Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-12C/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Hrebíčkovou, v spore žalobcov: X/ R.. Ľ. K., Z. Š. X, N., I.. XX.X.XXXX, zastúpený JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom Mäsiarska 3, Košice, X/ R.. W.L. Z., Z. O. X, B., I.. XX.X.XXXX, proti žalovanému: Východoslovenské múzeum v Košiciach, so sídlom Hviezdoslavova 3, Košice, IČO: 31 297 803, zastúpený JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom, so sídlom Štefánikova 40, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva k vodovodnej a kanalizačnej prípojke

rozhodol:

I. U r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi vodovodnej prípojky, ktorá prechádza cez pozemok evidovaný ako B.. Č.. XXX, XXX, XXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXX F. I. B.. Č.. XXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, pre kat. územie Š., T. N.-Š., okres N. R., tak ako je vymedzená v Geodetickom protokole č. S.-XXX/XXXX, zo dňa 6.12.2019 v spojení s Porealizačným zameraním splaškovej kanalizáciea pitnej vody zo dňa 6.12.2019, vypracovanými Euro-Geo - CADaster s.r.o., Czambelova 2, Košice, tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to žalobca 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/10 k celku a žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku.

II. U r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi kanalizačnej prípojky, ktorá prechádza cez pozemok evidovaný ako par. č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXX F. I. B.. Č.. XXX ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, pre kat. územie Š., T. N.-Š., T. N. R., tak ako je vymedzená v Geodetickom protokole č.S.-XXX/XXXX zo dňa 06.12.2019 v spojení s Porealizačným zameraním splaškovej kanalizácie a pitnej vody zo dňa 06.12.2019, vypracovanými Euro-Geo - CADaster s.r.o., Czambelova č.2, Košice, tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to žalobca 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/10 k celku a žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku.

III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou došlou súdu dňa 22.1.2020 domáhali určenia vlastníckeho práva (v spoluvlastníckych podieloch) k „vodovodnej a kanalizačnej prípojke“, prechádzajúcej cez pozemky parc. č. XXX, XXX, XXX, evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX F. H. B. I. B.. Č.. XXX, S. I. Y. Č.. XXXX pre kat. územie Š., T. N. - Š., vymedzených v Geodetickom protokole č.S.-XXX/XXXX zo dňa 06.12.2019 v spojení s Porealizačným zameraním splaškovej kanalizácie a pitnej vody zo dňa 06.12.2019, vypracovanými Euro-Geo - CADaster s.r.o., Czambelova č.2, Košice, a to žalobca 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/10 k celku a žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku.

