Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-12-2022.pdf
PDF · 149.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky - manželky R., zastúpenej X., a manžela O., zastúpeného V., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej H. a maloletému D., zastúpených v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., za účasti Úradu komisára pre deti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. novembra 2021, č.k. 14P/51/2018-389, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné pre maloletú H. vo výške 150,- eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e , v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol (prvý výrok), na čas po rozvode zveril maloletú H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (druhý výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 150,- eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej (tretí výrok), maloletého D. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (štvrtý výrok), matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého D. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám otca maloletého (piaty výrok ), styk otca s maloletou H. a styk matky s maloletým D. neupravil (šiesty a siedmy výrok). Súčasne súd uložil maloletej H., maloletému D. a ich rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu (rodinnej terapii) v Centre pre deti a rodiny A. so sídlom S. XXX, A. za účelom úpravy rodinných a sociálnych pomerov ako aj podpory, obnovy a rozvoja rodičovských kompetencií a tiež na úpravu vzťahov medzi súrodencami a rodičmi a deťmi v rozsahu 30 hodín, a to v termínoch určených Centrom pre deti a rodiny A. (ôsmy výrok) a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (deviaty výrok), otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu znalečné vo výške 215,94 eur (jedenásty výrok).
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že manžel už počas trvania manželstva s navrhovateľkou nadviazal intímny vzťah s inou ženou, manželka na neho podala dve trestné oznámenia a za trvania manželstva nadviazala intímny vzťah s iným mužom (narodilo sa jej ďalšie dieťa), manželka má z manžela strach, necíti sa v jeho prítomnosti dobre, manžel manželke vyčíta, že ho upodozrieva pre hlúposti a kradla mu peniaze. Súd prvej inštancie konštatoval, že manželstvo účastníkov si neplní ekonomickú ani biologickú funkciu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, od roku 2016 sa intímne nestýkajú, netvoria už harmonické
životné spoločenstvo a preto ich manželstvo rozviedol s tým, že rozvrat vzťahov zavinil manžel, ktorý ako prvý v priebehu manželstva nadviazal intímne vzťahy s inými ženami, pričom z jednej zo známostí pochádza i mimomanželské dieťa. 3. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku A.. V. N. č. XX/XXXX, ktorý posúdil ako vierohodný, odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci, pričom z neho vyplynulo, že v súčasnosti maloletý D. k matke pociťuje hnev až nenávisť (str. 86 posudku), preto maloletého D. zveril do osobnej starostlivosti otca a styk s matkou neupravil. Pokiaľ ide o maloletú H., táto má extrémne kladnú vzťahovú väzbu k matke a súd ju preto zveril do jej osobnej starostlivosti. U maloletej H. sa v dôsledku pôsobenia matky vyvinul anticipačný strach z otca (str. 88 posudku), preto ju nebolo možné zveriť do starostlivosti otca a dokonca ani upraviť stretávanie otca s maloletou.
4. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca pre mal. H. vychádzal súd prvej inštancie z vlastného tvrdenia otca, že zarobí 800 eur - 900 eur/mesačne netto, a z toho, že toto jeho tvrdenie je v súlade s tým, že v roku 2017 dosiahol príjmy vo výške 10 010,19 eur ročne (č.l. 113, 122). Vzhľadom na potreby XX-ročnej H. a príjem otca cca okolo 800 eur - 900 eur mesačne, ako aj vzhľadom na to, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči nemanželskému dieťaťu a aj mal. D., súd prvej inštancie dospel k záveru, že adekvátne výživné v súdenej veci je 150 eur.
5. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky pre D. vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je tak rodičovský príspevok (cca 300 eur mesačne), preto určil výživné na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy mal. syn - matka a mal. dcéra - otec sú rozvrátené do tej miery, že v súčasnosti je pre mal. D. nežiadúce, aby sa čo i len stretol s matkou, a že pre mal. H. je nežiadúce, aby sa čo i len stretla s otcom. Takáto situácia je však nežiadúca a súd prvej inštancie preto deťom a ich rodičom nariadil výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa rodinnej terapii.
7. V priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok, pričom znalcovi bolo právoplatne priznané znalečné vo výške 1 231,87 eur. Pretože toto znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme dvoch osôb (manželky a manžela), manžel je v zmysle § 49 ods. 3 CMP povinný zaplatiť polovicu týchto trov
- t.j. 615,94 eur. Pretože však manžel zatiaľ zaplatil iba 400 eur, súd prvej inštancie ho zaviazal na doplatenie zvyšných 215,94 eur.
8. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23, § 24, § 25 ods. 2, § 75 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, o trovách konania štátu podľa § 49 ods. 3 CMP.
