Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/134/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. A., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U.. B. X., narodená dňa XX.XX.XXXX, A. X, I., zastúpená: JUDr. Miroslav Kučera, Krajinská 30, Bratislava, a otec: Z. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: B. S. XX, Z., zastúpený: Podhorský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Ventúrska 1, Bratislava, IČO: 46 962 000, v konaní na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 07. júla 2021, č.k. -190, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 07. júla 2021, č.k. -190 v napadnutom výroku o určení výživného a zročného výživného p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 07. júla 2021, č.k. -190 zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Styk otca s maloletou ponechal bez úpravy. Otca zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 200,- eur mesačne, vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 13.05.2020. Súd prvej inštancie povolil otcovi plniť zročné na výživnom za obdobie od 13.05.2020 do 07.07.2021 vo výške 681,- eur, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania. Nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 13.05.2020 sa matka domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti so zastupovaním a správou majetku oboma rodičmi a určením vyživovacej povinnosti otca vo výške 350,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk upraviť nežiadala. Poukázala na to, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 23.12.2019. Otec maloletej nerieši jej záujmy, sporadicky za ňou chodí a nevytvoril si s ňou citový vzťah. Od 12.04.2019 do 05.12.2019 bola matka na materskej dovolenke a poberala materský príspevok okolo 900,- eur mesačne, od 06.12.2019 je na rodičovskej dovolenka a poberá rodičovský príspevok v sume 370,- eur. Otec je obchodným zástupcom v spoločnosti VÍNO MATYŠÁK, s.r.o. a jeho mesačný príjem je asi 1.300,- eur. Okrem toho má príjem zo svojho rodinného biznisu. Maloletá je útleho veku a silne naviazaná na matku. Sumu 350,- eur výživné považovala matka za primerané mesačné výživné k schopnostiam a možnostiam otca a rešpektuje odôvodnené potreby maloletej. Otec vo vyjadrení k návrhu zo dňa 12.06.2020 uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do

osobnej starostlivosti matky so zastupovaním a správou majetku oboma rodičmi a tiež nežiadal upraviť styk. Výživné navrhol platiť vo výške 150,- eur mesačne. Poukázal na to, že jeho mesačný príjem je vo výške cca 568,- eur netto, sporadicky vypomáha v rámci rodinného podniku, za čo mu však rodičia umožnia bývať v ich nehnuteľnosti na ulici B. S. XX K. Z., užívať firemný automobil a firemný telefón. Za užívanie uvedených vecí nepoukazuje svojej rodine odplatu, ale v prípade potreby im vypomáha s podnikom. Jeho mesačné výdavky sú 228,77 eur ako náklady na služby spojené s užívaním bytu, a to 28,- eur Orange TV, 44,- eur plyn, 55,- eur elektrina, 99,77 eur fond opráv a služieb bytového domu. Otec uhrádza na základe dohody s jeho matkou tieto náklady priamo správcovi bytového domu. Ďalšie výdavky sú na stravu 125,- eur, oblečenie 80,- eur, životné poistenie 41,02 eur. Počnúc mesiacom január 2020 uhrádza matke výživné vo výške 150,- eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj listinami založenými v súdnom spise, a to: potvrdenie o príjme otca za obdobie 05/2019 - 05/2020, výpisy z e-bankingu z účtu otca o platbách výživného, poistka č. XXXXXXXXXX v Q., príloha k poistke č. XXXXXXXXXX, potvrdenia o platbách stavebnému bytovému družstvu, faktúra ZSE a výpis z účtu o platbách elektriny, faktúra Orange, faktúra za plyn, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava o povolení vkladu, Dodatok o poskytovaní verejných služieb, predpis zálohových úhrad za užívanie bytu matky, zmluva o úvere, zálohová úhrada za garáž zálohové úhrady za pivnicu, zmluva o dodávke elektriny a prehľad preddavkových platieb, výpisy z účtu otca, ďalej lustráciou v zozname bánk a prehľadom výšky prenájmov na webových stránkach.

