Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: M. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť A. D., bez dokladov totožnosti, toho času miesto pobytu Ú. U. S. U. K., Q. XX, P., právne zastúpená Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 17.05.2022, o nariadenie prepustenia podľa , takto

rozhodol:

I./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobkyňa M. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť A. D., bez dokladov totožnosti, bola bezodkladne prepustená zo zaistenia.

II./ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 17.05.2022 domáhala, aby súd nariadil žalovanému bezodkladne ju prepustiť zo zaistenia. Žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-275-012/2022-AV zo dňa 27.04.2022 podľa ZoPC rozhodol o jej zaistení na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.07.2022, za účelom výkonu administratívneho vyhostenia, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-275-009/2022-AV zo dňa 27.04.2022 a rozhodol o jej umiestnení do Ú. U. S. U. K. P. (ďalej „Ú. P.“).

2. Poukázala na to, že žalovaný samostatnými rozhodnutia zaistil aj manžela žalobkyne: W. L., nar. XX.XX.XXXX a maloleté deti žalobkyne: W. L., nar. XX.XX.XXXX a W. L., nar. XX.XX.XXXX.

3. Doplnila, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne, oprávňuje policajný orgán zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, avšak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne, nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti jej zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a túto právnu úvahu nezaujal dokonca ani v ich rozhodnutiach o ich zaistení. Zaistenie žalobkyne a zaistenie jej maloletých dcér a manžela nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru navrhla, aby správne súdy posudzovali zaistenie žalobkyne a jej maloletých detí a manžela vo vzájomných súvislostiach.

4. Mala za to, že rozhodnutie o zaistení žalobkyne aj jej maloletých detí a manžela, je odôvodnené formalisticky citáciou zákona o pobyte cudzincov, avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletých osôb, detí žalobkyne, ako

zraniteľných osôb v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 ZoPC. V tejto súvislosti poukazovala na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj Európskeho dohovoru pre ľudské práva a kasačného súdu, opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi (rozsudok ESĽP vo veci napríklad Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17.10.2016, zo 14.06.2016 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. ).

5. Keďže žalovaný nedostatočne, resp. vôbec, neodôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletých osôb - detí žalobkyne, ktorý je logicky nerozlučne spojený aj s obmedzením jej osobnej slobody a tým nesplnil základné podmienky pre ich zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné, domáhala sa žalobkyňa jej prepustenia, ako aj prepustenia jej maloletých detí a manžela zo zaistenia. Zaistenie žalobkyne a jej maloletých detí a manžela nie je v najlepšom záujme ich maloletých detí a je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

6. Rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA5-275-012/2022-AV zo dňa 27.04.2022 žalovaný zaistil účastníka konania dňa 27.04.2022 v čase o 19:25 hod. podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.07.2022 a umiestnil ho do Ú. U. S. U. K. F. P. (Ú.). V odôvodnení uviedol, že účastník konania bol predvedený spolu s osobami W. L. /./, W. L. /./, M. L. /., W. L. /. J. L. Q. /./.

7. Nakoľko účastník konania sa zdržiava na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 27.04.2022 podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC vydal Rozhodnutie o administratívnom vyhostení účastníka konania vedené pod č. PPZ-HCP- BA5-275-009/2022-AV, pričom mu nebola určená lehota na vycestovanie. Zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri) roky.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.04.2022 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že účastník konania bol zaistený na výkon administratívneho vyhostenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko administratívne vyhostenie bolo vydané žalobcovi z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, ktoré bolo riadne preukázané. Nedisponuje cestovným dokladom a nedisponoval ním ani v čase jeho prvej kontroly oprávnenosti pobytu na území SR políciou a taktiež nemal pri sebe žiadny iný doklad, ktorým by svoju pravú totožnosť vedel potvrdiť. V takomto prípade policajný útvar štátneho príslušníka tretej krajiny administratívne vyhostí v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

9. K námietkam zástupcu žalobcu k poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ ES čl. 15 ods. 1 druhá veta uviedol, že zaistenie žalobcu bolo v súlade s uvedeným článkom predmetnej Smernice, nakoľko žalobcu zaistil na dobu 3 mesiace, čo je v súlade s predmetnou Smernicou, ako aj s ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Dĺžku doby zaistenia žalovaný náležite odôvodnil v napadnutom rozhodnutí a to tak, že žalovaný, toho času správny orgán, stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 27.07.2022 a uviedol, že počas uvedenej doby sa bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu. Po potvrdení totožnosti a vystavení náhradného cestovného dokladu Ú. rozhodne o realizácii návratu. V prípade leteckého vyhostenia sa pristúpi k vybavovaniu leteniek, zasiela sa žiadosť a čaká sa na odpoveď. Doposiaľ považoval zaistenie žalobcu za dôvodné, nakoľko Ú., ktorý je na účel zabezpečenia fyzického vyhostenia zriadený, nezaslal žalovanému relevantné informácie k tomu, že by nebolo možné zrealizovať výkon vyhostenia menovaného z územia SR počas lehoty zaistenia určenej v napadnutom rozhodnutí o zaistení žalobcu. V prípade, že žalovaný bude disponovať takouto informáciou, že zanikol účel zaistenia, bude žalobca zo zaistenia bezodkladne prepustený podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, keďže žalovaný je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny či trvá účel zaistenia.

10. K námietke ohľadom zaistenia žalobcu s ohľadom k otázke prípustnosti zaistenia žalobcu z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením manžela a dvoch maloletých dcér uviedol, že s uvedenou situáciou, ako aj kontextom zaistenia celej rodiny žalobcu sa zaoberal, a to napríklad tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Ú. P., ktoré je na uvedené prípady zriadené (viď príloha Podmienky umiestňovania maloletých osôb v Ú. - poskytnutie informácie zo dňa 28.04.2022). V prípade, že by sa žalovaný

kontextom rodiny nezaoberal, bol by napríklad žalobca umiestnený v Ú. L. a zvyšok rodiny v Ú. P., prípadne by oboch rodičov umiestnil v Ú. L. samostatne a deti umiestnil do detského domova. Uvedené uvádza len na vysvetlenie, že to, že umiestnil rodinu spolu, je logickým záverom o vysporiadaní sa uvedenej situácie ohľadom zaistenia žalobcu a jeho rodiny. A teda nie je pochýb o tom, že nereflektoval na zákonnú povinnosť so vzniknutou situáciou sa vysporiadať a bral ju na zreteľ.

11. K čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa právny zástupca žalobcu uvádza, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. S tvrdením, vyplývajúcim z predmetného článku, súhlasil, avšak mal za to, že nie je možné riadiť sa jedným článkom Dohovoru o právach dieťaťa, ale treba sa zaoberať aj nasledujúcimi bodmi čl. 3, a to bodom 2., kde je uvedené, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia a bodom 3., kde sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru. Teda zaistením žalobcu a jeho rodiny, ktorú umiestnil do Ú. P. neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy. Žalobca sa pri spisovaní zápisnice vedenej pod č. p.: PPZ- HCP-BA5-275-008/2022-AV vyjadril, že nedisponuje finančnou hotovosťou, že jeho odchod s rodinou z domovskej krajiny bol zapríčinený podľa neho zlou ekonomickou situáciou a pre rozhodnutie manžela, nakoľko žalobca nepracoval a manžel ako vodič zarábal 600 Eur za mesiac. Cieľom jeho cesty je Nemecko, kde chce poberať sociálne dávky a starať sa o deti.

12. Žalobca na územie schengenského priestoru spolu so svojou rodinou vstúpil nelegálnym spôsobom bez platného cestovného dokladu, čím porušil Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ 399/2016) čl. 6 ods. 1 písm. a), ako aj zákona o pobyte cudzincov a tým spôsobom sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene. To, že žalobca nadobudol pocit, že jeho ekonomická situácia v domovskej krajine je nevyhovujúca alebo to, že ho ovplyvnil v opustení domovskej krajiny manžel, ho neoprávňuje k porušovaniu zákona o pobyte cudzincov, ani iných nadnárodných a medzinárodných zmlúv a preto žalovaný postupoval tak, že vyhostil žalobcu z územia Slovenskej republiky v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie členských štátov po dobu tri (3) roky a následne zaistil žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Slovenská republika prostredníctvom Ú. bude zabezpečovať výkon vyhostenia žalobcu s jeho celou rodinou do domovskej krajiny, kde podľa vyjadrenia žalobcu v spísanej zápisnici č. p.: PPZ-HCP-BA5-275-008/2022-AV žalobcovi nehrozí žiadne bezprávie a neobáva sa do nej vrátiť, lebo túto opustil len z ekonomických dôvodov. Počas zaistenia žalobcu, ako aj jeho rodiny, teda manžela a dvoch maloletých dcér, bude im poskytnutá náležitá starostlivosť zo strany Ú. P., ktorú by ani žalobca sám nevedel, keďže je bez finančných prostriedkov, svojej rodine zabezpečiť.

13. V prípade, že zistí, že vyhostenie žalobcu a jeho rodiny do domovskej krajiny nebude možné, prepustí žalobcu zo zaistenia tak, ako mu to ukladá zákon o pobyte cudzincov a vysporiada sa s neoprávneným pobytom žalobcu a jeho rodiny tým spôsobom, že im umožní zotrvanie na území Slovenskej republiky v zmysle § 61 a ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov. Doposiaľ však žalovaný má za to, že zaistenie žalobcu je účelné a napadnuté rozhodnutie o zaistení je vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené.

14. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

15. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

16. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

17. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

19. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

20. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“) Využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

21. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

22. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), V prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

23. Podľa , Nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

24. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

25. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

26. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

28. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

29. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

31. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

32. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Podľa , Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

36. Podľa , Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

37. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

38. Žalobkyňa sa nachádza v zaistení na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-275-012/2022-AV zo dňa 27.04.2022, ktorým žalovaný zaistil žalobkyňu podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-275-009/2022-AV zo dňa 27.04.2022 a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.07.2022 (§ 88 ods. 4 ZoPC) s tým, že ju umiestnil v Ú. P..

39. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo posúdenie, či v prípade žalobkyne je jej ďalšie zotrvanie v zaistení realizované v Ú. P. naďalej zákonné v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia o jej zaistení.

40. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Z daného vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu podľa zákonného ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o uložení trestu vyhostenia v rámci trestného konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre zaistenia žalobkyne je existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu zo dňa 27.04.2022. Účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia je realizácia administratívneho vyhostenia.

41. Žalobkyňa bola teda zaistená podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, v zmysle ktorého policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia.

42. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

43. V správnej žalobe rovnako poukazovala na to, že bola zaistená spolu s jej dvoma maloletými deťmi, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemožno nájsť zmienku o tom, akým spôsobom sa táto skutočnosť prejavila pri posúdení správneho orgánu, či ide o primerané opatrenie a či nie je možné uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Správny súd s poukazom na judikatúru uvedenú nižšie vyhodnotil danú námietku ako dôvodnú.

44. Správny súd uvádza, že zaistenie žalobkyne nemožno posudzovať izolovane, ale tieto prípady (zaistenie jej maloletých detí, ako aj manžela) musia byť posudzované vo vzájomných súvislostiach. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňoval potrebu posudzovať v prípade zaistenia maloletých detí najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Deti by pritom nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov.

45. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

46. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. zo dňa 14.06.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle predmetného rozsudku správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

47. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca s falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).

48. Z tohto pohľadu treba identifikovať intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života žalobkyne v dôsledku napadnutého rozhodnutia o zaistení a intenzitu porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu. Zo samotnej podstaty princípu primeranosti totiž vyplýva, že sa hodnotí „niečo k niečomu“, v danom prípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane verejného poriadku s právom na súkromný a rodinný život cudzinca.

49. V prípade, ak by správny súd ponechal žalobkyňu v zaistení po tom, čo by došlo k prepusteniu zo zaistenia jej maloletých detí, došlo by tým aj k porušeniu čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, teda najlepšieho záujmu maloletého cudzinca, ktorý má právo byť so svojim rodičom ako zákonným zástupcom. Teda ponechaním žalobkyne v zaistení by z pohľadu maloletého cudzinca došlo k porušeniu princípu sledovania jeho najlepšieho záujmu. Správny súd má zato, že žalovaný neposúdil dostatočne v kontexte zaistenia maloletých cudzincov (detí žalobkyne), zaistenie žalobkyne so zásahom do ich práva na rodinný a súkromný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru).

50. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.02.2015).

51. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, podľa nariadil jej bezodkladné prepustenie, keďže ďalšie držanie žalobkyne v zaistení je nezákonné a v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.