Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24S-72-2020.pdf
PDF · 335.29 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: VIARE WELD s.r.o., so sídlom Nad plážou 2, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpeného.: Advokátskou kanceláriou LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 6431, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Lukajka PhD., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/2691, O-39/2020 zo dňa 30. marca 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. PO/BEZ/2020/2691, O-39/2020 zo dňa 30. marca 2020 a Rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 303/18-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/5495 zo dňa 16. decembra 2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „inšpektorát práce“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal v dňoch od 20. júna 2018 do 27. augusta 2018 inšpekciu práce zameranú na vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu O. K., nar. XX. B. XXXX (ďalej aj „poškodený“ alebo „poškodený zamestnanec“), zamestnanca zamestnávateľa VIARE WELD s. r. o. , Nad plážou 7, Banská Bystrica, IČO: 36 629 537 (ďalej len „žalobca“). Inšpektorát práce Banská Bystrica vyhotovil dňa 27. augusta 2018 Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2005 Z. z.“) č. IBB-33-37-2.1/P-J2-2018/3975 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol žalobcovi po jeho prerokovaní doručený dňa 27. augusta 2018 s možnosťou vyjadriť sa v stanovenej lehote k jeho obsahu. Žalobca sa k obsahu Protokolu vyjadril podaním zo dňa 3. septembra 2018 a zo dňa 14. septembra 2018. Dňa 1. októbra 2018 vyhotovil inšpektor práce Dodatok č. 1, v ktorom uviedol obe vyjadrenia žalobcu k Protokolu a svoje stanovisko k nim. Dodatok č. 1 nebol so žalobcom prerokovaný a bol mu doručený dňa 3. októbra 2018. Dňa 7. januára 2019 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o začatí správneho konania o správnom delikte č. 303/18-1.0/pok/ozn.,IPBB_KHIP/KON/2018/5495 zo dňa 19. decembra 2018 s výzvou na vyjadrenie a predloženie, resp. navrhnutie dôkazov na objasnenie skutkového stavu v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) do 8 dní, na ktorú žalobca reagoval
vyjadrením zo dňa 14. januára 2019. Navrhol vykonanie výsluchu O. K. a zároveň požiadal o prerušenie správneho konania z dôvodu podania žaloby o preskúmanie zákonnosti Protokolu na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 29. novembra 2018. Rozhodnutím č. k.: 303/18-1.0/pok/preruš., IPBB_KHIP/ KON/2018/5495 zo dňa 28. januára 2019 inšpektorát práce podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie prerušil do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci podanej správnej žaloby. Rozsudkom č. 24S/159/2018-160 zo dňa 18. júla 2019 Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu žalobcu zamietol. Oznámením č. 303/18-1.0/pok/ozn./I., IPBB_KHIP/KON/2018/5495 zo dňa 16. októbra 2019 prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi oznámil pokračovanie v správnom konaní o správnych deliktoch a v zmysle § 33 Správneho poriadku ho vyzval na vyjadrenie, resp. predloženie alebo navrhnutie dôkazov na objasnenie skutkového stavu veci do 8 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 29. októbra 2019. Navrhol výsluch O. K., B.E. a požiadal o prerušenie správneho konania do právoplatného rozhodnutia o podanej kasačnej sťažnosti proti uvedenému. Žalobca jeho žiadosti nevyhovel. 2. Úrazový dej je v Protokole popísaný tak, že „Dňa 12. júna 2018 nastúpil O. K. do zamestnania na pracovnú zmenu, ktorá trvá od 6,00 hod. do 14,30 hod. Ešte 3 24S/72/2020
v predchádzajúci deň dňa 11. júna 2018 spolu s kolegami p. B.E., B. K. a zváračským technológom M. C. išli ráno do firmy Cortizo Slovakia, a .s., kde im p. C. ukázal, kde a aké práce majú vykonávať. Po príchode p. M. K., vedúceho údržby anodickej oxidácie a vzájomnej dohode s p. C. im určili prácu na tento deň. Následne p. C. odišiel do svojej organizácie VIARE WELD s. r. o., ktorá sídli hneď vedľa organizácie Cortizo Slovakia a .s. Zamestnanci (žalobcu) mali demontovať ochrannú konštrukciu časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie. Práce v tento deň pozostávali z odpílenia nízkeho zábradlia okolo navešiavacej jamy a začatia s demontážou plechov z plošiny, nachádzajúcej sa nad navešiavacou jamou. Práce zamestnanci vykonávali pomocou vysokozdvižného vozíka, na vidliciach ktorého bola pracovná plošina a rebrík s plošinou. Na plošine umiestnenej na VZV a rebríku s plošinou sa striedali všetci traja zamestnanci, postupne obrusovali zvary, aby mohli zložiť plechy. Toto sa im aj v tento deň podarilo spraviť a zložili aj jeden plech a tým skončili. Pri odchode z pracoviska anodickej oxidácie na pokyn p. M. K. rozložili okolo jamy vyplňovací kartónový papier vysoký cca 1 m. V tento deň všetci traja zamestnanci chodili aj hore na demontovanú plošinu, lebo bolo potrebné rozbrusovať zvary aj z vrchu, čo sa nedalo vykonať z plošiny umiestnenej na vidliciach vysokozdvižného vozíka, ani z rebríka s plošinou. Počas ich pobytu na demontovanej plošine si dávali pozor na 2 automaticky sa pohybujúce žeriavy oxidačnej linky, ktoré sa pohybovali v priestore ich práce na demontovanej plošine. Dňa 12. júna 2018 asi o 6,10 hod. všetci traja zamestnanci spolu s p. C. prišli na miesto výkonu práce, kde začali so skladaním už uvoľnených plechov z demontovanej plošiny. Druhý plech z demontovanej plošiny zložili pomocou vysokozdvižného vozíka tak, že O. K. ho obsluhoval, s predĺženými vidlami nabral plech, pričom p. B. K. a B.E. mu plech nadvihli. V tomto čase sa nachádzali na vrchu demontovanej plošiny, kde sa pohybujú aj žeriavy. V čase cca 6,45 hod. prišiel p. M. K., ktorý im povedal, že majú zdemontovať motory, nachádzajúce sa na oboch stranách demontovanej plošiny. Preto O. K. uvoľnil matky na držiakoch motorov na oboch stranách demontovanej plošiny. Tieto práce robil z vrchu demontovanej plošiny. Medzitým p. B. K. prepiľoval rozbrusovačkou priečne nosníky plošiny, pričom stál na rebríkovej pracovnej plošine. Pán Z. išiel na VZV po 2 palety. Jednu paletu zdvihol do úrovne nosníka tak, aby bolo možné uvoľnené motory presunúť na vyzdvihnutú paletu. Kvôli veľkej váhe motora sa im to však nepodarilo. Preto musel p. B. K. presunúť schodiskovú plošinu pod nich, aby im z nej pomohol pajstrom motor premiestniť na paletu. Takto postupovali po oboch stranách. O. K., ktorý sa nachádzal na rozoberanej plošine spolu s B. K., ktorý sa nachádzal na rebríkovej plošine pod demontovanou plošinou, vyznačili fixkou čiary rezov nosníkov, na ktorých sa predtým nachádzali motory. Po krátkej prestávke sa O. K. chystal vyznačený plech rozbrúsiť. Pán B.E. a B. K. sa v tomto čase nachádzali na druhej strane demontovanej plošiny, kde mali ešte rozrezať 2 priečne nosníky. V čase niečo po 10,00 hod. O. K. zapol rozbrusovačku, rozbrúsil bočné zvary, pomocou ktorých bol plech prichytený na hlavnom nosníku. Počas rozbrusovania si všimol, že sa smerom ku nemu pohybuje žeriav, preto prešiel cez zábradlie do bezpečného priestoru. Keď žeriav prešiel, znova preliezol zábradlie späť na plošinu a pokračoval v rozbrusovaní zvaru. V tejto 4 24S/72/2020
činnosti síce bol otočený smerom k žeriavu, ale pozeral sa na rozbrusované miesto, takže približujúci sa žeriav vôbec nespozoroval. Žeriav spozoroval až vtedy, keď ho začal tlačiť v oblasti hrudného koša na privarený jokel s platničkou na plošine. Z tejto pozície sa nejako uvoľnil, ale žeriav ho ďalej tlačil na ďalší jokel v oblasti panvy. V tomto momente žeriav zastal, ale O. K. sa stihol ešte pred jeho zastavením vyšmyknúť, pričom po plechu, na ktorom bol predtým motor prešiel popod žeriav, preliezol
cez zábradlie a ľahol si na pochôdznu plochu. Po chvíli pribehol ku nemu p. Z. a p. K. a ďalší zamestnanci z firmy Cortizo Slovakia a. s., ktorí privolali rýchlu zdravotnú službu, ktorá ho previezla na ošetrenie do nemocnice v Žiari nad Hronom, kde zostal aj hospitalizovaný“ (ďalej aj „úrazový dej“). Prvostupňové rozhodnutie 3. Inšpektorát práce Banská Bystrica vydal dňa 16. decembra 2019 Rozhodnutie č. k. : 303/18-1.0/pok/ r., IPBB_KHIP/KON/2018/5495, ktorým uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákon č. 125/2006 Z.z. pokutu vo výške 33 000,- EUR za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 psím. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z., a to za porušenie § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. (ďalej aj „zákon č. 124/2006 Z. z.“ alebo „zákon o BOZP“) spočívajúce v tom, že žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v dňoch 11. júna 2018 a 12. júna 2018 nesplnil povinnosť určiť svojim zamestnancom O. K., nar. 13. júla 1964, B. K., nar. X. B. XXXX, a B.E., nar. XX. B. XXXX bezpečné pracovné postupy na práce súvisiace s demontážou ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie (ďalej aj „objednaná práca“) nachádzajúcej sa u objednávateľa vzhľadom k tomu, že počas vykonávania týchto prác žiadnym spôsobom nezabezpečil, aby dva automaticky sa pohybujúce žeriavy linky anodickej oxidácie neohrozovali bezpečnosť a zdravie týchto zamestnancov, keď sa nachádzali v nebezpečnom priestore na plošine ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0, linky anodickej oxidácie (ďalej aj „ miesto výkonu práce“), následkom čoho dňa 12. júla 2018 došlo k pritlačeniu poškodeného O. K., nar. 13. júla 1964 medzi automaticky sa pohybujúci žeriav a privarené jokle nachádzajúce sa v priestore medzi zábradlím a demontovanou plošinou, pričom poškodený pritlačením utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví a za porušenie § 18 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z. z. spočívajúce v tom, že žalobca vykonávajúci objednané práce u objednávateľa na základe telefonickej objednávky, nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon tejto práce vzhľadom na možnosť ohrozenia svojich zamestnancov pri prechode automaticky pohybujúceho sa žeriavu linky anodickej oxidácie na mieste vykonávania prác a začal dňa 11. júna 2018 práce napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, následkom čoho dňa 12. júna 2018 došlo k pritlačeniu O. K., nar. XX. B. XXXX, medzi automaticky sa pohybujúci žeriav a privarené jokle nachádzajúce sa v priestore medzi zábradlím a demontovanou plošinou, pričom poškodený pritlačením utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví s tým, že porušenie uvedených povinností je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ktorým bola dňa 12. júna 2018 poškodenému zamestnancovi O. K., nar. 13. 5 24S/72/2020
júla 1964 spôsobená ťažká ujma na zdraví - poškodenie dôležitého orgánu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie Inšpektorátu práce“). 4. V odôvodnení rozhodnutia bol podrobne zopakovaný priebeh administratívneho konania, obsah jednotlivých dôkazov a skutkové zistenia, ktoré z nich prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil, priebeh úrazového deja a klasifikácia závažnosti pracovného úrazu poškodeného zamestnanca, označenie právnych povinností žalobcu, ktorým následkom došlo k vzniku pracovného úrazu a ich právna klasifikácia s citáciou relevantných zákonných ustanovení. Inšpektorát práce zhrnul aj obsah svojich vyjadrení k písomným podaniam žalobcu zo dňa 17. januára 2019 a zo dňa 29. októbra 2019 k Oznámeniu o začatí správneho konania o správnom delikte, resp. o jeho pokračovaní. 5. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal zo skutkových zistení, že O. K., nar. XX. B. XXXX, zamestnanec žalobcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1. septembra 2014 s uzavretým druhom práce zámočník utrpel dňa 12. júna 2018 o 10,00 hod. na pracovisku objednávateľa pracovný úraz, ktorý bol inšpektorátu práce oznámený dňa 13. júna 2018. Úraz poškodeného bol Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici klasifikovaný ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví a to: poškodenie dôležitého orgánu - zlomenina panvy, poranenie sleziny (ďalej aj „pracovný úraz“). Ohliadka miesta úrazu nebola vykonaná z dôvodu, že pre pokračovanie vo výrobnom procese nebolo miesto ponechané v pôvodnom stave. Objednané práce vykonávali zamestnanci žalobcu na základe telefonickej objednávky objednávateľa. Nebola uzatvorená žiadna zmluva, teda problematika zabezpečenia BOZP (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) nebola medzi žalobcom a objednávateľom riešená žiadnym dokumentom a ani žalobca nemá na práce vykonávané u objednávateľa. vypracovaný žiadny dokument. Bezpečnostným technikom žalobcu boli predložené ním vyhotovené tri fotografie vizuálne dokumentujúce miesto pracovného úrazu. Zamestnanci žalobcu mali pre objednávateľa vykonať objednanú prácu, ktorá spočívala v odpílení nízkeho zábradlia okolo navešiavacej jamy a v demontáži plechov z plošiny nachádzajúcej sa nad navešiavacou jamou. Práce vykonávali pomocou vysoko-zdvižného vozíka, na vidliciach ktorého bola pracovná plošina a rebrík s plošinou, na ktorej sa všetci striedali a postupne obrusovali zvary, aby mohli zložiť plechy. Pohybovali sa po demontovanej plošine, pretože bolo potrebné rozbrusovať zvary aj z vrchu, čo sa nedalo vykonať z plošiny umiestnenej
na vidliciach vysokozdvižného vozíka, ani z rebríka s plošinou, pričom dňa 12. júna 2018 došlo k úrazovému deju (bod 2/ tohto rozsudku). Do zápisníc o podaní informácie poškodený O. K. uviedol (dňa 27. júna 2018), že pre žalobcu pracuje asi 5. rok ako zámočník. Dňa 12. júna 2018 nastúpil do zamestnania na pracovnú smenu trvajúcu o 6,00 do 14,30 hod. Deň predtým spolu s kolegami B.E., B. K. a M. C. išli ráno do firmy objednávateľa, kde im pán C. ukázal, kde a aké práce majú vykonávať. Zo strany objednávateľa bola požiadavka na štyroch zamestnancov od žalobcu, ktorá sa neskôr zmenila na troch zamestnancov s tým, že jedného zamestnanca, ktorý napokon s nimi nepracoval, poskytne objednávateľ. Ing. O. O. (vedúci údržby - zamestnanec objednávateľa) určil prácu na pondelok 11. júna 2018 - mali odpíliť nízke zábradlie okolo navešiavacej jamy a začať 6 24S/72/2020
s demontážou plechov z plošiny, nachádzajúcej sa nad navešiavacou jamou. Práce vykonávali pomocou vysokozdvižného vozíka, ktorý obsluhoval on alebo pán Z.. Na jeho vidliciach bola pracovná plošina. Striedali sa na nej všetci traja, postupne obrusovali zvary, aby plechy mohli zložiť. Toto sa im 11. júna 2018 podarilo spraviť a zložili aj jeden plech. V tento deň všetci traja chodili aj hore na plošinu, lebo bolo potrebné rozbrusovať zvary aj z vrchu, čo sa nedalo vykonať z plošiny umiestnenej na vidliciach vysokozdvižného vozíka. Pri pobyte na plošine si dávali pozor na dva automaticky sa pohybujúce žeriavy oxidačnej linky, ktoré sa pohybovali v priestore ich práce na plošine. Dňa 12. júna 2018 ráno asi o 6,10 hod. všetci traja zamestnanci žalobcu spolu s pánom C. prišli na miesto výkonu práce, kde začali so skladaním už uvoľnených plechov z plošiny. Druhý plech z plošiny zložili pomocou vysokozdvižného vozíka tak, že poškodený ho obsluhoval s predĺženými vidlami plech nabral, pričom B. K. a B.E. mu plech nadvihli. V tomto čase sa nachádzali na vrchu plošiny, kde sa pohybujú aj žeriavy. V čase cca 6,45 hod. prišiel pán O., ktorý im povedal, že majú zdemontovať motory, nachádzajúce sa na oboch stranách plošiny. Uviedol, že on z vrchu plošiny uvoľnil matky na držiakoch motorov na oboch stranách plošiny. B. K. prepiľoval rozbrusovačkou priečne nosníky plošiny, pričom stál rebríkovej pracovnej plošine. B.E. išiel na VZV po dve palety. Jednu paletu zdvihol do úrovne nosníka tak, aby bolo možné uvoľnené motory presunúť na vyzdvihnutú paletu. Kvôli veľkej váhe motora sa im to však nepodarilo. Preto musel B. K. presunúť schodiskovú plošinu pod nich, aby im z nej pomohol pajstrom motor premiestniť na paletu. Takto postupovali na oboch stranách. Poškodený spolu s B. K., ktorý sa nachádzal na rebríkovej plošine pod demontovanou plošinou, na ktorej bol aj on, vyznačili fixkou čiary rezov nosníkov, na ktorých sa predtým nachádzali motory. Po krátkej prestávke sa chystal vyznačený plech rozbrúsiť. B.E. a B. K. sa v tom čase nachádzali na druhej strane demontovanej plošiny, kde mali ešte rozrezať dva priečne nosníky. V čase niečo po 10,00 hod. poškodený zamestnanec zapol rozbrusovačku, rozbrúsil bočné zvary, pomocou ktorých bol plech prichytený na hlavnom nosníku. Počas rozbrusovania si všimol, že sa smerom k nemu pohybuje žeriav, preto prešiel cez zábradlie do bezpečného priestoru. Keď žeriav prešiel, znovu preliezol zábradlie späť na plošinu a pokračoval v rozbrusovaní zvaru. Počas tejto činnosti síce bol otočený smerom k žeriavu, ale pozeral sa na rozbrusované miesto, takže žeriav vôbec nespozoroval. Spozoroval ho až vtedy, keď ho začal tlačiť v oblasti hrudného koša na privarený jokel s platničkou na plošine. Z tejto pozície sa nejako uvoľnil, ale žeriav ho ďalej tlačil na ďalší jokel v oblasti panvy. V tomto momente žeriav zastal, ale stihol sa ešte pred jeho zastavením vyšmyknúť, pričom po plechu, na ktorom bol predtým motor, prešiel popod žeriav, preliezol cez zábradlie a ľahol si na pochôdznu plochu. Po chvíli pribehol k nemu pán Z. a pán K. a ďalší zamestnanci objednávateľa, ktorí privolali rýchlu zdravotnú službu, ktorá ho previezla na ošetrenie do nemocnice. V čase úrazu mal oblečený pracovný odev, na nohách obuv s vystuženou špicou, na rukách rukavice, na očiach ochranné okuliare, v ušiach mal obyčajnú vatu. Alkoholické nápoje pred úrazom nepožíval. Uviedol, že jeho zamestnávateľ ani nikto z Cortizo Slovakia, a. s. im nezakázal vykonávanie určitých činností, ani vstup do určitých priestorov v súvislosti s nimi vykonávanou prácou. Presný postup vykonávania demontážnych prác plošiny na linke anodickej oxidácie mu 7 24S/72/2020
zamestnávateľom ani objednávateľom určený nebol. Miesto výkonu práce nebolo ohradené závesnými plachtami, na demontovanej plošine boli navešané kartóny z dôvodu zamedzenia úletu iskier pri rozbrusovaní. Pred začatím výkonu objednanej práce ich nikto nezaškolil ohľadom miestnych rizík a o podmienkach na zaistenie BOZP. B. K. uviedol (dňa 24. júla 2018), že u žalobcu pracuje ako zámočník. Dňa 11. júna 2018 išli k kolegami B.E., O. K. a M. C. do firmy Cortizo Slovakia, a.s., kde im španielsky majster údržby vysvetlil lámanou slovenčinou, čo majú rozoberať. Pán C. aj španielsky majster údržby im povedali, že na nich bude dohliadať jeden zo zamestnancov Cortizo Slovakia, a. s., ktorý mal dávať pozor na automaticky sa pohybujúci žeriav oxidačnej linky, aby nedošlo k úrazu. Pán C. odišiel a začali rozoberať určenú konštrukciu. Zamestnanec, ktorý mal zabezpečovať dozor - B. E. s nimi v pondelok ráno chvíľu na pracovisku bol, ale potom ho odvolali a už sa nevrátil. Takto v
pondelok pracovali až do konca smeny do 14,20 hod. Priebežne ich bol skontrolovať pán C., aj španielsky majster údržby. Práce vykonávali z plošiny umiestnenej na vidliciach VZV z plošinového rebríka, ale aj z vrchnej strany rozoberanej konštrukcie, lebo rozbrusovanie nebolo možné zrealizovať zospodu rozoberanej konštrukcie. V priebehu pondelka na vedľajšiu konštrukciu zavesili kartóny, ktoré z nej viseli a dali ich aj na podlahu, aby odletujúce iskry nezasiahli vedľa navešané profily a pracovníkov Cortizo Slovakia, a.s., ktorí vykonávali navešiavanie profilov na vedľajšom navešiavacom zariadení. Umiestnené kartóny nebránili ani neobmedzovali prístup pracovníkov na schody vedúce na hornú časť rozoberanej konštrukcie. Dňa 12. 06. 2018 ráno na pracovisku opäť stretli španielskeho majstra údržby, ktorý im povedal, ako majú v tento deň pokračovať. Opäť vykonávali práce z plošiny VZV, plošinového rebríka a z vrchu robenej konštrukcie. V čase cca o 9,45 hod. vychádzal B. K. na plošinový rebrík, O. K. rozbrusoval konštrukciu, pričom bol na jej vrchu a p. Z. bol niekde pod konštrukciou. Zrazu započul krik, vtedy bol asi na úrovni rozoberanej konštrukcie, lebo stál na plošinovom rebríku. Pozrel na O. K. a videl ako ho žeriav pritlačil o privarený jokel s platničkou, nachádzajúci sa plošine. Do času úrazu si v tento deň nevšimol, že by ich niekto prišiel skontrolovať. Po úraze O. K. zišiel B. K. z rebríka a prišiel mu na pochôdzny chodník plošiny pomôcť. Počas demontážnych prác v dňoch 11. júna až 12. júna 2018 sa dva žeriavy oxidačnej linky automaticky pohybovali v priestore, kde vykonávali demontážne práce. Španielsky majster údržby aj pán C. im povedali, aby si počas demontážnych prác na rozoberanej konštrukcii dávali pozor na automaticky sa pohybujúce žeriavy. B.E. uviedol (dňa 20. júna 2018), že je zamestnancom žalobcu a pracuje ako zámočník. Spolu s dvoma kolegami O. K. a B. K. išli dňa 11. júna 2018 s majstrom pánom C. do firmy Cortizo Slovakia, a.s., kde mali vykonávať nejaké zámočnícke práce. Po príchode na miesto práce na linku anodickej oxidácie prišiel k nim aj vedúci údržby pán O., ktorý mu ukázal a vysvetlil rozsah žalovaných prác. Mali zužovať plošinu a za týmto účelom bolo treba demontovať určité časti plošiny. Po oboznámení sa s rozsahom prác pán C. odišiel a začali vykonávať demontážne práce. Ešte pred tým pán O. upozornil na nebezpečenstvo pohybujúcich sa žeriavov linky anodickej oxidácie, na ktoré si majú dávať pozor, lebo žeriavy sa počas práce budú pohybovať. Uviedol, že počul, že pán C.iadal od pána O. sľúbeného zamestnanca, ktorý mal pracovať s nimi, ale nakoniec s nimi nikto 8 24S/72/2020
nepracoval. Práce vykonávali buď z plošiny vysokozdvižného vozíka, alebo z upravovanej plošiny. Dňa 12. júna 2018 ráno cca o 7,30 hod. už pokračovali v práci, keď prišiel pán O. a vysvetlil im, čo majú ďalej robiť. V čase cca o 10,00 hod. sa O. K. a B. K. nachádzali na demontovanej plošine, kde presúvali demontované časti plechov na vidly vysokozdvižného vozíka. Po ich presunutí ešte označili otvory, ktoré bolo treba vyrezať. Po tomto úkone zišiel B. K. dole na podlahu, kde sa začali rozprávať o ďalšom postupe prác. Uviedol, že potom B. K. vyšiel na presúvaciu montážnu plošinu a on bol na podlahe a pripájal káble pre B. K. pre napojenie rozbrusovačky a zváračky. V tomto momente začul výkrik a videl, že O. K. je zaseknutý medzi demontovanou plošinou a žeriavom. Potom vyšli na plošinu, kde začali pomáhať pánovi K.. Keď prišiel hore, uvidel, že O. K. sa sám vyslobodil spod žeriavu a do príchodu záchrannej služby ležal na plošine a oni s ním už nehýbali. Vyjadril názor, že príčinou úrazu O. K. bolo nezabezpečenie pracoviska. M. K. uviedol (dňa 20. mája 2018), že je zamestnancom Cortizo Slovakia, a.s., pracuje ako vedúci údržby anodickej oxidácie. Práce v ich firme vykonávali zamestnanci SC Zamkon s. r. o. na základe telefonickej objednávky. Uviedol, že 08. júna 2018 zavolal pána C. za tým účelom, aby si pozrel, čo majú robiť a dohodli sa, že z SC Zamkon, s. r. o. prídu pracovať traja zamestnanci a práce začnú vykonávať od pondelka 11. júna 2018. Mali demontovať ochrannú konštrukciu časti navešiavacej stanice č. 0. Mali pracovať samostatne, v prípade potreby sa mali obrániť na niekoho, aby zabezpečil potrebné úkony. Potom, ako v pondelok aj v utorok ráno skontroloval práce, sa na tomto pracovisku už nezdržiaval, ale v intervaloch ani dve hodiny popri nich prechádzal a nič nesprávne si nevšimol. Uviedol, že bezpečnosť práce na pracovisku anodickej oxidácie počas úpravy a demontáže ochrannej konštrukcie bola zaistená tak, že okolo navešiavacej stanice č. 0 boli umiestnené plachty, ktoré vymedzovali miesto výkonu práce. V takto vymedzenej časti sa pohyboval aj vysokozdvižný vozík. Po úraze poškodeného boli tieto plachty zvesené kvôli jeho transportu z miesta úrazu (spoločnosť SC Zamkon s. r. o. sa v roku 2014 rozdelila na SC ZAMKON s.r.o. a VIARE WELD s. r. o.). Spoločnosť Cortizo Slovakia, a. s. si predmetné práce dohodla s pánom Krištofom, ktorý bol do roku 2014 zamestnancom spoločnosti SC ZAMKON s. r. o., a v čase objednania prác bol už zamestnancom žalobcu. M. C. uviedol (dňa 26. júna 2018), že je zamestnancom žalobcu, a vykonáva prácu zváračského technológa. Na základe telefonickej objednávky bol v ten istý deň pozrieť pracovisko, kde bolo potrebné demontovať a upraviť plošinu. Plošina sa nachádzala na prevádzke anodická oxidácia. Pán O. mu ukázal rozsah prác a oznámil mu počet požadovaných zamestnancov, a to štyroch. Dohodli sa, že s výkonom prác sa začne 11. júna 2018. V tento istý deň mu poobede pán O. zavolal, že potrebuje len troch ľudí a na vykonávanie prác dá svojho zamestnanca pána E., ktorý im mal pomáhať. Dňa 11. júna 2018 spolu s troma kolegami
O. K., B. K. a B.E. v čase o 6,30 hod. prišli do firmy Cortizo Slovakia, a. s., kde stretol pána E., ktorému oznámil, že má dnes s nimi pracovať. On mu však povedal, že pán O. mu dal na tento deň inú prácu a že s nimi pracovať nebude. Práce nezačali vykonávať a čakali na príchod pána O.. V čase cca 7,15 hod. prišiel pán O., ukázal im odkiaľ majú plošinu odpíliť a ktoré plechy majú zdemontovať. Pán C. potom odišiel a jeho traja kolegovia začali 9 24S/72/2020
vykonávať prácu. Pred začiatkom výkonu práce si všimli, že na pracovisku anodickej oxidácie sa pohybujú 2 žeriavy v automatickom režime, čiže ich pohyb nikto nariadil a nie je možné stanoviť, kedy a kam sa budú pohybovať. Spoločne usúdili, že maximum prác budú vykonávať z plošiny na vysokozdvižnom vozíku, ale v nutnom prípade pôjdu na vrchnú časť demontovanej a upravovanej plošiny, pričom si budú dávať pozor na pohybujúce sa žeriavy. Uviedol, že práce vo firme Cortizo Slovakia, a. s. vykonávajú väčšinou na základe ústnej objednávky. Tiež uviedol, že má pochybnosť o funkčnosti bezpečnostného senzoru mostového žeriava, ktorý spôsobil úraz poškodeného zamestnanca, resp. o jeho správnom uložení. 6. Príčiny vzniku pracovného úrazu boli určené z uvedených skutkových zistení vyplývajúcich zo zápisníc o podaní informácie, z fotodokumentácie vyhotovenej žalobcom dňa 12. júna 2018, zo základného dokumentu BOZP platného od 4. apríla 2017 a vyhotoveného Cortizo Slovakia, a. s. č. OS-BOZP-02 - Zásady práce a správania sa pracovníkov zhotoviteľa (dodávateľa) a návštevníkov platné v spoločnosti Cortizo Slovakia, a. s., a z vyšetrovacieho pokusu vykonaného dňa 20. júna 2018, ktorého účelom bolo zistiť správnu funkciu optického bezdotykového snímača automaticky pohybujúceho sa žeriava linky anodickej oxidácie typu MCB 20 FA. Obhliadka miesta úrazu nebola vykonaná, pretože miesto úrazu nebolo z dôvodu pokračovania vo výrobnom procese ponechané v pôvodnom stave. Za zdroj úrazu bol označený: II-08 Žeriavy a iné zdvíhadlá pre rôznosmernú dopravu (motorové i bezmotorové) - žeriav typu MCP 20 FA, nosnosť 2 000 kg, výrobné č. 113/05, rok výroby 2005 (súčasť linky anodickej oxidácie). Príčinou úrazu bola: 6. nesprávna organizácia práce a 7. neoboznámenie sa s podmienkami bezpečnej práce. V príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu neboli u poškodeného zamestnanca zistené žiadne nedostatky. U žalobcu bolo zistené porušenie § 6 ods. 1 písm. i) a § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z. alebo „zákon o BOZP“) a u Cortizo Slovakia, a. s. bolo zistené porušenie § 6 ods. 4 a § 6 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona. 7. Inšpektorát práce poukázal na § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP „zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy“ s tým, že zákon o BOZP vyžaduje, aby zamestnávateľ vykonával účinné opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojich zamestnancov. Účinným opatrením je aj určenie bezpečného pracovného postupu, teda takého spôsobu výkonu práce, pri ktorom nedôjde k ujme na zdraví. Takéto opatrenia môže mať zamestnávateľ upravené vo vnútorných predpisoch a aby malo určenie bezpečných pracovných postupov svoj význam, je potrebné, aby zamestnávateľ s týmito postupmi svojich zamestnancov oboznámil. Spáchanie deliktu porušením § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. ( bod č. 1 Protokolu v znení jeho Dodatku č. 1) podľa inšpektorátu práce nesporne preukazuje obsah zápisníc o podaní informácií, ktoré boli spísané so zamestnancami žalobcu a so zamestnancom Cortizo Slovakia, a. s. Poukázal najmä na zápisnicu spísanú s O. K., z ktorej vyplynulo, že vykonávanie určitých činností alebo vstup do určitých priestorov v súvislosti 10 24S/72/2020
s vykonávanou prácou im nikto nezakázal, ani žalobca, ani zamestnanec spoločnosti Cortizo Slovakia, a. s. Nikto im neurčil ani presný postup vykonávania demontážnych prác, ani ich nikto nezaškolil ohľadom miestnych rizík a podmienok na zaistenie BOZP. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by dotknutým zamestnancom určil bezpečné pracovné postupy na výkon predmetných prác. 8. Poukázal aj na § 18 ods. 3 zákona o BOZP „zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinné dohodnúť s objednávateľom práce zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené“ s tým, že predpokladom začatia montážnych opravárenských, stavebných a iných prác je, že pracovisko je náležite zabezpečené a vybavené. Tomu musí predchádzať dohoda zamestnávateľa vykonávajúceho tieto práce s objednávateľom prác ohľadom toho, aby pracovisko, na ktorom sa budú objednané práce vykonávať, bolo zabezpečené a náležite vybavené za účelom bezpečného výkonu práce. Táto povinnosť sa ukladá vtedy, ak ide o pracovisko v pôsobnosti fyzickej alebo právnickej osoby, na ktorom sa budú dodávateľským spôsobom vykonávať práce uvedené v tomto ustanovení. Práce sa majú začať až vtedy, keď pracovisko zodpovedá požiadavkám na zaistenie BOZP. Ak sa
práce začnú bez splnenia uvedeného, riziko vzniku nežiadúcich udalostí na pracovisku sa výrazne zvyšuje. Poukázal na inštitút absolútnej objektívnej zodpovednosti za správne delikty s tým, že účastník konania nesie objektívnu zodpovednosť už tým, že k samotným nedostatkom, resp. porušeniam došlo. Správny orgán nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením iných subjektov ako zamestnávateľa. Ani následné odstránenie vytýkaných nedostatkov nezbavuje žalobcu ako zamestnávateľa zodpovednosti za stav, ktorý bol zistený pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu, resp. vykonanou inšpekciou práce. Odstránenie zistených nedostatkov je povinnosťou žalobcu a nezakladá dôvod na neuloženie pokuty. Spáchanie deliktu porušením § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. spôsobom vyplývajúcim z bodu č. 2 Protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 mal Inšpektorát práce preukázané tým, že žalobca v rámci vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu, ani v rámci správneho konania nepredložil a ani iným spôsobom nepreukázal, že splnil povinnosť uzavretia predchádzajúcej dohody s objednávateľom prác, ktorá by upravovala zabezpečenie a vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce. Aj keď forma takejto dohody nie je podstatná, bez jej dosiahnutia bolo reálne začatie prác v zmysle zákona o BOZP zakázané. Žalobca túto zákonnú povinnosť ignoroval aj keď mal vedomosť o ohrození svojich zamestnancov pri prechode automaticky pohybujúceho sa žeriavu linky anodickej oxidácie v mieste vykonávania prác a dňa 11. júna 2018 začal práce, aj keď pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené. Vedomosť o riziku ohrozenia zamestnancov mal pán C., ktorý v podstate zabezpečoval vybavenie predmetnej objednávky zo strany žalobcu a ktorý do zápisnice uviedol, že pred začiatkom práce si spolu s ostatnými zamestnancami všimli, že na pracovisku anodickej oxidácie sa pohybujú dva žeriavy v automatickom režime, ktorých pohyb nikto neriadi a nie je možné stanoviť, kedy a kam sa budú pohybovať. Inšpektorát 11 24S/72/2020
práce zdôraznil, že telefonickú objednávku nemožno považovať za dohodu s objednávateľom v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o BOZP. Dohodu nepotvrdila ani Cortizo Slovakia, a. s. (podľa rozsudku správneho súdu uvedená spoločnosť akúkoľvek dohodu poprela). Inšpektorát práce vychádzal z klasifikácií pracovného úrazu, ktoré boli poskytnuté poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, a to z klasifikácie, ktorú predložil žalobca, ako aj z klasifikácie, ktorá bola poskytnutá na žiadosť prvostupňového orgánu za účelom presného uvedenia ujmy, resp. presného uvedenia vážnej poruchy zdravia, alebo vážneho ohrozenia. Na podklade týchto dokladov je v ich vzájomnej súvislosti nesporné, že poškodenému zamestnancovi bola spôsobená ťažká ujma na zdraví a to poškodenie dôležitého orgánu. 9. Po zhodnotení všetkých zaobstaraných dôkazov inšpektorát práce konštatoval, že tieto jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že žalobca sa dopustil porušenia právnych predpisov upravujúcich oblasť BOZP, ktoré boli uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Skutočnosť, že poškodenému zamestnancovi bola pracovným úrazom spôsobená ťažká ujma na zdraví - poškodenie dôležitého orgánu, yyplynula z klasifikácií pracovného úrazu, ktoré boli poskytnuté poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Bola preukázaná aj bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením právnych predpisov a vznikom pracovného úrazu. 10. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal aj na § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. s tým, že žalobca ako zamestnávateľ nesplnil povinnosti uložené zákonom a za porušenie týchto povinností, ktoré zákon definuje ako správny delikt, voči nemu vyvodil postih v zmysle uvedeného zákona. Vo výške uloženej pokuty zohľadnil závažnosť zistených porušení a závažnosť ich následkov s tým, že žalobca svojim zamestnancom umožnil začať vykonávať telefonicky objednané práce bez toho, aby si dôsledne splnil svoje povinnosti v oblasti BOZP. Neurčil im bezpečné pracovné postupy na práce vykonávané u objednávateľa a ani s ním nedohodol zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Tým ich vystavil zvýšenému riziku nežiadúcej udalosti, hoci mal vedomosť o tom, že jeho zamestnanci sa pri výkone práce budú pohybovať aj v nebezpečnom priestore na plošine ochrannej konštrukcie, v ktorom sa automaticky pohybovali žeriavy linky anodickej oxidácie. Obe sankcionované porušenia sú závažného charakteru a priamo ohrozovali troch jeho zamestnancov. Zistené nedostatky predstavujú nebezpečenstvo vzniku závažného pracovného úrazu a bezprostredne ohrozujú život a zdravie zamestnancov, ktorí sa pohybujú v takomto nebezpečnom priestore bez toho, aby boli oboznámení s bezpečným postupom prác a bez toho, aby bolo pracovisko a vybavené na bezpečný výkon prác. Zamestnancom mohol vzniknúť pracovný úraz napr. pritlačením, vtiahnutím pohybujúcich sa častí žeriavov s možným spôsobením ťažkej ujmy na zdraví, otvorených rán, pomliaždenín, vykĺbenín, zlomenín, resp. smrti. Závažnosť správneho deliktu umocňuje fakt, že následkom zistených porušení zákonných povinností došlo k vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. Zohľadnil aj počet zamestnancov a riziká, ktoré sa vyskytovali v činnosti žalobcu a uviedol, že žalobca v čase výkonu
inšpekcie práce zamestnával celkom 21 zamestnancov, pričom traja z nich vykonávali objednanú prácu, prichádzali do styku so zistenými nedostatkami a mohli byť ohrození na živote a zdraví. Riziká vyskytujúce sa u žalobcu sú 12 24S/72/2020
veľké, hoci na jeho pracoviskách nie sú vyhlásené rizikové pracoviská 3 a 4. Činnosti, ktoré zamestnanci vykonávajú počas montážnych a demontážnych prác sú vysoké a v dôsledku nich môže dôjsť k rôznym nebezpečným udalostiam. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnania nebolo inšpekciou práce zistené. Porušenia povinností, za ktoré bola uložená pokuta, boli spôsobené neúčinným systémom riadenia ochrany práce, pričom nešlo o opakované zistenie týchto nedostatkov. Prvostupňový orgán zohľadnil aj to, že žalobca ako zamestnávateľ v rámci vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu spolupracoval s inšpektormi práce, poskytol im potrebnú súčinnosť a vyšetrovanie nemaril. Vznik pracovného úrazu bol oznámený včas. Výška sankcie vychádza z miery závažnosti zisteného porušenia povinností žalobcu vrátane jeho následkov - závažný pracovný úraz O. K. s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. Ako priťažujúce okolnosti zohľadnil závažnosť zistených porušení, vznik pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví a aj možné následky na strane všetkých pracujúcich zamestnancov vykonávajúcich objednanú prácu, že riziká počas montážnych a demontážnych prác sú vysoké a že porušenia povinností boli spôsobené neúčinným systémom riadenia ochrany práce. Ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil to, že u žalobcu neboli tieto nedostatky zistené opakovane, že nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a že žalobca inšpektorom práce poskytol potrebnú súčinnosť, nemaril vyšetrovanie a vznik pracovného úrazu včas oznámil. Ďalej uviedol, že výška pokuty má represívny účinok, ktorého cieľom je, aby sa už u žalobcu nevyskytli podobné nedostatky a aby dbal na náležité plnenie svojich povinností vyplývajúcich z BOZP. Pokutu uložil vo výške minimálnej zákonnej sadzby 33 000,- EUR, aby pokuta nebola pre žalobcu likvidačná, ale aby zároveň spĺňala požiadavku represie a mala aj preventívny charakter. Vyslovil názor, že pokuta v tejto výške splní svoj výchovný účel a v budúcnosti žalobcu odradí od protiprávneho konania a zároveň splní aj represívnu funkciu zohľadňujúcu protiprávne konanie žalobcu a dobu jeho protiprávneho konania, pretože bude citeľná v majetkovej sfére žalobcu. Výšku pokuty odôvodnil aj poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž-o-KS/56/2006 v zmysle ktorého: „Postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku“. 11. Námietky žalobcu uplatnené v priebehu administratívneho konania považoval za nedôvodné. K námietke, že zistenia inšpektorátu práce vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože k porušeniu § 18 ods. 3 zákona o BOZP nemohlo dôjsť, keďže povinnosti v oblasti BOZP mala zabezpečiť spoločnosť Cortizo Slovakia, a.s. na základe ústnej dohody a že žalobcovi nemožno vytknúť porušenie § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP a zároveň spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s. porušenie § 6 ods. 4 a § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že počas výkonu inšpekcie bolo zistené, že objednanú prácu vykonávali zamestnanci žalobcu na základe telefonickej objednávky spoločnosti Cortizo Slovakia, a. s. Na jej vykonávanie nebola uzatvorená žiadna zmluva, teda problematika zabezpečenia BOZP nebola riešená žiadnym dokumentom. Preto 13 24S/72/2020
mali povinnosť zaistenia bezpečnosti na pracovisku oba tieto subjekty a nielen ten subjekt, u ktorého sa práce vykonávali. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/159/2018-160 zo dňa 18. júla 2019, z ktorého obsahu vyplynulo, že existencia a žalobcom tvrdený obsah dohody o zabezpečení podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spoločnosťou Cortizo Slovakia, a. s. nebol nijako osvedčený ani podložený a spoločnosť Cortizo Slovakia, a. s. ju poprela. Na strane 5 ods. 5 Dodatku č. 1 Protokolu nie je žiadna zmienka o uzavretí dohody ohľadom BOZP zamestnancov žalobcu v Cortizo Slovakia, a. s. Počas vykonávania objednanej práce zamestnancami žalobcu vykonávali svoje bežné pracovné činnosti aj kmeňoví zamestnanci Cortizo Slovakia a. s., z ktorých niektorí boli aj v bezprostrednej blízkosti zamestnancov žalobcu, a preto možno v zmysle § 14 ods. 1 zákona o BOZP konštatovať, že išlo o plnenie úloh viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku. Preto bolo potrebné písomne dohodnúť, kto z viacerých zamestnávateľov (žalobca alebo Cortizo Slovakia, a.s.) je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie BOZP na spoločnom pracovisku, keďže 2 automaticky sa pohybujúce žeriavy linky anodickej oxidácie ohrozovali počas vykonávania objednanej práce bezpečnosť a zdravie zamestnancov žalobcu. Keďže takáto dohoda nebola uzavretá, každý zo zamestnávateľov nachádzajúcich sa na spoločnom pracovisku zodpovedá
za BOZP svojich zamestnancov. Vo všeobecnosti platí, že povinnosť určiť bezpečné pracovné postupy má zamestnávateľ zamestnancov vykonávajúcich práce, a nie subjekt, ktorý je objednávateľom prác, ak nie je zmluvne určené inak, čo v danom prípade nebolo. Žalobca mal v zmysle § 18 ods. 3 zákona o BOZP povinnosť dohodnúť s objednávateľom zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, ktorú povinnosť si nesplnil, hoci vedel, že na tomto pracovisku sa automaticky pohybujú dva mostové žeriavy, ktoré jeho zamestnancov ohrozujú na živote a zdraví. O automatickom pohybe týchto žeriavov vedeli všetci zamestnanci žalobcu aj p. C., ktorý objednané práce v mene žalobcu vybavoval. Keďže žalobca s Cortizo Slovakia, a.s. nedohodol bezpečné podmienky na vykonávanie prác jeho zamestnancami, mal povinnosť určiť pre nich bezpečný pracovný postup na vykonávanie tejto demontáže, čo neurobil. K námietke, že v Protokole v znení jeho Dodatku č. 1 nebolo zdôvodnené, z čoho vychádzalo konštatovanie, že žalobca neurčil bezpečné pracovné postupy na práce vykonávané v inej spoločnosti, že na základe telefonickej objednávky nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon objednaných prác, že v Protokole nie sú uvedené úvahy, ktorými bol konajúci inšpektor práce vedený pri hodnotení dôkazov, ani správna úvaha pri použití právnych predpisov, na základe ktorých bolo rozhodnuté, že Protokol nie je riadne odôvodnený a nie je z neho zrejmé, v čom spočíva porušenie povinností, a teda je nepreskúmateľný prvostupňový orgán uviedol, že s týmito námietkami sa vyčerpávajúco vysporiadal správny súd vo svojom rozsudku a s jeho odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje. V zákone č. 125/2006 Z. z. nie je zakotvená povinnosť, aby inšpektorát práce v P rotokole, ani v jeho dodatku zaznamenal skutkové a právne posúdenie veci, teda inšpektor práce nie je povinný skutočnosti uvedené v Protokole odôvodňovať. Protokol, ktorý dokumentuje vykonanú inšpekciu práce je vzhľadom na svoju osobitnú povahu správnym aktom sui generis, ktorý nemožno porovnávať s rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ktoré musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. K námietke žalobcu, že v Protokole uvedené nedostatky nie sú formulované 14 24S/72/2020
dostatočne jasne a určito, že absentuje konkrétny opis skutku, a preto ani nemohol byť subsumovaný pod správne ustanovenie právnych predpisov tak, aby bol výrok jasný a zrozumiteľný, že Protokol nedáva jasnú a základnú odpoveď na otázku, čo bolo príčinou úrazu a aká je príčinná súvislosť medzi porušením právnych predpisov zo strany žalobcu a úrazom poškodeného prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že skutočnosť, že sa žalobca nestotožnil s obsahovým znením, resp. s formuláciou nedostatkov neznamená, že znenia zistených nedostatkov sú nezrozumiteľné. Vyjadril názor, že inšpektor práce v Protokole jasne, určito a zrozumiteľne vymedzil zistené nedostatky tak, že žalobca neurčil svojim zamestnancom bezpečné pracovné postupy na výkon objednanej práce, pretože žiadnym spôsobom nezabezpečil, aby 2 automaticky sa pohybujúce žeriavy linky anodickej oxidácie neohrozovali týchto zamestnancov, keď sa nachádzali v nebezpečnom priestore na plošine ochrannej konštrukcie, čo dňa 12. júna 2018 spôsobilo závažný pracovný úraz O. K. (1. nedostatok). Bezpečný pracovný postup mohol byť stanovený napr. tak, že demontáž sa bude z vrchu plošiny vykonávať len vtedy, keď budú automaticky sa pohybujúce žeriavy odstavené z prevádzky, že bude vyčlenený zamestnanec, ktorý bude dohliadať na chod žeriavov a ktorý s dostatočným predstihom zabezpečí, aby zamestnanci nachádzajúci sa na vrchu demontovanej plošiny toto miesto opustili, prípadne mohol stanoviť aj iný pracovný postup. Žalobca tiež nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon tejto práce (2. nedostatok) vzhľadom na možnosť ohrozenia svojich zamestnancov pri prechode automaticky pohybujúceho sa žeriavu linky anodickej oxidácie na mieste vykonávania objednanej práce. Práce začal dňa 11. júna 2018 napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čím došlo dňa 12. júna 2018 k závažnému pracovnému úrazu O. K.. Zabezpečenie mohlo byť napr. také, že mostové žeriavy budú odstavené z prevádzky, alebo že inou osobou bude zabezpečený dohľad na chod automatických žeriavov a prítomnosť osôb v nebezpečnom pracovnom priestore, prípadne iným spôsobom. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že príčinná súvislosť medzi porušením právnych predpisov zo strany žalobcu a úrazom poškodeného vyplýva z výsledkov vyšetrovania pracovného úrazu, ktoré bolo vedené inšpektormi práce. Vyslovil názor, že ak by žalobca svojim zamestnancom určil bezpečné pracovné postupy na práce, ktoré vykonávali v inom subjekte, alebo ak by si s objednávateľom prác dôsledne dohodol zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce a práce by sa začali až potom, ako bude pracovisko náležite zabezpečené a vybavené, k nepriaznivému následku spočívajúceho vo vzniku úrazu poškodeného zamestnanca mu nemuselo dôjsť, pretože zamestnanci vykonávajúci objednané práce by mali vedomosť o tom, ako bezpečne postupovať pri vykonávaných prácach. Keďže o bezpečnom pracovnom postupe vedomosť nemali, postupovali podľa svojho uváženia tak, aby bol z ich strany splnený zadaný cieľ objednanej práce. Ak by sa práce začali až potom ako by bolo pracovisko náležite zabezpečené a vybavené po predchádzajúcej dohode s objednávateľom prác,
neboli by zamestnanci žalobcu, a najmä O. K., vystavený riziku poškodenia zdravia v podobe vzniku pracovného úrazu. Prvostupňový orgán verejnej správy zobral do úvahy aj porušenia, ktoré boli zistené na strane Cortizo Slovakia, a.s. , ktoré sú taktiež v príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Vyslovil názor, že porušenia zistené na strane žalobcu 15 24S/72/2020
a vznik pracovného úrazu sú v logickom slede, a teda protiprávne konanie žalobcu bolo príčinou a vznik pracovného úrazu poškodeného zamestnanca následkom tejto príčiny. 12. K žalobcom navrhovaným výsluchom svedkov O. K. a B.E., ktorí sa mali vyjadriť k tomu, kto im dal pokyn, resp., kto im mal určiť pracovný postup v súvislosti s výkonom objednanej práce prvostupňový orgán uviedol, že keďže uvedené osoby už poskytli potrebné informácie v rámci výkonu inšpekcie práce do zápisníc o podaní informácie, považoval tieto výsluchy za postačujúce a ich opakovaný výsluch nepovažoval za potrebný. Vyjadril tiež názor, že výpoveď týchto svedkov by mohla byť v tomto čase ovplyvnená žalobcom v jeho prospech. Inšpektorát práce mal k dispozícií viacero dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti bez akýchkoľvek pochybností preukazujú vytýkané porušenia povinností zo strany žalobcu, a preto výsluch navrhovaných svedkov nie je potrebný. V konaní bolo preukázané, že nikto nedal pokyn na to, akým spôsobom majú zamestnanci žalobcu práce vykonávať, len bol na základe telefonickej objednávky zadaný cieľ ich činnosti. Bolo im len povedané, kde a čo majú urobiť, avšak presný postup práce im nikto neurčil. Postup aj spôsob, akým budú práce vykonávať si zamestnanci žalobcu určili sami, čo vyplýva zo zápisnice spísanej s pánom Z. aj s pánom K.. Z nich vyplýva, že diskutovali o ďalšom postupe práce. To, že práce museli byť vykonávané aj na vrchnej časti plošiny bolo výsledkom ich spoločného usúdenia vrátane pána C., ktorý to potvrdil v spísanej zápisnici. Teda všetci zamestnanci žalobcu, vrátane pána C., mali vedomosť o tom, že na vrchnej časti plošiny sa pohybovali dva žeriavy v automatickom režime. Rozhodnutie žalovaného 13. O podanom odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Rozhodnutím č. : PO/ BEZ/2020/2691, O-39/2020 zo dňa 30. marca 2020 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 303/18-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/5495 zo dňa 16. decembra 2019 potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 14. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah vykonaných dôkazov a obsah žalobcom podaného odvolania, poukázal na § 6 ods. 1 písm. i), § 18 ods. 3 zákona č . 124/2006 Z. z. a uviedol, že na základe jednotlivých skutkových zistení plynúcich zo všetkých dôkazov obstaraných počas šetrenia vzniknutého pracovného úrazu, ktoré vyhodnotil s najväčšou starostlivosťou v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca nespochybniteľne a jednoznačným spôsobom spáchal delikt, príčinne súvisiaci so vzniknutou udalosťou. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu a po zhodnotení skutkového a právneho stavu vyslovil záver, že prvostupňový orgán verejnej správy v napadnutom rozhodnutí jednoznačne preukázal, že žalobca porušil v uvedenom čase, 16 24S/72/2020
na uvedenom mieste, pri plnení svojich povinností a popísaným spôsobom svoje povinnosti tak, ako boli vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne a jednoznačne preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ porušil svoju povinnosť plynúcu mu z § 6 ods. 1 písm. i) a z § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že ako zamestnávateľ a záujme zaistenia BOZP uvedeným konaním/opomenutím v dňoch 11. júna 2018 a 12. júna 2018 svojim zamestnancom O. K., B. K. a B.E. neurčil bezpečné pracovné postupy na výkon objednanej práce a s objednávateľom prác Cortizo Slovakia, a. s. nedohodol zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon tejto práce napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, následkom čoho došlo k závažnému pracovnému úrazu poškodeného s ťažkou ujmou na zdraví - poškodenie dôležitého orgánu. Žalovaný zdôraznil, že zákonodarca ukladá zamestnávateľovi obligatórnu povinnosť prioritne vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a už vôbec nie k akémukoľvek poškodeniu zdravia jeho zamestnancov. Z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnanca je kľúčovým a efektívnym opatrením práve určenie bezpečného pracovného postupu, t. j. takého spôsobu výkonu práce, pri ktorom nedôjde k ujme na zdraví. Zákonodarca tiež upravil povinnosti viacerých (najmenej dvoch) podnikajúcich fyzických osôb alebo zamestnávateľov, ak ich zamestnanci plnia pracovné úlohy na jednom spoločnom pracovisku, alebo vzájomne tak blízko, že výkon prác môže byť spojený s ohrozením ich bezpečnosti a zdravia, pretože nedostatočná koordinovanosť činnosti
zamestnancov, zlá nadväznosť pracovných úkonov a úloh, či nevykonanie preventívnych a ochranných opatrení môže viesť k vzniku úrazov. Všeobecne platí zásada, že za BOZP zamestnancov pri práci i za prípadnú škodu na ich zdraví (i vecnú škodu s tým spojenú) zodpovedá ich zamestnávateľ. V § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. je upravená zákonná povinnosť zamestnávateľa, ktorý poskytuje iným fyzickým a právnickým osobám odborné opravárenské, montážne stavebné a iné obdobné práce, aby s objednávateľom práce dohodol vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Zákonodarca začatie prác na pracovisku bez jeho dostatočného a náležitého zabezpečenia z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zakazuje. 15. Žalovaný poukázal na obsah konkrétnych dôkazov, z ktorých vyplynulo, že zamestnancom žalobcu nikto neurčil presný postup vykonávania objednanej práce, že žalobca ako ich zamestnávateľ nedohodol s objednávateľom prác (Cortizo Slovakia, a.s.) zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon tejto práce, že žalobca v priebehu šetrenia danej udalosti, ani v rámci správneho konania žiadnym dôkazom nepreukázal uzatvorenie dohody s objednávateľom prác ohľadom zabezpečenia a vybavenia pracoviska na bezpečný výkon prác súvisiacich s objednanou prácou, že vedel resp. musel mať vedomosť o ohrození jeho zamestnancov a že objednávateľ prác nepotvrdil existenciu ústnej dohody ohľadom zabezpečenia predmetného pracoviska z pohľadu BOZP, čo vyplynulo aj z právoplatného rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 24S/159/2018-160 zo dňa 18. júla 2019 a obsah vykonaných dôkazov vyhodnotil v zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy. Zdôraznil, že porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, za porušenie ktorých bol žalobca sankcionovaný, patrí medzi správne delikty 17 24S/72/2020
postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania (žalobcu), a nie jeho zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovený administratívno- právnou normou (zákon č. 125/2006 Z. z.). Zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo o opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. 16. Žalovaný uzavrel, že s ohľadom na všetky popisované a posudzované okolnosti a skutočnosti daného prípadu má za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho posúdenia veci a že toto bolo vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku, preto jeho rozhodnutie potvrdil. 17. Žalobca v odvolaní nevzniesol žiadne argumentácie vo vzťahu k obom sankcionovaným skutkom, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na právne posúdenie danej veci a na skutkové zistenia tohto posudzovaného prípadu, a preto ich považoval za nedôvodné. K odvolacej námietke, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje odpoveď na to, kto dal poškodenému zamestnancovi pokyn na konanie, ktoré predchádzalo úrazu žalovaný uviedol, že v rámci zisťovania skutkového stavu a šetrenia danej udalosti bolo nepochybne zistené, že pokyn, akým spôsobom majú zamestnanci žalobcu objednané práce vykonávať, nedal nikto. Bola zadaná len demontáž sčasti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie, zamestnancom bolo povedané, kde a čo majú robiť, avšak presný postup prác vykazujúci zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci im nebol určený. Prečo boli práce vykonávané aj z vrchnej časti plošiny vysvetlil p. B. K. v zápisnici zo dňa 24. júla 2018 tak, že práce vykonávali z plošiny umiestnenej na vidliciach VZV, z plošinového rebríka, ale aj z vrchnej strany rozoberanej konštrukcie, pretože rozbrusovanie nebolo možné zrealizovať zo spodnej časti rozobranej konštrukcie. K namietanej nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti, skutkové okolnosti a dôkazy boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a aký postoj správny orgán zaujal, resp. akým spôsobom sa vyrovnal s jednotlivými námietkami, návrhmi a argumentáciami žalobcu a aké konkrétne závery urobil o tom, do akej miery mala/nemala namietaná argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia bolo logické, presvedčivé, vecné, boli v ňom zhodnotené a zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti 18 24S/72/2020
a poskytovalo plnú skutkovú a právnu oporu výroku. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia tak disponuje všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto neobstojí, pretože špecifikácia sankcionovaného skutku posúdená ako porušenie § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. je vo výroku plne dostačujúca. Je z nej možné presne zistiť, ku ktorému konkrétnemu kontrolovanému subjektu ukladaná sankcia smeruje, je z nej možné určiteľne zistiť čas spáchania skutku, miesto spáchania skutku, aké konkrétne zákonné ustanovenie žalobca porušil, o porušenie ktorej konkrétnej právnej povinnosti ide, v čom spočíva porušenie tejto právnej povinnosti a akým spôsobom došlo k jej porušeniu. Teda samotná špecifikácia skutku je vymedzená takým spôsobom, aby tento skutok nebolo možné v inom administratívno-deliktuálnom konaní zameniť s iným, a teda výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku ako aj tie, o ktorých pojednáva aplikačná prax súdov v správnom súdnictve. K námietke ohľadom nedostatočného preukázania následku pracovného úrazu, žalovaný uviedol, že oba orgány verejnej správy disponujú legitímnym dôkazom, a to návratkou zo dňa 27. júna 2018 vystavenou úrazovým chirurgom Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica MUDr. E. I., ktorá klasifikuje daný úraz ako pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví s bližšou špecifikáciou vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia a to - poškodenie dôležitého orgánu - zlomenina panvy, poranenie sleziny. Na účely klasifikácie vzniknutých úrazov je uvedený dokument plne akceptovaný ako relevantný a legitímny dôkaz. K námietke, že žalobcovi nie je možné uložiť pokutu za porušenie § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. a súčasne pokutu aj Cortizo Slovakia, a.s. za porušenie § 6 ods. 4 a § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená a nemá žiadny rozhodujúci vplyv na právne posúdenie veci. K ostatným odvolacím námietkam súvisiacim s obsahom Protokolu ako aj k ďalším námietkam, ktoré boli identické s námietkami, ktoré žalobca vzniesol aj v rámci začatého správneho konania žalovaný uviedol, že na tieto vyčerpávajúcim spôsobom reagoval prvostupňový orgán verejnej správy a s jeho argumentáciou sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje. 18. K uloženej pokute žalovaný uviedol, že prvostupňovým orgánom bola náležite zdôvodnená čo do dôvodu a výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká posudzovaného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií vyplývajúcich z § 18 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., a preto sa uložená sankcia vo výške 33 000,- EUR javí žalovanému ako primeraná. a plniaca preventívnu, výchovnú i represívnu funkciu, keďže bude citeľná v majetkovej sfére žalobcu s cieľom odradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania a motivovať ho k vyššej opatrnosti, pozornosti a zodpovednosti na úseku BOZP. Žaloba 19. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal tvrdiac, že nimi došlo 19 24S/72/2020
k porušeniu základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti, materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože zistenia žalovaného, ktoré sú obsahom jeho rozhodnutia vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na jej riadne posúdenie a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca sa domáhal aj preskúmania zákonnosti skôr vydaného Rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. 303/18-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/5495 zo dňa 16. decembra 2019 a jeho zrušenia, pretože uvedené rozhodnutie bolo podkladom pre rozhodnutie žalovaného a nebolo ho možné samostatne preskúmať správnym súdom, s tým, že Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici prislúcha postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c) SSP. 20. Žalobca v žalobe (body 21-31) poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného týkajúcu sa jeho vyjadrenia k odvolacej námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (strana 19, 20 rozhodnutia žalovaného) a namietal, že žalovaný sa nevyjadril k jeho odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného preukázania pracovného úrazu, t. j. ťažkej ujmy na zdraví pre absenciu lekárskej správy, resp. iného relevantného dôkazu, pretože správny orgán len odkázal na návratku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti MUDr. E. I. bez bližšej špecifikácie poškodenia dôležitého orgánu. Tiež namietal, že žalovaný sa celom rozsahu stotožnil s obsahom
prvostupňového rozhodnutia, z ktorého však nebolo zrejmé, akým spôsobom sa prvostupňový orgán verejnej správy vyrovnal s jednotlivými námietkami, návrhmi a argumentáciami žalobcu, a preto nebola zodpovedaná ani námietka nedostatočného preukázania pracovného úrazu - ťažkej ujmy na zdraví. Uvedené bolo podľa žalobcu dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP. Skutočnosť, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu a nedostatočne zdôvodnil, prečo na ne neprihliadol, je podľa žalobcu dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalobca v tejto žalobnej námietke argumentoval poukazom na § 3 ods. 5, § 47 ods. 3, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, na funkcie odôvodnenia administratívneho rozhodnutia, obsahové náležitosti právneho posúdenia veci a tvrdil, že rozhodnutie žalovaného nie je presvedčivé a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/144/2016 zo dňa 10. mája 2017 z ktorého časť textu citoval: „Výsledky inšpekcie práce pred začatím správneho konania sami o sebe nenahradzujú dokazovanie, ktoré má byť vykonané v správnom konaní o uložení sankcie, vedenom inšpektorátom práce“ ... „v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti namietané, resp. spochybňované žalobcom ako účastníkom konania objasniť a to napr. i výsluchom konateľa žalobcu a uvedených fyzických osôb (svedkovia), ktoré mali závislú prácu pre 20 24S/72/2020
žalobcu vykonávať, resp. i ďalších osôb“. V nadväznosti na uvedený rozsudok žalobca tvrdil, že prvostupňový orgán verejnej správy v konaní nevynaložil snahu o objasnenie namietaných skutočností žalobcom, pretože za tým účelom nevykonal ďalšie dokazovanie a mal za to, že skutkový stav bol náležite zistený pred začatím správneho konania. Uvedený postup označil žalobca za zrejme protizákonný, na čo neprihliadol ani žalovaný. Uvedené bolo podľa žalobcu dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP. 21. S poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, funkcie odôvodnenia rozhodnutia, povinnosť reagovať na skutkové okolnosti, ozrejmiť ich právne posúdenie a právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalobca namietal (body 32-46) nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného uvedený na str. 16 a 17 jeho rozhodnutia, ktorý žalobca citoval. Uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí odôvodňuje predovšetkým porušenie § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal s názorom žalobcu, že mu nie je možné uložiť porušenie § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. a zároveň aj spoločnosti Cortizo Slovakia, a. s. porušenie § 6 ods. 4 a § 6 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona. Tvrdil, že inšpektorát práce nevynaložil snahu o objasnenie namietaných skutočností a žalovaný na túto námietku žalobcu neprihliadol, keď prvostupňové rozhodnutie napriek tomu potvrdil. Namietal, že žalovaný sa k takémuto nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy nijakým spôsobom nevyjadril, len jeho odôvodnenie nahradil tak, že táto námietka je vo vzťahu k prejednávanému prípadu plne neopodstatnená a nemá žiaden rozhodujúci vplyv na právne posúdenie danej veci, v čom žalobca videl nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k tejto námietke. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. januára 2011 sp. zn. 5Sžo/81/2010 v časti týkajúcej sa práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca argumentoval aj poukazom na § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy, s tým, že nevyhnutným predpokladom bezpečného výkonu práce je poznanie možných ohrození, pretože len na ich základe môže zamestnávateľ určiť bezpečné pracovné postupy, teda nadväznosť jednotlivých vykonávaných úkonov na konkrétnych výrobných strojoch v zariadeniach v rámci konkrétne špecifikovaných pracovných procesov tak, aby zhotovenie výrobku, poskytnutia služby alebo vykonanie inej práce neviedlo k poškodeniu zdravia. Žalobca uviedol, že obsahom odvolania bol jeho názor (ktorý bol aj jeho žalobným dôvodom), že porušenie § 6 ods. 1 písm. i) je možné vytknúť len Cortizo Slovakia, a.s., a nie žalobcovi, pretože zamestnanci žalobcu pracovali na pracovisku v Cortizo Slovakia, a.s. a uvedené podľa žalobcu vyplýva aj z porušenia § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré bolo vytknuté Cortizo Slovakia, a.s., pretože Inšpektorát práce Banská Bystrica v Protokole sám uvádza pracovisko spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s., a nie spoločné pracovisko oboch zamestnávateľov. Preto namietal, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi uložil pokutu za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP, pretože jeho porušenia sa dopostila len Cortizo Slovakia a. s. 21 24S/72/2020
22. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného žalobca namietal (body 47-54) aj pre jeho konštatovanie na str. 18 jeho rozhodnutia (ktoré citoval) ohľadom nepreukázaného uzatvorenia dohody s objednávateľom prác ohľadom zabezpečenia a vybavenia pracoviska na bezpečný výkon objednanej
práce. Citoval § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. a uviedol, že už v odvolaní vyslovil názor, že otázky spolupráce, koordinácie a informovanosti zamestnávateľov v oblasti BOZP zákon ustanovil pri práci na spoločných pracoviskách pri vytváraní a vykonávaní preventívnych a ochranných opatrení, ktoré sú predmetom písomných dohôd. V § 18 ods. 3 uvedeného zákona nie je povinnosť písomnej formy dohody výslovne uložená. Namietal, že k jeho porušeniu § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. nemohlo dôjsť, pretože povinnosti v oblasti BOZP mala zabezpečiť Cortizo Slovakia, a. s. Tvrdil, že uvedené je preukázané ústnou dohodou so spoločnosťou Cortizo Slovakia, a.s. Zamestnanec žalobcu p. C. pri vykonávaní inšpekcie uviedol, že išlo o ústnu dohodu a táto je podľa žalobcu preukázaná aj na strane 2 ods. 5 Dodatku č. 1 k Protokolu, kde je uvedené, že „o 6,45 hod. prišiel na miesto výkonu prác pán. K., vedúci údržby, ktorý určil ďalší postup zdemolovať motory a pán C. po oboznámení s postupom prác a odovzdaní pracovníkov odišiel do firmy a ďalej si práce riadil pán K.“. Toto tvrdenie podľa žalobcu preukazuje aj výpoveď B. K. zo dňa 24. júla 2018, ktorý uviedol: „Ešte pred začatím práce nám pán C. aj španielsky majster údržby povedali, že na nás bude dohliadať jeden zo zamestnancov firmy Cortizo Slovakia, a.s., ktorý mal dávať pozor na automaticky pohybujúci sa žeriav oxidačnej linky, aby nedošlo k úrazu“, výpoveď B.E. zo dňa 20. júna 2018: „Po príchode na miesto práce na linku anodickej oxidácie prišiel k nám vedúci údržby pán O., ktorý nám ukázal a vysvetlil rozsah požadovaných prác“ Aj samotný prvostupňový orgán verenej správy vo svojom vyjadrení na strane 4 uviedol „Práce sme nezačali vykonávať a čakali sme na príchod pána O.. V čase 7,15 hod. prišiel pán O., ukázal nám od kade máme plošinu odpíliť a ktoré plechy máme zdemolovať ...“ . Z týchto výpovedí podľa žalobcu vyplýva, že pracovný postup mala určiť Cortizo Slovakia, a.s. tak, ako sa na tom ústne dohodli pri zadávaní objednávky. Žalobca na základe ústnej objednávky nemohol vedieť, aké práce sa budú vykonávať, pretože tieto jeho zamestnancom prideľoval objednávateľ na mieste. Žalobca poukázal aj na rozpory v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, keď na str. 16 je uvedené, že problematika BOZP nebola nijako zabezpečená, resp. že nebola žiadnym spôsobom riešená žiadnym dokumentom a v ďalšom odseku je uvedené, že nebola ústne nijako dohodnutá skutočnosť, že všetky povinnosti v oblasti BOZP má vykonávať len Cortizo Slovakia, a.s. 23. Žalobca ďalej namietal (bod 55), že zistenia žalovaného, konštatované v jeho rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil tým, že napriek tomu, že bolo konštatované jeho porušenie § 18 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z. z., teda, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, prvostupňový orgán verejnej správy a ani žalovaný žiadnym spôsobom neuvádzajú, z akých skutočností vychádzali a v čom spočíva nenáležite zabezpečené a vybavené pracovisko. 22 24S/72/2020
24. Žalobca ďalej namietal (body 56-60), že skutkový stav uvedený v Protokole v znení jeho Dodatku č. 1, ktorý vzal prvostupňový orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, pretože v Protokole absentuje odpoveď na to, kto dal zamestnancovi pokyn na konanie, ktoré predchádzalo úrazu a tiež odpoveď na to, či zamestnanec plnil všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a školení zamestnávateľa, ktoré majú predchádzať úrazu. Tvrdil, že poškodený zamestnanec bol riadne preškolený na rozpoznávanie nebezpečných situácií, na identifikáciu nebezpečenstiev a hodnotenie rizík a záznamy o školeniach boli v administratívnom konaní predložené. Žalobca nedal poškodenému zamestnancovi pokyn na to, aby práce vykonával na plošine. Zamestnanci žalobcu neplnili všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a školení zamestnávateľa, ktoré mali predchádzať úrazu, keďže podľa pána Z. sa práce museli vykonávať aj na vrchnej časti plošiny, čo bolo výsledkom spoločného usúdenia jeho zamestnancov, čo konštatoval aj prvostupňový orgán verejnej správy. Pán C. jasne uviedol, že s Cortizo Slovakia, a. s. sa ústne dohodol na vykonávaní všetkých povinností ohľadom BOZP, avšak toto vyjadrenie podľa žalobcu nie je v Protokole v znení jeho Dodatku č. 1 ani uvedené. To, že sa takto dohodli je podľa žalobcu preukázané aj strane 2 ods. 5 Dodatku č. 1 k Protokolu, kde je uvedené, že p. „K. vedúci údržby určí ďalší postup zdemolovať motory“. Z uvedeného je podľa žalobcu zjavné, že nedal pokyn na vykonávanie prác na plošine, s tým, že už len konštatovaniami správneho orgánu v rozhodnutí je preukázané, že poškodený zamestnanec nesplnil všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a školení zamestnávateľa, ktoré mali predchádzať úrazu. V tejto súvislosti poukázal na obsah jeho odvolania, v ktorom namietal, že inšpektorát práce na viacerých miestach v rámci Protokolu konštatoval konkrétne porušenia, ktorých sa mal žalobca dopustiť, avšak nezaoberal sa tým, či poškodený zamestnanec neporušil predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Obmedzil sa len na konštatovanie, že zamestnancom bolo povedané, kde a čo majú robiť, avšak presný postup im nikto neurčil. Konkrétny postup prác, ako aj spôsob, akým budú práce vykonávať si zamestnanci žalobcu určovali sami, čo podľa prvostupňového orgánu verejnej správy vyplynulo zo zápisnice spísanej s pánom Z., ktorý uviedol, že potom ako pán
B. K. zišiel dole na podlahu sa začali rozprávať o ďalšom postupe práce. To, že práce museli byť vykonávané aj na vrchnej časti plošiny bolo výsledkom spoločného usúdenia zamestnancov žalobcu vrátane pána C., ktorý to potvrdil aj v spísanej zápisnici. Teda o tom, že na vrchnej časti plošiny sa pohybovali aj dva žeriavy v automatickom režime, mali vedomosť všetci zamestnanci žalobcu, ako aj pán C.. Z uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil, že zamestnanci žalobcu sa rozhodli pre spôsob vykonávania demontáže podľa vlastného uváženia tak, aby splnili zadaný cieľ, keďže im nikto neurčil iný bezpečný pracovný postup. S uvedenou námietkou, na ktorú žalobca poukázal už v odvolaní sa žalovaný nevysporiadal, neuviedol svoje stanovisko, nevyjadril sa k nevysporiadaniu sa prvostupňového orgánu verejnej správy s touto námietkou a uvedené nepovažoval za nedostatok prvostupňového rozhodnutia. Absencia vysporiadania sa s námietkami žalobcu znamená nedostatok predpísaných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 23 24S/72/2020
Správneho poriadku, k čomu došlo tak zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj zo strany žalovaného. 25. V ďalšej časti žaloby (body 61-64) žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. marca 2018 č.: PO/BOZ/2018/3385, O-116/2018, ktorým zastavil konanie o uložení pokuty, čo odôvodnil okrem iného nasledovne: „výrok rozhodnutia ako autoritatívny úsudok správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom konania, je jednou zo základných obsahových náležitostí rozhodnutia. Iba výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Preto musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom výstižne, aby účastník konania aj orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. rozhodnúť o odvolaní mohol bez pochybností poznať výsledok predmetného konania. Odôvodnenie rozhodnutia musí poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia“ a uviedol, že v odvolaní namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nemá zákonom vyžadované náležitosti, pretože neposkytuje skutkovú a právnu oporu jeho výroku. Namietal, že žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí s touto odvolacou námietkou vôbec nevysporiadal, námietku neposúdil, a teda zrejme ani neskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie z hľadiska splnenia zákonných náležitostí vyplývajúcich z § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Vyjadril názor, že pokiaľ tieto náležitosti vyžadované pre rozhodnutie správneho orgánu nie sú splnené, nemôže byť správne rozhodnutie zákonné. Dodal, že aj žalovaný opomenul splniť § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože ani jeho rozhodnutie nemá uvedené náležitosti. Preto ho označil za nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 26. V ďalšej časti žaloby (body 65-68) žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia týkajúce sa zákonného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, z ktorých časť textu citoval. Išlo o rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. apríla 2008 sp. zn. 2 Sžo 81/2007, zo dňa 13. júla 2011 sp. zn. 10 Sža/15/2011, zo dňa 15. apríla 2008 sp. zn. 1 Sža/3/2008, zo dňa 31. januára 2011 sp. zn. 5 Sžo/81/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003. Na ich základe vyjadril názor, že zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, sú nedostačujúce na riadne posúdenie veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo je v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Poukázal aj na § 191 ods. 1 SSP a na princíp právnej istoty, ako jeden zo základných princípov právneho štátu vyplývajúci z čl. I. Ústavy SR s tým, že princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu. 24 24S/72/2020
Vyjadrenie žalovaného k žalobe 27. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Uviedol, že rozhodnutie inšpektorátu práce ako aj rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a že tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Oba orgány verejnej správy po dôslednom posúdení všetkých získaných relevantných dôkazov nepochybným spôsobom preukázali, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu správnych deliktov právne posúdených ako porušenie § 6 ods. 1 písm. i) a § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. príčinne súvisiacich so vznikom závažného pracovného úrazu O. K. s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý utrpel dňa 12. júna 2018. Argumentoval rovnako ako v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Nad rámec tam uvedených dôvodov uviedol, že ak žalobca neurčil pri zdemolovaní ochrannej konštrukcie svojim zamestnancom bezpečný pracovný postup, reálne nemohlo dôjsť ani k právnej situácii, že títo zamestnanci žalobcu porušili svoje pracovné povinnosti v súvislosti s určeným bezpečným pracovným postupom. Žalobca síce nedal svojim zamestnancom pokyn na vykonávanie prác na plošine, avšak svojim zamestnancom nijako nezakázal, aby sa nezdržiavali počas chodu žeriavov na vrchnej strane rozoberanej konštrukcie. MUDr. P. U. klasifikoval pracovný úraz ako úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví bez konkrétneho určenia vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z., preto inšpektorát práce v súlade s § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. požiadal dňa 27. júna 2018 poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o oznámenie, či v prípade pracovného úrazu O. K. ide o závažný pracovný úraz a v prípade, ak sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví požiadal aj o určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorým bola Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica dňa 27. júna 2018 oznámil, že pracovný úraz zamestnanca O. K. zodpovedá klasifikácii ťažká ujma na zdraví z dôvodu poškodenia dôležitého orgánu. V časti označenej ako druh poranenia a poranená časť tela bolo uvedené: zlomenina panvy a poranenie sleziny. Uvedený rozsah poranení je konštatovaný aj v samotnom Protokole o šetrení predmetného pracovného úrazu. Tieto poranenia sa jednoznačne zaraďujú medzi závažné, nakoľko zlomeniny panvy patria k veľmi vážnym poraneniam, ktoré vždy sprevádza silné vnútorné krvácanie a rovnako i poškodenie sleziny môže mať fatálne následky, ktoré sa nemusia prejaviť ihneď po úraze, ale aj oneskorene. Zdôraznil, že žiadny právny, ani iný predpis neoprávňuje orgány v oblasti inšpekcie práce na spochybňovanie, neuznanie, či zmenu klasifikácie pracovného úrazu poskytnutú, resp. vypracovanú príslušným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý disponuje patričnou odbornou a vzdelaním v uvedenej oblasti. Takisto do ich kompetencií nespadá posudzovanie, či v konkrétnych prípadoch bola zanedbaná lekárska starostlivosť, čím došlo k poškodeniu dôležitého orgánu. 25 24S/72/2020
Replika žalobcu
28. Žalobca zotrval na obsahu podanej správnej žaloby. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného z dôvodov, ktoré boli v podstate zhodné s dôvodmi obsiahnutými v podanej správnej žalobe. Zdôraznil, že v prípade demontovania motora išlo o práce naviac, pretože podľa objednávky poškodený zamestnanec taký druh práce nemal vôbec vykonávať. Kmeňoví zamestnanci Cortizo Slovakia, a.s. mali počas nočnej smeny motor vymeniť, resp. demontovať. Keďže toto nestihli, túto prácu dali vykovať nad rámec objednávky a bez vedomosti žalobcu poškodenému. Preto žalobca tvrdil, že aj keby mal zabezpečiť povinnosti v oblasti BOZP, v prípade prác, pri ktorých vznikol pracovný úraz, by povinnosti v oblasti BOZP zabezpečiť ani nemohol, pretože tieto práce neboli s objednávateľom dohodnuté. 29. Žalobca Oznámením zo dňa 4. novembra 2021 poukázal na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. apríla 2021 došlo k zmene zákona č. 125/2006 Z. z. v ustanovení § 19 ods. 1 s tým, že pokuta vo výške 33 000 Eur už nie je pri ťažkej ujme na zdraví minimálna, ale podľa novelizovaného znenia zákona je v takomto prípade minimálna pokuta vo výške 20 000 Eur. Vzhľadom k tomu, že nová právna úprava je pre žalobcu priaznivejšia, musí správny súd na ňu v zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asn/2/2019 zo dňa 5. novembra 2019) prihliadnuť, a preto žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože je potrebné orgánu verejnej správy umožniť nanovo určiť sankciu, ktorá bola pri vyhodnotení poľahčujúcich okolností uložená v minimálnej výške. Zároveň správnemu súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 75S/24/2020-169 zo dňa 29. septembra 2021, ktorý sa obdobnou situáciou už zaoberal. Konanie na správnom súde 30. So žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd o ňom rozhodol Uznesením sp. zn. 24S 72/2020-101 zo dňa 08. októbra 2020 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP, pretože žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, a to vznik závažnej ujmy a finančnej škody v takom rozsahu, ktorý by mal pre neho likvidačné dôsledky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. novembra 2020. 31. Správny súd Oznámením zo dňa 4. apríla 2022 účastníkom konania podľa § 196 SSP oznámil, že vec bude posudzovať aj vo vzťahu k dodržaniu zásad ukladania trestov podľa § 195 písm. d) SSP a vyzval ich na vyjadrenie k uvedenej skutočnosti v lehote 10 dní od doručenia danej výzvy. 32. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13. apríla 2022 uviedol, že trvá na obsahu podanej správnej žaloby a jej dôvodoch, pre ktoré žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalším dôvodom na jeho zrušenie bola podľa žalobcu skutočnosť, že v období medzi konaním žalobcu a rozhodovaním správneho súdu 26 24S/72/2020
došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. jej novým znením, ktoré je pre žalobcu priaznivejšie, pretože explicitne stanovuje možnosť uloženia pokuty pri zákonom stanovenej nižšej dolnej hranici sadzby, a preto je potrebné umožniť orgánu verejnej správy na novo určiť sankciu. Poukázal najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 z 5. novembra 2019. Žalovaný sa k otázke dodržania zásad ukladania trestov nevyjadril. 33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti s tým, že zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 14. septembra 2020. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe, jej obsahu ako aj na obsahu vyjadrení, ktoré v konaní podal. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného a tiež prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Stručne zopakoval najdôležitejšie body žaloby. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že v dôsledku zmeny právnej úpravy v prospech sankcionovaného žalobcu je pri rešpektovaní princípov správneho trestania nutné rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 34. Inšpektorát práce v Banskej Bystrici nemal v správnom súdnom konaní postavenie účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. c) SSP v spojení s § 27 ods. 1 in fine SSP, ako sa žalobca mylne domnieva, pretože jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím predpokladaným v § 27 ods. 1 SSP, teda podkladovým rozhodnutím pre iné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré samostatne súdnemu prieskumu nepodlieha. Prvostupňové rozhodnutie bolo správnym súdom preskúmané v spojení s rozhodnutím žalovaného, pretože vo vzťahu k výsledku administratívneho konania o správnom delikte žalobcu predstavujú jeden celok. Dôvodom na jeho prieskum nebol žalobcom navrhovaný postup podľa § 27 ods. 1 SSP, a preto nemal Inšpektorát práce v Banskej Bystrici postavenie účastníka konania. Právny rámec 35. Podľa § 1 zák. č. 124/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 35. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. 36. Podľa § 3 písm. a), bod 1, písm. d), k), l) bod 5 zák. č. 124/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Na účely tohto zákona a) zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá 1. zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu 4) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 5) d) prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich 27 24S/72/2020
vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, a určenie postupu v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca k) bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 6) l) ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to 5. poškodenie dôležitého orgánu, 37. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zák. č. 124/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1)Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. (2) Všeobecné zásady prevencie sú a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. (3) Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné. 38. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy 39. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zák. č. 124/2006 Z. z v znení účinnom na toto konanie (1) Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. (2) Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť. (3) Zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby 28 24S/72/2020
sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. 40. Podľa § 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 41. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. b) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania 42. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 43. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 44. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body")
45. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (1) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 46. Podľa § 195 ods. 1 písm. d) SSP (1) Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, 47. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"), 1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. 48. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 29 24S/72/2020
49. Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (3) Inšpektorát práce i) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a) 50. Podľa § 19 ods. 1 písm. a), ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur (6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 51. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z v znení účinnom od 01.04.2021 Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000 eur, 52. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (3) Na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 54. Podľa § 1 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
53. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe 30 24S/72/2020
správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 54. Podľa § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 55. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 56. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 57. Podľa § 59 ods. 1,2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 58. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupom správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia s rovnakými právami, aké má v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti s výnimkou dôvodov uvedených v § 195 SSP, ktorých existenciu správny súd v danej veci zistil, a preto napadnuté rozhodnutie preskúmal ultra petitum, teda mimo rozsahu a dôvodov vymedzených v správnej žalobe a pri rozhodovaní prihliadal aj na dôvody vymedzené v § 195 d) SSP. 59. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného č.: PO/BEZ/2020/2691, O-39/2020 zo dňa 30. marca 2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie 31 24S/72/2020
žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica, č. k.: 303/18-1.0/ pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/5495 zo dňa 16. decembra 2019, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000,- EUR za porušenie povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. i) a § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré boli dňa 12. júna 2018 príčinou vzniku pracovného úrazu O. K., ktorý utrpel ťažkú ujmu na zdraví.
60. Pokuta, ktorá bola žalobcovi uložená podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je sankciou, ktorá ma represívny charakter, a preto sa na ňu vzťahuje pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výklad tohto pojmu Európskym súdom pre ľudské práva sa vyznačuje autonómnosťou, ktorá spôsobuje, že trestnou vecou sa rozumie aj taká vec, ktorá sa v zmysle vnútroštátnych trestnoprávnych kódexov za trestnú nepovažuje, ale je zaradená medzi protiprávne konanie postihované sankciami v oblasti správneho, disciplinárneho alebo procesno- poriadkového práva. V súlade s ustálenou judikatúrou sa správne trestanie analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve, na ktoré musí správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania prihliadať bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo vyplýva z § 195 písm. a)-e) SSP. Jednou z týchto zásad je aj zásada zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov, ktorá sa pri trestaní prejavuje modifikovane, a to tak, že sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Požiadavka, aby správne orgány rozhodovali podľa ustanovenia právneho predpisu, ktoré spĺňa kritérium účinnosti, je v činnosti verejnej správy taká významná, že zákonodarca jej nedodržanie zaradil medzi dôvody vedúce v správnom súdnictve k zrušeniu napadnutého rozhodnutia aj nad rámec žaloby, jej rozsahu a dôvodov. 61. Zmena právnej úpravy (novelizácia zákonom č. 73/2021 Z. z.) vyplývajúca z § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. vstúpila do účinnosti dňom 1. apríla 2021, teda až v čase právoplatnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (prvostupňového aj odvolacieho). To znamená, že orgány verejnej správy pri ukladaní pokuty za žalobcom spáchaný správny delikt postupovali na základe právnej úpravy účinnej v čase ich rozhodovania, teda v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd sa preto zaoberal otázkou, či má v preskúmavanej veci zohľadniť pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu účinnú od 1. apríla 2021, keď k nej došlo až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa uplatnenia zásady povinnej retroaktivity v jeho prospech (v prospech páchateľa) domáhal až v podaní zo dňa 4. novembra 2021, teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, z čoho vyplýva, že v zásade by na takéto rozšírenie správnej žaloby nemal správny súd v súlade s § 183 SSP prihliadať. Napriek tomu, s ohľadom na základnú zásadu trestania stanovenú v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a rozvedenú v § 2 ods. 1 Trestného zákona a podľa ustálenej judikatúry súdov vyšších autorít, musel správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia ex offo 32 24S/72/2020
zohľadniť novú právnu úpravu bez ohľadu na to, či žalobca takúto vadu vôbec namietal, resp. či ju namietal až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Tento postup bol odôvodnený tým, že v období medzi konaním žalobcu, ktoré mu bolo ako porušenie jeho zákonných povinností vytknuté a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy § 19 ods. 1 písm. a) v znení účinnom do 31. marca 2021 jej novým znením účinným od 1. apríla 2021, ktoré bolo pre žalobcu priaznivejšie, pretože ním došlo k novému určeniu dolnej hranice sadzby pre možnosť uloženia pokuty za vytýkané protiprávne konanie. Uloženie pokuty v konkrétnej výške v rámci daného zákonného rozpätia je vecou správnej úvahy orgánov verejnej správy po zohľadnení okolností vyplývajúcich z § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Preto je podľa názoru správneho súdu potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo určiť žalobcovi sankciu po vyhodnotení všetkých relevantných kritérií a s ohľadom na zmenu právnej úpravy. Správny súd pritom poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z rozsudku sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5. novembra 2019 (na ktoré správne poukázal aj žalobca), ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musel kasačný súd prihliadnuť ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamietal. Konštatoval, že ide o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikáciou inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, čo vyplýva z čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky ako i z príslušných medzinárodných dokumentov (bod 76). Správny súd v tejto súvislosti odkazuje aj na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schváleného 13. februára 1991. 62. V nadväznosti na uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový orgán verejnej správy rešpektujúc princípy správneho trestania vysporiada s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie (pokuty) uloženej mu za správny delikt, ktorého sa dopustil, zohľadniac kritéria stanovené v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. 63. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia bola žalobcom namietaná vada v konaní spočívajúca v tom, že v administratívnom konaní nebol vykonaný
žalobcom navrhovaný výsluch O. K. a B.E., v dôsledku čoho boli žalobou napadnuté a prvostupňové rozhodnutie nezákonné, pretože boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ohľadom tvrdeného porušenia povinnosti dohodnúť s objednávateľom práce zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce (§18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z.). Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP je dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z neho vyplýva, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Takáto vada môže spočívať napr. v porušení práv žalobcu ako 33 24S/72/2020
účastníka konania, v nesprávnej alebo nedostatočnej realizácii poučovacej povinnosti, v pochybení pri vykonávaní dokazovania, napr. ak bol vykonaný nezákonne získaný dôkaz, alebo žalobca nebol s vykonaným dôkazom oboznámený a pod. Z oznámenia prvostupňového orgánu o začatí, resp. o pokračovaní v správnom konaní o správnom delikte zo dňa 19. decembra 2018, resp. 16. októbra 2019 správny súd zistil, že prvostupňový orgán verejnej správy žalobcu v súlade s § 33 ods. 1 Správneho poriadku vyzval, aby sa vyjadril a predložil, resp. navrhol správnemu orgánu dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery svojej zodpovednosti v lehote, ktorú mu určil. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval a vo svojich vyjadreniach zo dňa 14. januára 2019 a zo dňa 29. októbra 2019 namietal svoju zodpovednosť za správny delikt, ktorý bol predmetom prebiehajúceho administratívneho konania spočívajúci v porušení § 6 ods. 1 písm. i) a v § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. Namietal záver, že s objednávateľom nedohodol zabezpečenie a vybavenie pracoviska (na ktorom pracovali jeho zamestnanci) na bezpečný výkon objednanej práce a tvrdil, že dôkazom o tejto dohode je to, že pokyn na vykonávanie práce aj z plošiny ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie zadal objednávateľ prác a za účelom nesporného preukázania tejto skutočnosti navrhol výsluch uvedených osôb. Navrhol ich vypočuť k otázke, kto dal poškodenému O. K. pokyn, aby vykonával objednanú prácu v Corizo Slovakia, a. s. na plošine ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie. Prvostupňový orgán verejnej správy v administratívnom konaní výsluch uvedených osôb nevykonal a svoj postup v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil tak, ako vyplýva z bodu 12/ tohto rozsudku. Ich výsluch nepovažoval za potrebný, pretože mal k dispozícii viacero dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti bez akýchkoľvek pochybností preukázali vytýkané porušenie povinností žalobcom. Informácie, ktoré O. K. a B.E. poskytli v priebehu výkonu inšpekcie práce do zápisníc o podaní informácie považoval prvostupňový orgán za postačujúce s tým, že v neskoršom období mohla byť ich výpoveď ovplyvnená žalobcom v jeho prospech. Správny súd uznáva, že za predpokladu odôvodnenia svojho postupu nemusí orgán verejnej správy vykonať každý účastníkom konania navrhovaný dôkaz, pretože on má zodpovednosť za presne a úplne zistený skutočný stav veci, návrhmi na vykonanie dôkazov nie je viazaný, jemu patrí vykonávanie dôkazov, na dokazovanie môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi a ktoré hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 32 ods. 1, § 34 ods. 4, 1, 5 Správneho poriadku). Prvostupňový orgán postupoval v súlade s uvedeným, keď nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov podrobne zdôvodnil tak, ako bolo uvedené v bode 12/ tohto rozsudku. Po preskúmaní veci sa však správny súd s jeho záverom, že vykonanie výsluchu O. K. a B.E. nebolo v administratívnom konaní potrebné nestotožnil, pretože podanie vysvetlenia/informácií v rámci šetrenia pracovného úrazu inšpektorom práce má iný charakter ako výsluch vykonávaný podľa Správneho poriadku. Z § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. vyplýva, že fyzická a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis (zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností) neustanovuje 34 24S/72/2020
inak. Napriek tomu, že O. K. a B.E. poskytli inšpektorovi práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce v súlade s § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré boli obsahom Zápisnice o podaní informácie zo dňa 27. júna 2018, resp. zo dňa 20. júna 2018 po poučení o tom, že kto úmyselne podal nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie pred orgánom štátnej správy, dopúšťa sa priestupku podľa zákona č. 327/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo možno uložiť pokutu do 99,- EUR, uvedené poučenie je svojím obsahom užšie, než poučenia, ktoré musia byť svedkovi pred jeho výsluchom poskytnuté podľa § 35 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, ktorý je potrebné aplikovať na výsluch svedka vykonávaný v priebehu administratívneho konania, teda obsahuje širšie procesné záruky, ktoré môžu mať vplyv na obsah poskytnutej výpovede. Výkon inšpekcie práce za účelom objasnenia príčin
vzniknutého pracovného úrazu, v rámci ktorého fyzické a právnické osoby poskytujú informácie, nie je administratívnym konaním, ale je inšpekčným postupom sui generis, ktorého účelom je zistiť skutočnosti, týkajúce sa predmetu inšpekcie, zaobstarať listinné a iné dôkazy a informácie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov môžu, ale aj nemusia byť, podkladom pre začatie administratívneho konania. V preskúmavanej veci bolo inšpektormi práce pri vykonávanej inšpekcii práce zistené porušenie právnych povinností zo strany žalobcu (aj zo strany objednávateľa prác), ktoré boli v Protokole zadefinované ako porušenie právnych predpisov na úseku BOZP, a to § 6 ods. 1 písm. d) a § 18 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z. z. Protokol, obsahujúci popis obsahu vykonaných dôkazov a z nich zistených skutočností spolu s konštatovaním o porušení právnych povinností zo strany žalobcu, bol podkladom na začatie správneho konania, ktorého predmetom bol správny delikt spočívajúci v porušení zákonných povinností na úseku BOZP, vymedzených inšpektormi práce v Protokole. Žalobca navrhol výsluch uvedených osôb práve preto, že namietal správnosť skutkových zistení inšpektorov práce ohľadom jemu vytknutého porušenia právnej povinnosti podľa § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia v administratívnom konaní. K porušeniu povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. i) sám potvrdil, že nedal pokyn, a teda ani neurčil postup pre vykonávanie objednanej práce spôsobom, ktorý viedol k vzniku pracovného úrazu, keďže ho podľa jeho tvrdenia určil objednávateľ práce. Porušenie tejto povinnosti, a teda aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného namietal z iných, nižšie uvedených dôvodov. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku má žalobca právo zúčastniť sa výsluchu navrhnutých svedkov a klásť im otázky. Z toho vyplýva, že procesné záruky pravdivosti a úplnosti výpovede osôb, ktoré sú vypočuté v správnom konaní v porovnaní s ich informáciami podanými v priebehu vykonávanej inšpekcie práce sú vyššie, pretože výsluch vykonaný v priebehu administratívneho konania mohol byť vedený oveľa konkrétnejšie napr. aj na základe otázok, ktoré mohol navrhovaným svedkom položiť žalobca, a preto by skutkové zistenia, ktoré by z vykonaných výsluchov vyplynuli, mohli byť iné, než tie, ktoré boli výsledkom vyhodnotenia informácii podaných O. K. a B.E.. Správne konanie teda dáva väčšie záruky pre to, aby bol skutkový stav veci spoľahlivo zistený, čo je základným predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy pochybil (a žalovaný nedostatok jeho konania neodstránil), keď v priebehu administratívneho konania nevykonal výsluch žalobcom navrhovaných svedkov O. K. a B. 35 24S/72/2020
Z.. Nemožno sa stotožniť s jeho záverom, že ich výsluch nebol potrebný, pretože vykonanými dôkazmi bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané porušenie žalobcovi vytýkaných právnych povinností na úseku BOZP, pretože toto vyjadrenie je len domnienkou prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorá nie je ničím podložené. Bez toho, aby orgán verejnej správy v priebehu administratívneho konania vykonal výsluch navrhovaných svedkov za dodržania a využitia všetkých procesných postupov, ktoré sa k nemu v zmysle Správneho poriadku vzťahujú, nemohol dospieť k záveru, že by nemali vplyv na jeho skutkové zistenia, a tým aj na právne posúdenie veci, ktorého správnosť žalobca namietal. Z uvedeného vyplýva, že táto žalobná námietka bola dôvodná, pretože mala oporu v obsahu administratívneho spisu a platnej právnej úprave. 64. Žalobná námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a platnej právnej úprave. Žalobca v tejto časti žaloby poukázal na povinnosť orgánov verejnej správy vychádzať pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, obsahové náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, funkcie odôvodnenia rozhodnutia a na viaceré rozsudky NS SR (napr. sp. zn. 5 Sžo/81/2010, sp. zn. 2 Sžo/81/2007, sp. zn. 10Sža/15/2011, sp. zn. 1Sža/3/2008) a nález Ústavného súdu SR IV.ÚS 115/2003, z ktorých citoval časť ohľadom následkov nedostatočne odôvodneného rozhodnutia správneho orgánu na ústavné práva účastníka konania, potrebe logického vzťahu medzi skutkovými zisteniami a ich právnym posúdením, obsahových náležitostiach odôvodnenia rozhodnutia a tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že žalovaný sa nevysporiadal s vadami prvostupňového rozhodnutia, ani s jeho nedostatočným odôvodnením. Správny súd k uvedenému uvádza, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo, ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností, na čo vo všeobecnosti správne poukázal aj žalobca. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozporoch so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani napadnuté rozhodnutie
žalovaného netrpia. Naopak, podľa správneho súdu má rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. Obsahujú predmet konania, obsah vykonaných dôkazov a z nich zistený skutkový stav veci, úvahy pri hodnotení dôkazov aj pri použití právnych predpisov, ktoré boli na zistený skutkový stav veci aplikované aj vysporiadanie sa s návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov a jeho námietkami uplatnenými v administratívnom konaní. Bola nimi poskytnutá odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné otázky, medzi ktorými je logický vzťah, teda rozhodnutie žalovaného (a prvostupňové rozhodnutie) zodpovedá § 47 ods. 3 Správneho 36 24S/72/2020
poriadku. Žalobca sa mýli v tvrdení, že žalovaný sa nevyjadril k jeho odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného preukázania pracovného úrazu - ťažkej ujmy na zdraví pre absenciu lekárskej správy, pretože žalovaný sa k tejto námietke vyjadril na strane 20/ svojho rozhodnutia tak, ako to správny súd zhrnul v bode 17/ tohto rozsudku (oba orgány verejnej správy disponujú legitímnym dôkazom, a to návratkou zo dňa 27. júna 2018 vystavenou úrazovým chirurgom Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica MUDr. E. I., ktorá klasifikuje daný úraz ako pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví s bližšou špecifikáciou vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia a to - poškodenie dôležitého orgánu - zlomenina panvy, poranenie sleziny. Na účely klasifikácie vzniknutých úrazov je uvedený dokument plne akceptovaný ako relevantný a legitímny dôkaz). Nemohlo obstáť ani tvrdenie žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje argumentácia k tejto námietke, pretože vo vyjadrení k Oznámeniu o začatí/pokračovaní správneho konania o správnom delikte žalobca uvedenú námietku neuplatnil, a preto nemal prvostupňový orgán verejnej správy povinnosť sa k tejto skutočnosti osobitne vyjadriť. Hoci z § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva povinnosť orgánov verejnej správy uviesť, ako sa vyrovnali s námietkami účastníkov konania, nemožno Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici vytknúť, že sa nevyrovnal s námietkou, ktorá nebola v konaní uplatnená. K samotnej kvalifikácii pracovného úrazu sa prvostupňový orgán konkrétne a podrobne vyjadril na strane 15/ svojho rozhodnutia tak, ako to bolo zhrnuté v bode 8/ tohto rozsudku (Inšpektorát práce vychádzal z klasifikácií pracovného úrazu, ktoré boli poskytnuté poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, a to z klasifikácie, ktorú predložil žalobca, ako aj z klasifikácie, ktorá bola poskytnutá na žiadosť prvostupňového orgánu za účelom presného uvedenia ujmy, resp. presného uvedenia vážnej poruchy zdravia, alebo vážneho ohrozenia. Na podklade týchto dokladov je v ich vzájomnej súvislosti nesporné, že poškodenému zamestnancovi bola spôsobená ťažká ujma na zdraví a to poškodenie dôležitého orgánu). Naviac, prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok ako výsledok administratívneho konania o jeho predmete, ktorý bol vymedzený v Oznámení o začatí/pokračovaní administratívneho konania zo dňa 19. decembra 2018 a zo dňa 16. októbra 2019 a tak na ne správny súd aj nahliada pri preskúmavaní ich namietanej nezákonnosti. V správnom konaní sa uplatňuje zásada jednotnosti konania, v zmysle ktorej celé správne konanie tvorí jeden celok od svojho začatia až po jeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať izolovane (individuálne), keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci. Z § 59 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia doplní dokazovanie, prípadne odstráni zistené vady. To znamená, že aj v prípade preukázanej absencie vysporiadania sa prvostupňového orgánu s touto námietkou (čo z administratívneho spisu ani nevyplynulo) mohol žalovaný tento nedostatok jeho rozhodnutia odstrániť a sám sa k tejto námietke vyjadriť bez toho, aby to malo negatívny vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia preto, že sa v celom rozsahu stotožnil s podľa žalobcu nedostatočným obsahom prvostupňového rozhodnutia. Pre rozpor s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemohlo obstáť ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho názorom, že mu nemožno vytknúť porušenie § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., pokiaľ bolo zároveň 37 24S/72/2020
Cortizo Slovakia, a. s. vytknuté porušenie § 6 ods. 4 a § 6 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona. Preskúmaním obsahu rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že žalovaný sa s touto odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal na strane 20/ a 21/ jeho rozhodnutia tak, ako to správny súd zhrnul v bode 17/ tohto rozsudku (táto námietka je neopodstatnená a nemá žiadny rozhodujúci vplyv na právne posúdenie veci). S touto námietkou, ktorá bola aj obsahom vyjadrení žalobcu k Oznámeniu o začatí/ pokračovaní administratívneho konania o správnom delikte sa vyjadril aj prvostupňový orgán verejnej správy a to na str. 16/ jeho rozhodnutia tak, že „povinnosť zaistenia bezpečnosti na pracovisku preto mali oba subjekty a nielen ten subjekt, u ktorého sa práce vykonávali“. Preto nemohlo obstáť tvrdenie žalobcu, že žalovaný pochybil, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že sa prvostupňový orgán s touto žalobnou námietkou nevysporiadal, pretože nemala oporu v obsahu prvostupňového rozhodnutia a tiež preto, že odvolací orgán má tak, ako bolo vyššie uvedené, oprávnenie v odvolacom konaní odstrániť
zistené vady, teda aj prípadný nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorý naviac správny súd vo vzťahu k tejto námietke nezistil. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov nespôsobuje ani žalobcom namietaná skutočnosť, že žalovaný nahradil argumentáciu prvostupňového orgánu verejnej správy k tejto námietke, pretože jednak jeho argumentáciu nenahradil, ale len doplnil a jednak mu takéto oprávnenie vyplýva priamo z § 59 ods. 1 Správneho poriadku, teda postup žalovaného, ktorý v rozhodnutí o odvolaní doplnil argumentáciu k žalobcom namietaným skutočnostiam bol zákonný. Prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok, a preto nemožno úspešne namietať nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov len preto, že sa prvostupňový orgán verejnej správy s nejakou konkrétnou námietkou žalobcu vznesenou v administratívnom konaní v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal, ak sa s ňou vysporiadal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí (na základe podaného odvolania). V súvislosti s touto konkrétnou námietkou však bolo vysporiadanie sa s ňou obsahom prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného. Pre nedostatok opory v obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bola nedôvodná aj námietka, že žalovaný sa nevysporiadal so žalobcom namietanou nezákonnosťou protokolu, či obsahovou nedostatočnosťou výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože žalovaný sa s nimi vysporiadal na strane 20/ a 21/ jeho rozhodnutia tak, ako bolo zhrnuté v bode 17/ tohto rozsudku („špecifikácie sankcionovaného skutku posúdeného ako porušenie § 18 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z.z. vo výroku je plne dostačujúca, pretože je z nej možné presne zistiť, k akému konkrétnemu kontrolovanému subjektu ukladaná sankcia smeruje, resp. sa vzťahuje, časť, miesto, konkrétne porušenie zákonných ustanovení, v čom toto porušenie spočíva a akým spôsobom došlo k porušeniu zákonných povinností“... „k námietkam súvisiacim s obsahom a protokolom, ktoré boli identické s námietkami, ktoré žalobca vzniesol aj v rámci začatého správneho konania sa vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný sa s jeho argumentáciou stotožňuje“...). Tvrdenie žalobcu o nedostatku odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ohľadom jednoznačného preukázania správneho deliktu spočívajúceho v porušení § 6 ods. 1 písm. i) a § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. na základe obsahu vykonaných dôkazov nemalo oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Sám žalobca v žalobe citoval 38 24S/72/2020
časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného týkajúce sa skutkových zistení orgánov verejnej správy, ktoré boli podkladom pre ich záver o porušení uvedených zákonných povinností žalobcom, teda pre záver o tom, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. To znamená, že v uvedených súvislostiach nebolo rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) nepreskúmateľné, pretože sa v dostatočnom rozsahu vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, uviedol úvahu, ktorou bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval tak, ako to bolo zhrnuté v bodoch 5-9, 14-16 tohto rozsudku, a vyjadril sa aj k žalobcom namietaným skutkovým a právnym otázkam (body 11, 17 tohto rozsudku), a teda rozhodnutie žalovaného je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Namietaním nedostatku dôvodov rozhodnutia žalovaného k skutkovým a právnym dôvodom jeho rozhodnutia žalobca len presadzoval svoj názor na hodnotenie vykonaných dôkazov a tvrdil, že nimi nebolo preukázané jeho porušenie zákonných povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. i) a § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z, teda de facto nesúhlasil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi, ktoré boli obsahom preskúmavaného rozhodnutia, teda nesúhlasí s tým, že sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta samo o sebe nespôsobuje jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného aj preto, že sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, takto formulovaná čiastková námietka bola nekonkrétna, a preto na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Pokiaľ žalobca neuviedol, s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa ešte žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, nebol pre správny súd vymedzený žiadny predmet prieskumu, ktorý by odôvodňoval jeho záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto bola takto formulovaná námietka v tejto časti nedôvodná. Správny súd, ktorý je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby nie je oprávnený dôvody tvrdenej nezákonnosti za žalobcu konkretizovať, dopĺňať alebo vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu, pretože podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musia byť konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné, obsahom podanej správnej žaloby. Z uvedeného vyplýva, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného nebola dôvodná.
65. Pre úplnosť správny súd dodáva, že: Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu tak, ako to aj žalobca . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a 39 24S/72/2020
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. V nadväznosti na uvedené nemožno prisvedčiť žalobcovi, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 66. Nesprávnosť skutkových zistení (bod 22/ tohto rozsudku), ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí žalobca namietal preto, že prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný, ktorý sa s jeho rozhodnutím v celom rozsahu stotožnil nesprávne vyhodnotili obsah vykonaných dôkazov, a to ods. 5 Dodatku č. 1 Protokolu („O 6.45 prišiel na miesto výkonu prác p. M.. K., vedúci údržby, ktorý určil ďalší postup zdemolovať motory a pán C. po oboznámení s postupom prác a odovzdaní pracovníkov odišiel do firmy a ďalej si práce riadil p. M.. K.“), výpovede B. K. zo dňa 24. júla 2018 („Ešte pred začatím práce nám p. C. aj španielsky majster údržby povedali, že na nás bude dohliadať jeden zo zamestnancov firmy Cortizo Slovakia a. s., ktorý mal dávať pozor na automaticky pohybujúci sa žeriav oxidačnej linky, aby nedošlo k úrazu“), výpovede B.E. zo dňa 20. júna 2018 („Po príchode na miesto práce na linku anodickej oxidácie 40 24S/72/2020
prišiel k nám vedúci údržby p. O., ktorý nám ukázal a vysvetlil rozsah požadovaných prác.“), keď na ich základe dospel prvostupňový orgán k záveru, že žalobca s objednávateľom Cortizo Slovakia, a. s. neuzatvoril dohodu ohľadom zabezpečenia a vybavenia pracoviska na bezpečný výkon objednanej práce. Žalobca tvrdil, že z citovaných výpovedí vyplýva, že pracovný postup mal jeho zamestnancom určiť a aj určil objednávateľ prác v súlade s ústnou dohodou pri zadávaní objednávky, a preto je záver žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy o tom, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. tým, že porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. založené na nesprávnych skutkových zisteniach. K tvrdeniam žalobcu, že s objednávateľom prác uzavrel dohodu ohľadom zabezpečenia a vybavenia pracoviska na bezpečný výkon objednanej práce v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. sa prvostupňový orgán vyjadril spôsobom uvedeným v bode 8/ tohto rozsudku (okrem iného uviedol, že žalobca v rámci vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu, ani v rámci správneho konania nepredložil a ani iným
spôsobom nepreukázal, že splnil povinnosť uzavretia predchádzajúcej dohody s objednávateľom prác, ktorá by upravovala zabezpečenie a vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce ... telefonickú objednávku nemožno považovať za dohodu s objednávateľom v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o BOZP. Dohodu nepotvrdila ani Cortizo Slovakia, a. s. (podľa rozsudku správneho súdu uvedená spoločnosť akúkoľvek dohodu poprela) a žalovaný sa vyjadril na str. 19/ jeho rozhodnutia tak, že tvrdenie žalobcu o existencii ústnej dohody s objednávateľom nebolo ničím podložené, pretože žalobca o tejto skutočnosti nepredložil žiadny dôkaz a jeho tvrdenie nepotvrdila ani Cortizo Slovakia, a. s., čo jednoznačne vyplynulo aj z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/159/2018 zo dňa 18. júla 2019 (v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti Protokolu), v ktorom bolo v jeho bodoch 44/ a 45/ uvedené: „44... Námietka ústnej dohody o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bola založená len na tvrdení žalobcu. Z obsahu Protokolu v znení Dodatku č. 1 a z administratívneho spisu vyplýva, že počas inšpekcie práce nebola predložená dohoda o vytvorení podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dotknutých zamestnancov žalobcu (vrátane poškodeného) vykonávajúcich ústne dohodnuté práce v priestoroch ďalšieho účastníka (Cortizo Slovakia a. s.). Existencia a žalobcom tvrdený obsah dohody o zabezpečení podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ďalším účastníkom (Cortizo Slovakia a. s.) nebol nijako osvedčený ani podložený (ďalší účastník ju poprel)“... „45. ... pričom uzavretie dohody podľa § 18 ods. 1, 3 zákona o BOZP žalobcom preukázané nebolo (za preukázanie uzavretia dohody /už vôbec nie písomnej/ nemožno považovať poukázanie žalobcu na str. 2 ods. 5 Dodatku č. 1 k Protokolu, kde o takejto dohode nie je žiadna zmienka)“. Po preskúmaní obsahu žalobcom označených dôkazov dospel správny súd k záveru, že tvrdenie žalobcu, že z ním citovaných častí vykonaných dôkazov vyplýva, že objednávateľ prác určoval postup prác, a to v súlade s ústnou dohodou podľa § 18 ods. 3 zákona o BOZP nemá oporu v ich obsahu. Nemožno nič vytknúť žalobcom namietanému konštatovaniu žalovaného o neexistencii dohody žalobcu s objednávateľom prác o zabezpečení a vybavení pracoviska na bezpečný výkon práce, pretože samotná nesporná existencia ústnej objednávky Cortizo Slovakia a. s. na výkon objednaných prác žalobcom nijako nepreukazuje existenciu tejto 41 24S/72/2020
dohody podľa § 18 ods. 3 Zákona o BOZP, o ktorej nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz a ktorú Cortizo Slovakia a. s. poprela. Orgány verejnej správy jej existenciu správne nevyvodili zo žalobcom citovaných častí vykonaných dôkazov, pretože tieto správne svedčili len o tom, že Cortizo Slovakia a. s. určoval rozsah prác, ktoré mali zamestnanci žalobcu vykonať. Ani skutočnosť, že zamestnanec Cortizo Slovakia a. s. mal dávať pozor na pohybujúce sa žeriavy spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi nesvedčí o existencii spornej dohody. Táto úvaha pri hodnotení dôkazov nemá žiadnu obsahovú ani logickú chybu. To znamená, že orgány verejnej správy vyhodnotili vykonané dôkazy logicky a v súlade s ich obsahom pri dodržaní postupu podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku. Preto bola námietka nesprávne zisteného skutkového stavu veci nedôvodná. 67. Správny súd nevzhliadol ani žiadne rozpory v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia tak, ako ich žalobca označil (pozri bod 22 tohto rozsudku), pretože konštatovanie prvostupňového orgánu, že problematika BOZP nebola nijako zabezpečená, resp. že nebola žiadnym spôsobom riešená žiadnym dokumentom v sebe zahŕňa konštatovanie, že nebola ústne nijako dohodnutá skutočnosť, že všetky povinnosti v oblasti BOZP má vykonávať len Cortizo Slovakia, a.s. to znamená, že uvedené konštatovania nie sú vo vzájomnom rozpore, ale sú vo vzťahu a maiori ad minus - od väčšieho k menšiemu. 68. Námietka žalobcu založená na tvrdení, že nešlo o spoločné pracovisko, pretože to malo vyplývať z Protokolu nemohla obstáť, pretože nemala oporu v predmete preskúmavacieho konania a v obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súde totiž nebola zákonnosť Protokolu, ale zákonnosť rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní. Z nich vyplýva, že orgány verejnej správy vo vzťahu k žalobcovi vytýkanému porušeniu § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. považovali pracovisko, na ktorom vykonávali zamestnanci žalobcu u objednávateľa objednané práce za spoločné pracovisko, s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v Rozsudku sp. zn. 24S/159/2018 zo dňa 18. júla 2019. V jeho bode 45/ bol vysvetlený prijatý záver, že išlo o spoločné pracovisko žalobcu a objednávateľa prác, s ktorým sa správny súd stotožňuje, pretože zodpovedá v konaní zisteným skutočnostiam (počas demontáže ochrannej konštrukcie vykonávali bežné pracovné činnosti kmeňoví zamestnanci ďalšieho účastníka (Cortizo Slovakia a. s.), z ktorých niektorí boli aj v bezprostrednej blízkosti zamestnancov žalobcu vykonávajúcich samotnú demontáž, na základe čoho v zmysle § 18 ods. 1 zákona o BOZP konštatoval, že sa jednalo o plnenie úloh viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku, s čím možno súhlasiť, nakoľko nebolo sporné, že na predmetnom pracovisku sa pohybovali automaticky sa pohybujúce žeriavy ďalšieho účastníka (Cortizo Slovakia a. s. ). Protokol
z inšpekcie práce je správnym aktom sui generis, v ktorom sú zaznamenané výsledky inšpekcie práce a ktorý má špecifickú vnútornú štruktúru a ktorého obsahové náležitosti sú vymedzené v § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Skutkové a právne posúdenie zistených skutočností k nim nepatrí, preto nie je v ňom obsiahnutá charakteristika pracoviska právne relevantná. Skutkové a právne posúdenie skutočností zistených počas inšpekcie práce a prípadne aj v následnom administratívnom konaní je povinnou náležitosťou rozhodnutí 42 24S/72/2020
o predmete administratívneho konania. Z nich vyplýva také posúdenie konkrétnych skutkových okolností danej veci, že išlo o spoločné pracovisko žalobcu a objednávateľa prác, ktoré považuje správny súd za správne. Z uvedených dôvodov boli aj tieto čiastkové námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení nedôvodné. 69. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci založené na tvrdení, že žalobcovi nemožno vytknúť porušenie § 6 ods. 1 písm. i) ak zároveň bolo zistené porušenie zákonných povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 4 a § 6 ods. 1 písm. d) u Cortizo Slovakia, a.s., bola nedôvodná, pretože nemá oporu v platnej právnej úprave. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o BOZP alebo zák. č. 125/2006 Z. z. nemožno vyvodiť, že konštatovaním porušenia povinností jedného zamestnávateľa na úseku BOZP vylúčené konštatovanie porušenia povinnosti iného zamestnávateľa na úseku BOZP. Naopak, zo zákona č. 124/2006 Z. z. vyplýva množstvo povinností, ktoré sú zamestnávatelia povinní dodržiavať na úseku BOZP (§ 6 zák. č. 124/2006 Z.z.) aj pred prípad, že zamestnanci jedného zamestnávateľa (žalobcu) vykonávajú práce na pracovisku iného zamestnávateľa (Cortizo Slovakia, a.s.) ako tomu bolo v preskúmavanej veci. Inak povedané, z platnej právnej úpravy nevyplýva to, na základe čoho žalobca namieta nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a síce, že odlišných zamestnávateľov nemožno sankcionovať po zistení porušenia odlišných zákonných povinností na úseku BOZP, a preto bola takto formulovaná žalobná námietka nedôvodná. Naopak, ak bolo zistené, že sa konkrétnych (odlišných) porušení povinností podľa zákona č. 124/2006 Z. z. dopustili obaja zamestnávatelia (žalobca - § 6 ods. 1 písm. i), § 18 ods. 3 a Cortizo Slovakia a. s. - § 6 ods. 1 písm. d), ods. 4) a v dôsledku toho došlo k vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví tak, ako tomu bolo v preskúmavanej veci, bolo vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za jemu vytknuté porušenie právnych povinností v súlade s § 19 ods. 1 písm. zákona č. 125/2006 Z. z. 70. Námietka, že orgány verejnej správy v rozhodnutí neuviedli, v čom spočíva nenáležite zabezpečené a vybavené pracovisko, ani z akých skutkových skutočností vychádzali pri konštatovaní, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, a teda že žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon prác (bod 23/ tohto rozsudku) nebola dôvodná, pretože nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia ani v obsahu prvostupňového rozhodnutia. V nich sú žalobcom namietané skutočnosti jednoznačne uvedené, a to na str. 18/ a 19/ prvostupňového rozsudku (pozri bod 11/ str. 14 tohto rozsudku) a na str. 18/ rozhodnutia žalovaného (zo zápisníc o podaní informácie je zrejmé, že žalobca vedel, resp. musel mať vedomosť o ohrození jeho zamestnancov pri vykonávaní prác súvisiacich s demontážou predmetnej ochrannej konštrukcie na pracovisku žalobcu, čo vyplýva zo zápisnice o podaní informácie spísanej s M. C. - pred začiatkom výkonu práce si všimli, že na pracovisku anodickej oxidácie sa pohybujú 2 žeriavy v automatickom režime, čiže ich pohyb nikto neriadi a že nie je možné stanoviť kam a kedy sa budú pohybovať, uvedené potvrdil aj B.E. v zápisnici o podaní informácie zo dňa 20. júna 2018 - p. O. ich upozornil na nebezpečenstvo 43 24S/72/2020
pohybujúcich sa žeriavov linky anodickej oxidácie, na ktoré si majú dávať pozor, lebo žeriavy sa počas práce budú pohybovať, taktiež B. K. v zápisnici o podaní informácie zo dňa 24. júla 2018 uviedol, že počas demontážnych prác sa 2 žeriavy oxidačnej linky pohybovali v priestore, kde vykonávali demontážne práce. Uvedené potvrdil aj poškodený do zápisnice zo dňa 27. júna 2018 keď uviedol, že
- počas ich pobytu na plošine si dávali pozor na 2 automaticky sa pohybujúce žeriavy oxidačnej linky, ktoré sa pohybovali v priestore ich práce na plošine), teda obsahujú skutkové zistenia, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali pre záver, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené. Uvedené skutkové zistenia v súlade s ich obsahom správne posúdili ako porušenie uvedenej povinnosti podľa § 18 ods. 3 zákona ž. 124/2006 Z. z., keď uviedli, že napriek možnosti ohrozenia svojich zamestnancoch pri prechode automaticky pohybujúceho sa žeriavu linky anodickej oxidácie na mieste vykonávania prác žalobca nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon tejto práce a práce začal dňa 11. júna 2018 aj keď pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené. Uvedené konštatovanie je aj obsahom opisu skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je pri konštatovaní porušenia § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. jednoznačne uvedené, v čom porušenie
vyplývajúce z tejto povinnosti spočíva, a síce, že napriek možnosti ohrozenia svojich zamestnancov pri prechode automaticky pohybujúceho sa žeriavu linky anodickej oxidácie na mieste vykonávania prác nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon tejto práce a práce začal dňa 11. júna 2018 napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, v dôsledku čoho došlo k pritlačeniu O. K. medzi automaticky sa pohybujúci žeriav a privarené jokle nachádzajúce sa v priestore medzi zábradlím a demontovanou plošinou, pričom poškodený pritlačením utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že záver žalovaného a inšpektorátu, že žalobca porušil povinnosť dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a tvrdenie, že neuviedli, v čom uvedené spočíva, nezodpovedá obsahu preskúmavaných rozhodnutí. To znamená, že záver o neexistencii dohody s obsahom, ktorý by vylučoval konštatované porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. mal oporu v doposiaľ vykonaných dôkazoch a platnej právnej úprave. Konečné stanovisko k namietanému porušeniu § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. správny súd nemohol zaujať, pretože bez vykonania žalobcom navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotenia v administratívnom konaní by bol jeho záver predčasný. 71. Námietka týkajúca sa nezisťovania, či aj poškodený zamestnanec neporušil predpisy o BOZP nebola dôvodná. Žalobca tým spochybňoval správnosť právneho posúdenia veci v súvislosti s konštatovaným porušením jeho povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. Pritom sa sám jednoznačne vyjadril, že nedal pokyn na vykonávanie objednaných prác aj zvrchu demontovanej plošiny, kde sa v automatickom režime pohybovali dva žeriavy linky anodickej oxidácie, ktorých pohyb bol príčinou vzniku pracovného úrazu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnancom žalobcu nedal pokyn na vykonávanie demontážnych prác z plošiny nikto a že sa pre tento postup rozhodli na základe 44 24S/72/2020
vlastného uváženia, pretože inak nemohli vykonať objednanú prácu. To znamená, že žalobca svojim zamestnancom neurčil bezpečný pracovný postup, hoci mu taká povinnosť vyplýva z § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., čo žalovaný a prvostupňový orgán konštatovali v súlade s obsahom vykonaných dôkazov. Porušenie tejto povinnosti je správnym deliktom podľa § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., teda právne posúdenie zistených skutočností bolo súladné s platnou právnou úpravou. Tvrdenie žalobcu, že poškodený zamestnanec bol riadne preškolený na rozoznávanie nebezpečenstiev v oblasti BOZP, o čom predložil v administratívnom konaní aj dôkazy nebolo spôsobilé vyvrátiť správnosť právneho posúdenia zisteného porušenia zákonnej povinnosti, pretože nemalo oporu v platnej právnej úprave. Z § 6 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. vyplýva, že povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zodpovednosť žalobcu za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je objektívna. Vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti žalobca nesie absolútnu zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo, pričom správny orgán nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Správny orgán preukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, a nie jeho zavinenie. Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu. Zákon neupravuje žiadne výnimky ako liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol žalobca oslobodiť. Žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti absolútne bez ohľadu na to, či bola povinnosť porušená zavineným konaním alebo opomenutím konania ním samotným alebo jeho zamestnancom, či treťou osobou alebo v dôsledku určitých okolností a tiež bez ohľadu na následné odstránenie zisteného nedostatku. Na to, aby sa žalobca mohol zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti musel by predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, čo v danej veci preukázané nebolo. Preto bola takto formulovaná žalobná námietka nedôvodná. 72. Správny súd neprihliadal na argumentáciu žalobcu ohľadom vykonávania práce naviac, ktorá nebola objednávateľom objednaná a ktorá bola obsahom jeho repliky, pretože bola uplatnená až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby, teda v rozpore s § 183 SSP. Správny súd je pritom pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§134 SSP, § 182 ods. 1 písm. e) SSP), z čoho vyplýva, že neskôr uplatnené žalobné dôvody/body nemohol pri svojom prieskume zohľadniť. 73. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správny súd zistil z dôvodu nevykonania výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov, čo sa mohlo prejaviť na skutkových zisteniach, ktoré boli podkladom pre záver o tom, že žalobca sa dopustil porušenia povinnosti podľa § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., teda pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného a v súlade so žalobným návrhom aj prvostupňového rozhodnutia podľa §191 ods. 1 písm. g) SSP. Z ostatných žalobných dôvodov nezákonnosť rozhodnutia 45 24S/72/2020
žalovaného nezistil. Správny súd reagoval na všetky argumenty, ktoré boli z hľadiska namietanej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia relevantné (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). 74. V ďalšom konaní bode povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy vypočuť žalobcom navrhnutých svedkov za účasti žalobcu a umožniť žalobcovi klásť svedkom otázky. Obsah ich svedeckých výpovedí následne vyhodnotí postupom podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku a vo veci opätovne rozhodne na základe spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46 Správneho poriadku). V prípade ukladania sankcie podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. zohľadní právnu úpravu účinnú od 01. 04. 2021 a svoje rozhodnutie riadne odôvodní postupom podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Porušenie povinnosti žalobcu zabezpečiť bezpečné pracovné lešenie bolo konštatované v súlade s obsahom vykonaných dôkazov, nesporne bol zistený vznik pracovného úrazu O. U. s ťažkou ujmou na zdraví a tiež príčinná súvislosti medzi zisteným porušením zákonnej povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. a pracovným úrazom. Na zistené skutočnosti bolo správne aplikované ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. so záverom, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, ktorá bol vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo výsledkom správneho uváženia, ktoré nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených v § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. Výrok má zákonom (aj ustálenou súdnou praxou) požadované náležitosti a odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí mu poskytuje skutkovú a právnu oporu. 75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, 46 24S/72/2020
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Toto rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.