Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-175-2021.pdf
PDF · 197 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/175/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: PUTO Consulting, s.r.o., so sídlom Sasinkova 407/53, 010 01 Žilina, IČO: 47 570 474, zastúpeného zástupcom GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: A&T Group, a.s., so sídlom 023 55 Vysoká nad Kysucou 524, IČO: 43 831 389, zastúpenému zástupcom AG LEGAL s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, v konaní o zaplatenie 24.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/3/2020-94 zo dňa 22.06.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/3/2020-94 zo dňa 22.06.2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 24.000,- Eur s príslušenstvom, a to 8% úrokom z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojenej s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- Eur, na tom skutkovom tvrdení, že dňa 23.12.2016 uzatvoril (pod pôvodným obchodným menom JF Reality, s. r. o.) so žalovaným Zmluvu o poskytovaní konzultačných služieb (ďalej len „zmluva“). V zmysle čl. II. ods. 1. zmluvy sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému počas účinnosti zmluvy konzultačné služby uvedené v čl. II. ods. 3. na základe žiadosti žalovaného a podľa čl. II. ods. 2. zmluvy sa žalovaný zaviazal využívať konzultačné služby a zároveň sa zaviazal platiť za poskytovanie konzultačných služieb paušálnu mesačnú odmenu vo výške 5.000,- Eur bez DPH. Žalobca v zmysle zmluvy vyzval žalovaného na zaplatenie mesačnej paušálnej odmeny za mesiace január až apríl 2020, a to faktúrou č. 20FV0015 zo dňa 03.02.2020 so splatnosťou 17.02.2020 na sumu 6.000,- Eur, faktúrou č. 20FV0035 zo dňa 02.03.2020 so splatnosťou 16.03.2020 na sumu 6.000,- Eur, faktúrou č. 20FV0039 zo dňa 02.04.2020 so splatnosťou 16.04.2020 na sumu 6.000,- Eur, faktúrou č. 20FV0063 zo dňa 04.05.2020 so splatnosťou 18. 05. 2020 na sumu 6.000,- Eur, pričom žalovaný tak neučinil ani len z časti a je so zaplatením istiny splatnej pohľadávky vo výške 24.000,- Eur v omeškaní.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 08.07.2020, č.k. 7Cb/3/2020-33 uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na peňažnú odmenu. V zmysle čl. III. bod 1. zmluvy platí, že žalobcovi za poskytované konzultačné služby vznikne nárok na odmenu vo výške 5.000,- Eur bez DPH za každý kalendárny mesiac trvania zmluvy len za podmienky, že konzultačné služby, ktoré bol žalobca povinný podľa zmluvy poskytovať, boli žalobcom riadne poskytnuté. Žalobca žalovanému
konzultačné služby podľa zmluvy dlhodobo odo dňa 01.01.2020 neposkytoval, a teda žalobcovi nárok na odmenu za mesiace január až apríl 2020, t.j. celkovo vo výške peňažnej odmeny nevznikol. Z dôvodu dlhodobého neposkytovania konzultačných služieb mal žalovaný za to, že nebol povinný za konzultačné služby zaplatiť odmenu za mesiace január až apríl 2020, t.j. celkovo vo výške peňažnej odmeny, a preto sa nedostal do omeškania so zaplatením peňažnej odmeny. Žalobca v návrhu ani len netvrdil, že by riadne a včas poskytoval žalovanému konzultačné služby počas mesiacov január až apríl 2020, v súdnom konaní nepredložil a ani neoznačil žiadne hodnoverné dôkazy, ktorými by preukázal poskytovanie konzultačných služieb podľa zmluvy počas mesiacov január až apríl 2020. Žalobcom predložené faktúry sú len účtovným dokladom, ktorý nie je spôsobilý preukázať reálne poskytnutie konzultačných služieb. Žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, ktorým bolo dlhodobé neposkytovanie konzultačných služieb a užívanie motorového vozidla v rozpore s účelom uvedeným v zmluve, žalovaný od zmluvy odstúpil s účinnosťou odo dňa 06. 04. 2020 a zmluva týmto dňom zanikla. Ak by aj žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie peňažnej odmeny (čo však žalovaný kategoricky odmieta, keďže počas mesiacov január až apríl 2020 neboli žalovanému poskytované konzultačné služby), tak z dôvodu odstúpenia by právo žalobcu na zaplatenie peňažnej odmeny zaniklo v súlade s ust. § 351 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka.
4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd v odseku 5. podrobne uviedol vyjadrenie žalobcu, v odseku 6. obsah písomného vyjadrenia žalovaného, v odseku 7. popísal žalobcom a žalovaným predložené listinné dôkazy.
5. S poukazom na vykonané dokazovanie a za aplikácie § 1 ods. 2, § 269 ods. 2, § 266, § 344, § 351 Obchodného zákonníka v spojení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju zamietol. 6. Okresný súd skonštatoval, že medzi stranami bolo nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.12.2016 Zmluvu o poskytovaní konzultačných služieb, predmetom ktorej bolo odplatné poskytovanie konzultačných služieb žalobcom ako poskytovateľom žalovanému ako klientovi na základe žiadosti žalovaného. Nesporné bolo tiež, že žalobca vystavil 4 faktúry, každú na sumu 6.000,- Eur vrátane DPH za mesiace január až apríl 2020, ktoré žalovaný nezaplatil v lehotách ich splatnosti a že žalobca v tomto období žalovanému konzultačné služby neposkytoval. Nesporné bolo ďalej to, že žalovaný listom zo dňa 01.04.2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 06.04.2020, oznámil žalobcovi, že jednostranne odstúpil od zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb.
7. Medzi stranami bolo sporné to, či žalobcovi vznikol nárok na peňažnú odmenu vo výške 6.000,- Eur za každý mesiac v období od januára 2020 do apríla 2020, t.j. spolu vo výške 24.000,- Eur, hoci žalobca žalovanému v tomto období konzultačné služby neposkytoval, eventuálne či vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku ako očakávanej mesačnej paušálnej odmeny za nevyužívanie konzultačných služieb, či žalovaný žiadal žalobcu o poskytovanie konzultačných služieb a či došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb.
8. Okresný súd zhodnotil, že Zmluva o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 23.12.2016 bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ide o tzv. inominátnu zmluvu. V článku II. je uvedený Predmet zmluvy. Podľa bodu 1. tohto článku sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému počas doby účinnosti tejto zmluvy konzultačné služby podľa ods. 3 tohto článku na základe žiadosti žalovaného. V bode 3. tohto článku je výslovne uvedené čo konzultačné služby zahŕňajú a akých oblastí sa poradenstvo a konzultácie, ktoré konzultačné služby zahŕňajú, týka. Ide napr. o sprostredkovanie zamestnancov, recruitingu, personálne poradenstvo, dočasné prideľovanie zamestnancov atď. Podľa článku III. bod 1. zmluvy uhradí žalovaný žalobcovi paušálnu odmenu vo výške 5.000,- Eur bez DPH mesačne za poskytované konzultačné služby podľa predmetu tejto zmluvy. Poskytovateľovi vznikne nárok na odmenu každý kalendárny mesiac, ak riadne zabezpečoval výkon činnosti, na ktorú je podľa tejto zmluvy povinný. Činnosť, ktorú bol povinný podľa tejto zmluvy žalobca vykonávať, je uvedená v článku II. Predmet zmluvy, pričom v bode 3. zmluvy je výslovne uvedené, aké konkrétne činnosti konzultačné služby zahŕňajú. Podľa článku V. bod. 3. zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi mesačnú odmenu za konzultačné služby poskytnuté v zmysle tejto zmluvy a za podmienok dohodnutých v článku III. tejto zmluvy. Z týchto ustanovení zmluvy ako aj z celého kontextu zmluvy ako celku, podľa okresného súdu jednoznačne vyplýva, že nárok na paušálnu odmenu vznikne žalobcovi v prípade, že riadne poskytne žalovanému konzultačné služby, a to v paušálnej sume 5.000,- Eur bez DPH. Nárok na zaplatenie paušálnej odmeny v sume 5.000,- Eur bez DPH vznikne, ak žalobca žalovanému konzultačné
