Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43CoKR-4-2022.pdf
PDF · 148.61 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Zvolen, v konaní zastúpený JUDr. Juraj Macík, advokát so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Petelenova 4, IČO: 42 316 898, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Juraj Macík, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Odi/1/2021-107 zo dňa 27. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Odi/1/2021-107 zo dňa 27. júla 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol. Vo výroku II. žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2020 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 1, § 166g ods. 2 písm. a), písm. c) a § 166 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov/ ďalej len "ZoKR"/. Žalobu odôvodnil tým, že voči žalovanému eviduje pohľadávku vzniknutú titulom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803, ktorá bola uzatvorená medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 a žalovaným ako dlžníkom, pričom nárok z tejto zmluvy bol priznaný súdnym rozhodnutím Zmenkovým platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava V. dňa 10. 03. 2011, sp.zn. 3Zm 700/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 03. 2011. V zmysle Zmenkového platobného rozkazu bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť postupcovi sumu vo výške 10.608,26 Eur s príslušenstvom, a to ročný úrok z omeškania 6% zo sumy 10.608,26 Eur od 06. 09. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 35,26 Eur a trovy konania v sume 638,50 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, dňa 24. 05. 2011 podal právny predchodca žalobcu návrh na vykonanie exekúcie. Žalobca sa stal veriteľom z tejto pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2013 spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 14. 10. 2013. Žalobca tak vstúpil do postavenia oprávneného v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené na podklade Zmenkového platobného rozkazu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1037/2011-73 zo dňa 21.09.2017 došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že súd prvej inštancie v zmysle § 243f ods.
6 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd Banská Bystrica mal za to, že zmenkový súd Okresný súd Bratislava V., vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou. Z uvedených dôvodov skonštatoval, že je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Nakoľko oprávnený v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie stanoveného v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a exekúciu podľa 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, zastavil. Následne uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 09. 2018, č.k. 1CoE/60/2018-155 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 09. 2017 č.k. 2Er/1037/2011-73 potvrdil. Do zastavenia exekúcie súdny exekútor vymohol v exekučnom konaní sumu 9.917,65 Eur. Na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, súdny exekútor žalovanému ako povinnému vrátil sumu vo výške 8.660,75 Eur. Vzhľadom k tomu, že vrátenie uvedenej sumy súdny exekútor vykonal v období buď pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, prípadne dokonca počas prebiehajúceho konkurzného konania, bol podľa názoru žalobcu žalovaný povinný predmetnú sumu uviesť v zozname svojho majetku a uvedenú sumu bolo potrebné zahrnúť do súpisu podstaty a použiť ju na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov. V ďalšom žalobca upozornil na to, že aj napriek zastaveniu exekúcie, žalobcovi jeho pohľadávka nezanikla, nakoľko právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je zmenka, ale predmetná pohľadávka vznikla titulom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803, ktorá bola uzatvorená medzi postupcom a žalovaným ako dlžníkom. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému teda naďalej existuje. Podľa názoru žalobcu, bol žalovaný v zmysle § 166g ods. 1 ZoKR, povinný poskytnúť aspoň časť z tejto sumy vrátenej exekútorom dobrovoľne veriteľom na uspokojenie ich nevymáhateľných dlhov, preto podľa názoru žalobcu žalovaný nespĺňa atribút poctivého zámeru. V ďalšom žalobca uviedol, že je potrebné, aby súd skúmal, či v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu boli voči žalovanému vedené aj iné exekučné konania a teda či vôbec boli splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu, nakoľko uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.09.2018 č.k. 1CoE/60/2018 - 155 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.09.2017, č.k. 2Er/1037/2011-73, ktorým došlo k zastaveniu exekúcie. Nakoľko je pravdepodobné, že žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedol správne informácie, prípadne zatajil skutočnosti týkajúce sa jeho majetku, sú tu dôvody na zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer. Rovnako žalobca zastáva názor, že v prípade ak súdny exekútor poukázal finančné prostriedky povinnému až po vyhlásení konkurzu, žalovaný neprejavil žiadny záujem na aspoň čiastočnej dobrovoľnej úhrade pohľadávky žalobcu, ktorá nie je v nepatrnej výške. Na základe uvedených skutočností, požadoval zrušenie oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer.
