Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/282/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcov 1/ M.. Ľ. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Š. X, zast. JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom Košice, Mäsiarska 3 a 2/ M.. D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E., J. X, proti žalovanému J. D. J. U., so sídlom U., L. X, IČO: 31 297 803, zast. JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom, so sídlom Košice, Štefánikova 40, o určenie vlastníckeho práva k elektroprípojke, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 28C 134/2011-282 zo 7.12.2015 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca 1/ má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalobkyni 2/ nepriznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi elektroprípojky - káblového vedenia 2x AYKY3x 240 1x120 prechádzajúcej cez pozemky parc. č. XXX/ XX, XXX/XXX a XXX/XX, evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie Š., parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX, evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. územie Š. a parc. č. XXX, XXX a XXX, evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie Š., tak, ako je táto vymedzená technickou správou a situáciou zamerania vypracovanou M.. D. E. dňa 21.1.2015, tvoriacou neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, žalobca 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/10 k celku a žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania v sume 252,62 € a trovy právneho zastúpenia v sume 517,75 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu a žalobkyni 2/ náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobcovia skutkovo odôvodnili tak, že ako vlastníci stavby kaštieľa sa nemôžu prihlásiť na odber elektrickej energie na tomto odbernom mieste, pretože prostredníctvom sporného elektrického kábla cez napojenie v rozvodnej skrini nachádzajúcej sa v stavbe kaštieľa je zabezpečovaná dodávka elektrickej energie tiež pre stavby depozitára a oceľového prístrešku (č. súpis. XXX na parc. č. XXX/X a č. súpis. XXX na parc. č. XXX/XX, evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre kat. úz. Š.) v správe žalovaného, ktorý na odber elektrickej energie na tomto odbernom mieste už skôr uzavrel zmluvu o pripojení so spoločnosťou J. I. N..H.., ktorá bez skončenia tejto zmluvy so súhlasom žalovaného, alebo bez určenia vlastníckeho práva k elektrickému vedeniu súdom, uzavretie zmluvy o pripojení so žalobcami opakovane odmietla. Tento stav žalobcovia boli nútení provizórne riešiť podružným odberom elektrickej energie od žalovaného, pri meraní ktorého a vyúčtovaní dochádza medzi účastníkmi k nezhodám, vyúsťujúcim i do súdnych konaní. Potrebou odstránenia tohto stavu právnej neistoty a jeho faktickými dôsledkami odôvodnili žalobcovia naliehavosť svojho právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobcovia odvíjali vlastnícke právo k spornému elektrickému káblu od rovnakého nadobúdacieho dôvodu, akým nadobudli vlastnícke právo k stavbe kaštieľa s priľahlými pozemkami.

3. Žalovaný neuznal nárok žalobcov a tvrdil, že vlastníkom sporného elektrického kábla, majúceho odlišný právny režim ako pozemok, cez ktorý je vedený, je on, keďže ho ešte v roku 1979 na svoje náklady zriadil a popieral, aby elektrický kábel spolu s nehnuteľnosťami bol po roku 1989 vrátený pôvodným vlastníkom v rámci reštitúcie podľa zákona o pôde a aby tak mohol byť s nehnuteľnosťami i ďalej prevádzaný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal najmä na obsah rozhodnutia pozemkového úradu o vlastníctve, z ktorého (ani z výrokovej časti a ani z jeho odôvodnenia) nevyplýva, aby predmetom vydania bola tiež elektroprípojka a na zápisnicu o odovzdaní stavieb kaštieľa a sýpky zo 14.12.1993, z ktorej je podľa neho zrejmé, že reštituenti boli uzrozumení s tým, že predmetom vydania elektroprípojka nie je. Žalovaný argumentoval aj tým, že vlastnícke právo k spornému elektrickému káblu nebolo pôvodnému vlastníkovi D.. O. P. postupom podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme odňaté, a preto nevyhnutne nemohlo dôjsť k jeho reštitúcii podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. O vlastníckom práve žalovaného k elektrickému káblu, svedčí aj skutočnosť, že žalobcovia pristúpili k podpísaniu zmluvy o refundácii nákladov za dodané médiá a podporujú ho tiež i závery D. U. ako stavebného úradu v jeho rozhodnutí MK-08/224460-1/V/Sp z 9.9.2008, ktorým uložil žalovanému vykonať údržbu tiež prípojky elektrickej energie po zistení, že táto nebola vrátená v reštitučnom konaní oprávneným osobám a že ťarcha povinnosti udržiavať ju spočíva na žalovanom ako jej vlastníkovi.

