Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoCsp-5-2022.pdf
PDF · 130.57 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, práv. zast. Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX T., 2/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX T., o zaplatenie 35.570,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2Csp/9/2020-393 zo dňa 17. 09. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 2Csp/9/2020-393 zo dňa 17. 09. 2021 m e n í tak, že: I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 34.350,02 Eur a
- zo sumy 32.360,51 Eur úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 09. 02. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 32.360,51 Eur úrok vo výške 5,59 % ročne od 09. 02. 2018 do zaplatenia, najviac však do celkovej výšky úroku 25.179,67 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
III. Vo výroku II. zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 59.529,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32.360,51 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 05.02.2020 právny predchodca žalobca, spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. žiadal aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 35.570,08 Eur spolu s úrokom vo výške 5,59% ročne zo sumy 33.300 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 33.518,76 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0807250 4 14 bola dňa 04.08.2010 so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 0807250 1 15 a stavebnom úvere č. 0807250 4 14 zo (ďalej len ,,zmluva o
úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 35.400 Eur. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.08.2010 Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy, vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení mesačné vklady vo výške 56,64 Eur a splácať 1,99 % p. a. úroky za medziúver do 31.12.2010 mesačnými splátkami vo výške 58,71 Eur a po uvedenom dátume 5,59 % p. a. úroky za medziúver mesačnými splátkami vo výške 164,91 Eur splatnými k 15. dňu mesiaca a poplatky. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a splátky prestali riadne a včas spláca. Žalobca dňa 19.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu 35.618,76 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 35.400 Eur, z nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 210,96 Eur a poplatkov za informáciu ohľadom omeškania vo výške 7,80 Eur (poskytnutie písomnej informácie 4,80 Eur s DPH a informácia o nezaplatenej splátke vo výške 3x 1 Eur). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní uskutočnili vklady v celkovej výške 2.100 Eur. Žalovaná suma vo výške 35.570,08 Eur vyčíslená k 08.02.2018 pozostáva z: istiny 33.300 Eur (t.j. istina 35.400 Eur znížená o 2.100 Eur), nezaplatených poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 218,76 EUR, 5,59 % úroku za úver od 20.07.2017 do 08.02.2018 vo výške 1 079,57 Eur, 5 % úroku z omeškania od 20.07.2017 do 08.02.2018 vo výške 971,75 Eur. Žalobca špecifikoval uplatnené úroky a poplatky.
3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že zmluvu bola uzatvorená dňa 04.08.2010, treba ju posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mimoriadna splatnosť bola vyhlásená dňa 19.07.2017. jediným dôvodom pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo odúčtovanie finančných prostriedkov v prospech súdneho exekútora. Dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa naplnil dňa 21.11.2016, keď žalobca odúčtoval finančné prostriedky vo výške 4.271,89 Eur v prospech súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera. Nie je pravda, že k zosplatneniu došlo preto, že žalovaní nesplácali splátky podľa zmluvy. Vzniesli námietku premlčania. Žalovaní namietali, že vzhľadom na poskytnutú istinu 35.400 Eur a celkovú cenu úveru vo výške 75.113,13 Eur, ide o úžeru podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Úžera a vedomé obohatenie sa môže spôsobiť neplatnosť zmluvy. Do konca roku 2016 uhradili spolu sumu 17.697,78 Eur, pričom podľa zmluvy mali uhradiť sumu 17.618,67 Eur, teda uhradili o 79,11 Eur viac. Zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaná v rade 1/ trvala na tom, že jediným dôvodom pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo odúčtovanie finančných prostriedkov v prospech súdneho exekútora.
4. Uznesením zo dňa 10.11.2020 okresný súd pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vstúpil do konania nový žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o.
5. Okresný súd vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom do 09.06.2013, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. a), ods. 5, § 565, § 53 ods. 9, § 101, § 103, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo OZ).
