Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Vyd-1-2023.pdf
PDF · 106.16 KB
Case nature
Area
Subarea
68Vyd/1/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D. proti odporcom: 1) B. E., bytom na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 2) F. E., bytom na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3) G. E., bytom na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 4) B. E., bytom na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 5) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 6) Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, o návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.7.2023 domáhal vydania súdneho rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ku dňu 19.12.2008, a to pozemkom nachádzajúce sa v kat. úz. D. evidované na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXXX – orná pôda o výmere 177 m2 a na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXX – trvalý trávny porast o výmere 638 m2 a parcela registra „E“ č. XXXX – orná pôda o výmere 1034 m2 (ďalej aj len „návrh“) .
2. Na odôvodnenie návrhu navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXXX – F. H. F. D. XXX C.2 I. J. K. L. XXX I. H. M. „N.“ L. XXX – E. E. H. F. D. XXX C.2 I. H. M. „N.“ L. XXXX – orná pôda o výmere 1034 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) užíva, a tieto užívali aj jeho predkovia - starý otec B. C. a jeho otec B. C.. Navrhovateľ uviedol, že získal listinný dôkaz, ktorý preukazuje, že jeho starý otec predmetné nehnuteľnosti riadne odkúpil za vtedy platnú menu, maďarské pengö, a to vo výške 500,- pengö. Ďalej poukázal na to, že B. E., F. E., G. E. a B. E. boli obyvateľmi obce D.. Niekedy v roku 1938 mal starý otec navrhovateľa B. C. od nich kúpiť pozemky, ktoré sú teraz zapísané v kat. úz. D. na LV č. XXX ako parcela registra „N.“ L. XXXX – F. H. F. D. XXX C.2, O. B. D. D. B. E. D. H. X/X I. J. K. L. XXX D. O. P. D. I. H. M. „N.“ L. XXX – E. E. H. F. D. XXX C.2, H. M. „N.“ L. XXXX – F. H. F. D. XXXX C.2, O. Q. D. D. F. E. D. H. X/X, G. E. D. H. X/X I. B. E. D. H. X/X. Uviedol, že predtým to boli pozemnoknižné vložky č. 226 a 159. Navrhovateľ poukázal na to, že tieto nehnuteľnosti
- pozemky počas života užíval ako vlastné jeho starý otec, odvodzujúc svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy uzavretej s E., po ňom otec navrhovateľa B. C. a v súčasnosti navrhovateľ. Ďalej navrhovateľ uviedol, že na povale našiel dokument v maďarskom jazyku, na ktorom bolo päť podpisov a to E. a jeho starého otca. Úradná prekladateľka preložila tento dokument, z ktorého vyplýva, že v roku 1938 bola spísaná táto zmluva, v zmysle ktorej F. E., G. E., B. E. a B. E. odpredávajú pozemky starému otcovi navrhovateľa za 500,- pengö. Pozemky užívali od roku 1938, najskôr starý otec navrhovateľa, potom otec
navrhovateľa a teraz navrhovateľ, ale na listoch vlastníctva sú stále uvedení ako vlastníci B. E., F. E., G. E. a B. E.. Navrhovateľ mal za to, že tieto zápisy v katastri nehnuteľností nie sú správne a nezodpovedajú skutočnosti. Zároveň uviedol, že o tieto nehnuteľnosti sa starali okrem hospodárenia na nich aj tým, že plnili povinnosti týkajúce sa daní ako skutoční vlastníci. Do dnešného dňa si žiadny potomok po rodine E. nenárokoval na tieto pozemky, keďže títo ani nie sú známi z dôvodu, že E. sa koncom 30. rokov minulého storočia z obce po príchode maďarských vojsk vysťahovali. Ďalej navrhovateľ mal za to, že vlastnícke právo k týmto pozemkom bolo známe v celej obci a nebolo nikým spochybňované. Navrhovateľ mal za to, že na základe listinného dôkazu, ktorý potvrdzuje, že predmetné nehnuteľnosti kúpil jeho starý otec, nadobudol vlastnícke právo k pozemkom zapísaným v kat. úz. D. na LV č. XXX I. XXX formou vydržania a to ku dňu 19.12.2008, kedy zomrel jeho otec - B. C..
