Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Csp-63-2021.pdf
PDF · 156.98 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/63/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: Z. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. X. XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou AL legal, s.r.o., Šafárikove námestie 7, Bratislava, IČO: 517 789 04, o zaplatenie 577,57 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 11.8.2021 požiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť mu istinu v sume 577,57 Eur (z toho poplatky v sume 18,20 eur), úrok v sume 214,69 Eur, úrok z omeškania v sume 17,67 Eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 559,37 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli dňa 28.12.2015 žalovaný so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej aj „SLSP“) , poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka , zákona č. 129/2010 Z.z. a zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, pretože v stanovených termínoch neplnil splátky. Dostal sa do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.8.2020 a vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 809,93 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 559,37 Eur, úroku z omeškania vo výške 17,67 Eur, riadneho úroku vo výške 214,69 Eur a z poplatkov vo výške 18,20 Eur. V súvislosti s uplatnením úroku z úveru aj po zosplatnení úveru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 113/2018 zo dňa 30.7.2019. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 15.12.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Od postúpenia pohľadávky do spísania žaloby žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu sumu dlhu.
2. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom namietol premlčanie 30 splátok vo výške 16,46 Eur splatných od 15.2.2016 do 15.8.2018 v celkovej sume 493,80 Eur.
Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, v auguste, septembri 2021 bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici Trenčín.
3. Žalobca sa vyjadril k odporu v podaní zo dňa 16.11.2021. V ňom uviedol, že v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.07.2020. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 15.07.2020 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 15.07.2020) a uplynula by najskôr dňa 15.07.2023. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 11.08.2021, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Odcitoval právne vety z viacerých rozhodnutí súdov, ktoré sa zaoberali premlčaním práva. Vzhľadom nato, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 15.05.2020, upozornil pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 09.07.2020 žalovaného na omeškanie zo splácaním pohľadávky a zároveň na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Nakoľko žalovaný ani po tejto výzve dlžnú sumu neuhradil, pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 11.08.2020 mimoriadnu splatnosť úveru.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.2.2022 reagoval na vyjadrenie žalobcu. Uviedol, že poslednú splátku uhradil dňa 20.1.2019 vo výške 15,80 Eur. Žalovaný nerozumie, prečo žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej až ku dňu 15.7.2020, keď už od januára 2019 nedošlo k zaplateniu žiadnej splátky predmetného úveru, a aj pred týmto dátumom k rôznej (čiastočnej) výške splátok. Žalovaný namietal, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal tiež výpočet sumy zmluvného úroku vo výške 176,71 Eur, keďže podľa jeho názoru táto suma je vypočítaná k zosplatneniu ku dňu 10.8.2020 (ako uvádza žalobca k podaniu zo dňa 11.8.2020), v danom prípade, na základe predložených dôkazov, k zosplatneniu úveru mohlo dôjsť, pri dodržaní zásady odbornej starostlivosti, oveľa skôr. Žalobcom predložené dokumenty Návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere neobsahujú podpisy žalovaného. S poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon musí byť písomný a nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolávať zamýšľané právne následky. Odcitoval aj ustanovenia § 43a ods. 1, § 44 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež namietal, že keďže dokument Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere nie je žalovaným podpísaný, nie je žalobcom preukázané, či a vôbec pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere si splnil svoju povinnosť poskytnúť ako úverový veriteľ žalovanému v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. prostredníctvom formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný ďalej uviedol, že na konci roku 2015 a začiatku roku 2016 dojednávanie úverov zo žalobcom bolo značne intenzívne a medzi jednotlivými úvermi boli veľmi krátke obdobia: 1) Zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) uzavretá dňa 22.10.2015 na sumu úveru 12.170 Eur , pričom išlo o poskytnutie úveru na splatenie dvoch predchádzajúcich záväzkov veriteľa, 2) návrh na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) a Potvrdenie o uzavretí zmluvy zo dňa 18.12.2015 na sumu 2.900 Eur, 3) Návrh na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) a Potvrdenie o uzavretí zmluvy zo dňa 28.12.2015 na sumu 700 Eur, 4) Návrh na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) a Potvrdenie o uzavretí zmluvy zo dňa 8.1. 2016 na sumu 300 Eur. Všetkým uvedeným úverom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť dňa 10.8.2020 a sú voči žalovanému súdne vymáhané. Išlo o úvery v nižších výškach, ale za vysokú úroky a ak sa drobné úvery za vysokú cenu poskytujú tomu istému spotrebiteľovi po sebe, niet z hľadiska možného negatívneho sociálneho dopadu na sociálnu sféru dlžníka dôvod rozlišovať medzi objemovo väčším úverom a viacerými drobnými úvermi. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je spotrebiteľ vo finančnej tiesni a berie úver, aj keď nemá na jeho splatenie a spolieha sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude ,,vec riešiť novým úverom“, tak takýto postup je zo strany banky bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Žalovaný bol evidovaný na úrade práce v období od 27.05.2015 - 30.06.2015 a keď sa napokon zamestnal u živnostníka S., kde pracoval od 01.07.2015
- 13.04.2016, poberal mesačnú mzdu za mesiac 11/2015 vo výške 495,23 Eur. Žalovaný namietal, že zo strany banky došlo k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko splátky úveru spolu predstavovali mesačne sumu 262,02 Eur, pričom na mesačné živobytie (životné náklady) mu zostala suma 233,21 Eur, čo je tesne nad hranicou životného minima (198 Eur). Podľa žalovaného veriteľ konal v rozpore s požiadavkami na dodržanie odbornej starostlivosti a má za to, že poskytovateľ úveru nepreveril dostatočne schopnosť splácať úver žalovaného s odbornou starostlivosťou, a preto
nebol oprávnený od žalovaného vyžadovať jednorazové splatenie úverov dňa 10.8.2020, čím ho vystavil neprimeranej finančnej tiesni splatiť všetky úvery naraz. Žalovaný je toho názoru, že úverový veriteľ zanedbal pri poskytovaní úverov vyhodnocovanie bonity žalovaného až do takej miery, že sa podľa zákona dopustil hrubého porušenia povinnosti posúdenia schopnosti splácať úver (všetky vyššie uvedené úvery), a tento, po vyhodnotení súdom, môže byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný by bol povinný vrátiť len čiastku (istinu), ktorá bola vyplatená - t.j. na cenu za poskytnutie úveru (t.j. úrok) či poplatky súvisiace s jeho poskytnutím nebude mať nárok. Žalovaný namietal aj celý proces postúpenia pohľadávky z veriteľa (banky) na žalobcu nakoľko, v prípade spotrebiteľských zmlúv medzi bankou a spotrebiteľom jednoznačne platí záver, že banka v postavení dodávateľa sa nemôže odchýliť od ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa, a to skrze materiálneho korektívu ochrany práv spotrebiteľa vyjadreného v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko je zjavné, že takýmto odklonom (v neprospech spotrebiteľa) by bol porušený Občiansky zákonník a spotrebiteľ by si objektívne zhoršil svoje zmluvné postavenie. Nakoľko v danom prípade pri procese postúpenia na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 14.12.2020 sa jednalo o právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka bolo neplatné postúpenie pohľadávky. Preto žalovaný namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, kdeže na neho platne neprešlo právo z postúpenej pohľadávky. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
5. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 4.4.2022 uviedol, že § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Je teda evidentné, že zákon umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na diaľku využiť aj moderné technológie, ako je internet. Tento spôsob možno v súčasnosti považovať za úplne bežný, obvyklý, rýchly a štandardný, z ktorého dôvodu nemožno od strán pri kontraktácii vyžadovať vyhotovenie zmluvy v listinnej forme s vlastnoručným podpisom (ktorý zákon ani nepredpisuje), pretože by to poprelo zmysel predmetnej úpravy. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nedisponuje zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 28.12.2015, ale iba potvrdením o uzavretí zmluvy zo dňa 28.12.2015. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 28.12.2015 uzatvoril SLSP, a.s. so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej postupca schválil a vyplatil žalovanému úver vo výške 700 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 19,90 % ročne formou pravidelných 84 mesačných splátok vo výške 16,35 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci od 15.02.2016 do 15.01.2023. Splátka vo výške 16,35 Eur pozostáva zo splátky na istinu a úroky vo výške 15,80 Eur a z poplatku za poistenie vo výške 0,55 Eur. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 588,60 Eur, pričom žalobca rozpísal jednotlivé úhrady od 17.2.2016 do 20.12.019. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 140,63 Eur. Zmluvný úrok bol vyúčtovaný v celkovej výške 617,10 Eur, pričom z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 402,41 Eur. Špecifikoval zmluvnú úrok uvedením úrokovej sadzby, obdobia, úročenej sumy. Úrok z omeškania pred zosplatnením bol vyúčtovaný v celkovej výške 7,17 Eur, pričom z úhrad žalovaného nebola na úrok z omeškania započítaná žiadna suma. Úrok z omeškania po zosplatnení až do 9.12.2020 bol vyúčtovaný v celkovej výške 10,50 Eur. Špecifikoval úrok z omeškania do zosplatnenia úveru a aj po zosplatnení uvedením úrokovej sadzby, obdobia, úročenej sumy. Žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 63,55 Eur a vo výpise z úveru predstavujú súčet položiek „Poplatok za poistenie úveru“ v celkovej výške 22,55 Eur a „Zmluvná pokuta za omeškanie “ v celkovej výške 41 Eur. Zmluvná pokuta v sume 41 Eur pozostáva z pokuty za omeškanie splátky splatnej 15.3.2016 vyúčtovaná v sume 25 Eur podľa Čl. II Úvery sadzobníka poplatkov platného v čase účtovania zmluvnej pokuty , a z pokuty za omeškanie splátky splatnej 15.03.2019 a splátky splatnej 15.04.2019 , vyúčtovanej v sume 2 x 8 Eur podľa Čl. IV Úvery sadzobníka poplatkov platného v čase účtovania zmluvnej pokuty. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma 45,35 Eur a teda na poplatkoch zostal neuhradený rozdiel vo výške 18,20 Eur. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok splnil podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. , pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to viacerým upomienkami a zároveň výzvami, ako napr. výzvou zo dňa 09.07.2020 a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 11.08.2020. Uviedol aj, že právny predchodca žalobcu postupoval pri predčasnom zosplatnení úveru
v súlade s ustanoveniami § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v bode 8.1 produktových podmienok. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 09.07.2020 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s upozornením, že inak bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuriadil, právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 11.08.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zákon nikde nestanovuje povinnosť veriteľa vo vyššie uvedených výzvach uviesť pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Došlo teda k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
6. V podaní zo dňa 14.4.2022 žalobca uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver ( bonity) bola zachovaná. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra, v ktorom boli overené existujúce splátky úverov a úverová história klienta. Výsledkom daného posúdenia schopnosti splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Príjem bankou overený na základe interných informácií : 550,- eur, existujúce záväzky: 265,50 Eur, maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov (55% z akceptovaného príjmu), ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 37 Eur) 550 x 55% - 265 = 37 Eur. Splátka poskytnutého úveru 16,35 Eur je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Odcitoval ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , z ktorého je podľa žalobcu zrejmé, že v prípade ak žalobca predložil potvrdenie, že poskytovateľ nahliadol do registra bankových informácií, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Je preto potrebné uzavrieť, že predložením potvrdenia o nahliadnutí do bankového registra došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