4. Matka na pojednávaní doplnila, že náklady na bývanie sú vo výške 423,93 eur, kde je zahrnutý aj jej telefón, na ktorom si dcéra púšťa videá a pesničky. Býva s ňou sama v jednoizbovom byte v jej vlastníctve, ktorý je zaťažený hypotékou vo výške 30.000,- eur na 10 rokov. Uvedená suma zahŕňa splátku hypotéky, elektrinu, SIPO, poistenie bytu a náklady na parkovacie státie a pivničnú kobku. Keď ešte boli s otcom spolu, tak maloletej kupovali kvalitnejšie príkrmy. Dcéra je zvyknutá na vyšší štandard. Ešte stále je na umelom mlieku, pričom jedna krabica stojí 15,- eur a za mesiac spotrebuje tak dve. Tiež jej kupuje kvalitnejšiu zeleninu a ovocie. Všetky veci mala vždy nové, preto je zvyknutá na iný štandard. Nosí ešte aj plienky celodenne. Matkin zdravotný stav, ako aj dcéry, je dobrý. Rodičovský príspevok má okolo 400,- eur mesačne, kde je zahrnutý už aj prídavok na dieťa. Nevlastní motorové vozidlo, rodičia jej požičiavajú auto. Uviedla, že nemá žiadne úspory. Otec maloletú nevidel od mája 2020. Otec bude tvrdiť, že má minimálnu mzdu, ale to nie je pravda lebo z minimálnej mzdy spolu nežili, na papieri mal minimálnu mzdu a zvyšok dostával v hotovosti, čo si potom vkladal na účet. Podľa jej názoru zarábal tak 1.200,- eur v čistom. Jeho rodičia majú kamiónovú firmu a on si otvoril cez ňu portfólio, prostredníctvom ktorého ponúkal darčeky (čokolády, víno, oriešky), ale nevie, aký mal z toho zisk. Žije v byte s terasou a krbom, kde má baldachýn, chodí na golf a nemá problém si dať cigaretku za 10,- eur. Žiadala výživné počnúc dňom podania návrhu, pričom zameškané výživné možno otcovi povoliť plniť v splátkach. Čo sa týka peňažných prostriedkov na jej účte, tak sú to peniaze jej rodičov, pričom sa chceli rozvádzať, tak tieto peniaze prepísali v prospech jej účtu, takisto čo sa týka J. bytu na A., tak byt previedli na ňu a potom ona ho previedla naspäť na mamu. Otec na pojednávaní uviedol, že nie je úplne zdravý, mal vyskočenú platničku, obstrekovali ho ónom, má problém aj s kolenom od detstva, pričom s tým nemá výdavky, ale občas sa to koleno ozve. Uviedol, že v čase keď žil s matkou, rodičia mu vtedy dávali peniaze nato, aby mohli mať trochu vyšší štandard. Ak matka má také výdavky na bývanie, tak asi nato má, ale v jeho schopnostiach a možnostiach nie je sa na tom podieľať. Býva v byte jeho matky, je J., má asi XXm2, býva tam sám. Náklady platí on. Nie je si vedomý toho, že by mal od zamestnávateľa iný príjem ako ten, ktorý je v potvrdení o príjme. Vo firme rodičov vybavuje kontakty, ktoré posúva ďalej a týka sa to darčekových balíčkov. Firma sa venuje kamiónovej doprave a popri tom ponúka takéto balíčky. Z toho nemá príjem, ale môže z toho čerpať benefity, ako užívanie nehnuteľnosti, auta a telefónu. Užíva motorové vozidlo značky L. A. ročník XXXX, pričom náklady na pohonné hmoty hradí firma a telefón tiež. Má nejaké úspory vo výške cca 2.000,- eur. Momentálne posiela na účet matke sumu 150,- eur. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť v zmysle návrhu matky s tým, že výživné by malo byť určené v sume 200 - 250,- eur mesačne, pričom suma 250,- eur je dôvodná najmä, ak sú zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť.