4. Žalobcovia v konaní nijak nerozporovali skutočnosť, že sporný elektrický kábel na svoje náklady zriadil žalovaný v čase, kedy vlastníkom celého areálu kaštieľa bol Československý štát a samotný žalovaný bol vtedy správcom štátneho majetku. Nesúhlasili však s tvrdením žalovaného, že nebol vydaný spolu s nehnuteľnosťami v konaní o reštitúcii vlastníctva k nim. Vo svojej argumentácii v tomto smere poukazovali predovšetkým na znalecký posudok č. 29/92 M.. M. E., znalca z odboru Stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností zo dňa 29.10.1992, ktorým došlo pre účely reštitučného konania k oceneniu vydávaných nehnuteľností, včítane spornej elektroprípojky, identifikovanej v posudku ako podzemný kábel v dĺžke 180m. Žalobcovia nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného, že k odňatiu vlastníctva štátom pôvodnému vlastníkovi nedošlo aj vo vzťahu k elektroprípojke - v čase odňatia vlastníckeho práva štátom bola stavba kaštieľa elektrifikovaná; pôvodná elektrická prípojka však bola v čase po odňatí vlastníctva štátom zničená a neskôr nahradená novou, ktorú už zrealizoval žalovaný.

5. Súd konštatoval, že prvotne sa musel vysporiadať s teoreticko-právnou otázkou povahy elektrického kábla ako objektu práva, pretože určiť vlastníctvo možno len k samostatnej veci v právnom slova zmysle a následne posúdiť naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) Právne vec posúdil podľa § 118, § 119, § 120 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 39 ods. 1-5, 7 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších zmien doplnkov, § 34 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2012, § 15 ods. 5 zákona č. 70/1998 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2004, § 42 ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004, § 35 ods. 1, 2, § 3, § 4 zákona č. 79/1957 Zb. v znení účinnom do 30.6.1998.

6. Vykonaným dokazovaním, zo správy spoločnosti J. I., N..H.. z 3.6.2014 (čl. 118) súd zistil že na pozemku parc. č. XXX/XX v kat. úz. Š. (vo vlastníctve D. Č. U. - Š.) sa nachádza trafostanica, na ktorej je umiestnená elektrická prípojka (vo význame zariadenia určeného na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy v zmysle ust. § 39 ods. 1 až ods. 4 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vlastníkom ktorej je J. I., N..H... Z tejto elektrickej prípojky cez sporný elektrický kábel je na distribučnú sústavu pripojené odberné miesto „Š. X, U. - Š.N.“. Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy na tomto odbernom mieste s prevádzkovateľom distribučnej sústavy má uzavretú žalovaný. Z technickej správy a situácie zamerania vypracovanej M.. D. E. dňa 21.1.2015 (čl. 221) vzal súd za preukázané, že prepojenie medzi elektroprípojkou na trafostanici nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/XX v kat. úz. Š. a medzi elektrickou rozvodnou skriňou, nachádzajúcou sa na stavbe kaštieľa č. súpis. XXX na parc. č. XXX v kat. úz. Š. je tvorené v zemi (v hĺbke približne 0,80m) umiestneným neprerušeným elektrickým káblom 2x AYKY 3x 2401x120, ktorý vo svojej dĺžke približne 180m prechádza cez už spomenutý pozemok na ktorom je umiestnená trafostanica, ďalej cez pozemky parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XX (vo vlastníctve D.

Č. U. - Š.), cez pozemok parc. č. XXX/XXX (vo vlastníctve M.. T. Š.H.) a cez pozemky parc. č. XXX a XXX (v podielovom spoluvlastníctve žalobcov). Z elektrickej rozvodnej skrine situovanej na stavbe kaštieľa je cez rozvodnú skriňu „pris 3“ nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX, zabezpečený prívod elektrického prúdu do stavby depozitára (č. súpis. XXX na parc. č. XXX/X) a rovnako je na elektrickú rozvodnú skriňu na stavbe kaštieľa napojená na odber elektrického prúdu stavba oceľového prístrešku (č. súpis. XXX na parc. č. XXX/XX).

7. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd uzavrel, že tak ako elektrická prípojka vo význame zariadenia určeného na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy v zmysle ust. § 39 ods. 1 až ods. 4 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak aj v zemi umiestnený elektrický kábel slúžiaci na pripojenie elektrickej prípojky s iným odberným zariadením, je samostatnou vecou a jej vlastníkom preto môže byť aj iná osoba ako vlastník pozemku, cez ktorý je elektrický kábel vedený, nakoľko pokiaľ je podľa zákona určitý objekt samostatným predmetom vlastníctva, nemôže byť súčasťou veci inej (por. rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 4420/2009 zo 7.1.2010). Konštatoval, že elektrický kábel, ktorým je prepojená elektrická prípojka so stavbou, nemá samostatný hospodársky význam, ale je podľa vôle vlastníka určená na to, aby bola užívaná s touto stavbou ako s vecou hlavnou. Toto funkčné spojenie podľa jeho záveru predurčuje charakter elektrického kábla ako príslušenstva k stavbe, s ktorou je podľa vôle vlastníka určená na trvalé užívanie. I veci majúce povahu príslušenstva veci hlavnej sú samostatnými vecami a sú samostatným predmetom vlastníckeho práva. Preto je možné ich vlastníctvo prevádzať bez súčasného prevodu vlastníctva k hlavnej veci, a to bez ohľadu na hospodársku neúčelnosť takéhoto rozdelenia vlastníctva (por. J. Spáčil a kol. Sousedská práva, 5. aktualizované a doplnenie vydanie, str. 29). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že elektrický kábel, určenia vlastníckeho práva ku ktorému sa žalobcovia domáhali, je samostatnou vecou, a ako k takej môže byť k nemu vlastnícke právo určené súdom.

8. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia odôvodnili potrebou založiť právny vzťah so spoločnosťou J. I., N..H.., ktorý je predpokladom toho, aby sa vo vlastnom mene mohli na odbernom mieste „Š. X, U. - Š.“ pripojiť na distribučnú sústavu a tiež potrebou usporiadať sporné práva medzi účastníkmi konania, ktoré vedú k neustálym rozporom či už pri udržiavaní elektrických zariadení alebo pri ich užívaní (z hľadiska rozsahu spotrebovanej elektriny). Súd konštatoval, že je nepochybné, že medzi žalobcami a žalovaným existuje spor o vlastníctvo k elektrickému káblu, ktorý má svoje praktické dôsledky vo vzájomnom vzťahu medzi nimi, ale aj navonok, či už voči prevádzkovateľovi distribučnej siete alebo voči stavebnému úradu. Preto rozhodnutie o spornom vlastníctve môže byť podkladom pre usporiadanie týchto vzťahov, môže slúžiť potrebám praktického života a tým viesť k odstráneniu pretrvávajúceho stavu právnej neistoty a plniť zároveň preventívnu úlohu vo vzťahu k prípadným iným žalobám. Týmto mal súd dostatočne odôvodnenú prítomnosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení.

9. Pri posudzovaní existencie právneho dôvodu, ktorý mal založiť vlastnícke právo žalobcov k elektrickému káblu, súd dospel k záveru, že nezastupiteľným z hľadiska účinkov zmluvy o prevode vlastníctva je vymedzenie toho príslušenstva (k hlavnej veci, pozn. odvolacieho súdu), ktoré je nehnuteľnosťou evidovanou v katastri nehnuteľností, resp. z hľadiska právnej istoty má mať zmluva vyjadrenie aj o prevode tých vecí, ktorých príslušnosť k hlavnej veci je so zreteľom na konkrétne okolnosti pochybná, alebo v budúcnosti môže byť sporná. Naproti tomu niet rozumného dôvodu trvať na požiadavke vymedzenia aj takého príslušenstva, ktorého funkčné spojenie s hlavnou vecou je úplne nepochybné a k jeho prevodu s hlavnou vecou obvykle i dochádza, pretože v takomto prípade by právny status príslušenstva a z neho vyplývajúce právne i hospodárske spojenie dvoch vecí stratilo na akomkoľvek význame. Súd akcentoval v tejto súvislosti, že zdieľanie právneho osudu hlavnej veci, nijak neuberá príslušenstvu na jeho povahe samostatnej veci, nakoľko jeho vylúčenie z prevodu s hlavnou vecou alebo samostatný prevod i bez hlavnej veci je právne možný. V tejto konkrétnej veci podľa súdu to znamená, že elektrický kábel, ktorým sa zabezpečuje dodávka elektrickej energie do nehnuteľnosti (stavby alebo pozemku), je vzhľadom na zrejmé funkčné spojenie a nepochybnú doplnkovú funkciu elektrického kábla vo vzťahu k nehnuteľnosti, príslušenstvom, s ktorým sa i obvykle, dokonca neodmysliteľne aj prevádza. Preto k postupnému prevodu vlastníckeho práva k elektrickému káblu mohlo v danom prípade dochádzať aj bez potreby jeho výslovného vyjadrenia v zmluve, pokiaľ naopak v zmluve z prevodu vylúčený výslovne nebol. Uvedené sa vzťahuje aj na obsah rozhodnutia pozemkového úradu o vlastníctve, ktorým došlo k vydaniu nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov. V tejto súvislosti súd uviedol, že predpokladom toho bolo, aby elektrický kábel bol príslušenstvom niektorej z v reštitučnom konaní oprávneným osobám vydaných a následne ďalej prevádzaných nehnuteľností, k posúdeniu čoho musel ozrejmiť pôvodné vlastnícke pomery k nej.

