Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členov senátu Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: Žilina Invest, s.r.o., so sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, IČO: 36 416 754, práv. zast.: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná č. 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, IČO: 30416094, za účasti ďalšieho účastníka konania: V.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX U. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 24861/2019/SV/75952 zo dňa 19.09.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby číslo: 24861/2019/SV/75952 vydané dňa 19.09.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/000737/AJA zo dňa 18.06.2019 vo vyvlastňovacom konaní vo veci žiadosti ďalšieho účastníka konania o rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov, parc. KNE 1953/1 a parc. KNE 1953/2 v katastrálnom území D. (ďalej len „kat. úz.“) podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) /ďalej len „stavebný zákon“/, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej líniovej stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov KIA v Žiline“ na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že podľa stavebného zákona rozšíril vyvlastnenie trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech žalobcu o parcely v katastrálnom území D. uvedené v nasledujúcich položkách:

Položka č. 1:

Parcelu KNE 1953/1 zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 6568 m2 vlastníctvo: pod B 1 G. S. V.. r. G., bytom : U. XXX, XXX XX U., SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/6 ............................................................náhrada: 7.914,44€ Jednotková cena podľa č.016-2019: 7,23 €/m2

pod B 5 G. S. V.. r. G., bytom : U. XXX, XXX XX U., SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 3/12 ........................................................náhrada: 11.871,66€ Jednotková cena podľa č.016-2019: 7,23 €/m2

Položka č. 2:

Parcelu KNE 1953/2 zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 2117 m2 vlastníctvo: pod B 1 G. S. V.. r. G., bytom : U. XXX, XXX XX U., SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/6 ............................................................náhrada: 2.550,98€ Jednotková cena podľa č.016-2019: 7,23 €/m2 pod B 5 G. S. V.. r.G., bytom : U. XXX, XXX XX U., SR dátum nar.: XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 3/12 ........................................................náhrada: 3.826,48 € Jednotková cena podľa č.016-2019: 7,23 €/m2

Za rozšírenie vyvlastnenia patrí ďalšiemu účastníkovi náhrada v súlade s ust. stavebného zákona, a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č.016-2019 zo dňa 07. 02.2019 vyhotoveného znalcom V.. I. S., ktorý bol vypracovaný podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, ktorý stanovil jednotkovú hodnotu pozemku v sume: 7,23 €/m2, v celkovej náhrade tak, ako je uvedené vyššie v položke č. 1-2 tohto rozhodnutia. Náhradu za rozšírenie vyvlastnenia predmetných pozemkov v eurách uvedenú v predchádzajúcej časti výroku tohto rozhodnutia bolo uložené uhradiť žalobcovi do 30 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Správny orgán I. stupňa po opise priebehu celého administratívneho konania v dôvodoch rozhodnutia rozviedol podstatné skutkové okolnosti i právne posúdenie veci nasledovne: Vzhľadom k skutočnosti, že vlastník zostávajúcich pozemkov požiadal o rozšírenie vyvlastnenia, bol správny orgán povinný vo vyvlastňovacom konaní skúmať, či sú splnené zákonom stanovené podmienky pre rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce parcely v zmysle stavebného zákona. Správny orgán pri možnosti, resp. nemožnosti vlastníka nehnuteľnosti užívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom posudzoval využívanie zodpovedajúcich pozemkov pred realizáciou stavby a v súčasnosti. Vyvlastnením časti pozemku KNE 1953 v kat. úz. D. pre potreby stavby komunikácie o výmere trvalého záberu 1.115 m2 došlo k jeho rozdeleniu na dve zostávajúce časti KNE 1953/1, orná pôda o výmere 6557 m2 (cca 67% pôvodnej výmery) a KNE 1953/2 orná pôda o výmere 2128 m2 (cca 21% pôvodnej výmery) (ďalej aj „zbytkové/zostávajúce parcely“). Záber z pôvodnej parcely tvorí len cca 12%, čo preukazuje, že zostávajúce časti pozemkov neznemožňujú realizáciu výkonu vlastníckeho práva pre nedostatočnú výmeru, nakoľko pre realizáciu výkonu vlastníckeho práva t. j. pre poľnohospodárske využitie majú dostatočné výmery. Pozemky pred realizáciou stavby boli využívané na poľnohospodárske účely a aj v súčasnosti z vykonanej miestnej ohliadky a fotodokumentácie z nej je zrejmé, že pozemky sú na tieto účely neustále využívané, t. j. pozemky majú také isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby. Pozemky sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu spoločnosťou AGRA-VÁH, s.r.o., so sídlom Martinčekova 1043, Varín (ďalej len „AGRA-VÁH, s.r.o.“), na základe nájomných vzťahov uzatvorených so všetkými spoluvlastníkmi pozemkov vrátane ďalšieho účastníka. Správny orgán aj na základe miestneho zisťovania mal preukázané, že vyvlastnením časti pozemkov o minimálnych záberoch a realizáciou stavby nedošlo k znemožneniu výkonu vlastníckeho práva k zvyšným častiam pozemkov. Podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka uvedeného v priebehu ohliadky na parcelu sa pôvodne dalo dostať zo štátnej komunikácie (t. j. cesta Gbeľany - Mojš), pričom z tejto cesty viedla poľná cesta dlhodobo užívaná, ktorá bola zastavaná predmetnou pozemnou komunikáciou (preložka cesty II/583). Na užívaní poľnej cesty existovala dohoda medzi vlastníkmi poľnej cesty, o čom ďalší účastník predložil čestné vyhlásenia od Z. Q. a M. G. bez úradne osvedčených podpisov; od ostatných spoluvlastníkov vedľajších parciel čestné vyhlásenie nebolo správnemu orgánu doložené. Z uvedeného podľa správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že vlastníci realizovali prístup k svojmu pozemku po cudzích pozemkoch, pričom podľa tvrdenia ďalšieho účastníka existovala medzi právnymi predchodcami len ústna dohoda využívať pozemky pre uskutočnenie prístupu. K parcele 1953/1 je možný bezproblémový prístup z