6. Okresný súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli zmluvu o úvere podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0807250 4 14 bola dňa 04.08.2010 so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 0807250 1 15 a stavebnom úvere č. 0807250 4 14 zo (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 35.400 Eur. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy zo dňa 04.08.2010 o zriadení záložného práva. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníkov vystupovali žalovaní v rade 1/ a 2/ ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, či v súvislosti s výkonom povolania alebo zamestnania. Na zmluvu sa vzhľadom k dátum uzatvorenia zmluvy a účelu úveru nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch.
7. K náležitostiam zmluvy okresný súd konštatoval, že obsah zmluvy zodpovedá požiadavkám zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a že zmluva bola uzavretá platne. V zmysle uvedeného tak žalobca má nárok voči žalovaným nielen na vrátenie poskytnutej istiny, ale i tých úrokov a poplatkov, ktoré boli v zmluve platne dohodnuté a ktoré ešte neboli zaplatené.
8. Z predložených listín mal okresný preukázané, že právny predchodca žalobcu si svoje povinnosti zo zmluvy splnil a poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/ mimoriadny medziúver; celková výška mimoriadneho medziúveru (35.400 Eur). Žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach tak, že od uzavretia zmluvy do 31.12.2020 mali platiť splátku vo výške 129,51 Eur (úrok 58,71 Eur, vklad na účet sporenia 56,64 Eur, poistné 14,16 Eur) a od 01.01.2011 mali platiť splátku vo výške 235,71 Eur. Z predložených výpisov považoval súd za preukázané, že žalovaní neuhrádzali splátky riadne a včas, nakoľko od 01.01.2011, kedy mali uhrádzať splátku vo výške 235,71 Eur, uhrádzali len splátku vo výške 221,55 Eur (č.l. 110 spisu). Ak aj následne začali uhrádzať vyššie splátky, tieto boli právnym predchodcom žalobcu započítané na poníženie už splatného dlhu na poistnom či na úhradu úrokov z omeškania. Dňa 21.11.2016 bola v prospech súdneho exekútora odúčtovaná z účtu sporenia žalovaných suma 4.271,89 Eur. Odúčtovanú sumu vyplatenú súdnemu exekútorovi nedoplatili. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.07.2017, k čomu bol podľa čl. VI. bodu 3 zmluvy oprávnený.
9. K zosplatneniu úveru veriteľ pristúpiť v dôsledku omeškania so splatením splátky. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.07.2017. Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala výzva zo dňa 10.05.2017, ktorou boli žalovaní upozornení na neuhradenie dlžných splátok, vrátane splátky splatnej v mesiaci máj 2017. Ku dňu vyhotovenia listiny zo dňa 10.05.2017 bola splatná splátka za mesiac apríl 2017 (15.04.2017) vo výške 235,71 Eur, ktorá vzhľadom k tomu, že na účte stavebného úveru bol dlh (zjavne v dôsledku odúčtovania finančných prostriedkov v prospech súdneho exekútora, ktorý žalovaní na základe predtým zaslaných výziev zo dňa 16.11.2016 a zo dňa 07.02.2017 nevyrovnali) vo výške 3.805,88 Eur a na účte medziúveru bol dlh vo výške 183,42 Eur, uhradená nebola. Na základe uvedeného k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre neuhradenie splátky splatnej dňa 15.04.2017, s ktorou boli žalovaní ku dňu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (19.07.2017) viac ako 3 mesiace po splatnosti a súčasne boli v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornení (výzva zo dňa 10.05.2017) na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Na tom, že žalovaní boli viac ako 3 mesiace v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v apríli 2017 nemení nič ani skutočnosť, že medzičasom žalovaní uhradili 600 Eur (2 platby po 300 Eur, dňa 15.05.2017 a 16.06.2017, č.l. 182 p.v. spisu), nakoľko tým síce došlo k zníženiu dlhu uvedeného v liste zo dňa 10.05.2017 v celkovej výške 3.989,30 Eur (3.805,88 Eur +183,42 Eur), ale nie k jeho vyrovnaniu. Vzhľadom k uvedenému začala trojročná premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky podľa § 103 Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa splátky splatnej dňa 15.04.2017 a uplynula by dňa 15.04.2020. Nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 05.02.2020, nárok bol uplatnený včas. Okresný súd preto námietku premlčania vznesenú žalovanými považoval za nedôvodnú. Dôvod pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru sa nenaplnil dňa 21.11.2016, t.j. dňom, kedy boli z účtu sporenia odúčtované finančné prostriedky súdnemu exekútorovi, ako tvrdili žalovaní. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, resp. zosplatnenie úveru je právom veriteľa, ktoré mu vyplýva priamo zo zákona (§ 565 Občianskeho zákonníka). Je len na veriteľovi kedy si toto právo uplatní resp. či si ho vôbec uplatní. V danom prípade právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 19.07.2017.