10. Súd argumentoval, že k úprave vlastníckeho práva k elektroprípojke v dnešnej podobe došlo až s účinnosťou od 1.7.1998, kedy v ust. § 15 ods. 5 zák. č. 70/1998 Z. z. bol za vlastníka elektrickej prípojky určený ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Zároveň uvedený zákon vo svojom ust. § 42 ods. 3 zachoval nedotknuté vlastnícke vzťahy k elektroenergetickým zariadeniam (vrátane elektrických vedení) ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Zák. č. 79/1957 Zb. platný v čase, kedy k realizácii elektrického kábla došlo predpokladal, že energetické diela, vrátane elektrických prípojok budú nanovo zriaďovať iba energetické podniky, resp., so súhlasom Ministerstva energetiky alebo organizácie ním poverenej i iné organizácie (§ 6 ods. 2), pričom zariadenia pre rozvod elektriny, ktoré mali slúžiť alebo mali byť určené len pre vlastnú prevádzkovú potrebu spotrebiteľa, pre zriadenie takýto súhlas nepotrebovali (§7 ods. 1). Ani tento zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis platný v tom čase otázku vlastníckeho práva k existujúcim i novozriadeným energetickým dielam neupravoval.

11. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností, tvoriacich areál kaštieľa (pzkn. vl. č. XXX pre kat. úz Š.) bol D.. O. P. (spis E. Ú. U. - D. sp. zn. 66/92-PÚ), že výmerom bývalého G. P. J. J. U. č. IX/5-611-1951 z 10.10.1951 boli nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi odňaté Československým štátom, výkupom, postupom podľa zák. č. 46/1948 Sb. z. o novej pozemkovej reforme, pričom po prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam na Československý štát, boli najskôr zverené do správy bývalého D. P. J. J. U. a rozhodnutím U. P. J. J. U. č. KNV-ref IX/5e z 13.2.1952, pridelené a na základe zápisnice zo dňa 21.2.1952 i odovzdané (až na stavbu kaštieľa) do užívania G.D. Z. I. v Š., že štyri miestnosti v južnom krídle stavby kaštieľa až do svojej smrti v roku 1967 naďalej užíval pôvodný vlastník D.. O. P.Á., ostatnú časť stavby využívalo bývalé G. Z. I. v Š. na poľnohospodárske účely (sklad krmovín, výkrmňa a chov kurčiat). Z dokladu „Zámer pamiatkovej úpravy kaštieľa“ vypracovaného žalovaným v marci 1970 (čl. 202) súd ďalej zistil, že v čase pred odňatím vlastníctva bol kaštieľ už elektrifikovaný, pričom (i keď väčšina z pôvodnej elektrickej inštalácie v tejto stavbe bola zničená v čase, keď bola používaná na poľnohospodársku výrobu), elektrická energia sa v tom čase využívala, že hospodárskou zmluvou č. Fin: 5289/70 z 9.9.1970 previedol D. P. J. v U. správu k nehnuteľnostiam tvoriacim areál kaštieľa vo vlastníctve Československého štátu na žalovaného, ktorý pri výkone správy štátneho majetku (vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 29/92 M.. M. E., znalca z odboru Stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností zo dňa 29.10.1992 (čl. 63), v rokoch 1970 až 1986, na inom mieste 1988) vykonal v stavbe kaštieľa rekonštrukčné práce, kedy zrealizoval i vonkajšie siete vrátane elektroprípojky - podľa znaleckého posudku v skutočnosti podzemného kábla v dĺžke 180m, že mimo tohto elektrického vedenia zrealizoval žalovaný pripojenie (cez rozvodnú skriňu v stavbe kaštieľa) v zemi umiestneným káblom tiež do stavby depozitára (č. súpis. XXX na parc. č. XXX/X) a stavby oceľového prístrešku (č. súpis. XXX na parc. č. XXX/XX), pričom na základe svedeckej výpovede svedka G. I. mal súd v tejto súvislosti za preukázané i časovú postupnosť realizácie týchto troch vedení tak, že najprv - ešte pred rokom 1976 - bolo v rámci rekonštrukcie kaštieľa zriadené sporné káblové prepojenie medzi elektrickou prípojkou na trafostanici a medzi elektrickou rozvodnou skriňou, situovanou na stavbe kaštieľa, neskôr - niekedy v roku 1978 došlo k prepojeniu tejto rozvodnej skrine s oceľovým prístreškom (čo korešponduje so súpisom vykonaných prác zo dňa 4.12.1978 na zemné práce a umiestnenie 230m elektrického kábla AYKY 3x240+120 - čl. 144) a neskôr (v rozmedzí rokov 1979 až 1982) došlo k prepojeniu tejto rozvodnej skrine s novovybudovaným depozitárom „B“.

