Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/227/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanej: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X/ XX, D., o zaplatenie 808,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 16. apríla 2018, č. k. -148, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky z 16. apríla 2018, č. k. -148 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 16. apríla 2018, č. k. -148 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a ani jednej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.)

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorému bola pridelená spisová značka , domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 808,36 Eur s úrokmi vo výške 144,97 Eur a 670,77 Eur, s úrokmi vo výške 25,50 % ročne zo sumy 808,36 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 808,36 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 14,38 Eur a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Veriteľ“) uzatvorila so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.500,00 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť za jeho poskytnutie úrok vo výške 25,5 % ročne. Žalovaná však poskytnutý úver riadne nesplácala (došlo len k jeho čiastočnému splateniu), v dôsledku čoho bola Veriteľom upozornená na možnosť zosplatnenia úveru. Následne, keďže dlžná suma nebola uhradená, pristúpil Veriteľ k zosplatneniu úveru listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 13.06.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky Veriteľa zo Zmluvy o úvere na žalobcu.

3. Žalovanej sa napriek opakovaným pokusom súdu prvej inštancie nepodarilo žalobu doručiť. Na úradnej tabuli a webovej stránke súdu prvej inštancie preto tento súd zverejnil dňa 16.11.2017 oznámenie o podanej žalobe v zmysle ust. , čím sa žaloba dňom 02.12.2017 považuje za doručenú. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Žalobca sa k veci vyjadril na výzvu súdu prvej inštancie svojím podaním zo dňa 23.03.2018, v ktorom zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe a doplnil, že si uplatňuje nárok na zmluvné úroky

z istiny úveru až do zaplatenia, pričom poukázal na príslušné ustanovenia . Ďalej uviedol, že listina Aktuálny stav úveru, ktorú predložil ako prílohu žaloby, je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu, pretože bankový informačný systém, z ktorého bola taká listina vyhotovená, zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom obsiahnutých. Z uvedenej listiny vyplýva, že žalovaná čerpala úver v žalobcom uvádzanej výške a zaplatila na ne celkovo sumu 1.563,36 Eur, z ktorej bola suma 133,08 Eur započítaná na poplatky, suma 738,64 na úroky a úroky z omeškania a 691,64 Eur na istinu. Pokiaľ ide o úroky uvedené v listine Aktuálny stav úveru, suma 144,97 Eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia Zmluvy do 19.09.2014 a suma 670,77 Eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 19.09.2014 do 31.05.2017. Poplatky boli žalovanej podľa žalobcu účtované v súlade so Sadzobníkom, a to za upomienky. Žalobca poukázal na článok 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, podľa ktorého sa „platby od Klienta voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaná sa Zmluvou o úvere zaviazala úver splácať v pravidelných 40 mesačných splátkach po 59,62 Eur, z ktorých 57,00 Eur bola splátka istiny a úroku a 2,62 Eur poplatok za poistenie úveru. Poistenie podľa žalobcu celkom zjavne nebolo povinné na získanie úveru žalovanou, preto sa nemá započítavať do nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Pokiaľ ide o úroky, suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 865,44 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 15,03 Eur, teda spolu vo výške 880,47 Eur, od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovanej vo výške 738,64 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 141,83 Eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 556,27 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 114,53 Eur, teda spolu vo výške 670,80 Eur. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy proti sume uvedenej vo výpise vzniká zaokrúhlením jednotlivých súm bankovým informačným systémom. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora C42/15. Pokiaľ ide o nárok na zmluvné úroky, poukázal žalobca na a uzavrel, že nie je možné stratiť nárok na zmluvný úrok, kým nebola zaplatená istina úveru, t. j. vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nestráca veriteľ právo účtovať dlžníkovi dohodnutý úrok. Žalobca taktiež uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovanej. Zároveň žalobca dal súdu do pozornosti ust. . Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Peňažný záväzkový právny vzťah môže byť chápaný ako hlavý alebo vedľajší. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej sumy peňazí. Vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru dňa 19.09.2014. V tejto súvislosti dal do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 19.09.2014, ale až dňa 06.10.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 29.09.2014, avšak, v zmysle článku 3., II. časti Všeobecných obchodných podmienok, bod 3.4. sa pri doručovaní v poštovom styku považujú písomnosti za doručené v tretí deň po ich odoslaní. Z predloženej poštovej obálky vyplýva, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom bola zo strany právneho predchodcu žalobcu daná na poštovú prepravu dňa 22.09.2014, čím sa dňa 25.09.2014 považovala výzva na splatenie

