Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-9-2021.pdf
PDF · 103.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. ul. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: SR - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00166260, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vypracovania nového geometrického plánu na náklady štátu alebo v réžii štátu, pričom nová parcela 42m2 bude znova vstupný pozemok medzi drevenicami, parcela EN-C XXX drevenice napravo ide kúsok viac dohora ako protiľahlá drevenica EN-C XXX a zamerajú a vypočítajú sa výmery všetkých dotknutých parciel, to znamená terajšie parcely registra C-EN XXX + XXX + XXX + XXX + XXX.
II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.04.2021 domáhal zrušenia parcely EKN č. XXX/XX o výmere 130 m2 - zast. plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX k.ú. a obec B. s tým, že na jeho LV XXX pribudne parcela o výmere 42 m2 - zast. plocha a nádvorie vo vlastníctve žalobcu. Pracovník geodézie, ktorý potom na náklady štátu bude znova zameriavať všetky parcely dotknuté touto zmenou, umiestni túto parcelu od cesty Jánovčíkova po koniec drevenice EN XXX. Štát uhradí skutočné náklady na práce geodetické a vypracovanie nového geometrického plánu (odhadom 650 eur) alebo tieto práce spraví štát vo svojej réžii. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2021 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 25.06.2021 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie finančnej náhrady od štátu späť (mienil stornovať len nárok na sumu, za vypracovanie geometrického plánu). Po doplnení a oprave podania sa žalobca domáhal 1. zrušenia v LV č. XXXX k.ú. a obec Likavka - vtedy nový, vytvorený spoločný dvor niekedy medzi r. 1983-1988 parcela EKN č. XXX/XX v dnešnej výmere 130 m2 - zast. plocha a nádvorie. 2. Na jeho LV XXX pribudne nová parcela označená napríklad ako EN C XXX o výmere 42 m2 - zast. plocha a nádvorie. Ďalej sa domáhal 3. vypracovania nového geometrického plánu na náklady štátu alebo v réžii štátu. 4. Nová parcela 42 m2 bude znova vstupný pozemok medzi drevenicami od cesty Jánovčíkova po konce dreveníc. Parcela EN C XXX - drevenica napravo ide kúsok viac dohora ako protiľahlá drevenica EN C XXX. 5. Zamerajú a vypočítajú sa výmery všetkých dotknutých parciel to znamená terajšie parcely reg. C EN 269+270+274+275+276. V rámci vyjadrenia na výsluchu dňa 14.05.2021 žalobca uviedol, že jeho podanie je nárokom, ktorým sa domáha nároku titulom
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom poukázal na nesprávny úradný postup pracovníkov Geodézie Lipt. Mikuláš - neoprávnené zriadenie spoločného dvora.
2. Vyjadrenie k žalobe. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR uvviedol, že po preštudovaní obsahu podanej žaloby dospel k záveru, že v uvedenom prípade ide o spor o určenie vlastníckeho práva, kde však Úrad geodézie, kartografie a katastra SR nemá pasívnu vecnú legitimáciu. S poukazom na § 12 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra. Žalovaný uvádza, že pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Cdo 205/2009 z 29.06.2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania na Okresnom súde Ružomberok je určenie vlastníckeho práva k pôvodne evidovaným nehnuteľnostiam evidencie nehnuteľností, žalovaný uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v jeho vlastníctve, žiadnym spôsobom nie sú dotknuté jeho práva ani povinnosti a z uvedeného dôvodu nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný uviedol, že nie je vlastníkom žalovaných nehnuteľností, tým pádom neexistuje naliehavý právny záujem na súdnom konaní a opätovne ani pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k žalovanému. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Úrad geodézie, kartografie a katastra SR navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a konanie zastaviť z dôvodu imanentného predpokladu súdneho konania, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
