Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: JUDr. Slavomír Dubjel, správca majetku úpadcu INVITA, s.r.o. v konkurze, so sídlom úpadcu Jazerná 3, 040 12, Košice, IČO: 36 853 020, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŽOLDOŠ PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100099099/2018 zo dňa 11.01.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 11.03.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100099099/2018 zo dňa 11.01.2018, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, ako prvostupňového správneho orgánu č. 101544638/2017 zo dňa 13.07.2017 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Mal za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

2. Pokiaľ sa týka námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že žalovaný rozhodnutie správcu dane zmenil tak, že určený rozdiel dane znižuje zo sumy 64.220,54 EUR na sumu 53.517 EUR. Teda v napadnutom rozhodnutí rozhodol vo veci (1) rozdielu DPH, ktorý znížil, zároveň však (2) nerozhodol vo veci nadmerného odpočtu, teda sumy, ktorá sa má vplyvom rozhodnutia odvolacieho orgánu vrátiť a teda žalobca nedisponuje právnym titulom, ktorým bude autoritatívne určená suma výšky nadmerného odpočtu, ktorý má byť vrátený/doplatený/, čím je rozhodnutie nezákonné pre rozpor s ustanovením § 3 ods. l v spojení s ustanovením § 63 ods. 2) a 5) daňového poriadku.

3. Ohľadne námietky nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že daň z pridanej hodnoty pri cezhraničnom dodaní do iného členského štátu je ovládaná princípom spotreby resp. krajiny určenia, z pohľadu DPH táto teda nie je dlžná v členskom štáte odosielateľa, ale v inom členskom štáte príjemcu. Uviedol, že dodanie tovaru do iného členského štátu a obstaranie tovaru z iného členského štátu predstavujú rovnakú transakciu zakladajúcu rôzne práva a povinnosti na strane zúčastnených osôb. K obstaraniu tovaru z iného členského štátu, ktoré podlieha zdaneniu v členskom štáte ukončenia prepravy, musí existovať „zrkadlové“ dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v členskom štáte zahájenia prepravy oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o DPH (implementovaného na základe čl. 138 Smernice DPH). Aplikáciou oslobodenia od DPH tovaru dodávaného do iného členského štátu

je teda možné zabrániť dvojitému zdaneniu a zabrániť tak narušeniu zásady neutrality obsiahnutej v spoločnom systéme DPH.

4. V danej veci je zrejmé že žalobca dodával tovar od iného členského štátu a toto plnenie bolo oslobodené od DPH. Na strane odberateľa môžu nastať poukazujúc na (nedostatočné) závery správcu dane v zásade dve situácie: 1. Odberateľ si objedná tovar pod rumunským IČ DPH, ale tovar je prepravený ním alebo na jeho účet do iného členského štátu. Takúto právnu situáciu predvída a normuje čl. 41 Smernice o DPH (§ 17 ods. 2 zákon o DPH) a v takom prípade je miestom nadobudnutia Rumunsko, zdaniteľné plnenie/obstaranie tovaru bude predmetom rumunskej DPH a nadobúdateľ je povinný podať daňové priznanie a odviesť DPH v Rumunsku. To však neplatí, ak preukáže, že DPH bola odvedená v mieste dodania v Maďarsku. 2. Pôjde o trojstranný obchod - v takom prípade sa naň vzťahuje právny režim čl. 141 Smernice o DPH (§ 45 zákona o DPH) a v prípade realizácie trojstranného obchodu patrí DPH krajine miesta dodania II. odberateľovi, t.j. v Maďarsku.

5. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci uviedol, že žalovaný sa v priebehu daňovej kontroly podujal preverovať rumunského odberateľa, nepodarilo sa mu však nijako ustáliť, či išlo o intrakomunitárne dodanie pod IČ DPH pridelené v jednom členskom štáte a tovar bol prepravený do iného členského štátu alebo išlo o trojstranný obchod, pri ktorom daňové povinnosti rumunského objednávateľa sú odlišné od daňových povinností v prvom prípade (pri trojstrannom obchode sa DPH neplatí v Rumunsku). Poukazujúc na zistenia z medzinárodnej výmeny informácií (MVI). Žalovaný má za to, že ak správca dane prisúdil relevantnosť výpovedi účtovníka odberateľského subjektu p. X. Y. premietnutej do odpovede v rámci MVI a prijal pre žalobcu nepriaznivý záver, že tovar nikdy nevstúpil ani na územie Rumunska, pretože išlo o trojstranný obchod, ale nebol preukázaný vstup na územie Maďarska pre nekontaktnosť spoločnosti SRIBNYI HOLDING Kft. bolo povinnosťou správcu dane cestou dožiadaného rumunského správcu dane uskutočniť vypočutie tohto účtovníka za účasti daňového subjektu a umožniť klásť tomuto svedkovi otázky za účelom objasnenia relevantných okolností daného zdaniteľného obchodu. V opačnom prípade takýto výsledok dožiadania nemožno považovať za dôkazný prostriedok, ide totiž o závery iného správcu dane. Navyše žalobca vyslovil dôvodné podozrenie, že tvrdenie svedka o trojstrannom obchode môže byť účelové, pretože v prípade trojstranného obchodu by spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL., ako druhý odberateľ, nepodliehala daňovej povinnosti v Rumunsku, čím by sa vyhol plateniu DPH v Rumunsku a prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti.

6. Zdôraznil, že nebol si vedomý účasti na trojstrannom obchode deklarovaného účtovníkom X., o čom svedčí o.i. aj fakt, že povinnosťou predávajúceho je na faktúre podľa § 45 ods. 3 zákona o DPH uviesť slovnú informáciu do 31.12.2015 „trojstranný obchod“ a po 31.12.2015 informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Táto skutočnosť odôvodňuje postup žalobcu, ktorý v tomto období vypĺňal prepravné doklady CMR pre všetky tri prepravné spoločnosti. A keďže nemal vedomosť o tom, že (ako tvrdí účtovník spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL) išlo o trojstranný obchod a nemal vedomosť ani o tom, že tovar bol následne predaný do Maďarska spoločnosti SRIBNYI HOLDING Kft, v doklade CMR uvádzal miesto vykládky E., kde mala spoločnosť DC METAL SOLUTIONS sídlo. Na zmenený údaj o mieste vykládky žalobcu informovala zamestnankyňa spoločnosti DC METAL SOLUTIONS p. A. Y. až dňa 15.01.2014, o čom svedčí emailová komunikácia v administratívnom spise.

7. Mal za to, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu požadované ustanovením § 43 zákona o DPH, čo odôvodňoval nasledovne: Žalobca na podklade uzavretých kúpnych zmlúv (akceptácia objednávky) previedol právo nakladať s tovarom (profily) ako vlastník s dodacou podmienkou EXW na nadobúdateľa, spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL., Strada VALEA NICULUI, Nr. 8, Oradea, IČ DPH R032096136, o čom vystavil kupujúcemu spolu 31 faktúr, ktoré boli uhradené vkladom v hotovosti na účet žalobcu vedeného v Poštovej banke, o čom svedčí výpis z bankového účtu č. XXXXXXXX. Vzhľadom na to podmienka dodania tovaru inému platiteľovi DPH v inom členskom štáte bola splnená (§ 43 ods. 1) a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastníkom bola preukázaná a žalobca predložil ustanovením § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH požadovanú faktúru. Rovnako považoval podmienku, podľa ktorej dopravu zabezpečuje predávajúci alebo nadobúdateľ alebo je doprava zabezpečená na ich účet pre priznanie oslobodenia za splnenú. Ako vyplýva zo

zistení žalovaného prepravu vykonávali spoločnosti - RIKKO, s.r.o., Hlavná 175/247, 076 32 Streda nad Bodrogom, IČO 46310789, DIČ 2023342376, IČ DPH: SK2023342376. Táto prepravná spoločnosť mala uzatvorenú zmluvu o preprave s objednávateľom prepravy DC METAL SOLUTIONS SRL. zo dňa 27.08.2014 a prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska, od odosielateľa INVITA s.r.o. k príjemcovi DC METAL SOLUTIONS SRL., boli vykonané na základe požiadaviek objednávateľa, čo potvrdil konateľ C. Q. na ústnom pojednávaní dňa 07.12.2015. Rovnako tak uviedol, že prepravnú trasu, miesto nakládky a vykládky určovala spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. K cene za prepravu konateľ spoločnosti uviedol, že bola dohodnutá osobne pri podpise zmluvy, faktúry za prepravu odberateľ uhradil v hotovosti, faktúry má spoločnosť RIKKO, s.r.o. zaúčtované a uvedené v záznamoch DPH. Ako ďalej uviedol, prepravu vykonávali aj ďalší dvaja prepravcovia, spoločnosti: -RÁCIO TRANS KFT., Csovár, Madách u. 1, IČ DPH HU11440510, -É&T SPRINT KFT., Vasút ut. 3, Nyekládháza, IČ DPH: HU24128519. Z uvedeného je zrejmé, že preprava tovaru bola zabezpečovaná zo strany odberateľa na jeho účet prepravnými spoločnosťami, preto nie je žalobcovi celkom zrejmé, z akého dôvodu prijal žalovaný záver, že preprava tovaru nebola vykonaná predávajúcim ani na jeho účet, ale nebolo rovnako preukázané, že by preprava bola vykonaná nadobúdateľom alebo na jeho účet. Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a mal za to, že v prípade pochybností bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie faktúrami za prepravu tovaru vystavenými spoločnosťou RIKKO s.r.o.. Ďalej uviedol, že aj ďalšia zákonná podmienka, podľa ktorej tovar musí byť odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, bola splnená. Dodanie tovaru do iného členského štátu potvrdzujú výpovede prepravcov, ako aj potvrdené CMR. V danej veci je potrebné prijať záver, že tovar bol dodaný do iného členského štátu, čo potvrdzujú samotné dokumenty CMR. Medzinárodný nákladný list (CMR) je podľa článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR - Vyhláška MZV č. ) dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy. Podľa čl. 9 Dohovoru je nákladný list vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Nákladný list teda deklaruje iba existenciu rozhodujúcich skutočností zmluvného vzťahu (t.j. obsahu zmluvy a prevzatia zásielky na prepravu).