úveru s príslušenstvom za doručenú. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom bola žalovanej daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovanej uplynula dňa 05.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 06.10.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Podľa žalobcu je ďalej na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, nevyhnutné aplikovať ustanovenia , keďže zákonodarca až s účinnosťou od 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami . Toto tvrdenie nachádza oporu aj v Uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. . Žalobca napokon vo svojom vyjadrení uviedol, že pri vyhotovovaní žaloby došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní, keďže si nárok na úrok a úrok z omeškania uplatnil až od 08.06.2017, pričom správne má byť uplatnený od 01.06.2017. V tejto súvislosti opravil petit žaloby tak, že správne má znieť: „Žalovaný je povinný v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi: a) istinu 808,36 Eur; b) úroky vo výške 144,97 Eur, c) úroky vo výške 670,77 Eur, d) úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 808,36 Eur vo výške 25,5 % p.a. zo sumy 808,36 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, e) poplatky vo výške 14,38 Eur.“.

5. Keďže požadovanie ďalšieho príslušenstva vyplývajúceho z pôvodne uplatneného nároku sa nepovažuje za zmenu žaloby, súd prvej inštancie úpravu petitu žalobcom len vzal na vedomie.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná uzavrela s Veriteľom dňa 12.09.2011 Zmluvu o úvere č. 4142733911, v zmysle ktorej sa Veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.500 Eur pri úrokovej sadzbe 25,50 % p.a. a žalovaná sa zaviazala ho splatiť v 40 mesačných splátkach po 59,62 Eur vždy k 12. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 12.01.2015. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov: 781,06 Eur, údaj o RPMN banky vo výške 31,72 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 45,11 %. Veriteľ a žalovaná sa v Zmluve o úvere dohodli na poistení schopnosti žalovanej splácať úver, a to v rozsahu základného súboru poistenia, pričom sekcia Zmluvy, ktorá pojednáva o poistení je formulovaná nasledovne: „Žiadam o poistenie schopnosti splácať úver a vyhlasujem, že spĺňam podmienky pre vznik zvoleného súboru poistenia uvedené v bode 11.5. Obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva“, pričom v nasledujúcom riadku má spotrebiteľ možnosť si vybrať, či žiada o základný súbor alebo komplexný súbor poistenia. Zmluva o úvere teda neobsahovala možnosť žalovanej neuzavrieť poistenie, keď predformulovala jej žiadosť o poistenie a umožnila jej len si zvoliť z jeho dvoch druhov. Ďalej bolo v Zmluve o úvere ohľadom poistenia uvedené: „Všetky informácie o poistení a podmienky poistenia, vrátane poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok sú k dispozícií na každom Obchodnom mieste. Klient vyhlasuje, že sa s týmito informáciami oboznámil, zvolené poistenie si vybral slobodne, bez nátlaku a vyhovuje jeho potrebám. Ak má Klient špecifické požiadavky a potreby v súvislosti s poistením, uvedie ich do voľného priestoru v bode 3.1 Zmluvy o úvere. Klient ďalej vyhlasuje, že pravidelné platenie nákladov spojených s poistením s ohľadom na čistý príjem, životné náklady a prípadné úverové zaťaženie v čase podpisu tejto Zmluvy o úvere nemá preňho negatívny vplyv.“. Zmluva o úvere pozostávala z Veriteľom a žalovanou podpísaného formulára. V Zmluve o úvere (vo formulári) bolo v bode [3] ods. [2] uvedené: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a Informáciami o poistení podľa Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička [Formulár], ktoré je dostupné na Obchodnom mieste Banky. Ak Klient požiadal v ZoÚ o zriadenie osobného účtu s Balíkom služieb, ktorý zahŕňa aj vydanie a vedenie debetnej platobnej karty, tieto vzťahy sa riadia Obchodnými podmienkami pre osobný účet a Obchodnými podmienkami pre debetnú platobnú kartu. Klient súhlasí, že podpis na tejto ZoÚ je jeho Podpisovým vzorom k zriadenému osobnému účtu.“. Z uvedenej formulácie podmienok Zmluvy o úvere, ako aj z absencie podpisu žalovanej na ostatnej zmluvnej dokumentácií, súd prvej inštancie zistil, že žalovaná podpísala len formulár Zmluvy o úvere a oboznámila sa so znením v ňom odkazovanej zmluvnej dokumentácie (Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok pre úver, Sadzobníka atď.), ktorá jej však nebola odovzdaná ani písomne ani na inom trvanlivom médiu. Žalovaná úver čerpala v dohodnutej výške 1.500,00 Eur, avšak nesplácala ho riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnila. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 02.09.2014 a z predloženého podacieho hárku súd prvej inštancie zistil, že Veriteľ žalovanú vyzval na

zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým bola viac ako 90 dní v omeškaní. Súčasne ju upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude Veriteľ oprávnený využiť ustanovenie a vyhlásiť úver predčasne splatným. Predmetný list žalovanej zaslal doporučenou poštou na adresu jej trvalého pobytu. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.09.2014 súd prvej inštancie zistil, že Veriteľ žalovanej odoslal na adresu jej trvalého pobytu oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ju informoval o tom, že sa jej dlh zo Zmluvy stal splatným v celosti a vyzval na úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súd prvej inštancie uzavrel, že Veriteľ platne vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu po splatnosti a následne pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti, pričom obe zásielky boli preukázateľne doručované na správnu adresu žalovanej, ktorá si minimálne druhú z nich neprevzala v odbernej lehote. Strany sa v bode 3.4 Všeobecných obchodných podmienok dohodli, že pri doručovaní písomností v poštovom styku sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní, ak sa nepreukáže skorší termín ich doručenia (odoslanie nastalo 22.09.2014, za doručenú sa zásielka považuje dňom 25.09.2014). Lehota na plnenie celého predčasne splatného dlhu tak žalovanej uplynula 06.10.2014. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 13.06.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu.

7. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia ; , , , , , , , , , , a ; nariadenia vlády ; a o bankách ako aj , , , a o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „“) pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

8. Súd prvej inštancie k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah ( ), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala na rozdiel od Veriteľa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v ) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti , a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu/Veriteľa a žalovanej založený Zmluvou o úvere aplikoval súd prvej inštancie ustanovenia (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Uzavretú Zmluvu súd prvej inštancie zároveň podriadil aj pod právny režim .

9. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie . Zmluva o úvere vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa bez ďalšieho, čo nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v , ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (teda výšku úveru po prirátaní celkovej výšky nákladov). Súd prvej inštancie preto považuje Zmluvu v tomto bode za rozpornú so . Zmluva o úvere ďalej v rozpore s neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď udáva len, že výška splátky je 59,62 Eur. Ako však vyplýva z Predpisu splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý súdu prvej inštancie predložil žalobca, splátky č. 39 a 40 mali byť žalovanou zaplatené v odlišnej výške ako 59,62 Eur (konkrétne 55,83 Eur a 2,62 Eur), čo bolo Veriteľovi známe už v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Na to, aby bola Zmluva o úvere v súlade s požiadavkou , síce postačuje, aby uviedla jediný údaj o celkovej výške splátky, ktorú je spotrebiteľ povinný platiť (teda bez rozpisu na istinu, úrok a poplatky, ako judikoval i Najvyšší súd SR), to však len za predpokladu, že sa táto výška splátky v čase nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so zákonom taká prax veriteľa, ktorý v Zmluve o úvere neuvedie výšku posledných dvoch splátok napriek tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že budú iné ako