9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka (matka), pričom výslovne uviedla, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že „Súd sa nestotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica a priznáva navrhovateľke náhradu trov konania v celom rozsahu“, alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnila sa s rozhodnutím súdu, že zveril maloletého D. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude vychovávať, zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, nakoľko počas celého manželstva všetka starostlivosť o deti bola na nej, otec sa o deti nezaujímal, nestaral sa o ne, deti ho niekoľko dní nevideli, nevedeli si vysvetliť, kde sa tatino nachádza, boli z tohto dôvodu plačlivé a citovo vypäté. Ak bol otec doma, bol k nej vulgárny a deti boli mnohokrát svedkami fyzických útokov otca na ňu. Poukázala na skutočnosť, že na počiatočných súdnych pojednávaniach otec súhlasil so zverením oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Vytýkala súdu prvej inštancie, že konštatoval na základe vykonaného znaleckého posudku, že maloletý D. k nej pociťuje hnev až nenávisť, ale nezaoberal sa skutočnosťami, čo tomuto konaniu alebo postoju maloletého voči matke predchádzalo. Mala za to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti preukázala syndróm týranej ženy, ktorý fakt sa odrazil na jej psychike, pričom súd si nezabezpečil doklady na preukázanie týchto skutočností a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, následne súd upravil
jej styk s maloletým D.. Dňa 17.12.2018 rodičia uzatvorili na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v A. rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch o maloletého D., ktorá fungovala 4 mesiace, od mája 2019 otec prestal túto dohodu rešpektovať, o stretávanie s maloletou H. sa nezaujímal. Popisovala situáciu zo dňa 17.06.2019, keď obe maloleté deti držiac sa za ruky prechádzali po prechode pre chodcov, otec maloletého zobral k sebe do auta a od tohto incidentu jej odopieral právo na stretávanie sa s maloletým. Poukázala na znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že maloletý je dlhodobo a intenzívne negatívne kontaminovaný voči jej osobe zo strany otca, je presvedčený, že ona otcovi ubližuje a on je ten, kto otca pred matkou chráni, je voči otcovi nekritický, má ho zidealizovaného, ktorá väzba je nezdravá a bráni jeho rozvoju. Vzťahová väzba maloletého D. s ňou je narušená vplyvom manipulácie otca. Ďalej uviedla, že pri určovaní výživného zo strany otca pre maloletú H. súd prvej inštancie nezisťoval, aké sú konkrétne schopnosti, možnosti a zárobkové pomery otca, potreby dieťaťa a odôvodnil výšku výživného len na základe vlastných tvrdení otca a žiadne ďalšie dôkazy, ktoré navrhovala, nevykonal. Poukazovala na zmätočné vyjadrenia otca ohľadne jeho príjmu, keď tvrdil, že pracuje 12 hodín denne, jeho mzda je minimálne 8,- eur/hod. netto, čo znamená, že pri 12-tich hodinách musí mať otec mesačný príjem cca 2 304,- eur netto, pričom pri ďalších súdnych pojednávaniach hovoril, že niekedy v mesiaci zarobí 5 000,- eur, niekedy ich nezarobí. Poukazovala na predložené účtovné závierky z roku 2017, 2018, pričom otec uvádzal svoje osobné výdavky vo výške cca 500,- eur, jeho priateľka uvádzala, že prispieva na domácnosť 1 000,- eur, predpoklad na potreby D. uvádzal 300,- eur, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej W. C., ktorej platí výživné 150,- eur, 150,- eur prispieva na maloletú H. a ďalšími výdavkami otca sú voda, plyn, elektrika, odpad, strava, ošatenie, PHM a podobne, z čoho vyplýva, že výdavky otca sú minimálne 3 700,- eur, pričom chodí na dovolenky, má záľuby, sponzoring a podobne. Z uvedeného vyplýva, že príjem otca je oveľa vyšší ako deklaroval. Otec vedie nákladný život, priateľkám kupuje drahé darčeky, absolvuje nákladné dovolenky v letnom i zimnom období, hradí si právne služby vo viacerých konaniach. K majetkovým pomerom otca uviedla, že sa účelovo zbavuje svojho majetku so zámerom znemožniť preukázanie jeho majetkových pomerov, pričom prednedávnom si na dvore svojho rodinného domu postavil altán s vymurovaným krbom, v predzáhradke má nasadené drahé bonsaje, nanovo prerobil jadro domu, zveľaďuje svoj majetok a s určitosťou vie preukázať, že v nehnuteľnosti býva a v budúcnosti chce bývať. Vytýkala súdu prvej inštancie, že na odôvodnené potreby maloletej H. vôbec neprihliadal, nevzal do úvahy vek, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy, nadanie či talent dieťaťa, jeho náklady na stravu, ošatenie, cestovné, lieky, lekárske pomôcky, bývanie, hygienické pomôcky, sporenie, záujmy, krúžky a podobne. Má za to, že majetkové pomery otca umožňujú určiť výživné v takej výške a takým spôsobom, že okrem mesačnej sumy na oprávnené potreby dieťaťa sa dieťaťu budú vytvárať i úspory, za ktorým účelom mu bude zriadený osobitný účet. Konštatovala, že zo spisu vyplýva, že vzťah medzi synom a matkou a dcérou a otcom sú rozvrátené do tej miery, že v súčasnosti je pre maloletého D. nežiadúce, aby sa s ňou stretol a pre maloletú H. je nežiadúce, aby sa stretla s otcom, ktorá situácia je však nežiadúca a preto súd deťom a rodičom nariadil výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa rodinnej terapii. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného A.. N., pričom na pojednávaní dňa 10.11.2021 bola prejednaná otázka č. 27 znaleckého posudku, ktorú znalec vysvetlil mailovou komunikáciou, ktorá jej však doručená nebola. Zdôraznila, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď procesné úkony súdu boli vykonávané povrchne až nulitne, pri nahliadaní do spisu bola obmedzovaná, boli prelepované listiny, niektoré boli vyradené - listiny zo dňa 17.01.2020, nemožnosť vydania súdneho spisu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že jej uložil poriadkovú pokutu vo výške 25,- eur z dôvodu, že sa nedostavila na niekoľko termínov vyšetrenia, pričom sa nejednalo o svojvoľný prístup, ale vždy sa ospravedlnila a informovala súdneho znalca. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že jej zástupca požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 10.11.2021 z dôvodu kolízie iných súdnych pojednávaní, čo sudca odmietol. Neskôr požiadala o odročenie tohto pojednávania i ona z dôvodu svojho ochorenia s tým, že nesúhlasí, aby sa pojednávalo bez jej zástupcu, čo sudca opätovne odmietol a v uvedený deň sa pojednávanie uskutočnilo. Domnievala sa, že zo strany súdu boli porušené jej procesné práva, nakoľko predkladala listinné dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností k nežiadúcemu správaniu manžela k nej ako k matke maloletých detí a tiež príjmovým a majetkovým pomerom otca maloletých detí, jeho manipulatívnemu správaniu, odmietaniu maloletej H. otcom, odopieranie styku matky s maloletým D., ktoré dôkazy súd nevykonal. Týmto nesprávnym procesný postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Má obavy, že došlo k porušeniu zásady rovnosti strán, zásady ochrany slabšej strany, zásady prihliadania na špecifické potreby strán, dôkazná povinnosť a bremeno tvrdenia, zásada formálnej pravdy a zásada kontradiktórnosti. Citovala ust. § 132 O.s.p., § 185 až § 211 CSP, § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP. Poukazovala na tzv. novoty v
odvolacom konaní a tvrdila, že predmetné listinné dôkazy môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie.
10. Manžel (otec) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že mu nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľka podaným odvolaním domáha, nakoľko sama žiadala o rozvod manželstva, jej návrhu bolo vyhovené a manželstvo bolo rozvedené, pričom ako primárny dôvod rozvodu súd prvej inštancie vzhliadol jeho neveru a dal mu vinu za rozvrátenie manželstva. K údajným procesným pochybeniam súdu prvej inštancie uviedol, že sa stotožňuje s procesným postupom súdu o vykonaní pojednávania dňa 10.11.2021, nakoľko súd takto mohol postupovať aj napriek predošlým žiadostiam o odročenie pojednávania z dôvodov na strane zástupcu navrhovateľky a samotnej navrhovateľky. Práve navrhovateľka bola zdrojom predlžovania konania, či už vo vzťahu k pojednávaniam, alebo vo vzťahu k vykonaniu znaleckého dokazovania a aj samotné podanie odvolania svedčí o úmysle navrhovateľky účelovo oddialiť právoplatnosť rozvodu. Mal za to, že účasť navrhovateľky na poslednom pojednávaní nutná nebola, nakoľko navrhovateľka bola v konaní vypočutá, opakovane sa ústne k veci vyjadrovala na pojednávaniach, mala možnosť predkladať dôkazy a k samotnému znaleckému dokazovaniu A.. V. N. sa vyjadrila písomne. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal niektoré dôkazy predložené navrhovateľkou, vyplýva to zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď prevažná väčšina listín predložená navrhovateľkou nesúvisela s meritom veci prejednávanom v tomto súdnom konaní. Ak navrhovateľka namieta spôsob zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jednotlivých rodičov, pričom poukazuje na to, že súd bol ovplyvnený údajným úmyselným konaním zo strany otca vykresliť matku ako nezodpovednú, čo malo vychádzať z incidentu na prechode pre chodcov, a k tvrdeniu, že mal súhlasiť so zverením oboch detí do jej starostlivosti, uviedol, že súd prvej inštancie primárne vychádzal zo záverov znaleckého posudku A.. V. N. č. XX/XXXX, vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, komisára pre deti a nie zo subjektívnych pocitov navrhovateľky či jeho. Vzal do úvahy odborné závery osôb, ktoré nie je dôvod spochybňovať vzhľadom na odbornosť a schopnosť objektívneho posúdenia veci. Pokiaľ poukazovala na to, že súhlasil so zverením oboch detí do jej osobnej starostlivosti, uviedol, že jeho vyjadrenie pochádza z roku 2018, kedy boli pomery medzi deťmi a rodičmi iné a súd musí vychádzať z okolností a pomerov platných v čase jeho rozhodovania. K určeniu výšky výživného pre maloletú H. vo výške 150,- eur uviedol, že súd prvej inštancie vec posúdil správne, navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali určenie vyššieho výživného. Výživné pre maloletého D. súd určil v minimálnom rozsahu, pričom on od matky žiadne výživné nežiadal.
11. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
12. Úrad komisára pre deti vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, ktoré bolo prednesené dňa 10.11.2021 a konštatoval, že je v záujme maloletých detí zabezpečiť pravidelné stretávanie sa súrodencov za prítomnosti tretej nestrannej osoby a odbornej psychologickej podpory. Upozornil, že odlúčenie súrodencov a pretrhnutie ich citových väzieb môže negatívne vplývať na vývoj týchto maloletých detí. V súčasnej dobe s ohľadom na rozhodujúce skutočnosti ovplyvňujúce aj deti môže vynucovanie styku matky s maloletým D. a aj otca s maloletou H. negatívne vplývať na duševný stav maloletých detí. Za nevyhnutnú považujú prácu odborníkov na postupnom zbližovaní sa detí s rodičmi a výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu (rodinnej terapii) maloletým deťom a ich rodičom uložené súdom považujú za nevyhnutné riešenie.
13. Navrhovateľka (matka) vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že sa nemala možnosť vyjadriť k vyjadreniu komisárky prednesenom dňa 10.11.2021, nakoľko na tomto pojednávaní sa nezúčastnila a riadne sa ospravedlnila ako aj jej zástupca. Dňa 20.12.2018 na jej podnet bol medzi komisárkou a maloletými deťmi vykonaný rozhovor, z ktorého existuje zvukový záznam, ktorý do toho času nebol sprístupnený ani predložený súdnemu znalcovi a súdu a preto je namieste porovnanie vyjadrení komisárky, odlišnosť názoru na vzťah maloletých detí, ich súrodenecký vzťah, vzhľadom na čas plynúci od roku 2018 do roku 2022. Uviedla, že maloletá H. nemá záujem na stretávaní sa s otcom, opísala situácie, keď bola svedkom hádok a násilia zo strany otca voči nej. Maloletý D. uviedol tiež, že bol svedkom hádok a násilia medzi rodičmi, že má rád oboch rodičov a rád sa stretáva aj s otcom bez prítomnosti jeho novej priateľky. Zastávala názor, že vyjadrenia maloletého potvrdzujú neempatické chovanie a neporozumenie otca k maloletým deťom. Uviedla, že je pravdou, že
podala návrh na rozvod manželstva a v odvolaní voči rozsudku túto skutočnosť nepoprela a žiadnym spôsobom nedementovala a tiež neuviedla, že sa odvoláva čo do výroku o rozvode manželstva. Tvrdila, že k procesným pochybeniam súdu, ktoré uviedla vo svojom odvolaní, došlo. Jej námietky voči znaleckému posudku neboli súdom prejednané, pričom znalecký posudok je dôkaz ako každý iný a jeho závery sú len pravdepodobné a jeho správnosť možno hodnotiť len podľa jeho presvedčivosti. Z nahrávky zo súdneho pojednávania zo dňa 10.11.2021 vyplynulo, že sudca komunikoval so súdnym znalcom prostredníctvom mailovej komunikácie, ktorú jej nedoručil. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie neprihliadol na vyjadrenia maloletých detí u komisára dňa 20.12.2018 a nežiadal jeho zvukový záznam. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neprihliadal na skutočnosť, že neustále vyvíja iniciatívu smerom k stretávaniu sa s maloletým D. či už v základnej škole, verejných priestranstvách, ale nečinnosťou súdu bolo úplné odcudzenie maloletého od nej, pričom využila množstvo inštitútov na svoju ochranu a ochranu maloletých detí, navrhovala nariadenie neodkladných opatrení, dala podnet na Úrad komisára pre deti, podala trestné oznámenie, komunikovala s pediatrom, odbornými lekármi, dávala podnety kolíznemu opatrovníkovi, ktorý zostal nečinný, ako i detskému psychológovi. Súd prvej inštancie nechal bez povšimnutia pasivitu otca smerom k maloletej H. a jeho jedinou iniciatívou bolo odvolanie voči nariadenému neodkladnému opatreniu vo veci styku matky s maloletým D.. Súd sa nevenoval rodičovskej dohode, ktorá bola uzatvorená v decembri 2018 a spočívala v striedavej starostlivosti rodičov o maloletého D., ktorá fungovala 4 mesiace, prestal ju rešpektovať otec, keď začal za maloletým chodiť v týždni, keď sa mala o maloletého starať ona. Súd prvej inštancie nerealizoval a nevyžiadal ex offo kamerový záznam z prechodu pre chodcov, pričom bez preverenia tohto kamerového záznamu uveril tvrdeniu otca o nezodpovednom konaní matky, že ohrozila bezpečnosť maloletých detí. Na základe takto účelovo vykonštruovaných dôkazov došlo k mylnému posúdeniu celého konania, pričom jej odňal v súvislosti s právoplatným neodkladným opatrením právo na stretávanie sa s maloletým D.. Súd prvej inštancie opomenul psychologické vyšetrenie detí, nežiadal správu alebo posudok na maloleté deti od pedopsychológa zo Základnej školy v U. F., podanou správou z MŠ U. F. sa nezaoberal. Ďalej uviedla, že predkladala listinné dôkazy na preukázanie príjmov otca maloletých detí, ktoré súd prvej inštancie zamietol. Poukazovala na princíp potencionality príjmu povinnej osoby. Opätovne poukazovala na nešpecifikované (neoznačené číslom konania) uznesenie z 21.01.2019, kedy žiadala o zverenie detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného, svoj návrh vzala späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko otec sa zaviazal platiť výživné vrátane zameškaného výživného, vstup komisára pre deti bol zamietnutý dňa 15.01.2019, otec dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť, o čom svedčí zameškané výživné a ona musela vyvinúť iniciatívu na zabezpečenie vyživovacej povinnosti k mal. prostredníctvom súdnej autority. Pokiaľ ide o výživné pre maloletého D., ktoré otec údajne nemal žiadať od nej, otec nemal túto potrebu vzhľadom k svojim príjmovým a majetkovým pomerom, bol vedomý, že ona žiaden príjem a majetok nemá.
14. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom zo strany otca pre maloletú H. vo výške 150,- eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva jej rodičov, zrušiť a vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c), § 391 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že odvolanie podané navrhovateľkou (matkou), doručené súdu prvej inštancie dňa 17.12.2021, výslovne uvádza, že smeruje voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Je potrebné tiež konštatovať, že v odvolaní navrhovateľky však žiadne odvolacie námietky vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva účastníkov, o zverení maloletej H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, vo vzťahu k výchovnému opatreniu ani trovám konania štátu neboli uvedené. Namietané však boli i vo vzťahu k týmto výrokom procesné pochybenia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku.
17. Navrhovateľka v podanom odvolaní tvrdila, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, procesné úkony súdu boli vykonávané povrchne až nulitne, bola obmedzovaná pri nahliadaní do spisu, listiny boli prelepované, uvádzala nemožnosť vydania spisu, vyradenie listinných dôkazov podaných dňa 17.01.2020. Predovšetkým súdu prvej inštancie vytýkala, že dňa 10.11.2021 vo veci pojednával napriek tomu, že jej zástupca i ona sa riadne ospravedlnili a žiadali pojednávanie odročiť, pričom jej súd nezaslal mailovú komunikáciu znalca so súdom, ktorá bola na tomto pojednávaní oboznámená a nemohla sa vyjadriť k stanovisku Úradu komisára pre deti.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie stanovil termín pojednávania na deň 10.11.2021, zástupca navrhovateľky predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 30.08.2021. Dňa 16.09.2021 do spisu nahliadala navrhovateľka a M.. A. - advokátska koncipientka zástupcu navrhovateľky. Dňa 03.11.2021 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť zástupcu navrhovateľky (podpísaná konateľom) o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti svojej i navrhovateľky na pojednávaní dňa 10.11.2021 z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní s tým, že požiadal o nový termín pojednávania v predmetnej „trestnej veci“. Súd prvej inštancie dňa 04.11.2021 s poukazom na ust. § 183 ods. 4 CSP zástupcovi navrhovateľky písomne oznámil, že dňa 10.11.2021 pojednávanie vykoná, nakoľko kolízia pojednávaní nie je dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, nakoľko podľa § 183 ods. 1 CSP musí byť kumulatívne splnená i ďalšia podmienka - že od zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Poukázal i na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie bolo zástupcovi navrhovateľky doručené 30.08.2021 a mal dostatok času, aby zabezpečil svoju účasť na pojednávaní napr. prostredníctvom svojho zástupcu, s ktorým postupom navrhovateľka v splnomocnení súhlasila.
19. Dňa 09.11.2021 zástupca navrhovateľky opätovne požiadal o odročenie pojednávania určeného súdom na deň 10.11.2021 z dôvodu ochorenia navrhovateľky, ktorá nesúhlasí, aby sa pojednávalo bez jej osobnej prítomnosti. Predložil potvrdenie od lekára (dátum nezistiteľný), z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je nachladnutá, má kašeľ a je slabá, lekárom má odporučený kľudový režim. Súd prvej inštancie písomne dňa 09.11.2021 zástupcovi navrhovateľky oznámil, že dňa 10.11.2021 pojednávanie vykoná, poukázal na ust. § 183 ods. 1 CSP a uviedol, že nestačí existencia prekážky brániacej účasti na pojednávaní (ochorenie navrhovateľky), ale musí byť kumulatívne splnená i ďalšia podmienka, že nemožno od navrhovateľky spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka je už v konaní právne zastúpená, bola prítomná na viacerých pojednávaniach a jej ochorenie nebráni vykonaniu pojednávania.
20. Súd prvej inštancie dňa 10.11.2021 vo veci vykonal pojednávanie za účasti manžela, jeho zástupcu, kolízneho opatrovníka, Úradu komisára pre deti, bez účasti navrhovateľky a jej zástupcu a vo veci vyhlásil rozsudok. Odvolací súd považuje uvedený procesný postup súdu prvej inštancie za správny a legitímny. Zdôrazňuje, že ust. § 157 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo, hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Je pravdou, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť na jednom pojednávaní vzhľadom na jej zložitosť, potrebu znaleckého dokazovania a zistenia skutočného stavu veci (§ 35 CMP). Nie je však žiaduce, aby konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletých deťom trvalo viac ako 3,5 roka (návrh na rozvod podaný dňa 22.08.2018), čo je i prípad danej veci. Je potrebné zdôrazniť, že odročenie pojednávania na návrh účastníka konania alebo jeho zástupcu prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu , t.j. ak účastník alebo jeho zástupca sa z dôležitého dôvodu nemôže zúčastniť pojednávania a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť .
21. Pokiaľ ide o žiadosť zástupcu navrhovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, odvolací súd udáva, že zástupca navrhovateľky v rozpore s ustálenou judikatúrou vo svojej žiadosti neuviedol, kedy sa o kolízii pojednávaní dozvedel, nepredložil súdu predvolanie na pojednávanie v inej veci, ktorá bola vytýčená skôr ako v danej veci, neuviedol o akú vec sa jedná a ani nedôvodil, že ide o vec, ktorá neznesie odklad, nezdôvodnil prečo žiada odročenie pojednávania v danej veci (rozvod a úprava pomerov k mal. deťom začaté v roku 2018) a nie v kolidujúcej veci, neuviedol, že prijal opatrenia na zabezpečenie substitúcie, ktoré neboli úspešné alebo zastúpenie z radov jeho koncipientov (zástupca je právnickou osobou a z obsahu spisu vyplýva, že má koncipienta). Súd prvej inštancie preto správne v súlade s ust. § 183 ods. 4 CSP dôvod odročenia pojednávania zástupcu navrhovateľky nepovažoval za dôležitý, bezodkladne zástupcu navrhovateľky o tom upovedomil a oznámil mu že pojednávanie dňa 10.11.2021 vykoná. Nebol preto daný žiaden legitímny dôvod, aby sa zástupca navrhovateľky na pojednávanie nedostavil.
22. K žiadosti navrhovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu jej ochorenia odvolací súd udáva, že procesný postup súdu prvej inštancie považuje za správny a legitímny. Súd prvej inštancie bezodkladne oznámil zástupcovi navrhovateľky, že pojednávanie dňa 10.11.2021 vykoná. Navrhovateľka bola v konaní vypočutá ako účastníčka konania, je v konaní právne zastúpená, k veci sa písomne opakovane vyjadrila vrátane vyjadrenia k znaleckému posudku, na pojednávaní dňa 10.11.2021 nebol súdom nariadený jej výsluch. Z týchto dôvodov nebolo ochorenie navrhovateľky, pri jej riadnom právnom zastúpení, relevantným dôvodom na odročenie pojednávania v danej veci.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že neboli naplnené všetky predpoklady stanovené v § 183 ods. 1 CSP pre odročenie pojednávania, preto bol procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci vo vykonaní pojednávania dňa 10.11.2021 správny a súladný s ustanoveniami procesných predpisov. Pokiaľ sa navrhovateľka a jej zástupca pojednávania dňa 10.11.2021 nezúčastnili napriek tomu, že im súdom prvej inštancie bolo oznámené, že ich žiadostiam o odročenie pojednávania nevyhovel, vo veci bude v určený deň pojednávať a pojednávanie dňa 10.11.2021 vykonal, oboznámil mailové podanie znalca (oprava zrejmej nesprávnosti v znaleckom posudku) a v rozhodol vo veci samej, nie je možné prijať záver, že týmto procesným postupom súdu prvej inštancie bolo navrhovateľke znemožnené uplatňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
24. Pokiaľ navrhovateľka súdu prvej inštancie vytýkala, že jeho procesné úkony boli vykonávané povrchne až nulitné, že boli prelepované listiny, nebol jej vydaný súdny spis, niektoré listiny boli vyradené, bolo nahliadané do spisu, bola obmedzovaná pri nahliadaní do spisu, že došlo k porušeniu zásady rovnosti strán, odvolací súd udáva, že navrhovateľka svoje tvrdenia nekonkretizovala a po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že uvedené nekonkretizované tvrdenia navrhovateľky z obsahu spisu nevyplývajú.
25. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na listinné dôkazy - obavy o mravnú a citovú výchovu mal. D., úradný záznam zo dňa 13.11.2018, správa z poradensko-psychologického procesu zo dňa 17.12.2018, rodičovská dohoda zo dňa 17.12.2018, vyjadrenie zo dňa 14.01.2019, správa z psychologického vyšetrenia zo dňa 01.02.2019, komisárka pre deti vstup do súdneho konania 15.02.2019, priebežná správa z poradensko-psychologického procesu, úradný záznam zo dňa 08.01.2020, úradný záznam zo dňa 11.06.2021, záverečná správa z poradensko-psychologického procesu zo dňa 15.10.2021, SMS komunikácia s učiteľkou MŠ, fotodokumentácia, odvolací súd môže len konštatovať, že uvedené listiny sú súčasťou spisu a súd ich mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii. Dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné resp. neúčinné, nevzťahujúce sa k veci vytriedi a nehodnotí) súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil (s výnimkou rozhodnutia o výživnom zo strany otca pre mal. H.). Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z listín predložených navrhovateľkou považoval za nesúvisiace s danou vecou, nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich.
26. K námietkam navrhovateľky týkajúcich sa dôkaznej povinnosti a bremena tvrdenia, zásady formálnej pravdy a zásady kontradiktórnosti, ochrany slabšej strany, odvolací súd zdôrazňuje, že sa jedná o námietky, ktoré na danú vec nedopadajú ani dopadať nemôžu, nakoľko v danej veci ide o civilné mimosporové (nie sporové, v ktorom uvedené námietky možno uplatniť) konanie, v ktorom je súd povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP), nie formálnu pravdu, je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP), môže si osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa civilného mimosporového poriadku nepoužijú (§ 34 ods. 1, veta prvá CMP). Tieto námietky navrhovateľky boli nedôvodné.