služby v danom mesiaci poskytol, a to bez ohľadu na rozsah poskytnutých konzultačných služieb. Článok III. bod 1. druhá veta zmluvy nemožno účelovo vytŕhať z kontextu a interpretovať ho oddelene od ostatných ustanovení zmluvy. Naopak, predovšetkým z článku II. bod 2. druhá veta zmluvy, článku III. bod 1. prvá veta zmluvy a článku V. bod 3. zmluvy vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na odmenu je riadne a reálne poskytnutie konzultačných služieb. Výklad zmluvných ustanovení týkajúcich sa paušálnej odmeny a vzniku nároku na jej zaplatenie prednesený žalobcom je účelový a zavádzajúci. Pokiaľ by bola vôľa strán pri uzatváraní zmluvy taká, ako tvrdil žalobca, že by žalobcovi vznikol nárok na paušálu odmenu každý mesiac počas doby účinnosti zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca konzultačné služby poskytol alebo neposkytol, malo to byť v zmluve uvedené. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami takýto prejav vôle nevyplýval. Rovnako, pokiaľ by bola vôľa strán pri uzatváraní zmluvy taká, ako tvrdil žalobca, že by žalobcovi vznikol nárok na paušálu odmenu každý mesiac počas doby účinnosti zmluvy, hoci žiadne konzultačné služby žalovanému neposkytoval, pretože ho o ich poskytnutie žalovaný nepožiadal, malo to byť v zmluve taktiež uvedené. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami ani takýto prejav vôle nevyplýval. Rovnako, pokiaľ by bola vôľa strán pri uzatváraní zmluvy taká, ako tvrdí žalobca, že by stačilo, ak žalobca zabezpečil pre žalovaného riadne podmienky pre možnosť žalovaného konzultačné služby čerpať, tzn. zabezpečil svoje časové a personálne kapacity k tomu, aby mohol žalovanému služby konzultačné poskytnúť, malo to byť v zmluve uvedené. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami ani takýto prejav vôle nevyplýval. Preto bolo pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na zaplatenie podielovej odmeny irelevantné, či žalovaný žalobcu o poskytnutie konzultačných služieb v danom období požiadal alebo nepožiadal. Relevantné pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na zaplatenie podielovej odmeny bolo, či žalobca v danom období žalovanému konzultačné služby poskytol alebo neposkytol. Bolo nesporné, že žalobca žalovanému tieto konzultačné služby (tak ako sú špecifikované v článku II. bod 3. zmluvy) v období od januára do apríla 2020 neposkytoval. Žalobca poukazoval na to, že faktúry za mesiace október 2019 až december 2019 žalovaný zaplatil, hoci žiadnu žiadosť na poskytnutie konkrétnej konzultačnej služby nepodal, a teda ani mu nebola konkrétna konzultácia žalobcom poskytnutá, čím má byť v praktickej rovine zmluvnými stranami potvrdená zaužívaná prax ohľadom výkladu zmluvy o vzniku nároku na odmenu žalobcu. Žalovaný tvrdil, že v tomto období (mesiace október 2019 až december 2019) mu boli žalobcom poskytnuté konzultačné služby, preto mu vznikol nárok na zaplatenie paušálnej odmeny, a preto tieto faktúry uhradil. V konaní nebolo preukázané, že by takáto prax bola medzi stranami zaužívaná, teda, že by žalovaný zaplatil žalobcovi paušálnu odmenu aj za tie mesiace, kedy mu žalobca neposkytol žiadne konzultačné služby. Zo žalobcom predložených faktúr takáto prax nevyplývala a iné dôkazy žalobca neoznačil. Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanému žiadne konzultačné služby v období od januára 2020 do apríla 2020 neposkytoval, nevznikol mu nárok na zaplatenie paušálnej odmeny vo výške 5.000,- Eur bez DPH, t.j. 6.000,- Eur s DPH za každý mesiac, teda za mesiace január 2020 až apríl 2020 v celkovej sume 24.000,- Eur. Nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie paušálnej odmeny, okresný súd žalobu zamietol.
9. Okresný súd poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že pre prípad opatrnosti, ak by sa okresný súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, tvrdí, že žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok (povinnosť) uloženú mu čl. II. ods. 2. Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 23.12.2016, čím spôsobil žalobcovi škodu v podobe ušlého zisku (očakávaná paušálna mesačná odmena) za nevyužívanie konzultačných služieb vo výške uvedenej v petite žaloby. Žalobca následne v priebehu konania tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nedoplnil a neurobil tak ani po postupe podľa § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní, v rámci ktorého okresný súd oboznámil, že nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku a žalobcom ani neboli uvedené bližšie skutkové tvrdenia vo vzťahu k splneniu predpokladov na vznik škody. Ani následne žalobca neuviedol žiadne doplňujúce skutkové tvrdenia k jednotlivým predpokladom vzniku nároku na náhradu škody, ktorými sú porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom existenciu týchto predpokladov musí žalobca ako poškodený aj preukázať. Keďže v tomto smere neuniesol žalobca bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, okresný súd žalobu zamietol.
10. Ďalej okresný súd poukázal na tvrdenie žalovaného v rámci procesnej obrany, že zmluva zanikla Odstúpením od zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 01.04.2020, ku dňu 06.04.2020, k čomu žalobca namietal, že Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 01.04.2020 je absolútne neplatný právny úkon pre jeho zjavnú neurčitosť. Okresný súd sa preto prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti/neplatnosti Odstúpenia od zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 01.04.2020. Z listu - Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 01.04.2020 vyplývalo, že žalovaný jednostranne odstúpil od zmluvy z dvoch dôvodov, jednak pre
dlhodobé neposkytovanie konzultačných služieb a jednak pre užívanie motorového vozidla v rozpore s účelom uvedeným v zmluve, ktoré žalovaný označil ako podstatné porušenie zmluvy. Dôvody uvedené v odstúpení sú podľa okresného súdu dostatočne špecifikované. Formulácia týchto dôvodov v odstúpení od zmluvy je dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť tohto právneho úkonu nie je potrebné, aby boli v ňom uvedené všetky podrobnosti (kto, čo, kedy, kde, ako porušil) a postačuje vymedzenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré k odstúpeniu od zmluvy došlo. Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 01.04.2020 je preto platný právny úkon. Odstúpenie bolo riadne doručené žalobcovi dňa 06.04.2020 a zmluva týmto dňom zanikla. Okresný súd poukázal i na to, že neplatnosť tohto právneho úkonu žalobca nenamietal po tom, ako mu bol doručený, ale neplatnosť začal namietať až v priebehu tohto súdneho konania a túto jeho obranu vyhodnotil okresný súd ako účelovú. Pokiaľ by žalobca mal za to, že odstúpenie od zmluvy je nejasné a neurčité, zmluva nezanikla a zmluva naďalej trvá, mal tieto námietky oznámiť žalovanému po doručení odstúpenia od zmluvy a nie až po viac ako pol roku v priebehu tohto súdneho konania. Keďže tak žalobca neučinil, okresný súd považoval za možné dôvodne predpokladať, že odstúpenie od zmluvy považoval za jasný, určitý a zrozumiteľný, a preto aj platný právny úkon. Tomuto záveru nasvedčovalo i to, že žalobca nevystavil faktúry na zaplatenie paušálnej odmeny za máj 2020 a nasledujúce mesiace, preto i z tohto považoval za dôvodný záver, že odstúpenie od zmluvy je platný právny úkon.
11. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že nevykonal dokazovanie navrhnuté zástupcom žalovaného na pojednávaní, pretože konateľ žalovaného, ktorého výsluch navrhol ešte pred pojednávaním, sa na pojednávanie bez uvedenia vážnych dôvodov nedostavil, jeho výsluch by si vyžadoval odročenie pojednávania a napokon tento výsluch považoval za nadbytočný, keďže žalobu zamietol. Pokiaľ išlo o procesný návrh na výsluch konateľa žalobcu, tento procesný návrh na vykonanie dokazovania bol vznesený až na pojednávaní, teda nebol vznesený včas, v rámci koncentračnej lehoty stanovenej v uznesení Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/3/2020-59 zo dňa 08.09.2020, taktiež jeho výsluch by si vyžadoval odročenie pojednávania a napokon aj tento výsluch považoval okresný súd za nadbytočný, keďže žalobu zamietol.
12. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie prejudiciálnej otázky ne/platnosti Odstúpenia od zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 01.04.2020. Žalobca poukázal na to, že v konaní namietal, že odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatný právny úkon pre jeho zjavnú neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu nestačí, aby právny úkon odstúpenia od zmluvy obsahoval iba všeobecné a vágne konštatovanie, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy. Podstatné porušenie zmluvy musí byť vždy definované konkrétnym skutkom. Ak žalovaný ako dôvod uvádza iba „dlhodobé neposkytovanie konzultačných služieb“, potom nešpecifikoval konkrétny skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, najmä nevymedzil skutok časovo, teda neurčil konkrétne obdobie, kedy malo ku skutku, s ktorým spája porušenie zmluvy, dôjsť. V súlade s čl. II. bod 1. zmluvy žalobca poskytuje konzultácie výlučne na základe žiadosti žalovaného. Bez predchádzajúcej žiadosti žalobcu je vylúčené, aby sa žalobca dopustil „dlhodobého neposkytovania konzultačných služieb“ ako všeobecne tvrdí v odstúpení od zmluvy žalovaný. Žalobca tiež namietal, že neposkytnutie jednej konzultácie by nebolo podstatným porušením zmluvy, ale iba nepodstatným porušením a žalovaný by mal iba právo požiadať o plnenie v dodatočne primeranej lehote. Ak žalovaný uvádza ako druhý dôvod podstatného porušenia zmluvy „využívanie poskytnutého motorového vozidla v rozpore s účelom stanoveným zmluvou“, išlo iba o všeobecné a neurčité vymedzenie skutku. Ak okresný súd napadnutým rozsudkom prejudiciálne určil, že Odstúpenie žalovaného od Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 01.04.2020 je platným právnym úkonom, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v odseku 17., uvedené tvrdenie je absolútne právne neakceptovateľné a zároveň protirečivé. Na jednej strane okresný súd sám uznáva, že je potrebné konkretizovať dôvod, ale nevysvetlil, ako je možné niečo konkretizovať bez uvedenia kto, čo, kde a ako porušil. Pokiaľ okresný súd považoval za dostatočnú špecifikáciu skutku ako „dlhodobé neposkytovanie konzultačných služieb“ alebo „využívanie poskytnutého motorového vozidla v rozpore s účelom stanoveným zmluvou“, ide zjavne o neurčitý popis skutku s následkom neplatnosti právneho úkonu odstúpenia žalovaného od zmluvy. V tomto prípade ide
o tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nastáva priamo zo zákona. Zákon neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť absolútnu neplatnosť právneho úkonu bezodkladne oznamovať žalovanému a dovolávať sa neplatnosti tak, ako si to predstavuje prvostupňový súd. Považoval za neprijateľné, aby okresný súd z mlčania žalobcu vyvodzoval jeho vôľu. Navyše, žiadny deklaratórny prejav vôle žalobcom ani žalovaným nie je spôsobilý dodatočne konvalidovať vadu absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúcej priamo zo zákona. Žalobca poukázal na ust. § 344 Obchodného zákonníka s tým, že v zmluve nie sú dohodnuté žiadne dôvody pre odstúpenie od zmluvy, preto sa uplatní zákon. Žalovaný v odstúpení od zmluvy uvádza, že odstúpil z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, pričom pre odstúpenie od zmluvy na základe § 345 Obchodného zákonníka neboli splnené podmienky. Ak žalovaný ako dôvod odstúpenia určil využívanie motorového vozidla v rozpore s účelom dohodnutým v zmluve, takýto dôvod nemá charakter omeškania, a preto nemôže byť zákonným dôvodom na odstúpenie žalobcu od zmluvy. Ďalšou podmienkou pre okamžité odstúpenie od zmluvy je dodržanie časového hľadiska, teda okamžite odstúpiť od zmluvy žalovaný mohol iba v lehote „bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení dozvedel“. Ak žalovaný tvrdí, že konzultačné činnosti mu neboli poskytované (hoci o ne údajne žiadal) od 1.1.2020, potom odstúpenie od zmluvy až 6.4.2020, teda až po viac ako troch mesiacoch, nie je možné považovať za lehotu ustanovenú zákonom. Okresný súd sa naplnením týchto zákonných podmienok vôbec nezaoberal a ani ich splnenie žalovaný nepreukázal. Podľa žalobcu okresný súd prejudiciálnu právnu otázku nesprávne právne posúdil, použil svojvoľne zjavne účelovú právnu argumentáciu nerešpektujúcu logickú aplikáciu základných právnych princípov a odôvodnenie je v tejto časti vnútorne rozporné, nepresvedčivé, arbitrárne.
14. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal nesprávne právne posúdenie výkladu Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 23.12.2016. Okresný súd viazal vznik nároku žalobcu na zaplatenie odmeny na skutočnosť, či žalobca v danom období žalovanému konzultačné služby poskytol alebo neposkytol, pričom nerešpektoval zmluvné ustanovenie, ktoré jednoznačne hovorí o tom, kedy nárok na zaplatenie odmeny vzniká, namiesto toho dané ustanovenie obsahujúce vôľu zmluvných strán obišiel a vytvoril si svoj vlastný a účelový výklad. Žalobca poukázal na čl. III. Platobné podmienky, bod 1. zmluvy, z ktorého nevyplýva záver prezentovaný okresným súdom, že by nárok na odmenu vznikal žalobcovi iba v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom žalobca poskytne žalovanému konzultáciu. Z daného ustanovenia naopak vyplýva, že k vzniku nároku na odmenu stačí, ak žalobca riadne zabezpečoval výkon činnosti, na ktorú bol podľa zmluvy povinný. Žalobca a žalovaný v zmluve použili slovné spojenie „ak zabezpečoval výkon činností“ a nie „ak poskytol konzultačné služby“. To je zásadný rozdiel a je potrebné túto skutočnosť akceptovať a riadne sa s ňou vysporiadať. S touto zásadnou námietkou sa okresný súd riadne nezaoberal, nedal preskúmateľnú odpoveď na vznesené podstatné argumenty a tvrdenia žalobcu. Z uvedeného dôvodu trpí rozsudok súdu vadou nepreskúmateľnosti právneho vyhodnotenia námietky žalobcu. Ak by okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 266 Obchodného zákonníka, zistil by, že slovné spojenie „zabezpečenie výkonu činnosti“, na ktorý je viazaný nárok na zaplatenie mesačnej paušálnej odmeny, nie je možné pokladať za náhodné a v zmluve ojedinelé, v ktorej súvislosti poukázal na ustanovenie čl. V. bod 5. zmluvy, kde sa toto slovné spojenie taktiež nachádza.
15. Žalobca ďalej namietal inú vadu konania, keď podľa jeho názoru sa v obchodnoprávnych vzťahoch prejav vôle vykladá iným spôsobom ako v občianskoprávnych vzťahoch. Žalobca poukázal aj na nevyhnutnosť skúmania tzv. následného správania sa strán po uzatvorení zmluvy v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca predložil ako dôkazy faktúry a k nim aj výpisy z účtov, z ktorých vyplýva, že fakturovaná suma za mesiace X., XI. a XII. roku 2019 bola žalovaným plne uhradená. Žalobca tvrdil, že v danom období neboli poskytované žiadne konzultačné služby, nakoľko si o konzultácie žalovaný nepožiadal. Ak žalovaný toto skutkové tvrdenie poprel, bolo jeho povinnosťou uviesť svoje skutkové tvrdenia a tie podložiť dôkazmi; inak je takéto popretie právne neúčinné. Dôkazné bremeno sa v takom prípade automaticky prenáša na žalovaného a ten, ak tvrdí opak, musí existenciu preukázať. Okresný súd však vyžadoval dôkazy k preukázaniu tvrdení žalovaného od žalobcu. Takýto postup považoval za neprijateľný. Podľa žalobcu okresný súd hrubým spôsobom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a rovnosť zbraní, keď ho zaťažil bremenom dôkazu, hoci toto bremeno dôkazu malo byť na pleciach žalovaného, a v konečnom dôsledku to s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k meritórnemu rozhodnutiu súdu v neprospech žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu a priznať nárok na náhradu trov súdneho konania.
