Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/1/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobkyne: JUDr. Irena Sopková, Hlavná 67, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. Košice, Na záhumní 1, Košice - Šaca, IČO: 31 694 136, proti žalovanej: H.. Z. S., narodená X.X.XXXX, J. XX, S. - B., právne zastúpená JUDr. Ingrid Čisárovou, advokátkou, Floriánska 16, 040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou z 11.4.2001, doručenou tunajšiemu súdu 12.4.2001 domáhala, aby súd určil, že právny úkon predaja hnuteľného majetku predávajúcim KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. Košice, v zastúpení konateľom spoločnosti H.. S. zo dňa 1.1.1998 kupujúcej H.. Z. S. a to: 1/ čalúnená súprava 2+1 v počte 1 ks, 2/ otáčacie kreslo malé 2 ks, 3/ 2 dverové skrine 3 ks, 4/ nadstavce 2 dverové 3 ks., 5/ registračka vyťahovacia 2 ks., 6/ police 2 ks., 7/ stolíky 6 ks, 8/ policový regál 1 ks, 9/ kontajner zásuvkový 1 ks, 10/ kožené stoličky otáčacie 2 ks, 11/ chladnička 1 ks, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný a týmto právnym úkonom prevedené hnuteľné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu, žalobkyňa je oprávnená ich speňažiť a žalovaná je povinná speňaženie strpieť.

2. Podaním z 30.8.2002 doručeným tunajšiemu súdu 2.9.2002 žalobkyňa špecifikovala petit žaloby a navrhla, aby súd určil, že právny úkon predaja hnuteľného majetku predávajúcim KAVEKO INTERNATIONAL, spol. s r.o. v zastúpení konateľom spoločnosti H.. S. zo dňa 1.1.1998 kupujúcej H.. Z. S. a to : 1/ Sedacia súprava celočalúnená 3+2 +1, 2/ Otáčacie kreslá kožené 2 ks., 3/ Otáčacie stoličky s kolieskami 2 ks, 4/ Skrinka registračná - čierna 2 ks, 5/ Skrinka otvorená policová - čierna 2 ks,

6/ Skrinka dvojdverová - čierna 5 ks., 7/ Skrinka so sklenenými dvierkami 2 ks., 8/ Konferenčný stolík drevený - čierny 2 ks., 9/ Konferenčný stolík trúbkový so sklom 1 ks., 10/ Stolík malý pod písací stroj - čierny 1 ks, 11/ Stoly písacie čierne 2 ks, 12/ Prídavok k stolu (rohový) čierny 1 ks, 13/ Nástavce na stôl pod počítač - čierny 1 ks, 14/ Kontajner zásuvkový čierny 1 ks, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný a týmto právnym úkonom prevedené hnuteľné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu, žalobkyňa je oprávnená ich speňažiť a žalovaná je povinná speňaženie podstaty strpieť.

3. Uznesením zo dňa 17.10.2016 tunajší súd pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobkyne zo dňa 30.8.2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.10.2016.

4. Na pojednávaní dňa 8.6.2022 žalobkyňa vzala žalobu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že žalobu berie späť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 31. mája 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 9. júla 2020. Žiadala preto, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nezavinila zastavenie konania a ako správkyňa podstaty úpadcu bola zároveň povinná podať predmetnú žalobu.

5. Podľa (ďalej len ) žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

8. Žalovaná na pojednávaní dňa 8.6.2022 so späťvzatím žaloby súhlasila v celom rozsahu a žiadala, aby súd priznal žalovanej náhradu trov konania.

9. Po splnení všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom, súd konanie podľa zastavil.

10. O trovách konania rozhodol súd v súlade s

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti strany sporového konania za procesné zavinenie na zastavení konania. Ak by žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Také správanie žalovaného, ktorého dôsledkom je späťvzatie žaloby musí byť pritom žalobcom nielen uvedené, ale aj preukázané. Ak žalobca dôvod späťvzatia na strane žalovaného len tvrdí, no nepreukáže, je možné konštatovať, že procesné zavinenie žalovaného nebolo preukázané, a súd je povinný priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Zároveň musí ísť o také správanie žalovaného, ktoré spôsobilo zastavenie konania, keď sa žalovaný

zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), teda ak bola požiadavka žalobcu uvedená v petite žaloby splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť.

13. Súd zistil z obsahu rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 31. mája 2018, že v spore vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. žalovaná v postavení žalobcu, spolu so žalobcom v 2. rade sa domáhali voči žalobkyni v postavení žalovaného náhrady škody vo výške 18.2832,00 eur s príslušenstvom a zároveň upresnili špecifikáciu hnuteľných vecí, ktorých náhrady v predmetnom spore sa domáhali. Medzi predmetnými hnuteľnými vecami boli aj hnuteľné veci špecifikované v odseku 2. odôvodnenia rozhodnutia tunajšieho súdu. Súd zistil z obsahu rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 31. mája 2018, že Okresný súd Košice I žalobu zamietol. Súd zistil z obsahu rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 9. júla 2020, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. zo dňa 31. mája 2018 o zamietnutí žaloby. Súd z obsahu oboch predmetných rozhodnutí dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach nepredstavujú prekážku právoplatne rozhodnute veci ( res iudicata ) vo vzťahu k žalobe vedenej tunajším súdom, pretože žalovaná v postavení žalobcu v konaní sp. zn. sa domáhala voči žalobkyni náhrady škody a žalobkyňa v tomto spore sa domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu predaja predmetného hnuteľného majetku úpadcu, nejedná sa teda o totožnosť predmetu konania, ako jedného z kritérií vymedzujúceho prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

14. Súd konštatuje, že žalobkyňa späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že žalobu berie späť pre prekážku právoplatne skončenej veci s poukazom na rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 31. mája 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 9. júla 2020 a preto procesne nezavinila zastavenie konania. Súd však dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach nepredstavujú prekážku právoplatne skončenej veci a preto žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania.

15. K tvrdeniu žalobkyne, že bola povinná ako správkyňa podstaty úpadcu podať túto žalobu súd udáva, že toto tvrdenie nezakladá dôvodnosť použitia , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. K aplikácii ustanovenia súd uvádza, že nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Podľa tohto ustanovenia je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie nemožno vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie NS SR č. k. zo dňa 28. 1. 2010). Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je stále potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod. Za každých okolností je však potrebné vymenované okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia hodnotiť reštriktívne a nie jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach celej prejednávanej veci.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sa žalovaná v spore riadne bránila a iba skutočnosť, že žalobkyňa je správkyňou podstaty úpadcu, ktorá podala predmetnú žalobu nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. V súdnych sporoch je aj správca podstaty úpadcu iba jednou zo sporových strán, rovnako ako akýkoľvek iný subjekt uplatňujúci si svoje práva v súdnom spore a tento musí znášať riziko, že súd prizná náhradu trov konania druhej strane sporu.

18. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňou neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak, že neprizná stranám sporu náhradu trov konania.

19. Keďže žalobkyňa procesne zavinila zastavenie tohto konania a nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd priznal žalovanej, ktorá zastavenie konania nezavinila, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.