Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: U.. U.O. B., C. X, M. N., zastúpená: JUDr. Ladislav Pirovits, advokát, so sídlom Ľ. Štúra 29, Kráľovský Chlmec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 23554-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017 a rozhodnutia č. 23555-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 31. mája 2017 podanú na správny súd 1. júna 2017, žiadala žalobkyňa ako nezákonné zrušiť rozhodnutia žalovanej č. 23554-2/2017-BA z 10. apríla 2017, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016 ako aj a rozhodnutie žalovanej 23555-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6. októbra 2016 a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Žalobkyňa rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné, neodôvodnené, nezrozumiteľné, arbitrárne a žiadala, aby odvolací správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vyhovel jej žiadosti o vrátenie zaplateného poistného. Žalobkyňa navrhla obidve napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj s nimi súvisiace rozhodnutia prvostupňového orgánu, zrušiť podľa , , , , , pretože 1/ vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), 2/ sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ), 3/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa SPP), / skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( SPP) 5/ pri rozhodovaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( SPP).

I. Administratívne konanie

3. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov rozhodnutím č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016 nevyhovela žiadosti žalobkyne, ktorú podala dňa 14. septembra 2016 na vrátenie zaplateného poistného vo výške 2.545,36 Eur na nemocenské poistenie a starobné poistenie a poistné na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity. Žalobkyňa podala dňa 14. septembra 2016 žiadosť

Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov na vrátenie zaplateného poistného na základe Licencie LIA / zo dňa 17. augusta 2005 a tvrdila, že nevykonávala podnikateľskú činnosť, nemala príjmy ani prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni.

4. Žalovaná rozhodnutím č. 23554-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017, zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016. V odôvodnení tohto rozhodnutia naopak žalovaná mala za to, že pobočka Trebišov správne zistila skutkový stav a právne posúdila neodôvodnenosť žiadosti žalobkyne o vrátenie zaplateného poistného. Uviedla, že žalobkyňa, na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti č. L1A/KE/038/05 zo dňa 8. decembra 2005 mala v období jún 2008 až jún 2010 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

5. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov rozhodnutím č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6. októbra 2016 predpísala žalobkyni penále za január až december 2009 a január až jún 2010 v sume 1.727,70 Eur. Proti označenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov vychádzala z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, neobstarala si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, nepostupovala podľa § 184 a nasl. a § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení, (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), preto dospela k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Napokon uviedla, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľné, pretože neuviedol vo svojom rozhodnutí, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami a akými hodnoteniami sa spravoval pri použití označených právnych predpisov. Rozhodnutím žalovanej č. 23555-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2007, bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov rozhodla pod č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4. augusta 2016 a rozhodnutím č.700-3910671216-GC04/16 zo 4. augusta 2016, o povinnosti žalobkyne zaplatiť poistné za obdobie jún 2008 až december 2008 v sume 817,66 Eur a poistné za január 2009 až jún 2010 v sume 1.727,70 Eur, v súčte 2.545,36 Eur. Žalovaná v odôvodnení konštatovala, že dobrovoľne zaplatené poistné žalobkyňou za dané obdobie bolo jej povinnosťou SZČO. Toto postavenie jej vyplýva zo zákona na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti č. L1A/KE/038/05 zo dňa 8.12.2005, ktorá jej umožňovala vykonávať zdravotnícke povolanie - lekár v danom odbore. V odôvodnení uviedla, že vychádzala z príjmov žalobkyne uvádzaných Daňovým riaditeľstvom SR, podľa ktorého za rok 2007 dosiahla žalobkyňa príjem z podnikania 1.151.502,- Sk, za rok 2008, 701.116,- Sk, a za rok 2009 daňové priznanie nebolo predložené. Žalobkyňa zaplatila dobrovoľne uvedenými rozhodnutiami vyrubené poistné pred vydaním označených rozhodnutí a v priebehu konania správnu žalobu v tejto časti vzala pred späť pred pojednávaním a správny súd konanie zastavil.

7. Predmetom konania je v uvedenej súvislosti len žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 23554-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016, ktorým žalovaná nevyhovela žiadosti žalobkyne na vrátenie neoprávnene zaplateného poistného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016, /bod 3 tohto rozsudku. Predmetom konania je v uvedenej súvislosti aj žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6. októbra 2016 predpísala žalobkyni penále za január až december 2009 a január až jún 2010 v sume 1.727,70 Eur.

8. Rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov č. 700-3910671216-GC04/16 a rozhodnutie č. 700-3910671316-GC04/16 zo dňa 4. augusta 2016, ktorými vyrubila žalobkyni poistné za obdobie jún 2008 až december 2008 v sume 817,66 Eur a poistné za január 2009 až jún 2010 v sume 1.727,70 Eur, v súčte 2.545,36 Eur , nie sú už predmetom súdneho preskúmavacieho konania. Výrok rozsudku Krajského súdu zo dňa nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. Na základe žiadosti žalobkyne bola povolená obnova konania č.700-3910671216-GC04/16 zo dňa 4.8.2016 a konania č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4. augusta 2016. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č.700-3911139017- GC04/17 zo dňa 15. novembra 2017 pobočka nepredpísala žalobkyni poistné za 06/2008-12/2008 a rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov zo dňa 19. marca 2018 č. 11971-1/2008-TV žalobkyni nepredpísala poistné za obdobie 01/2009-06/2010 a pôvodné rozhodnutia

č. 700-3910671216-GC04/16 a rozhodnutie č. 700-3910671316-GC04/16 zo dňa 4. augusta 2016 a č. 700-3910671316-GC04/16 zo dňa 4. augusta 2016 zrušila.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika, duplika

9. Z argumentácie žalobkyne vplýva, že táto svoje skutkové závery a právne hodnotenie začala informáciou o tom, že jej Krajský úrad v Košiciach 26. novembra 1996 vydal povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. /právoplatne dňa 29. novembra 1996. Košický samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 3. novembra 2005 žalobkyni povolil prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia a zrušil povolenie vydané Krajským úradom v Košiciach 26.11.1996. Košický samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 17. apríla 2008 zrušil povolenie vydané 3. novembra 2005. Slovenska lekárska komora vydala žalobkyni dňa 17. augusta 2005 na jej žiadosť Licenciu L1A/KE/0382/05, ktorú rovnako na jej žiadosť rozhodnutím, zrušila dna 8. decembra 2015, ku dňu 23. januára 2016. Licencia umožňovala žalobkyni vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore dermatovenerológia. Žalobkyňa tvrdila, že na jej základe nikdy neposkytovala zdravotnú starostlivosť a nemala z nej príjem. Žalobkyňa tvrdila, že podala odhlásenie z poistenia dňa 5. mája 2008 ako samostatne zárobkovo činná osoba s poukazom, že prešla na inú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom právnickej osoby. Tvrdila, že do 1. júla 2008 odvádzala poistné ako fyzická osoba riadne a včas. Dôvodila, že v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. vo vložke 21272/V pod obchodným menom H-DERM s.r.o., s dňom zápisu 20.2.2008 žalobkyňa bola zapísaná ako spoločníčka a konateľka a v období od 20.2.2008 do 28.12.2016 vykonávala podnikateľskú činnosť, prevádzkovala zariadenie ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia. Žalobkyňa bola odborným zástupcom právnickej osoby, ktorej činnosť povolil Košický samosprávny kraj rozhodnutím č. 2088/2008-RU20-10636 17. apríla 2008. Na základe oprávnenia LIA/KE/0382/05 sa žalobkyňa neprihlásila do sociálnej poisťovne, jednak z dôvodu, že na základe tohto oprávnenia neposkytovala zdravotnícku starostlivosť a jednak z dôvodu, že nemala ani príjem z tejto, ale ani z inej činnosti SZČO. Uviedla, že preto podľa nej už povinnosť platiť poistné ako SZČO nemala za obdobie jún až december 2008 a január až december 2009, ako aj január až jún 2010, lebo nevykonávala činnosť SZČO a nemala príjem. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že samotné oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu bez výkonu činnosti a najmä bez preukázaného príjmu z podnikania, nezakladá žiadne právo ani povinnosť zo zákona o sociálnom poistení ani podľa daňových zákonov.

10. V rozsiahlom vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že vychádzala z toho, že Slovenska lekárska komora vydala licenciu žalobkyni dňa 17. augusta 2005 na jej žiadosť, ktorú rovnako na jej žiadosť rozhodnutím 8. decembra 2015 zrušila. Licencia umožňovala žalobkyni vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, čím ju považoval za SZČO s povinnosťami podľa zákona o sociálnom poistení platiť poistné a podľa správy z Daňového riaditeľstva SR za rok 2006 mala žalobkyňa príjem z podnikania znížený o preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmu vyšší ako je zákonom stanovená hranica v roku 2006 a hovorí o príjme 91.200, - Sk, v roku 2007 o príjme 97.200,- Sk a v roku 2008 dosiahla preukázateľne údajne príjem 701.116,- Sk. Príjmy boli vyššie ako je zákonom ustanovená hranica a za rok 2008 činili 106.800,- Sk, čo je 3.456 Eur. Podľa žalovanej L1A/KE/0382/05 zo dňa 17. augusta 2005 oprávňovala poskytovať zdravotnícke služby žalobkyňou a tvrdila, že žalobkyňa bola povinná od 06/ 2008 do 06/ 2010 odvádzať poistné z titulu držiteľky licencie L1A, lebo poistné sa platí z predchádzajúcich príjmov a z čiastkového základu dane na základe jej daňového priznania /z vymeriavacieho základu /júl 2007 až jún 2008 mesačne 4.225,- Sk, v júli až v decembri 2008 z príjmu za rok 2007 13.287,- Sk poistné 4.407,- Sk a za obdobie január 2009 až marec 2009 146,- Eur a od 1.4.2009 až 30.6.2009 108,60 Eur. Za obdobie 07/ 2009 až 06/ 2010 z príjmov za rok 2008 358,33 Sk. Od Slovenskej lekárskej komory bolo zistené, že žalobkyňa je držiteľkou licencie L1AKE-0382/05 zo dňa 17. augusta 2005, preto jej poistenie nezaniklo, ale trvalo aj po tomto dátume a tak dôvodne zaplatila dlžné poistné dobrovoľne dňa 7. júla 2016 a 23. augusta 2016. Konštatovala, že podľa o sociálnom poistení vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo aj udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Uviedla, že osobitným predpisom pre posudzovanie statusu samostatne zárobkovo

