Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/10/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členiek senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v spore žalobcu: Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o., IČO: 31 908 969, adresa sídla Brezno, Banisko 273/1, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. J. C., adresa trvalého pobytu D., Q. I. XXXX/XX, proti žalovanému: Rescue - BH, s. r. o., IČO: 46 869 042, adresa sídla Šamorín, Dunajská 43/A, o 13.000 eur s prísl., o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z 08.12.2020, č. k. -73, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 15. januára 2021, č.k. -92, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z 08.12.2020, č.k. -73 zamietol.

2. V konaní mal za preukázané, že v danej veci súd rozsudkom pre zmeškanie žalovaného z 08.12.2020, č. k. -73 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 13.040 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.000 eur od 11.01.2020 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania. Rozsudok bol žalovanému doručený do vlastných rúk 09.12.2020. Žalovaný navrhol zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že 07.12.2020 lekár nariadil konateľke žalovaného kľudový režim na 7 dní, čo chcela konateľka súdu telefonicky oznámiť v deň pojednávania, avšak jej zdravotný stav sa v priebehu noci tak zhoršil, že 08.12.2020 musela podstúpiť ďalšie vyšetrenie, po ktorom zostala na niekoľko dní na lôžku.

3. Vec právne posúdil ako nárok žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa a dospel k záveru, že takýto nárok je nedôvodný.

4. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že z návrhu žalovaného vyplýva, že dôvodom jeho neúčasti na pojednávaní bol zdravotný stav konateľky žalovaného, ktorý žalovaný nemohol súdu vopred oznámiť. Tento dôvod však za okolností prejednávanej veci nemožno považovať za ospravedlniteľný v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (poukazujúc v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.01.2020, sp. zn. ), nakoľko žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku neuviedol skutočnosti, ktoré by naznačovali na strane žalovaného okolnosti odôvodňujúce nemožnosť svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, ale ani to, že okolnosti, ktoré túto nemožnosť zapríčinili, nastali neočakávane.

4.1 Návrhom podaným osobne 02.12.2020 žiadal žalovaný o odročenie pojednávania pre zdravotný stav konateľky žalovaného, ktorá si 30.11.2020 vyvrtla koleno. Tomuto návrhu súd nevyhovel, pretože podľa priloženej lekárskej správy z 30.11.2020 sa konateľka žalovaného mala dostaviť na kontrolu najneskôr do 7 dní od vyšetrenia, teda do 07.12.2020, z čoho vyplýva, že lekár očakával zmenu v jej zdravotnom stave, teda z predloženej lekárskej správy nebolo možné bez pochybností vyvodiť, že by sa konateľka žalovaného nemohla zúčastniť pojednávania 08.12.2020, ktoré sa konalo až deň nasledujúci po plánovanej kontrole u lekára. S týmto rozhodnutím bol žalovaný oboznámený v súlade s upovedomením zo 04.12.2020, ktoré bolo žalovanému doručené 06.12.2020. Zo žalovaným predloženej lekárskej správy zo 07.12.2020 vyplýva, že konateľka žalovaného sa 07.12.2020 naozaj dostavila na kontrolné vyšetrenie k lekárovi, ktorý konštatoval „ešte bolesti, hlavne pri zaťažení“ a odporučil jej o. i. „kľudový režim“ a kontrolu o 7 dní. V lekárskej správe z 08.12.2020 lekár uvádza, že konateľka žalovaného „prichádza na kontrolu skôr, od noci zhoršenie, opuch, aj bolesti“ a opäť jej odporučil o. i. „prísny kľud“ a kontrolu o 6-7 dní, pri zhoršení skôr. Žalovaný ale tvrdí, že konateľka mienila svoju neúčasť na pojednávaní 08.12.2020 oznámiť telefonicky v deň pojednávania, čo však napokon nemohla urobiť pre zhoršenie zdravotného stavu.

