Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ek/2365/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: ELPAS, s.r.o., so sídlom Divina 166, 013 31, IČO: 36 403 199, práv. zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 10 Žilina, IČO: 36 864 455, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., práv. zast.: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, o vymoženie 18 652,59 EUR, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 072 212, pod sp. zn. 120EX 609/23, o návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 228,60 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.11.2023 domáhal od povinného vymoženia 18 652,59 EUR (istina vo výške 14 241,46 EUR + istina vo výške 4 411,13 EUR) na poklade exekučných titulov – uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 18.04.2023 (výrok II: právoplatnosť dňa 18.05.2023, vykonateľnosť dňa 23.05.2023) a uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22.09.2023 (právoplatnosť dňa 11.10.2023, vykonateľnosť dňa 17.10.2023) (ďalej len „exekučné tituly“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh vydal dňa 14.12.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 072 212, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 120EX 609/23.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 02.01.2024 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 17.01.2024, teda v zákonnom stanovenej 15-dňoveje lehote a odôvodnil ho nasledovne. Úhradu súdneho poplatku, ktorý je súčasťou exekučného titulu vo výške 9 210 EUR som oprávnenému uhradil dňa 20.01.2023 a 21.01.2023 (a vzájomný zápočet s mojimi úhradami úverového vzťahu, ktoré som uhradil v termínoch 07.09.2021 – čiastku 3 600 EUR, 18.05.2021 – čiastku 1 800 EUR, 22.12.2020 – čiastku 3 500 EUR a dňa 09.09.2020 - čiastku 3 600 EUR). Zostatok v sume 3 290 EUR je taktiež vzájomný zápočet na úhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mala spoločnosť. Nakoľko o účtovaní v spoločnosti výlučne rozhoduje len A. D., teda je len na jeho rozhodnutí čo bude účtovať. Chce ma zničiť. Viem doložiť aj potvrdenie z banky že som uvedené uhradil zo svojho súkromného účtu za spoločnosť, za ktorú A. D. odmietol zo spoločnosti platiť. Zároveň prikladám

