Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice – Staré Mesto, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. OU-TT-OOP3-2020/038415-002 zo dňa 03.11.2020, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. HADO Investments, s.r.o., Pražská 11, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 50 266 535 a 2. Obec Blahová, Blahová 136, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OOP3-2020/038415-002 zo dňa 03.11.2020, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- DS-OSZP-2020/013855-16 zo dňa 04.08.2020 o tom, že spoločnosťou HADO Investments, s.r.o. navrhovaná činnosť „skladové priestory“ uvedená v predloženom zámere, č.p. 372/16, k.ú. A. sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a že pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.

2.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

3.

Žalobca uvádzal, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, pričom vychádzal z článku 4 Aarhuského dovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii mohlo domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Svoj postup domáhania sa týchto práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol povinný realizátor dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Rešpektoval pri tom vôľu zákonodarcu, ktorý novelou zákona o EIA prizval

verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. Keďže procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sa týka iný vykonávací právny predpis ako následných povoľovacích konaní, Žalobca volil spôsob, kedy definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 SP vybavenie veci správnym orgánom viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci a podľa možnosti s preferenciou zmierneho vybavenia veci medzi účastníkmi konania navzájom. Žalobca očakával, a preto aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu. Ako je z dôkaznej situácie zrejmé, úrad tieto návrhy neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol síce odlišným procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom čo sa týka efektivity konania, ale najmä naplnenia hmotných práv žalobcu. Naopak, úrad volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, a tým pádom konal úrad v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.

4.

Žalobca má za to, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s zákona o posudzovaní neumožnil Žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp. zn. ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. , nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“

5.

Žalobca zadefinoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačuje konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Vo výrokovej časti má prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti. Môže aj samostatnou a odôvodnenou úvahou a na základe vlastnej odbornej činnosti do rozhodnutia zakomponovať podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Pri formulovaní podmienok však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru (§ 29 ods. 3 Zákona o EIA). Súčasne platí, že v zmysle § 20a písm. a) Zákona o EIA má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasné zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. Prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol. Samotná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu resp. eliminačnú podmienky spôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Na túto skutočnosť upozornil žalobca v odvolaní. Túto nezákonnosť žalovaný neodstránil ani nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo je takéto nezákonné rozhodnutie dostatočné, resp. zákonné. Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinnosti. Prvostupňový orgán radšej zvolil cestu vydania nezákonného rozhodnutia bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti. Žalobca sa domnieva, že za to môže najmä antagonistický prístup prvostupňového orgánu k žalobcovi. Prvostupňový orgán volí namiesto riadneho a zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby znemožnil žalobcovi výkon jeho legitímneho práva, garantovanou, Európskou legislatívou, Medzinárodnými zmluvami, SR ako aj samotnou národnou legislatívou. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že rozhodnutie podľa Zákona o EIA je jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 Aarhuského

dohovoru. Uplatňovať si požiadavky síce môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa Zákona o EIA, to spôsobuje nutnosť využívať všetky procesné prostriedky v týchto následných povoľovacích konaniach, čo následne neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány v následných povoľujúcich konaniach. Ako príklad uvádza žalobca, že medzi požiadavkami špeciálne uvedenými žalobcom boli i) požiadavka na určenie toho, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe nevyplýva zo žiadneho administratívneho predpisu alebo ii) požiadavka vypracovať projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva SR. iii) Osobitnými návrhmi opatrení boli realizácia konkrétnych zelených prvkov konkrétnymi sadovými úpravami so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami. Ani jedna z týchto požiadaviek nevyplýva zo zákona (ako sa nesprávne uvádza v Prvostupňovom rozhodnutí), na rozdiel od podmienok určených prvostupňovým orgánom.

6.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v , a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odvodnení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

7.

Podľa žalobcu správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žiadnu z uvedených skutočností odvolací orgán žalovaného nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový ani odvolací orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami Napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nepreskúmateľné zo Žalobcom vyššie uvedených dôvodov.