činnej osoby na účely sociálneho poistenia je o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle vykonávať :a/ na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu b/ na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. S poukazom na vyššie uvedené uzavrela, že je právne bezvýznamná námietka žalobkyne, že na licenciu na výkon samostatne) zdravotníckej praxe, na tzv. licenciu L1A. jej nebolo vydané žiadne povolenie, keďže podkladom pre vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia môže byť podľa len licencia na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom v rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /, tzv. licencia L1A/, licencia na výkon zdravotníckeho povolania /, tzv. licencia L1B/, licencia na výkon činnosti odborného zástupcu /, tzv. licencia L1C/, licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti /, tzv. licencia L1D/. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. V zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladalo fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považovalo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa V období do 31. mája 2008 bola žalobkyňa považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja číslo: -25771 zo dňa 3. novembra 2005 (právoplatné dňa 23. novembra 2005), ktorým bolo žalobkyni udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia: ambulancie s odborným zameraním dermatovenerológia. Toto povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo dňom 31. mája 2008 na žiadosť žalobkyne rozhodnutím Košického samosprávneho kraja číslo: -10633, zo dňa 17. apríla 2008 (právoplatné dňa 16. mája 2008), zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia číslo: 3795/2005- RU20-25771- zo dňa 3. novembra 2005, bola držiteľkou aj oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: L1A/KE/0382/05 (rozhodnutie zo dňa 17. augusta 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. septembra 2005), ktorú žalobkyni na jej žiadosť vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola na žiadosť žalobkyne rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory číslo: LZA/KE/0382/05, zo dňa 8. decembra 2015 (právoplatné dňa 15. decembra 2015), zrušená ku dňu 23. januára 2016, t.j.ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci a tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke časti „Pre lekárov - Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa , lebo na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B, ktorá nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, jej držiteľovi nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Rozhodujúca je skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa a v znení neskorších predpisov, pričom v zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a , alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Z údajov, ktoré poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok , za rok 2007 (v sume 1.151.502,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 97.200,- Sk, a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. V období od 1. júla 2009 do 30. júna

2010 žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, taktiež trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože jej príjmy z podnikania za rok 2008 (v sume 701.116,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 106.826,- Sk. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. júna 2010, z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti.

11. Z repliky žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe vyplýva, opakovane jej názor, že po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou ako SZČO z dôvodu prechodu na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v rámci obchodnej spoločnosti (s.r.o.) sa žalobkyňa ako SZČO lekár - dermatovenerológ sa odhlásila z povinného poistenia ako lekár, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa po ukončení podnikania ako SZČO podala daňové priznanie. Žalobkyňa od 1.6.2008 platila odvody do SP zo závislého pomeru ako z hlavnej činnosti (časť z prevádzkových nákladov s.r.o. a časť z príjmu) a nemala príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a bola odhlásená zo SP už nemala povinnosť platiť poistné do sociálneho systému. Následne žalobkyňa podala oznámenie o začatí SZČO ako lekár daňovému úradu a to bez ohľadu na to, že oprávnenie na činnosť. V súvislosti so zánikom výkonu podnikania SZČO a odhlásenia zo systému sociálnej poisťovne žalobkyňa sa odhlásila ako poskytovateľ lekárskej starostlivosti lekár - dermatológ. Je nesporné, že žalobkyňa ukončila samostatnú zárobkovú činnosť k 1.6.2008 a je nesporné aj to, že túto skutočnosť oznámila aj daňovému úradu a zároveň podala k tomuto obdobiu v priebehu roka aj daňové priznanie. Keďže zrušila SZČO ako lekár a prihlášku do SP na základe licencie L1A nepodala, keďže bola v závislom pomere k spoločnosti H-DERM s.r.o., nemohla sa odhlásiť od niečoho, kde právny vzťah nevznikol. V replike žalovaná tiež zopakovala argumenty, ktoré sa týkali postavenia žalobkyne ako SZČO, a ako držiteľky licencie L1A, ktorá ju oprávňovala poskytovať zdravotnú starostlivosť so záverom, že to zakladá jej postavenie spojené s povinnosťou platiť poistné, i za trvania zamestnaneckého vzťahu, s odkazom na jej príjmy zistené od Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2007 (v sume 1.151.502,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 97.200,- Sk, a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. V období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, taktiež trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože jej príjmy z podnikania za rok 2008 (v sume 701 116,00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 106 826,00 Sk. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. júna 2010, z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti .

III. Právne názory správneho súdu

12. Krajský súd prvotne v konaní na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou obidve napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, ktorú posudzoval neformálne a vychádzal aj z písomných vyjadrení žalovanej a jej administratívneho spisu, ako aj administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -99 dňa 24. októbra 2018 rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredia č. 23554-2/2017-BA z 10. apríla 2017, v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016, ako aj rozhodnutie žalovanej č. 23555-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 703-3910923916 zo dňa 6. októbra 2016 zrušil, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súd zastavil konanie podľa v časti žaloby žalobkyne doručenej súdu dňa 1. júna 2017, o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4. augusta 2016 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671216-GC04/16 zo 4. augusta 2016, v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 24. júna 2020 na základe kasačnej sťažnosti žalovanej rozsudkom sp. zn.: rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -99 zo dňa 24. októbra 2018 v napadnutej časti týkajúcej sa výroku I. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa kasačného súdu správny súd nedostatočne zistil skutkový stav v preskúmavanej veci, z ktorých dôvodov

dospel k nesprávnemu právnemu záveru a v danej veci rozhodol predčasne. Uviedol, že žalobkyňa s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu zdôraznila, že je nesporné, že status SZČO nadobudla 29. novembra 1996 na základe iného oprávnenia (L1B) a nie 13. septembra 2005 právoplatnosťou licencie typu L1A. Za rozhodujúce považovala to, že zrušila SZČO vykonávaného na základe povolenia, podala záverečné daňové priznanie ku dňu 31.5.2008, odhlásila sa zo sociálneho poistenia a za obdobie od 1. júna 2008 a ďalšie už príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nemala. Zastávala názor, že vzhľadom k danej legislatíve postupovala správne a neporušila žiadnu povinnosť. Žalovaná na základe nejasnej legislatívy v tomto smere, už inak z premlčaného práva si uplatňuje nárok na poistné aj za obdobie, v ktorom žalobkyňa samostatne zárobkovú činnosť už nevykonávala, odhlásila sa zo sociálneho poistenia ako fyzická osoba a príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nemala. Žalobkyňa tvrdila, že poistné za rozhodné obdobie - jún až december 2008 a január 2009 až jún 2010, zaplatila Sociálnej poisťovni dobrovoľne bez právneho dôvodu. Preto kasačný súd uložil správnemu súdu vo vzťahu k dobrovoľnému plneniu žalobkyne titulom poistného za uvedené obdobie vo vzťahu k rozhodnutiam Sociálnej poisťovni, vydaným až následne vyhodnotiť, pokiaľ ide o tam uvedenú právnu argumentáciu týkajúcu sa povinnosti žalobkyne zaplatiť poistné za toto obdobie. Kasačný súd uložil Krajskému súdu, súčasne svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustáli svoj právny záver o dôvodnosti alebo nedôvodnosti žaloby jasne a zrozumiteľne odôvodniť.

14. Kasačný súd konštatoval, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle SR vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ). Uviedol, že správny súd nie je súdom skutkovým a že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

15. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu sa kasačný súd zaoberal kasačnými dôvodmi žalovanej a dospel k záveru, že vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasťou ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Uviedol postup dôležitosti v skúmaní premetu súdneho konania v danej veci tak, že základom je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23554-2/2017-BA z 10. apríla 2017, ktorým žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716- GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016, ktorým bolo rozhodnuté tak, že žalobkyni sa nevráti zaplatené poistné na nemocenské poistenie a starobné poistenie a poistné na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity vo výške 2.545,36 Eur na základe žiadosti žalobkyne, ktorú zamietol správny orgán prvého stupňa. Následne bude predmetom konania v danej veci rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23555-2/2017-BA zo dňa 10.4.2007, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6.10.2016, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále za január až december 2009 a január až jún 2010 v sume 1.727,70

Eur. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci nebudú už rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 703-3910671216-GC04/16 zo 4. augusta 2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4. augusta 2016, vo vzťahu ktorým krajský súd konanie podľa zastavil a kasačná sťažnosť voči rozhodnutiu krajského súdu v tejto časti nebola podaná.

