Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Saz/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078 01 Sečovce, Slovenská republika zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo: Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ- HCP-BA12-7266-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023 o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7266-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023 týkajúce sa žalobcu - A. B., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce.

II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu - A. B., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 10. 10. 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 27. 10. 2023, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-7266-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023, ktorým žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) v znení neskorších prepisov, a to podľa ustanovenia rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 24. 12. 2023. Žalobca zároveň žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia a bol jej priznaná náhrada trov konania.

I.

Administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7266-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023, zaistil žalobcu dňa 24. 09. 2023 podľa ustanovenia o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov, na účel administratívneho vyhostenia, v súlade s ustanovením stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24. 12. 2023 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.

3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol dňa 24. 09. 2023 v čase o 04 : 25 hod. zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v meste Šahy. Nakoľko Žalobca nevedel ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, hliadka ho predviedla dňa 24. 09. 2023 o 11:30 hod. na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky (ďalej aj OCP PZ Nové Zámky) k ďalším úkonom podľa .

4. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Vzhľadom na to, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt žalovaný vydal dňa 24. 09. 2023 podľa ustanovenia písmeno b) rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-BA12-7266-010/2023-AV (ďalej aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení), pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie a bol zároveň vylúčený odkladný účinok.

5. Žalobcovi bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadril k podkladom i k spôsobu jeho zaistenia, prípadne aby navrhol ich doplnenie, no žalobca túto možnosť nevyužil.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrení žalobcu je nepochybné, že nemohol konať podľa písmená a) a , nakoľko Žalobca nevie preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky.

7. Dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24. 12. 2023 žalovaný odôvodnil tým, že stanovená doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dôležitým faktorom, od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia účastníka konania je jeho spolupráca pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie.

8. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v prípade žalobcu, ktorá je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je potrebné vykonať úkony ako:

- overenie totožnosti žalobcu (prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „KO MZVaEZ SR") na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza žalobca;

- ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom mala byť vykonaná eskorta žalobcu priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky) na účel vykonania pohovoru;

- v prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi prostredníctvom KO MZVaEZ SR zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza;

- následne, ak sú na základe zaslaných žiadosti vybavené požadované doklady, pristúpi sa k vybavovaniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť (čaká sa na odpoveď);

- ďalej sa bude zabezpečovať materiálne, ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu ÚPZC.

9. Žalovaný s poukazom na povinnosti podľa ustanovenia písmeno d) ďalej uviedol, že v prípade, že zistí nové skutočnosti, bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma.

10. Mal za to, že zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj Dohovor) je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Žalovaný považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu.

11. Záverom konštatoval, že počas konania o zaistení sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný, práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru žalobcovi, neupiera a plne ich rešpektuje. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov, žalovaný konal v jej záujme a nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii.

II.

Súdne konanie

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 10. 10. 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 30. 10. 2023, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-7266-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023, ktorým žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) v znení neskorších prepisov, a to podľa ustanovenia rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 24. 12. 2023. Žalobca zároveň žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia a bola mu priznaná náhrada trov konania.

13. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7266-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023 (ďalej aj „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) podľa ust. z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Keďže žalobca nemá dostatok finančných prostriedkov ani platný cestovný doklad k vycestovaniu, rozhodol žalovaný o jeho zaistení.

14. V žalobe menovaný ďalej namietal, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.

15. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že ustanovenie , na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobcu v zmysle výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, síce oprávňuje zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia, no limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalobca splnomocnenému zástupcovi uviedol, že do krajiny pôvodu sa nechce vrátiť, pretože sa obáva o svoj život. Je kurdskej národnosti a zo strany znepriatelených rodín im hrozí nebezpečenstvo. Popísal situáciu Kurdov v Turecku, ale aj v Sýrii či Iraku, na ktorú poukazujú všeobecne dostupné správy ľudskoprávnych organizácií, výskumy etnografov a politológov, či bežne dostupné spravodajstvo. Žalovaný však podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie založil iba na dôvodoch poukazujúcich na

formálny súlad príslušného rozhodnutia so , pričom absentuje odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti jej zaistenia.

16. Žalobca v ďalšej argumentačnej línii poukázal aj na to, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení (pozn. ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu) je nepreskúmateľné, nevykonateľné a nezákonné, v rozpore s (povinnosť určenia krajiny vyhostenia), nakoľko v ňom absentuje krajina, do ktorej má byť vyhostený. Poukázal pritom na to, že účelom a zmyslom ustanovenia (povinnosť určenia krajiny vyhostenia) je, aby mal cudzinec účinnú možnosť obrany voči návratu do konkrétnej krajiny a aby mohol efektívne namietať konkrétne okolnosti či prekážky, ktoré by bránili jeho návratu do tej, ktorej krajiny, či už domovskej alebo napr. krajiny tranzitu. Poukázal tiež na to, že rovnako ani v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný neuviedol, kam konkrétne ho mieni vyhostiť a v tomto smere ani nerozvinul konkrétnu správnu úvahu týkajúcu sa účelnosti jej zaistenia a možnosti reálneho zrealizovania jeho vyhostenia. Z napadnutého rozhodnutia (ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení) nie je tiež zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcu.

17. Podľa názoru žalobcu preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia aj v časti stanovenej dĺžky zaistenia. Keďže žalovaný neuviedol konkrétnu krajinu, kam má byť vyhostený, nie je vôbec zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k stanoveniu práve tejto dĺžky doby zaistenia. Jeho vyhostenie do inej tretej krajiny nie je podľa jeho názoru realizovateľné, nakoľko prechádzal územím tretích krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, a preto neexistuje ani najmenší predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia.

18. Žalobca zdôraznil, že z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu, ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho rozsudku spis. zn. zo dňa 02. 09. 2014, kedy uviedol, že odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa, tobôž v konaní o administratívnom vyhostení, mal mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený. V súlade so zásadou materiálnej pravdy správneho konania je správny orgán povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a tak doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Tejto povinnosti nie je správny orgán zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Keďže napadnuté rozhodnutie závažným spôsobom zasahuje do právnych pomerov žalobcu, najmä do základných práv a slobôd chránených nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodnými dohovormi, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný bol povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť preto viazaný len na podklady resp. vyjadrenia, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán má byť pri zhromažďovaní dôkazov aktívny, a to v každom správnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. ). Napokon podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa Záujem dieťaťa musí byt' prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení manželka žalobcu: C. B., nar. XX.XX.XXXX a ich maloleté dieťa: Utnut YILDIRIM, nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú taktiež tureckej štátnej príslušnosti a rovnako ako žalobca sa obrátili so žalobou na súd. Zaistenie žalobcu, jeho dieťaťa a manželky nemožno posudzovať' bez vzájomných súvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru navrhuje, aby správne súdy posudzovali ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach. Preto s napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasil v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, žalovaný dospel na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmatel'né pre jeho nedostatočné odôvodnenie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca svoje zaistenie považuje za nezákonné a napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byť konvalidované príp. dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej . Taktiež vyhostenie žalobcu do prípadne inej tretej krajiny, než je jeho domovská krajina, nie je realizovateľné, nakoľko žalobca s manželom prechádzali územím iných krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, pričom v jej veci readmisné konanie začaté nebolo, a preto neexistuje predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje jeho zaistenie za neúčelné, a tým aj za nezákonné.

20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16. 10. 2023 s tým, že po opätovnom preskúmaní všetkých dostupných dôkazov možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol a preskúmavané rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

21. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia [ až (ďalej len „“)], preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 09. 2023, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom žalovaného a dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného podľa a bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia.

22. V súlade s ustanovením a , správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

23. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že Žalobca bola preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistená dňa 24. 09. 2023 z dôvodu podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24.10.2023 a rozhodol o jej umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.

24. Podľa ustanovenia , administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa .

25. Podľa ustanovenia , policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

26. Podľa ustanovenia , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

24. Podľa ustanovenia prvá veta , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

28. Podľa ustanovenia , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,

29. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

30. Podľa ustanovenia o správnom konaní (ďalej len „“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

31. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Podľa ustanovenia , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

33. Žalobca v konaní namietal účelnosť a efektívnosť jej zaistenia, nakoľko sa v rozhodnutí žalovaný nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Napadnuté rozhodnutie je formálne a bez predpokladu zrealizovania vyhostenia žalobcu. Nie je zrejmé, ako žalovaný skúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, s tým že nie je možné skúmať vyhostiteľnosť, nakoľko ani nie je zrejmé, kam mieni žalovaný žalobcu vyhostiť.

