Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_3Sa-9-2022.pdf
PDF · 101.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: O. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Tuniská republika, bez dokladov totožnosti, toho času miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, B. XX, Q., zastúpená: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, ul. Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 17.05.2022, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-276-012/2022-AV zo dňa 27.04.2022, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e žalovanému, aby bola žalobkyňa: O. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Tuniská republika, trvale bytom Tuniská republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Q., bezodkladne prepustená zo zaistenia.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 17.05.2022 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ -HCP-BA-276-012/2022 -AV to dňa 27.04.2022, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) preskúmavaným rozhodnutím podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC rozhodol o zaistení žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.07.2022 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. O administratívnom vyhostení bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-276-009/2022- AV zo dňa 27.04.2022.
2. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobkyňa nesúhlasila v celom jeho rozsahu. Poukázala na to, že samostatnými rozhodnutiami boli zaistení aj matka žalobkyne: Z. F., nar.: XX.XX.XXXX, otec žalobkyne O. F., nar.: XX.XX.XXXX a maloletá sestra: O. F., nar.: XX.XX.XXXX. Má za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko žalobca nedostatočne odôvodnil resp. vôbec neodôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletej osoby a tým nesplnil základné podmienky pre jej zaistenie, a preto sa žalobkyňa domáha prepustenia zo zaistenia. Má za to, že jej zaistenie je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a nie je ani v záujme maloletých cudzincov. Poukázala na to, že rozhodnutie žalovaného je odôvodnené formalisticky citáciou zákona o pobyte cudzincov, avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.05.2022 uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť. Mal za to, že zaistením žalobcu a jeho rodiny, ktorú umiestnil do ÚPZC Q., neporušil zákon, nadnárodné ani medzinárodné právne predpisy. Žalobca sa pri spisovaní zápisnice vyjadril, že jeho odchod s rodinou z domovskej krajiny bol zapríčinený rozhodnutím rodičov, ktorí sa rozhodli ísť za lepším
životom. Cieľom jeho cesty je Nemecko, kde sa o ňu môže rodina lepšie postarať. Žalobkyňa so svojou rodinou vstúpila na územie schengenského priestoru nelegálnym spôsobom bez platného cestovného dokladu, čím porušila Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ 399/2016 ) čl. 6 ods. 1 písmeno a), ako aj zákon o pobyte cudzincov a teda na území SR sa zdržiava neoprávnene. Keďže porušila zákon a iné národné a nadnárodné zmluvy, žalovaný postupoval tak, že ju vyhostil z územia SR v zmysle ust. § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, avšak neuložil zákaz vstupu na územie SR a na územie členských štátov. Následne ju zaistil podľa ust. § 88 ods. 21 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov. Počas zaistenia žalobkyne ako aj jej rodiny, bude im poskytnutá náležitá starostlivosť, ktorú by ani žalobcova rodina nebola schopná z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zabezpečiť. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak zistí, že vyhostenie žalobkyne a jej rodiny nebude možné do ich domovskej krajiny, prepustí žalobkyňu zo zaistenia, tak ako mu to ukladá zákon o pobyte cudzincov a vysporiada sa s neoprávneným pobytom žalobcu na území SR tým spôsobom, že im umožní zotrvanie na území SR podľa ustanovenia § 61a ods. 1 písmeno f) zákona o pobyte cudzincov. Doposiaľ však žalovaný má zato, že zaistenie je účelné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené. K námietkam žalobkyne ohľadom rozporu zaistenia s čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2088/115/ES žalovaný uviedol, že zaistenie žalobkyne bolo v súlade s týmto článkom Smernice ako aj s ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov a žalobkyňa bola zaistená na dobu 3 mesiacov. Počas uvedenej doby budú zo strany žalovaného realizované úkony smerujúce k vyhosteniu žalobkyne. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne k čl. 15 ods. 4 predmetnej smernice, žalovaný má za to, že zaistenie žalobkyne je dôvodné, nakoľko Útvar pre zaistenie cudzincov, ktorý je na účel zabezpečenie vyhostenia cudzincov zriadený nezaslal žalovanému žiadne informácie o tom, že by nebolo možné zrealizovať výkon vyhostenia maloletej z územia SR počas lehoty uvedenej v rozhodnutí o zaistení. K námietke žalobkyne ohľadom zaistenia žalobkyne s ohľadom k otázke prípustnosti zaistenia žalobkyne z hľadiska dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením rodiny žalobkyne žalovaný uviedol, že sa s uvedenou situáciou ako aj kontextom zaistenia rodiny zaoberal a to napríklad tým spôsobom, že rodinu nerozdelil ,ale zaistil celú kompletnú rodinu spolu do ÚPZC Q., ktoré je na uvedené prípady zriadené. V prípade, ak by sa kontextom rodiny nezaoberal, boli by členovia rodiny umiestnení každý do iného zariadenia a žalobkyňa so sestrou do detského domova. K článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa žalovaný uviedol, že súhlasí s tvrdením v predmetnom článku, avšak má za to, že nie je možné riadiť sa len jedným článkom tohto Dohovoru, ale je potrebné sa zaoberať aj nasledujúcimi bodmi a to čl. 3 bod 2 a bod 3.
4. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
5. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
6. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
7. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
8. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
9. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
10. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
11. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“) využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.
12. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
13. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
14. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
15. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
16. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
18. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
21. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
22. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
24. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ -HCP- BA-276-012/2022 -AV zo dňa 27.04.2022, ktorým žalovaný zaistil žalobkyňu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dva mesiace do 27.07.2022 (§ 88 ods. 4 ZoPC) s tým, že ho umiestnil v ÚPZC Q..
25. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
26. Žalobkyňa považovala jej zaistenie za nezákonné a v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa nakoľko nie je v najlepšom záujme maloletých cudzincov a mala za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Správny súd vyhodnotil danú námietku ako dôvodnú.
27. Správny súd najmä poukazuje nato, že správna žaloba vo veciach zaistenia sa posudzuje neformálne (§ 206 ods. 3 SSP), pričom za kľúčovú námietku považuje žalobnú námietku týkajúcu sa tej skutočnosti, že maloletý žalobca sa v zaistení nachádza spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi - spolu so svojou matkou: Z. F., nar.: XX.XX.XXXX, s otcom Hosni MABROUK, nar.: XX.XX.XXXX a maloletou sestrou: O. F., nar.: XX.XX.XXXX, ktorí boli zaistení na základe samostatných rozhodnutí žalovaného s tým, že navrhol, aby súd posudzoval ich veci vo vzájomnej súvislosti s cieľom nerozdelenia rodiny. Mal zato, že takýto zásah je aj v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a kasačného súdu, ktorá poukazuje na to, že umiestňovanie maloletých detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, je porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Správny súd s poukazom na judikatúru uvedenú nižšie vyhodnotil danú námietku ako dôvodnú.
28. Správny súd uvádza, že zaistenie maloletého žalobcu nemožno posudzovať izolovane, ale tieto prípady (jeho zaistenie a zaistenie jeho rodinných príslušníkov) musia byť posudzované vo vzájomných súvislostiach. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňoval potrebu posudzovať v prípade zaistenia maloletých detí najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Deti by pritom nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov.
29. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
30. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle predmetného rozsudku správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť,
že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
31. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t. j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012, vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).
32. Z tohto pohľadu treba identifikovať intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života žalobcu v dôsledku napadnutého rozhodnutia o zaistení a intenzitu porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu. Zo samotnej podstaty princípu primeranosti totiž vyplýva, že sa hodnotí „niečo k niečomu,“ v danom prípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane verejného poriadku s právom na súkromný a rodinný život cudzinca. Teda jeho ponechaním v zaistení by z pohľadu maloletého cudzinca došlo k porušeniu princípu sledovania jeho najlepšieho záujmu. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru má správny súd za to, že žalovaný nepostupoval obozretne pri zaistení maloletého cudzinca a jeho umiestnení v útvare policajného zaistenia.
33. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nezaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami a zaistenie žalobkyne odôvodnil len formalisticky citáciou zákona o pobyte cudzincov bez vlastnej správnej úvahy vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej ako zraniteľnej osoby. Súd po vyhodnotení vyššie uvedeného mal za to, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného je dôvodná a zakladá dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písmeno d) SSP).
34. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia - nepreskúmateľnosť rozhodnutia tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
35. Preto správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 230 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.