8. Poukazoval na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11, Mecsek-Gabona Kft. proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fôigazgatósága, ktorý sa zaoberal otázkou dôkazných prostriedkov pri oslobodení od dane z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu. Záverom uviedol, že žalovaný sa aj s týmto rozsudkom ESD vysporiadal nedostatočne, nezohľadňoval jeho právne závery na prejednávanú vec a mal za to, že žalovaný, ako aj správca dane, prispôsobili dokazovanie svojej vopred vytýčenej skutkovej verzii s následkom nepriznať žalobcovi nárok na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru ignorovali tú základnú skutočnosť, že DPH patrí inému členskému štátu (Rumunsku resp. Maďarsku) z titulu jeho nadobudnutia nadobúdateľom v tomto inom členskom štáte, čo zakladá nielen vyššie uvádzanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale v konečnom dôsledku narúša neutralitu DPH spoločného systému DPH a zaťažuje slovenského platiteľa daňou, ktorá je „dlžná“ v inom členskom štáte.

9. Žalovaný rozhodnutím č. 100099099/2018 zo dňa 11.01.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zmenil rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101544638/2017 zo dňa 13.07.2017, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 6 DP určil žalobcovi rozdiel v sume 64.220,54 Eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 tak, že určený rozdiel dane znižuje zo sumy 64.220.54 Eura na sumu 53.517,12 Eura.

10. Z obsahu spisu a uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal dňa 19.12.2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 383.474,54 Eura.

11. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za uvedené zdaňovacie obdobie a o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol zo dňa 18.06.2015 č. 20391529/2015.

12. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že daňový subjekt v zdaňovacom období november 2013 porušil ustanovenie , keď neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovarov pre odberateľa DC METAL SOLUTIONS SRL., Strada Valea Nicului, Nr. 8, Oradea, IČ DPH R032096136 (ďalej len „DC METAL SOLUTIONS SRL.“,

„rumunský odberateľ“) deklarované 31 faktúrami vystavenými v období od 5.11.2013 do 29.11.2013, celková fakturovaná suma 321.102,74 Eura, DPH 0,00 Eur. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa v sume 1.829.216,27 Eura a v súhrnom výkaze za zdaňovacie obdobie november 2013 vykázal intrakomunitáme dodávky pre 18 odberateľov - do Českej republiky, Maďarska, Poľska a Rumunska.

13. Správca dane prostredníctvom inštitútu medzinárodného dožiadania preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovarov od dane a v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 Daňového poriadku daňovú kontrolu od 22.12.2014 do dňa získania informácií rozhodujúcich pre správne určenie dane prerušil (Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9801402/5/5434679/2014/Pri zo dňa 16.12.2014, doručené 29.12.2014). Na základe odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“) správca dane v protokole z daňovej kontroly č. 20391529/2015 zo dňa 18.06.2015 konštatoval, že dodanie tovaru do iného členského štátu nebolo preukázané pre rumunskú odberateľskú spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL..

14. Zo žiadosti o MVI, z odpovede rumunskej daňovej správy ohľadne preverenia dodania tovaru rumunskej odberateľskej spoločnosti vyplynulo, že dodávky v sume 321.102,74 Eura neboli potvrdené, za spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. s rumunským správcom dane komunikoval účtovník

- X. Y., ktorý deklaroval, že uskutočnené transakcie sú trojstranné, tovar - oceľ nikdy nevstúpil na územie Rumunska. Účtovníctvo spoločnosti preveruje polícia, doklady spoločnosti nie sú k dispozícii. Podľa systému VIES spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. v predmetnom období deklarovala trojstranné transakcie pre maďarskú spoločnosť SRIBNYI HOLDING Kft., Andor utca 21, Budapešť, IČ DPH HU24354901 (ďalej „SRIBNYI HOLDING Kft.“), súhrnný výkaz a daňové priznanie k DPH za 4. štvrťrok 2013 boli podané po apríli 2014. Spoločnosť mala otvorené účty v Maďarsku, p. X. spolupracuje so spoločnosťami v iných členských štátoch a je voči nemu vedené kriminálne preverovanie. Daňový subjekt k daňovej kontrole predložil faktúry vystavené pre odberateľa DC METAL SOLUTIONS SRL. za dodanie profilov, na ktorých je ako miesto určenia uvedené DC METAL SOLUTIONS SRL., Strada Valea Nucului, Nr. 8,410001 Oradea. K preverovaným faktúram boli predložené aj dodacie listy a prepravné CMR doklady, na ktorých je okrem 5 prípadov uvedené ako miesto vykládky Rumunsko a v časti 24 - tovar prevzal - je pečiatka odberateľa DC METAL SOLUTIONS SRL. s podpisom. Podľa predložených CMR dokladov prepravu tovaru vykonali traja prepravcovia - maďarské spoločnosti É&T SPRINT KFT., Vasút ut. 3, Nyekládháza, IČ DPH HU24128519 (ďalej „É&T SPRINT Kft.“), RÁCIO TRANS KFT., Csovár, Madách u. 1, IČ DPH HU11440510 (ďalej „RÁCIO TRÁNS Kft.“) a slovenská spoločnosť RIKKO, s.r.o., Hlavná 175/247, 076 32 Streda nad Bodrogom, IČO 46310789, DIČ 2023342376, IČ DPH SK2023342376 (ďalej „RIKKO, s.r.o.“).

15. Daňový subjekt predloženými dokladmi deklaroval, že tovar dodal z tuzemska do Rumunska pre rumunského odberateľa DC METAL SOLUTIONS SRL. Z výsledkov preverovania rumunskej finančnej správy vyplynulo, že tovar nebol dodaný do Rumunska, nadobúdateľ neprevzal tovar v Rumunsku, ako je to deklarované na CMR dokladoch a faktúrach, ale podľa vyjadrenia účtovníka tejto spoločnosti malo ísť o trojstranný obchod a tovar mal byť prepravený do Maďarska. Toto tvrdenie však nebolo hodnoverne preukázané, nebolo preukázané, kde konkrétne bol tovar vyložený, kto tovar prevzal, ani kde bola ukončená preprava tovaru.

16. Daňový subjekt sa vyjadril k preprave tovaru a miestam jeho vykládky a uviedol, že prepravu zabezpečoval a platil odberateľ, teda daňový subjekt neeviduje ani objednávky a faktúry za prepravu. Obchody uzatváral za rumunského odberateľa obchodný zástupca S. X., ktorý kontaktoval zamestnankyňu obchodného oddelenia daňového subjektu - p. F. Q. ohľadom dodania tovaru. Obchod bol dohodnutý mailom na základe dlhodobejšej spolupráce. Tovar bol dodaný až po úplnom zaplatení prevodom na bankový účet. K možnej zmene vopred dohodnutého miesta vykládky tovaru uviedol, že s odberateľom bolo dohodnuté, že tovar bude dodaný do Rumunska, k zmene miesta vykládky mohlo dôjsť po dodatočnej dohode odberateľa s prepravcom. K požiadavke identifikovať presnú adresu vykládky a meno preberajúceho uviedol, že prepravca odovzdáva tovar odberateľovi a daňový subjekt o mieste skutočnej vykládky iné informácie, ako z CMR dokladov, nemá.

17. Daňový subjekt predložil správcovi dane výpisy z bankového účtu č. XXXXXXXX vedeného v F. W., ktoré preukazujú prijatie platieb v období 11/2013, pri jednotlivých platbách je označený platiteľ DC METAL SOLUTIONS a variabilné symboly, ktoré nie sú totožné s variabilnými symbolmi uvedenými na jednotlivých faktúrach (s číslami faktúr). Z predložených výpisov správca dane zistil, že platby neboli realizované z bankového účtu odberateľskej spoločnosti, ale vkladom hotovosti na účet daňového subjektu a nie je identifikované, kto vklady za odberateľa realizoval.

18. Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu, za účelom preukázania prepravy tovaru do iného členského štátu - Maďarska, navrhol správcovi dane preveriť prepravu u prepravcu RIKKO, s.r.o. a preveriť maďarských prepravcov É&T SPRINT Kft. a RÁCIO TRANS Kft.:

- RIKKO, s.r.o. - konateľ prepravnej spoločnosti C. Q. uviedol, že jeho spoločnosť uzatvorila dňa 27.08.2013 Zmluvu o preprave s objednávateľom DC METAL SOLUTIONS SRL., na základe ktorej mal prepravca uskutočniť prepravu tovaru. Keďže predložená zmluva neobsahovala žiadne konkrétne údaje o preprave, mieste naloženia, vyloženia, ani dohodu o cene, správca dane požiadal konateľa prepravnej spoločnosti, aby sa k preprave bližšie vyjadril. C. Q. uviedol, že zmluva bola podpísaná v Budapešti v sklade, kde sa tovar vykladal, ale na meno zástupcu spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. si nevedel spomenúť. Prepravy tovaru zo Slovenska do Maďarska, od odosielateľa INVITA, s.r.o., k príjemcovi DC METAL SOLUTIONS SRL. boli vykonané na základe telefonických požiadaviek objednávateľa - spoločnosti DC METAL SULOTUIONS SRL. Tovar bol naložený zakaždým v priestoroch daňového subjektu na Jazernej ul. v Košiciach a vyložený v sklade v Budapešti v časti Csepel, kde ho prevzal zástupca príjemcu, na meno ktorého si C. Q. nevedel spomenúť. Prepravnú trasu, miesto nakládky a vykládky určila spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. Prepravu zabezpečovala spoločnosť RIKKO, s.r.o., ale vykonávali ju aj ďalší dvaja prepravcovia, a to spoločnosti RÁCIO TRANS Kft. a É&T SPRINT Kft., ktoré za realizované prepravy vystavili faktúry. C. Q. uviedol, že tovar bol vo všetkých prípadoch prepravy vyložený v sklade v Budapešti, aj keď v CMR dokladoch, ktoré predložil, je vo väčšine prípadov uvedené ako miesto vykládky Rumunsko. CMR doklady vypisoval odosielateľ, spoločnosť RIKKO, s.r.o. reklamovala nesúlad údajov na CMR dokladoch s reálnym miestom vyloženia tovaru. K cene za prepravu C. Q. uviedol, že bola dohodnutá osobne pri podpise zmluvy, faktúry za prepravu odberateľ uhradil v hotovosti, faktúry má spoločnosť RIKKO, s.r.o. zaúčtované a uvedené v záznamoch DPH (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 21403936/2015 zo dňa 07.12.2015). Ohľadne ďalších prepravcov správca dane preveroval tvrdenia o ďalších prepravcoch prostredníctvom inštitútu medzinárodného dožiadania. Maďarský správca dane v odpovedi na MVI ohľadne spoločnosti É&T SPRINT Kft. uviedol, že preprava nebola realizovaná, konateľ spoločnosti uviedol, že spoločnosť nemala vzťahy so spoločnosťou INVITA, s.r.o. ako zákazník alebo dodávateľ v období november 2013. Správca dane požiadal o doplnenie tejto odpovede a o zaslanie všetkých dostupných dokladov týkajúcich sa predmetnej prepravy tovaru. Dňa 02.03.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej je uvedená informácia maďarskej daňovej správy, že ako uviedli v ich odpovedi, konateľ spoločnosti vo svojom vyjadrení uviedol, že spoločnosť nemala zákazníkov, resp. dodávateľov, ani vzťahy so spoločnosťou INVITA, s.r.o. v období november 2013 a nemôžu poskytnúť ďalšie informácie. K spoločnosti RÁCIO TRANS Kft. z odpovede na MVI (zaevidovaná pod č. 133337/2016 dňa 05.02.2016) vyplynulo, že prepravu tovaru v zmysle CMR dokladu č. 564907 uskutočnil prepravca RÁCIO TRANS Kft., prepravu objednala spoločnosť RIKKO s.r.o. - C. Q. telefonicky, nebola uzatvorená žiadna písomná zmluva. Po prijatí prepravnej objednávky sa šofér kamióna B. W. dostavil na miesto naloženia v priestoroch spoločnosti INVITA, s.r.o. v Košiciach a bol prítomný pri nakladaní tovaru - kovových výrobkov, konateľ tejto prepravnej spoločnosti nevedel uviesť, kto odovzdával tovar v mene slovenskej spoločnosti, inštrukcie na prepravu boli dané p. Q.. CMR doklad bol odovzdaný šoférovi kamióna. Tovar bol vyložený v Maďarsku v sklade v Budapešti, Csepel. Konateľ H. W. nevedel uviesť mená príjemcov tovaru, podľa nákladného listu CMR bola príjemcom tovaru spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL..

19. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu správca dane preveroval (Žiadosť o MVI č. 1757553/2015 zaslaná dňa 10.12.2015), či spoločnosť SRIBNYI HOLDING Kft. bola príjemcom tovaru, keďže podľa vyjadrenia účtovníka spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. a podľa údajov z VIES mala táto spoločnosť vystupovať ako účastník trojstranného obchodu. Z odpovede na MVI vyplynulo, že konateľom spoločnosti SRIBNYI HOLDING Kft. je Sribnyi Roman z Ukrajiny, ktorý je nekontaktný, doklady k overeniu neboli poskytnuté. Spoločnosti bolo zrušené DIČ dňa 09.11.2013 a zrušenie spoločnosti obchodným súdom začalo dňa 29.05.2015. Spoločnosť podáva priznania s nulovými dátami, z čoho vyplýva, že nevykonávala ekonomickú činnosť.

20. Správca dane vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. na poskytnutie detailného výpisu mýtnych transakcií vozidiel uvedených na CMR dokladoch (vozidlá s EČV S., O., D., D.) v období november 2013 (Výzva č. 103668049/2016 zo dňa 05.08.2016). Analýzou údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. správca dane zistil, že vozidlo prepravnej spoločnosti RIKKO, s.r.o. s EČ S. nebolo zaznamenané na vymedzenom úseku ciest Kechnec - Milhosť- hranica SR/MR v dňoch 05.11.2013, 07.11.2013, 18.11.2013 a vozidlo prepravnej spoločnosti É&T SPRINT Kft. EČ KVD776 nebolo zaznamenané na vymedzenom úseku ciest Kechnec- Milhosť-hranica SR/MR v dňoch 05.11.2013, 07.11.2013, 18.11.2013, 25.11.2013, teda sa nepreukázalo, že tovar bol v uvedené dni týmito motorovými vozidlami prepravený zo Slovenska do Maďarska.

21. Pokiaľ sa týka námietok uvedených v odvolaní a to, že tovar bol spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL., predaný na základe kúpnopredajných zmlúv a dodacích podmienok EXW žalovaný uviedol, že dodacie podmienky v medzinárodnom obchode INCONTERMS 2010 vychádzajú zo zásady určovania minimálnych povinností zmluvných strán a neurčujú otázku prechodu vlastníckych práv k tovaru, táto otázka by mala byť riešená v kúpnopredajnej zmluve. Daňový subjekt predloženými dokladmi (vystavenými faktúrami a kópiami dodacích listov) deklaroval, že tovar odovzdal svojmu rumunskému odberateľovi s dodacou podmienkou EX WORKS, podľa ktorej všetky formality, riziká a náklady od okamihu prevzatia tovaru v závode prešli na odberateľa. Táto daňovým subjektom deklarovaná skutočnosť nemôže ovplyvniť jeho povinnosť splniť zákonom stanovené podmienky oslobodenia od dane a preukázať ich, pretože na uznanie oslobodenia dodávok tovarov od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Pokiaľ daňový subjekt požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie právny nárok. Rovnako je tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre uznanie oslobodenia dodaní od dane. Daňový subjekt síce tvrdí, že s rumunským odberateľom dohodol dodanie tovaru na parite EXW, počas daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania a ani v samotnom odvolaní však neuviedol, s kým mal v mene rumunskej odberateľskej spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. obchod a dodaciu podmienku EXW dohodnúť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že daňový subjekt s rumunskou spoločnosťou DC METAL SOLUTIONS SRL. neuzatvoril kúpnopredajnú zmluvu, obchod mal byť dohodnutý len na základe e-mailu s obchodným zástupcom S. X. na základe dlhodobej spolupráce. E-mailová komunikácia preukazujúca pravdivosť tohto tvrdenia nebola správcovi dane predložená. Osoba menom S. X. nevystupuje ako spoločník, ani ako konateľ rumunskej spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. a daňový subjekt v daňovom konaní nepreukázal ako a či preveroval spôsobilosť S. X. konať v mene rumunskej spoločnosti a uzatvárať v jej mene obchody.

