Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoCsp-50-2021.pdf
PDF · 148.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T., na ul. V. č. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 13, IČO: 50 581 121, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.08.2021 č.k. 20Csp 248/2019-197, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2017 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 163,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 163,72 eur od 06.12.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej určil, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 14.05.2017 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným a dohoda o zrážkach zo mzdy, iných príjmov dlžníka zo dňa 14.05.2017 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, ako aj zmluvná podmienka uvedená v bode 11.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2017 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v znení: „V prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo jeho časti alebo s úhradou platby náhrady poistného veriteľovi, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 14,6 % ročne. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úroku alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10 ods. 10.1 písm. a) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 14,6 % ročne zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10.1 tejto zmluvy.“, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.
2. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2017 bol žalobkyni zo strany žalovaného poskytnutý úver v sume 1.250 eur. Doba trvania bola
stanovená tak, že sa uzatvára na dobu určitú do termínu konečnej splatnosti úveru. Úroková sadzba bola vo výške 18,03 % ročne, odplata bola určená podľa Občianskeho zákonníka vo výške 18,03 %. V zmluve je ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov 19,53 % a celkové náklady spojené s úverom vo výške 513,52 eur. Celková čiastka, ktorú má dlžník uhradiť vo výške 1.763,52 eur, sa mala splácať 48 mesačnými splátkami vo výške po 36,74 eur splatnými v 15. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej splátky istiny úveru a prvej splátky úroku bol dňa 15.06.2017 a termín konečnej splatnosti 15.05.2021. Úroková sadzba pre prípad omeškania predstavovala 5 % ročne. V bode 5. zmluvy bolo dohodnuté aj poistenie úveru s výškou náhrady poistného 13,75 eur mesačne v počte splátok 48.
4. Medzi stranami sporu bola dňa 14.05.2017 zároveň dohodnutá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy.
5. V konaní bola podľa ust. § 196 ods. 3 C.s.p. vypočutá svedkyňa PhDr. N. R., pričom táto si na proces uzatvárania zmluvy so žalobkyňou nepamätala. Iba všeobecne uviedla, že klient vedel o výške úveru, splátkach, druhoch poistenia, ktoré si volil sám. Svedkyňa si na druhy zmlúv a dohody nepamätala.
6. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 22.06.2020 uviedla, že zavolala do pobočky, pričom nevedela, či dostane úver, nakoľko v tom čase pracovala iba na dohodu. Následne k nej domov prišla obchodná zástupkyňa. Táto jej dala listiny a povedala, že ich má podpísať. Tieto listiny si prečítala, ale im nerozumela. Bolo jej povedané, že to má všetko podpísať a v prípade ak nejakú listinu nepodpíše, úver nedostane. Keďže potrebovala peniaze, zmluvy podpísala. Dala trvalý príkaz do banky a postupne úver splácala. Obchodná zástupkyňa jej povedala, že podpisuje úver, poistenie, ochranu osobných údajov. Nič ostatné si nepamätala, pričom tých papierov bolo strašne veľa.
7. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, pričom žalobkyni nebol poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské zmluvy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
8. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti sa dospelo k záveru o dôvodnosti žaloby.
