Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cpr/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobkyne: F. P.Á., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX P. XX, zastúpenej inLEGAL s.r.o., IČO: 52 645 991, so sídlom Kamenárska 17A, Bratislava, proti žalovanému: Šťastná škôlka/HAPPY-TIME, IČO: 42362661, so sídlom Levárska 11, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 08.09.2019 je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 961,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.10.2021 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamieta.

IV. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.10.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd (1) určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 08.09.2021 je neplatné, (2) určil, že pracovný pomer žalobkyne a žalovaného, ktorý vznikol pracovnou zmluvou zo dňa 21.08.2020 končí dohodou zo dňa 08.09.2021 a (3) zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy v sume 1 961,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.10.2021 do zaplatenia.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa (ďalej len „“) uviedla, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.08.2020 vznikol pracovný pomer medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom. Miestom výkonu práce bola prevádzka materskej škôlky Happy-Time na Révovej ulici 43 v Bratislave s hrubou mesačnou mzdou v sume 915,- eura. Dňa 08.09.2021 bolo žalobkyni predložené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že žalobkyňa opustila pracovisko počas priamej práce s deťmi. Žalobkyňa takéto závažné porušenie pracovnej disciplíny poprela a uviedla, že nevie aké údajné opustenie pracoviska mal žalovaný na mysli, pretože z obsahu oznámenia o skončení pracovného pomeru to nebolo zrejmé, keďže v ňom absentuje akákoľvek bližšia špecifikácia času, spôsobu okolností či následkov údajného opustenia pracoviska. Podľa žalobkyne v oznámení o skončení pracovného pomeru chýba opis konkrétnych okolností, ktoré boli relevantné z hľadiska intenzity porušenia pracovnej disciplíny, pričom aj vymedzenie domnelého porušenia pracovnej disciplíny bolo tak nekonkrétne, keďže vôbec nebolo zrejmé, kedy k nemu došlo. Žalobkyňa takéto skončenie pracovného pomeru považovala za účelovú a vzdorovitú

reakciu vedenia žalovaného, ktorému sama žalobkyňa avizovala zámer skončiť pracovný pomer výpoveďou. Žalobkyňa uviedla, že pre žalovaného pracovať nechce, i keď práca s malými deťmi ju napĺňala, pričom od predloženia oznámenia o skončení pracovného pomeru do práce žalobkyňa už nenastúpila. Žalobkyňa uviedla, že nakoľko neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru nastalo dňa 08.09.2021, rozhodujúcim obdobím pre určenie priemerného zárobku podľa bol druhý štvrťrok (apríl, máj a jún) 2021. Keďže v hrubá mzda žalobkyne v mesiaci apríl 2021 predstavovala sumu 803,46 eura, v mesiaci máj 2021 sumu 972,10 eura a v mesiaci jún 2021 sumu 1 205,19 eura, priemerný hodinový zárobok platný v ďalšom štvrťroku predstavoval sumu 6,1284 eura. Na základe uvedeného požadovala podľa náhradu mzdy v sume 1 961,09 eura za 320 hodín po 6,1284 eura vrátane úrokov z omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa a doručená dňa 13.03.2022.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal žalobkyňou navrhnuté a predložené listinné dôkazy, a to: výpis z registra žalovaného, pracovnú zmluvu zo dňa 21.08.2020 vrátane dohody o pracovnej náplni a mzde zamestnanca, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dna 08.09.2021, výplatné pásky žalobkyne za mesiace 04/2021, 06/2021 a 07/2021,výpis z účtu žalobkyne, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

5. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, keďže ten, aj napriek tomu, že mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil včas a riadnymi okolnosťami.

6. Žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 21.08.2020 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol žalobkyni u žalovaného pracovný pomer s nástupom do práce dňa 24.08.2020, na dobu neurčitú a s týždenným pracovným časom 40 hodín a mesačnou mzdou v sume 915,- eur v hrubom splatnou vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorým sa mzda vypláca. Z dohody o pracovnej náplni vyplývalo, že medzi základné pracovné činnosti žalobkyne patril, okrem iných, aj dohľad nad deťmi počas ich celého pobytu v súkromnej škôlke Happy- Time, dbať na bezpečnosť detí a nenechávať ich nikdy samotné bez dozoru.