16. Správny súd po opätovnom preskúmaní súdneho a administratívneho spisu so súhlasom účastníkov konania verejne vyhlásil rozsudok, /čl 32 a 33/, ktorým žalobu podľa zamietol ako nedôvodnú z ďalej uvedených dôvodov. Úvodom správny súd uvádza, že po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -99 zo dňa 24. októbra 2018, žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 28. 7. 2020 a19. 11. 2021 zopakovala tvrdenia skutkového charakteru a svoje právne posúdenie veci a odkázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý prijal v uznesení dňa 30. 4. 2019 vo veci Licencií L1A závery, podľa ktorých táto licencia sama o sebe nemá charakter oprávnenia na výkon činností, ale len na základe dohody s iným poskytovateľom. V tejto súvislosti k povinnosti platiť poistné uzavrel, že poistné zaplatila žalobkyňa nedôvodne, lebo nemala postavenie podnikajúcej. /SZČO/. Uvedená licencia žalobkyňu oprávňovala len na poskytovanie zdravotníckych služieb pre iných poskytovateľov, pre ktorých tieto služby neposkytovala a teda ani nemala príjmy, z ktorých by mala povinnosť platiť poistné. Žalobkyňa zdravotnícke služby poskytovala v právnickej osobe H-DERM s.r.o., ako jej zamestnanec. Tiež namietala, že žalovaná po povolení obnovy konania ktoré sa týkali jej rozhodnutí o predpísaní poistného, už poistné neprepísala. Žalovaná vo svojom písomnom podaní 3. mája 2022 zopakovala už uvedené argumenty s odkazom na skutočnosť, že Veľký senát Najvyššieho súdu SR rozsudkom pod sp.zn.: zo dňa 24. novembra 2020. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Správny súd konštatuje, že predmetom preskúmania zostali: 1/ rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63, Bratislava, číslo: 23554-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. 700-3910916716-GC04/16, zo dňa 4. októbra 2016 a 2/ rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63, Bratislava, číslo: 23555-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. 700-3910923916-GC04/16, zo dňa 6. októbra 2016, ktoré v oboch prípadoch žalobkyňa navrhla tiež zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

18. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych, alebo procesnoprávnych právach. Správny súd má povinnosť v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy preskúmavať, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver, ktorý v odôvodnení uvedie stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na rozhodovaciu prax.

RELEVANTNÁ PRÁVNA ÚPRAVA

19. Podľa (účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu

Podľa (účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu . súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivostí, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") v znení , účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Podľa účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (.

Podľa účinného od 1. júna 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (.

Podľa , účinného od 1. júla 2007, samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

Podľa účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( ) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.

Podľa účinného od 1. júna 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2004, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak

Podľa § 142 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa prvá veta (účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012), poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Podľa (účinnom od 1. apríla 2017), fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (účinnom od 1. januára 2018), predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

Podľa (účinnom od 1. januára 2018), Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného

Podľa (účinnom od 1. januára 2014), v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.

Podľa § 146 ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004, v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 146 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004, na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky pod sp. zn. , uviedol: „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

21. Preto je v ďalšom postupe správny súd povinný po zrušení rozsudku krajského súdu č.k.: -99 dňa 24. októbra 2018 kasačným súdom, na základnú otázkou v preskúmavanej veci t.j. posúdenie postavenia žalobkyne a jej povinnosti platiť poistné posúdiť po prijatí dvoch rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Uvedené rozhodnutia sa v súvislosti s rozhodovaním v obdobných veciach v kasačnom konaní zaoberali posudzovaním kritérií o tejto otázke, ako aj otázok súvisiacich vo vzťahu k obsahu oprávnenia na vykonávanie zdravotníckej praxe - lekára na základe licencie L1A, vydanej v preskúmavanej veci aj žalobkyni. Rozhodnutia žalovanej o týchto otázkach pokladá žalobkyňa za nezákonné pre dôvody podľa ,/ c,/ d,/ a žiada vrátenie zaplatenej sumy poistného od žalovaného. Podľa žalobkyne bolo poistné žalobkyňou zaplatené nedôvodne, resp. bez právneho dôvodu. Podľa žalovanej licencie L1A žalobkyni zakladalo postavenie SZČO, aj za situácie jej existujúceho zamestnania v právnickej osobe v rovnakej zdravotníckej oblasti, akú upravuje oprávnenie licencia L1 A vydaná žalobkyni. Žalobkyni tak vznikla povinnosť platiť poistné v rozhodnom období. Táto povinnosť nezanikla, pretože žalobkyňa licenciu L1A v dotknutom období nevrátila Slovenskej lekárskej komore a neoznámila zákonom predpísaným spôsobom žalovanej, že nebude vykonávať činnosť podľa označenej licencie L1A a mať príjmy z takejto činnosti v dotknutom období.

