Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-15-2022.pdf
PDF · 105.96 KB
Case nature
Subarea
23CoE/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávnenej: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnej: C. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. R. B. XX, Q., vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Barbora Božíková Ághová, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad 79, Bratislava (nástupkyňa odvolaného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha), pod sp. zn. EX 2309/2015, o vymoženie 936,80 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 52Er/502/2015-25 zo dňa 26. novembra 2015, takto
rozhodol:
I. V konaní sa p o k r a č u j e so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, namiesto pôvodne označenej oprávnenej PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a exekučné konanie sa z a s t a v u j e .
III. Súd náhradu trov exekučného konania súdnej exekútorke nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.11.2009, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že za exekučný titul v tomto konaní označila oprávnená rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-C/0512/0052 zo dňa 19.10.2012. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.10.2006 medzi právnym predchodcom oprávnenej Poštová banka, a. s. a povinnou. Z predloženej zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná jednoznačne o spotrebiteľský úver, nakoľko
spĺňa všetky zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení do 31.12.2009. Zmluva o úvere má teda povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho výkladu § 53 ods. 1 OZ v spojení s ods. 4 písm. r) OZ v znení do 31.12.2009 a podľa § 53 ods. 5 OZ je teda absolútne neplatná. V zmysle zmluvných podmienok si spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom presadiť príslušnosť inak príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov, nakoľko v predtlačených podmienkach, t. j. v podmienkach individuálne nedojednaných bol už dopredu určený rozhodca oprávnený rozhodnúť, resp. osoba oprávnená určiť rozhodcu a to bez toho, aby na určení tejto osoby, resp. rozhodcu mal povinný ako spotrebiteľ akýkoľvek vplyv. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je naozaj neprijateľná a napadnuté ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 EP.
4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená. Odvolanie odôvodnila tým, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 EP a nebol príslušný konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z dôvodu absencie akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí je nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a konštatovať, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinnej, a teda nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, ale rovno ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Oprávnená poukázala na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého záver o značnej nerovnováhe nemožno získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a porovnaním so stavom, aký by tu existoval bez jej existencie. Bez ohľadu na záver, ku ktorému exekučný súd dospeje, ide v jednom i v druhom prípade o právny následok viazaný na konkrétne skutkové zistenia zistené z vykonaných dôkazov. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávnenej súd odňal oprávnenej možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnená nemala možnosť sa k takto vykonávaným dôkazom a k novovytvorenému skutkovému stavu vyjadriť sa. Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 neposkytujú pritom žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. V náleze Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012 sa konštatuje, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 EP vykoná iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávnenej reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenej možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. K aplikácii sekundárneho práva európskej únie súdom prvej inštancie oprávnená uviedla, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Vzhľadom na uvedené nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/ EHS. Pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy ani judikatúru ESD, nakoľko táto judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo
rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. N23 Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 4895/2009 zo dňa 28.04.2010). Súd prvej inštancie porušil princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Oprávnená poukázala aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými boli zrušené uznesenia okresných súdov, ktorými bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia v obdobných veciach. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie, má svoje limity, ktorými sú predmet skúmania, ktorým je rozhodcovský rozsudok v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, to znamená, že predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna alebo faktická. Plnenie možno považovať za právne nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď zákon obchádza. Súd prvej inštancie neprimerane zvýhodnil povinnú pred exekučným súdom. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013 je uvedené, že hoci účelom exekučného práva je aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. V exekučnom konaní nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávnenej priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnená tiež poukázala na to, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. (zriaďovateľ rozhodcovského súdu) je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a. s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktoré vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory. Na základe uvedeného oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
7. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
8. Z výpisu z obchodného registra Slovenskej republiky, verejne prístupného na webe, odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zlúčeniu oprávnenej s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692. Spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. bola z obchodného registra vymazaná dňa 09.08.2017.
9. Univerzálna sukcesia predstavuje vstup právneho nástupcu do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. Tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou. V súlade s citovaným ustanovením § 64 CSP odvolací súd s prihliadnutím na výmaz oprávnenej (tak ako je označený v úvodnej časti uznesenia) z obchodného registra v dôsledku jej zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., ktorá je právnym nástupcom oprávnenej (jednou právnou skutočnosťou, zlúčením, prešli na ňu všetky práva a povinnosti) týmto uznesením rozhodol, že sa pokračuje v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia skúmal, či v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môže vo veci konať a dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a exekučné konanie podľa § 161, § 62, § 63 CSP v spojení s ust. § 9a ods.1 Exekučného poriadku zastaviť.
11. Odvolací súd lustráciou v registri obyvateľov SR zistil, že povinná C. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. R. B. XX, Q., zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po nebohej bolo uznesením notára ako súdneho komisára povereného Okresným súdom Trnava, sp. zn. 38D/8/2020, Dnot 23/2020 zo dňa 29.10.2020 podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný sestre poručiteľky, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2020.
12. Podľa § 243d ods. 2 EP na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
13. Podľa § 37 ods. 1 EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
14. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá EP, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 161 ods. 2 a 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
18. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
20. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
21. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Ak súd túto otázku posúdi nesprávne, a koná s niekým, kto nie je účastníkom konania, pôjde o zrejmú vadu konania, ktorú je potrebné odstrániť.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná po začatí exekučného konania zomrela, odvolací súd skúmal, či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom tohto konania bolo zároveň vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V posudzovanom prípade však súd dedičské konanie podľa § 188 ods. 1 CMP zastavil, pričom majetok nepatrnej hodnoty vydal osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje,
že v danom prípade neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 37 ods. 3 EP, teda súd nemá na strane povinnej osoby účastníka (stranu), s ktorým by mohol v konaní pokračovať. Táto skutočnosť, na ktorej existenciu musí súd prihliadať ex offo kedykoľvek v priebehu konania, predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania v ďalšom postupe súdu.
23. Keďže povinná počas odvolacieho konania zomrela a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu zanechania nepatrného majetku, je zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na jej právnych nástupcov (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania), odvolací súd preto vo veci nemá ďalej s kým pokračovať.
24. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP a exekučné konanie zastavil.
25. Podľa ust. § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
26. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
27. Podľa ust. § 47 ods. 3 posledná veta EP v znení účinnom do 31.03.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
28. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
29. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
30. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
31. O trovách exekučného konania rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu súdnej exekútorke nepriznal. Podaním zo dňa 14.04.2016 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.04.2016) žiadala súdna exekútorka v prípade zastavenia exekučného konania priznať trovy exekúcie vo výške 33,19 eur ako odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Odvolací súd konštatuje, že súdnej exekútorke nárok na odmenu vo výške 33,19 eur nevznikol, nakoľko žiadosť predchádzajúceho súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdom prvej inštancie zamietnutá, t. j. predchádzajúci súdny exekútor nebol poverený vykonaním exekúcie. S poukazom na ust. § 47 ods. 3 posledná veta EP by mala súdna exekútorka nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Súdna exekútorka však nežiadala priznať odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie (z obsahu súdneho spisu navyše vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný súdnym exekútorom do zápisnice) ani náhradu hotových výdavkov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd súdnej exekútorke náhradu trov exekučného konania nepriznal.
32. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).