uznesenie o určenie neúčinnosti právneho úkonu a uplatnenie nároku na náhradu škody. Parpčiak si založil druhú spoločnosť s identickým názvom. Prevzal všetky vytendrované zákazky oprávneného na svoju novú spoločnosť ELPAS SK, s.r.o.. Taktiež predal všetok majetok oprávneného spoločnosti ELPAS SK, s.r.o. za výhodné ceny. Všetko je súčasťou trestného spisu. Konanie A. D. je v rozpore s . Neustále poškodzuje mňa ako fyzickú osobu. Som konateľom a spoločníkom spoločnosti ELPAS s.r.o. Tzv. reflexnou formou mi znižuje mi znižuje majetkové hodnoty v spoločnosti, nerozdelený zisk, rozhoduje sám, všetky moje doklady odmieta. Poplatok spoločnosti a časť trov právneho zastúpenia sú uhradené, a preto vás žiadam o čiastočné zastavenie exekučného titulu. Dňa 14.02.2024 bolo súdu doručené doplnenie návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol povinný nasledovné. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2024 uvádza, že v rámci námietok povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali svedčiť tomu, že malo dôjsť k zániku vymáhaného nároku v namietanom rozsahu a že takomto zániku nemá žiadnu vedomosť. Povinný upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že v zmysle priloženého Oznámenia o účtoch používaných na podnikanie, je uvedený účet v TABA (TATRABANKA) na strane 1 v tvare IBAN: B.. Toto oznámenie bolo dňa 18.11.2021 Daňovému úradu zaslané a bolo podpísané A. D., konateľom spoločnosti, ELPAS, s.r.o. Povinný ešte v roku 2020 a 2021 vykonal zo svojho súkromného účtu úhrady na vyššie uvedený bankový účet oprávnenej spoločnosti s poznámkou (splátka úveru). Tieto prostriedky si vzápätí E. F. z účtu oprávneného stiahla za účelom úhrady splátok za poskytnutý úver, ktorý Tatra banka poskytla oprávnenej spoločnosti. Tým vznikla pohľadávka povinného voči oprávnenej spoločnosti v celkovej výške 12.500,- €. Uznesením OS Žilina č.k. - 302, o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré je podkladom pre vedenie tejto exekúcie zo dňa 18.04.2023 súd zaviazal oprávneného k náhrade trov konania, čím vznikla pohľadávka oprávnenej spoločnosti voči povinnému. Povinný voči uvedeného uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej namietal dve skutočnosti, 1) výšku uplatnených trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré boli právnym zástupcom oprávnenej spoločnosti nárokované duplicitne a 2) skutočnosť, že pohľadávka oprávnenej spoločnosti priznaná v napadnutom uznesení bola zo strany povinného už uhradená. K úhrade pohľadávky došlo dňa 19.01.2023 v sume 3.290,- €, dňa 20.01.2023 v sume 4.605,- € a dňa 21.01.2023 v sume 4.605,- €. Súd námietke vo výroku 1) vyhovel a vo výroku 2) námietku zamietol, pričom v odôvodnení popísal tieto rozhodné skutočnosti procesného charakteru, z ktorých vyplýva záver, že úhrada trov konania pred vydaním uznesenia, ktorým súd rozhoduje o ich náhrade nemá vplyv na povinnosť súdu rozhodnúť o ich náhrade v plnej výške. Všetky účtovné doklady týkajúce sa vyššie uvedeného boli riadne zaslané do sídla spoločnosti poštou. Ako s nimi naložila oprávnená spoločnosť, je vo sfére pôsobnosti oprávnenej spoločnosti a konateľa spoločnosti A. D., ktorý sám rozhoduje čo dá a čo nedá do účtovníctva. Vyššie uvedené vzájomné pohľadávky, jedna pohľadávka povinného voči oprávnenej spoločnosti z titulu úhrady splátok úveru a jednak pohľadávka oprávnenej spoločnosti voči povinnému pre ktorú sa vedie táto exekúcia boli vzájomne vysporiadané tak, že povinný (ako uvádzame vyššie) uhradil do pokladne spoločnosti v troch platbách celkom sumu 12.500,- € a následne mu oprávnená spoločnosť uhradila z pokladne za pohľadávku povinného z titulu úhrady splátok úveru povinným za spoločnosť. Týmto došlo k vysporiadaniu vzájomných pohľadávok tak, že pohľadávka oprávnenej spoločnosti voči povinnému (z titulu trov konania) zanikla v rozsahu sumy 12.500,- € a pohľadávka povinného voči oprávnenej spoločnosti zanikla v celom rozsahu. K tomuto vysporiadaniu došlo ešte pred samotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako je nutné poukázať, že doklady o čiastočnej úhrade záväzku povinného, pre ktorý sa vedie voči nemu toto exekučné konanie, boli aj súčasťou sťažnosti voči uzneseniu OS Žilina č.k. zo dňa 18.04.2023. Táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia OS Žilina č.k. zo dňa 22.09.2023 (bod 6). OS súd zároveň v bode 7 odôvodnenia predmetného uznesenia konštatuje, že sťažnosť povinného, ktorá obsahovala aj predmetné doklady o čiastočnej úhrade záväzku, bola oprávnenej spoločnosti doručená dňa 22.05.2023 s tým, že oprávnená spoločnosť sa k nej nevyjadrila a ani nenamietala. Na základe uvedených skutočností tvrdenie oprávnenej spoločnosti, že o čiastočnej úhrade záväzku nevie, neobstojí. Keďže A. D. ako konateľ spoločnosti ELPAS, s.r.o. napriek viacerým žiadostiam povinného do dnešného dňa nesprístupnil povinnému ako druhému konateľovi spoločnosti účtovníctvo ani žiadne ďalšie údaje o spoločnosti, je zrejmé, že na jeho pokyn oprávnená spoločnosti ELPAS, s.r.o. účtuje len o skutočnostiach, ktoré sám nariadi A. D.. Inými slovami, účtuje len tom, čo sám uzná za vhodné . Máme za to, že povinný riadne preukázal čiastočnú úhradu záväzku tak, ako je to uvedené v jeho námietkach voči exekúcii, ako aj skutočnosť, že oprávnená spoločnosť o tejto skutočnosti vedela, resp. bola s ňou riadne oboznámená. S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme, aby súd návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie vyhovel.