miestnej komunikácie po parcele KNC 1960/12 o výmere 257 m2 a k parcele 1953/2 je taktiež možný bezproblémový prístup z parcely 3215/5 cez parcelu KNC 1960/13, čo preukazuje i ortofotomapa. Bezproblémový prístup potvrdzuje intenzívne poľnohospodárske využívanie pozemkov. Pozemky sú preukázateľne od času pred vybudovaním komunikácie až doteraz nerušene a nepretržite využívané na rovnaké účely. Žalobca umožňuje nerušene vlastníkom resp. nájomcovi na pozemky reálne vstupovať a spoluvlastníkovi - ďalšiemu účastníkovi umožnil aj zriadiť vecné bremeno, pričom k podpísaniu zmluvy nedošlo pre nezáujem ďalšieho účastníka. Právo prístupu môže byť realizované i zo súkromných pozemkov za predpokladu existencie zákonného resp. zmluvného titulu, ktorý vlastníka zostávajúcej časti nevyvlastnených pozemkov oprávňuje k prechodu cez cudzí pozemok za účelom využívania vlastnej nehnuteľnosti. Správny orgán I. stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že aj vzhľadom k vyššie uvedenému, keď predmetné pozemky sa od nepamäti (aj pred realizáciou stavby) užívajú nerušene a nepretržite rovnakým spôsobom a reálne prístup na pozemky je nerušene vlastníkmi resp. nájomcami realizovaný, zostávajúce výmery pozemkov sú dostatočne veľké a neobmedzene poľnohospodársky využívané, bolo potrebné rozšíriť vyvlastnenie podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona. Podľa správneho orgánu I. stupňa v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa žiadnym spôsobom (dohodou ani vyvlastnením) nepodarilo po právnej stránke zriadiť vecné bremeno pre zabezpečenie prístupu a práva prechodu ďalšieho účastníka k zostávajúcim častiam pozemkov. Uvedené predstavuje neprimeranú ťažkosť resp. prekážku pre neobmedzené užívanie zostávajúcich častí pozemkov. Podmienka podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona spočívajúca v nemožnosti využívania zostávajúceho pozemku resp. jeho užívania spojená s neprimeranými ťažkosťami je splnená, preto správny orgán I. stupňa požiadavke o rozšírenie vyvlastnenia vyhovel. K námietke ďalšieho účastníka týkajúcej sa procesného postupu zabezpečenia znaleckého posudku správny orgán I. stupňa uviedol, že upozornil účastníkov konania už v písomnosti zo dňa 07.08.2017 na zásadu koncentrácie konania, pričom ďalší účastník voči znaleckému posudku č. 2016-007 zo dňa 28.01.2016 vypracovanému znalcom V.. I. S. nevzniesol žiadnu námietku, ani voči tam stanovenej cene 6,50 Eur za m2. Poskytovanie náhrad za vyvlastnenie je priamo upravené v ustanovení § 111 stavebného zákona, ktorý stanovuje povinnosť poskytnúť náhradu v primeranej výške. Jej primeranosť posudzuje stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní podľa znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom. Keďže náhrada za vyvlastňované pozemky sa odvíja od trhovej ceny zistenej znaleckým posudkom, t. j. výlučne osoba ustanovená za znalca v príslušnom odbore je oprávnená podať výsledok zisťovania trhovej ceny ako podklad pre rozhodovanie správneho orgánu a tým aj o výške náhrady. Správny orgán si nemôže urobiť o tejto veci úsudok sám, ale posúdi primeranosť náhrady vychádzajúc z takéhoto podkladu. Správny orgán I. stupňa preto vyzval žalobcu o predloženie aktuálneho znaleckého posudku, s obsahom ktorého boli oboznámení účastníci a voči ktorému ďalší účastník vzniesol námietky. S poukázaním na vyššie uvedené, zákonom požadovanú primeranú náhradu za pozemky ako cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase a mieste a v porovnateľnej kvalite určil správny orgán podľa znaleckého posudku citovaného vo výroku, ktorým došlo k zvýšeniu jednotkovej hodnoty pozemkov zo sumy 6,50 €/m2 na sumu 7,23 €/m2.