3. Replika žalobcu. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 20.01.2022 poukázal na to, že žalovaný Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa k jeho odškodneniu nevyjadril, rovnako ako sa nevyjadril k dôkazom, čím závery žalobcu vyvodené z dôkazov potvrdil. Nové skutočnosti, ktoré žalobca objavil len tohto roku. Profesionálne falšovanie zápisníc .109.859. ktoré sa udialo na pôde Štátneho notárstva Liptovský Mikuláš, nebolo len v týchto dvoch prípadoch. Súčasne sa muselo udiať aj falšovanie záp.1048. V sfalšovaní čísiel spoluvlastníckych zápisníc z pôvodných 109.859. na odvtedy uvedené nesprávne číslo zápisnice.332. jeho Sd č.15-1str., 111.-1RUB v zápise B.9 zápisnice .111. a.332.-1RUB zápis B.3. V oboch prípadoch ide v roku 1897 o spojenie 1/4 vlastníctiev ich r.č.2, mpč.189 -spoločnej Maštale do 1/2 vlastníctva. Neskorší vlastník tohto vlastníctva /pán C. Y. S./ - podľa zápisu B.17 v zápisnici .111. bol prvý vlastník v novej záp.1048., ktorú si dal pri tejto kúpe vystaviť. Takže znova : zápisnice .111. a.332. spojením vytvorili zápisnicu .1048. ktorá mala zvyšných spoluvlastníkov a:- .109.110. zápisnica .110. dnes už je asi skartovaná a nevedno kedy bola vystavená novšia .859. a teda b:- .109.859. + : A-dátum kúpy zápisnice .1048. G. J. = 22.12.1921= zápis B.6 v tejto zápisnici = Sd č. 15-3str ak sa nečíslujú RUBy, hoci druhá strana sa v zápisnici nachádza na RUBe. B- dátum výroku pozostalostného súdu pre maloletého S. J. = 30.06.1924 = zápis B.10 v záp.332. Tieto dva dátumy dokazujú, že S. J. nikdy nevlastnil nič z maštale. Ani 1 mpč. 189 -maštaľ , čo tvrdí VMPz.332. z 16.09.1994, a najdôležitejší doklad všetkých pochybení Katastra Rbk = moje označenie 12.X - právny podklad pre 8 zmien = Sd č. 72D-35str kde na RUBe 35 strany v spise D 387/95 vloženého v spise D 818/70 OS LM je toto isté so zakrytou vrchnou časťou tohto výpisu. Doklad vyhotovila notárka JUDr. Macháčková , pečiatka Katastra Rbk s dátumom 1997 umožnila právny podklad pre zmeny výmer a ich umiestnenia - parciel mpč. 189, 188/a, 188/b a 190 v roku 1994.
4. Duplika žalovaného. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR uviedol, že podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie ešte stále plynie lehota 6 mesiacov na vyjadrenie sa k uplatnenému nároku na náhradu škody. Lehota na vyjadrenie sa k uplatnenému nároku uplynie dňa 22.04.2022. Ak predmetné konanie sp.zn. 3C/9/2021 je konaním, v ktorom žiada žalobca o náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností má za to, že táto žaloba bola podaná predčasne. Okresný súd Ružomberok zaslal žalovanému na vyjadrenie listiny predložené žalobcom, avšak žalovaný sa k ich obsahu nevie relevantným spôsobom vyjadriť, nakoľko z podanej žaloby, ani z podaného vyjadrenia nie je zrejmé, v čom žalobca vidí nesprávnosť úradného postupu alebo nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností a čo majú predložené listiny preukazovať. V uvedenom prípade ide o spor o určenie vlastníckeho práva, kde však Úrad geodézie, kartografie a katastra SR nemá pasívnu vecnú legitimáciu. S poukazom na § 12 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania na Okresnom súde Ružomberok je určenie vlastníckeho práva k pôvodne evidovaným nehnuteľnostiam evidencie nehnuteľností, žalovaný opätovne uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v jeho vlastníctve, žiadnym spôsobom nie sú dotknuté jeho práva ani povinnosti a z uvedeného dôvodu nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný nie je vlastníkom žalovaných nehnuteľností, tým pádom neexistuje naliehavý právny záujem na súdnom konaní a opätovne ani pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k žalovanému. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Úrad geodézie, kartografie a katastra SR navrhol konanie zastaviť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
5. Pojednávania konaného dňa 26.05.2022 sa nezúčastnil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami ani nežiadal pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu. Preto súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
6. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní dňa 26.05.2022 uviedla, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení, ktoré zaslal Okresnému súdu Ružomberok. Nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, nakoľko tento spor sa javí ako spor o určenie vlastníckeho práva, kde SR v zastúpení Úrad geodézie, kartografie a katastra nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Rovnako nemožno vyhovieť jednotlivým bodom žaloby tak, ako to navrhuje žalobca, a to konkrétne aby jednotlivé správne orgány na úseku katastra nehnuteľností niekomu odňali vlastnícke právo, vytvorili parcelu, ktorú by dali do vlastníctva žalobcovi alebo postupovali obdobným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že tie nehnuteľnosti sa nachádzajú už vo vlastníctve ďalších osôb, tak v tomto prípade podľa názoru žalovaného jednoznačne ide o spor o určenie vlastníckeho práva. Následne po podaní žaloby na OS Ružomberok bola podaná aj žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, kde žalobca uviedol obdobné skutočnosti a predložil možno povedať že totožné listinné dôkazy, tejto žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebolo vyhovené. Vzhľadom na tieto skutočnosti opätovne navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s pozemno-knižnými zápisnicami, geometrickými plánmi, identifikáciami parciel, výpismi z listov vlastníctva, rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor č. X 32/2014 zo dňa 06.03.2014, kúpnymi zmluvami, rozhodnutím Štátneho notárstva v Lipt. Mikuláši D 1071/83-24 zo dňa 11.04.1990, výťahom zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti D 358/1941 zo dňa 05.08.1924, potvrdením o súpisnom čísle č. V XXX/XX zo dňa 27.04.1995, rozhodnutím ONV, odbor výstavby v Lipt. Mikuláši Čd.1151/62 zo dňa 28.06.1962, odpisom notárskej zápisnice Pr367/1958, rozhodnutím
ONV v Ružomberku, odbor pre výstavbu a vodné hospodárstvo č. 957/1958, žiadosťou o registráciu zmluvy, dotazníkom a čestným vyhlásením, katastrálnou mapou, návrhom o náhradné dedičské konanie, uznesením OS LM dedičská vec D 818/70-25 zo dňa 03.02.1995, výzvou na vypratanie pozemku adresovaná žalobcovi, oznámením obecného úradu Likavka č. 98/1994-Žk. zo dňa 06.4.1994, osvedčením o dedičstve Okresného súdu Ružomberok č.k. D 1558/94-59 zo dňa 12.12.1997, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, oznámením Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, trestným oznámením zo dňa 08.10.2021, trestným oznámením zo dňa 20.10.2021, predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21.10.2021, žiadosťou o doplnenie trestného oznámenia, informáciami o podaní trestných oznámení a dôkazmi, podrobným prehľadom falšovania listín, uznesením OO PZ Ružomberok zo dňa 13.01.2022 č. ČVS:ORP-305/RK-RK-2021.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
V tomto spore uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Titul uplatneného nároku takýmto spôsobom deklaroval žalobca viacnásobne v tomto spore. Súd zdôrazňuje, že došlo k tomu aj v nadväznosti na výzvu zo strany súdu na doplnenie, resp. opravu podania, ktoré podľa svojho obsahu je žalobou. Zároveň bol realizovaný v spore výsluch žalobcu, aby svoj nárok riadne špecifikoval, petit aj rozhodujúce skutkové okolnosti, lebo tie sú relevantné z hľadiska posúdenia splnenia hmotnoprávnych predpokladov uplatneného procesného nároku. Žalobca v rámci svojho výsluchu jednoznačne sa vyjadril, že uplatňuje nárok titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď špecifikoval skutkové okolnosti popisujúce nesprávny úradný postup pracovníkov Geodézie Lipt. Mikuláš. Čo sa týka petitu žaloby - žiadosť o zrušenie parcely iného vlastníka a zapísanie parcely (čiastočne) na list vlastníctva na meno žalobcu, žalobca sa domáhal uhradenia škody uvedením do pôvodného stavu, t.j. určenia vlastníctva k pozemku, súd považoval tento nárok za určitý.
9. Následne v nadväznosti na predbežné posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku ešte pred vytýčením termínu pojednávania súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby prípisom zo dňa 07.03.2022. Nárok uplatnený podanou žalobou je podľa názoru súdu uplatnený titulom zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, pričom ustanovenie § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje spôsob a rozsah náhrady škody. Vrátenie pozemku, ani len čiastočné v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je možné, pozemok už patrí iným subjektom, možno sa domáhať len náhrady škody. Pokiaľ ide o nárok na určenie vlastníckeho práva, v tomto prípade nie je daná pasívna vecná legitimácia. Na túto výzvu súdu žalobca žiadnym spôsobom nereagoval.
10. Súd poukazuje, že petit žaloby pôvodne pozostával z piatich bodov, z toho aktuálne zostali len 2 body, lebo ohľadom bodov 3,4,5 (v zmysle doplnenia žaloby) týkajúcich sa vypracovania geometrického plánu, zamerania - konkrétne žalobca sa tu domáhal vypracovania nového geometrického plánu na náklady štátu alebo v réžii štátu, pričom nová parcela 42m2 bude znova vstupný pozemok medzi drevenicami, parcela EN-C XXX drevenice napravo ide kúsok viac dohora ako protiľahlá drevenica EN-C 268 a zamerajú a vypočítajú sa výmery všetkých dotknutých parciel, to znamená terajšie parcely registra C-EN XXX + XXX + XXX + XXX + XXX, žalobca vzal žalobu späť, preto v tejto časti súd konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods.2 CSP. Nakoľko došlo k tomu pred začatím pojednávania, súhlas protistrany s týmto úkonom žalobcu potrebný nebol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 CSP.
11. Čo sa týka časti uplatneného nároku, na ktorej žalobca zotrval (body 1,2), žalobca domáhal sa zrušenia listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Likavka na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor pozemok parcela č. EKN XXX/XX o výmere 130 m2 a v nadväznosti na to pribudne nový pozemok vo výmere 42m2 na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Likavka na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, čo je list vlastníctva, kde vyplýva vlastníctvo nehnuteľností na meno žalobcu. Z tohto petitu súd podľa jeho obsahu ustálil, že žalobca žiada zmenu vlastníctva k pozemku zapísanému v katastri nehnuteľností (aj keď nie v rovnakej výmere, ale v nižšej), žiada zapísať pozemok na jeho list vlastníctva (čiastočne). Uvedené listy vlastníctva v aktuálnom znení súd má k dispozícii, konkrétne z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Likavka vyplýva, že je tu zapísaný pozemok parcela č. EKN XXX/XX o výmere 130 m2 druh zastavané plochy a nádvoria, keď je tam v časti B-LV uvedených niekoľko podielových vlastníkov, ktorí však nie sú označení v tomto spore ako žalovaní a z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie Likavka
vyplýva, že sú zapísané parcely reg. CKN, ako aj stavby, ktorých vlastníkom je v celosti žalobca. V prípade žalôb o určenie vlastníckeho práva judikatúra ohľadom pasívnej vecnej legitimácie uvádza, že táto žaloba musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Mcdo/1/2010). Súd konštatuje, že táto požiadavka splnená nie je, ani jeden z podielových spoluvlastníkov predmetného pozemku nie je označený ako žalovaný. Ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktorý sám o sebe je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd na vysvetlenie poznamenáva, že pod vecnou legitimáciou či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ak by žalobca žaloval žalovaného, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
12. Súd dodáva, že pokiaľ sa vychádza z právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Ďalej v ustanovení § 4 tohto zákona sú označené orgány, ktoré konajú v mene štátu, podľa ods.1 písm. d) je to ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti verejnej správy. Ďalej sú definované v § 5 nezákonné rozhodnutie a § 9 nezákonný úradný postup. Potom nasleduje v ustanovení § 15 požiadavka predbežného prerokovania nároku (je splnená v spore) a spôsob a rozsah náhrady škody upravený v ustanovení § 17 označeného zákona, keď z hľadiska špecifikácie nárokov, ktoré je možné uplatňovať týmto zákonom, je to v zmysle ods.1 skutočná škoda, ušlý zisk a potom v zmysle ods.2 je možné uplatňovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ak samotné konštatovanie práva nie je dostačujúce. Súd má za to, že nárok na určenie (vrátenie) vlastníctva tu zakotvený nie je. Takýto nárok ani neprichádza do úvahy, vlastníci pozemku sú zapísaní v katastri nehnuteľností, vlastníctvo nepatrí štátu, štát nemá možnosť žalobcovi pozemok vrátiť, pokiaľ by aj bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V písomnom podaní žalobca sa vyjadril, že zatiaľ ešte neurčuje výšku odškodného, ale ani ju neurčil doposiaľ ku dňu rozhodnutia súdu.
Podľa § 17 ods.1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov: (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
13. Nárok, ktorý uplatňuje žalobca v tomto konaní, podľa názoru súdu nie je to oprávnený, žaloba dôvodná nie je. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda žalobu v časti, na ktorej žalobca zotrval, zamietol.
14. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, a to v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v spore úspešný v časti, na ktorej žalobca zotrval
- žaloba bola v tejto časti zamietnutá a v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania je na žalobcovi, nakoľko vzal žalobu späť v tejto časti výlučne na základe vlastného rozhodnutia a preto náhrada trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 2 CSP aj v tomto prípade patrí žalovanému.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.