34. Po detailnom oboznámení sa s prejednávanou vecou má správny súd za to, že tieto námietky žalobcu sú dôvodné.

35. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.

36. Podľa konštantnej judikatúry kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov (napr. spis. zn.1SZa/7/2016, spis. zn. ) žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v . Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti

vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

37. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP- BA12-7266-010/2023-AV zo dňa 24. 09. 2023, v tomto nie je uvedené, kam má byť Žalobca vyhostená. Zároveň však nemožno poprieť legálnu úpravu, keď v pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok možnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Uvedená skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení, resp. napadnutého rozhodnutia o zaistení. Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu (vrátane Dohovoru) a nevyplýva ani z judikatúry kasačného súdu, či ústavného súdu, ktorá zachovanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti akcentuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) spis. zn. a spis. ).

38. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku spis. zn. zo dňa 10. 01. 2020 podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v ustanovení v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“.

39. Z napadnutého rozhodnutia ako aj následného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že za naplnenie účelu zaistenia považoval žalovaný iba samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa 24. 09. 2023, žalovaný úplne opomenul skúmať vyhostiteľnosť žalobcu.

40. Podľa Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť' obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať' aj osobu mladšiu ako 65 rokov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že sa žalobca nachádza v zaistení s maloletým dieťaťom, a teda k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle 88 ods. 8 a 2 ods. 7 , čo už bolo policajným útvarom rozhodujúcim o pozbavení osobnej slobody cudzincov vytýkané rozhodovacou praxou krajského súdu v obdobných veciach zaistenia rodín s maloletými deťmi (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 07.06.2022, Sp. zn. z 08.06.2022, sp. zn. z 07.06.2022, sp. zn. z 07.06.2022, atd'.)

41. Napadnuté rozhodnutie o zaistení síce obsahuje citáciu viacerých právnych predpisov avšak so všeobecným konštatovaním, bez konkrétneho zhrnutia vo vzťahu k osobe žalobcu. Žalovaný pritom sám ustálil štátnu príslušnosť žalobcu: Turecká republika a žiadnym spôsobom ju v konaní o administratívnom vyhostení alebo v konaní o zaistení nespochybňoval. Žalovaný sa nezaoberal tým, či bude žalobca vyhostený do Tureckej republiky a to ani z pohľadu všeobecnej situácie v krajine jej pôvodu. Za tohto stavu si bol pritom žalovaný pred vydaním rozhodnutia o zaistení žalobcu povinný predbežne posúdiť a urobiť úsudok o tom, či je správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca aspoň potenciálne možné. Vzhľadom na to, že žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval, súd považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Navyše tiež naprieč celému rozhodnutiu nie je zmienka o tom, že žalobca bol zaistený spolu so svojimi maloletými deťmi, čo tiež podstatným spôsobom mení pohľad na celú situáciu zaistenej žalobcu. Žalobca napokon i v tejto súvislosti uviedol, že do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť', pretože sa obáva o svoj život, život svojej manželky a život ich maloletého dieťaťa. Sú kurdskej národnosti a pochádzajú z

juhovýchodnej oblasti Turecka. Ďalej uviedol, že doma, v krajine pôvodu im zo strany znepriatelených rodín hrozí nebezpečenstvo, čelia utláčaniu a diskriminácií zo strany tureckých štátnych orgánov, čoho dôsledkom bolo aj to, že s manželkou prišli o pozemky, ktoré im vzala armáda. Podľa 88 ods. 8 Ustanovenie odseku I sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť' len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. Správny súd i z tohto pohľadu uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov a kasačného súdu vo veci obmedzovania osobnej slobody rodín s maloletými deťmi ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalovaný je v každom prejednávanom prípade limitovaný aj nadnárodnými a medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany ľudských práv maloletých majúcimi prednosť' pred . Napriek tomu, že sa výkon administratívneho vyhostenia žalobcu a jeho zaistenie logicky nerozlučne dotýka aj práv a záujmov maloletých cudzincov v nízkom veku, žalovaný k tejto skutočnosti nezaujal žiadnu právnu úvahu v spojitosti s relevantnými právnymi predpismi na ochranu maloletých osôb, ktorá by odôvodňovala zaistenie maloletej osoby. Žalovaný na prejednávanú vec neaplikoval ani Dohovor o právach dieťaťa majúci prednosť' pred .V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodovaciu prax všeobecných súdov ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a kasačného súdu opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi:Napr. vo veci Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s posudzovaním otázky súladu umiestnenia maloletých sťažovateľov vo veku 7 mesiacov, 3 a pol roka, 5 rokov a 7 rokov do detenčného zariadenia pre cudzincov s čl. 3 Dohovoru, zohľadnil predovšetkým skutočnosť', že predmetné zariadenie nebolo uspôsobené k prijatiu a pobytu detí. Je pritom nutné zdôrazniť, že tento záver ESLP prijal navzdory skutočnosti, že zariadenie malo vytvorené špeciálne krídlo pre pobyt rodín s deťmi. Napriek tomu ESEP uznal, že podmienky pre pobyt detí sa nijako nelíšili od podmienok pre pobyt dospelých. ESEP preto uznal v prípade maloletých sťažovateľov porušenie čl. 3 Dohovoru. K rovnakému záveru dospel ESEP aj v prípade Popov proti Francúzsku, ktorý sa týkal zaistenia rodičov s deťmi vo veku 5 mesiacov a 2 roky v detenčnom centre Rouen- Oissel za účelom vyhostenia. ESEP aj v tomto prípade konštatoval porušenie čl. 3 Dohovoru v dôsledku zaistenia detí v detenčnom centre, hoci boli deti zaistené spolu s rodičmi. Aj napriek tomu, že rodina bola ubytovaná oddelene od ostatných zaistených cudzincov, ESEP uznal, že materiálne vybavenie nebolo prispôsobené potrebám detí. ESEP prihliadol k psychickému dopadu zaistených rodín s deťmi v podmienkach imigračného zaistenia, konkrétne k pocitom úzkosti, stresu a zhoršeniu obrazov rodiča v očiach detí. ESEP dospel k záveru, že zaistenie maloletých detí po dobu 15 dní v prostredí pre dospelých, za prítomnosti polície, bez aktivít, ktoré by ich zamestnávali, v ťažkej situácii rodičov, bolo zjavne neprimerané ich veku. Francúzske úrady pochybili, keď' nevzali do úvahy nevyhnutne škodlivé následky zaistenia na maloleté deti. Zaistenie detí za týchto podmienok teda prekročilo hranice závažnosti čl. 3 Dohovoru. Na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp zn. o preskúmanie rozhodnutia o zaistení maloletej Umut YILDIRIM 28.12.2021 Turecká republika bez CD , zákonný zástupca A. B., narodený XX.X.XXXX, Turecká republika bolo i rozhodnutie o zaistení maloletého dieťaťa zrušené a nariadené jeho prepustenie zo zaistenia.

42. Správny súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej (rozsudok NS SR spis. zn. zo dňa 06. 02. 2015).

43. Pre úplnosť súd uvádza, že námietku žalobcu týkajúcu sa odôvodnenia dĺžky zaistenia nepovažoval za dôvodnú. Podľa názoru súdu, žalovaný dĺžku doby zaistenia dostatočne odôvodnil keď uviedol, že žalobca je príslušníkom Tureckej republiky, nedisponuje cestovným dokladom, odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, a preto je potrebné vykonať úkony smerujúce k overeniu totožnosti žalobcu, k vydaniu náhradného cestovného dokladu, k vybaveniu leteniek a následnému ďalšiemu postupu. Uvedené bližšie popísal spolu s určením približnej doby potrebnej na vybavenie jednotlivých úkonov.

44. Záverom súd poznamenáva, že napadnutému rozhodnutiu možno vytknúť aj absenciu špecifikácie útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, do ktorého žalobcu umiestnil. Je nevyhnutné, aby sa tejto chybe žalovaný v budúcnosti vyvaroval a vo výroku rozhodnutia vždy presne konkretizoval útvar policajného zaistenia pre cudzincov, v ktorom zaisteného cudzinca umiestňuje.

45. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustil, pretože obmedzenie jej osobnej slobody nie je zákonné.

46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že úspešnej žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote siedmich dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa ustanovenia , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.