5. Súd prvej inštancie mal z lustrácie v bankách preukázané, že úspory otca ku dňu 16.04.2021 boli vo výške 2.608,72 eur a matky vo výške 17.394,06 eur a ku dňu 28.06.2021 úspory otca vo výške 2.016,94 eur a matky vo výške 16.625,75 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva v byte v jej osobnom vlastníctve, ktorý

je zaťažený hypotékou a v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 370,- eur mesačne. Poberá prídavok na dieťa. Iné nehnuteľnosti nevlastní, ani motorové vozidlo. Jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie je vysokoškolské druhého stupňa. Zdravotný stav je dobrý. Je slobodná a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je zamestnaný ako obchodný zástupca v spoločnosti VÍNO MATYŠÁK, s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 541,- eur netto (v období 05/2020-12/2020). Okrem toho vypomáha v rodinnom podniku. Býva v byte patriacom jeho matke, za ktorý uhrádza náklady spojené s užívaním bytu vo výške 228,77 eur. Užíva nehnuteľnosť bezodplatne. Zároveň užíva motorové vozidlo a telefón patriaci rodinnej firme, pričom úhrady za telefón a pohonné hmoty sú hradené touto spoločnosťou. Jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské s maturitou. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo. Zdravotný stav je dobrý. Je slobodný a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletá je vo veku 2 rokov a je v celodennej starostlivosti matky. Jej zdravotný stav nevyžaduje trvalo zvýšené náklady.

6. Súd prvej inštancie v zmysle zákonných kritérií skúmal, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa a to s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, pričom dospel k záveru, že maloletá vzhľadom na jej útly vek a citovú naviazanosť na matku, má byť zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom s týmto súhlasili aj obaja rodičia. Zastupovanie a správa majetku prislúcha obom rodičom, keď ani u jedného súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal súd niektorého z nich vylúčiť z tejto zložky rodičovských práv a povinností. Styk otca s maloletou rodičia upraviť nežiadali. Čo sa týka výšky výživného súd prvej inštancie poukázal na to, že táto je ovplyvňovaná jednak faktormi na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby, s ohľadom na skutočnosť, že dieťa má zo zákona právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu, výšku a spôsob poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.