22. Na otázku či žalobkyňa žiadosťou zo dňa z 12. septembra 2016 dôvodne žiadala od Sociálnej poisťovne vrátiť, zaplatené poistné za obdobie - jún 2008 až jún 2010 a na základe akého právneho dôvodu, či takúto povinnosť mala ako už bolo uvedené, /žalovaná rozhodovala po zaplatení poistného/,

alebo ju nemala a je dôvod na vrátenie poistného je potrebné poukázať na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa 6.6.2016 na predloženie uvedeného oprávnenia - licencie na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti č č. L1A/KE/038/05 zo dňa 17.8.2005, v ktorej bola oboznámená s výškou dlžného poistného za obdobie jún 2008 až jún 2010, dlžné poistné uhradila v sume 2.545,36 Eur dňa 7.7.2016 a v sume 0,06 Eur dňa 23.8.2016. Námietka, premlčania, pokiaľ ide o nárok či na zaplatenie, alebo na vrátenie zaplatenej sumy, aj predpísaného penále za oneskorené uhradenie poistného vzhľadom na dátumy zaplatenia aj vydania rozhodnutia o predpísaní nie je relevantná.

23. Rozhodnutie zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-3910671216-GC04/16, ktorým bolo žalobkyni predpísané dlžné poistné za obdobie jún až december 2008 v sume 817,66 Eur a rozhodnutie č. 700-3910671316-GC04/16 zo dňa 4. augusta 2016 žalobkyni predpísalo dlžné poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 1.727,70 Eur, táto nenapadla odvolaním. Vo veci právoplatných rozhodnutí o predpísaní dlžného poistného bola nariadená obnova konania, keďže v čase vydania uvedených rozhodnutí bola dlžná suma poistného uhradená. Ako už bolo vyššie zmienené nie sú už predmetom preskúmania.

Po posúdení zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23554-2/2017-BA z 10. apríla 2017, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016, ktorými Sociálna poisťovňa nevyhovela žiadosti žalobkyne na vrátenie poistného je výsledne možné posúdiť a rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne č. 23555-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2007 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6. októbra 2016, ktorými bolo žalobkyni predpísané penále za január až december 2009 a január až jún 2010 v sume 1.727,70 Eur.

24. Žalobkyňa žiadosťou žiadala o vrátenie neoprávnene a omylom zaplateného poistného, tvrdiac, že na základe licencie č. L1A/KE/038/05 zo dňa 17. augusta 2005 nevykonávala podnikateľskú činnosť, nemala príjmy a nemala prihlasovaciu ani odhlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni. Správny súd sa stotožňuje s názorom, že niet dôvodu na vrátenie zaplateného poistného žalobkyni, ktoré mala povinnosť platiť a teda zaplatenie sumy poistného je založené na právnom dôvode a nie je bezdôvodné. Podľa správneho súdu žalobkyňa mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti č. L1A/KE/038/05 zo dňa 17. augusta 2005. Žalovaná, ktorá rozhodnutím č. 23554-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2007 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016 vychádzala zo zistení a skutkových záverov rovnako, ako aj z právneho posúdenia postavenia žalobkyne zhodne, ako to neskôr vyslovil aj Veľký senát Najvyššieho súdu SR. Skutkové zistenia zhrnuté žalovanou v danej veci v konaní o odvolaní žalobkyne potvrdzujú, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov rozhodnutím č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4. októbra 2016 nevyhovela žiadosti žalobkyne zo 14. septembra 2016 na vrátenie žalobkyňou zaplateného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity, dôvodne. Vychádzajúc zo záveru, že správne konanie je jednotným konaním, aj odôvodnenie správneho orgánu je potrebné chápať rovnako, takže aj argumenty uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného znamenajú pokračovanie v argumentácii.

25. Krajský súd k otázke, či žalobkyňa poistné za rozhodné obdobie - jún až december 2008 a január 2009 až jún 2010, ktoré Sociálnej poisťovni zaplatila dobrovoľne a konštatuje, že nejde o zaplatenie bez právneho dôvodu, pretože poistné za predmetné rozhodné obdobie mala žalobkyňa platiť, ako držiteľka licencie L1A/KE/038/05 zo dňa 17. augusta 2005. Žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle , a ako držiteľka licencie mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a teda povinnosť vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla, alebo mohla dosiahnuť z oprávnenia vyplývajúceho z výkonu svojej samostatnej zdravotníckej praxe na základe licencie LIA/ , odvádzať poistné.

26. Žalovaná mala za to, že v zmysle zákona o sociálnej poisťovni vychádzala z citovaného zákonného ustanovenia , ako aj zákona o sociálnom poistení a mala za to, že žalobkyňa mala aj príjmy, podľa správ z daňového úradu, ktoré s odkazom na boli príjmami z jej

podnikateľskej činnosti a zakladali jej povinnosť platiť jednak poistné, a následne z toho aj odvodzujúce sankcie súvisiace s ich nezaplatením.