3. Navrhovateľ predložil úradne preloženú kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.1938 vyhotovenú v maďarskom jazyku, z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 15.12.1938 vo D. kupujúci B. C. zaplatil 500,- pengö pri podpísaní tejto zmluvy predávajúcim F. E., A. E., B. E. a B. E. za predaj pozemkov vo D., ktoré sú zapísané na pozemkovoknižnej vložke pod číslom 159 a 226.
4. Z predloženého úmrtného listu č. XX/XXXX vyplýva, že starý otec navrhovateľa B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, okr. Košice - okolie zomrel dňa XX.X.XXXX.
5. Z predloženého úmrtného listu č. 88/2008 vyplýva, že otec navrhovateľa B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX zomrel dňa XX.XX.XXXX.
6. Z čestného vyhlásenia G. C. zo dňa 30.10.2014, občana a dlhoročného O. M. R. D. D., vyplýva, že tento mal vedomosť, že pozemky, ktoré sa nachádzajú za záhradou navrhovateľa, a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti, k. ú. D., parc. č. XXXX F. D. XXX C.2 - F. H. J. E. B., I. H. H. L. XXXX F. D. XXXX C.2 - F. H. J. E. F., E. G. I. E. B. F. D. M. XXXX F. S. D. J. B. C., a to starý otec navrhovateľa. Z tohto vyhlásenia tiež vyplýva, že rodina E. sa vysťahovala do Poľska v čase príchodu maďarských vojsk, preto nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy v prospech B. C.. Tieto pozemky boli celú dobu užívané rodinou C., pričom tieto pozemky navrhovateľ užíva ako svoje a ako svoje ich užívali jeho predchodcovia.
7. Z čestného vyhlásenia I. T. zo dňa 30.10.2014, celoživotnej susedky rodiny C. D. D., D., že táto má vedomosť o tom, že pozemky za záhradou navrhovateľa zapísané v katastri nehnuteľnosti, k. ú. D., parc. č. XXXX F. D. XXX C.2 - F. H. J. E. B., I. H. H. L. XXXX F. D. XXXX C.2 - F. H. J. E. F., E. G. I. E. B. F. D. M. XXXX F. zapísaných vlastníkov nebohý B. C., a to starý otec navrhovateľa. Z vyhlásenia tiež vyplýva, že rodina E. sa vysťahovala do Poľska v čase príchodu maďarských vojsk. Predmetné parcely ako aj susediace parcely boli celú dobu užívané ako vlastné navrhovateľom a jeho právnymi predchodcami.
8. Z listu obce Vajkovce zo dňa 8.12.2020 vyplýva, že obec nemá námietky, aby pozemky zapísané v katastri nehnuteľnosti, k. ú. D., parc. č. XXXX F. D. XXX C.2 I. H. H. L. XXXX F. D. XXXX C.2 - F. H. J. J.. F. A. Q. D. H. K. U., V. W. S. H. J. B. H. J., H. Q. J. K. L. XXX, O. P. D. I. D. K. L. XXX, O. P. D. F. E., B. E., G. E. I. B. E. J. Q. N. D. N. F. Q. E. H. D. F. D..
9. Z listu vlastníctva č. XXX pre okres Košice - okolie, obec Vajkovce, kat. úz. D. Q. S., V. N. H. Q. H. M. „N.“, H. L. XXX, W. H. – E. E. H. F. D. XXX C.2 I. H. L. XXXX – F. H. F. D. XXXX C.2 Q. F. E., B. E. I. G. E., O. S. J. F. D. Q. H. X/X , H. E. Q. S. Q. H. T..
10. Z listu vlastníctva č. XXX H. F. O. - F., F. D., O. P. D. Q. S., V. N. D. D. H. M. „N.“, H. L. XXXX, W. H. – F. H. F. D. XXX C.2 B. B. E., S. Q. H. T..