4.2 Z uvedeného vyplýva, že dôvodom neúčasti konateľky žalovaného na pojednávaní bol zdravotný stav, ktorý pretrvával od 30.11.2020. V tomto zmysle preto nemožno hovoriť o tom, že ide o neočakávaný dôvod. Zhoršenie zdravotného stavu, ktoré u nej nastalo v noci medzi 07.12.2020 a 08.12.2020, tak nebolo dôvodom neúčasti na pojednávaní, ale dôvodom, pre ktorý žalovaný tvrdí, že nemohol svoju neprítomnosť včas ospravedlniť. Podľa názoru súdu potom je však rozhodujúce to, že konateľka žalovaného už 07.12.2020, teda pred zhoršením svojho zdravotného stavu, vedela, že sa pojednávania nezúčastní. V návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku ale žalovaný neuvádza žiaden dôvod, ktorý by žalovanému alebo jej konateľke znemožňoval ospravedlniť neprítomnosť konateľky žalovaného bezodkladne po tom, čo absolvovala vyšetrenie. Žalovaný tak mohol urobiť nielen osobne, telefonicky, ale aj obyčajným e-mailom. Zo spisu je súdu známe, že konateľka žalovaného komunikovala so žalobcom aj prostredníctvom e-mailov, takže e-mailovú formu komunikácie mohol žalovaný alebo konateľka využiť aj vo vzťahu k tunajšiemu súdu, ktorého e-mailová adresa (elektronická podateľňa) je riadne zverejnená na www.justice.gov.sk. Z lekárskych správ zároveň vyplýva, že konateľka žalovaného sa na vyšetrenie 07.12.2020 dostavila sama, bez sprievodu a bez potreby prevozu záchrannou službou. To isté platí aj pre vyšetrenie 08.12.2020, ktoré nasledovalo po zhoršení zdravotného stavu. Tieto okolnosti potom nemožno vnímať ako znemožňujúce konateľke žalovaného telefonickú alebo inú formu diaľkovej komunikácie so súdom. Práve naopak. Už samotná schopnosť dostaviť sa do ambulancie chirurga (teda ani nie na pohotovostnú službu) bez pomoci inej osoby vypovedá o schopnosti konateľky žalovaného uskutočniť telefonát alebo napísať email, prípadne zabezpečiť ospravedlnenie podobne, ako to urobila po úraze 30.11.2020. Z lekárskej správy zo 07.12.2020 totiž nevyplýva, že by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu konateľky oproti stavu, aký bol zachytený v lekárskej správe z 30.11.2020, keď konateľka žalovaného bola hneď na druhý deň po úraze (01.12.2020) schopná vyhotoviť a podpísať písomné ospravedlnenie a doručiť ho do podateľne súdu osobne. Je pravda, že do podateľne mohla toto ospravedlnenie doručiť aj tretia osoba, ale v takom prípade je to prinajmenšom dôkazom toho, že žalovaný bol schopný operatívne reagovať zapojením iných osôb. Napokon schopnosť konateľky žalovaného ospravedlniť svoju neúčasť už 07.12.2020 dokazuje aj tá skutočnosť, že konateľka svoju neúčasť za rovnakého zdravotného stavu, aký mala pri vyhotovení návrhu na odročenie pojednávania 01.12.2020, neospravedlnila už v tento deň, ale sa dobrovoľne rozhodla odložiť tento úkon na ďalší deň, keď ho už ale podľa svojho udania nemohla uskutočniť pre zhoršený zdravotný stav. Dôležité je aj to, že konateľka už 06.12.2020, keď bolo žalovanému doručené upovedomenie súdu o tom, vedela, že súd návrhu žalovaného nevyhovel práve pre očakávané vyšetrenie jeden deň pred pojednávaním. Zároveň vedela, že pojednávanie sa uskutoční nasledujúci deň v dopoludňajších hodinách, no napriek tomu svoje ospravedlnenie neuskutočnila bezodkladne po vyšetrení 07.12.2020, ale údajne tak plánovala uskutočniť až 08.12.2020, teda bezprostredne pred jeho začiatkom. Podľa názoru súdu takýto postup konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nie je v súlade s povinnosťou vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou ( ), a ak sa preto pre náhlu zmenu zdravotného stavu počas noci hoci aj pripraví o možnosť včas oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní, nemožno v tom vidieť ospravedlniteľný dôvod na zmeškanie pojednávania v zmysle citovanej judikatúry.

4.3 Keďže žalovaný o pojednávaní vedel, dôvod jeho neúčasti nebol neočakávaný a svoju neúčasť mohol vopred riadne a včas ospravedlniť, keby postupoval obozretne, nebolo možné jeho tvrdenia kvalifikovať ako predstavujúce ospravedlniteľný dôvod podľa . V dôsledku toho nebolo

možné jeho návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku vyhovieť a súdu neostalo nič iné, než ho zamietnuť.

5. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, prípadne návrhom na jeho zmenu vyhovením jeho návrhu, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (o tom, že žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku neuviedol skutočnosti, ktoré by naznačovali na strane žalovaného okolnosti odôvodňujúce nemožnosť svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, ale ani to, že okolnosti, ktoré túto nemožnosť zapríčinili, nastali neočakávane) a vec aj nesprávne právne posúdil (nesprávne aplikoval ustanovenie ), čo malo za následok nesprávnosť odvolaním napádaného rozhodnutia.

5.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že dôvodom neúčasti konateľky žalovaného na pojednávaní bol zdravotný stav, ktorý síce pretrvával od 30.11.2020, avšak zhoršenie zdravotného stavu medzi 07.12.2020 a 08.12.2020 bol nečakaný dôvod, ktorý sa nemohol predvídať a ktorý spôsobil, že konateľka ostala pripútaná na lôžku. Konateľka teda 07.12.2020 nemohla vedieť, že sa pojednávania nezúčastní. To, že konateľka komunikovala elektronicky so súdom a dostavila sa do ambulancie 07.12.2020 a 08.12.2020, automaticky neznamená, že mohla oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní. Okrem toho nie je pravda, že samotná schopnosť dostaviť sa do ambulancie, údajne bez pomoci inej osoby vypovedá o schopnosti uskutočniť telefonát alebo napísať email. To, že konateľka sa dostavila do ambulancie sama, bez pomoci inej osoby, sú úvahy súdu, ktoré nie sú ničím podložené. Konateľka sa do ambulancie dostavila za pomoci svojho brata, nakoľko nebola schopná sa tam sama dostaviť, aj jej motorika bola vážne obmedzená. Rovnako nie je pravda, že stav konateľky sa oproti stavu z 30.11.2020 nezmenil. Ba práve naopak, zdravotný stav konateľky sa zhoršil, nakoľko namiesto núdzového režimu zostala ležať na lôžku. Konateľka nemohla ospravedlniť svoju neúčasť po vyšetrení dňa 07.12.2020, nakoľko vyšetrenie sa uskutočnilo v poobedňajších hodinách o 14:00 hod. Okrem toho trpela veľkými bolesťami. V samotnom lekárskom náleze sa konštatuje, že má užívať analgetiká. Rovnako dňa 07.12.2020 nemohla už telefonovať na súd, nakoľko po jej návrate domov bolo po úradných hodinách na súde a nemohla ani poslať emailovú správu, pretože doma konateľka nemala internetový prístup. Nie je možné automaticky očakávať existenciu elektronických prostriedkov a komunikáciu s nimi, pokiaľ takáto povinnosť konateľke z ničoho nevyplývala. Konateľka preto dôvodne očakávala, že ospravedlnenie neúčasti bude môcť vykonať dňa 08.12.2020, avšak v tom čase bola už absolútne pripútaná na lôžko. To, že zdravotný stav konateľa bol skutočne vážny, je evidentné aj zo skutkových okolností a zo skutočnosti, že do 22.12.2020 bola pripútaná na lôžko a len postupne mohla nohu zaťažovať.

6. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

8. Predmetom konania je návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z 08.12.2020 č.k. -73 z dôvodu, že žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci. Súd návrh žalovaného ako nedôvodný zamietol.

8.1 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkom zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok samotnú nesprávnosť odvolaním napádaného rozhodnutia.

9. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Podľa , ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

10.1 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe vychádzajúc zo systematického výkladu ustanovení upravujúcich inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu aj inštitút odročenia pojednávania, ospravedlniteľným dôvodom na účely práve citovaného ustanovenia nie je okolnosť, ktorá bola žalobcovi známa vopred, a to aj keď mu táto skutočnosť objektívne bránila v účasti na danom pojednávaní, ak mu súčasne žiadne objektívne okolnosti nebránili v tom, aby včas ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z vážnych dôvodov. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musím mať s ohľadom na svoju povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti. Ako príčina zmeškania pojednávania žalobcom tento aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť) vzhľadom na uvedené kritéria nedosiahne, nie je naplnená základná zákonná podmienka zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného. U žalovaného, ktorý je právnickou osobou, naviac treba vždy osobitne posúdiť, či aj v prípade výskytu ospravedlniteľných dôvodov neúčasti na pojednávaní nebolo súčasne možné poveriť účasťou iného člena štatutárneho orgánu, zamestnanca alebo zástupcu.

11. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, že dôvodom zmeškania pojednávania súdu žalovaným nebol neočakávaný zdravotný stav konateľky žalovaného (nakoľko tento pretrvával od 30.11.2020), ale (vychádzajúc z návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku) to, že žalovaný nemohol ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní pre zhoršenie zdravotného stavu konateľky, ku ktorému došlo v noci zo 7.12.2020 na 8.12.2020 a že konateľka žalovaného už 7.12.2020, teda pred zhoršením svojho zdravotného stavu vedela, že sa pojednávania nezúčastní a napokon, že v návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku žalovaný neuvádza žiaden dôvod, ktorý by žalovanému alebo jeho konateľke znemožňoval ospravedlniť neprítomnosť konateľky žalovaného bezodkladne po tom, čo absolvovala vyšetrenie dňa 7.12.2020. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: Neobstojí námietka žalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že konateľka už dňa 7.12.2020 vedela, že sa pojednávania dňa 8.12 2020 nezúčastní, nakoľko sám žalovaný v návrhu uvádza, že ku dňu 7.12 2020 sa jej zdravotný stav nezlepšil, čo konštatoval aj lekár, ktorý jej v dôsledku toho nariadil kľudový režim na ďalších sedem dní. Pokiaľ totiž pre takýto zdravotný stav konateľka žalovaného žiadala už 2.12.2020 o odročenie pojednávania, ktorého sa zúčastniť nechcela, súd dôvodne logicky uzavrel, že ak sa jej zdravotný stav nezlepšil, tak opätovne nebude mať vôľu sa pojednávania zúčastniť. O takejto jej vôli svedčí aj jej tvrdenie uvedené v návrhu, že uvedenú skutočnosť (pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav konateľky) chcela konateľka oznámiť súdu telefonicky dňa 8.12.2020, t.j. v deň pojednávania. Iný výklad tvrdení žalovaného „uvedenú skutočnosť konateľka žalovaného chcela oznámiť súdu telefonicky dňa 8.12.2020, t.j. v deň pojednávania...“ by bol nelogický. Žalovaný teda pred súdom prvej inštancie v návrhu netvrdil, že konateľka sa chcela pojednávania dňa 8.12.2020 zúčastniť, ako to podsúva žalovaný odvolaciemu súdu. Ak by sa totiž mienila na pojednávanie dostaviť, nebol by dôvod jej neschopnosť „ normálneho/bežného“ pohybu telefonicky súdu oznamovať, nakoľko z konania súdu bolo jednoznačne žalovanému zrejmé, že jej účasť na pojednávaní je nielen očakávaná, ale aj nevyhnutná v prípade, že mala záujem aktívne hájiť práva žalovaného pred súdom.

12. V tejto súvislosti je potom potrebné považovať za správny aj záver súdu prvej inštancie, že konateľka žalovaného konala v súvislosti so zmeškaním pojednávania súdu vedome nedbanlivo. Samotný žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku totiž ako už bolo uvedené vyššie dôvodil, že konateľka aj po kontrole dňa 7.12.2020 a konštatácií nezlepšenia jej zdravotného stavu lekárom - ktorý jej nariadil kľudový režim na ďalších 7 dní sa rozhodla, že túto skutočnosť oznámi telefonicky súdu až

dňa 8.12.2020, t.j. v deň pojednávania nariadeného na 10:00 hod. uzrozumená s tým, že súd môže na tomto pojednávaní rozhodnúť v neprospech žalovaného aj rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