7. Z výplatných pások vyplývalo, že hrubá mzda žalobkyne v mesiaci apríl 2021 predstavovala sumu 803,46 eura, v mesiaci jún 2021 sumu 1 205,19 eura a v mesiaci júl 2021 sumu 1 039,09 eura, pričom v mesiaci máj 2021 jej čistá mzda predstavovala sumu 753,33 eura. Z výplatnej pásky za mesiac júl 2021 taktiež vyplývalo, že priemerný hodinový zárobok predstavuje sumu 6,1284 eura.

8. Žalovaný oznámením zo dňa 08.09.2021 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou, pričom z odôvodnenia oznámenia vyplývalo, že podľa žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer uzatvorený zmluvou zo dňa 21.08.2020 z dôvodu, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že opustila pracovisko počas priamej práce s deťmi s tým, že tento skutok sa podľa pracovného poriadku účinného od 10.02.2020 považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z oznámenia taktiež vyplývalo, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokovaného s predsedom a štatutárnym zástupcom zriaďovateľa O.. I.. C. E. dňa 08.09.2021.

9. Žalobkyňa dňa 26.10.2021 podala na tunajší súd žalobu o určenie neplatnosti predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru.

10. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom () a nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru ( a 79).

11. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa predstavuje výnimočný spôsob ukončenia pracovného pomeru z dôvodu, že takýmto spôsobom možno ukončiť pracovný pomer zamestnanca len z dvoch taxatívne vymedzených dôvodov v , pričom účinok takéhoto ukončenia pracovného pomeru nastáva okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi bez následného plynutia akejkoľvek (výpovednej) doby, čo zdôrazňuje výnimočnosť

takéhoto ukončenia pracovného pomeru a vážny zásah do právneho postavenia oboch účastníkov pracovnému pomeru. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru musí mať prejav vôle písomnú formu a musí byť doručený druhej strane. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, v akých skutkových okolnostiach spočíva dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru, uvedený dôvod nemožno dodatočne dopĺňať alebo meniť. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

12. stanovuje pri okamžitom skončení pracovného pomeru určitý časový priestor existencie práva zamestnávateľa takýmto spôsobom ukončiť pracovný pomer so zamestnancom. Márnym uplynutím prekluzívnych lehôt podľa toto právo zamestnávateľa zaniká. Lehoty sú dve, jedna je subjektívna (dvojmesačná), závislá od zistenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom, a druhá lehota je objektívna (jednoročná), začína plynúť odo dňa, keď vznikol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru a ohraničuje objektívnu možnosť skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, u ktorého nastali dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť súčasne dodržané obidve lehoty, teda prejav vôle zamestnanca skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžité musí byť v týchto lehotách aj doručený zamestnancovi.

13. Okrem toho zakotvuje aj hmotnoprávne podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v závislosti od subjektu zamestnanca. Napríklad v prípade, že zamestnanec je členom orgánu zástupcov zamestnancov, v zmysle zamestnávateľ potrebuje od príslušných zástupcov zamestnancov predchádzajúci súhlas s ukončením pracovného pomeru s takým zamestnancom jednostranným právnym úkonom, t.j. formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom v tomto prípade sa súd touto hmotnoprávnou podmienkou nezaoberal, keďže u žalovaného neboli zriadené orgány zástupcov zamestnancov.

14. Jedným z taxatívne vymedzených dôvodov pre okamžité skončenia pracovného pomeru podľa je závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom. Povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca ustanovené v , ako aj , v zmysle ktorých je zamestnanec odo dňa vzniku pracovného pomeru (t.j. dňom nástupu do práce) povinný vykonávať práce osobne, pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, zdržiavať sa na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času, ako aj zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa sa vyžaduje, aby išlo zo strany zamestnanca o zavinené konanie, a to aj z nedbanlivosti, pričom musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Typickým príkladom porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom je napríklad opakované neospravedlnená neprítomnosť v práci, napadnutie podriadeného alebo spoluzamestnanca, používanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času, prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom.

15. Predpokladom pre preskúmanie všetkých vyššie uvedených podmienok platnosti a účinnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru súdom je potreba včasného podania žaloby o určenie neplatnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru v lehote dvoch mesiacov podľa v spojení s , čo bolo zo strany žalobkyne ako zamestnanca, ktorý sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené, keďže pracovný pomer skončil ku dňu 08.09.2021, pričom žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru dňa 26.10.2021, čo bolo v lehote predpokladanej , na základe čoho súd mohol preskúmať všetky formálne a hmotnoprávne predpoklady platnosti a účinnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne.