9. V zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade v konaní bolo sporné, či podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo aj poistenie úveru. Ako to už bolo skôr konštatované, obchodná zástupkyňa žalovaného svedkyňa N. R. si na uzatváranie zmluvy so žalobkyňou nepamätala. Podľa popisu prezentovaného žalobkyňou k uzavretiu zmluvy došlo u nej doma, keď za ňou prišla obchodná zástupkyňa. Tá jej dala listiny a povedala jej, že ich má podpísať, nakoľko ak tak neurobí úver nedostane. Celé to trvalo pol hodiny. Vychádzajúc z uvedeného, poistenie úveru bolo podmienkou poskytnutia úveru. Prihláška do poistenia, ako aj samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere sú predtlače. K uzatvoreniu zmluvy došlo v byte žalobkyne, pričom všetky listiny už musela mať obchodná zástupkyňa pripravené. V zmluve o spotrebiteľskom úvere poistenie uvedené bolo a žalobkyňa teda nemala možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcela získať úver, musela zmluvu ako celok prijať, teda poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totiž chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Tu je potrebné dodať, že zmluvné dojednanie o uvedenej doplnkovej službe, sledovalo skôr ekonomické záujmy žalovaného ako záujmy žalobkyne, ktorej išlo o získanie spotrebiteľského úveru za čo najvýhodnejších podmienok, nakoľko dojednané poistné je vyššie ako suma žalobkyňou platených úrokov počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (513,52 eur) a predstavovalo sumu 660 eur (48 x 13,75 eur). Pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať úver bolo podmienkou
poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto náklady, ktoré žalobkyni ako spotrebiteľovi vznikli v súvislosti s týmto poistením, mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. RPMN v zmluve je teda uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené je v zmluve aj nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Úver je tak bezúročný tiež v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie preto určil, že spotrebiteľský úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2017 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
10. V konaní nebola sporná skutočnosť, podľa ktorej žalovaný žalobkyni poskytol finančné prostriedky vo výške 1.250 eur. Žalobkyňa žalovanému uhradila 28 splátok po 50,49 eur, a teda žalobkyňa žalovanému zaplatila prostredníctvom splátok sumu vo výške 1.413,72 eur. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o čiastku 163,72 eur (1.413,72 eur - 1.250 eur). V dôsledku uvedeného bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 163,72 eur žalobkyni.
11. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu a ani nevyplýva z dohody účastníkov. Dlžník je preto podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa považovalo doručenie žaloby dňa 05.12.2019. Nasledujúci deň sa dostal žalovaný do omeškania, a preto žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 163,72 eur od 06.12.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.
12. Pokiaľ ide o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ich určení je v každom prípade daný naliehavý právny záujem a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento priamo vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
13. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, táto dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi sporovými stranami predstavuje formulárovú zmluvu, a teda nemožno ju považovať za individuálne dojednanú. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ žalovaný v podstate poukazoval na slobodnú vôľu strán pri zakladaní právneho vzťahu, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je aj dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení. Podstata spotrebiteľskej ochrany spočíva v tom, že dodávateľ spotrebiteľovi nemôže ani len predkladať neprijateľné podmienky. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou-ktorou podmienkou zaoberal. Takto súd nazeral aj na dohodu o zrážkach zo mzdy.
14. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že vo všeobecnosti je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy zákonný zabezpečovací inštitút. V spotrebiteľských vzťahoch je však potrebné skúmať aj to, či jeho dojednaním nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože ochrany, ktorej sa pred všeobecnými súdmi spotrebiteľovi dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez podpísania predloženej dohody o zrážkach zo mzdy túto dobrovoľne prijal. Je nepostačujúce kompenzovať takúto neprijateľnú dohodu len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom je vyhlásenie o jeho dobrovoľnosti.
15. Okrem toho, pri uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Podľa dohody pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi je tvorená úverom vo výške 1.250 eur a príslušenstvom v podobe úrokov vo výške
513,52 eur. Príslušenstvo ďalej tvoria náklady, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vyplynú, resp. vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Takéto vymedzenie pohľadávky je neurčité a nedostatočné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Takéto znenie dohody o zrážkach zo mzdy dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa.
16. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
17. Na základe uvedeného prvoinštančný súd vyhovel žalobkyni a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.05.2017 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
18. Rovnako neprijateľnou je spotrebiteľská rozhodcovská zmluva v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vo veci nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť ešte nepreukazuje individuálnosť dojednania. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe a žalovaný ju predkladal žalobkyni v predtlači. V rozhodcovskej zmluve sa dopĺňali len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je totiž stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento daný prípad a teda žalobkyňa mohla zmluvu prijať buď ako celok, alebo ju ako celkom odmietnuť. Žalovaný nepreukázal, aby spotrebiteľ mal reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu neprijať, odmietnuť ju a to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, respektíve jej neuzavretia. Hoci je rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom formulári, vôbec nebolo preukázané, aby v prípade nesúhlasu dlžníka s vopred pripravenou rozhodcovskou zmluvu došlo k uzatvoreniu zmluvy úverovej, teda či by spotrebiteľ dosiahol uzavretie úverovej zmluvy aj v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy. Uvedenému navyše nasvedčuje aj vyjadrenie žalobkyne, podľa ktorého v prípade, ak by nejakú listinu nepodpísala, tak by úver nedostala.