2. O odvolaní žalobcu a ďalšieho účastníka konania voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 24861/2019/SV/75952 zo dňa 19.09.2019 tak, že s poukazom na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil. Žalovaný mal za to, že správny orgán I. stupňa sa dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so zisteniami/skutkovým stavom, ktoré zistil v rámci dokazovania toho, či ďalší účastník zostávajúce časti pozemkov parc. KNE č. 1953/1 a KNE č. 1953/2, kat. úz. D. nemôže využívať, prípadne ich môže užívať len s neprimeranými ťažkosťami. Žalovaný dal do pozornosti, že konaniu o žiadosti ďalšieho účastníka o rozšírenie vyvlastnenia ukončeného vydaním prvostupňového rozhodnutia č. OÚ- ZA-OVBP2- 2019/000737/AJA zo dňa 18.06.2019, predchádzali konania správneho orgánu I. stupňa o predmetnej žiadosti, v rámci ktorých za účelom zistenia úplného a skutočného stavu veci tento uskutočnil viaceré dokazovania vo väzbe na tvrdenia ďalšieho účastníka o znemožnení výkonu jeho vlastníckeho práva, a to z dôvodu nemožnosti užívať zostávajúce pozemky, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, vrátane neexistencie prístupu k týmto pozemkom. Nakoľko skutkový a právny stav veci sa ku dňu rozhodovania žalovaného o odvolaniach proti rozhodnutiu č. OÚ-ZA-OVBP2-2019/000737/AJA zo dňa 18.06.2019 nezmenil, tento má za to, že na správnym orgánom I. stupňa zistené skutočnosti, o ktorých má