3. Okresný súd uviedol, že žalovaný uplatnený návrh poprel a uviedol, že žaloba je postavená len na domnienkach žalobcu. Žalobca v doterajšom priebehu súdneho konania nepreukázal, že je aktívne legitimovaným subjektom na podanie takejto žaloby vzhľadom k tomu, že nepreukázal, že je dotknutý oddlžením dlžníka v intenciách nepoctivého zámeru dlžníka. Žalobca doposiaľ ani len nepreukázal svoj status konkurzného veriteľa v konaní o oddlžení konkurzom žalovaného. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, podľa ktorých súdny exekútor žalovanému ako povinnému v exekúcii vrátil sumu 8.660,75 Eur. K tomu žalovaný uviedol, že súdny exekútor vykonával zrážky zo mzdy žalovaného a súčasne zrážky z iných príjmov manžela žalovaného a navyše k tomu žalovaný uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalovaného a jeho manžela zrušené. Preto uvedené tvrdenie žalobcu nekorešponduje so skutočným stavom, pričom je potrebné skonštatovať, že žalobca v doterajšom priebehu konania tvrdením správne neuviedol či vôbec a akú sumu mal vrátiť súdny exekútor žalovanému ako jednému z povinných v exekúcií a toto svoje tvrdenie súčasne žalobca ničím nepreukázal. Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mal súdny exekútor vykonať vrátenie sumy 8.660,75 Eur v období buď pred vyhlásením konkurzu, prípadne dokonca počas prebiehajúceho konkurzného konania. Žalovaný ďalej uviedol, že vedomosť o tom, že z exekučného konania budú vrátené akékoľvek peňažné prostriedky, získal až po zrušení konkurzu na jeho majetok, nakoľko k zrušeniu konkurzu došlo dňa 05.02.2020 a až následne dňa 19.03.2020 bola žalovanému doručená výzva exekútora na oznámenie čísla účtu, na ktorý mal byť preplatok v exekúcii vrátený a peňažné prostriedky boli súdnym exekútorom skutočne poukázané až dňa 30.03.2020. Pred samotným vyhlásením konkurzu a počas jeho priebehu, až do zrušenia konkurzu žalovaný nemal žiadnu vedomosť o akomkoľvek preplatku v exekučnom konaní. Preto, je nepravdivé tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bol žalovaný povinný uviesť sumu 8.660,75 Eur v zozname svojho majetku a uvedenú sumu bolo potrebné zahrnúť do súpisu podstaty a použiť ju na uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tvrdeniu
žalobcu, aby súd skúmal, či v čase podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo voči žalovanému vedené aj iné exekučné konanie, žalovaný uviedol, že vedenie exekučného konania alebo iného vykonávacieho konania je vecou konkurzného súdu v čase po podaní návrhu a táto okolnosť nesúvisí s nepoctivým zámerom dlžníka. Platí, že podľa § 167a ods. 1 písm. b) ZoKR v spojení s § 167 ods. 2 písm. f) ZoKR súd vyhlási konkurz len ak návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, teda ak obsahuje aj doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3 ZoKR. Žalovaný má za to, že skúmaniu podmienok pre vyhlásenie konkurzu bráni zákonná prekážka rozsúdenej veci (rei iudicata). Podľa názoru žalovaného, nemožno od žalovaného žiadať, aby poskytol časť z plnenia, ktoré mu bolo vrátené v rámci exekučného konania veriteľom na uspokojenie ich dlhov a v prípade ak tak neurobí, že je to prejavom jeho nepoctivého zámeru, vzhľadom k tomu, že sa nejedná o prípad upravený podľa § 166g ods. 1 ZoKR, že dlžník má poctivý zámer, ak v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkal aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. V prípade žalovaného sa nejednalo o plnenie z dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry. Na základe uvedených skutočností, žalovaný požadoval od súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Okresný súd zrekapituloval vyjadrenia sporových strán a uviedol, že v danej veci pristúpil k posudzovaniu podmienok, za splnenia ktorých, sa môže veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný v tomto spore disponoval pasívnou legitimáciou vzhľadom k tomu, že z OV č. 172/2019 deň vydania 06.09.2019 mal súd za preukázané, že na majetok žalovaného G. bol vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený tak, že dlžníka súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze, v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR dňom 07.09.2019. Žaloba na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer bola na súd podaná dňa 31.12.2020. Šesťročná lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom 08.09.2019 a uplynula by dňa 08.09.2025 to znamená, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby, pretože žaloba bola podaná do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
5. Okresný súd uviedol, že na súdnom pojednávaní zisťoval od právneho zástupcu žalobcu, či zo strany žalobcu došlo aj k reálnemu prihláseniu pohľadávky do konkurzu. Právny zástupca na základe substitučnej plnej moci a na základe dokumentov, ktoré mal na súdnom pojednávaní k dispozícii sa k tejto otázke nedokázal vyjadriť. Okresný súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu v tom smere, že otázka či táto pohľadávka bola alebo nebola prihlásená do konkurzu na majetok žalovaného, v tomto prípade nie je rozhodujúca. Rozhodujúca je v danom spore samotná povaha tejto pohľadávky. Na druhej strane sa stotožnil s názorom žalovaného, že v prípade ak by bola táto pohľadávka prihlásená a vymáhaná ako pohľadávka zo zmenky na základe vydaného Zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol súdu predložený a nachádza sa na č.l. 11, takáto pohľadávka je "ex lege", teda zo zákona vylúčená z uspokojenia.