19. Rozhodcovská zmluva zároveň spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán tým, že nútila žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá návrh na rozhodcovskom súde skôr, ako začne konanie na všeobecnom súde. Žalobkyňa týmto stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Zároveň sa jedná o neprijateľnú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa sa v posudzovanej veci reálne vzdala svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupovala ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je neprijateľné. Možnosť voľby uvedená v rozhodcovskej zmluve spočívajúca v tom, že žalobkyňa mohla kedykoľvek začať konanie na všeobecnom súde, je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
20. Ani zmluvná podmienky uvedená v bode 11.1 zmluvy týkajúca sa zmluvnej pokuty nebola individuálne dojednaná. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej výšku, nakoľko je súčasťou zmluvy. Z rozhodovacej činnosti súdu je však zrejmé, že tieto zmluvné dojednania sú vopred pripravené žalovaným, sú formulárové a neumožňujú žiadny zásah do ich obsahu. Znenie zmluvnej
pokuty predstavuje neprijateľnú podmienku spôsobujúcu nevyváženosť práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta je neprimeraná, keďže dlžník je povinný ju platiť dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz, keď je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. K obdobnému záveru dospeli aj Okresný súd Rožňava v rozhodnutí vydanom vo veci 12Csp/46/2016 dňa 10.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vo veci 5Co/468/2017 zo dňa 10.04.2018, ktorý určil totožné zmluvné ustanovenie predpripravené spoločnosťou žalovaného za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú.
21. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods.2 C.s.p.
22. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť.
23. Ako dôvod uviedol, že uznesením zo dňa 21.12.2020, doručeným žalovanému dňa 27.08.2021, súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny žaloby. Napádaný rozsudok bol vydaný dňa 18.08.2021. V čase vydania rozsudku, teda nebolo uznesenie o pripustení zmeny žaloby právoplatné, čiže nebol právoplatne ustálený ani predmet sporu a súd preto o zmenenej žalobe dňa 18.08.2021 ani nemohol vydať a vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej.
24. Z napádaného rozsudku nevyplýva žiadny zákonný a ani iný dôvod, na základe ktorého posúdenie predbežnej otázky o posúdení spotrebiteľského úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2017 je predmetom a obsahom samostatného výroku a zároveň ide o predbežnú otázku pre rozhodnutie v inom výroku (o plnení). Správnosť, resp. prípustnosť výroku o určenie by neodôvodnilo ani ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ani uvedené ustanovenie neupravuje všeobecne použiteľné a procesne neobmedzené právo domáhať sa určenia bezúročnosti alebo neplatnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Novela uskutočnená zákonom č. 279/2017 Z.z. nebola prijatá k tomu, aby vzniklo všeobecne použiteľné a procesne neobmedzené právo domáhať sa určenia bezúročnosti alebo neplatnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Predmetná novela neznamená negáciu procesných podmienok prípustnosti určovacej žaloby s výnimkou jednej, a to umožniť podanie žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy v osobitnom zákone preto, aby bola splnená procesná podmienka prípustnosti takejto určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Základným ustanovením Civilného sporového poriadku objasňujúcim podstatu, zmysel a účel žaloby, je ust. § 131 C.s.p., podľa ktorého sa žalobou uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, ktoré nadväzuje na ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde s tým, že podmienky a podrobnosti súdnej a inej právnej ochrany upraví zákon (článok 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle ust. § 131 C.s.p. preto žaloba v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby súd samostatným výrokom rozhodol o predbežnej otázke, je žalobou neprípustnou. Na samostatnom určení bezúročnosti nemohla byť splnená zákonná podmienka podľa ust. § 131 C.s.p., teda že ide o uplatnenie porušeného alebo ohrozeného práva, ak išlo len o predbežnú otázku vo vzťahu k nároku, ktorý bol uplatňovaný na základe posúdenia práve danej predbežnej otázky.
