Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoCsp-54-2021.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu C. X. G.,. so sídlom C. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX R., za účasti osobitného subjektu G. X., so sídlom A. P. XX, XXX XX I., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ladislav Riedl, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie 962,92 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8Csp/144/2017-153 zo dňa 08. septembra 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu a ani osobitému subjektu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 278, § 279, § 95 ods. 2, § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 565, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uznesením č.k. 13CoCsp/17/2020-118 zo dňa 01.12.2020 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia v prvom rade poukázal na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne posudzoval postup žalobcu ako veriteľa pri skúmaní bonity pred poskytnutím úveru a správne vyhodnotil, že zistený postup nespĺňal požiadavky kladené § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak v odôvodnení absentovalo zhodnotenie, či takéto porušenie považoval za porušenie povinnosti alebo za hrubé porušenie povinnosti. Ďalej s poukazom na závery prijaté v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/171/2016 uviedol, že postihnutie žalobcu ako veriteľa tým, že jeho konanie ako rozporné s dobrými mravmi bolo nedôvodné, a to vzhľadom na odlišnosť skutkových základov. Úlohou súdu prvej inštancie bolo odôvodniť aplikáciu ustanovení na ochranu spotrebiteľa a opätovne právne posúdiť dôsledok nedodržania postupu žalobcu ako veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť a rozhodnúť aj o trovách uvedeného odvolacieho konania.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predvolanie na pojednávanie právny zástupca žalobcu prevzal 09.07.2021 s poučením podľa ust. § 278 Civilného sporového poriadku. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie neustanovili a neúčasť odôvodnili podaním doručeným 18.08.2021, kde poukazovali na hospodárnosť konania. V danom prípade žalobca v oznámení svojej neúčasti iba vysvetlil dôvod svojej neprítomnosti a neprítomnosti svojho právneho zástupcu z radov advokátov bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Bola to pritom práve nečinnosť žalobcu, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného uvedenia dôvodu neustanovil na pojednávanie nariadené vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie osobitný subjekt prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou rozhodnúť podľa § 278 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že žalobca bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní rozhodujúca. Žalobca neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 278 písm. b) Civilného sporového poriadku. Nad rámec uviedol, že námietku premlčania vznesenú osobitným subjektom považuje za dôvodnú, keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo 14.07.2014 (nesporná skutková okolnosť) bolo vykonané ako úkon pre nezaplatenie splátky č. 2 splatnej k 01.05.2014 (nesporná okolnosť), pričom žaloba bola podaná 30.05.2017 po uplynutí premlčacej doby. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka totiž platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pretože boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyniesol tento druh skráteného rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol tak, že osobitný subjekt bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Plne úspešnému žalovanému v konaní trovy nevznikli, ani mu z obsahu spisu nevyplývajú, preto mu nárok na ich náhradu priznaný nebol.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a súhlasil s vykonaním konania a s rozhodnutím. V písomnom ospravedlnení zároveň požiadal, aby v prípade neakceptovania ospravedlnenia neúčasti túto skutočnosť oznámil mailovou formou, čo súd nespravil. Poukázal na to, že civilný sporový poriadok nedefinuje a neurčuje, kedy ospravedlnenie považuje za dostatočné a kedy nie. Tvrdil, že každé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní je v súlade so zákonom. Uviedol, že nežiadal o odročenie pojednávania, len oznámil súdu, že vzhľadom na okolnosti ním chápané ako hospodárnosť konania sa pojednávania nezúčastní a odkázal na svoje podanie vo veci. Ani z tohto pohľadu teda nemožno hovoriť o pasivite, ktorá má byť sankcionovaná kontumačným rozsudkom. Hospodárnosť ako dôvod neúčasti je vzhľadom na miesto sídla súdu a sídlo žalobcu dostatočne oprávneným a akceptovateľným dôvodom. Na základe uvedeného tvrdil, že súd konal v rozpore s § 278 C.s.p.. Zároveň uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to v plnom rozsahu.
7. Žalovaný a ani osobitný subjekt sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
12. Žalovaný ešte namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.
13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Naplnenie tejto odvolacej námietky odvolací súd nezistil.
14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
15. V predmetnom prípade súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok upravených zákonom. Okrem iného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že aj napriek uvedenej skutočnosti by existoval dôvod na zamietnutie žaloby, nakoľko osobitným subjektom vznesenú námietku premlčania považoval vzhľadom na zistený skutkový stav za dôvodnú. Odvolací súd sa preto najprv zaoberal tým, či v predmetnom prípade boli splnené aj podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného nároku.
16. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie uvedenom v jeho prvom rozhodnutí zo dňa 22.11.2019 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý celkový úver vo výške 1.027,21 Eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach, avšak žalovaný sa dostal do omeškania už pri splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len 64,29 Eur. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 2 o viac ako tri mesiace, tak žalobca dňa 14.07.2014 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru.
17. Občiansky zákonník v ust. § 565 zakotvuje možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Uvedené však platí len v prípade, ak veriteľ toto svoje právo využil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V prípade, ak sa tak nestalo a veriteľ stratil toto právo, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti.
18. V predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Ako bolo už vyššie uvedené a ako vyplýva aj z obsahu spisu, dlžnou splátkou pre ktorú nastalo zosplatnenie je však už splátka č. 2, teda splátka splatná dňa 01.05.2014, teda od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia lehota v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, čiže od nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co/26/2017-83 zo dňa 28.06.2018, kde v bode 27. rozsudku odvolací súd uviedol, že: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ).“
20. Vo vzťahu k vyššie uvedenému teda možno konštatovať, že premlčacia doba v predmetnom prípade začala plynúť od nasledujúceho dňa neuhradenia prvej omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, t.j. odo dňa 02.05.2014 a uplynula dňa 02.05.2017. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 30.05.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie správne aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.
22. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný a aj osobitný subjekt boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie
o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).