7. Súd prvej inštancie posudzoval odôvodnené potreby maloletej a schopnosti a možnosti oboch rodičov. U matky prihliadol na to, že vykonáva osobnú starostlivosť, ktorá je v tomto veku dieťaťa celodenná, matka je na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho jej súčasný príjem je nižší a nedovoľuje jej podieľať sa na výžive maloletej finančne v rovnakej miere ako otec. Na druhú stranu však súd prvej inštancie prihliadol aj na úspory matky, keď matka nie je odkázaná len na rodičovský príspevok. Hoci matka uvádzala, že peňažné prostriedky na jej účte nepatria jej, ale jej rodičom, nebolo preukázané, že by skutočne tieto peňažné prostriedky nevyužívala, resp. že tieto by využívali len jej rodičia. Čo sa týka otca súd prvej inštancie poukázal na to, že tento deklaroval výdavky vo výške 472,79 eur mesačne, pričom príjem otca je v priemere 541,- eur mesačne v čistom. Výdavky majú predstavovať poplatky za užívanie bytu, stravu, oblečenie a poistku. V týchto výdavkov nie sú však zahrnuté napr. výdavky na drogériu, hygienické potreby, vedenie domácnosti, voľnočasové aktivity, cestovné ako ani výživné vo výške 150,- eur, ktoré v súčasnosti otec hradí. Po zohľadnení všetkých reálnych výdavkov otca, ktoré sa nepochybne mesačne pravidelne opakujú, je zrejmé, že jeho výdavky deklarovaný príjem zo zamestnania prevyšujú, a teda súd prvej inštancie mal za to, že otec má aj iný ďalší príjem. Navyše príjem otca dosahuje takmer výšku minimálnej mzdy, čo súd prvej inštancie nepovažuje za príjem zodpovedajúci schopnostiam a možnostiam otca, ktorý je v produktívnom veku, zdravý a schopný pracovať. Pokiaľ otec vypomáha v rodinnom podniku s tým, že ako protihodnotu za takúto prácu mu je umožnené bývať v byte patriacom jeho matke, užívať motorové vozidlo a telefón obchodnej spoločnosti patriacej jeho rodičom, tieto plnenia je potrebné zohľadniť ako potenciálny príjem otca, ktorý je možné vyjadriť vo finančnom plnení a teda považovať za jeho príjem. Súd prvej inštancie zistil, že prenájom bytov v lokalite, kde otec býva sa pohybuje vo výške 500,- eur - 700,- eur, čo tiež možno považovať za potenciálny príjem otca, keď toto slúži ako protihodnota za prácu, ktorú vykonáva v prospech rodinnej firmy. Navyše otec užíva aj motorové vozidlo, telefón, pričom náklady spojené s ich užívaním hradí obchodná spoločnosť. Aj tieto úžitky možno považovať za potenciálny príjem otca. Súd prvej inštancie vyhodnotil odôvodnené potreby maloletej s prihliadnutím k jej veku (ku dňu začatia konania 1 rok, v čase rozhodovania súdu 2 roky) ako aj na zdravotný stav, pričom mal za to, že s maloletou sú spojené len bežné výdavky. Ako objektívny výdavok súd vyhodnotil výdavok vo výške 100,- eur na stravu, pomernú časť nákladov na bývanie 60,- eur (93,- eur zálohová platba, 20,- eur elektrina, 5,- eur internet, ostatné výdavky - SIPO, telefón, úver, zálohová platba garáž, pivnica, súd nepovažoval za výdavky na výživu maloletej), oblečenie a obuv 50,- eur (sumy uvádzané matkou ako výdavky v jednotlivých mesiacoch súd považoval za nadhodnotené a nezodpovedajúce veku maloletej), mesačný výdavok na drogériu vo výške 40,- eur

