Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti o maloletého G. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: C.. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., kpt. J. L. XX, zastúpená: I.. J. Y., advokátka so sídlom B., ul. D. X a C.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom B., C. D. XXX, t.č. L. - G. Y., A. XXX/XX, na návrh matky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 01. marca 2022 pod č.k. - 640 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že

I. Maloletého G., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke.

II. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 150 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.03.2022.

IV. Upravuje sa styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom:

- každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod.

- každý párny rok na Veľkonočný pondelok od 09.00 hod. do 17:00 hod.

- každý rok 25.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod.

- každý párny rok 31.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod., s tým, že otec je povinný dieťa si v stanovený čas prevziať v mieste bydliska matky a matka je povinná dieťa na styk pripraviť a po ukončení styku v stanovený čas dieťa prevziať v mieste bydliska otca.

V. Návrh otca o uloženie povinnosti matke podávať informácie o maloletom dieťati sa zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Maloletého zveril do výchovy matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Upravil styk otca s dieťaťom, na ktorom sa rodičia nevedeli dohodnúť, bez prespatia u otca, pretože dieťa nie je na odlúčenie od matky

pripravené. Zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke podávať mu v ním navrhnutých intervaloch informácie ohľadne mal. dieťaťa ako nedôvodný. Uviedol, že obaja rodičia opakovane počas konania potvrdili, že ohľadne dieťaťa vedia komunikovať. Matka predložením sms - správ preukázala, že otca informuje o prípadnom zhoršení zdravotného stavu dieťaťa, informovala ho ohľadne hospitalizácie, fotenia sa v škôlke. Rodičia komunikujú počas obdobia, keď je dieťa v domácnosti, resp. na výlete s otcom, pri odovzdávaní si syna. Otec má právo informovať sa ohľadne dieťaťa v materskej škole, ošetrujúceho lekára.

1.2. O trovách konania rozhodol v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Otec podal odvolanie v zamietajúcej časti. Namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhu zo dňa 23.09.2021 o zaviazaní matky k povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v rozsahu 100 hodín s realizáciou minimálne v dvojtýždňových intervaloch počnúc od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Odvolanie v zamietajúcej časti rozsudku zdôvodnil ustanovením a a s poukazom na . Namietal, že vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 23.09.2021 podal návrh na zaviazanie matky k povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v rozsahu 100 hodín s realizáciou minimálne v dvojtýždňových intervaloch počnúc od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozsudok považoval za nepreskúmateľný z dôvodu nerozhodnutia o jeho návrhu. Nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V zamietajúcej časti namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Opätovne ako v priebehu konania namietal konanie matky v minulosti presťahujúcej sa bez jeho vedomia do B. prihlásenie maloletého do špeciálnej materskej školy bez jeho vedomia. Rozhodnutie v tejto časti považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné, porušujúce jeho právo na spravodlivý súdny proces. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Matka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. Zaslala screenshoty zo vzájomnej komunikácie s otcom prostredníctvom WhatsAppu po vyhlásení rozsudku.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , zákon číslo , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, že spĺňa náležitosti , neviazaný rozsahom odvolania ( ), neviazaný dôvodmi odvolania ( ), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto rozsudok v napadnutej zamietajcej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť rozsudku. Okrem zamietajúcej časti otec podal odvolanie namietajúc, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho celom návrhu, pretože opomenul rozhodnúť o jeho návrhu na zaviazanie matky k povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v rozsahu 100 hodín s realizáciou minimálne v dvojtýždňových intervaloch počnúc od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pokiaľ súd opomenie rozhodnúť o celom návrhu, účastník môže podať návrh na

doplnenie rozhodnutia v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu ( ). Pokiaľ by súd prvej inštancie vyhodnotil odvolanie otca v tejto časti ako návrh na doplnenie rozsudku, rozhodol by o jeho doplnení. Odvolací súd posudzujúc podanie otca predložené 03.09.2021 dospel k rovnakému záveru, že otec nepodal týmto podaním návrh, ktorého sa domáhal v podanom odvolaní. Vo svojom vyjadrení súhlasil so zverením maloletého do výchovy matky, žiadal upraviť styk, určiť povinnosti matke informovať ho o zdravotnom stave dieťaťa, o zmene bydliska. Takýto návrh nepodal ani na pojednávaní konanom dňa 14.09.2021, vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2021, na pojednávaní 01.03.2022. Pretože nebol návrh, súd nemal o čom rozhodovať a námietka otca o nerozhodnutí súdu o celom jeho návrhu je preto nedôvodná.

7. V zamietajúcej časti otec namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, arbitrárnosť rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preto skúmal, či súd prvej inštancie nezaťažil konanie vadou namietanou otcom majúcou za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces a zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ). Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. 8. Odvolací súd v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“ V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri D. proti O., rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (O. proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne objasňuje skutočný a právny základ rozhodnutia, podáva jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho problému, vysvetľuje svoje argumenty, ktoré ho viedli k definitívnemu záveru o zamietnutí návrhu otca. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim . Za

procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv otca.

9. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie práva na spravodlivý súdny proces a vadu konania majúcu za následok zrušenie rozhodnutia. Preto preskúmal zamietajúcu časť rozsudku a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca. Otec v odvolaní opakovane poukazoval na konanie matky pred rozhodnutím súdu, ktoré mali byť dôvodom vyhovenia návrhu. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia ( ). Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na potvrdení oboch rodičov, že ohľadne dieťaťa vedia spolu komunikovať. Matka predložením SMS správ preukázala informovanie otca o dieťati. Rozsudok súdu prvej inštancie okrem zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť. To znamená, že nadobudol právoplatnosť aj vo výroku, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi nič nebráni informovať sa kdekoľvek o maloletom dieťati, v škôlke, u lekára, v športových zariadeniach ...Okrem toho matka v odvolacom konaní preukázala vzájomnou komunikáciou rodičov o informovaní otca o dieťati. Otec má upravený styk s dieťaťom na každý nepárny víkend, dieťa bude mať 5 rokov a určite ho informuje o svojich aktivitách. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca a rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ani jeden z účastníkov takýto návrh nepodal a súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania len na návrh ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).