Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/22/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C. o vymoženie sumy 698,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. marca 2012 pod č.k. -34, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamieta.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zamietol. Pritom poukázal na ustanovenia , , Exekučného poriadku, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, , , , . 1.1. Uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.2005 domáhala vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 698,40 eura(21 040 Sk) s príslušenstvom, keď poukázala na notársku zápisnicu N 4404/2005, NZ 42011/2005 zo dňa 10.09.2005 napísanú na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom. V zmysle notárskej zápisnice povinný prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, uznal svoj dlh voči oprávnenej. Prílohou notárskej zápisnice bola zmluva o úvere č. 4191371, súčasťou ktorej bolo vo forme predtlače i plnomocenstvo udelené D. E. F., advokátovi, v zmysle ktorého bol splnomocnený dlžníkom na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku a to na celý majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Poverením č.k. -10 zo dňa 03.04.2006 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy. Právoplatným uznesením č.k. -15 zo dňa 02.07.2007 bolo vyhovené návrhu na zmenu súdneho exekútora a zároveň bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. 1.2. Mal za to, že plnomocenstvo udelené povinným D. E. F. v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. . Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávnenou, čo malo za následok, že povinný si nemohol D. E. F. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Keďže sa jedná o takú podmienku zmluvy, ktorá bola dopredu dohodnutá a spotrebiteľ ju nemal

právo a možnosť ovplyvniť, je táto absolútne neplatná. Plnomocenstvo udelené povinným je absolútne neplatné. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. je neplatné aj vyhlásenie D. E. F. v predmetnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu. Bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nemala oprávnená žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávnenou na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Zdôraznil, že tento dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval. Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne. Inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný. Nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť D. E. F. na takéto právo. Ďalej poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu, pretože pri uzatváraní zmluvy nemal povinný možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Z toho vyvodil, že ak oprávnená takto postupovala, spochybnila základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného. V prípade Mg. E. F. ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba oprávnenej a vybranú výlučne oprávnenou bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu, je pre neho absolútne neznáma. Nemôže konať v jeho záujme, ale v záujme oprávnenej. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice. Z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle a nemôže slúžiť ako exekučný titul. Povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť a i z nej vyvodiť záver neplatnosti plnomocenstva. 1.3. Dospel k záveru, že plnomocenstvo uzatvorené medzi D. E. F. a povinným je absolútne neplatné. Predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým vykonateľným exekučným titulom. Sú dané všetky dôvody zastavenia v zmysle Exekučného poriadku, že exekúcia sa začala, hoci sa rozhodnutie nestalo doposiaľ vykonateľným. Z týchto dôvodov exekúciu v zmysle k zastavil, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. mája 2011, č.k. -16.

2. Oprávnená podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Domáhala sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne navrhla konania prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky. Dôvodila, že prvoinštančný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne skutkovo a právne vec posúdil. Uviedla, že súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Konštatovala, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd je tak v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len Notársky poriadok), podľa ktorého súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi posudzuje predovšetkým notár. V tomto smere mala za to, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne tým právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi, poukazujúc na ust. Notárskeho poriadku. Uviedla, že exekučný súd svojim rozhodnutím zasiahol do právneho postavenia účastníkov konania, čím degradoval ochranu ich subjektívnych práv, bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát. Postup exekučného súdu, ktorým zasiahol do platných notárskych zápisníc bez časového obmedzenia považovala za neakceptovateľný, nakoľko je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice. Je viazaný notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu.

2.1. Pre prípad, že sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku, žiadala podľa prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade predmetného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR.

2.2. Ďalej vytkla, že rozhodnutím súd prvej inštancie porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietala, že v danom prípade nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení a ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Nesúhlasila s právnym záverom súdu o neplatnosti udeleného plnomocenstva, keď týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky a rovnako tak jej nevznikli žiadne nové práva a výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice. Mohol plnomocenstvo v zmysle ust. kedykoľvek odvolať. Mala za to, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto naň nie je možné aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v . Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere označila za dostatočne určité a zrozumiteľné. Nesúhlasila s konštatovaním o tom, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, keď žiadne ustanovenie zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Opierajúc sa o ust. a Exekučného poriadku uviedla, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice, udelil mu tým plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony učinil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Rovnako tak nesúhlasila s právnym záverom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnená - veriteľ, nakoľko takúto požiadavku zákon neustanovuje. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Záverom zdôraznila, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Súd exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

2.3. Zároveň žiadala prerušiť konanie podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

5. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj , ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený . Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti postupoval v súlade s ustanovením a prvé veta , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

8. Odvolací súd posudzujúc návrh oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že nie je dôvodný. Exekučný poriadok v zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania v inom prípade. Takýmto osobitným o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa použije len na riešenie otázok neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Podľa , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že ustanovenie Exekučného poriadku je v rozpore s , s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa . Navyše v danej veci súd prvej inštancie podľa predmetného ustanovenia nerozhodoval.

9. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávnenej nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. I v prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania by v danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany sporu. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Začatie konania o prejudiciálnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19.10.2010 sp.zn. ).

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle ustanovenia a ako nedôvodné zamietol.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (do 30.11.2006), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrh oprávnenej doručený súdnemu exekútorovi Ing. Karolovi Nagyovi dňa 01.02.2006 sa začalo exekučné konanie, kde súd poveril súdneho exekútora poverením vydaným dňa 03.04.2006 pod č.k. -10 na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica vydaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, číslo N 4404/2005, NZ 42011/2005 zo dňa 10.09.2005. Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením rozhodol o zastavení exekúcie.

16. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem iného aj „že v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“ Okrem iného uvádza aj že, „Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania.“

17. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku správne, odvolací súd sa nestotožnil z dôvodom, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, teda pre dôvod, že exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Jedná sa o prípady, ak bola doložka vykonateľnosti na rozhodnutí predloženom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie vyznačená z nejakého dôvodu nesprávne, resp. sa neskôr zistí, že tu okolnosti pre vyznačenie vykonateľnosti vôbec neboli. V predmetnej veci sa síce jedná o prípad, že predložený exekučný titul (notárska zápisnica) nie je spôsobilým exekučným titulom, avšak nie z dôvodu jeho nevykonateľnosti. Súd prvej inštancie správne posúdil udelené plnomocenstvo ako absolútne neplatný právny úkon. Na takto udelené plnomocenstvo sa hľadí, ako by nebolo nikdy udelené. Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pôsobí

erga omnes, teda aj voči tretím osobám. Nie je potrebné, aby sa jej niektorá zo strán musela domáhať na súde a je potrebné, aby na ňu bolo prihliadané ex offo, teda z úradnej povinnosti.

18. V preskúmavanej veci sa teda súd prvej inštancie správne zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere a ktoré prijal D. E. F., aby uznal dlh v mene povinného voči oprávnenej na základe tohto plnomocenstva v spornej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom v zmysle ustanovenia . Odvolací súd k tomu dodáva, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti ustanovenia vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia toto spôsobuje ich absolútnu neplatnosť bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Z uvedeného dôvodu splnomocnenie, ktoré povinný udelil v zmluve o úvere za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenej, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia.

19. Odvolací súd ďalej dodáva, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (, ). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle , a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ustanovenie Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa Exekučného poriadku, a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne

trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).