7. Vec bola na pojednávaní prejednaná podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného. Neprítomnosť žalobcu ospravedlnil jeho právny zástupca. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Strany o odročenie pojednávania nežiadali.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, potvrdenia SLSP, a.s. o uzavretí zmluvy zo dňa 28.12.2015, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.8.2020, fotokópie doručenky, všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s. účinných od 1.1.2015, produktových obchodných podmienok SLSP, a.s. pre hypotekárne a splátkové úvery účinných od 1.1.2015, sadzobníka poplatkov a náhrad SLSP, a.s., výziev SLSP, a.s. zo dňa 10.9.2020, 9.7.2020, fotokópie neprevzatej zásielky od žalovaného, platobnej histórie, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020, pokusu o zmier zo dňa 16.7.2021, poštového podacieho hárku, odporu žalovaného zo dňa 28.9.2021, prepúšťacích správ, vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.11.2021 a jeho príloh, vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.2.2022, výňatku z výpisu z účtu žalovaného, výplatnej pásky žalovaného za november 2015, návrhov na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.4.2022, príloh tohto vyjadrenia vrátane výpisu z úveru, doplnenia vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.4.2022, výpisu z úverového registra ohľadom žalovaného, zvyšného obsahu spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere súd zistil, že žalovaný navrhol SLSP, a.s. uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by mu bol poskytnutý úver v sume 700 Eur, ktorý by sa žalovaný zaviazal splácať pri úrokovej sadzbe 19,90% ročne v splátkach po 16,46 Eur mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci, v počte 84 splátok pri rovnomernom splácaní , počnúc 15.2.2016. V žiadosti bola uvedená RPMN vo výške 23,79%, celková čiastka spojená s úverom v sume 1.381,19 Eur. Žalovaný požiadal aj o poistenie s poplatkom za poistenie v sume 0,56 Eur mesačne. Vo formulári o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere sú zhrnuté všetky tieto žalovaným navrhnuté parametre úveru. Podľa čl. II bodu 5 návrhu ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas môže banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Podľa čl. III. bodu 1 návrhu súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s. účinné od 1.1.2015 (VOP), produktové obchodné podmienky SLSP, a.s. pre hypotekárne a splátkové úvery účinné
od 1.1.2015 (POP), sadzobník poplatkov SLSP, a.s. a podmienky určené zverejnením. Banka odovzdáva dlžníkovi súčasti zmluvy elektronicky prostredníctvom internetbankingu alebo na elektronickú adresu dlžníka evidovanú bankou. Prílohou zmluvy je súhlas s poistením k úveru. SLSP, a.s. v listine zo dňa 28.12.2015 nazvanej ako potvrdenie o uzatvorení zmluvy adresovanej žalovanému oznámila, že SLSP, a.s. akceptovala návrh žalovaného a potvrdzuje uzavretie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude žalovanému poskytnutý úver v sume 700 Eur, ktorý bude povinný splácať spolu s úrokovou sadzbou 19,90% ročne v 84 mesačných splátkach po 16,35 Eur počnúc 15.2.2016 s konečnou splatnosťou dňa 15.1.2023, s poplatkom za poistenie v sume 0,55 Eur mesačne, pri RPMN vo výške 23,69 %, priemernej hodnote RPMN 19,31% a pri celkovej čiastke spojenej s úverom 1.370,89 Eur. Dlžník platí banke poplatky uvedené v zmluve a podľa sadzobníka. Zmeny týchto základných podmienok sa riadia zmluvou, POP, VOP. Podľa čl. 8.1 POP prípadmi porušenia sú omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Ak nastane niektorý z prípadov porušenia, banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
10. SLSP, a.s. v liste zo dňa 9.7.2020 adresovanom žalovanému vyzvala žalovaného, aby do 15 dní od doručenia výzvy uhradila SLSP, a.s. omeškané splátky v sume 286,80 Eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.12.2015. Výzva obsahovala upozornenie, že v opačnom prípade banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, v dôsledku čoho žalovaný stratí výhodu splátok.