16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 19.10.2021 (č.l. 119-124 spisu). Uviedol, že v celom rozsahu neuznáva nároky uplatnené návrhom. Podľa žalovaného návrh je nedôvodný, pretože žalobcovi nárok na peňažnú odmenu nevznikol a odstúpením od zmluvy zanikli ku dňu doručenia, t.j. dňa 06.04.2020, všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli zo zmluvy. Žalovaný mal za to, že rozsudok je vecne správny, spravodlivý a riadne a presvedčivo odôvodnený. Zároveň okresný súd nebol povinný v rozsudku vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu, ale len s tými, ktoré mali relevanciu k predmetu súdneho konania. Okresný súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Podľa žalovaného súdne konanie nebolo zaťažené inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a že rozsudok ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho posúdenia veci. 17. Žalovaný poukázal na ust. § 127 ods. 1 CSP, § 359 CSP, § 386 písm. b) CSP s tým, že mu bolo doručené odvolanie, ktoré bolo elektronicky podpísané JUDr. H. G., advokátom a konateľom advokátskej kancelárie GARANT PARTNER. V zmysle podpisovej doložky uvedenej v odvolaní je zrejmé, že JUDr. H. G., advokát a konateľ advokátskej kancelárie GARANT PARTNER, konal pri podpisovaní odvolania ako štatutárny orgán advokátskej kancelárie GARANT PARTNER, ktorá konala ako zástupca bližšie neidentifikovanej právnickej osoby s obchodným menom TERMONOVA, a.s.. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie bolo podané v mene bližšie neidentifikovanej právnickej osoby s obchodným menom TERMONOVA, a.s. a nie v mene žalobcu, tzn. nebolo podané v mene spoločnosti PUTO Consulting, s.r.o., a teda nejde o podanie žalobcu. Z uvedeného odvolanie nemohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, a to práve z dôvodu, že odvolanie ako odvolanie voči rozsudku a ako podanie nebolo podané v súlade s ust. § 359 CSP stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, ale subjektom, ktorý nemá ani postavenie sporovej strany súdneho konania, tzn. neoprávnenou osobou. Mal za to, že sú splnené podmienky na odmietnutie odvolania v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP. 18. K údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu prejudiciálnej otázky platnosti/neplatnosti odstúpenia žalovaný mal za to, že odstúpenie je platným právnym úkonom. Podľa žalovaného odstúpenie je určitým právnym úkonom, pričom ohľadom odstúpenia nevznikajú žiadne výkladové pochybnosti, čo je jeho obsahom (čo ním bolo mienené). Odstúpenie taktiež netrpí žiadnou inou vadou spôsobujúcou jeho neplatnosti a je dôvodné. Zdôraznil, že žalobca takmer pol roka odo dňa doručenia nenamietal údajnú neplatnosť odstúpenia, neargumentoval tým, že by zmluva naďalej trvala, a že by naďalej mal záujem plniť svoje zmluvné povinnosti, najmä poskytovať Konzultačné služby v zmysle čl. III. bod 1. zmluvy (ďalej len „Konzultačné služby“). Po doručení odstúpenia ani raz nekontaktoval žalovaného s tým, že by dôvody uvedené v odstúpení považoval za neurčité alebo za nepravdivé. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na záver vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 111/2008, zo dňa 30.06.2009, ktorý sa zároveň pretavil aj do ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Bez ohľadu na uvedené však platí, že obsahom odstúpenia bolo aj uvedenie dôvodov, pre ktoré žalovaný od zmluvy odstupuje, a to dlhodobé neposkytovanie Konzultačných služieb a užívanie motorového vozidla v rozpore s účelom uvedeným v zmluve, ktoré označil ako podstatné porušenie zmluvy. Odstúpenie bolo riadne doručené žalobcovi dňa 06.04.2020 a zmluva týmto dňom zanikla. Keďže odo dňa vzniku zmluvy si žalovaný svoj záväzok zaplatiť za riadne poskytnuté Konzultačné služby odmenu vo výške 5.000,- Eur bez DPH za každý kalendárny mesiac trvania zmluvy (ďalej len „Odmena“) vždy splnil, je zrejmé, že za dlhodobé neposkytovanie Konzultačných služieb zo strany žalobcu sa považuje neposkytovanie Konzultačných služieb počas obdobia od januára 2020 do dňa zániku zmluvy. Rovnako dôvod neoprávneného užívania motorového vozidla je určitý a dostatočne špecifikovaný. Žalobca, ako sám priznal, neposkytoval žalovanému počas obdobia od januára 2020 do dňa zániku zmluvy Konzultačné služby, napriek tomu však využíval motorové vozidlo, ktoré malo slúžiť výlučne na účely plnenia povinností podľa zmluvy. Využívanie motorového vozidla, ktoré malo slúžiť výlučne na účely plnenia povinností podľa zmluvy žalobcom počas obdobia od januára 2020 do dňa zániku zmluvy, je podstatným porušením zmluvy aj v zmysle ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu, že žalobca v čase uzavretia zmluvy vedel, resp. minimálne v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu, že žalovaný nebude mať záujem na plnení povinností zo zmluvy pri takomto porušení, nakoľko ide o konanie v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného (článok IV. bod 9. zmluvy). Z uvedeného argumentácia žalobcu, že odstúpenie je neplatné, a to najmä z dôvodu jeho neurčitosti, je v celom rozsahu nesprávna a účelová. Odstúpenie je platné a vyvolalo želané právne účinky, a to zánik zmluvy a zánik všetkých práv a povinností, ktoré žalobcovi a žalovanému zo zmluvy vznikli. Ak by aj žalobcovi na základe zmluvy
vznikol nárok na Odmenu za mesiace január až apríl 2020 (čo žalovaný kategoricky odmieta), tento nárok by žalobcovi v dôsledku platného odstúpenia zanikol. Okresný súd prejudiciálnu otázku platnosti/ neplatnosti odstúpenia vyhodnotil správne. 19. Námietku žalobcu, že okresný súd pri rozhodovaní nerešpektoval priamo zmluvné ustanovenie zmluvy, kategoricky odmietol. Zhodne s okresným súdom mal za to, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu z dôvodu, že Konzultačné služby za mesiace január až apríl 2020 žalobca žalovanému neposkytol. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nárok na odmenu podľa zmluvy vzniká aj bez riadneho poskytnutia Konzultačných služieb, pretože je to v priamom rozpore s gramatickým výkladom ustanovení zmluvy, z ktorých vyplýva presný opak. V tejto súvislosti dal do pozornosti čl. II. bod 2. druhá veta, čl. III. bod 1., čl. V. bod 3. zmluvy, z ktorých vyplýva, že žalovanému vzniká záväzok zaplatiť odmenu výlučne v prípade poskytnutia Konzultačných služieb. Žalovaný odmietol argumentáciu žalobcu, že žalovanému vzniká záväzok zaplatiť odmenu aj bez poskytnutia Konzultačných služieb v prípade, že o poskytnutie Konzultačných služieb žalovaný nepožiada. Uvedená argumentácia nemá oporu v ustanoveniach zmluvy, pretože táto neobsahuje žiadne také ustanovenie, kde by podmienky vzniku nároku na odmenu boli stanovené alternatívne tak, že nárok na odmenu vzniká za poskytnutie Konzultačných služieb alebo aj za neposkytnutie Konzultačných služieb, ak o ne žalovaný nepožiada. Ak by takéto alternatívne stanovenie podmienok vzniku nároku na odmenu bolo skutočne vôľou žalobcu a žalovaného, boli by takéto podmienky v zmluve zakotvené. Naopak, zmluva jednoznačne stanovuje, že žalovaný má platiť odmenu len za poskytnuté Konzultačné služby. Žalovaný akcentoval, že žalobca mu neposkytol Konzultačné služby za mesiace január až apríl 2020, ktorá skutočnosť je v súdnom konaní nesporná. Dodal, že na účely súdneho konania nie je relevantné, či žalovaný počas mesiacov január až apríl 2020 žiadal žalobcu o poskytnutie Konzultačných služieb alebo nie, pretože problematika požiadania žalovaného o poskytnutie Konzultačných služieb nemá relevanciu vo vzťahu k predmetu konania, t.j. vo vzťahu k otázke, či žalobcovi vznikol nárok na odmenu alebo nie. Posúdenie otázky, či žalobcovi vznikol nárok na odmenu alebo nie, závisí výlučne od toho, či žalobca riadne poskytol žalovanému Konzultačné služby počas mesiacov január až apríl 2020. Keďže žalobca neposkytol žalovanému žiadne Konzultačné služby za mesiace január až apríl 2020, účelovo sa snaží dezinterpretovať ustanovenia zmluvy (predovšetkým čl. III. bod 1. druhá veta zmluvy) tak, že na vznik nároku na odmenu údajne nebolo potrebné, aby žalobca poskytol žalovanému Konzultačné služby, ale aby riadne „zabezpečil ich výkon“. Podľa žalovaného slovné spojenie „riadne zabezpečenie výkonu činnosti“, na ktorú je žalobca povinný podľa zmluvy, nie je možné vykladať len ako hypotetické rezervovanie kapacít žalobcu, ale je ho potrebné vykladať ako reálny výkon Konzultačných služieb prostredníctvom štatutárnych orgánov alebo zamestnancov žalobcu. Riadnym zabezpečením výkonu činnosti, na ktorú je žalobca podľa zmluvy povinný, je práve samotné poskytovanie Konzultačných služieb. Žalovaný zdôraznil, že z čl. II. bod 2. druhá veta, čl. III. bod 1. prvá veta a čl. V. bod 3. zmluvy vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na Odmenu je riadne a reálne poskytnutie Konzultačných služieb. Ak by aj argumentácia žalobcu, že podmienkou vzniku nároku na odmenu bolo len rezervovanie kapacít žalobcu pre žalovaného, bola správna (čo však žalovaný kategoricky odmieta), tak žalovaný zdôraznil, že žalobca netvrdil a už vôbec nepreukázal, že si pre žalovaného rezervoval kapacity na Konzultačné služby v hodnote 5.000,- Eur. Argumentáciu, že nárok na odmenu mu podľa zmluvy vznikol bez ohľadu na to, či Konzultačné služby boli poskytnuté alebo nie, žalovaný považoval za nielen v rozpore s gramatickým výkladom ustanovení zmluvy, ako aj s jej hospodárskym účelom. Zmluva by nemala pre žalovaného ekonomické ratio, ak by mal platiť vysokú paušálnu odmenu za to, že žalobca je pasívny a neposkytne žalovanému za zaplatenú paušálnu odmenu žiadnu protihodnotu (Konzultačné služby). Podľa žalovaného, ak by žalobcovi zaplatil peňažnú odmenu (t.j. odmenu za mesiace január až apríl 2020), išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Ak je v zmluve nárok na odmenu viazaný na splnenie podmienky, ktorou je riadne poskytnutie Konzultačných služieb a tieto Konzultačné služby neboli poskytnuté, tak nie je právny dôvod na to, aby mal žalovaný platiť odmenu. Rovnako platí, že požiadavka na zaplatenie odmeny za mesiace január až apríl 2020 je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože nie je predsa spravodlivé ani morálne, aby bez skutočného poskytovania Konzultačných služieb bola zaplatená odmena. 20. Ak žalobca v odvolaní uvádzal, že okresný súd mal údajne účelovo prekrútiť skutkové okolnosti a procesne znevýhodniť žalobcu, keď mal údajne zaťažiť žalobcu dôkazným bremenom, ktoré malo údajne byť na strane žalovaného, v ktorej súvislosti poukázal na predložené faktúry 19FV0162, 19FV0175 a 19FV0180, vystavené za mesiace október až december 2019 (ďalej len „Uhradené Faktúry“) s cieľom preukázať údajné následné správanie sa strán po uzatvorení zmluvy v zmysle ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, tak žalovaný mal za to, že uhradené faktúry nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval „zaužívanú prax ohľadom výkladu zmluvy o vzniku nároku na
odmenu.“ Považoval za smiešne, aby žalobca za takmer tri a pol roka fungovania obchodnej spolupráce na základe zmluvy, čo je viac ako 40 kalendárnych mesiacov, poukazoval na 3 kalendárne mesiace, kedy žalovaný údajne nepožiadal žalobcu o Konzultačné služby, a aby žalobca týmito 3 kalendárnymi mesiacmi z množiny viac ako 40 kalendárnych mesiacov deklaroval údajnú zaužívanú prax medzi žalobcom a žalovaným. Uhradené faktúry žalovaný zaplatil z dôvodu, že vyhodnotil, že mu počas mesiacov október až december 2019 boli riadne poskytnuté Konzultačné služby. Ak žalobca Konzultačné služby v mesiacoch október až december 2019 riadne a v súlade so zmluvou žalovanému skutočne poskytol, žalobcovi v tomto prípade vznikol nárok na odmenu, a to bez ohľadu, či o Konzultačné služby žalovaný požiadal alebo nepožiadal a ak áno, v akej forme. Žalovaný si teda úhradou uhradených faktúr plnil svoj záväzok zo zmluvy. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajne zavedenej praxe, tak potom bolo dôkazné bremeno na ňom a nie na žalovanom. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 21. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 130 spisu). K námietke, že odvolanie podala údajne neoprávnená osoba, čo žalovaný vyvodzoval z toho, že v prílohe formulára „podanie k spisovej značke“ označenej v časti A ako „odvolanie“ je v jej prílohe označený v závere textu TERMONOVA, a.s. (správne malo byť PUTO Consulting, s.r.o.), tak v danom prípade išlo o zjavnú chybu v písaní. Uniklo pozornosti žalovaného, že vo formulári podania je v časti A označený GARANT PARTNER legal s.r.o. ako podávajúca osoba a ako zástupca - advokát žalobcu v tomto konaní, a teda odvolanie podala a podpísala správna osoba. Okrem toho, z úvodu prílohy podania označenej ako „odvolanie“, ktorú napáda žalovaný, je zrejmé, že žalobcom je PUTO Consulting, s.r.o. a že práve PUTO Consulting, s.r.o. je odvolateľom. Formulár podpísal právny zástupca PUTO Consulting, s.r.o., a preto niet pochýb o tom, kto podanie podal a v koho mene. Pokiaľ žalovaný počas súdneho konania v rámci svojej obrany tvrdil určité skutkové tvrdenia, bolo jeho povinnosťou tieto podoprieť dôkazmi. Žalobca po celý čas namietal, že ku dňu 01.04.2020 nenastali okolnosti umožňujúce žalovanému odstúpiť od zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb. Bolo povinnosťou žalovaného v rámci svojej procesnej obrany určiť konkrétne skutkové okolnosti, ktoré zakladali odstúpenie od predmetnej zmluvy. Žiadne takéto skutočnosti neoznačil, a teda nepreukázal súdu svoje tvrdenie a neuniesol vlastné bremeno dôkazu. Z uvedeného dôvodu okresný súd nemal na nepreukázané skutkové okolnosti vôbec prihliadať. Okresný súd vôbec neskúmal, či na okamžité odstúpenie od zmluvy boli vôbec splnené podmienky, s ktorými zákon možnosť okamžitého odstúpenia od zmluvy spája. Uvedené založilo vadu neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. K uzneseniu NS SR sp. zn. 4Cdo 111/2008 žalobca uviedol, že je pravdou, že najvyšší súd konštatuje, že nie je potrebné, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy „bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (zákonného alebo dohodnutého)“, avšak žalovaný prezentuje dané súdne rozhodnutie účelovo. „Zákonný alebo dohodnutý“ dôvod je potrebné vnímať ako odkaz na konkrétne zákonné ustanovenie alebo zmluvné ustanovenie. Právne posúdenie veci je vecou súdu. Odstupujúci od zmluvy nemusí preto odkazovať na konkrétne zákonné alebo zmluvné ustanovenia. Avšak pri súčasnom rešpektovaní zákona, konkrétne § 39 Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné, aby odstúpenie od zmluvy ako právny úkon obsahovalo skutkové okolnosti rozhodné pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný ich neuviedol a jeho právny úkon odstúpenia od zmluvy je potrebné posúdiť ako neplatný práve pre jeho neurčitosť. K splatnosti mesačnej odmeny za poskytovanie konzultačných služieb žalobca predložil ako dôkaz faktúry vystavené žalobcom žalovanému za mesiace X-XII/2019. Žalovaný ich uhradil (žalobca predložil o úhrade dôkaz v podobe výpisov z bankového účtu) napriek tomu, že nepožiadal v žiadnom z daných mesiacoch žalobcu ani raz o konzultačné služby a žalovaný opak nepreukázal. Čo je lepší dôkaz o tom, že splatnosť odmeny za poskytovanie konzultačných služieb vzniká bez ohľadu na to, či žalovaný službu využil alebo nie. Uvedené jednoznačne a nespochybniteľne potvrdzuje právny názor a presvedčenie žalobcu a usvedčuje žalovaného z účelovej obrany. Z uvedených dôvodov zotrval na žalobe v celom rozsahu a s ňou súvisiacim odvolacím návrhom.
22. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 30.11.2021 (č.l. 138-142 spisu). Žalovaný mal za to, že žalobcovi nárok na peňažnú odmenu nevznikol a odstúpením od zmluvy zanikli ku dňu doručenia, t.j. dňa 06.04.2020, všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli zo zmluvy. Podľa žalovaného sú splnené podmienky na odmietnutie odvolania v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Argumentáciu žalobcu, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, považoval za nesprávnu, s cieľom je „zhojiť“ vady odvolania. Žalovaný poukázal na to, že osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Akcentoval, že vo formulári „Podanie k spisovej značke“ (ďalej len „Formulár“) a ani v jeho prílohe, ktorou je odvolanie, nie je nikde uvedené, že by predmetný úkon robil žalobca. V časti
A) Formulára je uvedená len identifikácia súdneho konania a typ a identifikácia subjektu, ktorý podáva, tzn. doručuje Formulár spolu s odvolaním na Okresný súd Čadca. Z uvedeného vyplýva, že z Časti A) formulára nie je možné vyvodiť záver o tom, že žalobca je osoba, ktorá robí podanie spočívajúce v odvolaní sa proti rozsudku. Okrem uvedeného je vo Formulári v časti B) uvedené, že predmetom návrhu podania je len „Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 7Cb/3/2020-94 zo dňa 22.6.2021“. Z uvedeného podľa názoru žalovaného taktiež nie je možné vyvodiť záver o tom, kto sa odvoláva voči rozsudku. Podľa žalovaného Formulár s odvolaním síce podal právny zástupca žalobcu, avšak nie je z neho zrejmé, že podanie sa má týkať, resp. že je urobené v mene žalovaného (zrejme správne malo byť žalobcu). Ak by sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, čo žalovaný odmieta, poukázal na to, že v časti B) Formulára je zaškrtnuté, že „Odôvodnenie podania je súčasťou prílohy tohto Formulára“. Predmetnou prílohou je odvolanie proti rozsudku. Aby podanie pozostávajúce z Formulára a súčasne z odvolania mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, je podľa žalovaného nutné, aby aj z Formulára a aj z odvolania bez akýchkoľvek pochybností vyplývalo, že ide o listiny vyhotovené a podpísané v mene žalobcu, tzn. že ide o jeho právne úkony uskutočnené buď ním samotným alebo subjektom, ktorý je na to riadne splnomocnený. Formulár a Odvolanie tvoriace odvolanie žalobcu proti rozsudku musia byť podľa názoru žalovaného vzájomné súladné. V zmysle podpisovej doložky uvedenej v odvolaní je však zrejmé, že toto je vypracované v mene bližšie neidentifikovanej právnickej osoby s obchodným menom TERMONOVA, a.s., ktorá nie je subjektom súdneho konania. Žalobca a ani právny zástupca žalobcu v súdnom konaní nepreukázali, že by právnická osoba s obchodným menom TERMONOVA, a.s. bola oprávnená uskutočňovať akékoľvek úkony v súdnom konaní a ani že by bola oprávnená uskutočňovať úkony v mene žalobcu alebo že by právny zástupca žalobcu bol oprávnený uskutočňovať akékoľvek úkony v jej mene. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca v odvolaní voči rozsudku formulovanom vo Formulári neuviedol odvolacie dôvody, pričom tieto už v súčasnosti ani do odvolania proti rozsudku nemôže doplniť, a teda odvolanie žalobcu voči rozsudku formulované vo formulári má neodstrániteľnú vadu spočívajúcu v absencii náležitosti odvolania podľa ust. § 363 CSP, v dôsledku ktorej nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Odvolanie žalobcu proti rozsudku je preto potrebné odmietnuť. Podľa žalovaného tvrdenie, že uvedenie právnickej osoby s obchodným menom TERMONOVA, a.s. ako subjektu, v mene ktorého bolo odvolanie vypracované, má byť údajne chybou v písaní, nemá akúkoľvek relevanciu v súdnom konaní.
23. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu žalovaný poukázal na to, že všetky relevantné skutkové okolnosti, ktoré v súdnom konaní tvrdil aj právne relevantným spôsobom preukázal. Skutočnosť, že ku dňu 01.04.2020 existovali dôvody na odstúpenie od zmluvy, je nesporná. V konaní bolo totiž nesporné, že žalobca žalovanému neposkytol konzultačné služby v zmysle čl. III. bod 1. zmluvy (ďalej len „Konzultačné služby) za mesiace január až apríl 2020, čo priznal samotný žalobca. Taktiež napriek tomu, že žalovanému neposkytol Konzultačné služby za mesiace január až apríl 2020, využíval motorové vozidlo, ktoré malo slúžiť výlučne na účely plnenia povinností podľa zmluvy, čo je podstatným porušením zmluvy aj v zmysle ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, z dôvodu, že žalobca v čase uzavretia zmluvy vedel, resp. minimálne v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu, že žalovaný nebude mať záujem na plnení povinností zo zmluvy pri takomto porušení zmluvy, nakoľko ide o konanie v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného (článok IV. bod 9. zmluvy). V odstúpení od zmluvy je konkretizované ustanovenie, na základe ktorého žalovaný odstupuje od zmluvy a dôvody uvedené v odstúpení sú dostatočne špecifikované. Odstúpenie bolo riadne doručené žalobcovi dňa 06.04.2020 a zmluva týmto dňom zanikla. Zdôraznil, že žalobca takmer pol roka odo dňa doručenia nenamietal údajnú neplatnosť odstúpenia, neargumentoval tým, že by zmluva naďalej trvala a že by naďalej mal záujem plniť svoje zmluvné povinnosti (najmä poskytovať Konzultačné služby). Po doručení odstúpenia žalobca ani raz nekontaktoval žalovaného s tým, že by dôvody uvedené v odstúpení považoval za neurčité alebo za nepravdivé. Podľa žalovaného a v súlade s právnym názorom formulovaným v uznesení NS SR je odstúpenie platné a vyvolalo želané právne účinky. To znamená, že ak by aj žalobcovi na základe zmluvy vznikol nárok na peňažnú odmenu za mesiace január až apríl 2020 (čo žalovaný kategoricky odmieta), tento nárok by žalobcovi v dôsledku platného odstúpenia zanikol. K poukazu žalobcu na predložené faktúry 19FV0162, 19FV0175 a 19FV0180, vystavené za mesiace október až december 2019, na základe ktorých tvrdí, že splatnosť peňažnej odmeny bola daná bez ohľadu na skutočné poskytnutie Konzultačných služieb, žalovaný uviedol, že k existencii akejsi „zaužívanej praxe“ medzi žalobcom a žalovaným, ako aj k vzniku nároku na peňažnú odmenu, opakovane vyjadroval a na svojich argumentoch naďalej trvá. Navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť a v prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa vád odvolania, tak napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov konania.
24. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 01.12.2021 bolo vyjadrenie žalovaného zaslané na vedomie žalobcovi.
25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/175/2021-149 zo dňa 02.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 278 ods. 1 CSP.
27. Krajský súd v prvom rade vzhľadom na námietky žalovaného, obsiahnuté v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.10.2021 (č.l. 119 - 124 spisu) a vo vyjadrení zo dňa 30.11.2021 (č.l. 138
- 142 spisu) vyhodnocoval, či odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou a zároveň hodnotil odvolanie žalobcu vo vzťahu k jeho obsahovým náležitostiam.
28. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
29. Podľa ust. § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
30. Z ustanovení § 89, § 90, § 91 CSP v spojení s ust. § 92 CSP vyplýva zastúpenie na základe splnomocnenia.
31. Osobou oprávnenou na podanie odvolania je strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, za ktorú stranu sporu v prípade udeleného splnomocnenia koná zástupca. V danom prípade z obsahu Plnomocenstva zo dňa 6.5.2020 na č.l. 3 spisu bolo odvolacím súdom zistené, čo žalovaný ani nespochybnil, že žalobca ako splnomocniteľ udelil plnú moc na zastupovanie splnomocnencovi, a to GATANT PARTNER legal s.r.o., IČO: 36 856 380 na zastupovanie v konaní proti žalovanému o zaplatenie odmeny s príslušenstvom za poskytovanie konzultačných služieb v roku 2020 v zmysle Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 23.12.2016 (resp. o náhradu škody), a to pre celé mimosúdne ako i prípadné súdne konanie. Podľa tohto splnomocnenia je splnomocnenec oprávnený vykonávať všetky právne úkony ...,,najmä podať návrh na začatie súdneho konania, podávať ďalšie podania, vyjadrenia, žiadosti, nazerať do spisov, podávať opravné prostriedky a vzdávať sa ich, prijímať písomnosti, a to všetko aj vtedy, keď sa podľa osobitných predpisov vyžaduje aj osobitné splnomocnenie“. Plnomocenstvo bolo udelené v celom rozsahu práv a povinností podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku. Nebolo sporu o tom, že splnomocnencom je advokátska kancelária, čo znamená, že podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie konal v rozsahu splnomocnenia a v zmysle ust. § 92 ods. 2 CSP, podľa ktorého splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Z obsahu formulára na č.l. 101 spisu označeného ,,PODANIE k existujúcej spisovej značke“ boli zrejmé vyplnené údaje, a to, že ide o ,,Odvolanie, Okresný súd Čadca, sp. zn. 7Cb/3/2020, subjektu GARANT PARTNER legal s.r.o., IČO: 36 856 380, zástupca/advokát, proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 7Cb/3/2020-94 zo dňa 22.6.2021“ s tým, že odôvodnenie podania je súčasťou prílohy formulára. Subjekt, ktorý uvedené podanie uskutočnil, čo potvrdil aj výsledok overenia KEP
- platný, je nepochybne advokátom žalobcu. Je potrebné prisvedčiť žalovanému v tom, že písomné Odvolanie zo dňa 10.9.2021na č.l. 102-105 spisu, ako príloha k elektronickému formuláru v záverečnej časti obsahuje označenie subjektu ,,TERMONOVA, a.s.“, pod ktorým sa nachádza text ,,v zast. GARANT PARTNER legal s.r.o., JUDr. H. G., advokát, konateľ, avšak z uvedeného nebolo možné vyvodiť, že odvolanie bolo podané GARANT PARTNER legal s.r.o. v mene tohto uvedeného subjektu. Predsa v úvodnej časti písomného odvolania je nepochybne označená právna vec, ktorej sa odvolanie týka, a to identifikáciou žalobcu PUTO Consulting, s.r.o., ako i žalovaného a predmetu sporu, za čím nasleduje
označenie podania, a to ,,Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Čadci sp.zn. 7Cb/3/2020-94 zo dňa 22.6.2021“. V bodoch I. až III. odvolania sú vyjadrené odvolacie dôvody a námietky voči rozsudku okresného súdu, v bode IV. odvolania odvolací návrh. Ak aj v závere tohto odvolania je označený subjekt, ktorý nie je stranou sporu, pod ktorým sa však nachádzajú údaje advokáta žalobcu, teda osoby, ktorá podanie urobila, ktorého podpis bol overený s výsledkom KEP - platný, potom nebolo možné vyvodiť iný záver, než ten, že išlo len o zrejmú chybu v písaní, t.j. chybu v označení zastupovaného subjektu, čo žalobca osobitne vysvetlil vo vyjadrení na č.l. 130 spisu. Prístup a argumenty žalovaného sú podľa názoru odvolacieho súdu príliš reštriktívne, ktoré, ak by boli vzaté do úvahy, mali by dôsledok v rovine denegatio iusticiae. Krajský súd komplexným posúdením listín (formulár, obsah odvolania, výsledok overenia KEP) dospel k záveru, že tu neboli dané dôvody na postup podľa ust. § 386 písm. b) CSP.
