : 12 mesiacov). Z údajných 466,56 Eur pritom otec platil: 150 Eur mesačne titulom výživného na mal. E.; 150 Eur mesačne titulom výživného na mal. F.; 25 Eur mesačne za stravovanie mal. G. v školskej jedálni (č.l. 595
- 604); 66 Eur mesačne za telekomunikačné služby (viď vyjadrenie otca na č.l. 387, že telefón Samsung S21 spláca po 66 Eur mesačne), z čoho potom dodatočne ale vyplývalo, že na uspokojovanie ostatných potrieb otca a mal. G. by už otcovi pri údajnom príjme 466,56 Eur ostávalo iba 75,56 Eur. Ostatné výdavky otca pritom však vysoko presahujú sumu 75,56 Eur - keď titulom nájomného za dom otec platí 657,47 Eur/mesačne (č.l. 593), keď len za plyn slúžiaci najmä na vykurovanie predmetného domu otec v roku 2022 platil 249 Eur, resp. 234 Eur mesačne (č.l. 865) a za elektrinu platil 76 Eur (č.l. 605). V tejto súvislosti okresný súd považoval za potrebné uviesť, že, ak by aj pani D. H. klamala a otec by v skutočnosti na mal. E. platil iba 30 Eur mesačne, stále by mu na úhradu jeho ostatných potrieb
(nájomné, plyn, elektrina, voda, jedlo, oblečenie, obuv, zdravotná starostlivosť, doprava atď.) ostávalo iba 195,56 Eur - t.j. suma zjavne nedostatočná na pokrytie horeuvedených, či už preukázaných alebo aj nepreukázaných, ale nevyhnutných výdavkov otca. Pokiaľ v predmetnom dome žije s otcom aj slečna I., tak len samotné výdavky na nájomné, plyn a elektrinu sú natoľko vysoké (967,47 Eur), že ani v prípade, ak by slečna I. otcovi prispievala celým jej zárobkom, nestačilo by to na pokrytie všetkých výdavkov otca a slečny I. na živobytie, a to zvlášť za situácie, že slečna I. má nepochybne aj výdavky súvisiace s prevádzkovaním automobilu Mini Cooper D (aj keď sa odhliadne od nákladov súvisiacich s obstaraním tohto síce ojazdeného, ale predsa len prémiovejšieho vozidla, nepochybne treba platiť minimálne za naftu, PZP a údržbu).
10. Okresný súd dospel k záveru, že hoci otec formálne svoju edičnú povinnosť splnil, hodnoverne svoj skutočný príjem nepreukázal. Preto v intenciách uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo/107/2022 (publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 65/2023) okresný súd aplikoval právnu domnienku vyplývajúcu z § 63 ods. 1 Zákona o rodine a pri určovaní výživného vychádzal z toho, že mesačný príjem otca je 4 361,20 Eur (20 x 218,06 Eur). Z takéhoto príjmu okresný súd vychádzal aj pre účely určenia výživného za december 2022 a nasledovné mesiace. Pokiaľ totiž otec v decembri 2022 ukončil živnosť, vďaka ktorej dosahoval príjem 4 361,20 Eur mesačne a zamestnal sa s dohodnutou mzdou 950 Eur brutto, týmto sa bez dôležitého dôvodu vzdal príjmu 4 361,20 Eur a pre účely určenia výživného sa teda vychádzalo z pôvodne dosahovaného príjmu. Vzhľadom na potreby 13-ročného (stav ku dňu právoplatnosti výroku o rozvode) dieťaťa (250 Eur mesačne), na príjem otca 4 361,20 Eur a na to, že otec má ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti (k mal. G. a k mal. E.), okresný súd dospel k záveru, že adekvátne výživné v súdenej veci je 300 Eur mesačne. Pokiaľ je suma 300 Eur vyššia, než potreby maloletej uvedené v odseku 12. odôvodnenia, okresný súd považoval za potrebné uviesť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Pretože životná úroveň otca mal. F. je nadštandardná, bolo potom namieste, aby prispieval výživným vyšším než sú aktuálne výdavky maloletej.
11. Pretože výživné bolo určené od 2.6.2022 a pretože v mesiacoch nasledujúcich po 2.6.2022 platil iba 150 Eur, otcovi vzniklo zameškané výživné vo výške 3 595 Eur ((145 Eur za jún 2022 (výživné za prvý deň júna 2022 bolo 150 Eur : 30 dní x 1 deň, t.j. 5 Eur ; výživné za ostatných 29 dní júna 2022 bolo 300 Eur : 30 dní x 29 dní, t.j. 290 Eur, z čoho otec zatiaľ zaplatil iba 150 Eur) + 150 Eur x 6 mesiacov roku 2022 + 150 Eur x 12 mesiacov roku 2023 + 150 Eur x 5 mesiacov roku 2024)), ktoré sumu okresný súd otcovi podľa § 232 ods. 3 CSP povolil zaplatiť do 31.12.2024; pritom prihliadol na to, že aj pri príjme 4 361,20 Eur mesačne môže byť zložité okamžite zhromaždiť sumu 3 595 Eur.