10. Okresný súd sa nestotožnil s námietkou žalovaných, že výška zmluvného úroku je úžernícka. Z predloženej zmluvy okresný súd zistil, že žalovaným bol poskytnutý medziúver vo výške 35.400 Eur, ktorý sa zaviazali vrátiť spolu s úrokom vo výške 1,99% ročne do 31.12.2010 a od 01.01.2011 vo výške 5,59%. Dlžníci v zmysle zmluvy mali splácať najskôr tento úrok. Pokiaľ ide o výšku úroku 1,99% až 5,59% ročne, tak táto je primeraná, keď nepresahuje priemernú úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú a uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek podľa údajov zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska, kde je deklarovaná v auguste 2010 priemerná výška úrokovej sadzby čerpaných úverov vo výške 7,33% ročne. Žalovaným priamo zo zmluvy bol známy úrok, za ktorý im boli poskytnuté finančné prostriedky zo strany právneho predchodcu žalobcu a rovnako aj skutočnosť, že tieto finančné prostriedky im nie sú poskytnuté bezodplatne. Okresný súd tak vyhodnotil dojednanie o výške zmluvných úrokov ako platné.
11. Okresný súd sa ďalej zaoberal poplatkami, ktoré právny predchodca žalobcu účtoval žalovaným v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Z predložených výpisov okresný súd zistil, že žalovaným bol účtovaný poplatok za spracovanie medziúveru 116,10 Eur a poplatok za zmenku 16,50 Eur. Napriek tomu, že výška uvedených poplatkov bola známa v čase uzatvorenia zmluvy, v samotnej zmluve
konkrétna suma týchto poplatkov uvedená nebola. Rovnako zo zmluvy nevyplývajú - poplatok za uzatvorenie zmluvy (354 Eur), poplatok za vedenie účtu SS (spolu 102,85 Eur), poplatky za upomienky (spolu 436 Eur), poplatky za individ. rieš. omeš. splátok (spolu 30 Eur), poplatok za vedenie účtu SS/ MÚ (spolu 95 Eur) a poplatok za poskytnutie pís. info a info o nezapl. splátky (spolu 7,80 Eur s DPH). Okresný súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku V. bode 2, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a Sadzobníka poplatkov, považoval za neurčité a zaväzujúce dlžníkov ako spotrebiteľov na plnenie, ktorého výšku v čase uzatvorenia zmluvy nepoznajú. Jedná sa tak o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá je podľa § 53 ods. 5 tohto zákona neplatná. Žalobcovi tak nevznikol nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 1.158,25 Eur, a teda túto sumu si ani nemohol vysporiadať právny predchodca žalobcu z úhrad žalovaných.