11. V priebehu konania súd vydal vyzývacie uznesenie č.k. 68Vyd/1/2023-29 zo dňa 27.9.2023, ktorým vyzval účastníkov a iné dotknuté osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote 6 mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku k nehnuteľnostiam, a to pozemky nachádzajúce sa v kat. P. D. N. J. K. L. XXX I. H. M. „N.“ L. XXXX - F. H. F. D. XXX C.2 I. J. K. L. XXX I. H. M. „N.“ L. XXX - E. E. H. F. D. XXX C.2 I. H. M. „N.“ L. XXXX
- F. H. F. D. XXXX C.2.
12. Dňa 6.11.2023 predložil Slovenský pozemkový fond námietku, v ktorej okrem iného poukázal na to, že v návrhu sa uvádza, že navrhovateľ nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu tohto konania odvodzuje od predloženej Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi I. E., A. E., X. E. a B. E., Y. D. D. I. H. I. B. C. I. O. W. XX.XX.XXXX, H. O. B. H. H. D. D. S. D. H. D. L. XXX I. XXX. O. H. E. J. U., V. I. W. XX.XX.XXXX H. J. P. Q. M. U. F. H., D. S. O. Q. D. H. O. J. J. I. S. W. H. O.. D. H. D. L. XXX, O.P. D., D. O. B. S. H. L. XXXX I. H. D. L. XXX, O.P. D., D. O. Q. S. H. L. XXX I. XXXX J. B. D. L. Y. V. S. D. H. H. H. J.. S., O. Q. E. J. Q. H. W. K. D. L. XXX I. L. XXX, O.P. D.. H. D. L. XXX I. XXX, O.P. D. E. H. E. H.. Z. U., V. J. S. D. H. D. B. nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 4Cdo283/2009 publikovanom v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ohľadom výkladu dobromyseľnosti držiteľa, pričom ponechal posúdenie splnenia náležitostí pre potvrdenie vydržania vlastníckeho práva v plnej miere na úvahu konajúcemu súdu.
13. Podaním doručeným súdu dňa 13.10.2023 sa Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica ako zákonný účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) CMP vyjadrili tak, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nepatria do hospodárenia Lesov Slovenskej republiky, a preto nepatria do jej správy, pričom jej záujmy nie sú dotknuté.
14. Dňa 5.6.2024 predložil navrhovateľ svoje stanovisko k námietkam, resp. vyjadreniam účastníkov konania. Mal za to, že predmetné vyjadrenia dotknutých subjektov, resp. účastníka konania dokumentujú, že z jeho strany boli preukázané a dokladované dôkazy pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam uvedené v návrhu a žiadal, aby mu súd priznal vlastnícke právo.
15. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
16. Podľa § 359b CMP, na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť.
17. Podľa § 359c ods. 1 a 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Účastníkom konania je navrhovateľ, ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond.
18. Podľa § 359d CMP ods. 1 až 3 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
19. Podľa § 359f ods. 2 CMP, vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí.
20. Podľa § 359i ods. 1 CMP, (1) súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).
21. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
22. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
23. Podľa § 134 ods. 1, 3 a 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
24. Civilný mimosporový poriadok zákonom č. 68/2021 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2021 zaviedol konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k CMP) začaté na návrh. Okrem všeobecných náležitostí má návrh obsahovať osobitné náležitosti (§ 359d ods. 2 CMP), a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Znamená to opísanie rozhodujúcich skutočností do takej hĺbky (podrobností), aby z nich tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Navrhovateľ musí v návrhu uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996).
25. Tvrdenie navrhovateľa, že vec mu patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné, v opačnom prípade je to pre súd nepostačujúce. Navrhovateľ má povinnosť osvedčiť (preukázať relevantnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil aj zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania.
26. Vydržanie je teda osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) a to pri splnení zákonných predpokladov. Prvým predpokladom je, že predmet vydržania musí byť spôsobilý vydržania. Druhým predpokladom je oprávnenosť držby. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako sa vlastnou, pričom držiteľ musí byť dobromyseľný v tom, že vec držiteľovi patrí. Okolnosti, z ktorých je možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci a je to okolnosť, ktorá svedčí o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia veci. Tretím predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby.
27. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), pri uplatňovaní titulu vydržania sa musia rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti zák. č. 141/1950 Z. z. Občiansky zákonník od 01.01.1951 do 31.03.1964 (ďalej aj „SOZ“) a obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z. z. od 01.04.1964.
28. Podľa Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 vydržaním nadobudol vlastníctvo nehnuteľnosti ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému, ak boli splnené podmienky vydržania, t.j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a tieto nehnuteľnosti mal príslušnú, zákonom ustanovenú dobu 32 rokov v držbe.
29. Občiansky zákonník č. 141/1950 Z. z. v ustanoveniach § 115 a § 116 upravuje vydržanie tým spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju oprávnene a nepretržite držal po dobu 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považovala osoba, ktorá bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že vec jej patrí po celú vydržaciu dobu. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 562 SOZ sa od 01.01.1951 ustanovenia tohto zákona vzťahovali aj na právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa v zmysle § 566 SOZ najneskôr skončila uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, pokiaľ neuplynula skôr.
30. SOZ predpokladal dobromyseľnosť držiteľa počas celej vydržacej doby a Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31.12.1950 počítalo s dobromyseľnosťou v okamihu vstupu do držby.
31. Je potrebné dať za pravdu Slovenskému pozemkovému fondu, že podľa obyčajového práva pravidelným spôsobom nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe bol zápis do pozemkovej knihy (intabulácia), ktorý však pripúšťal výnimku nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti právnymi úkonmi mimo zápis v pozemkovej knihe (dedením a vydržaním). Neformálne nakladanie s nehnuteľnosťami v dotknutom období (1938-1951) nebolo nezvyčajné (viď napr. Rozhodnutie zverejnené v úradnej Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I. - VI. ,č. 911). Princíp intabulácie s konštitutívnymi účinkami počnúc od 01.01.1951 zrušil SOZ, ktorý upravil nadobúdanie vlastníctva v zmysle § 111 a § 112. Podľa ustanovení SOZ sa vlastníctvo nadobúdalo zmluvou a zápis do pozemkovej knihy mal deklaratórny charakter. Právna prax z tohto obdobia potvrdzuje, že zmluvy, ktoré boli uzavreté do 31. 12. 1950 nemali často náležitosti potrebné pre zápis do pozemkovej knihy, ale mohli byť skutočnosťou, ktorá v nadobúdateľovi odôvodnene mohla vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa zmluva týkala. Stal sa týmto spôsobom dobromyseľným držiteľom a mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, ak boli splnené aj ostatné náležitosti vydržania.
32. V danom prípade navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (pozemkom) toho času evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. D. a na LV č. XXX pre kat. úz. D. od kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1938. Túto mal uzatvoriť starý otec navrhovateľa, a ktorý tieto nehnuteľnosti užíval, pričom následne ich mal užívať aj otec navrhovateľa a toho času ich užíva samotný navrhovateľ.
33. V čase vykonaného právneho úkonu - kúpy predmetných nehnuteľností právnym predchodcom navrhovateľa (starý otec navrhovateľa, pozn.) teda platilo na území Slovenska obyčajové právo do 31. 12. 1950, avšak je potrebné zdôrazniť ustanovenie § 566 SOZ, podľa ktorého vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1. 1. 1951 sa podľa tohto ustanovenia najneskôr skončila uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 1. 1. 1951, pokiaľ neuplynula skôr.
34. Ako už súd uviedol, Uhorské obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950 počítalo s dobromyseľnosťou v okamihu vstupu do držby. Podľa obyčajového práva pravidelný spôsob nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe bol zápis do pozemkovej knihy (intabulácia), ktorý však pripúšťa výnimku nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti právnymi úkonmi mimo zápis v pozemkovej knihe, pričom neformálne nakladanie s nehnuteľnosťami v tomto období nebolo nezvyčajné.