8.

Podľa žalobcu nevhodný spôsob vybavenia veci je aj nezvolenie konzultácie podľa §63 zákona EIA, ktorého sa primárne domáha aj žalobca. Ak by bola konzultácia zvolaná, nielenže by mal príležitosť získať potrebné podklady, na základe diskusie by mohol „vyfiltrovať“ ich rozsah tak, aby bol menší. Súčasne by sa v rámci odbornej diskusie mohli vyjasniť stanoviská nielen žalobcu, ale aj iných orgánov a účastníkov, konfrontovať ich so stanoviskami ostatných, a v rámci odbornej diskusie by prispelo nielen k objasneniu predmetu konania ale aj rozsahu, v akom majú ostatní účastníci konania, ale aj úrady aplikovať dodatočnú energiu na zodpovedanie odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. Súčasne by sa vytvoril priestor na zmierne riešenie veci (ktoré predpokladá aj §3 ods.4 Správneho poriadku) a prijatie spoločného záveru zúčastnených, ktorý zase predpokladá §63 zákona EIA. Dôsledkom nezvolania konzultácie je nutnosť žalobcu využiť subsidiárne právo na (všetky) podklady rozhodnutia podľa § 23 Správneho poriadku a podanie vyjadrenia podľa §33 Správneho poriadku. Táto potreba by odpadla, ak by sa konala konzultácia, nakoľko vyjadrenie účastníka by bolo súčasťou záverov konzultácie. Veľká administratívna záťaž je tak len dôsledkom nevhodnej voľby nástrojov a nesprávne vybavenie veci žalovaným.

9.

Nevykonaním konzultácie úrad spôsobil nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko si zúčastnení nemohli vyjasniť svoje stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia a súčasne sa tak všetci utvrdili vo svojom pôvodnom postoji, ktorý v konečnom dôsledku viedol k tejto žalobe. O potrebe vykonať konzultáciu prezenčne svedčí aj mimoriadne ustanovenie § 65g zákona EIA, ktorý písomné konzultácie pripúšťa iba počas mimoriadnych opatrení v súvislosti s COVID-19; z toho súčasne vyplýva, že inokedy sa predpokladá konanie konzultácie prezenčne. Zásada písomnosti konania je v prípade konzultácie zachovaná spísaním zápisnice, ktorú podpíšu všetci zúčastnení. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na vykonanie konzultácie – ide o osobitný právny termín podľa §63 zákona EIA a nie ústnym pojednávaním podľa §21 Správneho poriadku. Žalovaný sa dopustil nesprávnej interpretácie, na ktorej založil svoje rozhodnutie a tým potvrdzuje opodstatnenosť žaloby. Účelom konzultácie podľa doktríny zákona EIA (Komentár k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Radovan Katrlík, Wolters Kluwer 2016) je vzájomne sa zoznámiť, spraviť vzťahy priateľskejšími a vysvetľovať si vzájomné postoje a stanoviská; optimálne nájsť aj zmierne riešenie konkrétnej veci. Účelom konzultácie tak je nielen prispieť k objasneniu prejednávanej veci, ale zabezpečiť aj participáciu verejnosti. Inštitút, ktorým sa majú vyjasniť pripomienky a ciele, ktorým sa tým sledujú je konzultácia; bez jej absolvovania úrad nemohol prísť na názor o zneužívaní práva, resp. je to prejavom jeho predpojatosti a preto konania v rozpore s § 9 a nasl. ako aj v rozpore s Aarhuským dohovorom.

10.

Žalobca poukazoval na to, že žalovaný často vo svojich rozhodnutiach uvádza, že boli mnohé z pripomienok žalobcu celkom zjavne bezpredmetné (napríklad preverenie počtu parkovacích miest, preverenie napojenia na verejnú dopravu, predloženie variantných riešení, ochrana poľnohospodárskej pôdy, overenie bonity pozemkov, ktoré sa majú zabrať, zabezpečenie separovaného zberu odpadu, architektonické dielo a pod.). Z toho vyplýva, že niektoré však boli relevantné a mali byť premietnuté do rozhodnutia a jeho podmienok. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré boli a ktoré neboli podľa úradu relevantné a nebolo ani zdôvodnené prečo (§20a zákona EIA).

11.

Upozorňoval tiež na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia. Tieto je nutné interpretovať aj ako vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky či správnu súdnu žalobu. Žalobca teda nemal len právnu možnosť ale mal aj právnu povinnosť konať tak ako konal. Zo stanov aj z bežnej činnosti žalobcu je zrejmé, že za jeden z hlavných cieľov svojej existencie si stanovilo ochranu životného prostredia a jeho právnu ochranu, ako aj kontrolu verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje. Relevantným právnym predpisom Európskej únie v tomto smere je Aarhuský dohovor vyhlásený v zbierke , ktorý v dôsledku má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou a to konkrétne čl.3 tohto dohovoru: „1. Každá Strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec na vykonanie ustanovení tohto dohovoru. 2. Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 4. Každá Strana uzná a podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce ochranu životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmto záväzkom. 8. Každá Strana zabezpečí, aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované alebo akýmkoľvek spôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych súdov priznať trovy súdneho konania. 9. V rámci príslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k informáciám, možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídlo alebo skutočné miesto výkonu činnosti.“ Podľa SR, sa práva na priaznivé životné prostredie a práva na spravodlivý proces možno domáhať len spôsobom, ktorý ustanoví príslušný vykonávací predpis. Z toho súčasne vyplýva, že dochádza k pomerne veľkému prekrytiu súkromno-právnej povahy činnosti občianskych združení a

ich osvetovej činnosti s verejno-právnou povahou domáhania sa právnej ochrany záujmov a práv na životné prostredie v správnych konaniach podľa vykonávacích právnych predpisov.

12.

Súčasťou rozhodnutia má byť podľa §20a aj zdôvodnenie výberu environmentálnych opatrení; avšak aj tu je potrebné postupovať v súlade so zásadou úplného a presne zisteného stavu veci (§ 32 ods.1 Správneho poriadku). Zo žalovaného rozhodnutia je zrejmé, že o týchto opatreniach rozhodol výlučne predpojato na základe svojich domnienok, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise. V konečnom dôsledku sa na základe tejto domnienky žalobca sám stavia do pozície, v ktorej je predpojatý, nakoľko predpokladá (avšak bez relevantných dôkazov alebo argumentov) nepriateľstvo žalobcu. Následne na základe tejto predpojatosti odvodzuje ďalšie postoje a právny postup. Už však takýto prístup je v rozpore s čl.3 Aarhuského dohovoru, nehovoriac o ďalších krokoch žalovaného. Žalovaný sa stavia do pozície absolutistického arbitra, ktorého názor má mať absolútnu platnosť. Zo žalovaných rozhodnutí nie je zrejmé, prečo tú-ktorú požiadavku považuje za irelevantnú a či si overil, že žalobca ňou sledoval aj to, čo sa žalovaný domnieval. Ak totiž žalovaný zle vyhodnotil účel tej-ktorej pripomienky či výsledok, ktorý mala podľa žalobcu sledovať, nemohol ani zdôvodniť je (ne)akceptovanie v rozhodnutí. Táto vada je dôsledkom nielen predpojatosti žalovaného ale aj výlučne formalistického procesného postupu primárne podľa Správneho poriadku.

13.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14.