vedomosť z úradnej činnosti, je povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a preto ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Žalovaný mal z dokazovania vykonaného správnym orgánom I. stupňa za jednoznačne preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď ďalší účastník môže zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby, užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak ďalší účastník má prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu. Táto skutočnosť je zrejmá z miestnych ohliadok a taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov žalobcu, ktorý v predchádzajúcich konaniach túto skutočnosť sám uviedol a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu riešiť a právne zabezpečiť prechod cez parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena s ďalším účastníkom svoju vôľu deklaroval návrhom Zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle n) a nasl. medzi ďalším účastníkom ako oprávneným z vecného bremena a ním ako povinným z vecného bremena (žalovaný v odvolacom konaní v roku 2016 mal za preukázané, že žalobca návrh uvedenej zmluvy zaslal e-mailovou poštou dňa 09.11.2016 právnemu zástupcovi ďalšieho účastníka). Výsledok dokazovania vykonaného správnym orgánom I. stupňa jednoznačne preukázal, že vyvlastnením vznikla situácia, keď zostávajúce časti pozemkov parc. č. KNE 1953/1 a 1953/2 v kat. úz. D., ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby, môže ďalší účastník síce využívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (poľnohospodárska činnosť), avšak prístup na tieto pozemky má len cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, pričom je irelevantné, že tento uvedenú skutočnosť toleruje a podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení by ju toleroval aj v budúcnosti. Žalovaný mal za to, že situáciu ďalšieho účastníka vzniknutú vyvlastnením je potrebné riešiť jednoznačne tak, aby nevyvolávala akékoľvek pochybnosti. V tejto súvislosti vo vzťahu k prístupu na zostávajúce časti pozemkov taktiež neobstojí argumentácia žalobcu, že na zostávajúce časti parciel má ďalší účastník spolu s ostatnými spoluvlastníkmi zabezpečený prístup cez tie parcely, cez ktoré odjakživa na uvedené parcely prechádzali a že nie je rozhodujúce, či išlo o cudzie parcely. Taktiež nebola dôvodná argumentácia, že ďalší účastník a jeho právni predchodcovia získali vecné bremeno prechodu cez uvedené cudzie parcely vydržaním v zmysle . V predloženom spisovom materiáli správneho orgánu I. stupňa sa vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o vydržaní nenachádza žiaden doklad preukazujúci právo vydržania v prospech ďalšieho účastníka, preto žalovaný považuje námietku žalobcu za neopodstatnenú. Žalovaný mal za to, že správny orgán I. stupňa si v konaní o rozšírenie vyvlastnenia podľa stavebného zákona zákonným spôsobom zaobstaral podklad pre rozhodnutie o náhrade za rozšírenie vyvlastnenia a nakoľko zo strany ďalšieho účastníka nebol predložený iný znalecký posudok, ktorý by podporil jeho tvrdenia o vyššej náhrade, tento postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za rozšírenie vyvlastnenia určil v zmysle stavebného zákona podľa znaleckého posudku č. 016-2019 zo dňa 07.02.2019 vypracovaného V.. I. S.. Žalovaný konštatoval, že správny orgán I. stupňa postupoval v súlade s v spojení s Správneho poriadku, umožnil ďalšiemu účastníka, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom pre rozhodnutie i k spôsobu ich zistenia, prípadne mohol navrhnúť jeho doplnenie. Vyvlastňovacie orgány nie sú oprávnené skúmať primeranosť náhrady určenú znalcom v znaleckom posudku len na základe subjektívneho názoru účastníka konania, ktorý navyše na podporu svojho tvrdenia o vyššej náhrade za rozšírenie vyvlastnenia nepredložil žiadny relevantný dôkaz, napr. iný znalecký posudok vypracovaný iným znalcom. Žalovaný považoval námietku ďalšieho účastníka za irelevantnú. 3. Žalobca sa včas podanou všeobecnou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi: 1) Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, nakoľko nepovažuje za splnenú jednu z kumulatívnych podmienok pre postup podľa stavebného zákona, a to nemožnosť využívať zostávajúcu časť pozemku vlastníkom, resp. možnosť užívať zostávajúcu časť len s neprimeranými ťažkosťami, nakoľko zbytkové parcely je možné užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, a to na základe porovnania faktického stavu pred vyvlastnením a po vyvlastnení, ktorý je významne zmenený výstavbou komunikácie. 2) S poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 09.06.2015 sp. zn. žalobca má za to, že prístup k zostávajúcim častiam pozemkov pred vyvlastnením a po vyvlastnení sa nijako nezmenil; ak aj v minulosti bol prístup na pozemky len cez cudzie pozemky, nemôže byť vadou, resp. zhoršením postavenia účastníka, ak aj po vyvlastnení bude prístup cez cudzie pozemky. Týmito skutočnosťami sa správny orgán dostatočným spôsobom nezaoberal. Žalobca považuje za nepreskúmateľné a ničím

nepreukázané tvrdenie správneho orgánu I. stupňa, že v minulosti sa chodilo po cudzích pozemkoch, poľnej ceste a existovala dohoda pôvodných vlastníkov, nakoľko je potrebné presne špecifikovať cez aké parcely bol pôvodne prechod zabezpečený a na základe akého právneho titulu. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva nedostatočným spôsobom zistený skutkový stav v otázke zabezpečenia prístupu v čase pred vyvlastnením. Žalovaný sa touto námietkou žalobcu nezaoberal, len všeobecne uviedol, že vykonaním obhliadky bolo preukázané, že prístup na dotknuté pozemky bol zamedzený, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 3) V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že vlastník nemôže realizovať vlastnícke právo, nakoľko prístup pre neho nie je zabezpečený. Pritom však z miestnej ohliadky vyplynulo, že EKN parc. č. 1953/1 a 1953/2 v kat. úz. D. sú v súčasnosti spolu s ostatnými pozemkami využívané poľnohospodárskou spoločnosťou AGRA - VÁH, s.r.o., podľa vyjadrenia ktorej sú predmetné pozemky využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, a teda nie je žiaden problém s prístupom. Pozemky boli aj v minulosti poľnohospodársky využívané poľnohospodárskym družstvom a aj v súčasnosti sú takto využívané, a teda sa ich využitie absolútne nijakým spôsobom nezmenilo. Naproti tomu žalobca, ktorý nemá v predmete činnosti poľnohospodársku činnosť, by nemohol sporné pozemky, ponad ktoré prechádza vedenie vysokého napätia, využívať. Podľa názoru žalobcu prístup k pozemkom je zabezpečený a ich využiteľnosť účastníkom konania sa nijako nezmenila. 4) Podľa žalobcu sa ďalšiemu účastníkovi nezmenil prístup k tzv. zbytkovým parcelám EKN parcelám č. 1953/1 a 1953/2 v kat. úz. D., nakoľko ostatní podieloví vlastníci predmetných nehnuteľností si neuplatňujú náhradu za tzv. zbytkové parcely. Záver správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí, že ďalší účastník nemôže parcelu EKN č. 1953/1 využívať, lebo k nej nemá zabezpečený prístup, je nepravdivý. Tento má zabezpečený prístup k parcele EKN č. 1953/1 cez Železničnú ulicu, ktorá je verejnou komunikáciou určenou na všeobecné užívanie. Táto verejná komunikácia bezprostredne susedí s parc. č. 1949 - orná pôda o výmere 586 m2, zapísanou na LV č. XXXX, kat. úz. D., v ktorej má ďalší účastník spoluvlastnícky podiel v 1-ine. S touto parcelou EKN č. 1949 bezprostredne susedí sporná parcela EKN č. 1953/1, ku ktorej ďalší účastník tvrdí, že nemá zabezpečený prístup. Pokiaľ ide o prístup k EKN parcele č. 1953/2, na túto má ďalší účastník priamy a bezprostredný prístup z hlavnej cesty - verejnej komunikácie určenej na všeobecné užívanie, na ktorej nie sú žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v prechode na jeho parcelu, a teda prechod (zjazd) z hlavnej cesty je fakticky aj právne možný a ďalší účastník ho má zabezpečený. Správny orgán I. stupňa na ohliadke na mieste samom konštatoval bezproblémový prístup na pozemky EKN parc. č. 1953/1 a 1953/2, ďalej konštatoval, že sú využívané poľnohospodárskou spoločnosťou AGRA - VÁH s.r.o., ktorá využíva prístup ako v minulosti - priamo z komunikácie a nie cez pozemky CKN č. 1960/12 a 1960/196, a už aj samotná táto skutočnosť potvrdzuje, že uvedené nehnuteľnosti je možné bez problémov využívať. 5) Ďalej žalobca dôvodí, že ďalší účastník má zabezpečený aj ďalší prístup k uvedeným nehnuteľnostiam, po cudzích pozemkoch, ku ktorým mu vzniklo vecné bremeno prechodu vydržaním v zmysle . 6) Žalobca namieta stanovenú náhradu podľa znaleckého posudku V.. I. S., nakoľko ide o znalca, ktorý má oprávnenie oceňovať pozemné stavby, ale nemá právo oceňovať poľnohospodársku pôdu. Z uvedeného dôvodu žalobca predložil znalecký posudok č. 20/2019 V.. S. Y., znalkyne v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zapísaná ako znalkyňa v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Žalobca ďalej porovnáva, že podľa posudku V.. Y. by náhrada za spoluvlastnícke podiely činila spolu 3.934,13 € a nie 26.100 €, ako bolo ďalšiemu účastníkovi priznané podľa znaleckého posudku V.. S..

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol rozhodnúť o žalobe podľa Správny súdny poplatok (ďalej len „“) a konanie zastaviť, eventuálne žalobu ako nedôvodnú zamietnuť opakujúc podstatu skutkových a právnych záverov obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne tak ako sú rozvedené v bode 2. tohto rozsudku). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné ani s tvrdením o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Mal za to, že správny orgán I. stupňa sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so zisteným skutkovým stavom. Na dôvažok žalovaný uviedol, že mal z dokazovania vykonaného správnym orgánom I. stupňa preukázanú vyvlastnením vzniknutú situáciu, keď ďalší účastník mohol zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby, užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby,

avšak ďalší účastník má prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu. Táto skutočnosť je zrejmá z miestnych ohliadok, a taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov žalobcu, ktorý v predchádzajúcich konaniach túto skutočnosť sám uviedol a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu riešiť a právne zabezpečiť prechod cez parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena; svoju vôľu deklaroval návrhom Zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle a nasl. medzi ďalším účastníkom ako oprávnenými z vecného bremena a ním ako povinným z vecného bremena. Žalovaný považoval za nelogické, že napriek návrhu žalobcu na zriadenie vecného bremena žalobca v žalobe tvrdí a dôvodí, že ďalší účastník má na zostávajúce pozemky zabezpečený faktický aj právny prístup. Taktiež podľa žalovaného neobstojí argumentácia žalobcu, že na zostávajúce časti parciel má ďalší účastník zabezpečený prístup cez tie parcely ako odjakživa, resp. cez cudzie pozemky, ku ktorým mu vzniklo právo vecného bremena podľa , pretože o tom nepredložil žiaden doklad. Žalovaný považoval námietky voči znalcovi V.. S. a jeho znaleckému posudku 016 - 2019 zo dňa 07.02.2019, ktorý predložil v konaní sám žalobca, za účelové.

5. Žalobca v replike zo dňa 06.02.2020 k vyjadreniu žalovaného zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Na dôvažok uviedol, že nikdy nebránil a ani nebude v prechode na pozemky, čoho preukázaním je aj ochota uzavrieť zmluvu o vecnom bremene, ktorú ďalší účastník odmietol uzatvoriť.

6. Žalovaný v správnym súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Ďalší účastník konania sa k veci písomne nevyjadril.

8. Podaním zo dňa 12.4.2022 žalobca poukázal na to, že ďalší účastník je podielovým spoluvlastníkom v 3/12-inách v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela KNE č. 1954, orná pôda o výmere 2.072 m2, ktorá priamo susedí s parcelou č. 1953/2, ku ktorej ďalší účastník tvrdí, že nemá zabezpečený prístup. Parcela KNE č. 1954 je pritom priamo prístupná z obecnej komunikácie zo Železničnej ulice vo Varíne.

9. Na pojednávaní nariadenom na deň 25.05.2022 sa nezúčastnil žalovaný, ktorý sa ospravedlnil, pričom súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalobca zotrval na svojej argumentácii. Ďalší účastník poukázal na ohliadku uskutočnenú v administratívnom konaní, z ktorej podľa jeho názoru vyplynula neexistencia prístupu na zbytkové parcely, prípadne je možné zriadiť prístup k nim (vybudovať zjazd) len enormným úsilím spojeným s finančnými nákladmi z jeho strany. Ďalej k veci uviedol, že pozemky medzičasom už boli znehodnotené vybudovaním plynovodu a vedením elektriny. S cenou určenou znaleckým posudkom, ktorý predložil sám žalobca, ďalší účastník súhlasil, pričom poukázal na ceny, za ktoré sa vykúpili pozemky pod školiacim strediskom KIA aj pod spoločnosťou HYSCO. Ďalší účastník je podľa svojho názoru diskriminovaný pre dvojaký prístup žalobcu, keď vo vyššie uvedených prípadoch tento vyplatil 998 Sk, resp. 1.200 Sk/m2, a neskúmal možnosť prístupu na zostatkové parcely; vzhľadom na odstup času od roku 2006, je aj hodnota peňazí aktuálne iná.

10. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 24857/2015/B624- SV/66836/Ka zo dňa 26.10.2015 v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR č. z 09.06.2015 preskúmal rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. V/2013/002935/00928/To-V z 10.12.2013 v odvolacom konaní a rozhodol tak, že v časti výroku o vyvlastnení pozemku parc. KNC 1960/12 kat. úz. D. rozhodnutie potvrdil a v časti výroku o zamietnutí žiadosti ďalšieho účastníka na rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že bude povinnosťou správneho orgánu I. stupňa v súčinnosti s účastníkmi konania vykonať dokazovanie pri každej namietanej parcele samostatne, a to na skutočnosť, či vlastník môže využívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom alebo len s neprimeranými ťažkosťami. V intenciách záväzného právneho názoru vykonal správny orgán prvého stupňa dňa 17.03.2016 miestnu ohliadku spojenú s ústnym pojednávaním v katastrálnom území D. na zostávajúcich pozemkoch: KNE 1953/1 a 1953/2 (ďalej aj „zbytkové parcely“) za účelom získania fotodokumentácie a zistenia ich využiteľnosti a prístupnosti. V písomnosti o nariadení ohliadky spojenej s ústnym pojednávaním boli

účastníci konania upozornení, že námietky proti vyvlastneniu v zmysle § 113 ods. 3 stavebného zákona musia uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Správny orgán prvého stupňa pri miestnej ohliadke zabezpečil fotodokumentáciu a zistil, že pozemky sú poľnohospodársky obrábané spolu s ostatnými pozemkami súkromnou poľnohospodárskou spoločnosťou v rámci väčšieho poľnohospodárskeho bloku. Na pozemky nie sú urobené zjazdy z novovybudovanej komunikácie a prístup k pozemkom je možný po cudzích pozemkoch. Žalobca v priebehu miestnej ohliadky súhlasil s poskytnutím bezodplatného práva prechodu dotknutých vlastníkov cez parcely vo svojom vlastníctve. Žalobca navrhol, aby správny orgán zriadil vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác v prospech vlastníkov zostávajúcich parciel cez KNC parcely č. 1960/12 a 1960/13 v prospech zbytkových parciel, ktoré boli zamerané geometrickým plánom V.. D. T. č. 59/2016 z 14.07.2016. Správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/002495/AJA zo dňa 29.12.2016 zamietol žiadosť vlastníka zbytkových parciel o rozšírenie vyvlastnenia a zároveň nevyhovel požiadavke žalobcu o zriadenie vecného bremena. O odvolaní ďalšieho účastníka voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 10249/2017/SV/25638 zo dňa 31.03.2017, ktorým rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s vysloveným záväzným právnym názorom, v zmysle ktorého je správny orgán I. stupňa v novom konaní o uvedených žiadostiach (t. j. o rozšírení vyvlastnenia a o žiadosti žalobcu na zriadenie vecného bremena správnym orgánom) opakovane konať, skúmať splnenie podmienok podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona a vysporiadať sa so spornou skutočnosťou, ktorou je prístup ďalšieho účastníka na zostávajúce časti pozemkov, a to aj s prihliadnutím na inštitút práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Listom z 07.08.2017 správny orgán prvého stupňa oznámil účastníkom pokračovanie v konaní o novom prejednaní a rozhodnutí o žiadosti dotknutého vlastníka o rozšírenie vyvlastnenia a žiadosti žalobcu o zriadenie vecného bremena a na deň 28.09.2017 nariadil ústne pojednávanie s poučením, že ak majú účastníci námietky voči vyvlastneniu, resp. zriadeniu vecného bremena za účelom zabezpečenia prístupu k zostávajúcim parcelám, musia ich uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní; na námietky uplatnené neskôr nebude prihliadané. Na predmetnom ústnom pojednávaní žalobca prezentoval názor, že požiadavku na zabezpečenie prístupu ďalšieho účastníka k zbytkovým parcelám bude splnená zriadením vecného bremena. Ďalší účastník trval na rozšírení vyvlastnenia s poukazom na koncentračnú zásadu, keď návrh na zriadenie vecného bremena, ktorý považoval za absurdný a v rozpore so zmyslom vyvlastnenia, mal byť predložený najneskôr na prvom ústnom pojednávaní s tým, že namietal od počiatku, že dôjde k zamedzeniu prístupu; zdôraznil, že ak účastník konania nemá zabezpečený vstup na pozemky po právnej stránke, tak ho nemá zabezpečený vôbec. Správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/006407 - VB/AJA z 28.02.2018 zamietol návrh na zriadenie vecného bremena pre zabezpečenie prístupu k zbytkovým parcelám a konanie o žiadosti ďalšieho účastníka o rozšírenie vyvlastnenia do právoplatnosti tohto rozhodnutia prerušil. Odvolanie žalobcu voči označenému rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa žalovaný rozhodnutím č. 18468/2018/SV/93818 zo dňa 12.12.2018 zamietol a označené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil. Správny orgán I. stupňa pokračoval v konaní o žiadosti ďalšieho účastníka o rozšírenie vyvlastnenia. Na výzvu správneho orgánu I. stupňa žalobca predložil aktuálny znalecký posudok č. 016-2019 vypracovaný znalcom z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností - Pozemné stavby V.. I. S. zo dňa 07.02.2019. Námietky voči predloženému znaleckému posudku podal ďalší účastník, namietajúc tak procesný postup zabezpečenia znaleckého posudku ako aj voči znalcom určenej cene 7,23 €/m2, pričom bol ochotný akceptovať cenu 11,56 €/m2, s ktorou žalobca nesúhlasil. Ďalej administratívne konanie pokračovalo tak ako je uvedené v bode 1. - 2. odôvodnenia tohto rozsudku.

11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 25.05.2022 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len „“), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. v medziach žalobných bodov ( a ) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa ust. a vec vrátiť žalovanému podľa ust. veta prvá na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

12. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom k 05.10.2020, t. j. deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len „stavebný zákon“) vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

Podľa § 114 ods. 2 stavebného zákona rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom 1c) určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. 1c) o správnom konaní (Správny poriadok).

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13. Správny súd s poukazom na žalobný bod 2) správnej žaloby, ktorým je namietané nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, musel pri skúmaní jeho dôvodnosti začať od posúdenia obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia, úplnosti ich odôvodnenia, a čo sa týka rozhodnutia žalovaného, aj miery a kvality vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi žalobcu. Správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 12.5.2015, z ktorého cituje: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. <https:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=44&p=3652273&f=3> z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej

judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.“

14. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je, že správny akt spĺňa atribút preskúmateľnosti (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná buď ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

15. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje cit. ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na citované ust. § 114 ods. 2 stavebného zákona, ktoré je potrebné vo veci subsidiárne aplikovať podľa § 140 stavebného zákona. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

16. V prejednávanej veci podstatou sporu bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky predpokladané cit. ust. § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre vyvlastnenie zostávajúcej časti pozemkov ďalšieho účastníka, t. j. či ďalší účastník nemôže využívať zostávajúcu časť pozemkov, prípadne či zostávajúcu časť pozemkov môže využívať len s neprimeranými ťažkosťami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že ďalší účastník môže využívať zostávajú časť pozemkov (ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej stavby) rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (pozemky sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu). Ďalší účastník má však prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu.

