Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Romana Bolebrucha v spore žalobcu: innogy Slovensko s. r. o., Hviezdoslavovo nám. 13, Bratislava, IČO: 44 291 809, zastúpenému advokátom JUDr. Marekom Hroudom, Krmanova 16, Košice, proti žalovanej: I.. J. Š., T.. XX.X.XXXX, G. XXXX/XX, C., o zaplatenie 434,84 eura s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. -171, zo dňa 8.10.2020 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 434,84 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 26.10.2016 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do splnenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok; vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodení uviedol, že žalobou, elektronicky doručenou súdu 4.10.2019, sa žalobca domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 434,84 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 7.10.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavrel dňa 28.7.2014 zmluvu o združenej dodávke plynu pre domácnosti, na základe ktorej žalovaná, ako odberateľ, odoberala zemný plyn z distribučnej sústavy na odbernom mieste X. I. XX/XX, W.. Za odobratý zemný plyn sa žalovaná zaviazala uhrádzať odplatu vo forme mesačných preddavkových platieb a na základe ročného periodického vyúčtovania spotreby zemného plynu, za obdobie od 19.2.2016 do 13.9.2016 bola vyúčtovaná spotreba plynu na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.9.2016 na sumu 454,84 eura s lehotou splatnosti do 6.10.2019. Z tejto faktúry žaluje len sumu 434,84 eur (vyúčtovaná suma je znížená o položku 20 eur „poplatky za upomienky“, ktorú nevymáha). Pohľadávka napriek predžalobnej upomienke a mimosúdnemu vymáhaniu doposiaľ uhradená nebola. Úroky z omeškania žiada priznať odo dňa, nasledujúceho po splatnosti daňového dokladu (vyššie označenej faktúry).

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou (aktívnou na strane žalobcu, pasívnou na strane žalovaného) rozumejú práva a povinnosti, vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo V konaní teda musí byť preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva (v tomto prípade na zaplatenie peňažnej

pohľadávky) a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti, zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný prípad aplikovaná. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, t. j. ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.

3. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 22.9.2010).

4. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať ( ). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.

5. Žalobca v žalobe skutkovo vymedzil požadovaný nárok ako nárok na zaplatenie časti ceny (nedoplatku) za poskytnuté služby žalovanej, skutočne odobratý plyn v rozhodnom období (fakturačné obdobie 19.2.2016 - 13.9.2016), ktorú žalovanej vyúčtoval vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 21.9.2016, splatnou do 6.10.2016, na dohodnutom v zmluve odbernom mieste, na ktoré dodávky bol povinný v zmysle zmluvného vzťahu, založeného písomnou zmluvou o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosti zo dňa 23.7.2014 (správne má byť 28.7.2014) podľa osobitného predpisu.

6. Obrana žalovanej spočívala v tvrdení o „odpustení tohto dlhu v minulosti Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v Bratislave“, dohodou o splátkach dlhu, úhradou dlhu, námietkou nekorešpondovania zmluvy a dodávok podľa nej v súvislosti s čím navrhla v konaní „osloviť nezávislú ekonomickú organizáciu, ktorá by posúdila jej spotrebu plynu od uzavretia zmluvy so žalobcom, do ukončenia jej pobytu na uvedenej nehnuteľnosti“, námietkou, že dlh voči žalobcovi mala uhradiť realitná kancelária 100+, námietkou že dlh, ktorý je predmetom konania žalobcovi uhradila, že je nárok žalobcu premlčaný

a nakoniec aj, že nehnuteľnosť (odberné miesto) od júna 2016 nevlastní (v súvislosti s čím navrhla výsluch pána G.).