11. Listinou zo dňa 11.8.2020 adresovanou žalovanej SLSP, a.s vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu 10.8.2020 z dôvodu porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a/ produktových obchodných podmienok SLSP, a.s. pre hypotekárne a splátkové úvery účinných od 1.1.2015 a vyzvala žalovaného, aby celkovú pohľadávku v sume 762,35 Eur uhradila do 15 dní na označené číslo účtu. Z predloženej fotokópie doručenky vyplýva, že banka zaslala doporučenou poštou uvedenú výzvu žalovanému, ktorý ju prevzal dňa 17.8.2020. Výzvou zo dňa 10.9.2020 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že inak bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku z úveru č. XXXXXXXXXX postúpiť tretej osobe. Z fotokópie poštovej obálky vyplýva, že banka výzvu zaslala žalovanému poštou dňa 11.9.2020, a vrátila sa banke ako neprevzatá dňa 2.10.2020.
12. Dňa 14.12.2020 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1091/2020/CE, predmetom ktorej boli pohľadávky vrátane ich príslušenstva uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy. V Prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je ako predmet postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovanému v sume istiny 559,37 Eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá pohľadávka bola zosplatnená dňa 10.8.2020. O postúpení pohľadávky vyhotovil pôvodný veriteľ oznámenie zo dňa 22.12.2020 adresované žalovanému.
13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že porovnaním návrhu na uzatvorenie zmluvy a akceptačného listu banky zo dňa 28.12.2015 je zrejmé, že tento akceptačný list, resp. potvrdenie banky o uzatvorení zmluvy obsahuje iné údaje o výške splátky úveru, o splatnosti prvej splátky, o konečnej splatnosti úveru, o výške poplatku za poistenie, o RPMN, o celkovej čiastke spojenej s úverom, o odplate podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 43 Občianskeho zákonníka sa potvrdenie banky má považovať za odmietnutie návrhu a nový návrh na uzavretie zmluvy, avšak z listín, ktoré žalobca predložil je zrejmé, že tento nový návrh nebol prijatý zo strany žalovaného písomnou formou. Nebola teda splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Z neplatnej zmluvy vyplynula zmluvným stranám vzájomná povinnosť vrátiť si plnenia podľa zmluvy poskytnuté, teda vydať bezdôvodné obohatenie. Tento nárok je premlčaný v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka. Keďže potvrdenie banky bolo zo dňa 28.12.2015, 3- ročná premlčacia doba uplynula 28.12.2018. Žalobca však žalobu podal až 11.8.2021, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Žalovaný v čase uzavretia predmetnej zmluvy splácal aj iné úvery, ktoré si vzal od SLSP a.s. a úver od Tatra banky, a.s., ktorý čerpal vo výške 500 Eur a splácal ho v splátkach po 42 Eur mesačne. Zo strany banky tak nebola bonita žalovaného dostatočne posúdená, existovalo vysoké riziko, že žalovaný nebude schopný splácať tento úver, keďže jeho príjem predstavoval 495 Eur mesačne. Banka porušila odbornú starostlivosť pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Z predložených listín nevyplýva, že by banka skúmala, či žalovaný má vyživovacie povinnosti a aké ďalšie nevyhnutné peňažné náklady má. Neboli z tohto dôvodu splnené podmienky v zmysle zákona pre
postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu. Preto navrhla pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu žalobu zamietnuť, priznať žalovanému náhradu trov konania.
14. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
15. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
16. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)
28. Podľa § 7 ods. 15 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
29. Podľa § 7 ods. 16 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
31. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
32. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
33. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
34. Podľa § 2 písm. a/, c/, d/, e/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“) Písm. a/ zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, Písm. c/ dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, Písm. d/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, Písm. e/ prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
36. Z listín bolo preukázané, že SLSP, a.s. ako veriteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže z návrhu na uzavretie zmluvy obsahujúceho jeho údaje ako fyzickej osoby je zrejmé, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Keďže z návrhu a akceptácie vyplýva, že úmyslom strán bolo uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a preskúmal, či pri uzatváraní zmluvy boli dodržané ustanovenia uvedeného zákona a ustanovenia Občianskeho zákonníka. V žiadosti - návrhu na uzavretie úverovej zmluvy podaného cez internetbanking je uvedené, že žalovaný žiada o úver v sume 700 Eur, ktorý by bol povinný splácať v splátkach po 16,46 Eur mesačne, pri RPMN 23,79% a celkovej čiastke spojenej s úverom 1.381,19 Eur. Ide o návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. SLSP, a.s. úver listom zo dňa 28.12.2015 schválil, ale v časti údajov o úvere uviedol iné parametre než tie, ktoré navrhoval žalovaný, a síce splátku vo výške 16,35 Eur, RPMN vo výške 23,69%, celkovú čiastku spojenú s úverom
v sume 1.370,89 Eur. Písomné prijatie návrhu v uvedenom znení, t.j. so zmenou v uvedených častiach je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu, pretože podľa tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. SLSP, a.s. ako veriteľ písomne schválil úver, ale so zmenenou výškou splátky, výškou celkovej čiastky a hodnotou RPMN. Takéto schválenie so zmenou je potom odmietnutím návrhu žalovaného a považuje sa za nový písomný návrh, ktorý v zmysle zákona opätovne vyžaduje schválenie zo strany žalovaného ako navrhovateľa právneho úkonu. Na to, aby došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. by musel byť takýto nový písomný návrh na uzavretie zmluvy veriteľa písomne potvrdený, akceptovaný zo strany žalovaného. Nebolo stranami tvrdené a ani preukazované , žeby žalovaný realizoval takéto písomné prijatie zmeneného (nového) návrhu žalobcu. V konaní nebolo stranami rozporované, že žalovaný úver čerpal v sume 700 Eur a ako vyplýva z výpisu z úverového účtu žalovaný úver splácal v splátkach vo výške uvedenej v predmetnom novom písomnom návrhu veriteľa, t.j. vo výške 16,35 Eur. Preto možno uzavrieť, že žalovaný akceptoval takýto nový písomný návrh veriteľa, ale nie písomnou formou; učinil tak len konkludentne a to tým, že úver čerpal a splácal v splátkach podľa návrhu veriteľa. Došlo tak k uzatvoreniu zmluva o spotrebiteľskom úvere, nie však v písomnej forme, pretože absentuje písomné prijatie písomného návrhu zo strany žalovaného. Bolo porušené ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré vyžaduje povinnú písomnú formu zmluvy. Nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere má podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. obsahuje špeciálnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských úverov, vrátane následku, ak nie je zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme, ktorá má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Veriteľovi tak nevznikol nárok na úroky, poplatky podľa zmluvy o úvere, ale vznikol mu nárok iba na vrátenie čerpanej istiny úveru. Žalovaný nespochybňoval, že uhradil titulom úveru celkovú sumu 588,60 Eur, ako ju vyčíslil žalobca. Všetky úhrady žalovaného 588,60 Eur bolo treba započítať na istinu úveru 700 Eur, a neuhradená pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru tak činila sumu 111,40 Eur.
37. Súd sa musel zaoberať tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu sporových strán skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). V danom prípade aj žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná.
38. Žalobca tvrdil, že pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkými právami s ňou spojenými nadobudol od veriteľa SLSP, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020. Prejav vôle SLSP, a.s. postúpiť pohľadávku na žalobcu vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020, jej prílohy ako aj z oznámenia postupcu zo dňa 22.12.2020 o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanému.
39. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z.z. účinné ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok stanovuje osobitné podmienky, ktoré musia byť splnené pre spôsobilosť pohľadávky k jej postúpeniu na tretiu osobu. Podľa tohto ustanovenia veriteľ môže pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere previesť na tretiu osobu so všetkými právami s ňou spojenými len vtedy, ak a) ide o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) a b) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.