12. Na záver okresný súd uviedol, že to, že príjem otca je podstatne vyšší než ním preukazovaných 466 Eur/mesačne, potvrdili aj skutočnosti, a to, že otec používa mobilný telefón Samsung S21 (viď č.l. 387) - čo je telefón prémiovej kategórie, ktorý stojí vyšše stovky Eur - t.j. nejde o telefón, ktorý si môžu dovoliť ľudia zarábajúci 466 Eur/mesačne (naproti tomu pre človeka s príjmom okolo 4 000 Eur nie je problém kúpiť si aj takýto telefón); otec sám uviedol, že na stavbu domu si zobral úver 190 000 Eur (č.l. 540) - a je teda zrejmé, že aj postavený dom je domom vyššieho štandardu - t.j. nejde o dom, ktorý si môžu dovoliť ľudia zarábajúci 466 Eur/mesačne (zjavne iba splátka hypotéky na takýto dom je vyššia než 466 Eur); pokiaľ otec uviedol, že spočiatku sa mu v podnikaní darilo (č.l. 540), už len skutočnosť, že si môže dovoliť platiť nájomné 657 Eur naznačuje, že v podnikaní sa mu darí aj v súčasnosti; otec si vybudoval krb v hodnote 2 984,94 Eur - ľudia zarábajúci 466 Eur/mesačne si však jednoducho nemôžu dovoliť krb, ktorého hodnota predstavuje ich polročnú mzdu (naviac otec tento krb postavil v prenajatej nehnuteľnosti - a teda sa vystavil riziku, že o tieto prostriedky po ukončení nájmu príde - prípadná strata 2 984 Eur by síce bola nepríjemná aj pre človeka s príjmom okolo 4 000 Eur, avšak na rozdiel od človeka s príjmom 466 Eur by osoba zarábajúca cca 4 000 Eur snáď taký rizikový krok neurobila); otec si v prenajatom dome vysadil bonsaje v minimálnej hodnote 2 400 Eur (č.l. 728) - ľudia zarábajúci 466 Eur/ mesačne si však jednoducho nekupujú bonsaje, ktorých hodnota predstavuje ich 5-mesačný zárobok (pokiaľ nevyformovaný stromček stojí desiatky eur, žiada sa uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že otec má ako koníčka práve pestovanie bonsajov, a že teda minimálne 3 - 5 rokov strihal a staral sa o takéto nevyformované stromčeky, až z nich vznikli bonsaje); otec v súvislosti s oslavou 1. sv. prijímania mal. G. usporiadal oslavu pre minimálne 28 hostí - ľudia zarábajúci 466 Eur/mesačne si však sotva môžu dovoliť organizovať takéto veľké akcie; otec mal. F. užíva motorové vozidlo, ktorého kúpna cena bola 39 400 Eur - ľudia zarábajúci 466 Eur/mesačne si však jednoducho nemôžu dovoliť vyvážať sa na autách za 39 400 Eur.
13.Okrem nadštandardnej životnej úrovne to, že otcove skutočné príjmy sú podstatne vyššie, bolo zrejmé aj z toho, že v roku 2022 iba spoločnosť PU Trade otcovi vyplatila sumu 10 350 Eur (č.l. 723) a spoločnosť Koval systems sumu 1 800 Eur (č.l. 752). Z faktúry vystavenej otcom pritom bolo zrejmé, že tento si fakturoval 50 Eur za hodinu prác (č.l. 591), z čoho potom vyplývalo, že pre spoločnosti PU Trade a Koval systems v roku 2022 odpracoval 243 hodín. 243 hodín však zodpovedá iba 6 pracovným týždňom - a teda bolo zrejmé, že otec mohol pracovať ešte ďalších 46 týždňov. Hoci okresnému súdu je známe, že práca v stavebníctve má sezónny charakter, je ťažko uveriteľné, že z 52 týždňov roku by otec odpracoval iba 6 týždňov. V tomto smere považoval za potrebné uviesť i to, že je ťažko uveriteľné, že otec, ktorý v F. A. X XXX Eur netto mesačne (viď vyjadrenie otca na č.l. 540), by sa na Slovensko vrátil, aby zarábal 295,09 Eur v roku 2017 (č.l. 114), resp. 416 Eur v roku 2021 (č.l. 568), resp. 466 Eur v roku 2022. Zároveň ťažko uveriteľné bolo aj to, aby človek s kvalifikáciou žeriavnika a strojníka, ktorý zároveň má pracovnú skúsenosť zo zahraničia, by si v situácii, keď by na Slovensku zarábal iba 466 Eur, nehľadal prácu v zahraničí - najmä za situácie, že v zahraničí by ako strojník vedel zarobiť min. 4 116 Eur (č.l. 554).