6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že samotný správca konkurznej podstaty aj bez námietky veriteľa je povinný na nevymáhateľnosť pohľadávky prihliadať a nie je oprávnený ju v rámci uspokojovania z rozvrhu výťažku akýmkoľvek spôsobom uspokojiť. Na druhej strane žalobca tvrdil, že právnym titulom jeho pohľadávky bola samotná Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 a preto takáto pohľadávka nie je "ex lege" vylúčená z uspokojenia. V tomto prípade sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného o premlčaní pohľadávky. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 bola podpísaná dňa 26.04.2007 a v zmysle Zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný v roku 2011 je teda možné predpokladať, že záväzky z tejto zmluvy sa stali splatnými už v priebehu rokov 2010 - 2011. V posudzovanom prípade nedošlo k predĺženiu všeobecnej premlčacej doby, resp. ani k jej spočívaniu v dôsledku vedenia súdneho konania, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. sp. zn. 3Zm/700/2010 nebolo uplatnené právo zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ale právo zo zmenky. Rovnako exekučné konanie, ktoré prebiehalo pred súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom prebiehalo na vymoženie nároku zo zmenky, nie nároku zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Vzhľadom k uvedenému, preto na premlčanie nároku z predmetnej zmluvy nie je možné použiť ustanovenia o spočívaní premlčania (§ 112 OZ). Z toho dôvodu od roku 2011 nedošlo k spočívaniu premlčacej doby a preto je možné konštatovať, že nárok veriteľa z tejto zmluvy je v súčasnej dobe nárokom premlčaným (§ 101 OZ). V tomto smere sa okresný súd stotožnil s názorom žalovaného, že nevymáhateľnosť
pohľadávky žalobcu nenastala v dôsledku oddlženia žalovaného, ale práve v dôsledku premlčania jeho nároku. Vzhľadom na vek žalovaného, ktorý je vekom blízkym dôchodkovému veku a nepreukázanie okolností na prísnejšie posudzovanie poctivosti zámeru, súd posudzoval zámer žalovaného miernejšie postupom podľa § 166g ods. 4 ZoKR.
7. K námietke žalobcu, ktorý napádal nepoctivosť zámeru žalovaného v tom smere, že je dosť pravdepodobné, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaný uviedol jediné exekučné konanie, ktoré však bolo zastavené dňa 21.09.2017 a pokiaľ žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu odkazoval iba na toto jediné exekučné konanie, tak vedome poskytol súdu v návrhu na vyhlásenie konkurzu nepravdivú dôležitú informáciu vzhľadom k tomu, že už v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu, to znamená už v roku 2019 nepochybne mal informáciu o tom, že toto exekučné konanie už bolo zastavené okresný súd uviedol, že v priebehu sporu sa táto skutočnosť ukázala ako nesporná medzi stranami sporu, jednak to vyplynulo z vyjadrenia žalovaného, ktorý v rámci svojich vyjadrení poukázal, na niekoľko iných exekučných konaní, ktoré boli v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, vedené na majetok žalovaného a rovnako táto skutočnosť vyplynula aj z dôkazu, ktorý súd vykonal na návrh žalobcu na súdnom pojednávaní, kde bolo skutočne preukázané, že v roku 2019, to znamená v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa okrem uvedeného konania, ktoré už teda bolo zastavené, boli na majetok žalovaného vedené aj iné exekučné konania, napr. pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom pod sp.zn. 1Er/1662/2010; pred súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Adamcovou pod sp.zn. 2Er/1820/2012 alebo pred súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Pelcnerom pod sp.zn. 1Er/2838/2013 a mnohé iné.
8. Okresný súd uviedol, že sa v tomto prípade zaoberal aj týmto, podľa žalobcu prejavom nepoctivého zámeru, aj napriek tomu, že žalovaný bol názoru, že súd nemôže spätne skúmať náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu s čím súd nesúhlasí. Úlohou súdu v rámci konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je aj skúmanie, či napríklad prílohy návrhu alebo samotné informácie, ktoré dlžník uvedie v návrhu sú skutočne pravdivé a zodpovedajú skutočnosti. V tomto spore okresný súd dospel k názoru, že zo strany žalovaného nedošlo k zamlčaniu, resp. k uvedeniu nepravdivej dôležitej informácie v zmysle § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR v spojení s § 166 ods. 3 ZoKR. Nad rámec okresný súd uviedol, že indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcií, ktorá tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu vlastne vzniká mimo nejakej vôle dlžníka, to znamená dlžník ako fyzická osoba iba požiada o poskytnutie takejto informácie, avšak žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť, aké exekučné konania sa v rámci tejto informácie, resp. výpisu z registra exekúcií vyskytujú.
