Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Saz/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka C. D., bez cestovného dokladu, bytom C. D., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., F. XX, XXX XX E., zastúpená zákonnou zástupkyňou: G. B., nar. XX.XX.XXXX (matka), štátna príslušníčka C. D., bez cestovného dokladu, bytom C. D., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., F. XX, XXX XX E., právne zastúpená: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 01 Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5375-015/2023- AV z 27.08.2023 vo veci zaistenia a o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5375-015/2023-AV z 27.08.2023 a n a r i a ď u j e žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobkyňu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Tureckej republiky, bez cestovného dokladu, bytom C. D., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

II. Mal. žalobkyni v zastúpení jej zákonnou zástupkyňou p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo 14.09.2023, predloženou žalovanému 18.09.2023 a doručenou 28.09.2023 Správnemu súdu v Košiciach, sa mal žalobkyňa v zastúpení svojou matkou, ako zákonnou zástupkyňou domáhala, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5375-015/2023-AV z 27.08.2023, ktorým bola mal. žalobkyňa zaistená pre účely výkonu administratívneho vyhostenia podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), aby bolo toto rozhodnutie žalovaného zrušené a mal. žalobkyňa aby bola prepustená na slobodu.

Administratívne konanie

2. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 26.08.2023 bola mal. žalobkyňa spolu so svojou matkou a ďalšími osobami zadržaná hliadkou OO PZ Štúrovo v obci Leľa, v súvislosti s preverovaním oznámenia o pohybe skupiny migrantov. Keďže mal. žalobkyňa ani jej matka nevedeli hodnoverne preukázať svoju totožnosť ani oprávnenie k pobytu na území Slovenskej republiky, boli 27.08.2023 spolu predvedené pred žalovaného za účelom ďalších procesných úkonov.

Lustráciou v informačných systémoch (IS) POLDAT, CLK, ZOP, ECU, INO, MIGRA, EURODAC a AFIS nebol o mal. žalobkyni zistený žiadny záznam. Mal. žalobkyni bol rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5375-005/2022-AV z 27.08.2023 ustanovený tlmočník; bola poučená o jej právach a povinnostiach v administratívnom konaní; o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) – všetky poučenia boli za mal. žalobkyňu podpísané jej matkou ako zákonnou zástupkyňou.

3. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA12-5375-006/2023-AV z 27.08.2023 zákonná zástupkyňa (matka) mal. žalobkyne za prítomnosti do konania pribratého tlmočníka, uviedla, že poučeniam porozumela; bude vypovedať, pričom na kladené otázky uviedla, že nechce kontaktovať zastupiteľský úrad; uviedla, že nemá splnomocnenú osobu na právne úkony, ktorú by chcela prizvať ku konaniu; nie je členkou žiadnej politickej strany; vierovyznanie – moslim sunit; nikdy nebola trestaná ani nikdy neslúžila v armáde; je si vedomá, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava nelegálne, keďže nemá žiadne oprávnenie k pobytu a nemá ani cestovný pas; na území Slovenskej republiky sa nechce zdržiavať, ani tu nechce požiadať o azyl, nemá tu žiadne ubytovanie a ani si ho tu nechce zabezpečovať, keďže jej cieľovou krajinou je Nemecko, kde sa chce zamestnať a chce s deťmi začať nový život; po prepustení bude kontaktovať prevádzača, pretože cit. „... máme zaplatenú cestu až do Nemecka.“ Bez kladenia otázok vo voľnom prejave zákonná zástupkyňa mal. žalobkyne uviedla, že z Turecka odišla so svojimi šiestimi deťmi a s vnučkou asi pred týždňom z mesta Ankara, prevádzač ktorému zaplatila 7 000,- Eur za každú osobu ich naložil do dodávky v ktorej cestovali hlavne v nočných hodinách, takže nemá ani vedomosť ktorými štátmi prechádzali a vyložili ich z dodávky až v Maďarsku pri hraniciach so Slovenskou republikou, na územie ktorého pokračovali pešo až do okamihu kedy ich kontrolovala policajná hliadka. Následne na otázky zákonná zástupkyňa mal. žalobkyne uviedla, že z domovskej krajiny odišla z ekonomických a finančných dôvodov, v domovskej krajine jej nehrozí nebezpečenstvo a môže sa vrátiť do domovskej krajiny. Zápisnica o podaní vyjadrenia bola za mal. žalobkyňu podpísaná jej zákonnou zástupkyňou (matkou).

4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-5375-010/2023-AV z 27.08.2023 žalovaný z dôvodu neoprávneného pobytu mal. žalobkyne na území Slovenskej republiky rozhodol o jej vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa bez určenia konkrétnej krajiny do ktorej má byť vyhostená s tým, že sa vyhosťuje cit. „... do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu ...“; súčasne žalovaný uložil mal. žalobkyni zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky; a neurčil mal. žalobkyni lehotu na vycestovanie.

5. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-5375-015/2023-AV z 27.08.2023 žalovaný takto rozhodol cit. „zaisťuje účastníka konania dňa 27.08.2023 o 15:00 h podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.10.2023. Podľa sa účastník konania umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.“ Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vyššie uvedený priebeh skutkového deja ohľadne času a okolnosti obmedzenia osobnej slobody mal. žalobkyne s tým, že mal. žalobkyňa bola zaistená na účel výkonu rozhodnutia o jej vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-5375-010/2023-AV z 27.08.2023 z dôvodu jej neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, z ktorého územia nemohla vycestovať, pretože nemala platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Žalovaný skúmal aj možnosti vyčerpania iných alternatív k zaisteniu, keďže zaistenie musí byť poslednou možnosťou prípustnou iba v prípade, ak tieto alternatívy nemožno uplatniť, na základe individuálneho posúdenia každého prípadu a to so záverom, že mal. žalobkyni tieto alternatívne obmedzenia spočívajúce buď v možnosti uložiť jej povinnosť hlásiť svoj pobyt alebo v povinnosti zložiť peňažnú záruku, nemôže uložiť, pretože tieto povinnosti by nebola schopná reálne splniť lebo nevie a ani nechce preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky a takisto nedisponuje finančnými prostriedkami na zabezpečenie si ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. Žalovaný sa zaoberal aj určením dĺžky doby zaistenia, resp. dôvodnosťou jej určenia na čas nevyhnutne potrebný, ktorú dobu určil do 27.10.2023 a to s konštatovaním že táto doba zaistenia je nevyhnutná, pretože počas nej žalovaný vykoná všetky úkony potrebné k vyhosteniu z územia Slovenskej

republiky a ktorá doba sa môže aj skrátiť, pretože sa nedá presne určiť, keďže závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný uviedol cit. „Správny orgán v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie.“, ako aj materiálne a personálne zabezpečenie vyhostenia. Žalovaný konštatoval, že z dôvodu, že voči mal. žalobkyni prebieha konanie o vyhostenie, je aj obmedzenie jej osobnej slobody za tým účelom, formou zaistenia, plne v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Žalovaný sa venoval aj otázke rešpektovania súkromného a rodinného života mal. žalobkyne s poukazom na čl. 8 ods. 1 Dohovoru, v ktorej súvislosti sa žalovaný zaoberal aj vybavenosťou a materiálno-technickou pripravenosťou zariadenia pre cudzincov v Sečovciach, kde bola mal. žalobkyňa umiestnená z hľadiska poskytnutia jej komfortu ubytovania pre maloletú a zabezpečenia starostlivosti o ňu (podmienky pre ubytovanie, stravovanie, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity). Napokon sa žalovaný zaoberal aj zachovaním práv mal. žalobkyne v súlade s čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorej súvislosti podotkol, že tým, že mal. žalobkyňu spolu s jej matkou a otcom, ako aj ďalšími súrodencami umiestnil spolu v jednom zariadení pre cudzincov, tým nerozdelil ich rodinu a teda dodržal základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere svojich rodičov, teda právo na rodinný život. Z uvedených dôvodov je podľa žalovaného uvedené rozhodnutie viac v záujme mal. žalobkyne, ako keby bola oddelená od svojich rodičov a odovzdaná pracovníkom sociálnej kurately, čo by bolo horším zásahom do jej práv.

6. Vzhľadom na uvedené žalovaný uzavrel, že rozhodnutie o zaistení mal. žalobkyne je plne v súlade so zákonom a jej cit. „... prepustenie by znamenalo nedodržiavanie zákona štátu, na ktorého výsostnom území sa účastníčka konania nachádza a pokračovanie v páchaní priestupku na úseku pobytu. Na základe vyššie uvedeného má správny orgán za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv účastníčky konania ako maloletého dieťaťa.“ Rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5375-015/2023-AV z 27.08.2023 za mal. žalobkyňu prevzala jej zákonná zástupkyňa (matka) dňa 27.08.2023.

7. V administratívnom spise žalovaného, ktorý bol správnemu súdu predložený spolu so žalobou mal. žalobkyne dňa 28.09.2023, v časovom slede po vydaní vyššie označeného rozhodnutia o zaistení, okrem záznamu o eskorte mal. žalobkyne a jej matky do zariadenia pre cudzincov, sa nenachádzajú žiadne iné podklady.

Súdne konanie

8. Mal. žalobkyňa v zastúpení svojou zákonnou zástupkyňou, prostredníctvom jej ustanoveného Centra právnej pomoci [konanie o ustanovenie právneho zástupcu trvalo od 31.08.2023 do 13.09.2023; t.j. pri zohľadnení, že 17.09.2023 bola nedeľa, bola žaloba podaná v zákonnej lehote a teda včas, pozn.], svoju správnu žalobu vo veci ňou tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP- BA12-5375-015/2023-AV z 27.08.2023 odôvodnila v prvom rade s poukazom, že zaistená bola aj matka mal. žalobkyne a aj jej ďalší súrodenci, všetci tureckej štátnej príslušnosti. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, preto s ním nesúhlasí v celom rozsahu z nasledovných dôvodov. Žalovaný pri zvažovaní do ktorej krajiny bude mal. žalobkyňa vyhostená, za účelom vyhostenia ktorého bola zaistená, sa vôbec nezaoberal situáciou v jej domovskej krajine na úseku ochrany ľudských práv, pričom podľa výročnej správy USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021, je táto situácia nepriaznivá najmä voči členom niektorých národnostných skupín (asýrčania, jaferijci, jezídi, kurdi, araby, rómovia, čirkášovia), ktorým nie je dovolené plne realizovať ich jazykové, náboženské a kultúrne práva, pričom matka mal. žalobkyne svojmu zástupcovi uviedla, že sa hlásia ku kurdskej národnosti, z ktorého dôvodu im zo strany znepriatelených rodín hrozí nebezpečenstvo (preto aj manžel jej plnoletej dcéry bol zavraždený), preto sa do domovskej krajiny nechce vrátiť, pretože sa obáva o svoj život a život svojich detí. Keďže žalovaným neboli skúmané podmienky reálnej vyhostiteľnosti mal. žalobkyne do jej domovskej krajiny, je aj jej zaistenie na tento účel neefektívnym a neúčelným s dodatkom, že cit. „Žalovaný má povinnosť zaoberať sa v konaní skúmaním prekážok vyhostenia, a to aj za situácie, že ich účastník konania priamo nenamieta, právne neklasifikuje a pod. (...) Z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení, však nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku tej ktorej konkrétnej krajine, aké

konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobkyne.“ V ďalšom mal. žalobkyňa s poukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR a judikatúru Ústavného súdu SR uviedla, že jej vyhostenie do inej tretej krajiny, nie je realizovateľné, pretože prechádzala územím iných krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, preto neexistuje ani najmenší predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré mal. žalobkyňa považuje za nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Podotkla, že žalovaný svoje rozhodnutie o zaistení založil iba na splnení formálneho zákonného predpokladu pre zaistenie a to na existencii rozhodnutia o vyhostení a na súlade so , avšak absentuje jeho odôvodnenie z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia mal. žalobkyne. Rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k trvaniu dĺžky doby zaistenia, keďže nie je zrejmým, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k stanoveniu práve tejto dĺžky doby zaistenia, t.j. do 27.10.2023 a žalovaný v tomto smere iba cit. „... blankytne a formálne uvádza, že bude vo veci vykonávať úkony a zabezpečovať materiálne procesy vyhostenia.“ Napokon mal. žalobkyňa opäť s poukazom na judikatúru (Krajský súd v Košiciach sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. ) uviedla, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že žalobkyňa je maloletým dieťaťom a teda či je prípustný zásah do jej osobnej slobody, ako osoby maloletej a teda zraniteľnej v zmysle a . Záverom mal. žalobkyňa navrhla, aby v záujme zachovania celistvosti rodiny, bolo jej zaistenie posudzované vo vzájomnej súvislosti so zaistením aj ostatných členov jej rodiny. Právny zástupca mal. žalobkyne súčasne ospravedlnil svoju, ako aj zákonnej zástupkyne žalobkyne neprítomnosť na pojednávaní. Prílohou žaloby bola žiadosť mal. žalobkyne o poskytnutie jej právnej pomoci v konaní o zaistení Centrom právnej pomoci (Centrum) z 31.08.2023; rozhodnutie Centra č. z 11.09.2023 (právoplatné 13.09.2023) o poskytnutí mal. žalobkyni právnej pomoci a rozhodnutie žalovaného o zaistení.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, okrem chronologického opisu priebehu administratívneho konania s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia, v interakcii na žalobné námietky uviedol, že vzhľadom k tomu, že mal. žalobkyňa bola zaistená na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, tak je jasne preukázané, že zaistením mal. žalobkyne žalovaný smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je jej reálne vyhostenie z územia Slovenskej republiky; dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby mal. žalobkyne, pričom vychádzal zo svojej praxe s dodatkom, že jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, pretože táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Žalovaný má za to, že žalobou mal. žalobkyne napadnuté rozhodnutie je plne v súlade so zákonom o cudzincoch, s a s medzinárodnými dohovormi, z ktorého dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.

10. Správny súd nariadil v danej veci pojednávanie na 09.10.2023, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania, t.j. na strane mal. žalobkyne Centrum právnej pomoci, ako aj žalovaný, pričom keďže tak Centrum právnej pomoci už v žalobe, ako aj žalovaný pri telefonickom oznámení mu termínu pojednávania, ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, správny súd postupom podľa 114 vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Právne východiská

11. Podľa (ďalej len „“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“

12. Podľa „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“

13. Podľa „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa až f) a až k).“

14. Podľa „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“

15. Podľa a „(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“

16. Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „Na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.“

17. Podľa čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa „(1) Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (2) Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.“

18. Podľa , a o pobyte cudzincov (ďalej len „“) „Na účely tohto zákona sa rozumie (2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. (4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. (7) Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.“

19. Podľa „Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny (b/) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.“

20. Podľa prvej vety „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.“

21. Podľa „Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.“

22. Podľa „Policajný útvar je povinný (d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“

23. Podľa „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“

24. Podľa druhej vety „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“

25. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom (f)

zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“

26. Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“

27. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

28. Žalobná argumentácia mal. žalobkyne je založená na tvrdení o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti, pre nedostatok dôvodov, rozhodnutia žalovaného, ktorý svoje rozhodnutie o zaistení mal. žalobkyne založil iba na konštatovaní o formálnom splnení zákonnej podmienky pre jej zaistenie a ktorou podmienkou je existencia rozhodnutia o vyhostení mal. žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Žalovaný však neskúmal účelnosť jej zaistenia a to tak z hľadiska možnosti jej vyhostiteľnosti do domovskej krajiny, prípadne do inej krajiny a jednako ani z hľadiska primeranosti dĺžky trvania zaistenia a napokon ani z hľadiska statusu mal. žalobkyne ako osoby zraniteľnej, zaistenie ktorej môže byť vykonané iba v nevyhnutnom prípade a na nevyhnutne dlhú dobu, resp. na dobu čo najkratšiu.

29. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, mal správny súd za dôvodnú v prvom rade námietku mal. žalobkyne týkajúcu sa nesplnenia si zákonnej povinnosti žalovaným, uloženej mu cit. , skúmať po celý čas trvania zaistenia či trvá aj jeho účel, t.j. či osoba, ktorej osobná sloboda bola zaistením obmedzená, je aj reálne vyhostiteľnou a teda či neexistujú prekážky jej vyhostenia. V danom prípade v zmysle rozhodnutia o vyhostení mal. žalobkyne, má byť táto vyhostená cit. „... do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu ...“, avšak z rozhodnutia žalovaného o zaistení, vydaného na uvedený účel vyhostenia nevyplýva, žeby sa žalovaný bol zaoberal minimálne vo vzťahu ku krajine pôvodu mal. žalobkyne (keďže uvedenie konkrétnej krajiny na vyhostenie v rozhodnutí o zaistení nie je nevyhnutným, viď ďalej), ktorá bola žalovanému známa a ktorou je Turecká republika, či sa teda zaoberal situáciou v tejto krajine a to s ohľadom najmä na príslušnosť mal. žalobkyne ku kurdskej národnosti, ktorej práva a slobody sú v označenej krajine potlačované. Ani zo žalovaným predloženého, ako sám žalovaný uvádza „kompletného“ administratívneho spisu, nie je zrejmým, žeby žalovaný aspoň v medziobdobí po vydaní rozhodnutia o zaistení, do doby predloženia administratívneho spisu správnemu súdu, čo je doba jedného mesiaca (zaistenie z 27.08.2023 a administratívny spis bol správnemu súdu predložený 28.09.2023), teda, žeby skúmal či už podmienky vyhostiteľnosti mal. žalobkyne do ktorejkoľvek krajiny alebo, žeby vykonával kroky smerujúce k materiálno technickému zabezpečeniu jej vyhostiteľnosti (v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce, či už dopyty žalovaného do prípadných, do úvahy prichádzajúcich, krajín vyhostenia, ohľadne prijatia mal. žalobkyne alebo preukazujúce zabezpečovanie cestovných dokladov pre mal. žalobkyňu). Iným slovami, žalovaný obmedzil osobnú slobodu mal. žalobkyne síce na podklade formálne existujúceho rozhodnutia o jej vyhostení, avšak po celú doterajšiu dobu tohto obmedzenia jej osobnej slobody, sa žalovaný vôbec nezaoberal či je toto zaistenie účelným a teda vykonateľným a teda potrebným. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody v dôsledku zaistenia zákonným, musí byť po celú jeho dobu aj efektívne a účelné. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

30. V uvedených súvislostiach, správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 10.01.2020 podľa ktorého cit. „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a

účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenie vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“

31. Vzhľadom k uvedenému tak možno podľa správneho súdu sumarizovať, že aj keď nevyžaduje, aby už v rozhodnutí o vyhostení cudzinca musela byť uvedená konkrétna krajina do ktorej má byť cudzinec vyhostený, avšak aspoň na účely zabezpečenia vykonania takéhoto rozhodnutia o vyhostení je potrebné, aby v následnom rozhodnutí o zaistení, prijatom na účel vykonania rozhodnutia o vyhostení, správny orgán rozvinul svoje úvahy o reálne možnej vyhostiteľnosti tohto cudzinca minimálne do krajiny jeho pôvodu z hľadiska situácie v tejto krajine v interakcii na cudzincom tvrdený jeho status v tejto krajine, či prípadne na neho tam číhajúce hrozby a ak to nie je možné, napr. pre ohrozenie života či zdravia v domovskej krajine, je nutné, aby správny orgán (žalovaný) v rozhodnutí o zaistení uviedol aj úvahy o prípadne možnej vyhostiteľnosti cudzinca do inej krajiny, pretože nadväzne tieto úvahy súvisia aj s určením doby trvania zaistenia, ktorej určenie závisí napr. od toho, ako zložitá (technicky či vecne) je komunikácia s príslušnou, pre vyhostenie zvažovanou krajinou, resp. aké materiálno-technické podmienky musia byť splnené na vyhostenie do tej ktorej krajiny (napr. aké cestovné doklady musí cudzinec mať) a pod..

32. V danom konkrétnom prípade, ako už bolo uvedené, keďže v samotnom rozhodnutí o vyhostení nie je uvedená konkrétna krajina, do ktorej má byť mal. žalobkyňa vyhostená (čo zákon dovoľuje), avšak, keďže ani z obsahu nadväzujúceho preskúmavaného rozhodnutia žalovaného o zaistení nie sú zrejmé úvahy žalovaného vo vzťahu k vyhostiteľnosti mal. žalobkyne ani do jej domovskej krajiny, prípadne do inej krajiny, na ktoré všetky krajiny odkazuje rozhodnutie o vyhostení a z napadnutého rozhodnutia žalovaného o zaistení tak nie je zrejmým, ani to, akými úvahami sa teda riadil pri určení doby trvania zaistenia mal. žalobkyne, správny súd už na základe týchto zistení má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľným a teda nezákonným, preto ho správny súd zrušil, a z dôvodu nekonania žalovaného, ktorý po zaistení mal. žalobkyne preukázateľne nevykonal vo veci žiadne úkony na overenie či materiálno-technické zabezpečenie vyhostiteľnosti mal. žalobkyne, správny súd má zaistenie mal. žalobkyne za neúčelné a neefektívne, preto nariadil jej bezodkladné prepustenie.

33. Na základe uvedených záverov, dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žaloby, preto podľa , žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov, súčasne žalovanému nariadil, aby bezodkladne prepustil mal. žalobkyňu zo zaistenia tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Podľa „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

35. Podľa „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

36. Podľa a „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní plne úspešnej mal. žalobkyni v zastúpení jej zákonnou zástupkyňou priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.