22. K tvrdeniu, že daňový subjekt preukázal splnenie všetkých podmienok pre oslobodenie tovaru od DPH, žalovaný uviedol, že daňový subjekt preukazoval intrakomunitárne dodávky tovaru s oslobodením od dane len predloženými dokladmi - faktúrami vystavenými pre deklarovaného rumunského odberateľa, v ktorých ako miesto určenia tovaru uvádzal „DC METAL SOLUTIONS SRL, Strada Valea Nucului, Nr.8, 410001 Oradea Rumunsko“, kópiami dodacích listov a CMR dokladmi, na ktorých bolo vo väčšine prípadov uvedené ako miesto vykládky Rumunsko. Daňový subjekt teda predloženými dokladmi deklaroval, že dodával tovar do iného členského štátu - Rumunska rumunskému odberateľovi. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní preveroval pravdivosť predložených dokladov, pričom zistil, že tovar nebol ani v jednom prípade dodaný a prepravený do Rumunska. Údaje uvedené na CMR dokladoch, ktorými daňový subjekt preukazoval opodstatnenosť oslobodenia od dane a splnenie zákonom stanovených podmienok, nezodpovedali skutočnosti a teda nepreukazujú prepravu tovaru do deklarovaného iného členského štátu, ako to vyplýva z ustanovení . Predložené faktúry s údajom o mieste určenia (sídlo odberateľa v Rumunsku) a CMR doklady sa ukázali ako nevierohodné doklady.

23. Ak daňový subjekt preukazuje prepravu tovaru z tuzemska CMR dokladmi, zodpovedá aj za ich správnosť, pretože ide o dôkaz, ktorým preukazuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt uvádzal, že o tom, že tovar má byť dodávaný v rámci trojstranného obchodu priamo maďarskej spoločnosti do Maďarska nemal vedomosť a z uvedeného dôvodu vypĺňal prepravné CMR doklady s miestom vykládky v Rumunsku. K tomu uviedol, že daňový subjekt pri deklarovaní prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Rumunska vystupoval v postavení odosielateľa, ktorý podľa článku 7 Dohovoru CMR zodpovedá za správnosť údajov uvedených v medzinárodných nákladných

listoch CMR, a to aj v prípadoch, kedy údaje do nákladného listu CMR zapíše zástupca prepravcu (vodič). CMR doklady, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňoval oslobodenie od dane, vypĺňal sám daňový subjekt, a to pre všetky prepravné spoločnosti a napriek skutočnosti, že spĺňali formálne náležitosti, nezodpovedali skutočnosti. Podľa vyjadrení daňového subjektu sa o skutočnosti, že tovar nebol dovážaný do Rumunska, ale do Maďarska, dozvedel až prostredníctvom e-mailovej komunikácie s p. A. Y. (daňový subjekt v odvolaní uvádza, že ide o zamestnankyňu spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL.) dňa 15.01.2014. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že daňová kontrola u daňového subjektu začala dňa 18.02.2014, teda v období, keď už daňový subjekt disponoval informáciou od p. A. Y. o mieste vykládky tovaru v Maďarsku, napriek tomu k daňovej kontrole predložil správcovi dane CMR doklady s nepravdivými údajmi a na ústnom pojednávaní dňa 15.06.2015 splnomocnený zástupca daňového subjektu uviedol, že o mieste skutočnej vykládky tovaru iné informácie, ako z CMR dokladov, nemá. E- mailová komunikácia s A. Y. za DC METAL SOLUTIONS SRL., preukazujúca tvrdenia o nevedomosti o mieste vykládky v Maďarsku, bola správcovi dane predložená až dňa 12.08.2016 ako príloha vyjadrenia daňového subjektu zaevidovaného pod č. 609747492/2016.

24. Súčasťou vyjadrenia daňového subjektu bolo aj vyhlásenie jeho zamestnankyne - F. Q. o tom, že pri spätnej kontrole CMR dokladov bolo zistené, že spoločnosť DC METAL SOLUTION SRL. na CMR dokladoch potvrdila, že tovar bol vyložený v Maďarsku a nie v Rumunsku, čo daňový subjekt žiadal opraviť a p. A. Y. až vtedy daňový subjekt informovala o adrese a krajine, v ktorej sa tovar vykladá. Žalovaný k tomu uviedol, že CMR doklady vo všetkých prípadoch prepráv prostredníctvom všetkých prepravcov vypĺňal daňový subjekt (vrátane chybných údajov o mieste vykládky), je teda otázne, v ktorej časti CMR dokladov mala spoločnosť DC METAL SOLUTION SRL. potvrdiť vykládku tovaru v Maďarsku. Žalovaný preskúmal CMR doklady predložené daňovým subjektom a zistil, že CMR doklady boli s najväčšou pravdepodobnosťou vypísané jednou a tou istou osobou a odberateľská spoločnosť na CMR dokladoch svojou pečiatkou v časti 24 - tovar prevzal len potvrdila prevzatie tovaru a žiadne iné údaje do CMR dokladu nevypisovala.

25. Analýzou predložených dokladov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise, zistil, že nie všetky CMR doklady daňový subjekt vypĺňal s deklarovaným miestom vykládky Oradea, Rumunsko (adresa sídla rumunského odberateľa). V niektorých CMR dokladoch nebolo miesto vykládky tovaru vôbec uvedené (napr. CMR doklad č. SK6152116), v prípadoch dodávok tovaru deklarovaných faktúrami: č. 2131676 zo dňa 05.11.2013 (CMR doklad č. SK6152110), 2131691 zo dňa 06.11.2013 (CMR doklad č. SK615211), 2131678 zo dňa 05.11.2013 (CMR doklad č. 0268880), 2131689 zo dňa 06.11.2013 a 2131690 zo dňa 06.11.2013 (CMR doklad č. 0268889), teda na začiatku zdaňovacieho obdobia november 2013, je ako miesto vykládky uvádzané Budapešť, Maďarsko. V niektorých prípadoch je na CMR dokladoch uvádzané ako miesto vykládky Timisoara, Rumunsko (napr. CMR doklady č. 1827440, 704773, 0268892, 0268891, 1827423, 1827422), pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu daňový subjekt ako miesto vykládky tovaru uvádzal túto adresu. Tieto zistenia sú v rozpore s tvrdením daňového subjektu (uvádzaného aj v odvolaní), že keďže nemal vedomosť o následnom predaji tovaru do Maďarska uvádzal ako miesto vykládky Oradea, Rumunsko, teda miesto, kde spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. sídli. Preprava tovaru sa mala uskutočniť na základe Zmluvy o preprave podpísanej v sklade v Budapešti dňa 27.08.2013, konateľ prepravnej spoločnosti RIKKO, s.r.o. (C. Q.) si na ústnom pojednávaní nevedel spomenúť na meno zástupcu rumunskej spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL, s ktorým mal zmluvu o preprave uzatvoriť, nevedel uviesť ani meno osoby, ktorá mala za rumunskú spoločnosť tovar v sklade CENTRAL-STEL Kft., Budapešť, časť Csepel, preberať a CMR doklady potvrdzovať. Daňový subjekt namietal, že na pracovnom stretnutí C. Q. uviedol, že správcovi dane na ústnom pojednávaní ako osobu, s ktorou v mene rumunskej spoločnosti zmluvu o preprave uzatváral, označil A. X. a ako osobu, ktorá tovar v mene rumunskej spoločnosti v maďarskom sklade preberala, uviedol správcovi dane meno O. X.. Žalovaný uviedol, že Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 21403936/2015 zo dňa 07.12.2015, z ktorej obsahom C. Q. súhlasil, nemal voči nej žiadne námietky, na znak čoho ju podpísal, tieto jeho tvrdenia neobsahuje. Osoby O. X. a A. X. nie sú ani spoločníkmi, ani konateľmi rumunskej spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL., daňový subjekt a ani C. Q. neuviedli v akom vzťahu s rumunskou spoločnosťou tieto osoby boli, či boli oprávnené dojednávať a podpisovať zmluvu, preberať tovar za spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. ani to, či spoločnosť RIKKO, s.r.o. preverovala postavenie týchto osôb a ich oprávnenie jednať v mene spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. a z uvedeného dôvodu v odvolaní uvádzané vyjadrenia C. Q. považoval žalovaný za nehodnoverné.

K námietke, že preprava tovaru do Maďarska bola preukázaná aj predložením tachografu uviedol, že zo súpisu dokladov uvedených v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 21189131/2015 zo dňa 06.11.2015 a v Zápisnici o ústnom pojednávaní 21403936/2015 zo dňa 07.12.2015 nevyplýva, že by bol správcovi dane predložený tachograf, ako to namieta odvolávajúci sa daňový subjekt. Daňovým subjektom predložený tachograf spoločnosti RIKKO s.r.o. nemožno považovať za dôkaz preukazujúci prepravu fakturovaného tovaru do deklarovaného iného členského štátu, pretože tachograf zaznamenáva informácie o prevádzke vozidla, o rýchlosti motorového vozidla, ale nie informáciu o trase vozidla.

26. Spoločnosť RIKKO, s.r.o. z kapacitných dôvodov prepravu tovaru nezabezpečovala sama, ale uskutočňovali ju aj ďalšie dve maďarské prepravné spoločnosti - spoločnosť É&T SPRINT Kft. a RÁCIO TRANS Kft.. V zmysle predloženého CMR dokladu č. 564907 (tovar uvedený na faktúrach č. 2131701 a 2131702) mal byť tovar rumunskému odberateľovi prepravený do miesta vykládky Timisoara, Rumunsko prostredníctvom prepravcu RÁCIO TRANS Kft.. Pohyb motorového vozidla EČV D.-XXX bol dňa 06.11.2013 zaznamenaný mýtnym systémom SR, konateľ spoločnosti RÁCIO TRANS Kft - H. W. síce potvrdil uskutočnenie prepravy tohto tovaru, avšak uviedol, že tovar bol vyložený v maďarskom sklade (Budapešť, okres Csepel) a nevedel uviesť mená príjemcov. Správca dane mal pochybnosti ohľadne uskutočnenia prepráv tovaru do Maďarska, ktoré mali byť vykonané spoločnosťou É&T SPRINT Kft. z dôvodu, že maďarská finančná správa, aj po zaslaní žiadosti o doplnenie odpovede, v odpovedi na MVI uviedla, že preprava nebola realizovaná a konateľ spoločnosti É&T SPRINT Kft. uviedol, že spoločnosť nemala vzťahy so spoločnosťou INVITA, s.r.o. ako zákazník alebo dodávateľ v období 11/2013. Daňový subjekt namietal tieto zistenia a považoval ich za nedostatočné z dôvodu, že maďarská finančná správa u prepravcu nepreverovala účtovné doklady, prepravcovi bola položená len jedna otázka (či bol v obchodnom vzťahu s daňovým subjektom) a spolu s tvrdením o telefonickom potvrdení prepravy, správcovi dane predložil čestné prehlásenie X. S. (konateľa spoločnosti É&T SPRINT Kft.), ktorý potvrdil vykonanie prepráv. Žalovaný uviedol, že správcovi dane pochybnosti o realizácii deklarovaných prepráv prepravcom É&T SPRINT Kft. nevznikli len na základe odpovede maďarskej finančnej správy ohľadom preverovania prepravnej spoločnosti. Daňový subjekt ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie prepravy spoločnosťou É&T SPRINT Kft. predložil dňa 12.08.2016 e-mail od S. X. (konateľ É&T SPRINT Kft.), v ktorom bolo uvedené, že v novembri mal 12 nakládok v spoločnosti INVITA, s.r.o., ktoré zabezpečila spoločnosť RIKKO, s.r.o. (podanie zaevidované pod č. 609747492/2016), dňa 20.01.2017 daňový subjekt predložil správcovi dane čestné prehlásenie S. X.A. o tom, že v zmysle CMR dokladov č. 0268888, 0268889,0268890, 1827440, 1827422, 704776, tovar musel odovzdať na adresu Budapešť-Csepel, Csomegestó út. 2. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého administratívneho spisu zistilo, že v zdaňovacom období november 2013 mal prepravca É&T SPRINT Kft. vykonať prepravu tovaru od daňového subjektu pre rumunského odberateľa v dňoch 04.11.2013 (CMR doklad č. 026888), 05.11.2013 (CMR doklad č. 026889), 06.11.2013 (CMR doklad č. 1827440), 07.11.2013 (CMR doklad č. 0268890), 11.11.2013 (CMR doklad č. 0268891), 12.11.2013 (CMR doklad č. 0268892), 18.11.2013 (CMR doklad č. 704773), 20.11.2013 (CMR doklad č. 704774), 21.11.2013 (CMR doklad č. 1827445), 25.11.2013 (CMR doklad č. 704776), 26.11.2013 (CMR doklad č. 1827421), 27.11.2013 (CMR doklad č. 1827422) a 29.11.2013 (CMR doklad č. 1827423), teda mal uskutočniť spolu 13 prepráv. Preprava tovaru však bola samotným prepravcom potvrdená len v šiestich prípadoch (len v dňoch 04.11.2013, 07.11.2013, 25.11.2013, 27.11.2013), pričom z detailného výpisu z mýtnych transakcií vyplýva, že pohyb motorového vozidla spoločnosti É&T SPRINT Kft. nebol zaznamenaný v mýtnom systéme SR v dňoch 05.11.2013, 07.11.2013, 18.11.2013 a 25.11.2013. Z uvedených zistení vyplýva, že preprava tovaru nebola preukázaná vo všetkých prípadoch deklarovaných dodaní a námietky odvolávajúceho sa o preukázaní prepravy prepravcami považoval za neopodstatnené.

27. K námietkam týkajúcim sa trojstranného obchodu konštatoval, že v daňovom konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že preverované zdaniteľné obchody boli trojstrannými obchodmi, ani to, že deklarovaný druhý odberateľ nadobudol tovar v Maďarsku. Skutočnosť, že preverované transakcie mali byť realizované ako trojstranné obchody uviedol len účtovník rumunskej spoločnosti DC METAL SOLUTION SRL. X. Y., ktorý je preverovaný rumunskou políciou, pričom ako druhého odberateľa tovaru označil maďarskú spoločnosť SRIBNYI HOLDING Kft., avšak k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložil žiadne doklady. Deklarovaný prvý odberateľ - spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. podal daňové priznanie k DPH a súhrnný výkaz za 4. štvrťrok 2013 až po apríli 2014, teda až po tom, čo u odvolávajúceho sa daňového subjektu začala daňová kontrola a keďže účtovné doklady tejto spoločnosti boli zadržané políciou, nebolo možné preveriť deklarované zdaniteľné obchody. Ani

u deklarovaného druhého odberateľa - maďarskej spoločnosti SRIBNYI HOLDING Kft. nebolo možné preveriť, či nadobudla tovar od spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL., keďže je nekontaktná, jej konateľom je občan Ukrajiny, ktorý je pre maďarskú finančnú správu nekontaktný a neposkytol žiadne účtovné doklady, ktoré by mohli byť preverované. Podstatou trojstranného obchodu je uplatnenie zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, pričom predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Pri trojstrannom obchode sa tovar fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, v ktorom ho druhý odberateľ prevezme. Konštatoval, že ak boli deklarované zdaniteľné obchody trojstrannými obchodmi, tovar od prvého dodávateľa - daňového subjektu mala od prepravcu prevziať priamo maďarská spoločnosť SRIBNYI HOLDING Kft., CMR doklady mala v časti 24 - tovar prevzal - opatriť svojou pečiatkou, informáciu o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu mala táto spoločnosť uviesť v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze (v časti B1). CMR doklady predložené daňovým subjektom sú v časti 24 - tovar prevzal - opatrené pečiatkou spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. a nečitateľným podpisom, teda tieto doklady deklarujú, že tovar prevzala od prepravcov rumunská odberateľská spoločnosť, pričom nie je zrejmé, prečo odberateľská spoločnosť so sídlom v Rumunsku prevzala tovar v maďarskom sklade v Budapešti. Maďarská spoločnosť SRIBNYI HOLDING Kft. podávala negatívne daňové priznania k DPH, v ktorých nevykázala žiadne prijaté, ani uskutočnené zdaniteľné obchody, teda podanými daňovými priznaniami deklarovala, že nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť.

28. Záverom konštatoval, že odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že splnil podmienky, ktoré ukladá na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od dane, vzhľadom na čo nemôže byť úspešný v nároku na oslobodenie od dane. Pre splnenie podmienok pre oslobodenie tovaru a určenie miesta dodania tovaru nie je rozhodujúca existencia faktúr a CMR dokladov, avšak je podstatné, aby tieto dokumenty odzrkadľovali reálne uskutočnenie a reálny priebeh týchto transakcií, aby bolo možné posúdiť miesto dodania a vznik daňovej povinnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie. Správca dane postupoval v súlade s ustanovením a Daňového poriadku a posúdenie skutkového stavu veci a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj Daňového poriadku.

29. Z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane určil rozdiel dane, ktorý vypočítal z hodnoty tovaru zdaneného tak, ako keby bol predaný v tuzemsku, lebo neboli splnené a preukázané zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pričom za základ dane vzal celú hodnotu fakturovaného tovaru (321.102,74 Eura). Podľa ustanovenia základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Základom dane je protihodnota, to znamená odplata za tovar alebo službu. Odplata za tovar alebo službu obsahuje aj sumu dane a preto pri určení základu dane, z ktorého sa daň vypočítava, je potrebné odplatu znížiť o sumu dane. Pokiaľ sa v rámci vykonávanej daňovej kontroly platiteľ dane vyjadrí, že bude od svojho zákazníka požadovať zaplatenie dane z pridanej hodnoty (vyjadrenie platiteľa dane by malo byť zápisnične podchytené), potom by správca dane oprávnene určil daň spôsobom, že by na fakturovanú cenu uplatnil platnú sadzbu dane z pridanej hodnoty, ale predložený spisový materiál takéto vyjadrenie daňového subjektu neobsahuje. Preto žalovaný v súlade s ustanovením daňového poriadku v rámci odvolacieho konania pre plynulosť konania vo veci odstraňuje chybu konania, spočívajúcu v porušení ustanovenia a nesprávne určenej výšky rozdielu dane a zmenil určený rozdiel dane zo sumy 64.220,54 Eura na sumu 53.517,12 Eura, t j. znížil rozdiel dane vyčíslený správcom dane o sumu 10.703,42 Eura.

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.05.2018 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné dôvody sú obsahovo zhodné s jeho námietkami proti odvolaním napadnutému rozhodnutiu správcu dane.

31. Pokiaľ sa týka výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, toto obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Vo výroku sú rovnako uvedené všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku (obchodné meno a sídlo žalobcu a všetky

identifikátory žalobcu), ako aj rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (§ 74 ods. 4 Daňového poriadku). Keďže žalobou napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi znížený rozdiel v sume nadmerného odpočtu, ktorý prvostupňovým rozhodnutím určil správca dane a žalobcovi sa neukladala povinnosť plniť, žalovaný vo výroku neuviedol lehotu na plnenie, ani sumu, či číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Napadnuté rozhodnutie obsahuje rozsiahle odôvodnenie, v ktorom žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, podľa ktorých ustanovení právnych predpisov žalovaný rozhodoval, ako aj vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia (str. 22 žalobou napadnutého rozhodnutia) je zrejmé, o akú sumu žalovaný znížil správcom dane zistený rozdiel v sume nadmerného odpočtu. Žalobca v žalobe namieta, že nedisponuje právnym titulom, ktorým mu má byť určená výška nadmerného odpočtu, vrátená resp. doplatená. Ohľadne daného žalovaný zdôraznil, že v danom prípade žalobou napadnuté rozhodnutie nezakladalo povinnosť žalobcu odviesť peňažné prostriedky do štátneho rozpočtu a uviedol, že kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom v sume 10.703,42 Eura použil správca dane v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 a ods. 7 Daňového poriadku a o tejto skutočnosti žalobcu upovedomil.

32. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH v rámci dodania tovaru do iného členského štátu, požadované ustanovením . Dodal, že aby mohlo byť žalobcovi priznané právo oslobodiť deklarované intrakomunitárne dodania tovaru od dane, bolo nevyhnutné preukázať, že došlo k naplneniu ako formálnych, tak aj materiálnych podmienok obsiahnutých v ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Žalobca predložením dokladov - faktúr, ktoré vystavoval pre rumunského odberateľa a CMR dokladmi, ktoré vypisoval, deklaroval, že tovar dodal do iného členského štátu - do Rumunska, pričom pravdivosť týchto deklarovaných skutočností bola počas daňovej kontroly jednoznačne vyvrátená, keďže bolo preukázané, že preprava tovaru (profilov) nikdy neskončila v Rumunsku (tak, ako to žalobca deklaroval), miestom nadobudnutia tovaru tak nebolo Rumunsko a DPH z týchto deklarovaných obchodov nebola v Rumunsku odvedená. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v danej veci je potrebné prijať záver, že tovar bol dodaný do iného členského štátu, čo potvrdzujú samotné dokumenty CMR.

33. K námietke, že žalobca nemal vedomosť o tom, kde sa tovary, ktoré mal rumunskej spoločnosti dodávať, skutočne prepravovali (keďže prepravu zabezpečoval odberateľ a prepravcovia sa riadili jeho pokynmi a tovar odovzdal na základe dodacej podmienky EXW) a nemal vedomosť o tom, že malo ísť o trojstranný obchod (z uvedeného dôvodu na faktúrach neuvádzal informáciu „trojstranný obchod“) uviedol, že keďže nebolo potvrdené doručenie tovaru do Rumunska, pričom účtovník rumunskej spoločnosti tvrdil, že išlo o trojstranné obchody, tovar mal byť podľa jeho vyjadrenia vo všetkých troch prípadoch doručený do Maďarska a tovar mala nadobudnúť maďarská spoločnosť SRIBNY HOLDING Kft., správca dane vyhodnotil predložené CMR doklady ako žalobcom chybne vyplnené a preveroval pravdivosť aj tohto tvrdenia. Ani pravdivosť tohto tvrdenia však nebola hodnoverne preukázaná, keďže bolo zistené, že spoločnosť SRIBNY HOLDING Kft. je nekontaktná, neposkytla žiadne účtovné a daňové doklady, podaným daňovým priznaním k DPH deklarovala, že nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. DPH z týchto deklarovaných obchodov tak nebola odvedená ani v ďalšom členskom štáte - v Maďarsku. Tovar mala podľa vyjadrenia prepravcov preberať osoba O. X. v sklade v Budapešti v Maďarsku, pričom nie je zrejmé, v mene ktorej spoločnosti mala táto osoba vystupovať a či bola splnomocnená na preberanie tovaru, teda nie je zrejmé, na koho malo právo nakladať s tovarom ako vlastník prejsť, pričom však žalovaný upozorňuje na skutočnosť, že CMR doklady v časti „tovar prevzal“ boli opatrené pečiatkou rumunskej odberateľskej spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. Považoval tvrdenie žalobcu o tom, že do CMR dokladov vypĺňal ako miesto vykládky sídlo spoločnosti DC METAL SOLUTIONS (Oradea) z dôvodu, že nemal vedomosť o predaji tovaru do Maďarska za nezakladajúce sa na pravde. Žalovaný z administratívneho spisu zistil, že časť CMR dokladov žalobca vypĺňal s uvedením miesta vykládky Budapešť, Maďarsko, pričom žalobca ani v podanej žalobe neozrejmil dôvod, pre ktorý CMR doklady vypĺňal s uvedením tohto miesta vykládky, niektoré CMR doklady žalobca vypĺňal s uvedením miesta vykládky Timisoara, Rumunsko, pričom dôvod uvádzania tohto miesta taktiež neozrejmil.

34. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že o skutočnom mieste vykládky sa dozvedel až prostredníctvom e- mailu od zamestnankyne spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. dňa 15.01.2014, k tomu uviedol, že ak je dodatočne predložený doklad - e-mail od A. Y. pravdivý, je otázne, z akého dôvodu tento dôkaz žalobca

nepredložil správcovi dane k dátumu začatia výkonu daňovej kontroly dňa 18.02.2014 (v tom čase ním už mal disponovať), ale až dňa 12.08.2016 ako prílohu k svojmu vyjadreniu a správcovi dane dňa 15.06.2015 (teda takmer rok a pol po tom, čo mal e-mailom od A. Y. disponovať) na ústnom pojednávaní uviedol, že o mieste skutočnej vykládky tovaru iné informácie, ako z predložených CMR dokladov, nemá.

35. Konštatoval, že správca dane k záveru o neuznaní oslobodenia intrakomunitárnych dodávok tovaru od dane dospel na základe rozsiahle vykonaného dokazovania, keď predložené doklady nepreveroval len po formálnej stránke, ale preveroval súlad skutočného stavu so stavom deklarovaným predloženými dokladmi, prostredníctvom medzinárodných dožiadaní preveroval nielen deklarovaného priameho odberateľa, ale aj jeho tvrdenia o trojstrannom obchode (druhého odberateľa v Maďarsku), preveroval uskutočnenie prepravy tovaru a svojimi zisteniami opodstatnene spochybnil pravdivosť predložených dokladov, ktorými žalobca deklaroval oslobodenie od dane. Opätovne zdôraznil, že vo veci preukázania opodstatnenosti oslobodenia intrakomunitárnych dodávok tovarov od dane znáša dôkazné bremeno daňový subjekt - žalobca, pretože ide o skutočnosti, ktoré uvádza vo svojom daňovom priznaní k DPH. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 R.).

36. Žalovaný považoval námietku žalobcu o nedostatočne vykonanom dokazovaní (správca dane bol povinný prostredníctvom medzinárodného dožiadania uskutočniť výsluch svedka X. Y. za účasti daňového subjektu za účelom objasnenia relevantných okolností zdaniteľného obchodu) za neopodstatnenú a konštatoval, že nielen účtovník rumunskej spoločnosti, ale ani samotný žalobca počas celého daňového konania neozrejmil žiadne relevantné okolnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne okolnosti obchodného vzťahu s rumunskou odberateľskou spoločnosťou DC METAL SOLUTIONS SRL., s ktorou neuzatvoril kúpnopredajnú zmluvu - k nakontaktovaniu malo dôjsť prostredníctvom osoby S. X., žalobca uvádzal, že obchod dohodol e-mailom s touto osobou, ktorý však správcovi dane nepredložil, správcovi dane nebolo žalobcom ozrejmené, kto je S. X., či táto osoba bola splnomocnená dojednávať obchody za rumunskú spoločnosť, ani to, ako a či si tieto skutočnosti overoval, žalobca neposkytol správcovi dane ani žiadne údaje tejto osoby, neozrejmil, ako a s kým za rumunskú spoločnosť mal dohodnúť dodaciu podmienku EX WORKS (keďže zmluva s rumunskou spoločnosťou uzatvorená nebola). Mal za to, že deklarované dohodnutie dodacej EX WORKS, v zmysle ktorej všetky riziká a náklady od okamihu prevzatia tovaru v závode prešli na odberateľa, nezbavuje žalobcu jeho povinnosti splniť zákonom stanovené podmienky oslobodenia od dane a preukázať ich, pretože na uznanie oslobodenia dodávok tovarov od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že podmienky oslobodenia od dane boli splnené.

37. Žalovaný zdôraznil, že obchodných partnerov si vyberá daňový subjekt - žalobca, ktorý je povinný v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mať dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal existenciu nárokov v zmysle daňových zákonov. Vychádzajúc aj zo záverov najvyššieho súdu uvedených v rozsudku č. , uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt, ako platiteľ dane, má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť ich uskutočnenia správcovi dane. Ak daňový subjekt pri kontrole dokladov, ktoré prijal do svojho účtovníctva, nepristupoval s náležitou zodpovednosťou a nepovažoval za svoju povinnosť zabezpečiť dôkazy, ktoré by skutočnosti uvedené na faktúrach hodnoverne potvrdili, je povinný znášať riziko z nedostatku hodnovernosti dôkazov, ktorými deklaroval oslobodenie od dane. V preverovanom prípade je tak podľa žalovaného zrejmé, že dôkazné bremeno vo veci preukázania oprávnenia oslobodenia intrakomunitárnych dodávok tovaru od dane neuniesol v prvom rade žalobca.

38. Záverom uviedol, že správca dane a žalovaný postupovali v súlade so zákonom, Daňový úrad Košice, ako vecne príslušný správca dane, preveroval intrakomunitárne dodanie tovaru podľa ustanovenia . Zdaniteľné obchody medzi dvoma platiteľmi dane z iných členských štátov, deklarované preverovanými faktúrami, nespĺňali podmienky pre oslobodenie dodania tovaru od dane uvedené v ustanovení a z uvedeného dôvodu, aj

napriek skutočnosti, že žalobca vo vystavených faktúrach a predloženej evidencii DPH uvádzal, že ide o dodávky tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 citovaného zákona, nebolo možné tieto dodávky tovaru rumunskému odberateľovi oslobodiť od dane a žalobca tieto dodávky tovaru oslobodil od dane neoprávnene.

39. Správny súd v konaní podľa a nasledujúcich o preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

40. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

41. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

42. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) prvá veta po bodkočiarku zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

44. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

45. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosť, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

48. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného 100099099/2018 zo dňa 11.01.2018, ktorým, ako odvolací orgán, zmenil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101544638/2017 zo dňa 13.07.2017, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 6 DP určil žalobcovi rozdiel v sume 64.220,54 Eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 tak, že určený rozdiel dane znížil zo sumy 64.220.54 Eura na sumu 53.517,12 Eura. Žalobca obe rozhodnutia považoval za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie, nedostatočne zistený skutkový stav a za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže v priebehu daňovej kontroly, aj vo vyrubovacom konaní, preukázal, že prijal všetky opatrenia na to, aby zo strany správcu dane mu bolo priznané oslobodenie od DPH. Žalovaný nebol oprávnený odmietnuť právo žalobcu na oslobodenie od DPH v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu. Žalobca v žalobe tvrdil, že preukázal splnenie všetkých hmotno-právnych podmienok pre priznanie oslobodenia od DPH podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH.

51. Rozhodujúcou otázkou v danom prípade je posúdenie, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.

52. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložených dokladov, ale tieto doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 z 23.02.2011 vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

53. V prípade intrakomunitárneho obchodu, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-409/04 vyplýva, že pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t.j. prenos z daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku)(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.01.2017).

54. Správny súd, zaoberajúc sa žalobnými bodmi žalobcu a ich vyhodnoteniu vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam a obsahu administratívneho spisu, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

55. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

56. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

57. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s ustanovením § 3 ods. l v spojení s ustanovením § 63 ods. 2) a 5) Daňového poriadku, s danou námietkou sa nemožno stotožniť. Preskúmavané rozhodnutie obsahuje dostatočné odôvodnenie, v ktorom žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, podľa ktorých ustanovení právnych predpisov žalovaný rozhodoval, pričom žalovaný sa vyporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu, s každou jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na tieto dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď. Rovnako aj výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 Daňového poriadku, ako aj uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodlo. Žalobou napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi znížený rozdiel v sume nadmerného odpočtu, ktorý prvostupňovým rozhodnutím určil správca dane a žalobcovi sa neukladala povinnosť plniť, žalovaný vo výroku neuviedol lehotu na plnenie, ani sumu, či číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Rovnako je zrejmé, o akú sumu žalovaný znížil správcom dane zistený rozdiel v sume nadmerného odpočtu a z akého dôvodu (bod 29 rozsudku).

58. K tvrdeniu žalobcu, že preukázal splnenie hmotno-právnych podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH je potrebné uviesť, že jedinou nespochybniteľne splnenou podmienkou je registrácia deklarovaného rumunského odberateľa ako platiteľa DPH v Rumunsku. Splnenie ostatných podmienok sa nepodarilo preukázať, keďže pochybnosti správcu dane vykonaným dokazovaním odstránené neboli, vzhľadom na to, že zahraničné spoločnosti boli pre správcu dane nekontaktné, maďarská spoločnosť SRIBNYI HOLDING Kft. úplne a v prípade rumunského odberateľa sa nadobudnutie tovaru rumunskou odberateľskou spoločnosťou DC METAL SOLUTIONS SRL. nepodarilo preveriť, daňové priznanie k DPH za preverované zdaňovacie obdobie a súhrnný výkaz boli podané po lehote, až po apríli 2014 (po začatí výkonu daňovej kontroly u odvolávajúceho sa daňového subjektu), účtovník, ktorý je preverovaný políciou uviedol, že tovar nebol dodaný do Rumunska, ale v rámci trojstranného obchodu mal byť dodaný maďarskej spoločnosti SRIBNYI HOLDING Kft..

59. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. kasačný súd uvádza, že „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené. “

60. Zosumarizovaním z vykonaného dokazovania správcom dane možno uviesť nasledovné: z MVI ohľadne preverenia dodania tovaru rumunskej odberateľskej spoločnosti vyplynulo, že dodávky v sume 321.102,74 Eura neboli potvrdené, za spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. s rumunským správcom dane komunikoval účtovník - X. Y., ktorý deklaroval, že uskutočnené transakcie sú trojstranné, tovar - oceľ nikdy nevstúpil na územie Rumunska. Účtovníctvo spoločnosti preveruje polícia, doklady spoločnosti nie sú k dispozícii. Podľa systému VIES spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. v predmetnom období deklarovala trojstranné transakcie pre maďarskú spoločnosť SRIBNYI HOLDING Kft., Andor utca 21, Budapešť, IČ DPH HU24354901, pričom súhrnný výkaz a daňové priznanie k

DPH za 4. štvrťrok 2013 boli podané po apríli 2014. Spoločnosť mala otvorené účty v Maďarsku, p. X. spolupracuje so spoločnosťami v iných členských štátoch a je voči nemu vedené kriminálne preverovanie. Z MVI ohľadne maďarskej spoločnosti bolo zistené, že konateľom spoločnosti SRIBNYI HOLDING Kft. je X. H. z Ukrajiny, ktorý je nekontaktný, doklady k overeniu neboli poskytnuté. Spoločnosti bolo zrušené DIČ dňa 09.11.2013 a zrušenie spoločnosti obchodným súdom začalo dňa 29.05.2015. Spoločnosť podáva priznania s nulovými dátami, z čoho vyplýva, že nevykonávala ekonomickú činnosť.

61. Žalobca počas administratívneho konania sám produkoval rozpory, ktoré sú spôsobilé vyvolať pochybnosti. Na jednej strane uvádzal, že nemal vedomosť o tom, že tovar mal byť vykladaný v Maďarsku a o tejto skutočnosti sa mal dozvedieť až od zamestnankyne spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. v januári 2014, no na začiatku zdaňovacieho obdobia november 2013 v CMR dokladoch ako miesto vykládky tovaru uvádzal Budapešť, Maďarsko. Od 15.01.2014 mal vedomosť o tom, že tovar sa prepravuje do Maďarska, napriek tomu správcovi dane k daňovej kontrole predložil chybne vyplnené doklady a e-mail z 15.01.2014 od A. Y. predložil správcovi dane až v auguste 2016.

62. Navyše žalobca neuzatvoril s rumunskou odberateľskou spoločnosťou žiadnu zmluvu, preverované zdaniteľné obchody mal dohodnúť e-mailom a p. S. X., ktorý nebol správcovi dane predložený, pričom žalobca neuviedol, či a ako preveroval spôsobilosť tejto osoby jednať za spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. a uzatvárať v jej mene obchody. Dané jednoznačne, s poukazom na citovanú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, zo strany správneho súdu nemožno považovať za štandardné obchodné vzťahy, ktoré by poukazovali, že žalobca prijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že zdaniteľnými obchodmi sa nezúčastňuje na neštandardnom a nezákonnom konaní.