Má za to, že pripomienky žalobcu (ZDS) uvedené v stanovisku k zámeru nie sú konkrétne pre posudzovanú činnosť výstavbu skladových priestorov ovocia a zeleniny. Sú to pripomienky, ktoré zasiela združenie pre akékoľvek zisťovacie konanie bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti. Žalovanému správnemu orgánu nie je jasné ako ZDS prejavilo záujem na ochrane životného prostredia, keďže v stanovisku neuviedlo, ako môže byt' životné prostredie navrhovanou činnosťou potenciálne ohrozované. ZDS len požaduje rozpracovať, overiť, vyhodnocovať.... Mnohé požiadavky uviedlo ZDS vo vyjadrení k zámeru navrhovanej činnosti, ktorej účelom je vybudovanie skladových priestorov ovocia a zeleniny v extraviláne obce Blahová napriek tomu, že v samotnom zámere sú vyriešené (napr. dopravné napojenie) a niektoré požiadavky sú pre navrhovanú činnosť absolútne nedôvodné (definovanie najbližšej obytnej zástavby vo väzbe na hlukové, rozptylové vplyvy, svetlotechnický posudok, vplyvu emisií na oblasti s dlhodobým pobytom osôb a preukázanie, že nebudú vystavené nadmernému zaťaženiu). Z uvedeného vyplýva, že požiadavky ZDS sú zasielané na správny orgán bez zrejmého oboznámenia sa so zámerom. Aj v prípade ďalšieho neposudzovania navrhovanej činnosti požadovalo ZDS návrh opatrení, ktoré zhodnotil navrhovateľ v doplňujúcich informáciách, a prvostupňový ako aj odvolací orgán ich považoval za neprimerané. Žalobou napadnutý správny orgán má za to, že stanovisko verejnosti v zmysle ust. § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov má byt' odôvodnené, teda má z neho byť jasné, prečo dotknutá verejnosť požaduje zapracovanie niektorej požiadavky do ďalšej dokumentácie, či sa ňou dosiahne zamedzenie možného nežiadúceho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Požadovanie zapracovávania stále nových metodík a poznatkov nad rámec legislatívne ustanovených požiadaviek bez odôvodnenia, považuje žalovaný správny orgán za neopodstatnený. Pripomína, že účelom zákona o posudzovaní vplyvov v zmysle § 2 písm. b) a d) je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a určiť opatrenia, ktoré zabránia jeho znečisťovaniu, prípadne ho zmiernia alebo zabránia jeho poškodzovaniu vplyvom navrhovanej činnosti. Vyjadrenie dotknutej verejnosti má slúžiť na upozornenie možného negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a prípadne navrhnúť opatrenie na jeho zabránenie. OÚ Trnava, OOP má za to, že požiadavky ZDS nie sú konkrétne pre navrhovanú činnosť a preto neeliminujú negatívny vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie v zmysle § 2 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov a preto neboli zaradené do podmienok rozhodnutia.

15.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania konzultácií žalovaný uviedol, že odvolateľovi bolo umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Zákon o posudzovaní vplyvov nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií, konzultácie môžu byt' realizované písomnou alebo ústnou formou, pričom v súlade

s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov sú ústne konzultácie vykonávané podľa § 21 zákona o správnom konaní. Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Domáhanie sa zvolania ústnych konzultácií zo strany ZDS, keď ostatné dotknuté orgány nemajú námietky k navrhovanej činnosti predloženej v zámere, je neopodstatnené aj z dôvodu, že ZDS vo vyjadrení k zámeru neuviedlo dôvod, čoho sa majú konzultácie týkať. Združenie len opísalo celé ustanovenie § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, pričom však niektoré body tohto ustanovenia sa netýkajú zisťovacieho konania navrhovanej činnosti. Druhostupňovému správnemu orgánu nie je preto jasné, aké problémy týkajúce sa znečistenia životného prostredia z navrhovanej činnosti chce žalobca riešiť ústnymi konzultáciami, keďže jeho stanovisko nie je konkrétne pre navrhovanú činnosť. OÚ Dunajská Streda, OSZP v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „Skladové priestory“ nenariadil ústne pojednávane podľa § 21 správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci. K uvedenému Okresný úrad Trnava, OOP uvádza, že má za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní. sú dostatočné na rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poznamenáva, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Zároveň uviedol, že zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle MŽP SR a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou Blahová.

16.

Žalovaný má za to, že OÜ Dunajská Streda, OSZP pri rozhodovaní prihliadal na kritériá stanovené zákonom o posudzovaní vplyvov. V závere odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie: vplyv na horninové prostredie, na povrchovú a podzemnú vodu, na ovzdušie a klímu, na pôdu faunu a flóru tiež vyhodnotil vplyv na obyvateľov a vplyv na dopravu. Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru. Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom, na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení za predpokladu dodržiavania všeobecne závažných právnych predpisov. V zmysle uvedeného žalovaný správny orgán má za to, že posúdenie či sa má navrhovaná činnosť ďalej posudzovať alebo nie je dostatočne odôvodnená.

17.

Súd prejednal vec v neprítomnosti ďalších účastníkov konania, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a nepožiadali o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul prítomných účastníkov, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach vo veci, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

18.

Žalobca v konaní poukazoval na to, že žalovaný vo svojom stanovisku k veci označil jeho konanie za škodlivé, pričom nevysvetlil, v čom by takýto následok činnosti žalobcu mal spočívať. Správny orgán je podľa neho zjavne nepriateľsky nastavený voči žalobcovi ako predstaviteľovi verejných záujmov a neprikladá vážnosť právam verejnosti v oblasti životného prostredia. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky , ako aj rozhodnutie ESP vo veci C-416/2010 známe pod názvom Pezinská skládka.

19.

Uvádzal, že jeho činnosť vychádza zo zásady právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko správne orgány v konaniach požiadavky verejnosti nezohľadňujú, vychádzajú prakticky iba zo stanovísk

dotknutých orgánov, hoci, ohrozovanie životného prostredia zasahuje do viacerých právnych noriem a napríklad podľa je považované za nekalú súťaž.

20.

Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že neprihliada na názor verejnosti poukazoval na to, že v prvostupňovom konaní správny orgán vyzval navrhovateľa zámeru na vyjadrenie sa k pripomienkam žalobcu a toto vyjadrenie bolo predložené.

21.

Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 04.08.2020, ktorým bolo určené, že navrhovaná činnosť „skladové priestory“ sa nebude posudzovať, podľa a pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.

22.

Prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia súčasne stanovil podmienky, ktoré je potrebné rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti: dodržať opodstatnené opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v časti IV.10 predloženého zámeru

ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom, uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov pri projekčnej príprave, realizácii predmetného zámeru musia byť dodržané platné predpisy na ochranu zdravia rešpektovať podmienky určené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

23.

Podľa (, ) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa

Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa

Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, 3) b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie,

c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, 4) e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 2)

§ 20a

Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

§ 24 ods. 1

(1) Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o

a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

§ 29 ods. 2, ods. 3, ods. 13 (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

§ 63

(1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,

b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

(3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

Podľa a Správneho poriadku ( o správnom konaní) (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa o životnom prostredí Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

24.

V konaní o všeobecnej správnej žalobe súd preskúmava žalobcom namietanú zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu, svojim konaním a rozhodnutím neodstraňuje nedostatky postupu alebo rozhodnutia správneho orgánu, ale ani nenahrádza argumentačnú povinnosť účastníka, rozsahom a dôvodmi žaloby ktorého je súd v tomto konaní v zmysle viazaný a nad rámec jeho tvrdení nevyhľadáva skutočnosti svedčiace v prospech žaloby.

25.

V danom prípade žalobca ako jeden z tvrdených dôvodov nezákonnosti rozhodnutia všeobecne namietal, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základe rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (ako dôvod zrušenia rozhodnutia podľa ), v tejto súvislosti však opomenul uviesť, ktoré skutkové zistenia uvedené v rozhodnutí podľa jeho názoru odporujú ktorým dokladom či záznamom obsiahnutým v administratívnych spisoch, alebo ktoré z nich z obsahu administratívnych spisov vôbec nevyplývajú (nemajú v nich oporu).

26.

Podobne, pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvod ( ), odhliadnuc už od skutočnosti, že nešpecifikoval, či by malo ísť o nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, alebo o oba tieto nedostatky, nekonkretizoval, ktorú časť rozhodnutia považuje za nezrozumiteľnú a prečo, ani ktorú okolnosť prípadu považuje za nie dostatočne odôvodnenú.

27.

Jedinou a rovnako nedostatočne konkretizovanou námietkou žalobcu v tomto smere je tvrdenie žalobcu, že sa správne orgány nevysporiadali s jeho argumentmi (s ktorými?) a že dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného je, že neobsahuje relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia spisov žalobcovi, pričom súd, nielen, že vzhľadom na charakter rozhodnutia nevidí logickú súvislosť medzi argumentáciou týkajúcou sa doručovania kópie spisu a preskúmateľnosťou rozhodnutia, ale v obsahu odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ani nezistil takúto námietku žalobcu, s ktorou by sa žalovaný ako odvolací orgán mal v obsahu svojho rozhodnutia prípadne vysporiadať.

28.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.

29.

Zámer (resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti) musí byť podľa zákona zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa týka, a dotknutá obec informuje verejnosť aj o tom, kde a kedy možno do zámeru (oznámenia o zmene navrhovanej činnosti ) nahliadnuť. v akej lehote môže verejnosť pripomienky podávať a miesto, kde môže pripomienky podávať ( až 8 ).

30.

K predloženému zámeru sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa , ktorý vzniesol viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia ( strany 23 až 25 rozhodnutia). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky rozhodnutia v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutie, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko.

31.

Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia pritom nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej zmeny činnosti.

32.

Prvostupňový správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia vyhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, v súvislosti s čím uviedol údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie : Vplyv na horninové prostredie a pôdne pomery Stavba je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej a známej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú možnosť kontaminácie horninového prostredia v etape výstavby. Negatívne vplyvy na horninové prostredie počas výstavby vyplývajú najmä z povahy činnosti – stavebná činnosť (narušenie stability horninového prostredia, výkopové práce, hutnenie zemnej pláne a pod.). Vplyvy na povrchové a podzemné vody Vplyvy na podzemné vody sú takmer totožné s vplyvmi na horninové prostredie, nakoľko obe zložky životného prostredia sú úzko prepojené. Vplyvy na povrchové vody súvisiac najmä s odvádzaním dažďových a tiež odpadových vôd a vplyvy na podzemné vody súvisia s možným únikom ropných produktov používaných pri prevádzke automobilov. Z hľadiska ohrozenia kvality podzemných vôd v období výstavby pripadajú do úvahy úniky látok zo skladov a stavebných mechanizmov, vrátane potenciálnych havarijných únikov. Všetky tieto negatívne činnosti je možné minimalizovať prísnym dodržiavaním technických a prevádzkových opatrení, ako aj pravidelnou kontrolou techniky a prísnym dodržiavaním príslušných ustanovení Vplyv na podzemné vody bude dočasný, nepriamy a málo významný. Vplyvy na ovzdušie a klímu Pri výstavbe navrhovanej činnosti dôjde k zanedbateľnému nárastu objemu výfukových splodín v ovzduší areálu a na trase prístupových ciest. Stavebné a montážne mechanizmy a súvisiaca nákladná dopravy budú zdrojom prašnosti a emisií. Tento vplyv výraznejšie nezhorší kvalitu ovzdušia, bude krátkodobý a nepravidelný. Vplyvy na pôdu Základným vplyvom navrhovanej stavby na pôdou je jej trvalý záber. K tejto problematike je potrebné pristupovať obozretne, v zmysle platnej legislatívy, aby záber poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby bol vykonaný len v opodstatnených prípadoch so súhlasom štátnej správy. Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy Činnosťou nedôjde k narušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny. Umiestnenie posudzovanej činnosti je navrhované v území, na ktoré sa vzťahuje prvý – všeobecný stupeň ochrany, bez zvláštnej územnej alebo druhovej ochrany. Vzhľadom na charakter fauny a flóry a relatívne nízku druhovú diverzitu v posudzovanej lokalite ako aj výraznú premenu pôvodných biotopov na biotopy úzko späté s ľudskou činnosťou, nie je predpoklad negatívny vplyv na faunu a flóru. Vplyv na obyvateľstvo Nosným ťažiskom hodnotenej činnosti je sklad s doplnkovou funkciou parkovania, tzn., že činnosti, ktoré výrazne nezaťažia životné prostredie. Negatívne vplyvy počas výstavby sa prejavujú najmä zvýšením prašnosti a hlukovej záťaže z dopravy. Tieto vplyvy sú nevýznamné krátkodobého charakteru. Je potrebné tento vplyv minimalizovať použitím vhodnej technológie a vhodných stavebných postupov, ktoré budú rozpracované v rámci prípravy projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby. Vplyv na dopravu Realizáciou zámeru dôjde k miernemu zvýšeniu intenzity dopravy s trvalým a postupným nárastom.

33.

Správny orgán konštatoval, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5a príloha č. 10 zákona), na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Okresný úrad DS, odbor starostlivosti životné prostredie nemohol vyhovieť návrhom, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovanej činnosti z dôvodu, že neboli predložené konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by sa dali podrobnejšie posúdiť, rozpracovať a vyhodnotiť pri ďalšom posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti.

Účelom „zákona“ nie je povolenie navrhovanej činnosti, resp. súhlas s jej uskutočnením, ale je určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovania životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, nevytvára však vecný ani časový priestor pre posúdenie navrhovaného umiestnenia stavby v rozsahu kompetencií stavebného úradu.

34.

Žalovaný spochybnil skutočný záujem žalobcu na ochrane životného prostredia pri navrhovanej činnosti, s tým, že jeho pripomienky nie sú konkrétne pre navrhovanú činnosť a sú totožné s námietkami žalobcu podávanými v iných konaniach bez rozdielu, o akú činnosť a na akom mieste ide.

35.

V tejto súvislosti možno konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by mohli vzniknúť v procese realizácie navrhovanej činnosti, teda žalobca v konaní pred správnymi orgánmi, rovnako ako v tomto súdnom konaní, neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite.

36.

Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. vo veci sp. zn. , , , a ďalšie), v ktorých uvádza viacmenej rovnaké všeobecné argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.

37.

Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj v tomto prípade obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi, naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný záujem žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Nepriamo to potvrdzuje aj „Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu v procese EIA k predloženému zámeru zo dňa 03.06.2020, v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme, na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“ Upozornenie podľa súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným predlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom).

38.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 (ktorých konkrétne ?) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa ( na ktoré stanovisko konkrétne?). Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia

jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.

39.

Z obsahu spisového materiálu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR i v dotknutej obci Blahová a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 23.06.2020 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 5 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Dunajská Streda., odbor starostlivosti o životné prostredie. V konečnom dôsledku žalobca nemožnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim ani nenamietal.

40.

Zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ani k porušeniu ústavných práv žalobcu vo vzťahu k životnému prostrediu, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj samotný zámer a toto sprístupnenie bolo vykonané štandardným spôsobom - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR a v dotknutej obci. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade potvrdzuje skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko k navrhovanej činnosti podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.

41.

Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, ktorý sa premietol aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa , podľa názoru správneho orgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania ( správneho poriadku) pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci.

42.

Podľa zistenia súdu sa tak správny orgán nedopustil tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa .

43.

V rozpore s právnym názorom žalobcu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Okrem jasnej a zrozumiteľnej

výrokovej časti zahŕňajúcej ako rozhodnutie o neposudzovaní zámeru, tak aj podmienky stanovené na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, obsahujú aj jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa posudzovať, ktoré a ako boli v súvislosti s prijatím tohto záveru aplikované právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami). Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v jeho rozhodnutiach, sám neuviedol, aké úvahy, resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v rozhodnutí absentujú.

44.

Súd preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

45.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému a ďalším účastníkom konania žiadne trovy uplatniteľné podľa , resp. nevznikli.

46.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.