25. Súd prvej inštancie vo vzťahu k poisteniu, jeho dobrovoľnosti alebo povinnosti, nezohľadnil fakt, že zmluva bola vyhotovená až na základe toho, že došlo k schváleniu žiadosti o úver, spolu s ktorou žalobkyňa vyplnila a podpísaná prihlášku do poistenia. Oba uvedené dokumenty boli podpísané zo strany žalobkyne súčasne, avšak skôr ako došlo k vyhotoveniu úverovej zmluvy zo dňa 14.05.2017. Úverová zmluva sa vyhotovila až po schválení úveru, a preto logicky zohľadňovala podanie prihlášky do poistenia. Žalovaný predsa pri schvaľovaní úveru a posudzovaní schopnosti žalobkyne splácať úver, musel prihliadať aj na záväzok vyplývajúci z platenia poistného. Až po posúdení schopnosti splácania bol vyhotovený aj návrh zmluvy. V priebehu konania žalobkyňa neuviedla a nepreukázala žiadnu skutočnosť popierajúcu obsah prihlášky do poistenia, spôsob jej podpísania, dobrovoľnosť pristúpenia do poistenia. Ani v podanej žalobe sa spôsob pristúpenia do poistenia, dobrovoľnosť vstupu nespochybnila. Žalobkyňa netvrdila, ani nepreukazovala a ani nenavrhla preukázať skutočnosti popierajúce obsah prihlášky do poistenia. Priamo z textu prihlášky vyplýva, že poskytovateľ úveru nevyžaduje poistenie schopnosti splácať úver ako podmienku pre uzavretie zmluvy o úvere, jej plnenie a poskytnutie úveru. Následne je dôležitý aj obsah úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že poistenie nie je nutné pre získanie úveru. K
záveru o bezúročnosti úveru sa dospelo na základe nesprávnych, skutkovo nepreukázaných a právne nedôvodných záverov.
26. Napádaný rozsudok je v rozpore s ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože to, či je alebo nie je nejaké ustanovenie individuálne dohodnuté, ešte neznamená, že ide alebo nejde o neprijateľnú podmienku. Ako dôvody neprijateľnosti sú uvádzané skutočnosti, ktoré nemajú oporu v platnom písanom právnom poriadku Slovenskej republiky. Ide o dôvody, ktoré ak by boli relevantné, boli by súčasťou zákonnej úpravy, ktorou sa upravili podmienky a predpoklady pre uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské vzťahy. Neprijateľnou podmienku z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje, resp. preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia Smernice upravujúcej neprijateľné podmienky nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Je nezrozumiteľné, aké ustanovenie únijného práva má súd na mysli, ak tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy má umožňovať ich obchádzanie. Označenie takýchto ustanovení označených len vo všeobecnej, neurčitej a teda nepreskúmateľnej rovine spochybňuje nielen preskúmateľnosť rozsudku, ale aj jeho objektívnosť a zákonnosť.
27. Súd prvej inštancie uviedol, že vymedzenie pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy v časti príslušenstva je neurčité. To ale nie je a v zmysle žiadneho zákona ani byť nemôže byť dôvodom neprijateľnosti. Z napádaného rozsudku pritom nie je zrejmé, prečo súd len v danej časti nerozhodol o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky označením dôvodu a výšky istiny úveru a výšky úrokov je predsa jednoznačné, určité, vecné a všeobecne zrozumiteľné. To, či dôjde k vzniku úroku z omeškania, ako dlho bude omeškanie trvať, s akou sumou vlastne omeškanie vznikne, sa v čase uzavretia úverovej zmluvy nemôže dať určiť. Výška úroku z omeškania ale vychádza z právnej úpravy, ktorá uvedené otázky špecifikuje.
28. Pri posudzovaní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 53 ods. 1, s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a celým zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.05.2017 a zákon č. 335/2014 Z.z. súd ani nepoužil, hoci ide o právnu reguláciu rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch. Rozsudok je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neumožňuje riešiť spor v inom type rozhodcovského konania ako v tom, ktoré je upravené v zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy súd hodnotí na základe skutočnosti, ktorá nastáva po jej uzavretí a to momentom podania žaloby rozhodcovskému súdu v rozhodcovskom konaní. Úprava v zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby dodávateľa. Argumenty súdu, pre ktoré by rozhodcovská zmluva mala byť neplatnou a neprijateľnou, sú postavené na záveroch, ktoré odporujú zákonu č. 335/2014 Z.z. Okrem už spomínanej možnosti aby spotrebiteľský rozhodcovský spor inicioval aj dodávateľ, tiež v prípade tvrdenia o mieste rozhodcovského konania ide o závery odporujúce uvedenému zákonu. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neurčuje miestnu príslušnosť, predpokladá dokonca, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie bude spravidla písomné. Pre podanie žaloby alebo pre začatie konania, okrem uzavretia rozhodcovskej zmluvy, zákon nevyžaduje žiadne osobitné súhlasy spotrebiteľa a ani neurčuje, že len spotrebiteľ môže podať žalobu.
29. Čo sa týka ustanovenia upravujúceho zmluvnú pokutu, toto neumožňuje platiť pokutu dvakrát za to isté porušenie a ak to súd tvrdí, ide o uvádzanie nepreukázaných a vecne nedôvodných záverov. Sankcia za omeškanie vzniká pri omeškaní splátky od prvého dňa omeškania. Ak dôjde k zosplatneniu pre omeškanie viac ako tri mesiace a teda zostatok úveru sa stane splatným, prvým dňom omeškania zosplatneného dlhu je iný dátum ako prvý deň omeškanej splátky. Logicky teda je možné sankciu pri konkrétnej splátke uplatňovať len od omeškania splátky do zosplatnenia celého dlhu a po zosplatnení len od omeškania zosplatneného dlhu. Iný záver nemá oporu v žiadnom ustanovení zmluvy, je svojvoľnou a nesprávnou interpretáciou.
30. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
31. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
32. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na skutočnosť, podľa ktorej v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebolo právoplatné uznesenie o pripustení zmeny žaloby. V priebehu konania žalobkyňa podaním zo dňa 07.10.2020 označeným ako „Vyjadrenie vo veci samej“ rozšírila pôvodnú žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a o zaplatenie sumy 163,72 eur s prísl. o ďalšie nároky, ktorými sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Toto podanie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 23.10.2020 a žalovaný sa k tomuto podaniu vyjadril dňa 30.10.2020. Zmena žaloby bola následne pripustená na pojednávaní konanom dňa 21.12.2020, ktorého sa ale nezúčastnil žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Za takejto situácie bolo preto povinnosťou prvoinštančného súdu doručiť uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby právnemu zástupcovi žalovaného (§ 142 ods. 2 C.s.p.). K doručeniu uznesenia o pripustení zmeny žaloby zo dňa 21.12.2020 č.k. 20Csp 248/2019 - 195 právnemu zástupcovi žalovaného došlo až dňa 27.08.2021, teda po vyhlásení napadnutého rozsudku dňa 18.08.2021. Nedoručenie uznesenia o pripustení zmeny žaloby síce predstavuje nesprávny procesný postup, avšak nie taký, ktorý by znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovanému, ako to už bolo skôr konštatované, zmenená žaloba doručená bola a k tejto sa žalovaný aj vyjadril. V čase rozhodovania veci odvolacím súdom bol navyše tento nedostatok spočívajúci v nedoručení uznesenia o zmene žaloby odstránený. Za takejto situácie dôvod pre zrušenie rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. daný nebol.
33. Nesprávnou je i argumentácia žalovaného poukazujúca na neprípustnosť žaloby v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
34. Podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
35. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a podobne. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Ako zákonodarca ďalej v dôvodovej správe uvádza, medzi osobitné predpisy podľa písm. d) ust. § 137 C.s.p. patria napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a podobne. Novinkou je tiež ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa od 01.01.2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
36. V danej veci sa žalobkyňa domáhala okrem iných nárokov aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy zo dňa 14.05.2017. Je teda zrejmé, že si uplatňovala nárok na určenie právnej skutočnosti a to žalobou podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru malo v čase rozhodovania prvoinštančného súdu základ v predpise hmotného práva, a to konkrétne v ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na uvedené predstavovala žaloba žalobkyne zákonom predpokladaný spôsob ochrany jej práv. V tejto situácii bolo nadbytočné, aby sa konajúci súd zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, ktorú otázku by bol povinný skúmať len pri žalobe podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. a nie pri žalobe podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p.
37. Pre posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru právne významnou skutočnosťou bolo vyriešenie otázky, či uzatvorením poistenia bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
38. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
39. Žalobkyňa už v podanej žalobe poukázala na to, že k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo v jej byte, pričom okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej na podpis boli predložené aj ďalšie listiny, medzi ktorými bola i spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a prihláška do poistenia. Vo vzťahu k týmto dokumentom jej bolo vysvetlené, že ak chce získať finančné prostriedky, tieto dokumenty podpísať musí. V opačnom prípade jej finančné prostriedky poskytnuté nebudú. Na tomto svojom tvrdení žalobkyňa zotrvala počas priebehu celého konania. K otázke uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podpisovania listín predložených žalobkyni spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sa žalobkyňa vyjadrovala na pojednávaní konanom dňa 22.06. 2020. Na toto pojednávanie bola žalobkyňa predvolaná z dôvodu potreby jej vypočutia. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu zdôraznila, že zo strany finančnej agentky jej boli predložené na podpis listiny s upozornením, že ak nejakú listinu nepodpíše, úver nedostane.
40. Výsluch žalobkyne ako strany sporu je štandardným dôkazným prostriedkom opierajúcim sa o ust. § 195 C.s.p. Tento dôkazný prostriedok slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak, najmä listinami, či inými dôkaznými prostriedkami.
41. Za dôkaz opaku nemožno považovať ani vyjadrenie PhDr. N. R., finančnej agentky, zo dňa12.08.2020 (č.l. 96 spisu) a zo dňa 12.07.2021 (č.l. 185 spisu), ktorá si na proces uzatvárania zmluvného vzťahu so žalobkyňou vôbec nepamätala a preto ho ani popísať nevedela.
42. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2017 nepochybne vyplýva, že žalovaný do vopred pripravenej formulárovej zmluvy zakomponoval aj informácie o náhrade poistného s tým, že prihláškou do poistenia si žalobkyňa zvolila súbor poistenia „balík A“ s výškou náhrady poistného 13,75 eur mesačne pri počte platieb 48 s tým, že splatnosť prvej platby náhrady poistného nastane dňa 15.06.2017 a splatnosť poslednej platby náhrady poistného dňa 15.05.2021. Zároveň bolo dojednané, že veriteľ ako poistník je oprávnený vypovedať poistenie vo vzťahu k dlžníkovi podľa ust. článku 18 ods. 18.1 písm. e) rámcovej poistnej zmluvy, t.j. v súlade s ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku koncu poistného obdobia. Možnosť vypovedať poistenie bola daná iba žalovanému ako veriteľovi. Dňa 14.05.2017 žalobkyňa podpísala aj prihlášku do poistenia, v ktorej ale nevystupovala ako zmluvná strana uzatvárajúca zmluvu, ale len ako poistená osoba. Podpisom prihlášky sa žalobkyňa zaviazala platiť žalovanému náhradu poistného spolu s mesačnou splátkou úveru. Informácie o možnom zániku poistenia neboli uvedené ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ani v prihláške do poistenia.
43. Hoci v prihláške do poistenia sa konštatuje, že pristúpenie k poisteniu na základe podpísania prihlášky do poistenia nie je podmienka uzatvorenia a vykonávania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob uzatvárania zmluvy, okrem vyjadrenia samotnej žalobkyne, svedčí o tom, že poistenie bolo predpokladom pre získanie spotrebiteľského úveru zo strany žalobkyne. K uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a k podpísaniu ďalších listín zo strany žalobkyne došlo v jej byte, do ktorého sa za účelom podpísania príslušných listín dostavila finančná agentka PhDr. N. R.. S prihliadnutím na strojovo vyplnené údaje listín predložených na podpis žalobkyni je nepochybné, že finančná agentky musela mať tieto listiny pripravené už vopred pred ich samotným podpisom. V zmluve o spotrebiteľskom úvere teda bolo už vopred bez akéhokoľvek zmocnenia od žalobkyne uvedené, že táto si zvolila súbor poistenia „balík A“. Spôsob predkladania zmluvy o spotrebiteľskom úvere s vopred vyplneným údajom o zvolenom súbore poistenia nesvedčí o tom, že žalobkyňa bola zrozumiteľne informovaná a následne daná jej jednoznačná možnosť voľby slobodne sa vyjadriť, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Práve naopak, takýto postup len potvrdzuje tvrdenie žalobkyne o vylúčení možnosti uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez poistenia. Záver, podľa ktorého poistenie nebolo žalobkyňou akceptované dobrovoľne, má tak oporu vo vykonanom dokazovaní.
44. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
45. V prejednávanej veci žalovaný pri výpočte RPMN a pri určení celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezohľadnil náklady poistného, hoci tak urobiť mal, nakoľko získanie spotrebiteľského úveru bolo podmienené uzatvorením poistenia. V zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru, alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
46. Ak žalovaný pri výpočte RPMN nezahrnul náklady na poistenie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
47. Rovnako, vzhľadom na neuvedenie nákladov poistenia, je nesprávne uvedená aj ďalšia náležitosť vyplývajúca z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. I s nedostatkom tejto náležitosti je spojená sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, povinnosťou žalobkyne bolo uhradiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru vo výške 1.250 eur. Keďže žalovanému žalobkyňa uhradila celkovo čiastku 1.413,72 eur, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 163,72 eur (1.413,72 eur - 1.250 eur). Takto získané plnenie bez právneho dôvodu je preto žalovaný povinný vydať žalobkyni v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 451 Občianskeho zákonníka.
48. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy a spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, tieto boli síce uzatvorené na samostatných listinách, avšak i tak majú charakter štandardnej zmluvnej podmienky užívanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva boli uzatvorené na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
49. Ust. § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Rovnako tak zákon č. 335/2014 Z.z. umožňoval uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Aj pre vyššie označené právne úkony platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
50. Právny úkon je v ust. §34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
51. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
52. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ako aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzatvorené so spotrebiteľom, ak majú byť právom akceptovateľné ako prejav zmluvnej autonómie, musia
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
53. Z uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia dohody za neprípustné považovalo zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
54. V súvislosti so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou je potrebné skonštatovať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcovským súdom, na ktorý zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú.
55. Čo sa týka samotného uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, jej uzavretím nesmelo byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, čo nepochybne vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
56. Podľa už skôr spomínanej výpovede žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 22.06.2020, celý proces podpisovania dokumentov predložených žalobkyni zo strany finančnej agentky PhDr. N. R. trval asi pol hodiny. Vzhľadom na rozsah predložených dokumentov, medzi ktorými boli aj tri zmluvy, a to zmluva o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy, je potrebné s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skonštatovať, že po prečítaní množstva predloženej dokumentácie žalobkyni už nezostal žiaden priestor na získanie potrebných informácií o jednotlivých právnych úkonoch uzatváraných spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Tieto informácie mala poskytnúť finančná agentka uzatvárajúca zmluvy so žalobkyňou. Splnenie tejto povinnosti žalovaný ničím právne významným nepreukázal. Preukázanie splnenia informačnej povinnosti ani nie je objektívne možné, nakoľko finančná agentka PhDr. N. R. vo vyjadrení zo dňa 12.07.2021 prehlásila, že žiadnu dokumentáciu o klientoch si neviedla. Pri takomto prístupe zo strany finančnej agentky preto neexistuje žiaden dôvod neuveriť tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorého uzatvorenie spotrebiteľskej úverovej zmluvy bolo v rozpore s právnymi predpismi podmienené uzatvorením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva tak predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
57. Neprijateľnou je tiež zmluvná podmienka uvedená v bode 11.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2017. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (14,6 % ročne). Okrem tejto povinnosti
v prípade, ak sa stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, mal dlžník aj ďalšiu povinnosť a to povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (14,6 % ročne). Z tohto zmluvného dojednania pritom vôbec nevyplýva, aby v prípade zosplatnenia sankcia v podobe zmluvnej pokuty pri konkrétnej neuhradenej splátke sa mala uplatňovať len do zosplatnenia celého dlhu. Práve naopak, zo slovného spojenia použitého v bode 11.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva povinnosť pre dlžníka po zosplatnení uhrádzať dve zmluvné pokuty a nie len jednu.
58. Navyše, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, okrem zmluvnej pokuty vznikla dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne. Dojednaná zmluvná pokuta, aj za predpokladu, ak by nedošlo k zosplatneniu, by v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky skoro o trojnásobok presahovala zákonný úrok z omeškania, čo rozhodne nemožno považovať za primerané. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 53 ods. 4 písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval aj ustanovenia požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
59. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.
60. Zároveň odmietol odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) C.s.p.). Podľa ust. § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V prípade zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti len žalobkyňa mala postavenie strany, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a preto len žalobkyňa mohla proti tomuto výroku podať odvolanie. Toto právo žalobkyňa nevyužila.
61. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
62. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).