13. Súd prvej inštancie taktiež správne uzavrel, že žalovaný v návrhu neuviedol žiadne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie súdu, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci. Podľa vyjadrení žalovaného uvedených v návrhu sa totiž v priebehu noci zo 7.12.2020 na 8.12.2020 zdravotný stav konateľky žalovaného tak zhoršil, že dňa 8.12.2020 musela podstúpiť ďalšie vyšetrenie, pričom u konateľky žalovaného došlo k výraznému obmedzeniu pohybových funkcií dolnej končatiny, v dôsledku čoho táto zostala ležať na lôžku, čo jej malo zabrániť informovať súd o dôvodoch neúčasti na pojednávaní, respektíve zabrániť v možnosti žiadať súd o odročenie pojednávania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, tieto okolnosti nemožno vnímať ako znemožňujúce konateľke žalovaného telefonickú alebo inú formu diaľkovej komunikácie so súdom. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaný namieta, že to, že konateľka komunikovala elektronicky so súdom a dostavila sa do ambulancie 7.12.2020 a 8.12.2020 automaticky neznamená, že mohla oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní, tak tieto skutkové okolnosti taktiež neznamenajú to, že konateľka nemohla ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní ráno 8.12.2020. Takáto námietka žalovaného bola preto pre rozhodnutie vo veci právne irelevantná. Obdobné platí aj pre námietku žalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že samotná schopnosť dostaviť sa do ambulancie, údajne bez pomoci inej osoby vypovedá o schopnosti uskutočniť telefonát alebo napísať e-mail, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu aj prípadná potreba pomoci konateľke pri návšteve lekára treťou osobou (ako to v odvolaní tvrdí žalovaný) neznamená, že konateľka nemohla napr. telefonicky ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní. Okrem toho súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku nemal možnosť vôbec vedieť o tom, že konateľka potrebovala pri návšteve lekára asistenciu inej osoby (svojho brata). Toto totiž nevyplýva, či už zo skutkových tvrdení žalovaného uvádzaných v návrhu, alebo z lekárskych správ predložených žalovaným (pričom žalovaný bez ďalšieho zdôvodnenia takéto skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci uvádza až v odvolaní, čo je potrebné vyhodnotiť ako neprípustnú novotu v zmysle , na ktorú sa v odvolacom konaní neprihliada). Okrem toho prítomnosť takejto osoby umocňuje možnosť konateľky ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní aj zapojením tejto osoby na takomto úkone. Žalovaný, ako právnická osoba počas konania totiž netvrdil a nepreukazoval, že jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní (a v konečnom dôsledku aj jeho samotnú neúčasť na pojednávaní) nebolo možné zaistiť ani poverením iného zamestnanca alebo zástupcu na takýto úkon. Bremeno tvrdenia a preukázania okolnosti brániacej ospravedlniť neúčasť žalovaného na pojednávaní je výhradne na samotnom žalovanom. Tento je povinný použiť prostriedky procesnej obrany riadne a včas.

14. Námietku žalovaného o nesprávnom skutkovom zistení súdu prvej inštancie, že stav konateľky sa oproti stavu z 30.11.2020 nezmenil, nakoľko tento sa zhoršil z noci zo 7.12.2020 na 8.12.2020, čo vyplynulo z lekárskych správ, odvolací súd považuje za účelovú a zavádzajúcu, nakoľko súd prvej inštancie konštatoval nezmenený zdravotný stav konateľky ku dňu jej kontroly dňa 7.12.2020, teda ku dňu, kedy konateľka mala vedomosť o tom, že sa pojednávania v nasledujúci deň nezúčastní a napriek tomu sa rozhodla, že svoju neúčasť ospravedlní až dňa 8.12.2020. Súd prvej inštancie teda nekonštatoval nezmenený zdravotný stav konateľky z noci zo 7.12.2020 na 8.12.2020 ako sa to účelovo (v snahe prekrúcať závery súdu prvej inštancie) snaží odvolaciemu súdu podsúvať žalovaný.

15. Obdobne za účelovú je potrebné považovať aj námietku žalovaného, že konateľka nemohla ospravedlniť svoju neúčasť po vyšetrení dňa 7.12.2020, nakoľko vyšetrenie sa uskutočnilo v poobedňajších hodinách o 14:00 hod. a okrem toho trpela veľkými bolesťami, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu, ak trpela veľkými bolesťami už 7.12.2020, tak vedela, že sa nedostaví na pojednávanie súdu, a to bez ohľadu na to, kedy a ako dopadne kontrola, a tak je nerozhodné, kedy kontrola skončila. Okrem toho jej neschopnosť ospravedlniť svoju neúčasť telefonicky (vzhľadom na preukazované poranenie dolnej končatiny konateľky) žalovaný žiadnym spôsobom nepreukazuje.

16. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

17. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18.1 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

18.2 výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

18.3 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).