12. Na základe zisteného skutkového stavu tak okresný zistil, že v priebehu zmluvného vzťahu žalovaní v rade 1/ a 2/ zaplatili celkovo sumu 20.593,56 Eur, a to na konto sporenia 5.788,86 Eur (z čoho na poistné bolo započítaných 881,51 Eur, exekútorovi bolo vyplatených 4.345,10 Eur a na účte zostalo v prospech exekúcií zablokovaných 562,25 Eur) a na konto medziúveru 14.804,70 Eur (z toho do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 12.704,70 Eur, čo bolo započítané na úroky a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zaplatili 2.100 Eur, čo bolo započítané na istinu). Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (19.07.2017) bol dlh žalovaných v celkovej výške 15.618,76 Eur (pozn. odvolacieho súdu - správne má byť uvedené 35.618,76 Eur), pozostávajúci z istiny 35.400 Eur a z poplatkov 218,76 Eu. Keďže právnemu predchodcovi žalobcu nevznikol nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 1.158,25 Eur, okresný súd uvedenú sumu odpočítal od dlhu vo výške 15.618,76 Eur (správne má byť uvedené 35.618,76 Eur). Potom celkový dlh ku dňu 19.07.2017 bol len vo výške 34.460,51 Eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní uhradili 2.100 Eur. Okresný súd tak priznal žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 32.360,51 Eur (34.460,51 Eur - 2.100 Eur).
13. Žalobca si ďalej uplatnil úrok za úver vo výške 5,59% ročne od 20.07.2017 do 08.02.2018 vo výške 1.079,57 Eur, úrok z omeškania z omeškania vo výške 5% ročne od 20.07.2017 do 08.02.2018 vo výške 971,75 Eur, úrok za úver vo výške 5,59% ročne sumy 33.300 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne sumy 33.518,76 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia. V otázke nároku na zmluvné úroky po predčasnom zosplatnení úveru vychádzal okresný súd z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo 16. júna 2020, v rámci ktorého dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Na základe uvedeného potom okresný súd priznal žalobcovi podľa čiastočných úhrad od 20.07.2017 do 08.02.2018 úroky spolu 1.050,18 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% spolu 939,33 Eur.
14. Okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok za úver od 09.02.2018 vo výške 25.179,67 Eur. Okresný súd vychádzal z amortizačnej tabuľky, zistil, že za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu (t.j. do 30.11.2037 pri ideálnom splácaní splátok podľa zmluvy) by žalovaní zaplatili na úrokoch spolu sumu 38.934,55 Eur. Z úhrad žalovaných bola už na úroky započítaná suma 12.704,70 Eur a zmluvné úroky vo výške 1.050,18 Eur (od 20.07.2017 do 08.02.2018) okresný súd vyčíslil a priznal žalobcovi samostatne. Potom zmluvné úroky od 09.02.2018 súd priznal žalobcovi vo výške 25.179,67 Eur (38.934,55 Eur - 12.704,70 Eur - 1.050,18 Eur).
15. Žalobcovi súd priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32.360,51 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia.
16. Na základe vyššie uvedeného okresný súdu žalobcovi priznal nárok vo výške 59.529,69 Eur (istina 32.360,51 Eur + úroky 1.050,18 Eur + 939,33 Eur + 25.179,67 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32.360,51 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia.
17. V prevyšujúcej časti, nakoľko žalobca uplatňoval zmluvné úroky až do zaplatenia, súd žalobu žalobcu zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
19. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podali odvolanie žalovaní, navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod odvolania uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nevykonal všetky dôkazy, ktoré žalovaní doložili do spisu. Odvolatelia namietali, že od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 19.07.2017 veriteľ nemá nárok na úroky z úveru, pretože žiada vrátiť celú istinu späť, má nárok len na úroky z omeškania. Ako spotrebitelia si požičali 35.400 Eur a na úrokoch zaplatili 20.593,56 Eur. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 OZ, čo v súlade s § 53d) OZ spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Samotný súd prvej inštancie uznal, že poplatky nemusí spotrebiteľ uhradiť, tak z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ nie je povinný uhradiť ani úroky. Namietali, že súd sa nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Majú za to, že dňom 21.11.2016 začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba a táto uplynula dňa 21.11.2019. Odvolatelia tiež namietali výšku sumy určenú súdom prvej inštancie vo výške 59.529,69 Eur, podľa odvolateľov nie je zrejmé akým výpočtom dospel súd k tejto sume. Žalobca vyčíslil pohľadávku ku dňu 19.07.2017 vo výške 34.460,51 Eur. Jednoduchým výpočtom, t.j. 5,59 % bežný úrok plus 5% úrok z omeškania zo sumy 34.460,51 Eur po dobu od 19.07.2017 do 17.09.2021 (deň vyhlásenia rozsudku) vychádza úrok max. 15.187,37 Eur, nie 26.119 Eur, ako súd uviedol v bode 43, kde udáva navýšenie. Naviac súd priznal žalobcovi duplicitne úroky vo výške 5% zo sumy 32.360,51 Eur od 09.02.2018. Ide o hrubé matematické chyby súdu prvej inštancie. Majú za to, že súd priznal žalobcovi pohľadávku bez právneho dôvodu.