je výška predchádzajúcich splátok. Z Predpisu splátok dokonca vyplýva, že celý úver mal byť žalovanou uhradený už splátkou č. 39, keď splátka č. 40 mala byť vo výške 2,62 Eur a celá mala byť použitá len na úhradu poistného. V takom prípade Zmluva o úvere uvádza nesprávny údaj o počte splátok (správne 39), ako aj o dátume konečnej splatnosti úveru (správne 12.12.2014). V Zmluve o úvere ďalej nie sú v rozpore so vôbec uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN. Z listiny „Kalkulačka pre výpočet RPMN“, ktorú žalobca predložil súdu prvej inštancie so svojím podaním zo dňa 23.03.2018, pritom vyplýva, že bol žalovanej účtovaný poplatok za poskytnutie úveru 29,87 Eur a poplatok za vedenie úverového účtu 0,76 Eur, čo v Zmluve o úvere nie je vôbec uvedené. V tomto bode preto súd prvej inštancie považuje Zmluvu tiež za rozpornú so . Pre doplnenie a úplnosť argumentácie súd prvej inštancie uvádza, že nebola splnená ani požiadavka zákona na zachovanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľovi neboli odovzdané v písomnej forme alebo na inom trvanlivom médiu jednotlivé časti zmluvnej dokumentácie, a to najmä, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník, pričom práve v nich sú obsiahnuté niektoré zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v , ktorých absencia v uzavretej zmluve automaticky spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Aj z tohto dôvodu je teda Zmluvu o úvere potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

10. Keďže Zmluva o úvere: a) nebola uzavretá písomne, b) vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, c) neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN, d) vôbec neuvádza výšku splátok č. 39 a 40, ktorých výška mala byť odlišná od splátok č. 1-38, e) neuvádza správny údaj o počte splátok, ani o termíne konečnej splatnosti úveru, sú splnené podmienky stanovené v ust. a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola povinná vrátiť žalobcovi / Veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 1.500,00 Eur. Ako vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017, ako aj z vyjadrenia žalobcu, žalovaná na úhradu svojich dlhov zaplatila celkovo sumu 1.563,36 Eur, teda dokonca viac ako bola jej povinnosť. Súd prvej inštancie žalobu v celosti zamietol, pretože istinu úveru žalovaná zaplatila ešte pred zosplatnením a na zmluvné úroky a poplatky s prihliadnutím na skutočnosť, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobca nemá nárok.

11. Pokiaľ ide o dojednané poistenie, súd prvej inštancie uvádza, že spôsob, akým Veriteľ dojednal poistné nemôže požívať právnu ochranu. Poistenie ako také bolo žalovanej nanútené, je vopred formulované v Zmluve o úvere. Vyhlásenie spotrebiteľa, vykonané zakrížikovaním políčka, o tom, že spĺňa podmienky na vznik poistenia, ktoré Veriteľ vopred pripravil pre všetky typy tohto úveru, zjavne sleduje len cieľ Veriteľa uzavrieť takýto poistný vzťah, pretože bol zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia. Podmienky poistenia, rozsah poistenia, výšku poistného, splatnosť a podobne Zmluva neobsahuje. Okrem toho, výška poistného nebola ani v Zmluve o úvere vôbec špecifikovaná, čo odporuje i náležitostiam poistnej zmluvy podľa . Z toho dôvodu považuje súd prvej inštancie dohodnuté poistenie za neplatné v súlade s a zo žalovanou zaplatenej sumy neodrátaval sumu uhradeného poistného.

12. Žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania ani zo splátok pred zosplatnením, pretože z jeho procesných úkonov nevyplýva napriek jeho zákonom stanovenej povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej konkrétna výška uplatňovaných úrokov z omeškania pri zohľadnení jednotlivých splátok žalovanej a súd prvej inštancie aktivitu žalobcu v tomto smere suplovať nemôže. Žalobcom predložené výpočty vychádzajú zo sumy splátky vo výške 57 Eur, v ktorej však bola zahrnutá splátka istiny aj zmluvného úroku, pričom na zmluvný úrok žalobca nemá, ako je vyššie uvedené, nárok a preto mu z neho neprináleží ani úrok z omeškania.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie posudzoval úspech vo veci. Keďže súd prvej inštancie žalobu v celosti zamietol, v konaní bola v 100 % úspešná žalovaná. Z dôvodu hospodárnosti však súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil so zamietnutím žaloby, poukázal na odvolacie dôvody podľa , d), , , , (ďalej len „“) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia.

15. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že čo sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bola žalovaná oboznámená v samotnej Zmluve v časti 3. Podotýka, že údaj o výške poskytnutého úveru ako aj o celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je, podľa právneho názoru žalobcu, šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. Žalobca v tomto (opätovne) poukazuje na rozsudok Súdneho dvora sp. zn. . Je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bola žalovaná na uvedenú skutočnosť upozornená priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru, čo je zároveň v rozpore s eurokonformným výkladom . Čo sa týka údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-42/15, zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Žalobca má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške, počte a termíne jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že uvedenú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje matematický spočítanú celkovú čiastku úveru ako aj výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Ďalej žalobca v odvolaní uvádza, že nemožno súhlasiť s výkladom súdu prvej inštancie, že v Zmluve nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN. Všetky údaje, ktoré boli potrebné na výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Zmluva o úvere obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky, ako aj dátum konečnej splatnosti, ako aj počet mesačných splátok. Z uvedeného preto nie je zrejmé, ktoré údaje podľa názoru súdu neboli uvedené. Rovnako tak žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna výška RPMN. Žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe . Vzorec výpočtu RPMN, žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 39. splátka úveru bola len vo výške 56,33 Eur a 40. splátka úveru už bola vo výške 0 Eur. Čo sa týka poistenia, tak v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru. V prípade zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Žalobca dodáva, že žalovaná si sama vybrala v zmluve možnosť platby v hotovosti. Nakoľko žalovaná si vybrala splácanie úveru v hotovosti, predmetný poplatok vo výške 0,76 eur predstavuje poplatok za každú takúto realizovanú platbu. V kalkulačke pre výpočet RPMN je síce uvedené, že sa jedná o poplatok za vedenie úverového účtu, avšak jedná sa o interný dokument banky, do ktorého sa do uvedenej kolóny vpisujú údaje, ktoré majú vplyv na výpočet RPMN. Rovnako tak bola žalovaná informovaná aj o poplatku za poskytnutie úveru v hotovosti, a to vo výške 29,87 Eur. Na základe uvedeného je zrejmé, že výška RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. V súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere nebola uzavretá písomne, žalobca poukazuje na skutočnosť, že Obchodné podmienky pre úver sú priamo predtlačené na druhej strany Zmluvy. Uvedené Obchodné podmienky nie sú tzv. pevne spojené so zmluvou, ale sú jej neoddeliteľnou súčasťou, nakoľko sú priamo vytlačené na druhej strane zmluvy. Zároveň dáva súdu do pozornosti tú skutočnosť, že

kompletná úverová dokumentácia pozostávajúca zo zmluvy o úvere a jej súčastí, vrátene Všeobecných obchodných podmienok, bola žalovanej riadne odovzdaná, prevzatie ktorých potvrdila aj podpisom žiadosti. Rovnako v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Žalobca v tomto poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje odkaz na Všeobecné obchodné podmienky ako aj na sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky, a.s.. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Žalobca má za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z SR.

16. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej doručené na adresu Mestského úradu v Malackách, ktoré si žalovaná neprevzala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

17. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

18. V priebehu odvolacieho konania žalovaná dňa XX.XX.XXXX zomrela, preto odvolací súd uznesením zo dňa 20. apríla 2022, č. k. -256 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnou nástupkyňou žalovanej: Y.

19. K jednotlivým odvolacím námietkam (odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný - ) odvolací súd uvádza nasledovné:

20. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, a to najmä pre účely riadneho prieskumu uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z hľadiska jej súladu s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, a to z dôvodu, že poskytnutý úver je nevyhnutné považovať za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia , , a svoje dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, aj dostatočne vysvetlil, keď sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal s podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami významnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnom a bezpoplatkovom charaktere predmetnej úverovej zmluvy. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý súdny proces.

21. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu veci dospel k správnemu záveru, že predmetná Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu dňa 12.09.2011 neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti. Odvolací súd v tomto smere poukazuje najmä na to, že, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, v Zmluve o úvere nie je riadne a celkom jednoznačne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa bez ďalšieho, hoci ust. uvedenie celkovej čiastky celkom nepochybne vyžaduje. V tejto súvislosti je v nadväznosti na argumentáciu žalobcu v odvolaní, že celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje, potrebné poukázať na to, že celkovú čiastku takto nie je možné v danom prípade vypočítať. V písomne uzavretej Zmluve o úvere sa totiž na jednej strane uvádza suma poskytnutého úveru vo výške 1.500 Eur a celková suma nákladov

781,08 Eur, čo spolu predstavuje sumu 2.281,08 Eur, avšak na strane druhej súčet všetkých úverových splátok podľa zmluvy (40 splátok po 59,62 Eur) predstavuje sumu 2.384,08 Eur. Nie je teda zrejmé, ktorú z uvedených celkových súm vyplývajúcich z "banálneho matematického" výpočtu mala vlastne žalovaná podľa zmluvy o úvere zaplatiť. Vzhľadom na uvedené, keď v Zmluve o úvere nie je osobitne uvedená celková suma, ktorú má dlžník veriteľovi zaplatiť a túto sumu nemožno vzhľadom na vzájomne si odporujúce údaje v zmluve objektívne zistiť ani matematickým výpočtom, treba považovať za správny záver súdu prvej inštancie o absencii náležitostí predmetnej Zmluvy o úvere vyplývajúcich z ust. , čo má v zmysle ust. citovaného zákona za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov; a tomto smere preto ani námietky žalobcu v odvolaní nemôžu obstáť.

22. Pojem celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, použitý v je legálne definovaný v tohto predpisu ako: „súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Legálna definícia pojmu celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom je uvedená v , pričom ide o všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z ustanovenia v spojení s a teda vyplýva, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj poplatky za doplnkové či vedľajšie služby spojené so spotrebiteľským úverom. Tento údaj nemá zahŕňať iba také doplnkové či vedľajšie služby, ktorými nie je podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Poistenie schopnosti splácať úver bolo poňaté do textu vlastnej zmluvy a zahrnuté medzi ostatné úverové podmienky, ako výška úveru, úroková sadzba, počet a výška splátok atď. Nie je na samostatnom dokumente a nie je graficky ani systematicky odlíšené od zvyšku zmluvy. Z pohľadu priemerného spotrebiteľa sa teda predmetné dojednanie javí ako integrálna súčasť zmluvy. Spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si variant bez poistenia, v zmluve nie je žiaden priestor prejaviť osobitný súhlas alebo nesúhlas s poistením, a nie je ani zrejmé, aký by to mohlo mať eventuálne dopad na poskytnutie úveru alebo jeho výšku. Z Obchodných podmienok žalobcu možnosť nevybrať si poistenie rovnako nevyplýva. Poistné je podľa nich kryté poplatkom za poistenie úveru, ktorý je priamo súčasťou zmluvných podmienok a navyšuje sa oň splátka. Spotrebiteľ mal zjavne záujem o uzavretie zmluvy o úvere a jeho ekonomický záujem bol získať úver. Spolu s tým mu však žalobca nanútil i poistenie schopnosti splácať úveru, bez možnosti prejaviť s ním súhlas alebo nesúhlas. Spotrebiteľ mal iba možnosť zmluvu o úvere spojenú s poistením uzavrieť alebo neuzavrieť ako celok.