7. Vykonaným dokazovaním v rozsahu vymedzenom stranami sporu (s výnimkou procesných návrhov žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania a na výsluch svedka, ktoré súd zamietol, ako irelevantné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko rozhodnutie súdu vo veci nezáviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a vo vzťahu k svedkovi sa žalobca domáhal nedoplatku za nameraný odber plynu iba do 25.8.2016), v súlade so zásadou, vyjadrenou v (zvýšená ochrana strany sporu s cieľom vyváženia prirodzene nerovnovážneho postavenia strán sporu vzhľadom na povahu prejednávanej veci - nároku zo spotrebiteľskej zmluvy) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čo do istiny v celom rozsahu a čo do príslušenstva čiastočne. Súd prvej inštancie mal žalobcom za preukázané riadne uzatvorenie so žalovanou písomnej zmluvy o združenej dodávke plynu pre kategóriu domácnosť podľa o energetike zo dňa 28.7.2014, obsahujúcej okrem všeobecných náležitosti zmluvy aj náležitosti, vyžadované osobitným právnym predpisom (o.i. aj označenie odberného miesta, druh zvolenej tarify, od ktorej sa odvíja aj cena za m3, spôsob platby za odoberaný plyn vrátane preddavkových platieb, spôsob merania odoberaného plynu a povinnosť odberateľa plynu zabezpečiť prístup dodávateľa plynu k meradlu, zakladajúcej zmluvný záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou so všetkými právami a povinnosťami z nej plynúcimi. Z listinných dôkazov žalobcu vychodí, že za fakturačné obdobie od 19.2.2016-13.9.2016 žalobca dodal žalovanej plyn v nameranom objeme od 19.2.2016 do 25.8.2016 skutočne odobratého plynu 1.409 m2 a cenu za takto dodaný plyn jej vyúčtoval vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 684,84 eura, s výsledným nedoplatkom 434,84 eura po odpočítaní preddavkových platieb vo výške 250 eur (platby žalovanej 145 eur a 105 eur zo dňa 3.3 2016 a 11.4.2016), ktorú faktúru vystavil dňa 21.9.2016, v ktorej uviedol (jednostranne určil) dátum splatnosti do 6.10.2016. Jej relevantné doručenie žalovanej s hmotnoprávnymi dôsledkami (tvrdené omeškanie žalovanej, od ktorého odvíjal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 7.10.2016) však v konaní nepreukázal, z ďalších v konaní predložených žalobcom dôkazov (listu žalovanej zo dňa 25.10.2016) však bolo vzhľadom na jeho obsah možné ustáliť, že žalovaná prinajmenšom ku dňu 25.10.2016 o nedoplatku z vyúčtovacej faktúry vedomosť mala. Vzhľadom na nezaplatenie tohto nedoplatku sa tak počnúc dňom 26.10.2016 žalovaná dostala do omeškania, ktorý stav trvá doposiaľ. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie podľa , , , , , , , , nariadenia vlády č. , , žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 434,84 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa 26.10.2016 do zaplatenia, vo výške, určenej vykonávacím predpisom a vo zvyšku o zaplatenie príslušenstva od 7.10.2016 do 25.10.2016 žalobu ako nedôvodnú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní zamietol.

8. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila odpustenie dlhu, ev. dohodu o splátkach, tieto svoje tvrdenia, v rámci presunu dôkazného bremena, v konaní nepreukázala. Pokiaľ tvrdila zánik dlhu jeho splnením žalobcovi predložením celkovo piatich poštových peňažných poukazov, žalobcom bola jej obrana následne vyvrátená predložením listinných dôkazov, z ktorých mal súd prvej inštancie preukázaný účel týchto platieb, časovo a vecne nesúvisiacich s predmetom konania (3 úhrady preddavkových platieb, z toho 2 platby žalobcom započítané/odpočítané z vyúčtovaného nedoplatku za rozhodné obdobie, výsledkom čoho bola výška nedoplatku 434,84 eur /predmet konania/, úhradu nedoplatku za predchádzajúce fakturačné obdobie a úhrada náhrady za službu prerušenia distribúcie plynu). Ako bolo vyššie uvedené, zmluva, zaväzujúca žalobcu za dohodnutých podmienok dodávať žalovanej plyn a zaväzujúca iba žalovanú (nie napr. nejakú ňou poverenú realitnú kanceláriu) za odobratý plyn platiť jeho cenu dohodnutým spôsobom, bola uzatvorená v predpísanej písomnej forme a obsahovala ako všeobecné, tak aj osobitné náležitosti zmluvy podľa osobitného predpisu. Napokon pokiaľ žalovaná namietla premlčanie pohľadávky žalobcu, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca vystavil predmetnú vyúčtovaciu faktúru dňa 21.9.2016 a jej splatnosť stanovil na deň 6.10.2016. Trojročná objektívna premlčacia lehota mu teda začala plynúť dňom, kedy najskôr mohol nárok na zaplatenie uplatniť na súde, teda dňom 7.10.2016, pričom žalobu v tomto konaní podal na súd dňa 4.10.2019, teda včas, pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty.

9. Súd prvej inštancie s poukazom na § 232 ods. 2 až 4 C. s. p uviedol, že zákonom stanovená lehota na plnenie je zásadne trojdňová. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že plnenie možno vykonať v splátkach, ktorá výroková časť však musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu

prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (R78/1966). Nakoľko žalobca s povolením splátok dlhu žalovanej po 50 eur mesačne súhlasil, súd prvej inštancie žalovanej povolil dlh splatiť v splátkach, ktorých podmienky zročnosti určil vo výroku napadnutého rozsudku, vzhľadom na povahu prejednávanej veci (nárok zo spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom - spotrebiteľom), na povinný nárok a osobné pomery strán (tu zohľadnil, že na strane žalobcu ide o podnikateľa, dodávateľa plynu, na strane žalovanej spotrebiteľa, fyzickú osobu, podľa jej tvrdenia invalidného dôchodcu). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , V konaní o zaplatenie istiny 434, eura mal žalobca úspech v plnej výške istiny (100 % podiel úspechu). Pre časť úrokov z omeškania, v žalobe nevyčíslených, v ktorej časti žalobca nebol v celom rozsahu úspešný platí, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo (úrok z omeškania) žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 27.11.2008).

10. Proti vyhovujúcemu výroku a proti výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a uložiť súdu prvej inštancie povinnosť doplniť dokazovanie za účelom zistenia správnosti fakturovanej sumy žalobcom. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie žalobcovi nárok priznal bez toho, aby vykonal ňou navrhované dokazovanie, na základe ktorého by bolo zrejmé, že nárok žalobcu v žalovanom rozsahu neexistuje. Žalobca si nárok uplatnil za odber plynu za fakturačné obdobie od 19.2.2016 do 13.9.2016 faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.9.2016v sume 454,84 eura, ktorý mal byť ňou spotrebovaný na odbernom mieste W.. I. XX, XXX XX W.. Odberným miestom bol rodinný dom, ktorého bola po smrti matky výlučnou vlastníčkou, avšak len do 5.5.2016, pričom predložila ako dôkaz list vlastníctva č. XX, vedený Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom. Predmetný dom predala na základe uzavretia kúpnej zmluvy dňa 25.4.2016, uzatvorenej medzi ňou a jej deťmi na jednej strane (V.. I. G. T..XX.XX XXXX M..Č.. XXXXXX/XXXX H. XXX XX C., W.. T. XXXX/XX, H.. S. Š. M.. Š. T.. XX.X.XXXX, M..Č..XXXXXX/XXXX H. XXX XX C., W.. T. XXXX/XX) a p. W. H. M.. H. T.. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX H. XXX XX C., I. XXXX/ XX na strane druhej, ktorý následne jeho majiteľka začala užívať a ona si v tomto období kúpila byt v C. na základe uzavretia kúpnej zmluvy s predávajúcim a od 4.5.2016 ho začala aj reálne užívať. Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že neodoberala plyn na odbernom mieste do 13.9.2016, a preto namieta výšku fakturovanej sumy. Žiadala súd prvej inštancie o preskúmanie správnosti výšky fakturovanej sumy, avšak súd žiaden dôkaz ňou navrhnutý nevykonal, resp. súd prvej inštancie mal povinnosť postupovať podľa

11. Súd prvej inštancie rozpory vzniknuté z jej tvrdení ako žalovanej a žalobcu neodstránil, a teda nepostupoval v zmysle a nevykonal dôkazy na odstránenie rozporov aj keď ich ako spotrebiteľka konkrétne neoznačila, ale vykonanie takýchto dôkazov vyplynulo z vykonaného dokazovania a zo skutkových tvrdení, ktoré uvádzala vo vzťahu k fakturačnému obdobiu uvádzaného žalobcom s tým, že uviedla, že dom, ktorý bol aj odberným miestom I.. J. Š., W.. I. XX XXX XX W. ku dňu 5.5.2016 predala p. W. H.. Tiež nedisponovala a nie z jej viny ani nedisponuje konkrétnou vyúčtovacou faktúrou vystavenou žalobcom ku dňu ukončenia odberu plynu na odbernom mieste I.. J. Š., W.. I. XX XXX XX W.. Z týchto skutkových tvrdení je zrejmé, že ukončila odber plynu na odbernom mieste dňa 5.5.2016, a teda z tohto vyplýva, že už 6.5.2016 mohol byť odberateľom, a aj bol, kupujúci.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať mui náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaná podané odvolanie odôvodňuje tvrdením, že rodinný dom, ku ktorému sa viaže odber zemného plynu (odberné miesto č.XXXXXX - X.I.N. XX/XX, XXX XX W.) predala na základe uzavretia kúpnej zmluvy dňa 25.4.2016 pani W. H.. Zároveň si kúpila byt v C. a od 4.5.2016 ho začala aj užívať. Žalovaná ako dôkaz pripojila kópie výpisov z listu vlastníctva č. XX a XXXXX. Na základe uvedeného tvrdí, že zemný plyn na odbernom mieste neodoberala do 13.9.2016 (koniec zúčtovacieho obdobia faktúry č.XXXXXXXXXX) a že odber plynu na odbernom mieste ukončila dňa 5.5.2016. Podané odvolanie považoval za nedôvodné, účelové a zároveň za nedostatočne odôvodnené. Žalovaná v podanom odvolaní uplatňuje prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom sa nejedná o prípady uvedené v rámci ustanovenia Žalovaná napriek tomu, že tieto dôkazy mohla uplatniť v rámci vedenia sporu súdom prvej inštancie, neurobila to, uvedené

preto slúži na ťarchu žalovanej. Z vykonaného dokazovania v spore je nepochybné, že spočiatku žalovaná svoj záväzok uznávala a chcela ho uhradiť žalobcovi v splátkach. Žalovaná nepopierala existenciu záväzku (tvrdila, dokonca, že jej bol odpustený) a nespochybňovala ani skutočnosť, že zemný plyn reálne spotrebovala. Žalobca ako dôkaz predložil aj list žalovanej, doručený žalobcovi dňa 26.10.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaná mala preukázateľne vedomosť o nedoplatku vo výške 434,84 eur, pričom výslovne uviedla, že nežiada splátkový kalendár a nedoplatok uhradí 20.11.2016 (príloha č. 3 vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.8.2020). Žalovaná mala dlhodobú vedomosť o existencii svojho záväzku a rovnako žalovaná v predmetnom spore, ani nenamietala, že by jej faktúra nebola doručená, práve naopak, žalovaná túto faktúru sama pripojila ako prílohu podaného odporu.

13. Pokiaľ ide o predloženú žiadosť žalovanej, ide o žiadosť o zmenu dodávateľa (II.) a nie o žiadosť o ukončenie odberu. K ukončeniu odberu na danom odbernom mieste došlo až k 13.9.2016, t. j. k dátumu ku ktorému bola vyúčtovaná aj faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorá je faktúrou ukončeného odberu a zároveň aj predmetom žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, zákonné a vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa v rámci vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to, aj v odôvodnení samotného rozhodnutia podrobne vysporiadal s námietkami žalovanej vznesenými v priebehu vedenia sporu. Zároveň to bola práve žalovaná, ktorá nedokázala relevantným spôsobom spochybniť žalobcom predložené dôkazy, čo aj vyústilo do stavu, že nebola úspešnou stranou sporu. Bolo výhradne povinnosťou žalovanej, ak disponovala dôkazom na preukázanie svojich tvrdení, tieto dôkazy súdu predložiť, a to aj v zmysle Článku 8 Naopak žalobca v priebehu vedenia sporu, počnúc vyjadrením k odporu, ako aj predložením listinných dôkazov, predložil súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V nadväznosti na to bol aj úspešnou stranou v spore, nakoľko preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku v celom rozsahu. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, považuje ho za zákonné a vecne správne zo skutkového, ako aj právneho hľadiska. Žalobcovi, ako úspešnej strane sporu patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Žalovaná v odvolacej replike zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu. Uviedla, že nespotrebovaný plyn síce mala v úmysle uhradiť, no potom, čo zistila a zároveň je aj presvedčená, že žalobcovi riadne zaplatila cenu ňou spotrebovaného plynu, nie je dôvod, aby zaplatila cenu plynu ním fakturovanú vo vyúčtovacej faktúre k 13.9.2016, ktorý nespotrebovala. Už počas vedenia na súde prvej inštancie namietala nedôvodnosť žaloby, argumentovala tým, že nehnuteľnosť odberné miesto - W., X. I. XX/ XXX, predala v máji 2016 a od tohto mesiaca už nespotrebovávala zemný plyn, a teda je nedôvodná vyúčtovacia faktúra k 13.9.2016. Nedisponovala listinným dôkazom potvrdzujúcim, že už nebola odberateľom plynu na adrese miesta odberu W. X. I. XX/XXX, predpokladala, že súd jej poskytne súčinnosť v tomto smere a tento dôkaz vyžiada od žalobcu, keďže o súčinnosť žiadala. Keďže namietala nedôvodnosť žaloby, mal ju súd riadne vyzvať na doloženie listinných dôkazov, na základe ktorých by skutkový stav riadne zistil, resp. súd mal tieto listinné dôkazy žiadať od žalobcu ako od dodávateľa. Až po ukončení konania, po doručení rozsudku pri písaní odvolania zistila, že disponuje listinným dôkazom, ktorý súdu doručila až spolu s odvolaním, a to žiadosť o zmenu odberateľa i o ukončenie odberu, ktorý získala od žalobcu po opakovaných žiadostiach.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“) preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania správny ( ). Rozsudok verejne vyhlásil 31.5.2021 ( ).

16. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

17. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe založených súdom prvej inštancie na úvahe, že žalobca v konaní preukázal existenciu pohľadávky vo výške 434,84 eura titulom neuhradenej platby za poskytnutú službu - dodávku plynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 28.7.2014, ktorú je žalovaná povinná uhradiť.

20. V súvislosti s tvrdením žalovanej v podanom odvolaní, že ukončila odber plynu na odbernom mieste dňa 5.5.2016 a predkladaním listinných dôkazov v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní. Odvolací súd bližšie poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku ( ), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

21. Žalovaná v podanom odvolaní nekonkretizuje dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa a tiež neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré tieto prostriedky procesnej obrany nemohla použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd preto na uvádzanie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov neprihliadol.

22. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy (znalecké dokazovanie na zistenie aká bola spotreba plynu, za obdobie, kedy rodinný dom užívala, a výsluch pána G.), odvolací súd pripomína, že súdna prax je jednotná v názore, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Odvolací súd je názoru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal žalovanou navrhované dôkazy. Vzhľadom na správnosť záverov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonanie navrhovaných dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností aj nepotrebné a nehospodárne. Skutočnosť, že nehnuteľnosť zmenila vlastníka od júna 2016 (ako uviedla žalovaná na pojednávaní súdu 8.10.2020), je vo vzťahu k záväzku, ktorý žalovanej vyplýval z platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, bez právnej relevancie.

23. Skutočnosti uvádzané žalovanou tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie v napadnutom vyhovujúcom výroku. Keďže žalovaná v podanom odvolaní ďalej neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozhodnutia v napádanej časti, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).