20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalobcovi patria úroky aj po zosplatnení úveru. Z rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/113/2018, Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 vo veciach C-96/16 a C-94/17, vyplýva, že nárok na bežné úroky má veriteľ až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Dlžník má povinnosť platiť úrok za skutočnú dobu ich použitia, t. j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné, čo je v súlade s § 503 ods. 1 ObZ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/113/2018, NS ČR 33Odo/518/2003, 33Odo/657/2005 a 33Cdo/1401/2014, tiež rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/1/2018. Žalovaní, pokiaľ ide o údajne neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve, k týmto v odvolaní neuviedli nič relevantné, neuviedli, akým spôsobom má tá, ktorá zmluvná podmienka spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ani neoznačili zmluvnú podmienku, ktorú považujú za neprijateľnú, a teda, takéto tvrdenia sú účelové a nepodložené. Zároveň uviedli, že na predmetnú zmluvu sa nevzťahuje zákon. č. 129/2010 Z.z. ako to vyplýva z ust. § 1 ods. 3 ZoSÚ, úver bol poskytnutý ako hypotekárny.
21. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu zotrvali na odvolaní, Zmluvu treba posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, vznášajú námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozsudok okresného súdu považujú za zmätočný a poškodzujúci občanov SR, spotrebiteľov. Na účet úveru posielajú 300 Eur, čo je splátka vyššia ako je uvedená v zmluve, žalobca si stiahol úroky a úroky z omeškania vo výške 303 Eur, čo je zdokladované vo výpisoch z účtu v roku 2018. Poukázali na to, že ak sudkyňa mala ako podklad žalobu na zaplatenie 35.570,08 Eur nie je možné stanoviť sumu raz takú vysokú 59.529,69 Eur a splatiť ju do troch dní. Na úrokoch bolo zaplatené 20.593,56 Eur, čo uviedol aj okresný súd, čiže v konečnom dôsledku by mal spotrebiteľ zaplatiť 80.123,25 Eur za požičanú sumu 35.400 Eur, čo je úžera podľa § 39 OZ. V zmluve takéto sumy uvedené neboli. Každý spotrebiteľ má právo vedieť, koľko za úver zaplatí a dokedy. Uviedli, že súbor neprijateľných podmienok vypracovaný presne k zmluvám č. 0807250414 a č. 080725015 bol okresnému súdu dodaný, ale znova ho prikladajú.
22. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávanie v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil v súlade s § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
23. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolania a odvolacích dôvodov (379, 380 ods. 1 CSP).
24. Žalovaní v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nevykonal všetky dôkazy, ktoré žalovaní doložili do spisu, súd nesprávne rozhodol, keď od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 19.07.2017 priznal nárok na úroky z úveru, pretože žiada vrátiť celú istinu späť, má nárok len na úroky z omeškania. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 OZ, čo v súlade s § 53d) OZ spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Namietali, že súd sa nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, tiež namietali výšku sumy určenú súdom prvej inštancie vo výške 59.529,69 Eur, podľa odvolateľov nie je zrejmé akým výpočtom dospel súd k tejto sume, žalobca vyčíslil pohľadávku ku dňu 19.07.2017 vo výške 34.460,51 Eur, od 19.07.2017 do 17.09.2021 (deň vyhlásenia rozsudku) vychádza úrok max. 15.187,37 Eur, nie ako súd uviedol v bode 43, kde udáva navýšenie. Majú za to, že súd priznal žalobcovi pohľadávku bez právneho dôvodu.
25. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je v časti dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy v konaní potrebné pre rozhodnutie vo veci.
26. Pokiaľ odvolatelia namietajú nesprávne právne posúdenie veci, nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009)
27. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci dňa 04.08.2010 uzavreli na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0807250 4 14 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0807250 1 15 a stavebnom úvere č. 0807250 4 14 zo (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 35.400 Eur, ktorý mali žalovaní uhradiť do 11.2037. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.08.2010.
28. Zmluvu o úvere správne súd prvej inštancie správne posudzoval podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, správne súd uzavrel, že zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvou podľa § 52 OZ. Predmetom konania je nárok uplatnený na základe zmluvy o úvere, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a lehota splatnosti úveru bola viac ako desať rokov, na predmetnú zmluvu sa preto nevzťahuje zákon 129/2010 Z.z. (účinný v čase uzatvorenia zmluvy). Obsah zmluvy zodpovedá požiadavkám zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zmluva bola uzavretá platne. V zmysle uvedeného tak žalobca má nárok voči žalovaným nielen na vrátenie poskytnutej istiny, ale i tých úrokov a poplatkov, ktoré boli v zmluve platne dohodnuté a ktoré ešte neboli zaplatené.
29. Okresný súd sa správne nestotožnil s námietkou žalovaných, že výška zmluvného úroku je úžernícka. Žalovaným bol poskytnutý medziúver vo výške 35.400 Eur, ktorý sa zaviazali vrátiť spolu s úrokom vo výške 1,99% ročne do 31.12.2010 a od 01.01.2011 vo výške 5,59%. Pokiaľ ide o výšku úroku 1,99% až 5,59% ročne, tak táto je primeraná, keď nepresahuje priemernú úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú a uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek podľa údajov zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska, kde je deklarovaná v auguste 2010 priemerná výška úrokovej sadzby čerpaných úverov vo výške 7,33% ročne.
30. Pokiaľ ide o námietku odvolateľov, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, odvolací súd udáva, že okresný súd skúmal aj neprijateľné zmluvné podmienky rozhodujúce pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a dospel k záveru, že dojednanie obsiahnuté v článku V. bode 2, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a Sadzobníka poplatkov, je neurčité a zaväzujúce dlžníkov ako spotrebiteľov na plnenie, ktorého výšku v čase uzatvorenia zmluvy nepoznajú. Jedná sa tak o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá je podľa § 53 ods. 5 tohto zákona neplatná. Na základe uvedeného žalobcovi okresný súd nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 1.158,25
Eur. Námietka odvolateľov v odvolaní, že Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 OZ, čo v súlade s § 53d) OZ spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť a že samotný súd prvej inštancie uznal, že poplatky nemusí spotrebiteľ uhradiť, tak podľa odvolateľov spotrebiteľ nie je povinný uhradiť ani úroky, je nedôvodná. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že ak niektoré dojednanie v zmluve súd vyhodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a neprizná poplatky z tohto dôvodu, že to spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, tak ako to tvrdia žalovaní.