17. Žalobca v podanom odvolaní proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného namieta vyššie uvedené závery žalovaného (okrem iného) dôvodiac, že prístup k zostávajúcim častiam pozemkov pred vyvlastnením a po vyvlastnení sa nijako nezmenil. Žalobca uvedené odôvodnil tým, že ostatní podieloví vlastníci predmetných nehnuteľností si neuplatňujú náhradu za tzv. zbytkové parcely EKN parc. č. 1953/1 a 1953/2 v kat. úz. D., ktoré sú v súčasnosti spolu s ostatnými pozemkami využívané poľnohospodárskou spoločnosťou AGRA - VÁH, s.r.o., využívajúcou prístup ako v minulosti, priamo z komunikácie, a nie cez pozemky CKN č. 1960/12 a 1960/196. Navyše ďalší účastník má zabezpečený prístup k parcele EKN č. 1953/1 cez Železničnú ulicu, ktorá je verejnou komunikáciou určenou na všeobecné užívanie a táto bezprostredne susedí s parc. č. 1949, v ktorej má ďalší účastník spoluvlastnícky podiel v 1-ine; s touto parcelou EKN č. 1949 bezprostredne susedí sporná parcela EKN č. 1953/1. Pokiaľ ide o prístup k EKN parcele č. 1953/2, na túto má ďalší účastník priamy a bezprostredný prístup z hlavnej cesty. Ďalší účastník má zabezpečený aj ďalší prístup k uvedeným nehnuteľnostiam, po cudzích pozemkoch, ku ktorým mu vzniklo vecné bremeno prechodu vydržaním v zmysle .

18. V prejednávanej veci sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s uvedenými námietkami vecne nevysporiadal, t. j. žalobca nedostal od žalovaného odpoveď na konkrétne námietky o existencii (viacerých možností) prístupu ďalšieho účastníka konania na zostávajúce pozemky ani k námietke existencie práva prechodu plynúceho z vecného bremena titulom vydržania, pričom sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie nedôvodnosti týchto námietok.

Konkrétne na strane 7, posledný odsek k týmto odvolacím námietkam žalovaný uviedol: „V tejto súvislosti vo vzťahu k prístupu na zostávajúce časti pozemkov taktiež neobstojí argumentácia odvolateľa 2/, že na zostávajúce časti parciel má odvolateľ 1/ spolu s ostatnými spoluvlastníkmi zabezpečený prístup cez tie parcely, cez ktoré odjakživa na uvedené parcely prechádzali a že nie je rozhodujúce, či išlo o cudzie parcely. Taktiež nie je dôvodná argumentácia, že odvolateľ 1/ a jeho právni predchodcovia získali vecné bremeno prechodu cez uvedené cudzie parcely vydržaním v zmysle . V predloženom spisovom materiáli okresného úradu sa vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa 2/ o vydržaní nenachádza žiaden doklad preukazujúci právo vydržania v prospech odvolateľa 1/, ministerstvo považuje námietku odvolateľa 2/ za neopodstatnenú.“

19. Správny súd podotýka, že označené odvolacie námietky žalobcu boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy, v opačnom prípade správny orgán poruší právo účastníka konania na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia. Práve vysporiadanie sa so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami účastníka konania môže zabrániť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov, resp. žalôb.

20. Vychádzajúc z uvedeného žalobca mal dostať konkrétnu odpoveď na svoju námietku v otázke existencie prístupu ďalšieho účastníka k zostávajúcim častiam nehnuteľností, keď práve od zodpovedania označenej otázky závisí záver správneho orgánu o naplnení hypotézy citovaného ust. § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre vyvlastnenie zostávajúcej časti nehnuteľností. Žalovaný mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené odvolacie námietky žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen hmotnoprávnych ale aj procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

21. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že nie je povinný avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu.

22. Vzhľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musel správny súd s poukazom na citované ust. zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ( veta prvá ). Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia.

23. Úlohou žalovaného v novom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu a v rozhodnutí sa vysporiadať so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s citovaným ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Len vo všeobecnosti správny súd dodáva, že samotné neuplatnenie námietky v koncentračnej lehote neumožňuje rezignovať správnemu orgánu na právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je, aby účastník dostal odpoveď na svoju relevantnú a konkrétnu námietku, hoc by to bola odpoveď, že táto námietka je nedôvodná z hľadiska správnym orgánom aplikovaných procesno-právnych, resp. hmotno-právnych predpisov (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2012). Na

splnení si tejto povinnosti správnym orgánom je nevyhnutné dôsledne trvať, nakoľko sa tak eliminuje aj podávanie nedôvodných opravných prostriedkov, resp. žalôb.

24. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľ im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 25. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal v plnom rozsahu. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa citovaného ust. a contrario tak, že mu ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko mu správny súd v tomto konaní neuložil žiadnu povinnosť, a teda im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom. Pre priznanie náhrady ďalších trov konania neboli zistené ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.