2. Žalobu v podstatnom odôvodnili tým, že ako vlastníci stavby kaštieľa sa nemôžu prihlásiť k odberu vody na tomto odbernom mieste, pretože VVS,a.s. ich žiadosť odmietla, a to opakovane s odôvodnením, že na danú prípojku môže byť napojený iba jeden odberateľ, pretože meranie musí byť na začiatku prípojky. Odberné miesto žalovaného môžu zrušiť len na jeho žiadosť alebo na základe rozhodnutia súdu, v prospech toho, kto preukáže vlastnícke právo k tejto vodovodnej prípojke resp. kanalizačnej prípojke. Preto sa žalobca 1/ so žalovaným v roku 2002 dohodol na dočasnom - provizórnom riešení t.j. že si objedná dodávku médií t.j. ELI a pitnej vody u žalovaného ako podružný odberateľ a žalovaný bude žalobcovi 1/ preúčtovávať pomernú spotrebu za ceny od VSE a VVS. Provizórne obdobie malo trvať do doby, kým si žalovaný vybuduje vlastné prípojky alebo dôjde k inému definitívnemu riešeniu, nie dlhšie ako do konca roka. Žalobcovia poukázali na ten fakt, že kanalizačná prípojka je zaústená do žumpy žalobcu, ktorá sa nachádza na jeho parcele. Iné definitívne riešenie odberov elektrickej energie a vody sa medzi žalobcom 1/ a žalovaným neuskutočnilo pre množstvo vždy nových a nových prekážok iba a výlučne na strane žalovaného. Prípojka vody je v havarijnom stave, jej dĺžka je pomerne veľká, po trase je množstvo miest na možný lokálny odber vody (odbočky šachty hydranty). Celá trasa vodovodnej prípojky nie je verejne prístupná, preto ju nikto do správy neprevezme. Pre spornú vodovodnú prípojku však platí, že okrem cca 3m po najbližší odber sa nenachádza na pozemku žalovaného, ale naopak na pozemku vo vlastníctve žalobcu 1/ resp. na pozemku parc. č. XXX/XXX vo vlastníctve R.. Š.M.. Pre kanalizačnú prípojku platí to isté s tým rozdielom, že kanalizačná prípojka sa nachádza na pozemkoch žalobcov s výnimkou 30m na parcele XXX/XXX O. vlastníctve R.. Š.M.. Následne prechádzajú obe prípojky k žalovanému cez 4m pás 358/68 čo je cesta a chodník vo vlastníctve Mestskej časti Šaca. A práve v tomto páse sa nachádza novo vybudovaná verejná vodovodná a kanalizačná sieť, do ktorej sa žalovaný môže bez problémov a s minimálnymi nákladmi napojiť, pretože jeho časť prípojky je vzdialená od verejných sieti max 10m. Tento stav, ako žalobcovia uviedli, boli nútení provizórne riešiť podružným odberom elektrickej energie od žalovaného, pri meraní ktorého a vyúčtovaní dochádza medzi sporovými stranami k nezhodám, vyúsťujúcim i do súdnych konaní. Potrebou odstránenia tohto stavu právnej neistoty a jeho faktickým dôsledkom, odôvodnili navrhovatelia naliehavosť svojho právneho záujmu na požadovanom určení. Navrhovatelia odvíjali vlastnícke právo k spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojke u od rovnakého nadobúdacieho dôvodu, akým nadobudli vlastnícke právo k stavbe kaštieľa s priľahlými pozemkami. Poukázali na to, že vlastnícke právo elektroprípojky už bolo vyriešené v súdnom konaní a to rozsudkom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. , zo dňa 07.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2017, a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 14.6.2017, právoplatným dňa 14.8.2017.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uplatnený nárok žalobcov neuznal a bránil sa proti nemu v podstatnom dvomi základnými skutočnosťami. Jednak tvrdil, že vlastníkom spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojky, majúcich odlišný právny režim ako pozemok, cez ktoré sú vedené, je on, keďže ich ešte v roku 1979 na svoje náklady zriadil a jednak popieral, aby vodovodné a kanalizačné prípojky spolu s nehnuteľnosťami boli po roku 1989 vrátené pôvodným vlastníkom v rámci reštitúcie podľa zákona o pôde a aby tak mohli byť s nehnuteľnosťami i ďalej prevádzané. Vo svojej argumentácii v uvedenom smere poukazoval žalovaný predovšetkým na obsah rozhodnutia o vlastníctve pozemkového úradu, z ktorého podľa jeho názoru (ani z výrokovej časti a ani z jeho odôvodnenia) nevyplýva, aby predmetom vydania boli tiež vodovodná a kanalizačná prípojka. Žalovaný argumentoval tiež i tým, že vlastnícke právo k spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojke, nebolo pôvodnému vlastníkovi W.. Y. I. postupom podľa o novej pozemkovej reforme odňaté, a preto nevyhnutne nemohlo dôjsť k ich reštitúcii podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. O vlastníckom práve žalovaného k vodovodnej a kanalizačnej prípojke, svedčili podľa jeho tvrdenia i závery Mesta Košice ako stavebného úradu v jeho rozhodnutí MK-08/224460-1/V/Sp zo dňa 9.9.2008, ktorým uložil žalovanému vykonať údržbu tiež vodovodnej a kanalizačnej prípojky po zistení, že tieto neboli vrátené v reštitučnom konaní oprávneným osobám a že ťarcha povinnosti udržiavať ju, teda spočíva na žalovanom ako jej vlastníkovi.

4. Žalobcovia v konfrontácii s takouto obranou žalovaného, v konaní nijak nerozporovali skutočnosť, že spornú vodovodnú a kanalizačnú prípojku na svoje náklady zriadil v čase, kedy vlastníkom celého areálu kaštieľa bol Československý štát, žalovaný ako vtedajší správca štátneho majetku; nesúhlasili však s tvrdením žalovaného, že nebol vydaný spolu s nehnuteľnosťami v konaní o reštitúcii vlastníctva k nim. Vo svojej argumentácii v tomto smere poukazovali predovšetkým na znalecký posudok č. 29/92 Ing. Igora Podhájeckého, znalca z odboru Stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností zo dňa 29.10.1992, ktorým došlo pre účely reštitučného konania k oceneniu vydávaných nehnuteľností, včítane

spornej vodovodnej prípojky a kanalizácie, identifikovanej v posudku. Žalobcovia nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného, že k odňatiu vlastníctva štátom pôvodnému vlastníkovi nedošlo aj vo vzťahu k vodovodnej a kanalizačnej prípojke. Žalobcovia ďalej uviedli, že ani jeden z dôkazov predložených žalovaným nemá dôkaznú hodnotu k tým žalovaným tvrdeným skutočnostiam, ku ktorým ich žalovaný priraďuje. Zisťovací protokol o vykonaných investičných prácach a dodávkach- Hutné stavby, n.p. Košice neobsahuje dátum jeho spísania, napokon nie je dôkazom, ktorý by preukazoval vlastnícke právo žalovaného k sporným prípojkám. Rovnako tak listina- rozpis nákladov rekonštrukcie areálu kaštieľa v dobe 1970-1988 nepreukazuje vlastnícke právo žalovaného k sporným prípojkám a toto nevyplýva ani z Rozhodnutia Mesta Košice č. MK-08/224460-1/V/Sp zo dňa 9.9.2008. Podľa žalobcov Mesto Košice nie je tým subjektom, ktorý potvrdzuje alebo osvedčuje akékoľvek sporné skutočnosti, teda nie je autoritou, ktorá by mala v kompetencii a mohla by relevantným spôsobom pre všetky dotknuté subjekty potvrdiť existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K rozhodnutiu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR, Pozemkového úradu Košice- mesto č. 66/92 zo dňa 6.8.1992 žalobcovia podotkli, že žalovaný nikde vo svojom vyjadrení neuvádza, ktorá časť tejto listiny by mala preukazovať tvrdenie žalovaného, že prípojky sú toho času vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja. Pričom žiadna časť predmetného rozhodnutia nepotvrdzuje vlastnícke právo žalovaného, resp. kohokoľvek iného ako žalobcov.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili žalobkyňa 2/, ktorú súd predvolal cestou jej právneho zástupcu a žalovaný, preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa .

6. Žalobca 2/ na pojednávaní vypovedal, že Pozemkový úrad rozhodol, čo sa bude v rámci reštitúcie vydávať a stanovil znalca, ktorý ocenil, čo sa bude prevádzať a týka sa to aj príslušenstva teda kanalizačnej a vodovodnej prípojky. Znalec ocenil toto príslušenstvo v znaleckom posudku, je nepochybné, že toto príslušenstvo kaštieľa, ktorý pozemkový úrad vo svojom rozhodnutí rozhodol, ktoré parcely sú zastavané a tieto sa ani nevydali reštituentovi a oprávnené osoby boli len finančne vysporiadané. Táto časť tak zostala vo vlastníctve žalovaného, teda aj príslušná vodovodná a kanalizačná prípojka, ktoré k nim patrili. V poučení rozhodnutia pozemkového úradu bolo uvedené, že ak s ním povinná osoba nesúhlasí, môže sa obrátiť na príslušný súd, čo však žalovaný neurobil. Žalovaný až po intervenciách žalobcu 1/ súhlasil s prevodom odberného miesta na žalobcu 1/, dovtedy mu refaktúroval spotrebu vodu až do 200 %. Poukázal na to, že toho času už má žalovaný samostatnú vodovodnú prípojku aj kanalizáciu.

7. Žalovaný na pojednávaní poukázal na ust. , že vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a z prech. ustanovenia citovaného zákona vyplýva, podľa vlastníctvo k vodovodným alebo kanalizačným prípojkám zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované. Poukázal aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 28.11.2018, ohľadne posudzovania vlastníckych práv ku kanalizačným a vodovodným prípojkám. Z opatrnosti namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov (okrem tých ktoré boli doručené strane a táto nespochybnila listinu ani jej obsah - ), ako aj výsluchom žalobcu 1/ a zistil tento skutkový stav:

9. Z výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -KNC, paprc č. XXX, XXX, XXX, ako aj stavby-kaštieľa so súp.č. XXX, na parc. č. XXX, evidovaných pre kat. územie Š., T. N.-Š., okres N. R. a to žalobca o veľkosti podielu 9/10 a žalobkyňa 2/ o veľkosti podielu 1/10.

10. Z výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti KN „C“ parc. č. XXX ako aj skladu na parc. č. XXX.

11. Z geodetického protokolu č. zo dňa 6.12.2019 v spojení s porealizačným zameraním splaškovej kanalizácie a pitnej vody zo dňa 6.12.2019, vypracovanými Euro-Ge-CADaster s.r.o., Czambelova 2, Košice súd zistil, že vodovodná prípojka prechádza cez pozemok evidovaný ako prac. č. XXX, XXX, XXX (v podielovom spoluvlastníctve žalobcov), ktoré sú evidované na LV č. XXXX, a cez pozemok na parc. č. XXX (vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/) evidovanej na LV č. XXXX, v kat. území

Š.. Rovnakým spôsobom je vedená aj kanalizačná prípojka. Pričom k uvedeným prípojkám je sporné vlastnícke právo medzi žalobcami a žalovaným.

12. V konaní, ešte pred hmotnoprávnym posúdením veci, sa súd musel najskôr vysporiadať s dvomi kľúčovými otázkami: 1/ s teoreticko-právnou otázkou povahy vodovodnej a kanalizačnej prípojky ako objektu práva, preto, že určiť vlastníctvo možno len samostatnej veci v právnom slova zmysle a 2/ s procesnou otázkou prítomnosti právneho záujmu na určení u navrhovateľov, pretože určiť právo možno len v prípade ak je na tom daný naliehavý právny záujem (, veta pred bodkočiarkou ).

13. Podľa ust. , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.(2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

14. Podľa ust. , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. (2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

15. Podľa ust. , súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. (2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

16. Podľa ust. , príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17. Podľa ust. až ods. 8 v znení neskorších zmien a doplnkov, kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po kanalizačnej prípojky (ďalej len "") do verejnej kanalizácie; je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 2) je odbočenie z potrubia verejnej kanalizácie, ktoré, ak sa realizuje na verejnom priestranstve,2a) tvorí odbočovací kus osadený na potrubí verejnej kanalizácie a potrubie ukončené spravidla revíznou šachtou. Potrubie, ktoré tvorí realizované na verejnom priestranstve sa určuje v dĺžke od odbočovacieho kusa po hranicu nehnuteľnosti, najviac však desať metrov a v priemere, ktorý musí byť primeraný pre pripojenie budúcej kanalizačnej prípojky. Ak sa realizuje na inom pozemku ako na verejnom priestranstve, tvorí ho len odbočovací kus osadený na potrubí verejnej kanalizácie. sa realizuje podľa podmienok určených vlastníkom verejnej kanalizácie alebo jej prevádzkovateľom a podľa plánu rozvoja určeného vlastníkom verejnej kanalizácie. Na účely povoľovania sa považuje za kanalizačnú prípojku.(3) Odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. (4) Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie na účely vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie. (5) Prevádzkovateľ verejného vodovodu môže určiť odberateľovi osadenie meradla na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral; odberateľ je v tomto prípade povinný vykonať podľa pokynov prevádzkovateľa verejného vodovodu úpravy na vodovodnej prípojke potrebné na osadenie meradla podľa odseku 10. (6) Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. (7) Vlastník vodovodnej prípojky je povinný a) zabezpečiť, aby vodovodná prípojka nebola pripojená na iný zdroj vody a nedochádzalo k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode alebo k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode, a vnútorný vodovod bol vybudovaný tak, aby nedochádzalo k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a vodovodná prípojka bola vybudovaná v súlade s technickými požiadavkami vlastníka verejného vodovodu alebo jeho

