Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom AK Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. D., nar. XX. decembra XXXX, trvalým pobytom E. nábrežie XX, T., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom AK Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.679,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -236 zo dňa 18. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -236 zo dňa 18. novembra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.679,93 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30.1.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca (správne má byť „právny predchodca žalobcu“, pozn. súdu) podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu 1.679,92 Eur spolu s príslušenstvom. Svoj nárok odvodil od zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., dňa 22.10.2014.

1.2 Dňa 19.11.2020 okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd, ktorý napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie; nové dokazovanie vykonané nebolo, strany nové dôkazy nenavrhli, zotrvali na svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach. Okresný súd v priebehu konania zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 22.10.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 59,30 Eur, a to až do výšky 3.558,- Eur; žalovaný uhradil sumu 1.316,62 Eur. Nakoľko porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, právny predchodca

žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 26.11.2016 k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru; žalovaný ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 19.1.2017, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 24.1.2017. Súd prvej inštancie dňa 20.3.2020 rozhodol o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu, nakoľko v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

1.3 Súd prvej inštancie, v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel; poukázal na ustanovenia v spojení s (ďalej len „“) a na konštatovanie odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, že veriteľ uplatnil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20.9.2016 a toto právo uplatnil dňa 19.1.2017, a teda do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (dňa 20.1.2017).

1.4 O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie; navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v ustanovení a , tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Žalovaný tvrdil, že od začiatku konania namietal aktívnu vecnú legitimáciu tak právneho predchodcu žalobcu ako aj samotného žalobcu a s tým spojenú platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa a nasl. . Uviedol, že na postup podľa ustanovenia o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neboli splnené podmienky, pretože postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi - spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné; v spotrebiteľských zmluvách totiž nie je možné platne dojednať odchýlenie sa od ustanovenia v neprospech spotrebiteľa. Odvolateľ dôvodil, že postúpením pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa mení jej obsah; banka má zároveň zákonnú povinnosť dodržiavať bankové tajomstvo klienta, iná osoba takúto zákonnú povinnosť nemá.

2.2 Aplikujúc výkladové pravidlo „lex specialis derogat legi generali“ odvolateľ konštatoval, že je špeciálnym právnym predpisom upravujúcim postavenie spotrebiteľa a má výkladovú prednosť pred inými právnymi predpismi; ak súčasne neskoršia právna úprava (úprava spotrebiteľských zmlúv) má prednosť pred skoršou právnou úpravou (obsiahnutou v ) dospel k záveru, že banka nemôže postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná banka, nakoľko takéto postúpenie by bolo absolútne neplatné pre rozpor s ustanovením v spojení s a .

3. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť; v spore bolo podľa jeho názoru preukázané, že žalovaný poskytnutú sumu úveru nezaplatil, preto bol v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti zaviazaný na zaplatenie tejto sumy.

4. Z obsahu podania žalovaného označeného ako „Odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.10.2019, č.k. -33, o zaplatenie 1.679,92 Eur“ vyplýva, že ide o vyjadrenie (repliku) k písomnému vyjadreniu žalobcu; žalovaný v ňom zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

5.1 Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom predloženého spisového materiálu, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj odvolanie žalovaného. Súd prvej inštancie, viazaný v zmysle právnym názorom odvolacieho súdu, vec opätovne preskúmal a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Keďže je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, zaoberal sa pri posudzovaní veci len relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní.

7. (ďalej len „“) ako všeobecný právny predpis (lex generalis) v ustanovení vymedzuje okruh pohľadávok, ktoré postúpiť nemožno. Postúpenie určitých pohľadávok však môže byť špeciálnymi právnymi predpismi zakázané alebo dovolené za súčasného splnenia ďalších podmienok; takýmto špeciálnym právnym predpisom (lex specialis) je aj , konkrétne jeho ustanovenie . V súvislosti s postúpením pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. apríla 2018 uviedol, že „v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so ), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/ zakázané.“. Z uvedeného nemožno vyvodiť iný záver než ten, že postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt je možný za súčasného splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia ; prvou podmienkou je písomná výzva banky adresovaná klientovi na úhradu dlžného záväzku a druhou je omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky dlhšie ako 90 dní. Ustanovenie neurčuje, kedy má banka výzvu realizovať, nedefinuje ani jej obsahové náležitosti, a teda za výzvu predpokladanú ustanovením je možné považovať aj výzvu realizovanú v súlade s ustanovením , resp. aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru; výzva zo dňa 26.11.2016, ktorou bol žalovaný upozornený na právo právneho predchodcu žalobcu zosplatniť úver pre splátku splatnú v septembri 2016, bola žalovanému doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu a doručená dňa 7.12.2016; oznámenie o zosplatnení úveru v prejednávanom prípade realizoval právny predchodca žalobcu dňa 24.1.2017. Pokiaľ už bol skôr v konaní vyvodený záver, že úver bol zosplatnený platne, a teda v súlade s ustanoveniami v spojení s , je zrejmé, že bola splnená aj druhá podmienka daná ustanovením , a to omeškanie dlžníka. Súladnosť postupu právneho predchodcu žalobcu však bolo potrebné posudzovať nielen v intenciách vyššie uvedených ustanovení a , ale aj s ustanovením o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré obmedzuje prevod pohľadávok zo spotrebiteľských úverov pre pohľadávky po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. b/) ako aj pohľadávky, ktoré sa stali splatnými ešte pred termínom konečnej splatnosti úveru (písm. a/). Neplatné zosplatnenie pohľadávky by so sebou nieslo následok v podobe neplatného postúpenia pohľadávky (keďže platne postúpiť možno len splatnú pohľadávku); úver však bol zosplatnený platne, a teda všetky predpoklady postúpenia pohľadávky boli splnené.

7.1 Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie „také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29.6.2010). Na predmetné rozhodnutie správne poukázal v odvolaní aj samotný žalovaný, ktorý súčasne tvrdil, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj jeho právneho predchodcu namietal od začiatku konania; napriek tomu, že uvedené z podaní žalovaného nevyplýva, skúmal súd vecnú legitimáciu ex offo a na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený v zmysle postúpiť bankovú pohľadávku aj na nebankový subjekt. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak nebola dôvodná.

8. Žalovaný v odvolaní namietal, že postúpením pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa mení jej obsah; reagujúc na uvedené zastáva odvolací súd názor, že ide o ďalšiu nedôvodnú námietku žalovaného, nakoľko postúpenie pohľadávky zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom, postavenie dlžníka zostáva nezmenené. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 20. mája 2009, v ktorom konštatoval, že „...obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v , mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku.“ (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 20. novembra 2019 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28. novembra 2007).

9. Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít; námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia a ním navrhované zamietnutie žaloby, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).