4. Oprávnený zaujal k návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko. Povinný v podaní doručenom exekútorovi dňa 18.01.2024 neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zániku vymáhaného nároku alebo ktoré by znamenali jeho nevymáhateľnosť, a to ani v povinnom uvádzanej časti. Pohľadávka oprávneného z Exekučného titulu vznikla až na základe jeho právoplatnosti, nakoľko ide o rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania. Pohľadávka oprávneného tak v dňoch, ktoré uvádza povinný, neexistovala, a teda nemohlo zo strany povinného dôjsť v danom čase k jej čiastočnému splneniu. Povinný nepredložil žiaden dôkaz o realizovaných platbách a oprávnený nemá žiadnu vedomosť o akomkoľvek zápočte na jeho pohľadávku z Exekučného titulu, ani o akejkoľvek pohľadávke povinného spôsobilej na započítanie Pokiaľ ide o tvrdenia povinného ohľadom p. A. D., tieto nijako nesúvisia s vymáhanou pohľadávkou oprávneného v tomto exekučnom konaní. Z predložených listín zo strany povinného pritom vyplýva, že oprávnený nedisponuje žiadnou vykonateľnou pohľadávkou voči p. A. D. a že tento nie je trestne stíhaný. S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme, aby súd návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamietol.

5. Súdny exekútor navrhuje návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamietnuť.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. . 7. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu..

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. .

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

15. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

16. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa podľa neho správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

17. „Predmetné ustanovenie reflektuje na prax povinných, ktorí v priebehu vykonávacieho konania uskutočňovali jednostranné započítanie nároku s často pochybným základom voči judikovanej pohľadávke. Exekučnému súdu boli predkladané rozsiahle podania, ktorých preskúmanie a vykonanie všetkých dôkazov vyžadovalo značný časový priestor. Účelom novej úpravy je zjednodušiť spory vedené na exekučnom súde a zrýchliť rozhodovacie procesy v exekučnom konaní. Zároveň sa presúva možnosť započítania do základného konania. Predmetná úprava môže na druhej strane spôsobiť bezdôvodné obohatenie, keďže hmotnoprávna úprava nebola zmenená. Nemožnosť započítania je daná už začatím exekúcie, nie až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetná konštrukcia má opodstatnenie, keďže povinný vie spravidla o exekúcii skôr ako z prevzatého upovedomenia o začatí exekúcie.“ (komentár k § 61e Exekučného poriadku)

18. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 18.04.2023 bola povinnému (žalovanému) výrokom I. uložená povinnosť nahradiť oprávnenému (žalobcovi) trovy konania pred

súdom prvej inštancie vo výške 15 499,10 EUR a výrokom II. bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť nahradiť oprávnenému (žalobcovi) trovy odvolacieho konania vo výške 4 411,13 EUR, pričom predmetné rozhodnutie Okresného súdu Žilina nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť len vo výroku II.

19. Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. zo dňa 22.09.2023 zmenil výrok I. uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 18.04.2023 tak, že povinný (žalovaný) bol zaviazaný nahradiť oprávnenému (žalobcovi) trovy konania pred súdom prvej inštancie vo výške 14 241,46 EUR. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22.09.2023 nadobudlo právoplatnosť 11.10.2023 a vykonateľnosť dňa 17.10.2023.

20. Jedným z dôvodov, pre ktorý sa povinný domáha čiastočného zastavenia exekúcie je vzájomné započítanie pohľadávok. V tejto súvislosti dáva exekučný súd povinnému do pozornosti § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Keďže povinný k návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie nepripojil exekučný titul, na poklade ktorého by mohol viesť voči oprávnenému exekúciu, tak predmetné jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok tým pádom nie je možné akceptovať a zohľadniť v tomto exekučnom konaní.