prevádzkovateľa, b) zabezpečiť na vlastné náklady opravu a údržbu vodovodnej prípojky, c) odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod, ak tak určil prevádzkovateľ verejného vodovodu. (8) Vlastník kanalizačnej prípojky je povinný a) zabezpečiť, aby kanalizačná prípojka bola vodotesná a aby bola vybudovaná v súlade s technickými požiadavkami vlastníka verejnej kanalizácie alebo jej prevádzkovateľa, b) zabezpečiť na vlastné náklady opravu a údržbu kanalizačnej prípojky, c) odstrániť na vlastné náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na , ak tak určil prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, d) písomne oznámiť vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie odpojenie odvádzania vôd z povrchového odtoku z jeho pozemku kanalizačnou prípojkou do verejnej kanalizácie a spôsob ich zadržania na pozemku alebo ich využitia producentom.

18. Podľa (prechodné ustanovenia) v znení neskorších zmien a doplnkov, vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované.

19. Podľa vyhlášky č. Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, Vodovodnou prípojkou je potrubie, ktorým sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti, tesne za vodomer (hlavný vodomer), a ak nie je osadený vodomer, pred hlavný uzáver vody pre nehnuteľnosť.

20. Podľa odds. 3 vyhlášky č. Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách Kanalizačnou prípojkou je potrubie, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie, až po do stokovej siete verejnej kanalizácie.

21. Investorom novobudovanej vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu pripája, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Keďže neupravuje vlastníctvo vodovodnej a kanalizačnej prípojky, je potrebné vychádza z citovaných ustanovení o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý počíta s vlastníctvom vodovodnej a kanalizačnej prípojky, fakticky predstavovanej úsekom potrubia až do vetvy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ide teda o samostatnú vec, ktorá slúži na pripojenie na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, nakoľko pokiaľ je podľa zákona určitý objekt samostatným predmetom vlastníctva, nemôže byť súčasťou veci inej (por. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 7.1.2010).Nepochybne vodovodná a kanalizačná prípojka, ktorou sa stavba pripája na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu nemá samostatný hospodársky význam ale je podľa vôle vlastníka určená na to, aby bola užívaná s touto stavbou ako s vecou hlavnou. Toto funkčné spojenie podľa záveru súdu predurčuje charakter vodovodnej a kanalizačnej prípojky ako príslušenstva k stavbe, s ktorou je podľa vôle vlastníka určená na trvalé užívanie. I veci majúce povahu príslušenstva veci hlavnej sú samostatnými vecami a sú samostatným predmetom vlastníckeho práva. Preto je možné ich vlastníctvo prevádzať bez súčasného prevodu vlastníctva k hlavnej veci, a to bez ohľadu na hospodársku neúčelnosť takéhoto rozdelenia vlastníctva (por. J. Spáčil a kol. Sousedská práva, 5. aktualizované a doplnenie vydanie, str. 29). Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že vodovodná a kanalizačná prípojka, určenia vlastníckeho práva ku ktorým sa žalobcovia v konaní domáhali, je samostatnou vecou a ako k takej môže byť k nim vlastnícke právo i určené súdom.

23. Podľa ust. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je ptorbné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia právo navrhovateľa stalo sa neistým. Žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem na požadovanom určení významom navrhovaného určenia pre možnosť založenia právneho vzťahu so spoločnosťou Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., ktorý je predpokladom toho, aby sa vo vlastnom mene mohli na odbernom mieste „Š. X, N. - Š.“ pripojiť na distribučnú sústavu a tiež potrebou usporiadania sporných práv účastníkom, vedúcich k neustálym sporom, či už pri udržiavaní elektrických zariadení alebo pri ich

užívaní (tiež z hľadiska rozsahu spotrebovanej elektriny). Aj keď v konaní vyšlo najavo, že žalovaný udelil potrebný súhlas s s prevodom odberného miesta na žalobcu 1/, naďalej medzi žalobcami a žalovaným existuje spor o vlastníctvo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke, ktorý má svoje praktické dôsledky ako vo vzájomnom vzťahu medzi účastníkmi tak aj navonok (napríklad voči stavebnému úradu). Rozhodnutie o spornom vlastníctve podľa posúdenia súdu môže byť podkladom pre usporiadanie týchto vzťahov, a tým viesť k odstráneniu pretrvávajúceho stavu právnej neistoty. Rozhodnutie o tomto určovacom nároku žalobcov tak môže slúžiť potrebám praktického života a plniť zároveň preventívnu úlohu vo vzťahu k prípadným iným žalobám. Tým je podľa súdu dostatočne odôvodnená prítomnosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení.

25. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľov z hľadiska hmotného práva bolo nevyhnuté vysporiadať sa s otázkou existencie právneho dôvodu, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľov mal založiť ich vlastnícke právo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke. K tomu je potrebné vo všeobecnosti poznamenať, že na rozdiel od súčasti veci, príslušenstvo ako samostatná vec nemusí vždy nutne sledovať osud hlavnej veci, čo znamená, že môže byť prevedená aj bez hlavnej veci a i hlavná vec môže byť prevedená bez príslušenstva. Právna teória a ani právna prax nie sú jednotní v otázke, či k prevodu vlastníckeho práva k všetkým veciam, tvoriacim príslušenstvo hlavnej veci dochádza alebo nie automaticky s prevodom vlastníctva k hlavnej veci. Napríklad JUDr. J. Spáčil CSc v 2. doplnenom vydaní publikácie Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku (str. 51) zmluvný prevod vlastníctva k príslušenstvu hlavnej veci podmieňuje prítomnosťou zmluvného prejavu vôle previesť tiež príslušenstvo, pričom len v prípade ak je príslušenstvom nehnuteľná vec zapísaná v katastri nehnuteľností, vyžaduje sa podľa tohto autora presná identifikácia veci a v ostatných prípadoch postačí vyjadrenie, že sa vec prevádza „s príslušenstvom“. Z rovnakého právneho názoru vychádza i rozhodnutie NS ČR sp. zn. , na ktoré vo svojej argumentácii poukazoval odporca. Naproti tomu Prof. J. Švestka, DrSc., v 8. komentári Beckovej edície komentovaných zákonov k ust. prezentuje názor, že príslušenstvo zdieľa právny osud hlavnej veci bez zreteľa na to, či účastníci toto príslušenstvo hlavnej veci priamo identifikovali a či v zmluve - ako to je obvyklé, uviedli, že vec je prevádzaná i s všetkým príslušenstvom. Výnimku z uvedenej zásady podľa tohto autora predstavujú len prípady, v ktorých by účastníci zmluvy jej uplatnenie vylúčili ( zhodne by prejavili vôľu nepreviesť príslušenstvo alebo jeho časť). Obdobne Doc. JUDr. S. Ficová v 5. vydaní komentára (Eurounion) k ust. zaujala právny názor, že právne úkony , týkajúce sa hlavnej veci, sa zásadne vzťahujú aj na jej príslušenstvo, pričom pri zmluvnom prevode hlavnej veci ho treba v zmluve uviesť len v prípade ak by mohli vzniknúť pochybnosti o tom, že vec tvorí príslušenstvo k prevádzanej hlavnej veci. Z rovnakých záverov vychádzal i NS ČR v rozhodnutí uverejnenom v zbierke rozhodnutí NS ČR č. 9/2001 (1. „Při převodu vlastníctví sdílí příslušenství věci právní osud věci hlavní bez zřetele k tomu, jestli účastníci smlouvy v ní to příslušenství přímo identifikovali“ 2. Okolnost, že ve smlouvě o převodu nemovitosti s příslušenstvím nebylo příslušenstvo uvedeno, nelze hodnotit jako rozpor s právnimi předpisy ve smyslu zákona o půdě). Podľa úvahy súdu, nemožno ako zásadne nesprávny odmietnuť žiaden z týchto názorov, pretože každý z nich nesporne má dostatočný teoreticko-právny základ (prvý názor sa opiera o povahu príslušenstva ako samostatnej veci a druhý je založený na pravidle zdieľania právneho osudu hlavnej veci jeho príslušenstvom) a oba môžu vo svojom riešení zakladať rozumné a tiež i spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov. Rozhodne nezastupiteľným z hľadiska účinkov zmluvy o prevode vlastníctva bude vymedzenie toho príslušenstva, ktoré je nehnuteľnosťou evidovanou v katastri nehnuteľností. Určite dôležitým z hľadiska právnej istoty bude vyjadrenie v zmluve o prevode i tých vecí, ktorých príslušnosť k hlavnej veci je so zreteľom na konkrétne okolnosti pochybná, alebo v budúcnosti môže byť sporná. Naproti tomu však podľa názoru súdu niet rozumného dôvodu trvať na požiadavke vymedzenia i takého príslušenstva, ktorého funkčné spojenie s hlavnou vecou je úplne nepochybné a k jeho prevodu s hlavnou vecou obvykle i dochádza, pretože v takomto prípade by právny status príslušenstva a z neho vyplývajúce právne i hospodárske spojenie dvoch vecí, stratilo na akomkoľvek význame. Akcentovať je potrebné v tejto súvislosti, že zdieľanie právneho osudu hlavnej veci, príslušenstvu nijak neuberá na jeho povahe samostatnej veci, nakoľko jeho vylúčenie z prevodu s hlavnou vecou alebo samostatný prevod i bez hlavnej veci je právne možný. Priblížené na daný prípad, podľa úvahy súdu, vodovodná prípojka, ktorou sa zabezpečuje dodávka vody do nehnuteľnosti (stavby) a kanalizačná prípojka, ktorou sa odvádzajú odpadové vody z nehnuteľnosti, sú vzhľadom na zrejmé funkčné spojenie a nepochybnú doplnkovú funkciu vodovodnej a kanalizačnej prípojky, vo vzťahu k nehnuteľnosti, príslušenstvom, s ktorým sa i obvykle, dalo by sa dokonca povedať neodmysliteľne i prevádzajú. Podľa názoru súdu preto k postupnému prevodu vlastníckeho práva k vodovodnej a