14. Pokiaľ matka okrem „bežného“ výživného žiadala, aby otec prispieval maloletej aj na tvorbu úspor, tak okresný súd poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/19/2021, z ktorého vyplýva, že na rozhodnutie súdu o povinnosti rodiča platiť výživné aj na tvorbu úspor nestačí iba to, ak sú pomery rodiča nadštandardné, ale je nutné, aby aj na strane dieťaťa existovali odôvodnené potreby vyžadujúce si určenie takéhoto výživného. Takýmito konkrétnymi potrebami pritom môže byť zabezpečenie prostriedkov napr. na: budúce štúdium; budúcu zdravotnú starostlivosť; nákladné hudobné nástroje, resp. športové náčinie; budúce bývanie. V konaní však nebolo preukázané, že mal. F. bude študovať na takej škole, kde je štúdium obzvlášť drahé, ani to, že mal. F. trpí takou chorobou, ktorej liečba nie je hradená zo zdravotného poistenia a ani, že sa venuje hre na nejaký obzvlášť drahý hudobný nástroj, resp. takému športu, na ktorý potrebuje obzvlášť drahé náčinie a okresný súd preto dospel k záveru, že v súdenej veci nie sú splnené predpoklady na to, aby otec prispieval aj na tvorbu úspor. Pokiaľ išlo o zabezpečenie prostriedkov na budúce bývanie dieťaťa, podľa názoru okresného súdu zabezpečenie bytu, či domu pre plnoleté dieťa je súčasťou vyživovacej povinnosti iba vtedy, ak sú rodičia dieťaťa mimoriadne bohatí (t.j. ak rodičia disponujú majetkom na úrovni aspoň niekoľkých miliónov Eur - nakoľko iba v takomto prípade sa môže javiť spravodlivé, aby svojmu dieťaťu prispeli sumou okolo 100 000 Eur na bývanie). Takúto úroveň bohatstva však otec nedosahuje a okresný súd preto dospel k záveru, že v súdenej veci nie je splnený ani tento predpoklad na to, aby otec prispieval na tvorbu úspor.
15. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP.
16. Proti tomuto rozsudku do výrokov I. a II. v zákonnej lehote podal odvolanie manžel/otec prostredníctvom právneho zástupcu. Otec mal za to, že v konaní si splnil svoju edičnú povinnosť a preukázal svoje príjmy. Od 01.12.2022 nepodniká a pracuje len ako zamestnanec v spoločnosti HAMMAR s.r.o., a teda v čase rozhodovania súdu mal tento vychádzať z aktuálneho stavu. Pokiaľ aj okresný súd konštatoval, že nie sú pravdivé tvrdenia otca o výške jeho príjmu v roku 2022, nakoľko v konaní bolo preukázané, že v tomto roku mu bolo vyplatených spoločnosťou PU Trade 10.350,00 Eur a spoločnosťou Koval systems 1.800,00 Eur, tak uvedené skutočnosti by nemali mať vplyv na meritórne rozhodnutie v roku 2024. Pokiaľ by predmetné príjmy v roku 2022 mali mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nie je dôvod na uplatnenie postupu v zmysle § 63 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine, nakoľko v konaní bolo okrem otcom predložených listinných dôkazov vykonané dokazovanie vo vzťahu k výške príjmu otca aj z vlastnej iniciatívy súdu, ktorý zistil príjmy otca za jednotlivé obdobia, teda zistil stav skutočný. Neobstojí aplikácia sankčného ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď je zrejmé, aké príjmy otec reálne dosahoval a dosahuje. K tvrdeniu okresného súdu, že otec má nadštandardné náklady (plyn, energie) uviedol, že v domácnosti žije spolu aj so svojou mamou, ktorá sa podieľa na úhrade týchto nákladov vo výške jednej polovice. Nie je teda pravdivý záver súdu o nadštandardných výdavkoch otca. V tejto súvislosti poukázal na komentované znenie Zákona o rodine (3. vydanie, 2019, C.H.BECK, str. 416) s tým, že predložil všetky listinné dôkazy, na ktorých predloženie bol vyzvaný, opak nevyplýva zo žiadnej zápisnice o pojednávaní, predvolania na pojednávanie alebo uznesenia okresného súdu v priebehu celého konania. Vzhľadom na nesprávnosť výroku o výške bežného výživného v sume 300,00 Eur mal za to, že je nesprávny aj nadväzujúci výrok o výške zmeškaného výživného za obdobie od 02.06.2022 do 31.05.2024. Ak by sa aj odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu
vo vzťahu k výške bežného výživného, považoval dobu plnenia zmeškaného výživného (do 31.12.2024) za neprimerane krátku, a to aj vzhľadom na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, kedy tieto povoľujú plnenie zmeškaného výživného spravidla do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Z uvedeného, ako aj vzhľadom na majetkové pomery otca, pre prípad potvrdenia prvého výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia navrhol určiť otcovi povinnosť plniť zmeškané výživné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 99,86 Eur mesačne popri bežnom výživnom (36 x 99,86 Eur). Otec výšku výživného považoval za neprimeranú aj vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, resp. nie je sporné, že mesačné výdavky na maloletú sú vo výške 250,00 Eur. Je síce pravdou, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (ktorá na strane otca rozhodne nie je taká, akú ju prezentuje matka), avšak pokiaľ sú bežné náklady v sume 250,00 Eur mesačne, pričom vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, ktorí obaja dosahujú príjem, nemôže ísť na ťarchu výhradne jedného z rodičov zabezpečovanie výživy relutárnou formou. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že druhý z rodičov zabezpečuje potreby maloletej osobnou starostlivosťou. Zároveň poukázal na to, že nároky maloletej na jej výživu sa budú s jej vekom zvyšovať, čo bude odôvodňovať zvýšenie výživného v budúcnosti, nateraz je však výživné v sume 150,00 Eur mesačne dostatočné, aj s ohľadom na životnú úroveň otca. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že: otec je povinný od 02.06.2022 platiť na mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,00 Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zmeškané výživné za obdobie od 02.06.2022 do 31.05.2024 vo výške 1.797,50 Eur je otec povinný plniť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,93 Eur popri bežnom výživnom. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Alternatívne zmeškané výživné za obdobie od 02.06.2022 do 31.05.2024 vo výške 3.595,00 Eur je otec povinný plniť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 99,86 Eur popri bežnom výživnom. Alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
17. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporučil, aby bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. PB 14P/51/2018-930 zo dňa 24.04.2024. Vo veci určenia výživného sa naďalej pridržiaval svojho vyjadrenia v uvedenom rozsudku, ako aj doterajších vyjadrení a prednesov v priebehu súdneho konania.
18. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila manželka/matka prostredníctvom zástupcu, ktorá sa s rozhodnutím prvoinštančného súdu stotožnila v celom rozsahu, pretože rozhodol vecne správne. Podľa matky prvoinštančný súd správne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci určenia výšky výživného otca na maloletú, keďže otec už v pôvodnom konaní o rozvod manželstva a ÚPP k mal. deťom účelovo zavádzal o svojich príjmových možnostiach, schopnostiach a životnej úrovni. Na tomto základe druhoinštančný súd vrátil vec na nové konanie, práve z dôvodu podrobného zisťovania možností, schopností otca - vzdelanie, zamestnanie, príjem, prípadne možnosti jeho zamestnania a potencionálneho príjmu, majetkové pomery a jeho výdavky. Prvoinštančný súd dopodrobna preskúmal a prejednal tieto podmienky povinného otca na to, aby určil vyživovaciu povinnosť pre mal. F.. Poukaz otca na predloženie daňových priznaní za rok 2017, 2021, 2022 neobstojí, keďže predkladanie len daňových priznaní či už FO alebo PO nepostačuje, aby súd preskúmal skutočný a hlavne reálny príjem podnikateľov, ktorí v značnej miere svoje príjmy prispôsobujú svojim potrebám a uľahčovanie si svojich daňových povinností. U otca absentujú daňové priznania za r.2018, r.2019 a r.2020, kedy sa začalo konanie o rozvod manželstva a ÚPP k mal. deťom. Má dôvodnú obavu sa domnievať, že otec sa v čase celého konania snažil svoje príjmy poddimenzovávať vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti k mal. F.. Konajúci súd správne poukázal na zásadné skutočnosti, a to, že je ťažko uveriteľné, že otec ktorý pracoval v Taliansku (príjem 1500 Eur netto) sa vrátil na Slovensko a je spokojný s príjmom, ktorý uvádza v r. 2017 - 295,09 Eur, resp. v r. 2021 - 416 Eur, v r. 2022 466 Eur teda, že tento príjem otcovi postačoval ako