21. Čo sa týka úhrady povinného zo dňa 09.09.2020 v sume 3 600 EUR, úhrady povinného zo dňa 22.12.2020 v sume 3 500 EUR, úhrady povinného zo dňa 18.05.2021 v sume 1 800 EUR a úhrady povinného zo dňa 07.09.2021 v sume 3 600 EUR, súd uvádza, že uvedené úhrady nastali ešte pred vydaním exekučných titulov a teda nie je nimi možné zdokladovať čiastočné splnenie nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní, pričom zo samotných spomenutých úhrad je zrejmé, že povinný nimi uhradil splátky úveru a nie pohľadávky oprávneného judikované právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.

22. K návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie povinný tiež pripojil príjmový doklad vystavený oprávneným dňa 19.01.2023 na sumu 3 290 EUR, príjmový doklad vystavený oprávneným dňa 20.01.2023 na sumu 4 605 EUR a príjmový doklad vystavený oprávneným dňa 21.01.2023 na sumu 4 605 EUR. K vystaveniu príjmových dokladov ešte pred samotným vydaním exekučných titulov, a preto mali byť zo strany oprávneného predložené v základom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Nad rámec súd uvádza, že príjmové doklady povinný v pozícii žalovaného predložil aj v základnom konaní.

23. Exekučný súd konštatuje, že k vykonaniu úhrad prostredníctvom bankového účtu a aj vystaveniu príjmových dokladov oprávneným došlo ešte pred vydaním exekučných titulov a teda s uvedenými skutočnosťami sa mal vysporiadať súd v základnom konaní. V návrhu na zastavenie exekúcie je totiž možné namietať len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.

24. Súd preskúmal návrh čiastočné zastavenie exekúcie, doplnenie návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie a aj predložené prílohy a dospel k právnemu záveru, že povinný nepreukázal, že z jeho strany došlo čo i len k čiastočnej úhrade trov prvoinštančného konania v sume 14 241,46 EUR a úhrade trov odvolacieho konania vo výške 4 411,13 EUR.

25. Na záver súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

26. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd

návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

27. Súd rozhodoval aj o trovách exekučného konania vzniknutých v súvislosti s podaným návrhom na čiastočné zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

33. Podľa Vyhlášky č. , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

34. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

35. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

36. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

41. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na čiastočné zastavenie exekúcie nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 457,20 EUR, pozostávajúce dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava, exekučný návrh) v sume 353,54 EUR, dvoch režijných paušálov z rok 2024 v sume 27,46 EUR a 20 % DPH. Exekučný súd konštatuje, že v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie je oprávnenému možné priznať len jeden úkon právnej služby v sume 176,77 EUR, jeden režijný paušál za rok 2024 v sume 13,73 EUR a DPH vo výške 38,10 EUR. Úkon právnej služby predstavujúci prevzatie a prípravu veci spolu s režijným paušálom nie je oprávnenému možné priznať, nakoľko tento konkrétny úkon si mal oprávnený uplatniť už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený by mal nárok na dva úkony právnej služby v súvislosti s návrhom na povinného na čiastočné zastavenie exekúcie len v prípade, ak by sa advokátom nechal zastupovať až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na čiastočné zastavenie exekúcie od povinného v celkovej výške 228,60 EUR, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby v sume 176,77 EUR, jedného režijného paušálu za rok 2024 v sume 13,73 EUR a DPH vo výške 38,10 EUR, a to z dôvodu, že oprávnený bol v tomto exekučnom konaní v čase rozhodovania o návrhu povinného v celom rozsahu úspešný, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie. Trovy oprávneného vo výške 228,60 EUR budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia

43. Keďže súd návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nárok na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na čiastočné zastavenie exekúcie povinnému nepriznal, tak ako je to uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.