kanalizačnej prípojke mohlo v danom prípade dochádzať aj bez potreby jeho výslovného vyjadrenia v zmluve, pokiaľ naopak v zmluve z prevodu vylúčený výslovne nebol. Uvedené sa bezozbytku vzťahuje tiež na obsahové požiadavky rozhodnutia pozemkového úradu o vlastníctve, ktorým došlo k vydaniu nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov. Predpokladom toho prirodzene bolo, aby vodovodná a kanalizačná prípojka boli príslušenstvom niektorej z v reštitučnom konaní oprávneným osobám vydaných a následne ďalej prevádzaných nehnuteľností, k posúdeniu čoho bolo nevyhnutné ozrejmiť pôvodné vlastnícke pomery k nej.

26. Z hľadiska právneho, k úprave vlastníckeho práva k vodovodnej a kanalizačnej prípojke v dnešnej podobe došlo v právnom poriadku Slovenskej republiky až s účinnosťou od 1.11.2002, kedy v ust. bol za vlastníka elektrickej prípojky určený ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Zároveň uvedený zákon vo svojom ust. zachoval nedotknuté vlastnícke vzťahy k vodovodným a kanalizačným prípojkám, ktoré boli zriadené pred účinnosťou tohto naopak neupravovala vlastníctvo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke.

27. Z Výmeru bývalého Jednotného národného výboru v Košiciach č. IX/5-611-1951 zo dňa 10.10.1951 vyplýva, že JNV v Košiciach po vykonanom pokračovaní podľa ust. § 10 zákona č. 46/48 Zb. o novej pozemkovej reforme rozhodol tak, že vykupuje podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/48 Zb. z pozemnoknižného vlastníctva X.. Y. I., všetky časti poľnohospodárskej nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej vložke kat. územia obec Š. O. O. Č.. XXX, XXX, XXX par.č. bez uvedenia parcely o výmere 60 ha, 43 árov a 68 m2. Teda nehnuteľnosti tvoriace areál kaštieľa (pzkn. vl. č. XXX pre kat. úz Šaca) boli W.. Y. I. (ako pôvodnému vlastníkovi) tieto nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi odňaté Československým štátom, výkupom, postupom podľa zák. č. 46/1948 Sb. z. o novej pozemkovej reforme, pričom po prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam na Československý štát boli tieto najskôr zverené do správy bývalého Mestského národného výboru v Košiciach a rozhodnutím Krajského národného výboru v Košiciach č. KNV-ref IX/5e zo dňa 13.2.1952 pridelené a na základe zápisnice zo dňa 21.2.1952 i odovzdané (až na stavbu kaštieľa) do užívania Jednotnému roľníckemu družstvu v Šaci. Čo sa stavby kaštieľa týka, po odňatí vlastníctva, vychádzajúc z písomnosti „Zámer pamiatkovej úpravy kaštieľa“ vypracovaný žalovaným v mesiaci marec 1970, štyri miestnosti v južnom krídle stavby kaštieľa až do svojej smrti v roku 1967 naďalej užíval pôvodný vlastník W.. Y. I., pričom ostatnú časť stavby využívalo bývalé Jednotné roľnícke družstvo v Šaci na poľnohospodárske účely (sklad krmovín, výkrmňa a chov kurčiat). Uvedené vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. -282 zo dňa 7.12.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 14.6.2017. Z tejto písomnosti podľa zistenia súdu vyplýva tiež, že v čase pred odňatím vlastníctva mal kaštieľ už vodovod aj kanalizáciu. Hospodárskou zmluvou č. Fin: 5289/70 zo dňa 9.9.1970 previedol Mestský národný výbor v Košiciach správu k nehnuteľnostiam tvoriacim areál kaštieľa vo vlastníctve Československého štátu na žalovaného. Ten pri výkone správy štátneho majetku, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 29/92 Ing. Igora Podhájeckého, znalca z odboru Stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností zo dňa 29.10.1992 (čl. 101 spisu), v rokoch 1970 až 1988 vykonal v stavbe kaštieľa rekonštrukčné práce, medzi inými, ako zrealizoval i vonkajšie siete ako prípojka vody a kanalizácie - podľa znaleckého posudku na strane 10 pod bodom 5. a), b) prípojka vody v dĺžke 190 m, prípojka kanalizácie v dĺžke 210 m. Skutočnosť, že vodovodnú a kanalizačnú prípojku inštaloval žalovaný, žalobcovia v konaní nijak nespochybňovali.

28. Tieto zistenia vo svojej jednotlivosti i vzájomnej súvislosti viedli súd k skutkovému záveru, že sporná vodovodnú a kanalizačnú prípojku realizoval pri výkone správy štátneho majetku žalovaný, pričom nesporne boli určené a v skutočnosti i využívané na zabezpečenie dodávky vody do stavby kaštieľa a odtoku odpadových vôd, ktoré žalovaný využíval v rámci svojej činnosti ako depozitár ešte pred výstavbou depozitára č. súpis. XXX I. B.. Č.. XXX/X. Z toho súd vyvodil, že vlastníkom spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojky, ako nesporne príslušenstva k hlavnej veci - stavbe kaštieľa sa jeho zhotovením stal Československý štát, ako vlastník hlavnej veci. V nadväznosti na tento záver sa súd ďalej zaoberal otázkou vplyvu reštitúcie vlastníctva k stavbe kaštieľa a následných prevodov vlastníckeho práva k nemu, na tento právny stav.