27. V prípade žalobkyne, ktorá už bola podnikateľkou sa poukazuje na súdom oboznámené rozhodnutie, že na žiadosť žalobkyne došlo k vydaniu rozhodnutia Košického samosprávneho kraja z 3.11.2005 č.3795/2005-RU20-25771, ktorý jej povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale k tomu licenciu L1A nepotrebovala, len súhlas Slovenskej lekárskej komory. V danom prípade úlohou súdu bolo posúdiť spornú otázku a to postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v rozhodujúcom období, kedy žalobkyňa mala za to, či v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzická osoba stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby ak bola držiteľkou licencie L1A/KE/038/05 zo dňa 17. augusta 2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolenia lekár, ako fyzická osoba a bola zamestnaná a v právnickej osobe. Žalobkyňa získala oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja z 3. novembra 2005 a povolenie na prevádzkovanie zariadenia licenciu L1A/KE/038/05 zo dňa 17.8.2005 nepotrebovala, lebo táto slúži na fakturovanie lekárskych služieb pre iného poskytovateľa, čo nie je v posudzovanom príklade. Žalobkyňa podnikala ako prevádzkovateľka zdravotníckeho zariadenia, ako konateľka a spoločníčka právnickej osoby. Išlo o kontinuálne pokračovanie jej podnikania. Správny súd dodáva, pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby momentom, kedy začala podnikať a prevádzkovala zdravotnícke zariadenie ako právnická osoba a v nej ona ako spoločníčka a konateľka, tak licencia L1A/KE/038/05 zo dňa 17. augusta 2005 ju oprávňovala na poskytovanie zdravotníckych služieb pre iné osoby a mohla mať príjem, a význam pre jej status má fakt, že pre vykonávanie činnosti právnickej osoby potrebovala iný typ licencie, ako L1A/KE/038/05 zo dňa 17. augusta 2005. Vyplýva to z nižšie uvedeného názoru Veľkého senátu najvyššieho súdu SR, rovnako ako fakt, že oprávnenie poskytovať zdravotnícke služby postačuje na vznik povinnosti poistné odvádzať, rovnako ako fakt, že príjem žalovaná nemá povinnosť zisťovať, pokiaľ ide o sporné obdobie. Súd má za to, že je potrebné konštatovať vzhľadom na zhora uvedené, že po vydaní rozhodnutia Krajského samosprávneho kraja, ktorým povolil činnosť právnickej osobe H-DERM s.r.o., štatutárny orgán žalobkyňa, mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby s povinnosťou odvádzať poistné, aj ako oprávnená podľa licencie L1A/KE/038/05 zo dňa 17. augusta 2005. Konkrétne vychádzajúc z obsahu rozhodnutia, ktorým sociálna poisťovňa - správny orgán prvého stupňa nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie sumy 2.545,36 Eur a z obsahu odôvodnenia vyplýva podľa názoru správneho súdu, že ide o zaplatenie poistného za obdobie od 1.7.2008 do 30.6.2010, a konštatuje povinnosť platiť poistné žalobkyňou vo výške 2.545,36 Eur ako dôvodné.

28. Podľa správneho súdu rozhodnutie č. 700-3910916916-G/16 zo 4. októbra 2016, týkajúce sa penále 1.727,70 Eur vo vzťahu k nezaplatenému poistnému za rok do 12/2009 a od 01/2010 do 06/2010, vyúčtované samostatným rozhodnutím 1.727,70 Eur, ktoré bolo uložené žalobkyni zaplatiť za nevčasné a omeškané zaplatenie splátok poistného za január 2009 až december 2009 a január 2010 až jún 2010 je potom dôvodné, pokiaľ poistné nebolo zaplatené v lehote a sporným bol len dôvod či ho možno uplatniť vzhľadom na sporný názor na vznik povinnosti platiť poistné žalobkyňou. Správny súd už naznačil, že Licencia č. L1A/KE/ 0328/05, zo 17. augusta 2005, umožnila žalobkyni vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore dermatovenerológia a toto vyhodnotil ako základ jej postavenia SZČO s povinnosťou platenia poistného.

29. Správny súd na tomto mieste uvádza, že vychádzal z textu rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 konštatoval k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, že na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010 citujúc zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12. 2010, , , , a , : ...že „Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu (písm. b) a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( písm. c).

30. Správny súd konštatuje, že skutkové zistenia v danej veci ako aj zhora uvedená právna úprava potvrdzujú, že Sociálna poisťovňa, pobočka správne uzavrela, že žalobkyňa mala postavenie SŽČO a tak i povinnosť zaplatiť poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné

dôchodkové poistenie a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za označené obdobie.

31. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn.: zo dňa 24. novembra 2020 vo svojom rozhodnutí analyzoval jednotlivé typy licencii. Podľa jeho právneho názoru, ktorý vychádza zo v znení neskorších predpisov, je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1 A) [] oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení () a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

32. Vzhľadom na zhora uvedené Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.“Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [ ]. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou L1C.

33. Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ].

34. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa skutočnosti, či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, najvyšší súd ustálil, že „pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia a pod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane

lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/ dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B.

Veľký senát uviedol v označenom rozhodnutí, že ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo, alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Z .z. v znení platnom do 31.12.2010

- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a . Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle . Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie , ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.

