Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice – Staré Mesto, proti žalovanému Okresnému úradu Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Vajanského 17/1, 905 01 Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-SE-OCDPK-2020/009718-002 zo dňa 27.10.2020, za účasti ďalšieho účastníka konania Byty Lúčky, s.r.o., Čulenova 2175/1, Skalica, zastúpeného spoločnosťou Nozdrovický, Šuvert & Co, s.r.o., Ferienčíkova 7, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-SE- OCDPK-2020/009718-002 zo dňa 27.10.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Skalica č. SÚ-2020/2282- VU zo dňa 10.06.2020 o nepriznaní postavenia účastníka v stavebnom konaní týkajúcou sa stavby „BYTOVÉ DOMY LÚČKY: E8 SO – SPEVNENÉ PLOCHY, KOMUNIKÁCIE a PARKOVISKÁ“ žiadateľa Byty Lúčky, s.r.o..

2.

Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a podľa jeho názoru skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

3.

Žalobca poukazoval na zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho konania“, vychádzajúcu aj z výkladu § 14 správneho poriadku, ktorý za účastníkov správneho konania označuje: toho, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, toho, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (§ 14 ods. 1 správneho poriadku), a aj toho, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 2 správneho poriadku).

4.

Má za to, že pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 správneho poriadku. Tento názor vyslovil tiež Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) v náleze z 13. januára 2011, č. k. -52: „základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy“.

5.

Poukazoval aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) č. k. -131 z 27. mája 2010, v ktorom ústavný súd o. i. uviedol, že „účinná starostlivosť o životné prostredie je ústavnou hodnotou ( ), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na priaznivé životné prostredie je každý ( ). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Prejavom významu požiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej právnej sily. Okrem ide o množstvo medzinárodných zmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré otázkam spojeným s ochranou a tvorbou životného prostredia venujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom na to, že subjektom práva na priaznivé životné prostredie je podľa každý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov verejnej správy vo sfére životného prostredia. V medzinárodno- právnej rovine ide najmä o Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (publikovaný pod č. ; ďalej len „Aarhuský dohovor“). V zákonnej rovine ide napr. o ZIPaKZ, do ktorého bola implementovaná Smernica Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení smernice 2003/35/ ES, ako aj o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).“

6.

Podľa žalobcu opomenúť nemožno ani vymedzenie pojmu „účastník konania“ vyplývajúce z čl. 2 písm. a/ Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych úkonov, ako ani Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 o administratívnych konaniach, ktoré sa týkajú veľkého počtu osôb.

Podľa čl. 2 písm. a/ Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 súdny prieskum by mal byť dostupný prinajmenej fyzickým a právnickým osobám vzhľadom na správne akty, ktoré priamo ovplyvňujú ich práva a povinnosti. Členské štáty by mali byť podporované v snahe vyzistiť, či prístup k súdnemu prieskumu by nemal byť dostupný aj združeniam či iným osobám a organizáciám oprávneným chrániť kolektívne záujmy a záujmy jednotlivých komunít. Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 vyzdvihuje narastajúci počet oblastí správneho práva (najmä vo sfére výstavby veľkých technologických celkov alebo priemyselných zariadení), kde správne orgány stále čoraz viac čelia výzve na ochranu kolektívnych záujmov pri ochrane krajiny, prírody (tzn. prvkov nenahraditeľným spôsobom spojených so životným prostredím) a logicky sú preto orgány štátnej moci častejšie prizývané na vydávanie uvedených kolektívnych rozhodnutí. Citované odporúčanie kladie jasný dôraz na úlohu združení (asociácií) zastupujúcich osoby pri ich práve na ochranu záujmov chránených právom vrátane súdneho prieskumu takýchto kolektívnych rozhodnutí správneho orgánu (viď článok I. zásada II. b/ a zásada VII. odporúčania).

7.

Žalobca podľa jeho názoru nemal len právnu možnosť, ale aj právnu povinnosť konať tak, ako konal, nakoľko z ustanovenia § 19 zákona o životnom prostredí vyplýva povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia, pričom toto ustanovenie je podľa neho nutné interpretovať ako vzťahujúce sa aj na povinnosť podať námietky a správnu súdnu žalobu.

8.

Poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. , a , v súvislosti s tým, že zo stanov i činnosti žalobcu je zrejmé, že si za jeden z hlavných cieľov svojej existencie stanovil ochranu životného prostredia.

9.