12. Po vyhodnotení týchto zistení súd skutkovo uzavrel, že sporný elektrický kábel realizoval pri výkone správy štátneho majetku žalovaný, pričom nesporne bol určený a v skutočnosti i využívaný na zabezpečenie dodávky elektrického prúdu do stavby kaštieľa, ktorý žalovaný využíval v rámci svojej činnosti ako depozitár ešte pred výstavbou depozitára č. súpis. XXX na parc. č. XXX/X a ešte pred napojením na elektrickú sieť i stavby oceľového prístrešku č. súpis. XXX na parc. č. XXX/XX. Z toho súd vyvodil, že vlastníkom sporného elektrického kábla, ako nesporne príslušenstva k hlavnej veci - stavbe kaštieľa sa jeho zhotovením stal Československý štát, ako vlastník hlavnej veci. V nadväznosti na tento záver sa súd ďalej zaoberal otázkou vplyvu reštitúcie vlastníctva k stavbe kaštieľa a následných prevodov vlastníckeho práva k nemu na tento právny stav.

13. Súd zistil, že E. Ú. U. - D. podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku (rozhodnutie č. 66/92-PÚ zo 6.8.1992), reštituoval vlastníctvo k časti nehnuteľností, tvoriacich areál kaštieľa, odňatých štátom, v prospech D. B., Š. P. a V. C.. Predmetom vydania na boli pozemky parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X a stavby pôvodnej sýpky na parc. č. XXX a bývalého kaštieľa na parc. č. XXX. Vo výrokovej časti ani v odôvodnení tohto rozhodnutia nie je zmienka o tom, aby sa s nehnuteľnosťami vydávalo i ich príslušenstvo, len v odôvodnení rozhodnutia je zmienka, že na ocenenie „areálu J.. D. Š. a priľahlých pozemkov“ bola uzavretá zmluva so znalcom. Znaleckým posudkom č. 28/92 z 29.10.1992 (v pripojenom spise E. Ú. U.