29. Pozemkový úrad Košice - mesto rozhodnutím č. 66/92-PÚ zo dňa 6.8.1992 (čl. 70 spisu) postupom podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, reštituovalo vlastníctvo k časti nehnuteľností, tvoriacich areál kaštieľa, odňatých štátom, v prospech W. J., Š. I. F. E. Q.. Z obsahu tohto rozhodnutia podľa zistenia súdu vyplýva, že predmetom

vydania na jeho základe boli pozemky parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X F. XXX/X a stavby pôvodnej sýpky na parc. č. XXX a bývalého kaštieľa na parc. č. XXX. V tomto rozhodnutí podľa zistenia súdu, a to ani vo výrokovej časti a ani v jeho odôvodnení, nie je zmienka o tom, aby sa s nehnuteľnosťami vydávalo i ich príslušenstvo. V odôvodnení toto rozhodnutie obsahuje len zmienku o tom, že na ocenenie „areálu Vsl. múzea Šaca a priľahlých pozemkov“ bola uzavretá zmluva so znalcom.

30. Znaleckým posudkom č. 28/92 zo dňa 29.10.1992 (l. 101 spisu) znalec Ing. Igor Podhájecký vykonal ocenenie stavby kaštieľa s priliehajúcimi hospodárskymi objektmi (sýpka, hospodárska budova, kôlňa, pivnica), príslušenstva (plot predný, plot okolo kaštieľa a záhrady, studne I. až V.), vonkajších úprav (okrem iného -prípojka vody a rozvody, prípojka kanalizácie, cesty, skleník, pivnica II) a pozemkov (parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, F. XXX) v stave ku dňu odňatia vlastníctva štátom (1951). Znaleckým posudkom č. 29/92 z rovnakého dňa tento znalec vykonal ocenenie týchto nehnuteľností v stave ku dňu účinnosti , pričom v tomto v stanovenej cene podľa zistenia súdu zahrnul i cenu žalovaným zriadenej vodovodnej prípojky (potrubie v dĺžke 190 m) a kanalizačnej prípojky v dĺžke 180 m). Po vydaní rozhodnutia o vlastníctve Pozemkovým úradom Košice - mesto č. 66/92- PÚ zo dňa 6.8.1992 došlo podľa zápisnice spísanej dňa 14.12.1993 v tento deň zo strany žalovaného k odovzdaniu stavieb kaštieľa a sýpky ich vlastníkom (oprávneným osobám).

31. Listom zo dňa 17.7.1992 (č.l. 67) žalovaný vyčíslil ním vynaložené náklady na rekonštrukciu areálu kaštieľa, pričom zahrnul medzi ne i výdavky na realizáciu vodovodnej prípojky a rozvodov a kanalizácie, v sume 109.431,- Sk (vodovodná prípojka a rozvody), v sume 137.974,- Sk (kanalizácia). Z tohto vyčíslenia (špecifikácie rekonštrukčných prác) vychádzal i znalec Ing. Igor Podhájecký v znaleckom posudku č. 29/92 zo dňa 29.10.1992.

32. Kúpnou zmluvou zo dňa 5.11.2001 (čl. 29), vklad vlastníckeho práva na základe ktorej v katastri nehnuteľností bol povolený katastrálnym úradom dňa 20.12.2001 pod č. O. previedli reštituenti (sčasti ich právni nástupcovia) vlastnícke právo k stavbe kaštieľa č. súpis. XXX I. B.. Č.. XXX a sýpky na parc. č. XXX a k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX F. XXX, XXX/X, XXX/X F. XXX/X F. XXX/XX I. R.. S. Š.Ú., s tým , že predmetom prevodu podľa výslovného vyjadrenia v čl. II bod 1 ods. 2 tejto zmluvy bolo i príslušenstvo včítane „vodovodnej a kanalizačnej prípojky“. Kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2002 (čl. 15), vklad vlastníckeho práva na základe ktorej v katastri nehnuteľností bol povolený katastrálnym úradom dňa 7.3.2002 pod č. O. previedla R.. S. Š.T. vlastnícke právo k stavbe kaštieľa č. súpis. XXX I. B.. Č.. XXX F. M.Ý. I. B.. Č.. XXX a k pozemkom parc. č. XXX F. XXX na žalobcu 1/, s tým , že predmetom prevodu podľa výslovného vyjadrenia v čl. I tejto zmluvy bolo i príslušenstvo predstavované tiež vedľajšími stavbami a vonkajšími úpravami“. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.7.2008 (čl. 18), vklad vlastníckeho práva na základe ktorej v katastri nehnuteľností bol povolený katastrálnym úradom dňa 8.7.2008 pod č. O. previedol žalobca 1/ na žalobkyňu 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k celku k stavbe kaštieľa č. súpis. XXX I. B.. Č.. XXX a k pozemkom parc. č. XXX, XXX F. XXX.