31. Námietka žalovaných, že sa súd nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, pretože podľa odvolateľov dňom 21.11.2016 začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba a táto uplynula dňa 21.11.2019, nie je tiež dôvodná. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky podľa § 103 Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa splátky splatnej dňa 15.04.2017 a uplynula by dňa 15.04.2020. Nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 05.02.2020, nárok bol uplatnený včas. Okresný súd preto námietku premlčania vznesenú žalovanými považoval za nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa s námietkou premlčania podrobne a správne vysporiadal v bode 36, 37. odôvodnenia rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach tak, že od uzavretia zmluvy do 31.12.2020 mali platiť splátku vo výške 129,51 Eur a od 01.01.2011 mali platiť splátku vo výške 235,71 Eur a že žalovaní neuhrádzali splátky riadne a včas (čo okresný súd podrobne uviedol v bode 35. odôvodnenia). V danom prípade právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.07.2017 v dôsledku omeškania žalovaných s úhradou splátok. Je pravda, že omeškanie s úhradou splátok má spojitosť s odúčtovaním finančných prostriedkov na účet súdneho exekútora. Nakoľko žalovaní odúčtovanú sumu neuhradili, ich následné (aj vyššie) úhrady boli použité na úhradu dlžnej čiastky zúčtovanej v prospech exekúcie, čím de facto zo strany žalovaných nedochádzalo k úhradám splátok splatných v roku 2017. Pokiaľ žalovaní namietali, že dôvod pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru sa naplnil dňa 21.11.2016, t.j. dňom, kedy boli z účtu sporenia odúčtované finančné prostriedky súdnemu exekútorovi, ide o nesprávny záver žalovaných. Odvolací súd zdôrazňuje, že je na rozhodnutí veriteľ, či a kedy, ak sú splnené zákonné podmienky pristúpi k zosplatneniu úveru. V danom prípade právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.07.2017. Okresný súd správne skúmal existenciu podmienok pre využitie práva veriteľa na zosplatnenie dlhu a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo pre neuhradenie splátky splatnej dňa 15.04.2017. Vzhľadom k uvedenému začala trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ) plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky podľa § 103 Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa splátky splatnej dňa 15.04.2017 a uplynula by dňa 15.04.2020. Nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 05.02.2020, nárok bol uplatnený včas.
32. V ďalšom odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na odvolanie žalovaných, ktorí namietali výšku sumy určenú súdom prvej inštancie vo výške 59.529,69 Eur, keď podľa odvolateľov nie je zrejmé akým výpočtom dospel okresný súd k tejto sume, mali za to, že žalobca vyčíslil pohľadávku ku dňu 19.07.2017 vo výške 34.460,51 Eur. Jednoduchým výpočtom, t.j. 5,59 % bežný úrok plus 5% úrok z omeškania zo sumy 34.460,51 Eur po dobu od 19.07.2017 do 17.09.2021 (deň vyhlásenia rozsudku) vychádza úrok max. 15.187,37 Eur, nie 26.119 Eur, ako okresný súd uviedol v bode 43, kde udáva navýšenie. Naviac podľa odvolateľov súd priznal žalobcovi duplicitne úroky vo výške 5% zo sumy 32.360,51 Eur od 09.02.2018. Ide o hrubé matematické chyby súdu prvej inštancie. Odvolatelia mali za to, že súd priznal žalobcovi pohľadávku bez právneho dôvodu.
33. Odvolací súd k uvedenému udáva, že súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že suma 59.529,69 Eur pozostáva z istiny 32.360,51 Eur a príslušenstva po zohľadnení platieb žalovaných (tak ako je to uvedené v bode 42.1) + úrok z omeškania 939,33 Eur (úrok z omeškania od 09.02.2018 do 08.02.2018) + úrok 1.050,18 Eur (úrok za úver od 09.02.2018 do 08.02.2018) + úrok za úver vyčíslený od 09.02.2018 do 30.11.2037 vo výške 25.179,67 Eur.
34. Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia (bod 41 odôvodnenia) súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že celkový dlh ku dňu 19.07.2017 po odpočítaní neoprávnene zúčtovaných poplatkov vo výške 1.158,25 Eur (bod 41 odôvodnenia) je 34.460,51 Eur. Okresný súd započítal na istinu úhrady žalovaných po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo výške 2.100 Eur v zmysle
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd tak správne priznal žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 32.360,51 Eur (34.460,51 Eur - 2.100 Eur).
35. Po zosplatnení úveru má žalobca nárok voči žalovaným na vrátenie poskytnutej istiny tiež úrokov a tiež úrokov z omeškania.
36. V súlade s § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 09.02.2018 do 08.02.2018 t.j. 939,33 a od 09.02.2018 na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32.360,51 Eur (z dlžnej čiastky) do zaplatenia. Uvedené je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.