32. Rovnako odvolací súd nezistil dôvod pre postup podľa § 386 písm. d) CSP. Z textu podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že ním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, z akých dôvodov sa považuje rozhodnutie za nesprávne, žalobca uviedol odvolacie dôvody, a to nielen odkazom na citáciu § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP, ale tieto popísal aj v bode III. písm. A., B., a C. odvolania, ďalej bolo zrejmé, čo žalobca žiada s uvedením odvolacieho návrhu v bode IV. odvolania. Krajský súd je toho názoru, že odvolanie žalobcu malo náležitosti podľa ust. § 363 CSP, a preto nemohlo byť odmietnuté podľa ust. § 386 písm. d) CSP.
33. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
34. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 10.9.2021 (č.l. 102-105 spisu), za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, za súčasného zistenia, že nebol dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. 35. Odvolacími dôvodmi žalobcu bola námietka nesprávnych skutkových zistení okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v dôsledku toho aj záver nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne vyložil dojednania zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb vo vzťahu k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie mesačnej odmeny, nesprávne posúdil prejudiciálnu otázku ne/platnosti úkonu odstúpenia od zmluvy žalovaného ako aj, že svojim nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ak ho zaťažil bremenom dôkazu, ktoré bolo na strane žalovaného. Zároveň namietal protirečivosť, nepresvedčivosť a arbitrárnosť rozhodnutia.
36. Odvolací súd námietku žalobcu o nepresvedčivosti a arbitrárnosti rozsudku prvoinštančného súdu nevyhodnotil ako dôvodnú. Poukazuje na to, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku krajský súd dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a ako na základe tohto vyhodnotenia právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver dostatočným spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnený dostatočným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa - žalobcu. To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.
37. Ak aj žalobca v odvolaní namietal, že v určitých nastolených otázkach tieto zostali súdom prvej inštancie nezodpovedané a nevyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu vzniesol v podstate námietku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, tak krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na podstatné a zásadné okolnosti danej sporovej veci. Okresný súd vyjadril žalobcov nárok, obranu žalovaného a k tomuto nároku, na základe výsledkov dokazovania vyvodil skutkové závery, ktoré aj vyhodnotil. Účelom riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je zahltiť súdne rozhodnutie odpoveďami na jednotlivé otázky sporových strán, ale vyjadriť podstatu sporovej veci a jej skutkové posúdenie a zhodnotenie, k čomu zo strany súdu prvej inštancie aj došlo.
38. Oboznámením sa s priebehom a postupom konania, dokazovania pred okresným súdom, nebolo zistené, že by došlo k vade konania pred okresným súdom, ktorá by mohla mať vplyv na vydanie rozsudku okresného súdu. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) a či uvedený postup súdu znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, prípadne maril možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Krajský súd sa oboznámil s postupom okresného súdu, na základe ktorého konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nebola žalobcovi zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní v súvislosti s prostriedkami útoku, t.j. nebolo žalobcovi upreté právo predkladať tvrdenia, označovať dôkazy na ním tvrdenú opodstatnenosť podanej žaloby ako aj vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Žalobca mal postupom okresného súdu vytvorené podmienky k tomu, aby uplatňoval a napĺňal výkon svojich oprávnení. Dodáva odvolací súd, že pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaním konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných opatrení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp.zn. 1Cdo/6/2014, sp.zn. 3Cdo/38/2015, sp.zn. 5Cdo/201/2011, sp.zn. 6Cdo/90/2012). Pritom nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v procesnom postupe súdu, zakladá bez ďalšieho prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP). Ďalej sa uvádza to, že pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
39. Pre spôsob vedenia konania a dokazovania pred okresným súdom boli podstatné tvrdenia žalobcu, žalovaného v spojení s Čl. 8 CSP, podľa ktorého „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“. Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená aj dôkazná povinnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania peňažného nároku titulom zmluvne dohodnutej odmeny, oproti čomu žalovaný namietal, že k vzniku tohto nároku nedošlo, t.j. nepreukázanie dôvodnosti tohto nároku. Práve pre skutkové posúdenie (ne)dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 24.000,- Eur titulom paušálnej mesačnej odmeny bolo pred okresným súdom vykonané dokazovanie. Krajský súd poukazuje na skutkové zistenia a právne závery okresného súdu, s ktorými v podstatných častiach súhlasí.
40. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, vo vzťahu k nepriznaniu nároku na zaplatenie paušálnej mesačnej odmeny za mesiace január až apríl 2020 vyúčtovanej faktúrami č. 20FV0015, č. 20FV0035, č. 20FV0039 a č. 20FV0063 podľa Článku III. bod 1. zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb, krajský súd primárne uvádza, že v konaní bolo preukázané a medzi stranami
sporu nebolo sporné to, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom JF Reality, s.r.o.) ako poskytovateľ dňa 23.12.2016 uzavrel so žalovaným ako klientom Zmluvu o poskytovaní konzultačných služieb, predmetom ktorej v zmysle Článku I. sa zaviazal poskytovať klientovi počas doby účinnosti tejto zmluvy konzultačné služby podľa bodu 3 tohto Článku zmluvy na základe žiadosti klienta. Podľa Článku II. bod 2. zmluvy sa klient zaviazal využívať poskytnuté konzultačné služby v súlade so striktným dodržiavaním ustanovení tejto zmluvy. Zároveň sa klient zaviazal platiť za poskytnutie konzultačných služieb paušálnu mesačnú odmenu vo výške stanovenej v Článku III. bod 1. tejto zmluvy. V Článku II bod 3 písm. a) - n) zmluvné strany vyjadrili, čoho sa týkajú konzultačné služby zahŕňajúce konzultácie a poradenstvo. V Článku III. bod 1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že Klient uhradí Poskytovateľovi za poskytnuté konzultačné služby podľa predmetu tejto zmluvy paušálnu odmenu vo výške 5.000 Eur bez dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) mesačne (ďalej len „odmena“). Poskytovateľovi vznikne nárok na odmenu každý kalendárny mesiac, ak riadne zabezpečoval výkon činnosti, na ktorú je podľa tejto zmluvy povinný. Podľa Článku IV. Práva a povinnosti Poskytovateľa sa v bode 2. tohto Článku poskytovateľ zaviazal vykonať činnosti pre klienta na základe zmluvy s náležitou odbornou starostlivosťou, na profesionálnej úrovni vyplývajúcej z príslušných odborných poznatkov a skúseností požadovaných pre poskytnutie dohodnutého predmetu plnenia. V bode 3. tohto Článku sa poskytovateľ zaviazal vykonať činnosti podľa predmetu tejto zmluvy pre klienta plne objektívnym, nestranným a profesionálnym spôsobom. Podľa bodu 5. tohto Článku poskytovateľ sa zaviazal postupovať pri plnení predmetu tejto zmluvy s odbornou starostlivosťou podľa klientom schválených postupov a pokynov, ktoré mu boli oznámené, chrániť záujmy klienta a postupovať v súlade s oprávnenými záujmami klienta, ktoré poskytovateľ pozná alebo musí poznať, alebo s ktorými bol oboznámený. Z bodu 7. tohto Článku vyplývalo dojednanie, podľa ktorého, ak z akýchkoľvek dôvodov nemôže poskytovateľ ďalej vykonávať činnosť podľa tejto zmluvy, je povinný o tom bez zbytočného odkladu písomne informovať klienta. V Článku V. bod 3. bolo dohodnuté, že klient sa zaväzuje za konzultačné služby poskytnuté v zmysle tejto zmluvy platiť Poskytovateľovi mesačnú odmenu za podmienok dohodnutých v článku III. tejto zmluvy a v bode 5. tohto Článku sa klient zaviazal, že Poskytovateľovi vytvorí podmienky potrebné na riadne plnenie predmetu tejto zmluvy, najmä mu poskytne kancelárske priestory, počítačové a licencované softvérové vybavenie kompatibilné s vybavením Klienta, motorové vozidlo, mobilný telefón. Klient sa zaväzuje uhrádzať PHM Poskytovateľa spotrebované na poskytnutom motorovom vozidle pri plnení predmetu zmluvy. Všetky ostatné výdavky potrebné na zabezpečenie výkonu činnosti, na ktorú je podľa tejto zmluvy poskytovateľ povinný, sú už zahrnuté v odmene Poskytovateľa a Klient nie je povinný uhrádzať žiadne ďalšie výdavky Poskytovateľa. Podľa Článku VIII. bod 1., 2. zmluvy táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť odo dňa 1.1.2017. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31.12.2020. Súhlasí krajský súd s odvolateľom, ako aj so žalovaným, že rozhodným pre posúdenie žalobou uplatneného nároku boli vyššie uvedené citované zmluvné ustanovenia, ktoré boli podrobené zhodnocovaniu okresným súdom. Žalovaný namietal nedôvodnosť žalobcom vystavených faktúr, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému paušálnu mesačnú odmenu v období januára 2020 do apríla 2020 s tým, že v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k vzniku nároku na zaplatenie tejto odmeny, pretože žiadne plnenie zo strany žalobcu nebolo poskytnuté. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nevyvolal spornosť v tom, že v tomto období poskytoval žalovanému na základe jeho žiadosti konzultačné služby, pričom tvrdil, že z Článku III. bod 1. zmluvy vyplýva, že k vzniku nároku na odmenu stačí, ak žalobca riadne zabezpečoval výkon činnosti, na ktorú bol podľa zmluvy povinný, teda nie, ak poskytol konzultačné služby. Podľa žalobcu záver okresného súdu, že by nárok na odmenu vznikal žalobcovi iba v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom žalobca poskytne žalovanému konzultáciu, nepovažoval za správny. 41. Krajský súd súhlasí so žalobcom v tom, že v predmetnej zmluve a ani mimo nej nebola preukázaná žiadna dohoda strán zmluvy, že by bolo podmienkou nároku žalobcu na dohodnutú „paušálnu odmenu“ vykonávanie týchto prác v určitom vymedzenom časovom úseku, teda nebola koncentrovaná do konkrétneho časového obdobia. Práve zvolenie paušálnej formy odmeny je logické a typické pre prípad, že sa dojednáva predovšetkým len pre taký druh prác, ktoré nemožno dopredu presne časovo odhadnúť a ktoré sú vykonávané nepravidelne a nerovnomerne. 42. Odvolací súd ale nesúhlasí s názorom odvolateľa, že okresný súd nesprávne viazal vznik nároku na odmenu len na poskytnutie konzultácie, keď podľa jeho názoru stačí, ak zabezpečoval výkon činnosti, čo vyplýva zo slovného spojenia výkon činnosti a nie, ak poskytol konzultačné služby. V zhode s okresným súdom i odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ v Článku III. bod 1. veta prvá zmluvy bola úhrada paušálnej odmeny viazaná na poskytnutie konzultačných služieb, znamená to, že tieto činnosti museli byť realizované. Zároveň, ak v druhej vete tohto bodu bolo dohodnuté, že nárok na odmenu poskytovateľovi vznikne, ak riadne zabezpečoval výkon činnosti, na ktorú je podľa tejto zmluvy povinný,
uvedené dojednanie je potrebné vyložiť so záverom, že išlo o ďalšiu podmienku, ktorá mala byť splnená. Inak povedané, podmienkami pre nárok žalobcu ako poskytovateľa na dohodnutú odmenu bolo nielen poskytnúť konzultácie a poradenstvo v rámci predmetu plnenia vymedzeného v Článku II. bod 3. písm. a) - n) zmluvy, ale aj zabezpečiť riadny výkon týchto činností, čo v konaní nebolo žalobcom preukázané. Predsa, ak žalobca uplatnil nárok titulom odplaty/odmeny podľa zmluvy, potom znenie Článku III. bod 1. zmluvy ,,Platobné podmienky“ bolo potrebné vykladať v celom obsahovom znení a nie izolovane, ale v kontexte s ďalšími dojednaniami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán. Pokiaľ aj v Článku II. bod 1. zmluvy bolo dohodnuté poskytovanie služieb na základe žiadosti klienta, tak uvedené neznamená, že ak žiadosť klienta nebola daná a žalobca ako poskytovateľ takéto konzultačné služby neposkytol, tak mu nárok na odmenu vznikol. Predsa v danom prípade išlo o odplatný záväzkový vzťah, čiže len za realizáciu určitého záväzku patrí odmena. Podmienka, ak riadne zabezpečoval výkon činnosti, korešponduje práve v Článku IV. zmluvy vymedzeným povinnostiam poskytovateľa, podľa ktorých sa zaviazal vykonávať činnosti s náležitou odbornou starostlivosťou, že sa zaväzuje vykonať činnosť podľa predmetu tejto zmluvy, potom spadá, že tento výkon činnosti ako predmetu zmluvy bol riadne zabezpečený, čo znamená aj vykonaný. 43. V súvislosti s dohodnutým mesačným paušálom a zmluvným dojednaním, na ktoré odkazoval žalobca v Článku III. bod 1. zmluvy odvolací súd poukazuje i na to, že dohodnutý paušál predsa neznamená, že nedôjde k poskytnutiu paušálom krytej služby, ale len, že výšku tohto plnenia nie je potrebné dokazovať. Uvedené znamená len to, že žalobca nie je povinný dokazovať výšku tohto plnenia, čo však neznamená, že nedokáže, že plnenie poskytol. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať, že služby, ktorých cena bola účtovaná vystavenými faktúrami, teda predmet zmluvy bol poskytnutý, t.j. výkon činnosti (Článok II. bod 3. písm. a) - n zmluvy) zabezpečený riadne, čím došlo k vzniku záväzku platiť za poskytnutie konzultačných služieb mesačnú odmenu vo výške paušálu. V zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje, že za nesporného stavu, že žalobca žalovanému žiadne konzultačné služby v rozhodnom období neposkytol, potom mu nárok na zaplatenie paušálnej odmeny nevznikol. 44. K poukazu žalobcu na následné správanie sa strán a zaužívanú prax s tvrdením, že žalovaný platil mesačný paušál žalobcovi na základe vystavených faktúr za obdobie október až december roku 2019 bez toho, aby mu boli služby podľa zmluvy poskytnuté, tak krajský súd je toho názoru, že predložené faktúry a k nim pripojené výpisy z účtov o ich úhrade žalovaným, zaužívanú prax a ani následné správanie sa strán bez ďalšieho nepreukázali. Tento záver odvolacieho súdu vychádza primárne z toho, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, tak ako žalovaný poukázal, bol založený s účinnosťou od 1.1.2017, žalobca predložil len 3 faktúry za mesiace X. - XII. z roku 2019, a to faktúru č. 19FV0162, č. 19FV0175, č. 19FV0180. Ak žalovaný ako klient, t.j. prijímateľ a platiteľ ,,služby“ vyhodnotil, že v tomto období mu služby zo strany žalobcu poskytnuté boli a odmenu zaplatil, nebolo možné z uvedeného vyvodiť zaužívanú prax úhrady paušálnej odmeny bez poskytnutia služby. Tvrdenie o zaužívanej praxi podľa názoru odvolacieho súdu uvedenými dôkazmi preukázané nebolo. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že to bol žalovaný, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázať tvrdenie o tom, že sa nejedná o zaužívanú prax, tak je potrebné zvýrazniť to, že to bol žalobca, ktorý žiadal zmluvné dojednania vykladať postupom podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky, a preto bremeno tvrdenia a dôkazu bolo na žalobcovi, ktorý ho neuniesol. 45. Vo vzťahu k námietke, že úkon Odstúpenia žalovaného zo dňa 1.4.2020 nespĺňa kritéria určitosti vyžadované ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, že úkon odstúpenia kritériá určitosti spĺňa. V zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon je neurčitý, ak je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačných pravidiel. V prípade, ak ide o písomný právny úkon, tak určitosť a zrozumiteľnosť prejavu musí byť daná obsahom listiny, teda musí byť poznateľná z jej textu. Určitosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi právneho vzťahu a ani u osôb nezúčastnených na tom ktorom zmluvnom vzťahu. V danom prípade úkon odstúpenia od zmluvy netrpí vadou neurčitosti, keďže bolo zrejmé a jasne z tohto úkonu vyplynuli dôvody, pre ktoré žalovaný od zmluvy odstúpil, a to, že žalobca ako poskytovateľ dlhodobo neposkytoval konzultačné služby, ktoré sú predmetom zmluvy a zároveň, že porušil zmluvné povinnosti tým, že využíva poskytnuté motorové vozidlo v rozpore s účelom stanoveným zmluvou a nie na riadne plnenie predmetu zmluvy oprávnenou osobou. V danom prípade z tohto článku vyplynuli žalovaným vytýkané porušenia zmluvy, a preto nebolo možné dospieť k inému záveru, než k tomu ako dospel okresný súd, že úkon odstúpenia od zmluvy vadou neurčitosti, ktorá by zakladala jeho absolútnu neplatnosť, netrpí.
46. Odvolací súd považuje za potrebné súhlasiť so žalobcom v tom, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril k námietke, že pre odstúpenie od zmluvy žalovaným neboli splnené podmienky vyžadované ust. § 344 v spojení s ust. § 345 Obchodného zákonníka. Neuvedenie tohto posúdenia okresným súdom však bolo bez vplyvu na správnosť záverov podstatných pre danú vec, a to záveru o nepreukázaní vzniku nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej mesačnej odmeny za mesiace január až apríl 2020. Preto, pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nebol osobitnými odvolacím dôvodmi žalobcu napadnutý, a preto ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalobca nebol so svojim odvolaním úspešný, preto žalovanému ako úspešnej strane sporu odvolacieho konania bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.