16. V danom prípade z dohody o obsahu pracovnej náplne bolo zrejmé, že žalobkyňa bola povinná vykonávať dohľad nad deťmi počas ich celého pobytu v škôlke a dbať nad ich bezpečnosťou práve vykonávaným dohľadom, pričom porušenie tejto povinnosti by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže by žalobkyňa porušila svoju povinnosť byť na pracovisku počas

pracovnej doby ( ), na základe čoho by zároveň nemohla plniť zmluvne dohodnutú povinnosť vykonávať dohľad nad deťmi počas ich pobyt v škole. Hoci žalovaný porušenie uvedenej povinnosti žalobkyňou v oznámení o skončení pracovného pomeru uviedol ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd však mal za to, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru obsiahnutý v oznámení o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.09.2021 nebol riadne a nezameniteľným spôsobom skutkovo vymedzený. Konkrétne nebolo zrejmé, kedy, v akom čase, akým spôsobom, za akých okolností, prípadne na ako dlho opustila žalobkyňa pracovisko počas priamej práce s deťmi. Presné vymedzenie skutkovej podstaty (deja) dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôležité z hľadiska určenia, kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zamestnancom, kedy sa o tomto porušení dozvedel zamestnávateľa a v konečnom dôsledku, či takéto porušenie bolo závažné a zamestnancom zavinené.

17. Vzhľadom na to, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol riadne a nezameniteľné vymedzený s prihliadnutím na to, že ho s odkazom ma nemožno dodatočne meniť, resp. dopĺňať, súd tento dôvod považoval za nepreskúmateľný a tým pádom za nespôsobilý vyvolať právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa . Na základe uvedeného súd považoval žalobu žalobkyne v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08.09.2021 za plne dôvodnú.

18. V danom prípade žalobkyňa netrvala na tom, aby ju žalovaný ako zamestnávateľ, ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.09.2021 súd určil za neplatné, ďalej zamestnával, a keďže sa žalobkyňa a žalovaný nedohodli inak, platila zákonom nevyvrátiteľná domnienka ( ), podľa ktorej pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dohodou, a to ku dňu 08.09.2021. Uvedená nevyvrátiteľná zákonná domnienka platí v prípade splnenia vyššie predmetných podmienok, a to bez potreby autoritatívneho rozhodnutia súdu. To znamená, že konštatovanie splnenia podmienok existencia nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky podľa nie je potrebné prenášať do výroku súdneho rozhodnutia, a preto v časti požadovaného určenia, že pracovný pomer žalobkyne a žalovaného skončil dohodou ku dňu 08.09.2021, súd žalobu žalobkyne zamietol.

19. Základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy v súvislosti so skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. Ak teda súd určí, že zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, a to v závislosti od toho či zamestnanec trvá alebo netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. V prípade, ak zamestnanec netrvá, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával (tak ako v tomto prípade) a ak bola splnená podmienka existencie nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky podľa (tak ako v tomto prípade), patrí takémuto zamestnancovi podľa nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Uvedený nárok na náhradu mzdy má satisfakčnú povahu a súčasne plní funkciu sankcie vo vzťahu k zamestnávateľovi. Nejde o ekvivalent mzdy a preto zníženie náhrady mzdy, prípadne jej nepriznanie neprichádza do úvahy.

20. V danom prípade bolo nesporné a preukázané, že priemerný hodinový zárobok žalobkyne podľa predstavoval sumu 6,1284 eura a keďže jej týždenný pracovný čas predstavoval 40 hodín, súd priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy podľa v sume 1 961,09 eura (t.j. 6,1284 eura x 320 hodín), a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 961,09 eura.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si súdom priznaný peňažný dlh podľa nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa prvej vety do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobkyni právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.

22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 19.09.2019 doposiaľ vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobkyni bola 5 % ročne.

23. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti priznaného nároku na náhradu mzdy , t.j. od 16.10.2021.

24. Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania súd odkázal na ustálenú súdnu prax (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn.6 Cdo 246/2010, sp.zn. ).

25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa princípu úspechu v konaní, na základe čoho žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu (aj napriek tomu, že v časti o určenie skončenia pracovného pomeru dohodou žalobu žalobkyne zamietol) podľa priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.

26. Súd zároveň poukázal na to, že žalobkyňa sa po vyhlásení rozsudku podľa vzdala práva podať odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže žalovaný podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.