27. Odvolací súd ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva účastníkov, o zverení maloletej H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, vo vzťahu k výchovnému opatreniu ani trovám konania štátu, v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo vzťahu k týmto výrokom dostatočné dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania znalcom A.. V. N. č. XX/XXXX, všetky dôkazy v konaní vykonané a významné pre svoje rozhodnutie vyhodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, uviedol zistený skutočný stav veci a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Navrhovateľka v podanom odvolaní žiadne námietky voči uvedeným výrokom neuviedla, nemohlo teda dôjsť k zmene napadnutého rozsudku v tomto rozsahu (vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že výrok o rozvode manželstva nenapáda, k späťvzatiu časti odvolania však nedošlo). Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach na odôvodenie rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu týkajúcom sa rozvodu manželstva, zverenia maloletej H. do starostlivosti matky, nariadenému výchovnému opatreniu, trovám konania štátu, odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie odvolacieho súdu tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka žiadne námietky voči uvedeným výrokom neuviedla, považoval za potrebné poukázať na túto skutočnosť.
28. K námietkam matky týkajúcim sa zverenia maloletého D. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude vychovávať, zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, vrátane súvisiaceho výroku o výške výživného zo strany matky pre maloletého D., odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý v bode 7 odôvodnenia svojho rozsudku jednak podrobne popisuje správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 17.12.2018, 16.09.2019, 15.10.2021, znalecký posudok A.. V. N. č. XX/XXXX, ktorý považuje za hodnoverný, vierohodný, jeho odôvodnenie za zodpovedajúce pravidlám logického myslenia, vychádzajúci zo skutkových okolností veci, vysporiadal sa i s námietkami matky voči znaleckému posudku (matka uvádzala, že nesúhlasí s hodnotením jej osoby, ktoré v znaleckom posudku uvedené neboli) s tým, že konštatoval, že závery znaleckého posudku sú v súlade so správami z poradensko-psychologického procesu a vyplýva z neho, že v súčasnosti maloletý D. voči matke javí známky hnevu, pociťuje k nej až nenávisť (str. 86 posudku), preto nebolo možné iné rozhodnutie v danej veci, ako maloletého D. za tohto stavu vyplývajúceho zo znaleckého posudku zveriť do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude, vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok.
29. Pokiaľ matka vytýkala súdu prvej inštancie uvedené rozhodnutie, odvolací súd rovnako súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku A.. N., ktorý bol v konaní vykonaný a v ktorom znalec uviedol, že vzťahová väzba maloletého D. s matkou je narušená vplyvom manipulácie s otcom. Maloletý D. má pevnejšiu vzťahovú väzbu s otcom, pričom ani jeden z rodičov nemá lepši výchovné schopnosti, či osobnostné predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja detí, výchovný vplyv oboch rodičov voči maloletým je zlý a patologický, ani jeden z rodičov nepodporuje vzťah maloletých detí k druhému rodičovi a ani jeden z rodičov neotvára v záujme maloletého dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi, matka nerešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť otca v živote maloletých detí, neuznáva, že je dobrým rodičom, nerešpektuje vzťah maloletých s otcom a rovnako otec nerešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť matky v živote detí, neuznáva, že matka je tiež dobrým rodičom a ani jeden z rodičov nepodporuje vzťah maloletých detí k druhému rodičovi. Problémom u obidvoch rodičov je nesprávne až patologické výchovné pôsobenie na maloleté deti a to kvôli vlastným animozitám v ich vzťahu. Maloletý D. síce neverbalizuje, ani objektívne nemá strach z matky, verbalizuje negatívne postoje voči matke, jedná sa o hnev až nenávisť a tento negatívny postoj maloletého k matke je upevňovaný zo strany otca a to aj tým spôsobom, že maloletému číta rôzne správy o tom, čo mu matka maloletého napísala, resp. akým spôsobom mu ublížila. Maloletý D. preferuje otca a jeho patologickým výchovným pôsobením zavrhuje matku.
30. Za takto zistených okolností danej veci ani odvolací súd nezistil inú možnosť ako zveriť mal. D. do osobnej starostlivosti otca vzhľadom na až agresívne odmietanie matky zo strany maloletého, pričom rovnako ako Úrad komisára pre deti apeluje na to, že je v záujme maloletých detí zabezpečiť ich pravidelné stretávanie sa za prítomnosti tretej nestrannej osoby a odbornej psychologickej podpory, nakoľko odlúčenie súrodencov a pretrhnutie ich citových väzieb môže negatívne vplývať na ich vývoj.
31. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení mal. D. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania, správ z poradensko-psychologického procesu a prihliadnuc na názor kolízneho opatrovníka a Úradu komisára pre deti, ako vecne správny potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o výške výživného zo strany matky pre mal. D., ktorý podaným odvolaním nebol spochybnený a odvolací súd ho považoval, vzhľadom na zistené pomery matky, za správny.