33. Podľa ust. , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

34. Podľa ust. , ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

35. Vychádzajúc z týchto zistení a z citovaného ustanovenia zákona dospel súd k záveru, že v reštitučnom konaní došlo k vydaniu oprávneným osobám mimo stavby kaštieľa i všetkého jeho príslušenstva, včítane spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojky, ktoré sa následnými prevodmi kúpnou zmluvou zo dňa 5.11.2001, kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2002 a kúpnou zmluvou zo dňa 8.7.2008, v ktorých je príslušenstvo ako predmet prevodu i výslovne zmienené, v konečnom dôsledku stali podielovým spoluvlastníctvom žalobcov. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru, mimo všeobecných východísk vyjadrených už v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia, súd vyšiel i z toho, že v reštitučnom konaní, podľa obsahu spisu, nebola žiadna vec, tvoriaca príslušenstvo vydávaných nehnuteľností, zvlášť tiež stavby kaštieľa, predmetom pozornosti z hľadiska toho, či má alebo nie byť vydaná oprávneným osobám. Je nespochybniteľným faktom, že vydávaná stavba je funkčne spojená s

vodovodnou a kanalizačnou prípojkou, ktoré tvoria príslušenstvo veci, a ktoré boli vydané ako súčasť vydávaného areálu kaštieľa; takto boli vydávané nehnuteľnosti i ocenené znalcom a z takéhoto stavu v konečnom dôsledku vychádzal i žalovaný, keďže si od oprávnených osôb uplatňoval náhradu i nákladov vynaložených na zriadenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Nepochybne preto vôľa oprávnených osôb i rozhodnutie pozemkového úradu o vlastníctve, i keď z jeho výrokovej časti to výslovne nevyplýva, smerovalo k vydaniu všetkých vecí funkčne spojených či už s vydávanými pozemkami alebo stavbami. Účinky prechodu vlastníckeho práva k vodovodnej a kanalizačnej prípojke na reštituentov nastali okamihom právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu o vlastníctve, preto akékoľvek neskoršie dohody medzi oprávnenými osobami a žalovaným, i ak by mali zákonom predpísanú formu a právotvorný obsah už nemohli mať na právny stav založený týmto rozhodnutím žiaden význam ako správne k argumentácii žalovaného poznamenali žalobcovia. Na margo argumentácie žalovaného, že sporná vodovodná a kanalizačná prípojka nemohli byť v reštitučnom konaní vydané, pretože nebol pôvodnému vlastníkovi štátom odňatý, súd uvádza, že posúdenie ne/splnenia podmienok pre vydanie veci podľa v prípade ak o vydaní nedôjde medzi oprávnenou a povinnou osobou k dohode, patrilo do právomoci pozemkového úradu (toho času okresného úradu) a až na základe opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu, súdu. Mimo inštančného postupu súdu neprináleží preskúmavať správnosť rozhodnutia pozemkového úradu o vlastníctve a o otázkach o ktorých tento úrad už právoplatne rozhodol, neprináleží súdu rozhodovať ani ako o predbežných.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, súd posúdil uplatnený nárok žalobcov ako dôvodný a preto určil ich vlastnícke právo k spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojky v spoluvlastníckych podieloch zodpovedajúcich veľkosti ich spoluvlastníckych podielov k veci hlavnej stavbe kaštieľa) o to vzťahu k parc. XXX, XXX, XX, a vo vzťahu k pozemku parc č. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ tak, že vodovodná a kanalizačná prípojka budú rovnako v podielom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ o veľkosti spoluvlastníckych podielov 9/10 u žalobcu 1/ a u žalobkyne 1/10, s tým, že v záujme jednoznačného a nezameniteľného vymedzenia vodovodnej a kanalizačnej prípojky, súd k rozhodnutiu, ako jeho neoddeliteľnú súčasť, pripojil Geodetický protokol č. zo dňa 6.12.2019, ktorého súčasťou je aj porealizačné zameranie splaškovej kanalizácie a pitnej vody zo dňa 6.12.2019, obe vypracované Euro-Geo - CADaster s.r.o.Ľ Czambelova 2, Košice.

37. Súd na pojednávaní uznesením zamietol návrh žalobcov na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne R.. Š., nakoľko z kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2002 uzatváranej medzi R.. Š. ako predávajúcou a žalobcom 1/ ako kupujúcim je zrejmé (čl. II), že spolu s hlavnou vecou sa prevádzalo aj príslušenstvo. Výsluch svedkyne by tak bol nadbytočný. Napokon súd zamietol návrhu žalobcu 1/ vykonať ako dôkaz výsluchom svedka R.. Z., nakoľko zo znaleckého posudku č. 029/2002 (čl. 20) ním vypracovaného vyplynulo, že do hodnoty prevádzaných nehnuteľností za účelom ich predaja, zahrnul aj príslušenstvo (vodovodnú a kanalizačnú prípojku). Jeho výsluch by tak bol nadbytočným a nehospodárnym v konaní.

38. Na záver súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného učinenú na pojednávaní, týkajúcu sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, v tom zmysle, že vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej prípojky je Košický samosprávny kraj. Zo žiadneho listinného dôkazu produkovaného žalovaným, ani z iných listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisu nevyplynulo, že Košickému samosprávnemu kraju by svedčil vlastnícky titul k vodovodnej a kanalizačnej prípojke.

39. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II a to tak, že žalobcom 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní priznal spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).