35. Z hore uvedených dôvodov uviedol Veľký senát, že v konaní vedenom pod sp. zn.: dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. . Zmenil tak odpoveď na prvú otázku či „licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, a uviedol odpoveď: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe), ktorého držiteľkou bola i žalobkyňa je samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení .“

36. Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn.: zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2, písm. a), § 228 ods.1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, konštatoval i iné závery, /z ktorých vychádzala i žalovaná/. Podľa jeho názoru: .......“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa , či už na základe

licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až f) . Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4 . Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie .

37. Podľa v znení , účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v . Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť: Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom „a“.

38. Správny súd tak zhŕňa, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, /ako v posudzovanej veci žalobkyňa /môže existovať povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A a zaniknúť môže iba vtedy, ak: držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

39. Podľa súdu výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Uvádza sa tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO

- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Správny súd uvádza, že takéto vyhlásenie žalobkyňa nevykonala. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo podľa , časti vety pred písmenom „a“ v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo 3 - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto zákona.“

40. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov už správny súd uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádzala z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Aj Veľký senát v rozsudku uviedol, že „Sociálna poisťovňa nie

je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. /aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie , poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“/. Záverom je potrebné uviesť, že ak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.“

41. V uvedenej súvislosti tkz. kolízie oboch názorov vyjadrených v rozhodnutiach Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné podčiarknuť právny názor na túto skutočnosť, ktorú vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. -22 zo dňa 30.11. 2021. Týmto odmietol ústavnú sťažnosť proti označenému rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 24. novembra 2020. Ústavný súd SR konštatoval:...... „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie , resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. ). Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“

42. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po zrušení povolenia rozhodnutím Košického samosprávneho

kraja bola a zostala naďalej držiteľkou licencie L1A vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V intenciách vyššie uvedeného názoru Veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobca ako držiteľka licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadne vonkajšie prekážky, ktoré by boli nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránili /mala v dôsledku licencie A1 teda možnosť a mala postavenie oprávnenej /vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom napr. iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobca ako držiteľ tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. /Licencia L1A bola oprávnením podľa ./

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobné námietky žalobkyne, ktorými namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, v spojení s nedostatočne zisteným skutkovým stavom v zmysle a , vyhodnotil ako nedôvodné. Konštatuje, že námietky žalobkyne, poukazujú na odkaz prvého rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Žalobkyňa odkazuje na ústavné rozmery možností posudzovania relevantných otázok orgánmi verejnej správy, ktorými boli postavenie žalobkyne ako držiteľky licencie L1 oprávnenia na výkon zdravotníckeho povolania aj za situácie po vydaní rozhodnutia o zrušení povolenia vydaného samosprávnym krajom. Právne názory súdu sa opierajú o novšie závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 24. novembra 2020.

44. Neexistenciu príjmov žalobkyne z uvedenej licencie podľa tohto názoru nič nemení na povinností žalobkyne platiť poistné a správny súd sa prikláňa i v tomto názore, t.j. preukázanie, či skúmanie, či príjmy pochádzajú z činnosti spojenej s označenou licenciou, k rozhodnutiu č.2 /druhému/ Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Námietky žalobkyne nespochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ani pokiaľ ide o vysvetlenie, prečo žalovaný postavenie žalobkyne vyhodnotil ako osoby oprávnenej vykonávať činnosť na základe oprávnenia z titulu uvedenej licencie, Ani pokiaľ ide o príjmy nemožno prehliadnuť vysvetlenie pôvodu informácie o týchto príjmoch od príslušného daňového úradu. Tvrdenia, že licencia nebola využívaná nie sú rozhodujúce, pokiaľ boli zistené príjmy žalobkyne v rozhodnom období, ako žalovaný vysvetlil v zmysle zákona o sociálnom poistení.

45. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne o absencii dostatočných dôvodov, na ktorých žalovaný založil svoje rozhodnutia, s týmto nie je možné súhlasiť. Napokon právny názor prezentovaný žalovanou v jej rozhodnutiach sa úplne zhoduje s novším rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a správny súd sa stotožnil s jeho závermi. Pokiaľ ide žalobný dôvod podľa ust. ísm. d/ , a , správny súd odkazuje na závery žalovaného ktorými sa už vyššie konštatoval, že rozhodnutie žalovaného v konaní o žiadosti žalobkyne, obsahuje i právnu úpravu a vyhodnotenie námietok žalobkyne uvedených v odvolaní. Správny súd po poznaní administratívneho spisu žalovaného konštatuje, že niet dôvod na uznanie námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia oboch rozhodnutí žalovanej ako aj namietanej nepreskúmateľnosti. Rovnako tak, správny súd konštatuje, že žalovaný rešpektoval uplatnenie všetkých procesných práv žalobkyňou.

46. Správny súd z dôvodov uvedených v predchádzajúcom správnu žalobu ako neodôvodenú zamietol podľa .

47. Správny súd o trovách rozhodol podľa a 168 . V zmysle týchto účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné uplatniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.