- D. sp. zn. 66/92-PÚ) znalec M.. M. E. vykonal ocenenie stavby kaštieľa s priliehajúcimi hospodárskymi objektmi (sýpka, hospodárska budova, kôlňa, pivnica), príslušenstva (plot predný, plot okolo kaštieľa a záhrady, studne I. až V.), vonkajších úprav (prípojka vody, cesty, skleník, pivnica II) a pozemkov (parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX) v stave ku dňu odňatia vlastníctva štátom (1951). Znaleckým posudkom č. 29/92 z 29.10.1992 znalec vykonal ocenenie týchto nehnuteľností v stave ku dňu účinnosti zák. č. 229/1991 Zb., pričom v ňom v stanovenej cene zahrnul i cenu žalovaným zriadenej elektroprípojky (podzemného kábla v dĺžke 180 m). Podľa zápisnice spísanej dňa 14.12.1993 v tento deň zo strany žalovaného došlo k odovzdaniu stavieb kaštieľa a sýpky ich vlastníkom (oprávneným osobám). V zápisnici boli zachytené i dojednania týkajúce sa úpravy vzájomného vzťahu medzi žalovaným a vlastníkmi vydaných nehnuteľností. Podľa bodu 1 zápisnice sa žalovaný s vlastníkmi dohodli na okamžitom vypnutí elektrického prúdu s tým, že ďalší odber elektriny bol podmienený zabezpečením elektromerov u prevádzkovateľa distribučnej siete. V bode 4 zápisnice sa konštatuje: „Vzhľadom na to, že všetky inžinierske siete k terajším objektom VSM prechádzajú cez pozemky spolumajiteľov, po dohovore súhlasia s nevyhnutným vstupom na tieto pozemky, predovšetkým pri poruchách na rozvodných zariadeniach a pri kontrole týchto zariadení“. Listom zo 17.7.1992 (v pripojenom spise E. Ú. U. - D. sp. zn. 66/92-PÚ) žalovaný vyčíslil ním vynaložené náklady na rekonštrukciu areálu kaštieľa, pričom zahrnul medzi ne i výdavky na realizáciu elektrickej prípojky a rozvodov v sume 285.521,- Sk. Z listu žalovaného z 21.12.1992 (v pripojenom spise E. Ú. U. - D. sp. zn. 66/92-PÚ) súd zistil, že žalovaný si voči oprávneným osobám uplatňoval náhradu za zhodnotenie vydávaných nehnuteľností a to aj čo do nákladov vynaložených na zriadenie elektrickej prípojky a rozvodov. Kúpnou zmluvou z 5.11.2001, previedli reštituenti (sčasti ich právni nástupcovia) vlastnícke právo k stavbe kaštieľa č. súpis. XXX na parc. č. XXX a sýpky na parc. č. XXX a k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX až XXX, XXX/X, XXX/X až XXX/X a XXX/XX na M.. T. Š., s tým , že predmetom prevodu podľa výslovného vyjadrenia v čl. II bod 1 ods. 2 tejto zmluvy bolo i príslušenstvo včítane „elektrickej a kanalizačnej prípojky“. Kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2002, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej v katastri nehnuteľností bol povolený katastrálnym úradom dňa 7.3.2002 pod č. V335/2002 (čl. 180) previedla M.. T. Š. vlastnícke právo k stavbe kaštieľa č. súpis. XXX na parc. č. XXX a sýpky na parc. č. XXX a k pozemkom parc. č. XXX až XXX na žalobcu 1/, s tým, že predmetom prevodu podľa výslovného vyjadrenia v čl. I tejto zmluvy bolo i príslušenstvo predstavované tiež vedľajšími stavbami a vonkajšími úpravami“. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.7.2008, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej v katastri nehnuteľností bol povolený katastrálnym úradom dňa 8.7.2008 pod č. V7830/2008 (čl. 12) previedol žalobca 1/ na žalobkyňu 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k celku k stavbe kaštieľa č. súpis. XXX na parc. č. XXX a k pozemkom parc. č. XXX, XXX a XXX.

14. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v reštitučnom konaní bolo oprávneným osobám vydané okrem stavby kaštieľa aj celé jeho príslušenstvo, vrátane sporného elektrického kábla, a následnými prevodmi kúpnymi zmluvami z 5.11.2001, 8.2.2002 a 8.7.2008, v ktorých je príslušenstvo ako predmet prevodu i výslovne zmienené, sa v konečnom dôsledku stal podielovým spoluvlastníctvom žalobcov. Súd pritom vychádzal aj z toho, že v reštitučnom konaní nebola žiadna vec, tvoriaca príslušenstvo vydávaných nehnuteľností, zvlášť tiež stavby kaštieľa, predmetom pozornosti z hľadiska toho, či má alebo nemá byť vydaná oprávneným osobám. Medzi žalovaným ako povinnou osobou a reštituentmi v tomto zmysle nebol spor ani o stav vydávanej stavby kaštieľa ani o to, že je funkčne spojená zo sporným elektrickým káblom, nakoľko práve cez neho bola do tejto stavby zabezpečovaná dodávka elektrického prúdu. Elektrický kábel slúžiaci na spojenie s elektroprípojkou bol podľa názoru súdu vnímaný (rovnako ako ostatné s vydávanými nehnuteľnosťami funkčne spojené veci) ako súčasť vydávaného areálu kaštieľa; takto boli vydávané nehnuteľnosti ocenené znalcom a z takéhoto stavu v konečnom dôsledku vychádzal aj žalovaný, ktorý si od oprávnených osôb uplatňoval aj náhradu nákladov vynaložených na zriadenie sporného elektrického kábla. Súd na základe toho uzavrel, že nepochybne vôľa oprávnených osôb i rozhodnutie pozemkového úradu o vlastníctve (aj keď z jeho výrokovej časti to výslovne nevyplýva), smerovalo k vydaniu všetkých vecí funkčne spojených či už s vydávanými pozemkami alebo stavbami. Účinky prechodu vlastníckeho práva k elektrickému káblu na reštituentov nastali okamihom právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu o vlastníctve, preto akékoľvek neskoršie dohody medzi oprávnenými osobami a žalovaným, aj keby mali zákonom predpísanú formu a právotvorný obsah, už nemohli mať na právny stav založený týmto rozhodnutím žiaden význam. Na margo argumentácie žalovaného, že sporný elektrický kábel nemohol byť v reštitučnom konaní vydaný, pretože nebol pôvodnému vlastníkovi štátom odňatý, súd uviedol, že posúdenie ne/splnenia podmienok pre vydanie veci podľa zák. č. 229/1991 Zb. v prípade ak o vydaní nedôjde medzi oprávnenou a povinnou osobou k dohode, patrilo do právomoci pozemkového úradu (toho času okresného úradu) a až na základe opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu, súdu. Mimo inštančného postupu súdu neprináleží preskúmavať správnosť rozhodnutia pozemkového úradu o vlastníctve a o otázkach o ktorých tento úrad už právoplatne rozhodol, neprináleží súdu rozhodovať ani ako o predbežných. Riadiac sa týmito úvahami súd posúdil uplatnený nárok žalobcov ako dôvodný a preto určil ich vlastnícke právo k spornému elektrickému káblu v spoluvlastníckych podieloch zodpovedajúcich veľkosti ich spoluvlastníckych podielov k veci hlavnej, teda k stavbe kaštieľa s tým, že v záujme jednoznačného a nezameniteľného vymedzenia elektrického kábla, súd k rozhodnutiu, ako jej neoddeliteľnú súčasť, pripojil správu a situáciu zamerania vypracovanú M.. D. E. dňa 21.1.2015.

15. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným súd rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne úspešnému žalobcovi 1/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady za zaplatený súdny poplatku za žalobu v sume 99,50 €, z náhrady nákladov spojených s vypracovaním správy a situácie zamerania M.. D. E. v celkovej sume 153,12 € a z náhrady odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta v sume 517,75 €. Žalobkyňa 2/ sa práva na náhradu trov konania výslovne zriekla, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

16. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Citoval z judikátov Najvyššieho súdu Českej republiky 31 Cdo 2772/2000, na ktorý poukázal aj v konaní na súde prvej inštancie, ako aj 22 Cdo 4420/2009, R 7/1987, Rc 75/2004 a argumentoval (podobne ako v konaní pred súdom prvej inštancie), že reštitučným rozhodnutím oprávneným osobám, od ktorých žalobcovia nehnuteľnosti odkúpili, boli vydané iba dve stavby a päť pozemkov, nie je v ňom žiadna zmienka, že by ním boli reštituentom vrátené aj iné stavby, ktoré by tvorili súčasť alebo príslušenstvo veci. Poukázal na to, že elektroprípojku vybudoval v 70.tych rokoch minulého storočia, teda až po čase, kedy došlo k odňatiu pozemkov a stavieb ich pôvodným vlastníkom. Z reštitučného rozhodnutia je zrejmé, že oprávneným osobám sa mohlo vrátiť a teda mohli opätovne nadobudnúť vlaastnícke právo iba k tým nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodnému vlastníkovi odňaté. Prípojky neboli pôvodnému vlastníkovi odňaté a preto nemožno vrátiť to, čo nebolo odňaté a následne nevlastník nemôže previesť vlastnícke právo k takejto veci na inú osobu - žalobcovia teda nemohli od reštituentov odkúpiť to, čo títo ani nevlastnili (elektroprípojku). Elektroprípojka neslúži iba kaštieľu súp. č. XXX na parcele č.XXX vo vlastníctve žalobcov, ale aj stavbám vo vlastníctve žalovaného (depozitár súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a oceľový prístrešok súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX). Vyslovil názor, že elektroprípojka je hlavnou vecou, ktorej úlohou bolo zabezpečovať prívod elektrického prúdu pre tri stavby - stavbu kaštieľa, depozitára a oceľového prístrešku, nikdy neslúžila a neslúži na prívod eletrického prúdu len k stavbe kaštieľa, nemôže byť teda jej príslušenstvom, lebo v tomto prípade by bola príslušenstvom aj k stavbe dopozitára a oceľového prístreška, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Poukázal na to, že k finančnému vysporiadaniu medzi žalovaným a oprávnenými osobami nikdy nedošlo a to napriek listu z 21.12.1992, podľa ktorého si žalovaný mal uplatňovať voči oprávneným osobám náhradu za zhodnotenie vydávaných nehnuteľností a to aj čo do nákladov vynaložených na zriadenie elektrickej prípojky a rozvodov.