živiteľovi rodiny - partnerky s dvomi deťmi a jeho matkou (naviac vyživovacia povinnosť k nemanželskému dieťaťu), a nepotreboval si hľadať lepšie platenú prácu či na Slovensku (ponúkaný príjem až do výšky 2000 Eur) alebo v zahraničí ako strojník — 4116 Eur. Skutočnosť, že podnikanie, v ktorom otec dosahoval značné príjmy (mesačne cca 5000 Eur) v čase konania zrušil, teda sa zbavil výhodnejších príjmov, ktoré dosahoval, zamestnal sa u zamestnávateľa HAMARR s príjmom 950 Eur brutto svedčí o tom, že účelovo zatajuje svoje skutočné príjmy a účelovo sa zbavuje dosahovania vyšších a výhodnejších príjmov. Je zarážajúce, že otec, ktorý si vedel zabezpečiť príjem v blízkej minulosti vo výške cca 5 - 10 000 Eur netto/mesiac, zamení tento príjem za zamestnanecký pomer s výškou príjmu 950 Eur brutto/mesiac, i keď na jeho strane nedošlo k akémukoľvek zníženiu jeho pracovnej schopnosti. Naviac otcov terajší zamestnávateľ, konkrétne konateľ spol. HAMMAR s.r.o. s otcom v minulosti dlhodobo spolupracoval a v súčasnosti mu poskytuje mnoho nadštandardných benefitov pre
zamestnanca, ako prenájom nehnuteľností, v ktorých otec býva so svojou matkou, partnerkou a s dvoma deťmi. Nehnuteľnosť, ktorú si otec prenajíma za nulovú hodnotu od prenajímateľa - konateľa spol. HAMARR je nehnuteľnosťou, ktorú mal vo vlastníctve práve otec. Taktiež konateľ spol. HAMARR z nevysvetliteľných dôvodov poskytuje otcovi vozidlo v majetku spol. HAMARR, ktoré využíva otec permanentne aj na súkromné účely, o čom svedčí parkovanie tohto vozidla pred RD, kde otec žije s celou svojou rodinou. Obstarávacia cena predmetného vozidla VW Crafter bola vylustrovaná vo výške cca 39.000 Eur. Nestotožnila sa s odvolacími dôvodmi otca, že by prvoinštančný súd objektívne nezisťoval skutočný stav veci. Naopak prvoinštančný súd z vlastnej iniciatívy zisťoval reálne príjmy otca, jeho výdavky. Matka od počiatku konania poukazovala na otcove príjmové možnosti a schopnosti a životnú úroveň, ktoré poznala. Počas manželstva otec po reštrukturalizácii FO D. B. predmety činnosti preniesol na spol. TiNistav, čo bola jednoosobová s.r.o., pričom jedinou fiktívnou majiteľkou a konateľkou bola práve matka, ktorá bola na MD. Otec cez manželkinu spoločnosť vykonával zemné, výkopové práce, teda matka v tomto čase mala veľmi dobrý prehľad o príjmových možnostiach otca, ktoré sa šplhali až do výšky aj 10.000 Eur/mesiac. Z týchto slušných príjmových možností si otec zabezpečoval vysokú životnú úroveň — vozil sa na drahých MV, sponzoroval rôzne spoločenské podujatia, miloval značkovú obuv a oblečenie, hodinky, šperky, zlato, parfémy, obdaruvával ženy kabelkami a drahými darčekmi, absolvoval niekoľko dovoleniek... . Naproti tvrdeniam otca, že má obmedzené príjmové možnosti, okresný súd z vlastnej iniciatívy lustroval množstvo nájdených pracovných ponúk aj v obore, v ktorom je otec vyučený – gumár plastikár. Taktiež mal za preukázané z listinných dôkazov, že ešte v r. 2023 si otec podľa svojich možností a schopností dokázal zabezpečiť príjem. Doteraz otec vykonáva tú istú prácu ako bagrista a žeriavnik, čo potvrdil aj štatutár zamestnávateľa v postavení svedka, sám otec sa vyjadril, že zháňa zákazky o čom svedčí aj označenie nákladných motorových vozidiel s jeho osobným telefónnym číslom. Ponuku matky deklarovanú na súdnom pojednávaní, aby sa otec zamestnal napr. v Bratislave, kde by mal lepšie príjmové možnosti, otec odmietol kvôli cestovaniu, avšak sám sa na jednom zo súdnych pojednávaní spolu so svedkom - štatutárom zamestnávateľa vyjadrili, že v aktuálnom čase dochádzajú každodenne za prácou do Detvy, čo je rovnaká vzdialenosť, ktorú by otec absolvoval aj do ponúkanej Bratislavy. Matka počas celého konania poukazovala na životnú úroveň otca, na rozdiely a životnú úroveň medzi deťmi mal. F., ktorú má v osobnej starostlivosti a mal. syna G., ktorého má v osobnej starostlivosti otec. Otec sa bráni zvýšenej vyživovacej povinnosti na mal. F., s ktorou však vôbec nerealizuje stretávanie, nepodieľa sa nielen na jej štandardných výdavkoch, ale ani na jednorazových nepredvídateľných výdavkoch, neobdarúvava ju žiadnymi darčekmi k sviatkom, ani na