Za relevantný právny predpis Európskej únie žalobca považuje Aahurský dohovor vyhlásený v zbierke , ktorý v dôsledku má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou a to konkrétne čl.3 tohto dohovoru: „1. Každá Strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec na vykonanie ustanovení tohto dohovoru. 2. Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 4. Každá Strana uzná a podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce ochranu životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmto záväzkom. 8. Každá Strana zabezpečí, aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované alebo akýmkoľvek spôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych súdov priznať trovy súdneho konania. 9. V rámci príslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k informáciám, možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídlo alebo skutočné miesto výkonu činnosti.“

10.

Podľa žalobcu správne orgány nesprávne a nedôsledne aplikujú predovšetkým právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým, že tieto práva sú aj reálne odopreté. Občianske združenia majú pritom legitímne právo vykonávať svoju činnosť smerujúcu k zabezpečeniu a odstráneniu spoločensky nežiaducich javov. Z funkčného usporiadania verejnej správy vyplýva, že hlavným zmyslom spravujúcich orgánov verejnej správy je nielen spravovať im zverenú oblasť verejných záujmov ale v tejto oblasti poskytovať aj verejnú službu. Protipólom poskytovania verejnej správy je aj jej vonkajšia kontrola a to ako v zmysle zákonnosti spravujúcich rozhodovacích funkcii verejnej správy tak aj neustáleho zvyšovania kvality verejnej služby úradmi poskytovanými. Z funkčného vymedzenia kontroly verejnej správy vyplýva, že sa vykonáva vnútorná alebo vonkajšia kontrola. Medzi vonkajšiu kontrolu patrí aj správne súdnictvo alebo pôsobnosť prokuratúry. Z ustanovení súčasne vyplýva, že neštátnymi subjektami kontroly zákonnosti sú aj občianske združenia, ktoré sa zúčastňujú správnych konaní s cieľom zabezpečiť ochranu verejných záujmov životného prostredia.

11.

Žalobca ako jadro svojej súčasnej činnosti položil práve právnu ochranu verejných záujmov kontrolou činnosti štátnych orgánov. Žalovaný prvostupňový aj druhostupňový úrad je tak subjektom kontrolovaným a žalobca je subjektom kontrolujúcim. Znovu upozorňuje, že žalobca má v dôsledku právnu povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia avšak podľa SR tak môže robiť len v zmysle príslušných vykonávacích predpisov. Žalobca tvrdí, že celá jeho činnosť je súčasným naplnením jeho ústavných práv, ale aj zákonných povinností. V danej veci žalobca tvrdí, že aj zákona o životnom prostredí v spojení s dávajú ekologickým občianskym združeniam kompetencie kontroly zákonnosti verejných záujmov ochrany životného prostredia. Aplikačné úrady nesmú zákony aplikovať len na základe gramatického výkladu ale vždy pristupovať k skúmaniu účelu a zmyslu právnych noriem. Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. z 8.

decembra 2010 „... orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Správny orgán je povinný skúmať okruh účastníkov konania v priebehu celého konania. Podaním odvolania žalobcovi vyplýva postavenie účastníka konania a to aj v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 Správneho poriadku. Správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (prvostupňový správny orgán) ani žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia túto skutočnosť však dostatočne neskúmal. Žalovaný bol povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov a ak aj žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to však dokázať z dôvodu, že mu bolo odopreté postavenie účastníka konania a úlohou úradu bolo zrejme zahladiť porušovanie životného prostredia. Je pritom preukázané, že Slovenská republika zaostáva v plnení záväzkov ochrany ovzdušia, vôd, prírody a ostatných zložiek životného prostredia a je práve úlohou príslušných správnych orgánov aby si dôsledne plnili svoju prácu na úseku ochrany životného prostredia tak ako majú.

12.

Žalobca považuje postup správneho orgánu v tejto veci za odporujúci Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania. Na základe vyššie uvedeného postupu správneho orgánu bolo žalobcovi upreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z .

13.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci vyslovil presvedčenie, že pri posudzovaní dôvodov odvolania žalobcu postupoval zákonne.

14.

Poukazoval na to, že podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): „Účastníkmi stavebného zákona sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa , , a stavebného zákona nie je Združenie domových samospráv účastníkom konania, nakoľko: nie je stavebníkom (stavebníkom je spoločnosť Byty Lúčky, s.r.o.), nie je osobou, ktoré majú vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byt' stavebným povolením priamo dotknuté, nie je stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, nie je projektantom v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Združeniu domových samospráv nevyplývalo postavenie účastníka konania ani v zmysle , čo bolo potvrdené stanoviskom Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SI-OSZP-2019/000816-002 zo dňa 10.10.2019 vydané v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k projektovej dokumentácií stavby "Bytové domy Lúčky", o ktoré požiadal investor navrhovanej stavby, v zastúpení ZUJU Stav, s.r.o., Marxova 815/44,908 48 Kopčany.

15.

Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie k predloženej žiadosti o vydanie stanoviska v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa k projektovej dokumentácií stavby „Bytové domy Lúčky“ s nasledovnými parametrami stavby: investor: Byty Lúčky s.r.o., Čulenova 2175/1, Skalica. projektant: J-PROJEKT s.r.o., Hlaváčikova 4, 841 05 Bratislava, pozemok: parc. č. 14290/119,14291/191, k.ú. A., podlahová plocha: 4325,89 mi počet stojísk: 90, vyjadril nasledovne: „Predmetom projektu je výstavba 3 bytových domov, ktorých súčasťou je vybudovanie infraštruktúry, pripojenia na siete, vybudovanie teplovodného potrubia a parkovisko na pozemku parc. č. 14290/119, 14290/191, k.ú. A.. Navrhované bytové domy obsahujú najmä trvalé, prípadne krátkodobé, prechodné bývanie v l, 2, 3-izbových bytoch. Vjazd na pozemok bude riešený z ulice Lúčky. Na pozemku bude riešené parkovanie osobných automobilov na teréne pred bytovými domami. V okolí bude riešená výsadba stromov pred parkovacími miestami, menších kríkov popri chodníku. lavičky a drobné osvetlenie. Na základe informácií oznamuje, že navrhovaná činnosť nespĺňa kritéria uvedené v prílohe č. 8 zákona, a preto nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona.“ Z vyššie uvedeného dôvodu špeciálny stavebný úrad Mesto Skalica rozhodnutím zo dňa 10.06.2020 č. 2SÚ-2020/2282-VU nepriznal Združeniu domových samospráv postavenie účastníka stavebného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že Združenie domových samospráv podalo odvolanie voči tomuto rozhodnutiu špeciálny stavebný úrad Mesto Skalica postúpilo odvolanie odvolaciemu orgánu Okresnému úradu Senica, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Odvolací orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaceho spisového materiálu v celom rozsahu dospel k názoru. že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov ako aj ustanoveniami správneho poriadku. Žalovaný odvolací orgán je presvedčený, že sa v rozhodnutí o odvolaní dostatočne zaoberal odôvodnením zamietnutých pripomienok a námietok účastníka konania. Na stavbu „Bytové domy Lúčky: E8 SO - Spevnené plochy, komunikácie a parkoviská“ bolo špeciálnym stavebným úradom Mesto Skalica vydané stavebné povolenie č. SÚ-2020/2282 zo dňa 19.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa U-2020/2282 zo dňa 19.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2020.

16.

V následnom vyjadrení zo dňa 22.06.2021 žalobca zotrval na jeho právnej argumentácii uvedenej v žalobe.

17.

Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil bez požiadavky na jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul prítomných účastníkov a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

18.

Žalovaný v konaní navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v jeho písomnom vyjadrení k veci, s tým, že nebol daný dôvod priznať žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania.

19.

Ďalší účastník konania, spoločnosť Byty Lúčky, s.r.o., navrhol žalobu odmietnuť ako šikanóznu, resp. zamietnuť ako nedôvodnú.

20.

Uvádzal, že žalobcovi postavenie účastníka konania nevyplýva z ustanovenia § 59 ods. 1 Stavebného zákona s poukazom na stanovisko Okresného úradu Skalica zo dňa 10.10.2019, podľa ktorého sa predmetná stavba nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nakoľko neprebehlo zisťovacie konanie, ani konanie o posudzovaní vplyvov. Pokiaľ podľa žalobcu jeho účastníctvo v konaní má vyplývať zo správneho poriadku, ďalší účastník poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej účastníctvo v konaní jednoznačne vymedzuje stavebný zákon a správy poriadok sa nemá aplikovať. Podľa tejto judikatúry (ďalší účastník konkretizoval rozhodnutia sp. zn. a ) práva podľa Aarhuského dohovoru majú členovia dotknutej verejnosti len za predpokladu, že sú splnené podmienky vnútroštátneho práva, pričom tieto podmienky sú vymedzené zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

21.

Za nerelevantné považuje poukazovanie žalobcu na ustanovenie § 19 zákona o životnom prostredí nakoľko toto ustanovenie rieši iné skutočnosti a v danom prípade činnosťou stavebníka nedošlo k žiadnemu zásahu do životného prostredia, čo bolo overené stavebným úradom aj na podklade záväzných stanovísk dotknutých orgánov na úseku ochrany životného prostredia.

22.

Ďalší účastník poukazoval aj na to, že medzičasom bolo na predmetnú stavbu vydané aj kolaudačné rozhodnutie.

23.

Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.06.2020, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka stavebného konania vo veci stavby „BYTOVÉ DOMY LÚČKY: E8 SO – SPEVNENÉ PLOCHY, KOMUNIKÁCIE a PARKOVISKÁ“ z dôvodu, že podľa zistenia stavebného úradu žalobca nespĺňa podmeonky uvedené v ustanovení § 59 ods. 1 a 2 stavebného zákona nakoľko: nie je stavebník nie je osobou, ktoré má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, podľa stavebného zákona "ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu" sú osoby, ktorým toto právo vyplýva z ustanovenia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie umožňuje verejnosti a dotknutej verejnosti, v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, postavenie účastníka konania, ak prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení za podmienky splnenia

Súčasťou spisového materiálu stavebného konania (doložené v územnom konaní predmetnej stavby) je aj nasledovné stanovisko č. OU-SI-OSZP-2019/000816-002 vydané dňa 10.10.2019 Okresným úradom Skalica – odbor starostlivosti o životné prostredie: „Vec: „Bytové domy Lúčky“ - stanovisko k projektu. „Predmetom projektu je výstavba 3 bytových domov, ktorých súčasťou je vybudovanie infraštruktúry, pripojenia na siete, vybudovanie teplovodného potrubia a parkovisko na pozemku pare. č. 14290/119, 14290/191, k. ú. A.. Navrhované bytové domy obsahujú najmä trvalé, poprípade krátkodobé, prechodné bývanie v 1, 2, 3-izbových bytoch. Vjazd na pozemok bude riešený z ulice Lúčky. Na pozemku bude riešené parkovanie osobných automobilov na teréne pred bytovými domami. V okolí bude riešená výsadba stromov pred parkovacími miestami, menších kríkov popri chodníkoch, lavičky a drobné osvetlenie. Na základe informácii uvedených oznamuje, že navrhovaná činnosť nespĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 8 zákona a preto nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona.“ nie je stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

- nie je projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

24.

Podľa (, ) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa

Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa

Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa

Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa stavebného zákona () Účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa , ods. 2, 3 a 4 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

(4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

Podľa o životnom prostredí

Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

Podľa a (Správny poriadok) (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25.

V konaní o všeobecnej správnej žalobe súd preskúmava žalobcom namietanú zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu, svojim konaním a rozhodnutím neodstraňuje nedostatky postupu alebo rozhodnutia správneho orgánu, ale ani nenahrádza argumentačnú povinnosť účastníka, rozsahom a dôvodmi žaloby ktorého je súd v tomto konaní v zmysle viazaný, a nad rámec jeho tvrdení nevyhľadáva skutočnosti svedčiace v prospech žaloby.

26.

V danom prípade žalobca ako jeden z tvrdených dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného všeobecne namietal, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (ako dôvod zrušenia rozhodnutia podľa ), v tejto súvislosti však opomenul uviesť, ktoré skutkové zistenia uvedené v rozhodnutí podľa jeho názoru odporujú ktorým dokladom, či záznamom obsiahnutým v administratívnych spisoch, alebo ktoré z nich naopak z obsahu administratívnych spisov vôbec nevyplývajú (nemajú v nich oporu).

27.

Podobne, pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ) odhliadnuc už od skutočnosti, že nešpecifikoval, či by malo ísť o nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, alebo o oba tieto nedostatky, nekonkretizoval, ktorú časť rozhodnutia považuje za nezrozumiteľnú a prečo, ani ktorú okolnosť prípadu považuje za nie dostatočne odôvodnenú.

28.

Jedinou a rovnako nedostatočne konkretizovanou námietkou žalobcu v tomto smere je tvrdenie žalobcu, že sa správne orgány nevysporiadali s jeho argumentami (s ktorými?) a že dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného je, že neobsahuje relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi, pričom súd nielen, že vzhľadom na charakter rozhodnutia vo veci účastníctva v správnom konaní nevidí logickú súvislosť medzi argumentáciou týkajúcou sa doručovania kópie spisu a preskúmateľnosťou rozhodnutia, ale v obsahu odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ani neistil takúto námietku žalobcu, s ktorou by sa žalovaný ako odvolací orgán mal v obsahu svojho rozhodnutia prípadne vysporiadať.

29.

Rovnako v prípade namietaného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy ( ), pokiaľ týmito porušenými ustanoveniami mali byť ustanovenia a a Správneho poriadku žalobca v obsahu žaloby zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by podľa neho ich porušenie malo spočívať a akú súvislosť s rozhodnutím o nepriznaní postavenia účastníka konania v stavebnom konaní by toto porušenie podľa neho malo mať. Namietané porušenie ustanovenia Správneho poriadku sa pritom týka obsahových náležitostí odôvodnenia rozhodnutia súvisiacich s jeho preskúmateľnosťou, ku ktorej sa súd vyjadril už v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia.

30.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobné námietky vychádzajúce z ustanovenia , a vyhodnotil ako nedôvodné.

31.

V súvislosti so správnosťou právneho posúdenia veci správnymi orgánmi ( ) žalobca namietal, že jeho účastníctvo v konaní vyplýva z ustanovení Aarhuského dohovoru, z Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 a (87) 16, z ustanovenia Správneho poriadku, zákona o životnom prostredí, z článku 51 ods. 1 v spojení s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom neuviedol, v čom podľa neho spočíva podobnosť predmetov konania, skutkového stavu veci či procesnej situácie odôvodňujúca aplikovateľnosť právnych názorov ústavného súdu a najvyššieho súdu deklarovaných v rozhodnutiach, ktorými v konaní argumentoval (príkladmo: rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. sa týka konania správneho orgánu o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti – atómovej elektrárne!).

32.

Skutočnosť, že z medzinárodných dohôd či iných právnych aktov vyplýva pre členské alebo signatárske štáty povinnosť alebo odporúčanie podporovať účasť verejnosti pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, nenahrádza právny predpis, ktorý verejnosti práva vo vzťahu k takýmto konaniam priznáva, pričom samotný Aarhuský dohovor (o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia) ani žalobcom uvádzané odporúčania Výboru ministrov Rady Európy práva verejnosti vo vzťahu k účasti v konaniach týkajúcich sa životného prostredia neupravuje. Takéto právo bez ďalšieho nie je možné vyvodzovať z článku 51 ods. 1 ani z ustanovenia o životnom prostredí, ktoré neupravuje práva, ale naopak povinnosti pri hrozbe alebo existencii poškodenia životného prostredia.

33.

Okruh účastníkov stavebného konania určuje § 59 ods. 1 Stavebného zákona (ustanovenie § 14 ods. 2 Správneho poriadku ako všeobecného predpisu sa nepoužije nakoľko stavebný zákon obsahuje osobitnú úpravu účastníctva), z ktorého žalobca v tomto prípade zjavne nespĺňa podmienky účastníctva uvedené pod písmenami a), b), d) a e) nakoľko nie je stavebníkom, osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám, vrátane susediacich, a nie je ani stavebným dozorom alebo projektantom stavby.

34.

Pokiaľ stavebný zákon v ustanovení za účastníka stavebného konania označuje aj iné osoby, ktorým takéto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, odkazuje na ustanovenia § až 27 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ktorých ustanovenie priznáva dotknutej verejnosti postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene za podmienok uplatnenia postupu podľa odseku 3 alebo odseku 4, uplatnenie ktorého žalobca v tomto konaní ani netvrdil.

35.

V danom prípade konanie podľa tretej časti o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (posudzovanie navrhovaných činností) nebolo realizované nakoľko podľa stanoviska

Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 10.10.2019 navrhovaná činnosť – výstavba troch bytových domov s infraštruktúrou nespĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 8 zákona (zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) a preto nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona.

36.

V neposlednom rade žalobca v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úsudok o tom, že navrhovanou činnosťou sú dotknuté záujmy ochrany životného prostredia a že v tejto súvislosti v konaní môže uplatniť hlavné poslanie združenia, ktoré deklaruje v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, pričom logické opodstatnenie ani oporu v právnom poriadku nemá pripustenie, aby účastníkom ktorékoľvek stavebného konania mohlo byť ktorékoľvek občianske združenia, ktoré si stanoví sféru svojho pôsobenia v oblasti ochrany životného prostredia, iba na základe tejto skutočnosti (deklarovanej oblasti pôsobenia) bez splnenia akýchkoľvek zákonných podmienok.

37.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov súd v konaní nezistil žalobcom namietané nedostatky postupu a rozhodnutia správneho orgánu vo veci majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

38.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu a ďalšiemu účastníkovi žiadne trovy uplatniteľné podľa , resp. podľa nevznikli.

39.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.