Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/94/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E. – D., zastúpený Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o. F. X, XXX XX E., IČO: 52 280 799 proti žalovanému: Východoslovenské múzeum v Košiciach, so sídlom Námestie Maratónu mieru 2, 040 01 Košice, IČO: 31 297 803, zastúpený JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom, Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO: 42 242 665, o zaplatenie 1.820 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.820 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.820 EUR od 18.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou došlou súdu dňa 10.9.2018 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.820 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.820 EUR od 18.10.2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2022 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v tom čase na LV č. XXX pre k.ú. D. – kaštieľ so súpisným č. 139 na parcele č. 354 o výmere 996 m2, druh: zastavané plochy, budovu skladu – sýpka bez súpisného čísla na parcele č. 353 o výmere 386 m2, druh: zastavané plochy spolu s ich príslušenstvom , ktoré bolo tvorené vedľajšími stavbami, oplotením, studňami, vonkajšími úpravami a trvalými porastmi a tiež pozemky evidované ako parc. č. 353 o výmere 386 m2, druh: zastavané plochy, č. 354 o výmere 996 m2, druh: zastavané plochy, č. 355 o výmere 7340 m2, druh: zastavané plochy a č. 356 o výmere 604 m2, druh: záhrady. Kúpnou zmluvou zo dňa 6.6.2002 nadobudol tiež vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v tom čase na LV č. XXX pre katastrálne územie D. - časť parc. č. 358/4 o výmere 774 m2, druh: záhrady a časť parc. č. 358/2 o výmere 1456 m2, druh: záhrady. Dodal, že v minulosti bol užívateľom týchto nehnuteľnosti žalovaný a po uzavretí kúpnych zmlúv mu žalovaný protokolárne odovzdal tieto nehnuteľnosti, avšak okrem prípojky elektriny a prípojky vody tvrdiac, že tieto neboli predmetom ani jednej z uvedených kúpnych zmlúv a že ich vlastníkom je aj naďalej žalovaný. Poukázal na súdny spor vedený na bývalom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 7.12.2015, že predmetná elektroprípojka je v spoluvlastníctve žalobcu a A. G. H.. Tento rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ktorým bol rozsudok prvej inštancie potvrdený, potvrdil spoluvlastníctvo k prípojke elektrickej energie. Uviedol, že z nerešpektovania jeho vlastníckeho práva k prípojke vody a prípojke elektrickej energie dlhodobo, t. j. od roku 2002 medzi stranami sporu pretrvávajú ich vzájomné nároky. Tvrdil, že má zato, že žalovaný užívaním týchto prípojok sa bezdôvodne obohatil, a to bez právneho dôvodu, pretože tieto prípojky žalovaný užíval, za ich užívanie neplatil, pričom ich vlastníkom nebol. Titulom bezdôvodného

obohatenia sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy odôvodňujúc jej výšku z obvyklej ceny prenájmu obdobného predmetu nájmu v danej lokalite a čase a výšku bezdôvodného obohatenia určil odhadom vychádzajúc aj zo všeobecnej hodnoty po amortizácii. V súvislosti s bezdôvodným užívaním vodovodnej prípojky odhadol obvyklý ročný nájom na sumu 350 EUR a v súvislosti s elektrickou prípojkou na sumu 560 EUR, t. j. spolu 910 EUR a keďže bezdôvodné obohatenie si uplatnil 2 roky spätne od podania žaloby, celkom bezdôvodné obohatenie vyčíslil na sumu 1.820 EUR pri bezdôvodnom užívaní vodovodnej prípojky v sume 700 EUR a pri užívaní elektrickej prípojky 1.120 EUR. Poukázal tiež na skutočnosť, že listom zo dňa 13.9.2017 vyzval žalovaného na uspokojenie tohto nároku, žalovaný listom zo dňa 11.10.2017 neuznal jeho nárok.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom podania odporu voči platobnému rozkazu vydaného tunajšiemu súdu dňa 3.10.2018 sp. zn. -51 dôvodiac, že nárok ohľadom vodovodnej prípojky a jej vlastníctva rozsudkom, na ktorý poukazuje žalobca sp. zn. , sa nevyriešilo vlastníctvo. Takže žalobca nemá žiaden právne významný nadobudnutý titul, či určovacie súdne rozhodnutie. Namietol výšku bezdôvodného obohatenia a tvrdil, že žalobca svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia hodnoverne nepreukázal.