40. Zákon č. 129/2010 Z.z. ukladal pôvodnému veriteľovi (SLSP, a.s.) ako dodávateľovi aj povinnosti v súvislosti s posudzovaním schopnosti žalovaného - spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Cieľom
právnej úpravy je zaistiť, aby spotrebiteľský úver bol poskytnutý len takému spotrebiteľovi, ktorý vzhľadom na jeho príjmy a výdavky má reálny predpoklad, že bude schopný úver v dohodnutých splátkach po dohodnutú dobu veriteľovi splácať. Zámerom zákonodarcu bolo predísť nežiadúcim situáciám, ku ktorým na finančnom trhu pri poskytovaní úverov spotrebiteľom dochádzalo v minulosti, keď úvery boli dodávateľom poskytnuté spotrebiteľom bez akéhokoľvek preskúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver alebo nedostatočného preskúmania bonity spotrebiteľa, pričom spotrebitelia následne neboli schopní úver splácať podľa dohodnutých podmienok, a dochádzalo k zosplatneniu úverov a uplatňovaniu nárokov voči spotrebiteľom na súdoch. V spojitosti s posudzovaním bonity spotrebiteľa zákon na dodávateľa kladie zvýšené nároky. Povinnosťou dodávateľa je posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Postup dodávateľa stanovuje zákon. Aktívny má byť dodávateľ, ktorý je podľa zákona povinný vyžiadať od spotrebiteľa potrebné údaje o jeho pomeroch a potom s odbornou starostlivosťou (tak ako ju definuje zákon) posúdiť bonitu spotrebiteľa.
41. V zmysle § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Preto žalobca, ktorý tvrdil, že nadobudol pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol povinný preukázať, že jeho právny predchodca (SLSP, a.s.) ako pôvodný veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Žalovaný namietal, že SLSP, a.s. porušila povinnosť s odbornou starostlivosťou šetriť bonitu žalovaného. Na základe výzvy súdu, aby žalobca uviedol a preukázal ako pôvodný veriteľ zisťoval a posudzoval schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver pred uzatvorením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. doručil žalobca súdu podanie zo dňa 14.4.2022. V ňom žalobca uviedol , z akých príjmov, peňažných záväzkov žalovaného pôvodný veriteľ vychádzal a špecifikoval postup, ktorý použil pôvodný veriteľ pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať úver. Žalobca nepreukázal, že údaje o príjmoch a záväzkoch žalovaného (príjem 550 Eur, záväzky 265,50 Eur) skutočne poskytol žalovaný pôvodnému veriteľovi a nepreukázal, že tieto údaje pôvodný veriteľ overoval kvalifikovaným spôsobom. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, žeby veriteľ zisťoval od žalovaného údaje o jeho pomeroch, stave, pretože v zmluvnej dokumentácii k danému úveru nie sú uvedené žiadne údaje o majetkových, zárobkových, výdavkových, či sociálnych pomeroch žalovaného. Žalobca uvádzal, že príjem žalovaného bol 550 Eur mesačne a tento príjem mal overiť interne. Žalovaný však tvrdil, že v čase uzavretia zmluvy o úvere dosahoval príjem v nižšej výške, a to 495,23 Eur mesačne , čo aj preukázal predložením výplatnej pásky za mesiac november 2015. Žalobca nešpecifikoval v čom spočívalo ním tvrdené interné overenie príjmu žalovaného, a nepredložil doklad o externom overení príjmu žalovaného, napr. potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške príjmu žalovaného, potvrdenie zamestnávateľa žalovaného o výške príjmu žalovaného. Práve prostredníctvom týchto na právnom úkone nezúčastnených subjektov možno objektívne verifikovať príjem žiadateľa o úver. Keďže pôvodný veriteľ bol bankou, ustanovenie § 7 ods. 16 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere mu za účelom vynaloženia odbornej starostlivosti ukladalo povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých úverových registrov. Žalobca tvrdil, že pôvodný veriteľ dodržal povinnosť odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného , pretože údaje o existujúcich peňažných záväzkoch žalovaného čerpal zo spoločného bankového/úverového registra. Žalobca predložil listinu, z obsahu ktorej vyplýva, že ide o výpis z úverového registra ohľadom žiadateľa o úver (žalovaného) , týkajúci sa finančnej skupiny ERSTE, pod ktorú patrí SLSP, a.s.. V prvom rade treba uviesť, že z tohto listinného dôkazu nevyplýva, že ide o výpis z úverového registra vyhotovený bankou k rozhodnému dátumu, t.j. k dátumu