9. Okresný súd uviedol, že v ďalšom žalobca napádal nepoctivosť zámeru žalovaného v tom smere, že žalovaný mal podľa jeho informácií, buď pred vyhlásením konkurzu, v rámci prebiehajúceho konkurzu alebo po zrušení konkurzu obdržať finančnú sumu, ktorá bola súdnym exekútorom vymožená v rámci exekučného konania a nakoľko došlo k zastaveniu tohto exekučného konania, tak táto finančná suma vo výške 8.660,75 Eur mala byť údajne vyplatená žalovanému a žalovaný prijatie tejto finančnej sumy a existenciu tohto majetku zamlčal v návrhu na vyhlásenie konkurzu (§166g ods. 2 písm. a) ZoKR), respektíve v priebehu prebiehajúceho konkurzu a v prípade ak by došlo k vráteniu tejto sumy až po zrušení konkurzu, tak žalovaný konal nepoctivo s odkazom na § 166g ods. 1 ZoKR. Okresný súd poukázal na to, že v priebehu sporu bolo zistené, že suma 8.660,75 Eur bola reálne poukázaná do rúk žalovaného až dňa 30.03.2020, to znamená v čase, kedy bol konkurz na majetok žalovaného zrušený. Na základe týchto skutočností nemožno žalovanému pričítať nepoctivosť zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 2 písm. a) a písm. c) ZoKR, pretože v čase keď podával návrh na vyhlásenie konkurzu, nemohol vlastníctvo tejto uvedenej finančnej čiastky v návrhu uviesť, nakoľko ňou v tom čase nedisponoval a rovnako nedisponoval ani informáciou, že táto finančná suma mu bude niekedy v budúcnosti vyplatená. Informáciu o tom, že mu bude táto finančná čiastka vrátená mal až dňa 19.03.2020, o čom súdu doložil dôkaz žalovaný, a to konkrétne výzvu exekútora na oznámenie čísla účtu, na ktorý má byť táto finančná čiastka poukázaná. To znamená, že ani v tomto smere, nemožno žalovanému pričítať nepoctivý zámer.
10. Okresný súd uviedol, že žalobca aj naďalej napádal poctivosť zámeru v tom smere, že pokiaľ žalovaný nadobudol túto finančnú čiastku po zrušení konkurzu, prejavom jeho poctivého zámeru by bola tá skutočnosť, keby aspoň polovicu z tohto plnenia ponúkol veriteľom na uspokojenie ich nevymáhateľných záväzkov. Okresný súd posudzoval poctivosť zámeru žalovaného s ohľadom na ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR a dospel k záveru, že v tomto prípade sa nejednalo o žiadne plnenie, ktoré by spĺňalo atribút dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry, ale jednalo sa o plnenie,
ktoré bolo vymáhané od žalovanému a jeho manžela na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorý následne exekučný súd ako exekučný titul spochybnil a konštatoval, že pri vydávaní tohto zmenkového platobného rozkazu, vlastne súd vôbec neprihliadal na neprijateľné obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nemožnosť využitia inštitútu zmenky v rámci spotrebiteľských sporov. To znamená, že sa jednalo o vrátenie finančnej čiastky, ktorá bola vymáhaná na podklade exekučného titulu, ktorý odpadol. Okresný súd mal za to, že nie je spravodlivé, aby na jednej strane sa od dlžníka požadovalo, aby po oddlžení ponúkal časť finančných prostriedkov veriteľovi a na druhej strane treba zobrať do úvahy aj to, že tieto finančné prostriedky v nemalej výške boli po celé tie roky vlastne zadržiavané samotnému žalovanému.
11. Na základe všetkých vyššie skonštatovaných skutočností okresný súd dospel k názoru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by žalovaný v rámci konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. jeho priebehu alebo aj po samotnom zrušení konkurzu, vykonal akékoľvek konanie alebo správanie, ktoré by mohlo byť definované ako nepoctivé. Ani jeden zo žalobcom argumentovaných prejavov nepoctivého zámeru, nebol v rámci konania posúdený ako nepoctivý, preto na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd pristúpil k zamietnutiu žaloby.
12. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a zruší oddlženie žalovaného, resp. vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalobca mal v odvolaní jednoznačne za to, že je veriteľom žalovaného, ktorý bol oddlžením dotknutý a ktorému patrí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na zrušenie oddlženia. Žalobca k dnešnému dňu eviduje voči dlžníkovi nevymoženú pohľadávku vzniknutú titulom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 uzatvorenej medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004 a žalovaným ako dlžníkom priznanú súdnym rozhodnutím
- zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V. č. k. 3Zm/700/2010 zo dňa 10.03.2011. Následne dňa 24.05.2011 podal právny predchodca žalobcu návrh na vykonanie exekúcie a žalobca vstúpil do postavenia oprávneného, avšak uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1037/2011-73 zo dňa 21.09.2017, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/60/2018-155 zo dňa 25.09.2018, došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že súd prvej inštancie skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, pričom skonštatoval, že je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom a oprávnene nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
15. Žalobca uviedol, že napriek zastaveniu exekúcie žalobcovi nezanikla pohľadávka, keďže právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je exekučný titul, ale predmetná pohľadávka vznikla titulom Zmluvy uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným ako dlžníkom. Uvedené potvrdil aj súd prvej inštancie, avšak nevzal v úvahu tie skutočnosti, ktoré mali súvis s neskoršie prijatou právnou úpravou, ktorou sa menili a dopĺňali niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, keď dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 483/2015 Z.z.. Žalobca už v podanej žalobe jednoznačne preukázal existenciu svojej pohľadávky vzniknutej titulom Zmluvy, ktorá bola následne postúpená na žalobcu, predmetná skutočnosť bola preukázaná prílohami k podanej žalobe, pričom nebola rozporovaná ani žalovaným, takže ju nemožno považovať za spornú.