4. Žalobca elektronickým podaním došlým súdu dňa 27.12.2018 k výške bezdôvodného obohatenia uviedol, že vychádzal z odhadovaných cien nákladov na obstaranie vodovodnej prípojky a prípojky elektriny a predložil položkovitú cenovú kalkuláciu vodovodnej prípojky so zadaním presnej špecifikácii podľa zrealizovaného technického stavu vodovodnej prípojky a rovnako tak aj položkovitú cenovú kalkuláciu prípojky elektriny. Dôvodil, že z týchto rozpočtov je zrejmé, že hodnota vodovodnej prípojky je 22.172,78 EUR a hodnota elektrickej prípojky je 14.656,67 EUR, pričom výpočet bezdôvodného obohatenia realizoval v súlade so všeobecne zaužívaným postupom pre výpočet ekonomického nájomného.

5. Žalovaný reagujúc na vyššie uvedené podanie žalobcu v písomnom podaní zo dňa 22.1.2019 uviedol, že ani z tohto vyjadrenia sa nedozvedel, ako žalobca dospel k výške obvyklého ročného nájmu u oboch prípojok, pričom dôkazy predložené žalobcom osvedčujú iba výšku rozpočtu oboch prípojok, nie však spôsob ich výpočtu, ku ktorému žalobca dospel pri sumách obvyklého ročného nájmu t. j. 350, resp. 560 EUR. Dôvodil, že z výpočtu ekonomického nájomného, nie je možné tieto sumy zistiť, keďže v kolónkach sú uvedené nulové eurové hodnoty.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a na preukázané považuje nasledovné skutočnosti: je nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovaných t.č. na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., obec E. –D., okres Košice II – parcely č. 353 o výmere 386 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a na nej stojaceho skladu bez súpisného čísla v spoluvlastníckom podiele 1/1; titul nadobudnutia: kúpna zmluva V - 335/2002 zo dňa 7.3.2002 v.z. 55/02, kúpna zmluva V - 2266/2002 zo dňa 30.12.2002 v.z. 347/02 a nehnuteľnosti evidovaných t.č. na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., obec E. – D., I. E. A. – parciel č. 354 o výmere 996 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 355 o výmere 9540 m2, druh: zastavaná plocha nádvorie, č. 356 o výmere 604 m2, druh: záhrada, stavby - kaštieľ súpisného čísla 139, postaveného na parcele č. 354 v spoluvlastníckom podiele 1/1 ( 9/10 + 1/10) ; titul nadobudnutia: rozhodnutie č. MK 3443/2004 - 400, Z - 459/2004 – II zo dňa 5.5.2004 v.z.173/04, kúpna zmluva V 335/2002 zo dňa 7.3.2002 v.z. 55/02, kúpna zmluva V 2266/2002 zo dňa 30.12.2022 v.z. 347/02, rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-323/2023 z 10.02.2023 - 145/2023. Je nesporné, že v zmysle právoplatného rozsudku bývalého Okresného Košice II sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 14. 6. 2017 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.5.2020 bolo určené, že okrem iného aj žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 9/10 elektroprípojky - káblového vedenia 2x AYKY3x 240 1 x 120 prechádzajúcej cez pozemky parcelného čísla 358/67, 358/143 a 358/68 evidované v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., parcelné číslo 358/109 a 358/133 evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre katastrálne územie D. a parcelné č. 354, 355 a 356 evidované v katastri nehnuteľností na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D.. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 18.11.2022 bolo určené, že okrem iného aj žalobca je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/10 vodovodnej prípojky, ktorá prechádza cez pozemok evidovaný ako parcely č. 354, 355, 356 na LV č. XXXX a na parcele č. 353 evidovaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., obec E. - D., I. E. A.. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2022. Medzi stranami sporu

nebolo sporné, že vodovodnú prípojku a prípojku elektrickej energie užíval žalovaný, a to aj v čase 2 roky spätne pred podaním žaloby žalobcom o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez právneho dôvodu. Je nesporné, že zo strany žalobcu bol žalovaný vyzvaný na mimosúdne vysporiadanie okrem iného aj nároku uplatňovaného žalobou, žalovaný reagoval listom zo dňa 11.10.2017 a nepristúpil na mimosúdnu dohodu.