37. Ďalej súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z úveru 1.050,18 Eur (úrok za úver od 09.02.2018 do 08.02.2018), zvyšok úroku za úver vyčíslený od 09.02.2018 do 30.11.2037 vo výške 25.179,67 Eur.
38. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5Cdo 42/2020, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod č. 5. V uvedenom rozhodnutí NS SR riešil dovtedy dovolacím súdom neriešenú otázku existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru. Odvolacia námietka žalovaných, že po zosplatnení úveru žalobca nemá nárok voči žalovaným na úroky z úveru je nedôvodná. Zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto konania je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou podľa 310/1992 Zb. Súd prvej inštancie urobil správny záver, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, nie viac. Súd prvej inštancie z amortizačnej tabuľky úveru (dôkaz listinou na č.l. 166) zistil, že žalovaní by pri riadnom plnení povinností zaplatili za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu (t.j. do 30.11.2037) úrok ako cenu peňazí vo výške 38.934,55 Eur. Následne okresný súd zistil, že z úhrad žalovaných bola už na úroky započítaná suma 12.704,70 Eur, zmluvné úroky vo výške 1.050,18 Eur (od 20.07.2017 do 08.02.2018) priznal súd žalobcovi samostatne. Potom zmluvné úroky od 09.02.2018 okresný súd priznal žalobcovi vo výške 25.179,67 Eur (38.934,55 Eur - 12.704,70 Eur - 1.050,18 Eur); a nie až do zaplatenia ako požadoval žalobca. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o výške úroku - t.j. ceny požičaných peňazí, avšak žalobca uplatňoval nárok voči žalovaným tak, že žiadal priznať úrok vo výške 5,59 % p.a. do 08.02.2018 (ktorý okresný súd správne vyčíslil v bode 42.1, prvý odsek. a priznal ho vo výške 1.050,18 Eur), žalobca žiadal ešte priznať úrok vo výške 5,59 % p.a. od 09.02.2018 do zaplatenia. Výška povinnosti dlžníkov uhradiť úrok je tak určená, resp. závislá od dátumu, kedy dlžník dlh uhradí. Napr. ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie (t.j. od 09.02.2018 do 21.10.2021) by bol úrok požadovaný žalobcom z priznanej sumy 32.360,51 Eur vo výške 6.695,60 Eur, ak by dlžníci uhradili celý dlh v čase rozhodnutia súdu druhej inštancie, k 25.05.2022, žalobca by mal v súlade s ním určeným predmetom konania nárok len na zaplatenie sumy 7.766,10 Eur titulom úroku (t.j. za obdobie od 09.02.2018 do 25.05.2022). Ak by teda žalovaní uhradili napr. dlh hneď žalobca nežiadal žalobou, aby zaplatili úrok vo vyššej výške, tak ako ho vyčíslil súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaných na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25.179,67 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia nezodpovedá predmetu konania určeného samotným žalobcom. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti tak, že zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku vo výške 5,59 % zo sumy istina 32.360,51 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia najviac však do výšky 25.179,67 Eur (t.j. do doposiaľ neuhradenej ceny požičaných peňazí).
39. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 34.350,02 Eur (pozostávajúcu z nezaplatenej istiny 32.360,51 Eur a za obdobie od 19.07.2017 do 08.02.2018 vyčísleného úroku vo výške 1.050,18 Eur a úroku z omeškania vo výške 939,33 Eur) a tiež im uložil povinnosť uhradiť zo sumy 32.360,51 Eur úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 09. 02. 2018 do zaplatenia a zo sumy 32.360,51 Eur úrok vo výške 5,59 % ročne od 09. 02. 2018 do zaplatenia, najviac však do celkovej výšky úroku 25.179,67Eur.
40. V súlade s § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100%. Žalobca bol neúspešný v prvoinštančnom konaní len v nepatrnej časti. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolatelia v odvolacom konaní namietali priznaný nárok v plnom rozsahu, v odvolacom konaní mali len čiastočný úspech, preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
42. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).