Vianoce. Na druhej strane mal. G. - bratovi mal. F., otec dopraje okrem bežnej štandardnej starostlivosti aj nákladné nepotrebné darčeky ako štvorkolka, 2 bicykle, telefóny, počítač, značková obuv, oblečenie. Taktiež nešetrí a dopraje svojej priateľke - zakúpil jej MV Minicooper, trávi s ňou nákladné dovolenky... .Celá životná úroveň otca a jeho príjmové možnosti a schopnosti boli potvrdené niekoľkými svedkami. Na otca bolo podaných niekoľko trestných oznámení a žalôb v súvislosti s požičiavaním si nemalých finančných prostriedkov, za ktoré si otec zabezpečoval nadštandardnú životnú úroveň, taktiež nakupoval pracovné stroje ako niekoľko nákladných vozidiel, žeriavy a vojenské TATRY... . Otec celé konanie zavádzal a klamlivo osočoval svedkov, bránil sa preukazovaniu svojho skutočného príjmu, pričom na vyžiadanie predloženia faktúr za odvedené práce, si dovolil sám „vyrobiť“ faktúry, ktoré neboli v súlade s reálne odpracovanými prácami a ktoré objednávatelia ani nepotvrdili. Na zisťovanie samotného súdu sa preukázalo, že otec zatajuje svoje skutočne dosahované príjmy, keďže spoločnosti, pre ktoré realizoval zemné, výkopové a žeriavnické práce potvrdili, že zaplatili otcovi vyššie sumy, jedna z nich nepotvrdila vyfakturované práce. Okresný súd správne odôvodnil svoje rozhodnutie preukázanými skutočnosťami. Ak by aj matka hypoteticky pripustila, že otec má 8 hodinový pracovný čas, za celý mesiac si otec dokáže zarobiť(bez víkendov) až 8400 Eur. Otec zavádza a fabuluje o skutočne dosahovaných mesačných príjmoch. Štatutár zamestnávateľa poskytuje otcovi RD s príslušnými pozemkami za nulovú hodnotu, a na druhej strane tento štatutár uzatvoril hypotekárny úver vo výške cca 198 000 Eur, výška mesačnej splátky hypotekárneho úveru je 657,47 Eur, ktorú uhrádza v pravidelných mesačných splátkach práve otec, čo bolo preukázané. Taktiež štatutár zamestnávateľa v konaní uviedol, že celkovú údržbu a opravy RD, energie ako aj údržbu exteriérových časti priľahlých pozemkov si výlučne znáša otec. Otec je tak schopný financovať nielen celý RD, jeho náklady a celkovú údržbu, neustále ho zveľaďuje, napriek tomu, že nehnuteľnosť nevlastní. Nakupuje nákladné okrasné dreviny, zakúpil vonkajší krb, ktorý znalec ohodnotil na hodnotu 2984,94 Eur s tým, že nie je dokončený. Ak otec dementuje tvrdenia súdu, že nemá nadštandardné náklady/plyn, energie z dôvodu, že v domácnosti žije spolu so svojou matkou, ktorá sa podieľa na úhrade týchto nákladov vo výške jednej polovice, tieto tvrdenia nepreukázal, naviac matka otca je starobná dôchodkyňa a bolo by nespravodlivé, aby sa podieľala na nákladoch v jednej polovici, keď v RD žijú okrem otca a jeho matky ešte ďalšie 3 osoby - otcova priateľka, ktorá je zamestnaná a
2 deti. Otec špekulatívne utajil príjem, a to od doby začatia konania, kedy ešte stále podnikal až do takej miery, že podnikanie úplne ukončil ku dňu 01.12.2022 a následne sa zo špekulatívnych dôvodov zamestnal u zamestnávateľa, pričom konateľ spol. HAMARR - D. H. má s otcom dlhoročné pracovné a priateľské vzťahy. Otec fabuloval súd tvrdením, že si pravidelne plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ sa snažil predložiť všetky exekúcie, ktoré sú voči nemu vedené, tak mala za to, že sa otec vystavuje riziku insolventnosti, berie na seba neprimerané majetkové riziká a neuvedomuje si, že vyživovacia povinnosť je na prvom mieste pred všetkými ostatnými výdavkami. Podľa matky otec si síce splnil edičnú povinnosť, avšak preukázalo sa, že ním predkladané príjmy nie sú hodnoverné, a preto okresný súd aplikoval domnienku vyplývajúcu z § 63 ods. 1 Zákona o rodine a pri určovaní výživného vychádzal z toho, že príjem otca je vo výške 4.361,20 Eur/20-násobok životného minima. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu. Nesúhlasila, aby otec zmeškané výživné za obdobie od 02.06.2022 do 31.05.2024 vo výške 3.595 Eur plnil v mesačných splátkach, z dôvodu obavy zmarenia vykonateľnosti rozsudku v dôsledku dlhodobých čiastkových splátok a nemožnosti uplatnenia si inštitútu exekučného titulu, ktorý je už v tomto čase nevymožiteľný a nevykonateľný, z dôvodu nemajetnosti otca.
19. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 23.7.2024 (č.l. 956 spisu) bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka doručené matke a otcovi prostredníctvom zástupcov s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť a vyjadrenie matky bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi a otcovi prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť (doručenky na č.l. 956 spisu), na ktoré nebolo reagované.
20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods.1,3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/172/2024-963 zo dňa 09.09.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.09.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 22. Pokiaľ išlo o odvolanie otca a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenie kolízneho opatrovníka a matky, tak je potrebné uviesť, že na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene ich písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011). 23. V prvom rade krajský súd poukazuje na to, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14P/51/2018-389 zo dňa 10. novembra 2021, ktorý vo výrokoch: o rozvode manželstva; o zverení mal. F. do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach; o zverení na čas po rozvode mal. G. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach; o povinnosti matky platiť na mal. G. výživné k rukám otca; o neupravení styku otca s mal. F. a matky s maloletým G.; o uloženom výchovnom opatrení; o povinnosti manžela nahradiť štátu znalečné, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoP/12/2022 zo dňa 18. mája 2022 nadobudol právoplatnosť dňa 02. júna 2022. 24. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoP/12/2022 zo dňa 18. mája 2022 bol rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14P/51/2018-389 zo dňa 10. novembra 2021 vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť na mal. F. výživné vo výške 150 Eur od právoplatnosti výroku o rozvode
a súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušený a vec v rozsahu zrušenia vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Predmetom konania na súde prvej inštancie tak bola úprava vyživovacej povinnosti otca k mal. F., na čas po rozvode manželstva. 26. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané otcom proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. PB-14P/51/2018-930 zo dňa 24. apríla 2024, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na maloletú určeným výživným a zameškané výživné. Podstatou odvolania otca bola námietka nesprávnej aplikácie § 63 ods. 1 Zákona o rodine. 27. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov otca bolo nevyhnutné vychádzať zo záverov rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoP/12/2022 zo dňa 18. mája 2022, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14P/51/2018-389 zo dňa 10. novembra 2021 vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť na mal. F. výživné vo výške 150 Eur od právoplatnosti výroku o rozvode zrušený, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci v tejto časti postupoval v zmysle vyslovených záverov Krajským súdom Trenčín. Odvolací súd vo v opätovne vyvolanom odvolacom konaní v tejto časti konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania za rešpektovania vyšetrovacej zásady vychádzal zo záverov rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoP/12/2022 zo dňa 18. mája 2022 týkajúcich sa zrušeného výroku, ktorému postupu nemožno vytknúť žiaden nedostatok.
28. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové zistenia a právne vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, pretože ak rozsudok krajského súdu a okresného súdu tvoria organickú jednotu, tak je postačujúce na tieto vecne správne závery okresného súdu len odkázať. Krajský súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný stav veci, zistený okresným súdom, bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.
29. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd k argumentácii otca, ktorý nesúhlasil s výškou určeného výživného a určenou splatnosťou zameškaného výživného dodáva nasledovné. 30. Maloletá F. je osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak rodičia spolu nežijú, ak došlo k rozvodu manželstva. Zmyslom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanoví striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 31. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré citoval aj v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd, vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, školské akcie,
návštevy lekára a podobne a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, ale aj na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti aj situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať aj na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že sa rodič vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku a v takom prípade je povinný skúmať dôvody, ktoré k strate (zníženiu) príjmu alebo majetku viedli. 32. Odvolací súd konštatuje, že na strane maloletej F. nešlo o nadpriemerné výdavky, ale o bežné náklady školáčky súvisiace s jej vývojom a výchovou (živobytie, ošatenie, obuv, vzdelanie, kultúrne a rekreačné potreby, zdravotnícke úkony), ktoré okresný súd ako odôvodnené ustálil v odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku sumou cca 250 Eur. Matka bola od 3.10.2018 zamestnaná ako upratovačka s dohodnutou mzdou 360 Eur brutto, od 27.6.2020 poberala materské vo výške 12,662555 Eur/deň a od septembra 2023 pracuje na skrátený úväzok 20 hodín mesačne s priemernou mzdou 391,56 Eur mesačne. 33. Vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, otca maloletej F., ktorého súd prvej inštancie zaviazal na platenie výživného, aplikoval ust. § 63 Zákona o rodine, čo otec namietal s odôvodnením, že preukázal výšku svojich príjmov v konaní. 34. Krajský súd poukazuje na to, že zavedenie právnej domnienky uvedenej v § 63 ods. 1 Zákona o rodine bolo práve iniciované problémami vyskytujúcimi sa v praxi pri preukazovaní, respektíve neochote preukazovania príjmov rodičmi, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného. Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti: 1/ povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej nezávislej činnosti, 2/ povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3/ povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, ,, ak si rodič nesplní túto povinnosť“. Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola stanovená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenie zákona o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pri určovaní výšky výživného určí konkrétnu výšku. Je potrebné zvýrazniť, že súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, keď poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. 35. Okresný súd posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného a správne aplikoval pri posúdení pomerov povinného, t.j. výšky jeho priemerného mesačného príjmu ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. 36. K argumentácii odvolateľa komentárom v Zákone o rodine poukazuje odvolací súd na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, a to právnu vetu uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo/107/2022 zo dňa 29. septembra 2022, podľa ktorej ...,,Vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku podľa § 63 ods. 1 veta druhá zákona o rodine o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen vtedy, keď rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež vtedy, keď síce formálne splní svoju edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov), hodnoverne ale nepreukáže celý svoj skutočný príjem“ a záver vyslovený v odseku 21.1. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2CdoR/3/2023, že ... ,,Prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. V súlade s týmito právami dieťaťa Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča. V zmysle § 63 ods. 1 ZoR platí, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima“. 37. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o výške výživného dôsledne zaoberal možnosťou uplatnenia domnienky v zmysle § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keďže pri zisťovaní pomerov povinného rodiča získal pochybnosti o tom, že výška ním deklarovaného príjmu zodpovedá výške jeho reálneho príjmu tak, ako to podrobne rozpísal v odsekoch 13., 14. a 16.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. V danom prípade otec síce splnil edičnú povinnosť, teda predložil priznanie k dani z príjmov a potvrdenie o príjme od zamestnávateľa, avšak z uvedených predložených dokladov nebolo možné relevantne vychádzať, pretože nepreukázal celý svoj skutočný príjem, ak otec tvrdil a preukazoval svoje náklady na život – výdavky, ktoré vynaložil, a to vo vyššej sume, než je ním preukazovaný príjem. Teda, pokiaľ na strane rodiča prevyšujú výdavky jeho príjem, je zrejmé, že preukázateľne existujú aj iné príjmy, respektíve v inej výške než tie, ktoré boli doložené v rámci plnenia povinností vyplývajúcich z § 63 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a teda bolo povinnosťou okresného súdu na účely stanovenia výšky vyživovacej povinnosti postupovať v zmysle § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, teda aplikovať právnu domnienku. Pokiaľ okresný súd postupom podľa § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine ustálil výšku príjmu otca v sume 4 361,20 Eur a za toho ustálenia dospel aj k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, súčasne zohľadnil osobnú starostlivosť matky, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ako aj dve vyživovacie povinnosti otca, potom určenie výšky vyživovacej povinnosti okresným súdom v sume 300 Eur mesačne bolo namieste a rozsudok okresného súdu bol v tomto výroku preto potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. 38. Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že okresný súd výživné určil od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, t.j. 02.06.2022, pričom nedoplatok na výživnom na mal. F. okresný súd správne ustálil v sume 3 595 Eur (po zohľadnení otcom plateného výživného v sume po 150 Eur podrobne špecifikovaného v odseku 15. odôvodnenia rozsudku), výšku ktorého nedoplatku otec v odvolaní ani nespochybnil, ktorý povolil zaplatiť v lehote do 31.12.2024 (§ 232 ods. 3 CSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v schopnostiach a možnostiach otca v okresným súdom určenej lehote (v podstate v lehote 8 mesiacov od rozhodnutia okresného súdu) zameškané výživné uhradiť.
39. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v prejednávanej veci nebol dôvod postupovať podľa ust. § 54 a § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutie sú upravené v § 378 a nasl. CMP.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.