23. Zároveň odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na to, že dôsledkom absencie náležitého vymedzenia celkovej čiastky, ktorú má dlžník zaplatiť, je i to, že úverová zmluva neobsahuje uvedenie skutočnej RPMN, keď pre výpočet RPMN je celková výška nákladov za poskytnutie úveru rozhodujúca. Neopodstatnene v tomto smere žalobca v odvolaní poukazuje na to, že súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý do jeho kalkulačky implementoval externý dodávateľ s garanciou správnosti výpočtu RPMN s tým, že v predmetnom výpočte je vidieť, že 39. splátka úveru bola len vo výške 56,33 Eur a 40. splátka úveru bola len vo výške 0 Eur. Odhliadnuc od skutočnosti, že garancia externého dodávateľa sama osebe nezaručuje správnosť výpočtu, v rozpore s tvrdením žalobcu v odvolaní o nulovej výške 40. splátky úveru boli v Zmluve o úvere dohodnuté všetky splátky (v počte 40) vo výške 59,62 Eur. Za tohto stavu potom treba aj RPMN v zmluve o úvere považovať za uvedenú nesprávne, čo má rovnako v zmysle ust. za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Na uvedenom nič nemôže zmeniť ani argumentácia žalobcu, ktorý v odvolaní tvrdí, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotná žalovaná si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. V texte predmetnej zmluvy o úvere je totiž celkom jednoznačne dohodnuté, že žalovaná je povinná splatiť úver v 40. splátkach po 59,62 Eur.

24. Taktiež, čo sa týka námietky žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje predpoklady výpočtu RPMN, tak ani s touto sa odvolací súd nestotožňuje. Zo znenia nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým výkladom daného zákonného ustanovenia. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne vyžaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto RPMN, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 24.02.2021). Avšak, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, v predmetnom prípade z listiny „Kalkulačka pre výpočet RPMN“, ktorú žalobca predložil súdu prvej inštancie svojím podaním zo dňa 23.03.2018 vyplýva, že žalovanej bol účtovaný aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 29,87 Eur a poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 0,76 Eur, čo v zmluve o úvere vôbec nie je uvedené, a tvorí taktiež súčasť predpokladov pre výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov.

25. Napokon, za neopodstatnenú a bez právneho významu považuje odvolací súd argumentáciu žalobcu, ktorý v odvolaní poukazuje na to, že žalovanej boli v písomnej forme Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov poskytnuté pri podpise Zmluvy o úvere, pričom žalovaná svojím vlastnoručným podpisom potvrdila, že sa s obsahom Obchodným podmienok a Všeobecných obchodných podmienok oboznámila, súhlasila s ich obsahom a zároveň potvrdila ich písomné prevzatie. Uvedené totiž pre účely posúdenia otázky, či ide o úver poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, ktorá je pre zamietnutie žaloby rozhodujúca, bez významu, keď za dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd prvej inštancie správne považoval už nedodržanie všetkých náležitostí Zmluvy o úvere vyplývajúcich z ust. .

26. Záverom odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, čo spôsobuje porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces. K tomuto odvolací súd uvádza, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republikyzo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

27. Možno teda uzavrieť, že za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne; pokiaľ ide o rozhodujúcu otázku náležitostí úverovej zmluvy; posúdil vec i po právnej stránke, nebolo možné vyhovieť podanému odvolaniu, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

28. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a , avšak úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď je celkom nepochybné, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )