Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/72/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: VIARE WELD s.r.o., so sídlom Nad plážou 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 629 537, zast.: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 6431, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/2691 O-39/2020 zo dňa 30. marca 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 26. mája 2020 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako správnemu súdu prostredníctvom portálu ÚPVS doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/2691 O-39/2020 zo dňa 30. marca 2020. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 303/18 - 1.0/pok/r. IPBB_KHIP/KON/2018/5495 zo dňa 16. decembra 2019, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000,00 Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že pokiaľ by žalobca musel zaplatiť jednorazovo pokutu vo výške 33 000,00 Eur, existuje reálna obava vzniku závažnej ujmy a finančnej škody žalobcu v takom rozsahu, ktorý by mal pre žalobcu likvidačné dôsledky. Žalobca tvrdil, že jeho finančná situácia je aktuálne nepriaznivá a úhrada pokuty v danej výške by mala za následok jeho neschopnosť dodržať finančné limity dohodnuté so svojimi dodávateľmi. Žalobca má v súčasnej dobe nedostatok finančných prostriedkov na uhradenie záväzkov, ktoré mu vyplývajú zo zákaziek, a snaží sa o ich uhradenie aj oneskorene, ak finančné prostriedky aspoň v nejakej čiastke má. Pokiaľ bude meškať so splatením svojich záväzkov, vystavuje sa riziku, že jeho veritelia budú vymáhať nielen istinu, ale aj úroky z omeškania a iné poplatky s tým spojené, čím by sa finančná situácia žalobcu ešte podstatne zhoršila. K žalobe žalobca priložil zoznam prijatých faktúr k 31. marcu 2020, v zmysle ktorého mal výdavky celkom vo výške 61 715,33 Eur, z čoho uhradené výdavky sú vo výške 38 000,00 Eur a zostáva mu hradiť 23 715,33 Eur. Žalobca priložil aj hlavnú knihu analytickej evidencie, ktorou poukazuje na to, že v prípade, ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, existuje obava vzniku závažnej ujmy a finančnej škody v takom rozsahu, ktorý by ma pre žalobcu likvidačné dôsledky. Žalobca by v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe nebol schopný plniť záväzky voči zamestnancom včas alebo v plnej výške, resp. by musel pristúpiť k zníženiu stavu zamestnancov, ich miezd alebo k neposkytnutiu zamestnaneckých benefitov. Žalobca by tiež nebol schopný uhradiť dane a poistenie včas a v správnej výške, dostal by sa na zoznamy dlžníkov,

čo by malo za následok významné zhoršenie postavenie na trhu voči svojím obchodným partnerom a bankám. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom.

3. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 5. augusta 2020 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14. septembra 2020 uviedol, že žalobcom predložená argumentácia a doklady sú len v neurčitých a nekonkrétnych rysoch a neoznačujú reálnu možnú hrozbu závažnej ujmy, ktorá by žalobcovi mala, resp. mohla hroziť. Žalobca uvádza len svoj predpoklad, že nebude schopný dodržať finančné limity dohodnuté so svojimi dodávateľmi a že nebude môcť plniť svoje záväzky voči zamestnancom včas a v plnej výške. Žalovaný vo vzťahu k jednorazovému uhradeniu právoplatne uloženej sankcie uvádza, že túto je možné uhradiť aj na základe dohodnutého splátkového kalendára, čím si môže žalobca výrazne znížiť svoje finančné zaťaženie. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd nepriznal správnej žalobe žalobcu odkladný účinok.

9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil, že pokiaľ by musel zaplatiť pokutu vo výške 33 000,00 Eur, existuje reálna obava vzniku závažnej ujmy a finančnej škody žalobcu v takom rozsahu, ktorý by mal pre žalobcu likvidačné dôsledky, keďže jeho finančná situácia je nepriaznivá, na dôkaz čoho žalobca predložil zoznam prijatých faktúr ku dňu 31. marec 2020 a kópiu hlavnej knihy analytickej evidencie od 1. januára 2020 do 31. marca 2020. Žalobca len všeobecne tvrdil, že v prípade vymáhania pohľadávok veriteľov voči žalobcovi sa jeho finančná situácia podstatne zhorší a nebol by schopný plniť svoje záväzky voči zamestnancom a verejnoprávnym inštitúciám. Žalobcovi by taktiež hrozilo, že sa dostane na zoznamy dlžníkov a zhorší sa jeho postavenie na trhu voči obchodným partnerom a bankám. Žaloba však nepredložil doklady o stave jeho majetku, zásobách, tržbách, zostatku na účte a iných disponibilných zdrojoch, pričom bez predloženia dokladov o aktívach

žalobcu nemožno dospieť k záveru, že žalobca osvedčil svoju tvrdenú nepriaznivú finančnú situáciu, resp. hroziacu platobnú neschopnosť, a teda hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Rovnako žalobca ani žiadnym spôsobom neosvedčil, resp. nekvantifikoval svoje záväzky voči zamestnancom, Sociálnej poisťovni, prípadne správcovi dane vo vzťahu k celkovému stavu jeho aktív a pasív, a teda jeho tvrdenia o prípadnom zhoršení jeho situácie v tomto smere zostávajú len v hypotetickej rovine. Správny súd sa tak stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že žalobcom predložená argumentácia a doklady sú len v neurčitých a nekonkrétnych rysoch a neoznačujú reálnu možnú hrozbu závažnej ujmy, ktorá by žalobcovi mala, resp. mohla hroziť. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce uviedol niektoré svoje výdavky, ale svoje príjmy neosvedčil. Neuviedol tak konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia správneho orgánu by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu a ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu.

10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok a svoje tvrdenia uvedené v návrhu neosvedčil relevantnými listinnými dôkazmi.

11. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).