7. Medzi stranami sporu nebol sporný základ nároku a z právneho hľadiska súd uzatvoril, že žalobca sa domáha svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď užíval bez právneho dôvodu vodovodnú prípojku a prípojku elektrickej energie, ku ktorej vlastnícke právo nepochybne svedčí žalobcovi.

8. Podľa ust. , kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9. Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa ust. veta prvá , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

11. Podľa ust. veta prvá , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

12. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho sa získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ).

13. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa a nasledujúcich je, že jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu (že došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája so súčasným vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať predmet obohatenie a zároveň ten, na úkor koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil.

14. V prejednávanej veci ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktoré je založené na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. Typickým príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu, a bez toho, aby sa teda jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

15. Žalobca ako dôkaz na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia predložil znalecký posudok č. 6/2022 vypracovaný znalkyňou A. G. G., G. J. XX, K. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za prenájom elektrickej prípojky vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území D. v období od 10.9.20156 do 27.9.2017 a za prenájom vodovodnej prípojky vo vlastníctve žalobcu od 10.9.2016 do 10.9.2018 vo vyhodnotení za jednotlivé roky.

16. Z tohto znaleckého posudku súd zistil, že vodovodná prípojka má dĺžku 130,5 m, je z liatinových rúr DN 160mm a v rámci stanovenia východiskovej hodnoty bolo použité materiálové vybavenie z PVC priemeru DN do 80mm, pričom táto dimenzia by mala postačovať aj pre kaštieľ aj pre Východoslovenské múzeum. Úlohou znalkyne bolo stanoviť neoprávnené obohatenie na základe obstarávacích nákladov v roku 2016 až 2018. Znalkyňa stanovila východiskovú hodnotu pre toto obdobie, ktorá zodpovedá nákladom na realizáciu k hodnotenému obdobiu. K vodovodnej prípojke stanovila východiskovú hodnotu 15.223,50 EUR, ktorá hodnota bola totožná aj s hodnotou technickou. V prípade elektrickej NN prípojke znalkyňa uviedla, že jej dĺžka na pozemku vo vlastníctve žalobcu je 150,6m, je technicky zrealizovaná z káblov 3 x 240 + 120 a pre stanovenie nákladov na obstaranie bolo použité ohodnotenie pre NN rozvod káblom 3 × 185-240mm2. Tak ako aj v prípade vodovodnej prípojky, stanovila východiskovú hodnotu pre obdobie rokov 2016 a 2017, ktorá zodpovedá nákladom na realizáciu k hodnotenému obdobiu v sume 14.385,19 EUR, ktorá hodnota je totožná aj s hodnotou technickou. Spolu východisková a technická hodnota prípojok bola stanovená na hodnotu 29.608,69 EUR. K stanoveniu všeobecnej hodnoty bola popísaná analýza polohy nehnuteľnosti tak, že pozemok sa nachádza v centre obce Košice