17. Žalobca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vyjadril svoje presvedčenie, že napadnutý rozsudok je vecne správny a zákonný, nie sú zákonné dôvody na jeho zmenu, ktorú navrhol žalovaný, ani na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vyvodil správny právny záver. Pridržal sa svojej argumentácie, ktorú produkoval na súde prvej inštancie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že dva rôzne právne predpisy - stavebný zákon a elektrizačný zákon definujú elektrickú prípojku rôzne a že v tomto konkrétnom prípade je relevantná definícia stavebného zákona a nie elektrizačného zákona, na ktorý sa odvoláva žalovaný. V zmysle elektrizačného zákona (zákon č. 79/1957 Zb.) je elektrickou prípojkou len cca 2m elektrického kábla a rozvodová skriňa, čo podľa vyjadrenia J. N..H.. zrealizovala na vlastné náklady a J. N..H.. je aj vlastníkom tejto elektrickej prípojky. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že túto prípojku v zmysle tohto zákona realizoval n vlastné náklady a tak je v jeho vlastníctve. Pokiaľ ide o ďalšie námietky v odvolaní, argumentoval, že elektrické prepojenie medzi kaštieľom a depozitárom bolo zriadené len ako dočasné staveniskové vedenie, ktoré malo byť zrušené po ukončení stavby depozitárov žalovaným. Po dostavbe depozitárov mali byť tieto napojené novou elektrickou prípojkou, ktorá aj v súčasnosti je realizovaná na okraji pozemku žalobcov, ale z neznámych dôvodov nedošlo k likvidácii staveniskového vedenia a toto sa aj naďalej využíva pre napojenie depozitárov na prívod elektrického prúdu. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

18. Žalobkyňa 2/ sa stotožnila s vyjadrením žalobcu 1/.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 8.6.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

20. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, preto podmienky prípustnosti odvolania, ako aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

23. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 , ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

24. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016.

25. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

26. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

27. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

28. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je dôvodný.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako žalovaného privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzal už aj v konaní pred súdom prvej inštancie, s týmito sa tento dôsledne vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie sa s nimi riadne vysporiadal spôsobom, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd.

31. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podrobne, dôkladne, vyčerpávajúco a výstižne rozobral skutočnosti, ktoré sú obsahom aj odvolacích námietok žalovaného. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku.

32. Odvolací súd sa preto stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje.

33. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. K tejto otázke sa už opakovane vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo všeobecnosti vo svojich rozhodnutiach uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie.

34. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie).

35. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dôsledne riadil vyššie citovanými zásadami. Vo vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho záujmu správne právne posúdil existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovaným tak, ako to rozviedol vo svojom rozhodnutí a s jeho názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

36. Súd prvej inštancie sa následne správne vysporiadal aj s otázkou, že k elektrickému káblu ako k samostatnej veci je možné určiť vlastnícke právo, že je príslušenstvom veci hlavnej a že tento bol v reštitučnom konaní vydaný spolu so stavbou kaštieľa a následnými kúpnymi zmluvami sa stal podielovým spoluvlastníctvom žalobcov.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny.

38. Pokiaľ ide o o návrh žalovaného, aby odvolací súd pripustil možnosť podať dovolanie proti jeho rozsudku v prípade, ak potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 1 („ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti“) poukazuje na to, že v čase jeho rozhodovania je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý nemá úpravu zodpovedajúcu § 238 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.6.2016, podľa ktorého odvolací súd mohol vysloviť vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 os. 1 CSP, a pretože žalobca 1/ bol v odvolacom konaní úspešný, bol mu priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 . Úspešnej žalobkyni 2/ nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.