16. Podľa žalobcu s poukazom na § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. z uvedených skutočností je zrejmé, že aj veriteľ/žalobca bez ohľadu na to, či si pohľadávku prihlásil alebo nie je veriteľom, ktorý bol oddlžením dotknutý, keďže aj jeho pohľadávka v dôsledku oddlženia sa stala voči dlžníkovi nevymáhateľnou. Podľa názoru žalobcu preto nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že žalobca by oddlžením žalovaného dotknutý nebol ako to uzavrel súd prvej inštancie. Práve naopak, žalobca sa voči žalovanému aktívne domáhal ochrany svojho práva, a to jednak v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový
platobný rozkaz a následne aj v exekučnom konaní. Žalobca v čase vydania zmenkového platobného rozkazu postupoval zákonným spôsobom a v zmysle príslušných zákonných ustanovení, ktoré mu takýto postup dovoľovali. Následná zákonná úprava spôsobená novelizáciou Exekučného poriadku spôsobila to, že sa žalobca ďalej nemohol domôcť svojich finančných prostriedkov z dôvodu, že exekučné konanie bolo zastavené a exekučný titul ako taký zanikol. V čase vydania zmenkového platobného rozkazu žalobca ani len objektívne nemohol vedieť, že v budúcnosti bude zákonodarným zborom prijatá taká právna úprava, ktorá by mohla spôsobiť zastavenie exekučného konania, resp. zánik exekučného titulu. Súdený prípad však významnou mierou ovplyvnila tá skutočnosť, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz v roku 2019, ktorý však bol dňa 05.11.2019 zastavený pre nemajetnosť žalovaného.
17. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že pohľadávka zo zmenky je v zmysle § 166b ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. ex lege vylúčená z uspokojovania konkurzných veriteľov. Bez ohľadu na uvedené, konkurzné konanie žalovaného, ktoré bolo aj tak zastavené z dôvodu nemajetnosti poslúžilo len za tým účelom, aby sa žalovaný ako dlžník mohol vyhnúť plneniu voči žalobcovi a to plneniu, na ktoré má žalobca právo. Žalobca označil za krajne nespravodlivé, ak si svoju pohľadávku nemohol prihlásiť v rámci konkurzného konania a o to viac, keď žalovaný v konkurze nevyvinul žiadnu snahu uhradiť aspoň časť záväzkov svojim veriteľom. Podľa žalovaného zároveň treba podotknúť, že ustanovenie § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. treba vykladať extenzívne a za veriteľa dotknutého oddlžením treba pokladať aj žalobcu. Žalobca má naďalej za to, že každý veriteľ dlžníka sa môže domáhať zrušenia oddlženia v dôsledku toho, že sa jeho pohľadávka stane voči dlžníkovi nevymáhateľnou a to bez ohľadu aj na možnú premlčateľnosť nároku. Súd prvej inštancie na danú skutočnosť neprihliadol dostatočne a pohľadávka voči žalovanému naďalej existuje. Vyhlásením konkurzu však došlo k jej nevymáhateľnosti.
18. Záverom žalobca v odvolaní k nepoctivému zámeru žalovaného uviedol, že ide len o demonštratívny výpočet príkladných spôsobov, ktoré možno považovať za nepoctivé, avšak nejde o výpočet uzavretý. Žalobca aj naďalej zastáva názor, že konanie žalovaného poctivé nebolo a o to viac, že konkurz bol zastavený pre nemajetnosť. Žalovaný nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh, nezískal nové zamestnanie a ani si nezabezpečil iný zdroj príjmov. Naopak, aj žalovaného ťažilo dôkazné bremeno v tej časti, v ktorej musí preukázať, že nepoctivý zámer nemal a žalovaný svoj ne/poctivý zámer žiadnym spôsobom nepreukázal.
19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu mal za to, že nakoľko napadnuté rozhodnutie obsahuje dva výroky, žalobca v odvolaní nevymedzil rozsah napadnutia tohto rozhodnutia, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
20. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol, nakoľko nie je dôvodné. Uviedol, že žalobca zavádza súd, keď tvrdí, že eviduje voči dlžníkovi nevymoženú pohľadávku vzniknutú titulom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 priznanú súdnym rozhodnutím. Právny poriadok Slovenskej republiky v rozhodnom čase vylučoval a aj v súčasnosti vylučuje, aby mal veriteľ zmenkovým platobným rozkazom judikovanú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je aj Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803. Pohľadávka z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy nebola nikdy podrobená súdnemu prieskumu a už v čase oddlženia žalovaného konkurzom bola voči žalovanému premlčaná. Žalovaný súhlasil s tým, že vo všeobecnosti je pohľadávka zo zmenky ex lege vylúčená z uspokojenia v oddlžení konkurzom, ale v posudzovanom prípade to nie je dôvod jej nevymáhateľnosti, pretože ako hlavný determinant platí, že žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1037/2011 nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Táto pohľadávka žalobcu zo zmenky je voči žalovanému nevymáhateľná podľa ustanovení Exekučného poriadku a pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy nebola žalobcom voči žalovanému uplatnená v zákonom určenej premlčacej dobe, a preto je jej vymáhateľnosť redukovaná titulom premlčania, ktorú žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietol. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému sa tak nestala vymáhateľnou z dôvodu oddlženia žalovaného konkurzom, ale z iných s oddlžením žalovaného nesúvisiacich právnych skutočností, čo aj sám žalobca potvrdil, keď v odvolaní uviedol, že sa nemohol domôcť svojich finančných prostriedkov z dôvodu, že exekučné konanie bolo zastavené a exekučný titul ako taký zanikol. Ani v roku 2011 žiadna objektívna okolnosť nedonucovala žalobcu uplatňovať svoju pohľadávku návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, žalobca mohol pohľadávku uplatňovať v neskrátenom konaní a s riadnym súdnym prieskumom spotrebiteľskej zmluvy.