- Šaca v jeho katastrálnom území D., v lokalite, ktorá je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou kaštieľa v Šaci, nachádza sa na konci ulice Kvetnej na jej západnom okraji, ktorá je centrom lokality. V blízkosti kaštieľa na Šemšianskej a Kaštielnej ulici, ale aj za kaštieľom sú rodinné domy, ktoré sú existujúce, ale aj novovznikajúce. Zhodnotila, že lokalita je zaujímavou na bývanie z dôvodu blízkosti mesta Košice a jeho dopravného spojenia s ním, pričom od centra Šace je kaštieľ vzdialený 300 m, do centra Košíc je to 15 km, čo predstavuje asi 20 minút pri presune vlastným autom. Mestská časť Košice - Šaca je juhozápadne od Košíc s počtom obyvateľov asi 6000 a disponuje základným občianskym vybavením aj vyšším občianskym vybavením ako napr. 1. súkromná nemocnica v Šaci, obchodmi a službami. Spojenie s mestom je mestskou hromadnou dopravou a v meste krajského významu vzdialenom 15 km majú zastúpenie banky, nemocnice, divadlá a obchodné nákupné centrá a úrady krajského významu. Pozemok, na ktorom sa nachádza kaštieľ v Šaci je celý v ochrannom pásme nehnuteľnej kultúrnej pamiatky kaštieľa, na liste vlastníctva nie je uvedená žiadna ťarcha, ktorá by predstavovala obmedzenie vo využívaní nehnuteľností. Pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za využívanie inžinierskych sietí znalkyňa vychádzala z úvahy, že investor očakáva návratnosť investície spravidla do 15 rokov. Investícia môže byť realizovaná kúpou alebo výstavbou. Dôvodila, že keďže nedochádza často k vzniku prenájmu tohto druhu nehnuteľnosti, nie sú k dispozícii informácie o prenájme, pre stanovenie prenájmu porovnávaním, preto stanovila východiskovú hodnotu, resp. náklady potrebné na realizáciu vodovodnej prípojky a elektrickej prípojky v zmysle oceňovacích nástrojov, ktoré sa používajú pri ohodnocovaní nehnuteľnosti. Dôvodila, že v prípade vodovodnej prípojky a elektrickej prípojky NN sa jedná o siete výlučne na pozemku žalobcu a parametre týchto prípojok sú nastavené na základe predpokladaných parametrov pre pokrytie potreby obidvoch objektov. Znalkyňa pri vodovodnej prípojke náklady na obstaranie náklad v CÚ v roku 2016 stanovila na sumu 15.223,50 EUR bez DPH, v roku 2017 na sumu 15.256,38 EUR bez DPH a v roku 2018 na sumu 15.808,77 EUR bez DPH. V prípade elektrickej prípojky náklady na obstaranie náklad v CÚ v roku 2016 stanovila na sumu 14.385,19 EUR bez DPH, v roku 2017 na sumu 14.416,26 EUR bez DPH. Keďže jej úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu za využívanie týchto prípojok pri návratnosti investícii 15 rokov, pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za využitie inžinierskych sieti v prípade vodovodnej prípojky určila nájom v roku 2017 na sumu 1.220,51 EUR pri počte dní 365 pri nájme za 1 deň vo výške 3,344 EUR, v roku 2018 na sumu 876,65 EUR pri počte dní 253 pri nájme za 1 deň vo výške 3,465 EUR, v prípade elektrickej prípojky určila nájom v roku 2017 na sumu 853,20 EUR pri počte dní 270 pri nájme za 1 deň vo výške 3,160 EUR.

17. K znaleckému posudku zaujal stanovisko žalovaný písomným podaním zo dňa 18.7.2023, v ktorom uviedol, že práve na základe tohto znaleckého posudku žalobca kvantifikoval svoj nárok na sumu 3.680 EUR a z obsahu mohol žalovaný po prvýkrát objektívne dospieť k záveru, čoho presne sa žalobca domáha a dokonca za aké konkrétne obdobia. Voči znaleckému posudku mal výhrady a dôvodil, že tento pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu nezohľadnil skutočnosť, že obe prípojky boli v tom čase využívané aj žalobcom, keďže tieto vedú aj k objektu kaštieľa súpisného č. 139 postaveného na parc. č. 354. Akcentoval, že obe prípojky boli vybudované ešte v 70 – tych rokoch minulého storočia žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom. Mal za to, že predmetný znalecký posudok je nepoužiteľný v tomto spore, pretože nie je možné pre účely výpočtu hodnoty bezdôvodného obohatenia vychádzať z obstarávacích nákladov v roku 2016-2018 a znalkyňa tak zároveň vychádza z nesprávneho technického stavu a technickej hodnoty prípojok, pretože predmetné prípojky neboli dané do užívania v roku 2016 a súčasne ani technická hodnota prípojok nie je a nemôže byť 100 %. Tiež poukázal na skutočnosť, že do doby