63. Rovnako pokiaľ sa týka samotnej úhrady za dodaný tovar, tak z výpisov z obchodného účtu žalobcu za preverované obdobie vyplynulo, že spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL. realizovala z maďarského účtu platby pre daňový subjekt, pričom nie je zrejmé, či ide o úhradu preverovaných faktúr, keďže uvádzané variabilné symboly nekorešpondujú s číslami faktúr, ani s číslami predložených dodacích listov a takisto prijaté sumy nekorešpondujú so sumami za deklarované dodania uvádzanými na preverovaných faktúrach a ani dátumy realizácie bankových prevodov nekorešpondujú s tvrdením žalobcu, že tovar bol dodaný až po úplnom zaplatení.

64. Kasačný súd vo svojom rozsudku sp. zn. a sp. zn. 3Sžf/l/2010 odkázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (najmä rozsudku C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd, C-484/03 Bond House Systems Ltd, podobne C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid), v ktorých sa uvádza, že „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. V uvedenej súvislosti nie je možné Najvyšším súdom Slovenskej republiky prehliadnuť to, že Súdny dvor Európskej únie stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i.,bod č. 43, C-499/10 Vlaamse Olienaarschappij, C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling). Na dané rozhodnutia poukazuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 17.10.2017.

65. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky č. , v ktorom kasačný súd upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné, živnostenské, daňové registre a pod.). Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

66. Žalobca sa odvolával na zmluvne dohodnutú dodaciu podmienku EX WORKS podľa Incoterms 2010, v zmysle ktorej jeho povinnosťou bolo odovzdať odberateľom tovar vo svojom závode a všetky formality, riziká a náklady od okamihu prevzatia tovaru prešli na odberateľov. Žalobca však správcovi dane, ani žalovanému, v odvolacom konaní nepreukázal, že táto dodacia podmienka bola s rumunským odberateľom skutočne dohodnutá. Žalobca predloženými dokladmi (vystavenými faktúrami a kópiami dodacích listov) deklaroval, že tovar odovzdal svojmu rumunskému odberateľovi s dodacou podmienkou EX WORKS, podľa ktorej všetky formality, riziká a náklady od okamihu prevzatia tovaru v závode prešli na odberateľa. Počas daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania a ani v samotnom odvolaní však žalobca neuviedol, s kým mal v mene rumunskej odberateľskej spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL. obchod a dodaciu podmienku EXW dohodnúť. Samotná dodacia podmienka EXW sa nepredstavuje sama o sebe, prechod vlastníctva na odberateľa, pretože táto okolnosť má byť dohodnutá v zmluve. Napriek tejto dodacej podmienky však žalobca je povinný bez akýchkoľvek pochybností preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH. Pokiaľ sa týka samotného dojednania tejto obchodnej podmienky EXW možno opätovne uviesť, že žalobca neuviedol, s kým konkrétne mal za rumunského odberateľa obchody a ich konkrétne podmienky dojednať.

67. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že „Ak daňový subjekt v daňovom konaní nepredložil vierohodné doklady o dodaní tovaru do členských štátov Európskej únie, nesplnil zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od DPH“.

68. Správny súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.01.2017, podľa ktorého „Prepravným dokladom pri medzinárodnej cestnej preprave tovaru v zmysle Dohovoru je CMR. Je bežným pravidlom, že odosielateľ od prepravcu žiada písomné potvrdenie príjemcu tovaru. Pokiaľ CMR nemá všetky podstatné náležitosti vyplnené, správca dane nemusí považovať tento dôkaz za relevantný a v takomto prípade pristupuje k overovaniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi (dodací list, objednávka, menová pošta, a pod.).

69. V posudzovanom prípade bolo rovnako sporné komu vôbec bol deklarovaný tovar zo strany žalobcu v Maďarsku prostredníctvom prepravcov dodaný. K požiadavke identifikovať presnú adresu vykládky a meno preberajúceho žalobca uviedol, že prepravca odovzdáva tovar odberateľovi a daňový subjekt nemá o mieste skutočnej vykládky iné informácie ako z CMR dokladov. Žalobca predložil správcovi dane faktúry vystavené pre odberateľa DC METAL SOLUTIONS SRL. za dodanie profilov, na ktorých je ako miesto určenia uvedené DC METAL SOLUTIONS SRL., Strada Valea Nucului, Nr. 8,410001 Oradea. K preverovaným faktúram boli predložené aj dodacie listy a prepravné CMR doklady na ktorých je, okrem 5 prípadov, uvedené ako miesto vykládky Rumunsko a v časti 24 - tovar prevzal - je pečiatka odberateľa DC METAL SOLUTIONS SRL. s podpisom. Tovar nebol ani v jednom prípade prepravený do Rumunska, ako to deklarovali predložené CMR doklady, ale mal byť dodaný do Maďarska, pričom CMR doklady vypisoval žalobca, vrátane údajov o mieste vykládky. Podľa predložených CMR dokladov prepravu tovaru vykonali traja prepravcovia - maďarské spoločnosti É&T SPRINT KFT., RÁCIO TRANS KFT. a slovenská spoločnosť RIKKO, s.r.o.. S poukazom na zistenia správcu dane (uvedené v bode 18, 20, 25 a 26 rozsudku) možno ohľadne realizovaných prepráv uzavrieť, že ani v jednom prípade nebola preprava fakturovaného tovaru hodnoverne preukázaná. Zo samotných dokladov (CMR), predložených žalobcom počas daňovej kontroly vyplýva, že nie je zrejmé kto a kedy mal prepravovaný tovar prevziať. Je nespochybniteľné, že tovar nebol ani v jednom prípade prepravený do Rumunska, ako to deklarovali predložené CMR doklady, pričom CMR doklady vypisoval žalobca vrátane údajov o mieste vykládky. CMR doklady sú v časti 24- tovar prevzal - opatrené pečiatkou rumunskej spoločnosti DC METAL SOLUTIONS SRL., teda tvrdenia žalobcu o trojstrannom obchode, v rámci ktorého tovar od dodávateľa preberá priamo druhý odberateľ, neboli preukázané. V konaní teda bolo preukázané, že CMR doklady, na základe ktorých si žalobca uplatňoval oslobodenie od dane, vypĺňal sám žalobca, a to pre všetky prepravné spoločnosti a napriek skutočnosti, že spĺňali formálne náležitosti, nezodpovedali skutočnosti. Žalobca vystupoval v postavení odosielateľa, ktorý, podľa článku 7 Dohovoru, CMR zodpovedá za správnosť údajov uvedených v medzinárodných nákladných listoch CMR. Možno teda uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný nadobúdateľovi uvedenému na faktúrach (DC METAL SOLUTIONS SRL.) a že naňho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

70. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

71. Rovnako žalobca namietal, že nebol prítomný pri vypočutí svedka, účtovníka odberateľského subjektu p. X. Y., z ktorej žalovaný vyvodzoval určité závery, pričom bolo povinnosťou správcu dane cestou dožiadaného rumunského správcu dane uskutočniť vypočutie tohto účtovníka za účasti žalobcu a umožniť klásť tomuto svedkovi otázky za účelom objasnenia relevantných okolností daného zdaniteľného obchodu. K danému možno uviesť, že rumunský odberateľ žalobcu bol v rámci MVI prostredníctvom rumunského správcu dane dotazovaný, pričom vysvetlenie za tohto odberateľa - spoločnosť DC METAL SOLUTIONS SRL., bol oznámiť v rámci dožiadania práve tento účtovník, ktorý však nevystupoval pred rumunským správcom dane v pozícii svedka, ale v pozícii dotazovaného rumunského odberateľa. Preto daná námietka nemôže obstáť, keďže zo strany žalovaného, ani správcu dane, neboli porušené, vo vzťahu k žalobcovi, jeho procesné práva dané v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 DP. Súd na základe výsledkov dokazovania a nazhromaždených dôkazov považuje tvrdenie žalobcu, že konal s obozretnosťou a prijal všetky opatrenia na zamedzenie jeho účasti v prípadnom daňovom podvode, za neopodstatnené. Tak, ako uviedol aj žalovaný, súd zdôrazňuje, že podstatou judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktoré sa žalobca odvoláva, je ochrana poctivého obchodníka, ktorému patrí oslobodenie od dane aj v prípade, ak dodal tovar nepoctivému obchodníkovi, za podmienky, že o nedostatkoch v jeho konaní, prípadne podvode, nevedel alebo nemohol vedieť. Všetky okolnosti uzatvárania zmlúv s rumunskými odberateľmi, tvrdená dohodnutá dodacia podmienka EXW napriek tomu, že štatutárnych zástupcov uvedených spoločností nepoznal, nasvedčujú tomu, že žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že sa zdaniteľnými obchodmi nezúčastňuje na prinajmenšom pochybnom obchode, napriek tomu, že vedel, že si bude uplatňovať oslobodenie od DPH. Žalobca si splnil iba formálnu povinnosť a predložil faktúry, ktoré vystavil odberateľom a CMR doklady, ktoré vykazovali formálne aj obsahové nedostatky. Zákon však vyžaduje súčasné splnenie aj materiálnej podmienky, čo znamená, že žalobca musí preukázať, že doklady, na základe ktorých si uplatňuje oslobodenie od DPH, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.

72. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval postup správcu dane, ako aj žalovaného, za správny a zákonný a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

73. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v spojení s ustanovením , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

74. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).