(nakoľko maloletá nosí ešte stále plienky a s tým sú spojené zvýšené výdavky). Nakoľko maloletá nebola dlhodobo chorá a pokiaľ aj má výdavky na zdravotnú starostlivosť, tak na bežné lieky pre dieťa (napr. paralen), tieto môžu dosiahnuť výšku maximálne 10,- eur mesačne. Súd prvej inštancie tiež zohľadňoval výdavky na voľnočasové aktivity, hračky a knihy pre dieťa, pričom súd považoval za adekvátnu sumu vo výške 30,- eur mesačne, súd tiež akceptoval sumu 15,- eur na prepravu dieťaťa, spolu 305,- eur. Časť potrieb maloletej je zabezpečovaná aj prídavkom na dieťa, ktorý matka poberá. Vzhľadom na osobnú starostlivosť matky a s prihliadnutím na to, že momentálne je na rodičovskej dovolenke a nemôže dosahovať iný príjem, mal súd prvej inštancie za to, že otec by sa mal finančne podieľať na výžive maloletej vo vyššej miere. Nakoľko však matka má úspory, ktoré súd tiež musel zohľadniť pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, súd prvej inštancie mal za to, že vyživovacia povinnosť by mala byť rozdelená v pomere 1:2 a príspevok otca na výživu maloletej tak zodpovedá výške 200,- eur mesačne. Takto určenú výšku výživného považuje súd prvej inštancie v súčasnom období za primeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj pomerom zisteným na strane rodičov. Súd prvej inštancie konštatoval, že za obdobie od začiatku konania 13.05.2020 do dňa vyhlásenia rozhodnutia vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 681,- eur a to vo výške 31,- eur za 19 dní v mesiaci 05/2020 (otec zaplatil v máji 2020 sumu 150,- eur, z čoho pripadá na 19 dní suma 92,- eur, pričom mal zaplatiť za pomernú časť mesiaca 123,- eur, zostáva dlh 31,- eur) a vo výške 650,- eur za 13 mesiacov v období 06/2020 - 06/2021 (50,- eur x 13, nakoľko otec v tomto čase uhrádzal výživné vo výške 150,- eur mesačne, a teda 50,- eur mesačne mu vznikal dlh). Vzhľadom na to, že matka žiadala zaplatiť zameškané výživné v splátkach, súd prvej inštancie otcovi povolil splátkový kalendár.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, v rámci ktorého namieta, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav vo veci, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, vyvodil vo veci nesprávne právne závery, čo ho viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, keď otcovi maloletej určil neprimerane nízke výživné na vyše dvojročné dieťa. Výživné na maloleté dieťa má súd určovať podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností a možností oboch rodičov. Životná úroveň maloletého má kopírovať životnú úroveň svojich rodičov. V danom prípade tomu tak nie je. I keď aj matka má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť táto má zvýšené náklady na dieťa, keďže toto má v osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie vykonal nedostatočné dokazovanie vo veci, keď nezistil, že životná úroveň otca maloletého dieťaťa je vysoká, až nadštandardná. Má vysoký príjem, nie taký, aký na súde vykazoval, vo všetkom mu pomáha rodina, nemusí platiť ani za byt ani za stravu, varí mu matka a byt mu platí tiež. Súd prvej inštancie mal k tomuto vypočuť rodičov otca, čo bolo navrhované, aby skutkový stav vo veci bol jednoznačne zistený a ozrejmený. Starostlivosť o maloletú zo strany otca je zredukovaná na platenie výživného aj to v nedostatočnej miere. Otec maloletej má dispozície k tomu, vzdelanie, vek, zdravotný stav, aby mesačne mohol zarábať minimálne 2.000,- eur a takýto príjem bezpečne i má. Na druhej strane matka je na materskej dovolenke, má nedostatočný príjem, jej majetkové pomery a životná úroveň oproti otcovi sú nanajvýš polovičné. Matka žiadne nepotrebné náklady na dieťa nevydáva, ani sa nesnaží mu zabezpečovať nadštandardné podmienky pre život, robí a kupuje iba to, čo robia i iní rodičia. Matka nedisponuje na účte žiadnou finančnou čiastkou, ako to tvrdí súd prvej inštancie, či ich využíva aj matka mal súd vydokazovať výsluchom rodičov matky, čo bolo navrhované, súd tak neučinil, no napriek tomu, že dôkaz nevykonal v odôvodnení rozsudku skonštatoval v tomto smere nelogickú vec. Ak by mesačne na dieťa išlo zo strany otca výživné v sume 350,- eur, zo strany matky 200,- eur, je to spolu 550,- eur, teda denne by na dieťa išlo 18,- eur. Takéto finančné čiastky vydávajú na svoje deti bežné rodiny v Bratislave, kde nie je život lacný ako napr. v Levoči alebo na Oravských lazoch a vydávajú ich rodičia, ktorí zďaleka nemajú taký životný štandard ako otec maloletej. To čo bolo otcom maloletej čo sa týka jeho životnej úrovne prezentované na súde, jasne nasvedčuje tomu, že sa snažil preukázať, že jeho životná úroveň je značne nízka, súd prvej inštancie tomuto podľahol a svojim rozhodnutím poškodil maloletú. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je podľa matky nepresvedčivé a povrchné a nezodpovedá zákonnému odôvodneniu.

9. V reakcii na odvolanie matky otec maloletej uviedol, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania zistil, že otec je zamestnaný ako obchodný zástupca v spoločnosti VÍNO MATYŠÁK, s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 541,- eur netto. Okrem toho vypomáha v rodinnom podniku za čo využíva benefity vo forme bývania v byte patriacom jeho matke, za ktorý uhrádza náklady spojené s užívaním bytu vo výške 228,77 eur. Zároveň užíva motorové vozidlo a telefón patriaci rodinnej firme, pričom úhrady za telefón a pohonné hmoty sú hradené touto spoločnosťou. Otec maloletej nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo a ku dňu 28.06.2021 mal úspory v banke vo výške 2.016,94 eur. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie otca maloletej je stredoškolské s maturitou (učňovka) a s uvedeným

vzdelaním si určite nevie nájsť prácu, aby mohol zarobiť minimálne 2.000,- eur mesačne ako to uviedla matka v odvolaní. Naostatok matka maloletej vlastní byt v osobnom vlastníctve, ktorý je síce zaťažený hypotékou, ale ku dňu 28.06.2021 disponovala na účte v banke finančnými prostriedkami vo výške 16.625,75 eur. V odvolaní proti rozsudku uviedla, že nedisponuje na účte žiadnou finančnou čiastkou, a či uvedené finančné prostriedky využíva mal súd prvej inštancie dokazovať výsluchom rodičov matky. V uvedenom súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ tento dôkaz nevykonal, nakoľko v prípade, že jediným disponentom a vlastníkom bankového účtu je matka maloletej je málo pravdepodobné, že by uvedené finančné prostriedky nevyužívala na pokrytie svojich potrieb. V konaní pred súdom prvej inštancie uvedené ani nijakým spôsobom nevyvrátila, ba dokonca bolo zrejmé, že sa suma na účte v čase znižovala a následne opäť zvyšovala. Maloletá B. je vo veku X rokov, jej zdravotný stav nevyžaduje trvalo zvýšené náklady, a aj preto súd prvej inštancie správne posúdil odôvodnené potreby maloletej a výdavky na jej výživu v tomto veku, ktorú sú primerané a adekvátne. Matka v odvolaní uviedla, že životná úroveň maloletého dieťaťa má kopírovať životnú úroveň svojich rodičov. Pri dvojročnom dieťati si otec nevie predstaviť ako by malo kopírovať životnú úroveň svojich rodičov, nakoľko v tomto veku dieťa nevykazuje extrémne zvýšené potreby, a preto aj kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť v zmysle návrhu matky s tým, že výživné by malo byť určené v sume 200,- eur - 250,- eur mesačne, pričom suma 250,- eur je dôvodná najmä ak sú zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Suma výživného vo výške 350,- eur tak ako to navrhuje matka je vzhľadom na majetkové pomery otca a odôvodnené výdavky na maloleté dieťa vysoká. Výpočet matky uvedený v odvolaní, že pokiaľ by otec platil výživné vo výške 350,- eur a matka 200,- eur, čo by bolo spolu 550,- eur, tak by denne na dieťa išlo 18,- eur je neadekvátny. Takéto výdavky majú podľa matky bežné rodiny v Bratislave na svoje deti a nie napríklad v Levoči alebo na Oravských lazoch. Nevieme kde matka maloletej vzala uvedenú štatistiku nakoľko aj rodičia v Levoči alebo na Oravských lazoch kupujú deťom potraviny a oblečenie v rovnakej cene, ako rodičia v Bratislave. Matka uviedla, že súd prvej inštancie podľahol otcovej prezentácii jeho životnej úrovne, ktorú uvádzal ako značne nízku a tým pádom svojím rozhodnutím poškodil maloleté dieťa. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za povrchné a nepresvedčivé. S týmto tvrdením matky otec nesúhlasí. Uvádza, že na preukázanie svojich tvrdení súdu prvej inštancie predložil dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Otec sa nikdy nesnažil svojej vyživovacej povinnosti zbaviť, a preto prispieval na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne potom, čo sa s matkou maloletej rozišli a prestali bývať v spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez pochybnosti ustálená majetková (príjmová) situácia otca, ako aj jeho ,,životná úroveň“, pričom z dôkaznej situácie vyplýva, že už suma vo výške 200,- eur mesačne je nad pomery a možnosti otca, ale pre dobro svojej maloletej dcéry je pripravený to prijať. V súčasnosti určené výživné považuje otec za primerané veku maloletej a jej odôvodneným potrebám, ale aj zisteným pomerom na strane rodičov. V prípade, že by súd prvej inštancie mal svojim rozhodnutím poškodiť práva maloletej určite by aj kolízny opatrovník navrhoval určiť výživné vo vyššej sume. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne ustálil finančné a majetkové schopnosti a možnosti otca platiť výživné a odôvodnené potreby maloletého dvojročného dieťaťa, ktoré je úplne zdravé a nevyžaduje špeciálne výdavky. Vzhľadom na mesačné výdavky otca, ktoré boli súdom prvej inštancie ustálené v rámci dokazovania s odkazom na výšku jeho mesačného príjmu, otec nie je schopný uhrádzať matke ňou navrhovanú výšku výživného na maloletú. Záverom otec poukazuje na skutočnosť, že matka maloletej nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce mesačné náklady na maloletú. Aj preto nie je možné žiadnym spôsobom akceptovať matkou navrhovanú výšku 350,- eur, pretože náklady je potrebné v konaní preukázať a súčasne ich kvantifikovať. Súčasne poukazuje otec na to, že životná úroveň matky je privysoká a otec sa k životnej úrovni matky ani nepribližuje. Matka umelo zvyšuje životnú úroveň maloletej najmä tým, že jej kupuje drahé a luxusné veci a potraviny. Za tento stav nemôže otec prebrať zodpovednosť. Otec navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním namietanej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletej potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.05.2022 ( , ).

11. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe

výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru o potrebe zveriť maloletú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, s tým, že zastupovať maloletú sú oprávnení obaja rodičia. Taktiež správne určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Matka namieta v odvolaní určenú výšku výživného, ktorú považuje za neprimerane nízku vzhľadom na možnosti a schopnosti otca a jeho životnú úroveň. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.

12. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností, majetkových pomerov a životnej úrovne. Odvolací súd dodáva a zdôrazňuje, že súd prvej inštancie riadne zistil pomery na strane otca. Otec je zamestnaný s príjmom cca 568,- eur mesačne, čo preukázal riadne výplatnými páskami. Domnienka matky, že zarába v danej spoločnosti viac nie je preukázaná. Otec nepoprel, že vypomáha vo firme svojich rodičov, z čoho má benefity ako používanie auta, telefónu a možnosť bývať v byte svojej matky, s tým, že platí poplatky spojené s užívaním bytu. Na tieto všetky skutočnosti súd prvej inštancie pri určení výšky výživného prihliadol. Odvolací súd vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie otca nie je názoru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach mať príjem minimálne 2.000,- eur mesačne. Otec má dosiahnuté stredoškolské učňovské vzdelanie. Priemerný plat v SR podľa štatistík je okolo 1.200,- eur v hrubom. Vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie otca, je možné vychádzať z toho, že v jeho možnostiach je dosahovať plat niekde okolo hranice priemerného platu. Určené výživné súdom prvej inštancie zohľadňuje možnosti otca, nevychádza len z jeho reálneho príjmu vo výške len takmer minimálnej mzdy. Odvolací súd poukazuje i na to, že vyživovaciu povinnosť má otec k maloletej a nie jeho rodičia. Aj keď rodičia otca podnikajú a majú z podnikania vyššie príjmy, nemožno príjmy rodičov otca premietnuť do jeho majetkových pomerov. Bolo preukázané, že otcovi sú poskytované benefity zo strany firmy rodičov, a to používanie telefónu, auta a bývanie v byte jeho matky, s tým, že si otec platí služby spojené s užívaním bytu. Na tieto okolnosti súd prvej inštancie prihliadol a premietol ich do príjmu otca. Odvolací súd poukazuje i na to, že výživné v sume 200,- eur mesačne predstavuje dvojnásobok sumy životného minima určenej zákonom na maloleté nezaopatrené dieťa a nemožno teda tvrdiť, že by bolo nedostatočné k oprávneným potrebám maloletej v jej veku. Je predpoklad, že rastom maloletej sa budú zvyšovať náklady, čo bude potom dôvodom primerane vyživovaciu povinnosť otca zvyšovať. Toho času je výživné vo výške 200,- eur mesačne vzhľadom k oprávneným nákladom na maloletú primerané a vychádza z možností a schopností otca. Súdom prvej inštancie bolo správne určené aj zročné výživné.

13. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na maloletú potvrdil, pretože je vecne správny (, ).

14. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).