určenia vlastníckeho práva k prípojkám, práve žalovaný ako odberateľ médií (vody a elektrickej energie) realizoval a zabezpečoval údržbu a opravy týchto prípojok, pričom žalobca tieto prípojky tým, že ich užíval, na týchto nákladoch sa nepodieľal. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca sa pôvodne domáha zaplatenia 1.820 EUR, pričom v podaní zo dňa 31.3.2023 žalobca, poukazujúc na znalecký posudok, zvýšil žalovanú sumu na sumu 3.680 EUR, ide o kvantitatívnu zmenu žaloby a keďže žalobca si voči žalovanému uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia titulom náhrady za prenájom elektrickej prípojky za obdobie od 10.9.2016 do 27.9.2017 a za prenájom vodovodnej prípojky od 10.9.2016 do 10.9.2018, uplatňuje si rozšírenie žaloby, t. j. jej zmenu navýšením žalovanej sumy a to po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a žalovaný vzniesol námietku premlčania na finančné nároky nad sumu 1.820 EUR.

18. Keďže zo strany žalovaného základ nároku spochybnený nebol, v rámci procesnej obrany žalovaný namietol nepreukázanie výšky bezdôvodného obohatenia žalobcom.

19. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto spore vyriešiť, je, či žalobca hodnoverne preukázal výšku bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie v prípade užívania prípojok žalovaným bez právneho dôvodu poukazujúc na predložený znalecký posudok žalobcom ako dôkaz.

20. Podľa ust. , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatná rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa ust. , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

22. Podľa ust. , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Popretie skutkových tvrdení možno vnímať ako protipól uvádzania skutkových tvrdení. Popretím skutkových tvrdení tá ktorá strana sporu vyvracia (popiera) skutkové tvrdenia uvedené druhou stranou sporu. V civilnom procese má popretie skutkových tvrdení mimoriadny význam. Ten spočíva v tom, že popreté skutkové tvrdenia sa považujú v konaní za sporné a je potrebné o nich ďalej vykonať dokazovanie.

24. Avšak len také popretie skutkových tvrdení protistrany vyvolá zamýšľané procesné účinky (teda, že skutkové tvrdenia protistrany sa budú považovať za sporné), ktoré sa považuje za procesne účinné popretie skutkových tvrdení. Na to, aby sa uvažovalo o popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné, tzn. také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky, je potrebné, aby popierajúca strana výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda nestačí len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou. Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po splnení týchto podmienok možno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Teda z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné a teda nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach alebo iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí.

25. Fundamentálny princíp spravodlivosti určuje, že každý má dostať to, čo mu patrí, pričom každému patrí rovnako, ako patrí iným za rovnakých okolnosti.

26. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.820 EUR s príslušenstvom, keďže súdom nebola pripustená zmena žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 31.3.2023, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.680 EUR s príslušenstvom.

27. Žalobca uviedol, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, teda jeho nárok na uhradenie peňažnej sumy, ktorú by inak žalovaný musel zaplatiť v danom čase a v danom mieste, keby si predmetné prípojky riadne zmluvne prenajal, resp. na vlastné náklady vybudoval. Teda predmetom tohto konania nie je to kto, kedy a za akých okolností predmetné prípojky vybudoval, kto akú sumu vyplatil za ich vybudovanie. To, že predmetné prípojky boli užívané aj samotným žalobcom je pre predmet sporu bez právneho významu, pretože žalovaný užívaním prípojok bez právneho titulu sa obohatil o sumu, ktorú by inak zaplatil, kedy si prípojky prenajal za štandardných podmienok, resp. by si takúto prípojku v relevantnom období sám vybudoval.