35. Podľa názoru súdu dobromyseľnosť právneho predchodcu navrhovateľa – t.j. starého otca navrhovateľa (v tom čase kupujúceho, pozn.) vyplývala z kúpnej zmluvy z roku 1938 uzavretej s odporcami v 1. až 4. rade. Táto písomná zmluva bola predložená a nebola nijako spochybnená. Táto udalosť podľa názoru súdu vyvolala dôvodné presvedčenie právneho predchodcu navrhovateľa (starého otca navrhovateľa), že sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností a túto kúpnu zmluvu, ktorá nebola do pozemkovej knihy vložená, považoval za domnelý titul realizovaný počas platnosti obyčajového práva. Uhorské obyčajové právo a rovnako ako SOZ pri existencii skutočnej držby vychádzal z domnienky jej oprávnenosti, tj. dobromyseľnosti držiteľa. Predpokladalo sa, že držba je oprávnená a opak sa musel dokazovať (§ 145 ods. 1, 2 SOZ).
36. Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení namietal, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. D., v ktorej je zapísaná parcela č. XXXX I. H. D. L. XXX, O.P. D., D. O. Q. S. H. L. XXX I. XXXX J. B. D. L. Y. V. zápis v prospech právnych predchodcov navrhovateľa, o čom svedčí aj predložená kópia pozemkovoknižnej vložky. Je pravdou, že do 31. 12. 1950 na území Slovenska platil intabulačný princíp a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy, pričom tento zápis mal konštitutívny charakter. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním podľa obyčajového práva však mohlo dôjsť napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník zapísaný niekto iný. K takýmto prípadom dochádzalo napr. vtedy, keď prevod vlastníctva nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva (často už stratenej) nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo, v danom prípade aj vyvolalo presvedčenie u starého otca navrhovateľa o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam. To potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 teda poznalo
vydržanie nehnuteľností aj v prípade, ak bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľností, ktorá však nebola do pozemkovej knihy zapísaná.
37. Navrhovateľ však nežiadal určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy a jej vpisu do pozemkovej knihy, ale z titulu ich vydržania, keď na rozdiel od preukazovania vlastníctva netreba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prevod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Inak povedané, na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Najvyšší súd SR v rozsudku spis. zn. 4 Cdo 283/2009 publikovanom aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR vykladá dobromyseľnosť držiteľa takto: „Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.“
38. Navrhovateľ vo vzťahu k svojmu otcovi ako právnemu predchodcovi iba uviedol, že tento užíval predmetné nehnuteľnosti a v súčasnosti ich užíva samotný navrhovateľ. Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach žiadateľom, resp. jeho právnymi predchodcami však automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. Zn. 3 Cdo 12/2010: „ Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.„
39. Súd sa teda stotožnil s námietkou Slovenského pozemkového fondu, ktorý poukázal na to, že nevyhnutnou podmienkou na získanie vlastníckeho práva vydržaním je preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť a dobromyseľnosť držby nehnuteľností zo strany svojho priameho právneho predchodcu - svojho otca. Súd nemal preukázané, akým titulom mal získať otec navrhovateľa sporné nehnuteľnosti, ani nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali osvedčenia jeho dobromyseľnosti. V konečnom dôsledku ju nepreukázal ani samotný navrhovateľ. Ten žiadal potvrdiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ku dňu 19.12.2008, teda ku dňu smrti jeho otca. O nedobromyseľnosti navrhovateľa svedčí fakt, že už v roku 2014, teda šesť rokov po smrti otca, musel mať pochybnosti o tom, že mu vec – sporné nehnuteľnosti patria, pretože k 30.10.2014 boli vyhotovené čestné vyhlásenia G. C. a I. T. ohľadom užívania sporných nehnuteľností. Ich obsah ohľadom užívania predmetných nehnuteľností a v poukázaní na odchod E. do zahraničia indikuje, že už v čase vyhotovenia čestných vyhlásení musel mať navrhovateľ pochybnosti o tom, že mu pozemky patria.
40. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd musí skonštatovať, že navrhovateľ na základe ním predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.
41. Je nesporné, že otázku vlastníckeho práva ohľadom predmetných nehnuteľností je potrebné riešiť súdnou cestou, avšak nie v konaní o potvrdení vydržania, ktoré predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
42. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 359i ods. 1 CMP zamietol.
43. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.
45. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Keďže súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP pokiaľ ide o trovy konania, o týchto rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. (§ 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)