tesne spred alebo ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (t.j. pred 28.12.2015), pretože v ňom chýba jednoznačný dátum vyhotovenia výpisu a v tomto výpise sú zaevidované aj 4 úverové kontrakty z roku 2016, teda z obdobia nasledujúceho po uzatvorení predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej nemožno nechať bez zreteľa fakt, že všetky v potvrdení uvedené úverové kontrakty boli uzavreté so SLSP, a.s., pričom SLSP, a.s. bola povinná cestou úverového registra šetriť úvery aj v iných peňažných ústavoch. Za týmto účelom bola banka podľa § 7 ods. 16 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. povinná nahliadnuť do úverových registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov (bánk). Právna zástupkyňa žalovaného uvádzala, že žalovaný mal v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplatený úver , ktorý čerpal od inej banky, a to Tatra banky, a.s. v sume 500 Eur. Z existujúcich záväzkov vyplývajúca povinnosť ich pravidelného splácania znižuje schopnosť spotrebiteľa splácať úver, o ktorý spotrebiteľ veriteľa žiada. Iné záväzky žalovaného, ich celkovú výšku, výšku mesačných splátok, dobu a rozsah ich prípadného nesplácania žalovaným mohol pôvodný veriteľ detailne overiť práve nahliadnutím do úverových registrov
a až vtedy mohol dostatočne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach.
42. Neobstoja tvrdenia žalobcu, ktorý uvádzal, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ukladalo poskytovateľovi úveru brať do úvahy príjmy a výdavky spotrebiteľa alebo nahliadnuť do príslušnej databázy (úverového registra) a nestanovovalo naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Žalobca totiž nepreukázal, že banka nahliadla pred uzatvorením zmluvy o úvere do úverového registra, a že údaje z registra použila pri vyhodnotení bonity žalovaného. Taktiež žalobca nepreukázal, že banka pred uzatvorením úverovej zmluvy vyžadovala od žalovaného údaje o jeho pomeroch potrebné pre vyhodnotenie schopnosti žalovaného splácať úver a že poskytnuté údaje banka externe overovala. Napokon judikatúra súdov poskytla iný výklad daného ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. než ten, ktorý prezentoval žalobca. Podľa rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/107/2018 zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 7Co/126/2016 zo dňa 26.1.2017, sp. zn. 12Co/107/2019 zo dňa 13.2.2020 sa má ustanovenie § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti dodávateľa.
43. Po vyhodnotení uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ, ktorý uzavrel so žalovaným predmetnú úverovú zmluvu, dodržal povinnosti podľa § 7 ods. 1, ods. 16 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., teda nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vyžiadaním si údajov o pomeroch žalovaného, ich dôkladným overením externými subjektami a aj prostredníctvom úverových registrov. Preto súd musel konštatovať, že zo strany pôvodného veriteľa pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nedošlo k vynaloženiu zákonom vyžadovanej odbornej starostlivosti, a jedná sa o hrubé porušenie tejto povinnosti. Uvedené hrubé porušenie povinnosti pôvodného veriteľa má dva následky, a síce, že podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.8.2020 je preto absolútne neplatné. Pohľadávka z úveru sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť úveru mala podľa zmluvy o úvere nastať až dňa 15.1.2023. Preto podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. nebol veriteľ oprávnený postúpiť nezosplatnenú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 14.12.2020. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nenadobudol pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie nesplateného zostatku úveru z predmetnej zmluvy o úvere. Žalobcovi z tohto dôvodu chýba aktívna vecná legitimácia v konaní. Preto už nebolo potrebné, aby sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným.
44. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto vzhľadom na zásadu úspechu vzniklo úspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1, 2 CSP právo na náhradu trov konania. Preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom II. žalovanému náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.