21. Žalovaný poukázal aj na to, že pohľadávka žalobcu sa stala nevymáhateľnou už v čase pred oddlžením žalovaného konkurzom, pričom právny poriadok neupravuje žiadne (rôzne) druhy a/alebo stupne nevymáhateľnosti pohľadávky, ale naopak platí, že ak je pohľadávka nevymáhateľná (z akéhokoľvek právneho dôvodu), potom sa transformuje do podoby naturálnej obligácie a skutočnosť, že neskôr za tohto stavu pribudne ďalší zákonný dôvod spôsobilý vyvolať transformáciu pohľadávky do naturálnej obligácie už jej nevymáhateľnosť ani nemení, ani neposilňuje. Teda platí, že žalobca oddlžením žalovaného už nemohol byť a ani nebol nijako dotknutý, a teda žalobca nespĺňa elementárnu zákonnú požiadavku pre vznik práva domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenia oddlženia.
22. Žalovaný vo vyjadrení namietol, že odvolacia argumentácia žalobcu obsahujúca tvrdenia o exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1037/2011, o tom ak mal žalobca uplatňovať pohľadávku v zmenkovom platobnom rozkaze, o demonštratívnom výpočte skutkových podstát nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 2 ZKR a o tom, že dôkazné bremeno poctivosti zámeru malo ťažiť dlžníka je argumentáciou obsahujúcou nové skutkové tvrdenia, ktoré žalobca neprodukoval v konaní pred okresným súdom. Nie sú zároveň naplnené podmienky ust. § 366 CSP upravujúcom novoty, preto vyzval odvolací súd, aby k tejto argumentácii vôbec neprihliadal.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 24.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
24. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie: 25. Z Obchodného vestníka č. 172/2019 deň vydania 06.09.2019 mal súd za preukázané, že na majetok žalovaného G. P. bol vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený tak, že dlžníka súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze, v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
26. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR dňom 07.09.2019.
27. Z Obchodného vestníka č. 23/2020 zo dňa 04.02.2020 mal súd za preukázané, že došlo k zrušeniu konkurzu v zmysle § 167v ZKR.
28. Žaloba na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer bola na súd podaná dňa 31.12.2020. Šesťročná lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom 08.09.2019 a uplynula by dňa 08.09.2025.
29. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 bola uzatvorená medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 a žalovaným ako dlžníkom, pričom nárok z tejto zmluvy bol priznaný súdnym rozhodnutím Zmenkovým platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava V. dňa 10.03.2011, sp.zn. 3Zm 700/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.03.2011.
30. Pred súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom prebiehalo exekučné konanie k zmenkovému platobnému rozkazu, avšak toto exekučné konanie bolo v zmysle uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 2Er/1037/2011 zastavené dňa 21.09. 2017 a následne bolo toto uznesenie potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 1CoE/60/20018 zo dňa 25.09. 2018.
31. Do rúk žalovaného bola po zrušení konkurzu dňa 30.03.2020 poskytnutá suma 8.660,75 Eur.
32. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal
pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
33. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Pred rozhodnutím o odvolaní je odvolací súd povinný tiež preskúmať, či odvolanie obsahuje náležitosti v zmysle § 363 CSP. Zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP je aj uvedenie toho, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda. Táto náležitosť odvolania má význam najmä v prípade, keď napadnuté rozhodnutie obsahuje viac ako jeden výrok alebo keď v konaní vystupuje na jednej sporovej strane viac subjektov.
34. Obsah rozhodnutia vo veci samej súd podľa § 218 ods. 1 CSP vysloví vo výroku rozsudku a vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo výroku I. rozhodol o zamietnutí žaloby, t.j. vyslovil obsah rozhodnutia vo veci samej a vo výroku II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Preto, ak stranou tohto civilného sporového konania je jeden žalobca a jeden žalovaný a napadnuté rozhodnutie obsahuje len výrok vo veci samej a výrok o nároku na náhradu trov konania a ak žalobca v úvode odvolania konkretizoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podáva tak, že uviedol strany konania, spisovú značku rozhodnutia, dátum vyhlásenia rozhodnutia a obsah výrokov rozhodnutia, odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobca nevymedzil rozsah odvolania, ale odvolanie žalobcu je čo do rozsahu odvolaním podaným proti celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
35. Pretože odvolací súd nezistil existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné odvolanie odmietnuť, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a nezistil ani vady procesných podmienok.
36. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.
37. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a mal za to, že bez ohľadu na to, či si pohľadávku prihlásil alebo nie je, žalobca je veriteľom, ktorý bol oddlžením dotknutý a tiež mal za to, že ustanovenie § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. treba vykladať extenzívne a každý veriteľ dlžníka sa môže domáhať zrušenia oddlženia, a to aj bez ohľadu na možnú premlčateľnosť nároku.
38. Základným predpokladom toho, aby súd mohol žalobe vyhovieť, je preukázanie vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t.j. je aktívne vecne legitimovaný a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. je pasívne vecne legitimovaný (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.02.2020, č. k. II. ÚS 302/2019-44).
39. Zákon č. 7/2005 Z. z. v ustanovení § 166g ods. 5 explicitne stanovuje, že v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma, ale poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Kontrola poctivého zámeru dlžníka tak prichádza do úvahy len na základe veriteľskej aktivity po rozhodnutí o oddlžení, keď podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom má veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
40. Právny účinok oddlženia je v ustanovení § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. upravený tak, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, t.j. pohľadávky vymedzené v § 166a zákona č. 7/2005 Z. z., bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú sa voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, pričom podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o oddlžení rozhodne súd tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Okrem toho zákon č. 7/2005 Z. z. v ustanovení § 166b komplexne upravuje pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia a v ustanovení § 166c upravuje nedotknuté pohľadávky. Právnym následkom oddlženia je teda nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v akom súd zbavil dlžníka dlhov, čo znamená, že dlhy, resp. záväzky dlžníka nezanikajú, ale stávajú sa nevymáhateľnými v takom rozsahu, v akom sa neuspokoja na základe rozvrhu alebo splátkového kalendára. Preto, ak zákonodarca v ustanovení § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. za subjekt, ktorý má právo domáhať sa zrušenia oddlženia, označil veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd je toho právneho názoru, že aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer nie je akýkoľvek veriteľ disponujúci pohľadávkou proti dlžníkovi, ale len veriteľ, ktorého pohľadávka sa stala nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia, pretože len takýto veriteľ bol oddlžením dotknutý.
41. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu namietal, a preto súd prvej inštancie správne najskôr vyhodnocoval, či žalobca je veriteľom, ktorý bol oddlžením žalovaného dotknutý. Súd prvej inštancie pritom dospel k záveru, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou a nie je ho možné považovať za veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením. Súd súhlasil s právnym názorom žalobcu v tom smere, že otázka či táto pohľadávka bola alebo nebola prihlásená do konkurzu na majetok žalovaného, v tomto prípade nie je rozhodujúca. Rozhodujúca je v danom spore samotná povaha tejto pohľadávky a dospel k záveru, že ak by bola táto pohľadávky prihlásená ako pohľadávka zo zmenky, bola by zo zákona vylúčená z uspokojenia a ak by bola prihlásená z titulu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úver, tak jej nevymáhateľnosť nastala nie v dôsledku oddlženia žalovaného, ale v dôsledku premlčania.
42. Súd prvej inštancie teda k záveru, že žalobca nie je veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného, dospel z dôvodu, že pohľadávka žalobcu sa stala nevymáhateľnou pred samotným oddlžením, a to v dôsledku premlčania, resp. zastavenia exekučného konania. Pretože súd prvej inštancie záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezaložil na tom, že žalobca si svoju pohľadávku v konkurze neprihlásil, neobstojí námietka žalobcu v odvolaní, že bez ohľadu na to, či si pohľadávku prihlásil alebo nie, je veriteľom, ktorý bol oddlžením dotknutý, keďže aj jeho pohľadávka v dôsledku oddlženia sa stala voči dlžníkovi nevymáhateľnou.
43. K dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu sa stala nevymáhateľnou pred samotným oddlžením žalovaného, t.j. premlčanie, resp. zastavenie exekučného konania, žalobca v odvolaní v zásade zopakoval tvrdenia, ktoré už uvádzal v konaní na súde prvej inštancie.
44. Žalobca tak v odvolaní zotrval na tvrdení, že eviduje voči žalovanému pohľadávku vzniknutú titulom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 uzatvorenej medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalovaným ako dlžníkom, priznanú právoplatným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/700/2010 zo dňa 10.03.2011, na základe ktorého ako exekučného titulu bola vedená exekúcia, ktorá bola zastavená rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1037/2011-73 zo dňa 21.09.2017, v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/60/2018-155 zo dňa 25.09.2018.
45. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na námietke, že pohľadávka vzniknutá titulom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 nebola priznaná súdnym rozhodnutím a pretože nedošlo k predĺženiu, resp. spočívaniu premlčacej doby, táto pohľadávka je premlčaná, a teda stala sa nevymáhateľnou v dôsledku premlčania.
46. Podľa procesných predpisov účinných do 22.12.2015, ak žalobca predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej nebolo dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydal na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz, v ktorom žalovanému uložil, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musel uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietal (pozri § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 22.12.2015). Majiteľ zmenky pritom mohol v zmysle čl. I. § 48 ods.
1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový žiadať zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6% úroky odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške, trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy.
47. Ako žalobca uviedol už v žalobe, zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/700/2010 zo dňa 10.03.2011, právoplatným a vykonateľným dňa 25.03.2011, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava sumu 10.608,26 Eur, ročný úrok z omeškania 6% ročne zo sumy 10.608,26 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 35,26 Eur a trovy konania v sume 638,50 Eur. Nielen forma súdneho rozhodnutia, t.j. zmenkový platobný rozkaz, ale aj priznané plnenie, o.i. úrok 6% ročne a zmenková odmena, tak potvrdzujú, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3Zm/700/2010 nebol uplatnený nárok zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803, ale bol uplatnený nárok zo zmenky. Nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papiera však nie je možné stotožňovať s nárokom vyplývajúcim zo zmluvy ako záväzkového vzťahu.
48. Pretože žalobca ani len netvrdil, že okrem konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3Zm/700/2010, bolo proti žalovanému vedené iné súdne konanie, v ktorom by bol uplatnený nárok zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.2214392803, nedošlo k spočívaniu premlčacej doby pre pohľadávku zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu z titulu Zmluvy sa stala nevymáhateľnou v dôsledku premlčania. Navyše, k žalovaným vznesenej námietke premlčania žalobca žiadne prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku, neuplatnil.
49. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní, že každý veriteľ dlžníka sa môže domáhať zrušenia oddlženia aj bez ohľadu na možnú premlčateľnosť nároku. Odvolací súd nespochybňuje, že postúpená pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 naďalej existuje, avšak v dôsledku premlčania je nevymáhateľná, pričom vzhľadom na to, že žalobca, resp. jeho singulárny právny predchodca sa tejto pohľadávky v súdnom konaní nikdy nedomáhali, nemal žalovaný možnosť a príležitosť uplatniť námietku premlčania skôr. Odvolací súd je potom toho názoru, že ak žalovaný námietku premlčania uplatnil, treba na ňu prihliadať a pretože nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2214392803 z dôvodu premlčania nastala pred oddlžením žalovaného, nemá žalobca pozíciu veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením.
50. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že ak sa pohľadávka žalobcu stala nevymáhateľnou už v čase pred oddlžením žalovaného, transformovala sa do podoby naturálnej obligácie a skutočnosť, že neskôr pribudol ďalší zákonný dôvod spôsobilý transformovať pohľadávku do naturálnej obligácie, už jej nevymáhateľnosť nemenil, ani neposilňoval. Právo patrí bdelým, a preto žalobca sa mal o svoju pohľadávku starať a bolo len na žalobcovi, aby svojim aktívnym konaním nevyvolal účinky premlčania, a teda nevymáhateľnosti svojej pohľadávky ešte pred samotným oddlžením žalovaného. Ak žalobca si svoju pohľadávku v súdnom konaní neuplatnil, a teda účinky spočívania premlčacej doby nevyvolal, nemôže svoje pochybenie nahrádzať tým, že bude tvrdiť, že pohľadávka sa stala nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia. Odvolací súd má preto za to, že oprávnenie domáhať sa zrušenia oddlženia nie je možné vykladať tak extenzívne, že za dotknutého veriteľa by mal byť považovaný aj taký veriteľ dlžníka, ktorého nevymáhateľnosť pohľadávky nastala z iných zákonných dôvodov skôr, než k oddlženiu došlo. Preto, ak nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu nastala ešte pred oddlžením žalovaného, odvolací súd vyhodnocuje ako správny právny názor súdu prvej inštancie, že žalobca nebol veriteľom dotknutým oddlžením, a teda nebol v spore aktívne vecne legitimovaný.
51. Žalobca síce v konaní ani len netvrdil, že mu proti žalovanému patrí pohľadávka zo zmenky, pre úplnosť veci však odvolací udáva, že postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nemohlo týkať nárokov zo zmenky, keďže zmenku je možné previesť len rubopisom. Navyše, pri oddlžení je pohľadávka zo zmenky z uspokojenia ex lege vylúčená. Ak by aj žalobcovi patrili proti žalovanému práva majiteľa zmenky, spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava síce nároky zo zmenky v súdnom konaní uplatnila a na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/700/2010 zo dňa 10.03.2011 ako exekučného titulu bolo na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1037/2011 vedené exekučné konanie, avšak ešte pred oddlžením žalovaného exekučné konanie bolo právoplatne zastavené, čím sa pohľadávka zo zmenky stala nevymáhateľnou, a to opäť pred oddlžením žalovaného.
52. Pretože žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu zamietol, pričom nedostatok aktívnej vecnej legitimácie bol sám o sebe dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby, a to bez potreby posudzovania uplatneného nároku, t.j. vyhodnotenia poctivosti zámeru žalovaného ako dlžníka. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní vo vzťahu k tvrdenej nepoctivosti zámeru dlžníka ako irelevantné, pretože pri nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu sa nimi súd ani nemôže zaoberať.
53. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).