32. Pokiaľ ide o styk matky s mal. D. a styk otca s mal. H., odvolací súd vychádzal jednak zo záverov znaleckého posudku, v ktorom znalec uviedol, že v aktuálnom stave bez psychologickej rodinnej intervencie nebude možné očakávať styk detí s druhým rodičom, ktorému neboli zverené do starostlivosti, bez negatívnych následkov, nakoľko síce nezistil, že by rodičia neboli schopní zabezpečiť starostlivosť o deti, majú však negatívny patologický výchovný vplyv na deti pre vzájomné animozity vo vzťahu, odporúčal rodinnú terapiu. Vzhľadom na uvedené závery znalca, ktorý bol v konaní ustanovený z dôvodu, že súd nemá dostatok odborných vedomostí na posúdenie uvedených otázok (§ 207 CSP), mohol súd tento znalecký posudok hodnotiť výlučne z hľadiska jeho presvedčivosti, vierohodnosti, či zodpovedá pravidlám logického myslenia a vychádza zo skutkových okolností danej veci, čo súd prvej inštancie urobil. Rovnaký názor ako súdny znalec zastával i kolízny opatrovník a Úrad komisára pre deti, ktorý uviedol, že v súčasnej dobe s ohľadom na rozhodujúce skutočnosti ovplyvňujúce aj deti môže vynucovanie styku matky s maloletým D. a aj otca s maloletou H. negatívne vplývať na duševný stav maloletých detí. Za nevyhnutnú považujú prácu odborníkov na postupnom zbližovaní sa detí s rodičmi a výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu (rodinnej terapii) maloletým deťom a ich rodičom uložené súdom považujú za nevyhnutné riešenie.
33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie neupraviť (v čase rozhodovania súdu) styk otca s mal. H. ani styk matky s mal. D. s tým, že uvedené rozhodnutie je možné kedykoľvek i bez návrhu zmeniť ak sa zmenia pomery účastníkov v danej veci, t.j. ak sa zmenia resp. upravia vzťahy medzi rodičmi a ich deťmi , čo predpokladá , že bude výsledkom rodinnej terapie, ktorú súd nariadil deťom i obom rodičom. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o styku rodičov s deťmi ako vecne správne potvrdil.
34. Zásadná námietka matky smerovala voči výroku súdu prvej inštancie o výške výživného zo strany otca pre maloletú H., keď poukazovala na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezisťoval možnosti a schopnosti otca, jeho majetkové pomery, ani odôvodnené potreby maloletej H. a rozhodol výlučne na základe tvrdenia otca o výške jeho priemerného mesačného zárobku.
35. Súd prvej inštancie v bode 15 svojho rozhodnutia odôvodnil rozhodnutie o výške výživného zo strany otca pre maloletú H. tým, že podľa tvrdenia otca tento zarobí sumu 800,- až 900,- eur mesačne, uvádzal príjmy z roku 2017 a mal za to, že pre potreby XX ročnej H. je suma 150,- eur mesačne zo strany otca ako výživné adekvátna.
36. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zák. o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zák. o rodine). V zmysle ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri o určení výživného pre maloleté dieťa prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca).
37. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav (alebo skutočný stav veci) a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu (účastníci). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP)
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.
38. Civilný sporový poriadok zakotvil v § 220 ods. 2 CSP požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca (účastník) domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný (druhý účastník) a aké dôkazy predložil, alebo označil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán (účastníkov), ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
39. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý proces. Nie je prípustné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého by nebolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok ESĽP García Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999).
40. Preskúmaním danej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výške výživného zo strany otca pre maloletú H. nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nakoľko z odôvodnenia tohto výroku preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne relevantné dôkazy vykonané súdom prvej inštancie , z ktorých by bolo možné zistiť možnosti, schopnosti otca maloletej, jeho majetkové pomery, jeho výdavky a predovšetkým odôvodnené potreby maloletej H., pre ktoré súd o výške výživného vo výške 150,- eur mesačne rozhodol. Súd prvej inštancie v tomto rozsahu nevykonal dostatočné dokazovanie, odôvodnenie jeho rozhodnutia neobsahuje relevantné a presvedčivé dôvody pre určenie takto stanovenej výšky výživného.
41. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zo strany otca k mal. H. nemohol odvolací súd vyhodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť odvolacích námietok matky a vzhľadom na absenciu akéhokoľvek dokazovania nebolo účelné tento nedostatok rozsudku napraviť v odvolacom konaní.
42. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o výške výživného zo strany otca pre maloletú H., zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
43. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude predovšetkým podrobne vypočuť oboch rodičov k otázke výšky výživného pre mal. H., otca i k výške jeho zárobku, ktorý musí súdu preukázať, ďalej súd prvej inštancie musí zistiť schopnosti a možnosti otca (vzdelanie, zamestnanie, príjmy, prípadne možnosti jeho zamestnania a potencionálneho príjmu , vyživovacie povinnosti a pod.), jeho majetkové pomery, jeho výdavky a rovnako zistiť odôvodnené potreby mal. H., možnosti a schopnosti, majetkové pomery matky maloletej, ktoré dokazovanie vykoná na návrh účastníkov, i bez ich návrhu. Až na základe takto vykonaného dokazovania opätovne o výške výživného zo strany otca pre mal. H. a o trovách konania prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne.
44. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.