28. Žalovaný dôvodil, že nespochybňuje základ nároku, avšak mal za to, že nárok žalobcu, čo do vydania bezdôvodného obohatenia preukázal oneskorene, predložením znaleckého posudku po vyše štyroch rokov od podania žaloby.

29. K uvedenému je potrebné uviesť, že konanie v spore bolo právoplatne prerušené a k pokračovaniu v konaní došlo až v zmysle vydania uznesenia zo dňa 3.5.2023 k sp. zn. .

30. Súd poznamenáva, že v prípade užívania cudzej veci bez akéhokoľvek titulu, obohatenie užívateľa spočíva práve v tom, že užíval cudziu vec. Užívateľ, prirodzene, nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť, preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy; dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného. Výška plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko, čo sám získal. Ide o prospech, o ktorý obohatený na úkor vlastníka veci buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

31. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že žalovaný užíval prípojky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, a preto mu vznikol prospech, spočívajúci v tom, že jeho majetkový stav sa nezmenšil, lebo žiadnu úhradu zodpovedajúcu faktickému užívaniu prípojok ich vlastníkovi – žalobcovi neposkytoval.

32. Žalobca k námietkam žalovaného vo vzťahu k znaleckému posudku tvrdil, že znalkyňa pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzala z ceny prípojok, ktoré by musel žalovaný vynaložiť kúpou, resp. zhotovením a nazvala to pojmom technická hodnota prípojok.

33. Žalovaný uviedol, že keďže žalovaná suma je nižšia ako stanovená znaleckým posudkom, táto zohľadňuje aj jeho námietku, že prípojky boli užívané obidvoma stranami.

34. Možno uzavrieť, že žalovaný týmto vyjadrením relevantne nespochybnil výšku bezdôvodného obohatenia, v spore nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie inej výšky bezdôvodného obohatenia, a tiež možno uzavrieť, že námietky žalovaného - skutkové tvrdenia vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorými napadá jeho správnosť, nepodoprel takými dôkazmi, ktorými by hodnoverne vyvrátil výšku bezdôvodného obohatenia uplatňovanú žalobcom.

35. Súd pri hodnotení dôkazov považoval znalecký posudok č. 6/2022 za hodnoverný, ktorý nevykazuje žiadne vady a je použiteľný aj pre toto konanie a ktorým žalobca preukázal výšku bezdôvodného obohatenia.

36. Je potrebné uviesť, že keďže súd nepripustil zmenu žaloby nad sumu 1.820 EUR, výška bezdôvodného obohatenia je v nižšej výške, ako je stanovená predmetným znaleckým posudkom.

37. Medzi stranami sporu nebolo sporné obdobie bezdôvodného užívania prípojok žalovaným, a to v prípade vodovodnej prípojky od 10.9.2016 do 10.9.2018 a v prípade elektrickej prípojky od 10.9.2016 do 27.9.2017.

38. Na základe zhodnoteného vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno a bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný užívaním týchto prípojok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Je preto povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré činí sumu 1.820 EUR.

39. Podľa , , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

40. Podľa ust. , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

41. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

42. Podľa ust. veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

43. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Žalobca sa okrem vydania bezdôvodného obohatenia uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva

- úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 18.10.2017 s poukazom na to, že žalovaný bol listom zo dňa 13.9.2017 zo strany žalobcu vyzvaný na usporiadanie vzájomných nárokov aj ohľadom bezdôvodného užívania prípojok. Žalovaný na túto výzvu reagoval listom zo dňa 11.10.2017, v ktorom neuznal vlastníctvo žalobcu k prípojkám. Tento list bol žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 18.10.2017. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Súd dospel k záveru, že žalobca má, okrem zaplatenia istiny, resp. vydania bezdôvodného obohatenia, nárok aj na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania, ktorých výška požadovaná žalobcom je v súlade s nariadením vlády č. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa najneskôr dňom 18.10.2017 dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. .

46. Súd tak vyhovel žalobe aj v tejto časti a zaviazal žalovaného okrem vydania bezdôvodného obohatenia aj k zaplateniu príslušenstva, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

47. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a v spore v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ().