Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/153/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov X. T.. I. C., K., L. Č.. XX C., zastúpená advokátom JUDr. Augustínom Tomášom, so sídlom Floriánska č. 16, Košice 2. T.. Z. C., K. L. Č.. XX C., proti žalovanej: B.. T. A., správkyni konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o., Košice, v konkurze, Hlavná č. 25, Košice, v konaní o náhradu škody vo výške 18.283 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31. mája 2018 č.k. -420

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu žalobcov na náhradu škody (I. výrok), zastavil konanie o náhradu ušlého zisku a inflačného zhodnotenia majetku (II. výrok) a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 31.7.2009, ktorou sa pôvodne výlučne žalobkyňa v 1. rade domáhala voči žalovanej náhrady škody vo výške 18.283 €, ušlého zisku v hodnote 20 % ročne zo sumy 17.951 € od 5.10.2000 do zaplatenia, inflančného zhodnotenia majetku vo výške 50,9 % z hodnoty 14.964 € a administratívnych a obstarávacích nákladov. Žalobkyňa v 1. rade svoj nárok odôvodňovala tým, že ako zamestnankyňa spoločnosti FÉNIX VP, s.r.o. Košice - Šaca, ktorá spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť v priestoroch prenajatých od spoločnosti KAVEKO INTERNATIONAL, s.r.o., Košice, mala v týchto priestoroch uložený majetok v jej výlučnom vlastníctve, ktorý majetok jej bol dňa 5.10.2000 odňatý žalovanou ako správkyňou konkurznej podstaty KAVEKO INTERNATIONAL, s.r.o. v konkurze (úpadca) v súvislosti s úkonmi vykonávanými v konkurznom konaním úpadcu vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. . Zadržanie veci malo byť zachytené v zápisnici o prevzatí priestorov úpadcu, a žalobkyňa v 1. rade bola odkázaná na podanie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Na základe jej návrhu bolo vedené konanie o vylúčenie veci z konkurznej podstaty na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , ktorá žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že z obsahu zisteného majetku úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL, s.r.o. nevyplýva, aby veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáhala boli zahrnuté do konkurznej podstaty. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.4.2009. Žalobkyňa v 1. rade poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Košice II sp. zn. , v ktorom sa domáhala od žalovanej vydania veci, za ktoré si uplatňuje v tomto konaní nárok na náhradu škody, ktorá žaloba bola rovnako zamietnutá. Žalovaná nezapísaním veci do konkurznej podstaty úpadcu porušila svoje právne povinnosti podľa §8, §19 zákona č. 328/91 Zb. o

konkurze a vyrovnaní, hnuteľné veci patriace žalobkyni v 1. rade ulúpila, preto podľa , , zodpovedá za škodu vzniknutú tým, že žalobkyňa v 1. rade svoj majetok nenávratne stratila. Nárok na náhradu škody žalobkyňa v 1. rade odvíjala od skutočností, že žalovaná nie je schopná jej majetok vydať, nakoľko ním už nedisponuje resp. majetok neexistuje, pričom žalovaná nemala právny dôvod na zmocnenie sa veci. Po začatí konania zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.9.2016 nárok na náhradu škody v rozsahu 10 % každej pohľadávky previedla na žalobcu v 2. rade a navrhla jeho vstup do konania. V súlade s uznesením súdu zo dňa 8.9.2016 č.k. -119, ktorým bol pripustený vstup žalobcu v 2. rade do konania, a uznesením súdu o pripustení zmeny žaloby zo dňa 11.12.2017, sa predmetom konania stal nárok na náhradu škody voči žalovanej zo strany žalobkyne v 1. rade vo výške 16.454,70 € s úrokom z omeškania 16 % ročne od 5.10.2010 až do zaplatenia a zo strany žalobcu v 2. rade vo výške 1.828,30 € s úrokom z omeškania 16 % ročne od 5.10.2000 až do zaplatenia. V ostatnom rozsahu pôvodne uplatňovaného nároku žalobcovia vzali žalobu späť.

3. Nárok na náhradu škody žalobcovia žiadali za tvrdené odňatie a nevydanie vecí špecifikovaných ako : 1.Predajný stánok, 2. Šijací stroj Lucznik so skrinkou, 3. Látky a galantérna výbava šijacieho stroja, 4. Špuľky ťahaného 2 ct. zlata na vyšívanie, 5. Naparovacia žehlička, 6. Taniere, poháre, príbory, kuchynský riad, 7. Dlaždice ?Rosa Moncao„ 400x400x10 mm kalibrované, 8. Dlaždice ? Rosa Moncao„ 400x380x10 mm kalibrované, 9. Dlaždice ? Rosa Moncao„ 400x350x10 mm kalibrované, 10. Dlaždice ?Blue Drop„ 305x305x10 mm kalibrované, 11. Dlaždice ?Blue Drop„ 305x305x10 mm kalibrované - 1.A tr., 12. Dlaždice ?Blue Drop„ 305x305x10 mm kalibrované 1.B tr. , 13. Dlaždice ? Kuzver„ 400x400x20 mm kalibrované, 14. Dlaždice ? Rosa Moncao„ 250x250x10, KANCELÁRSKY NÁBYTOK : 15. Čalúnená sedacia súprava 3+2, 16. Otáčacie kreslo malé, 17. Dvojdverová skriňa, 18. Dvojdverový nadstavec, 19. Registračka vyťahovacia, 20. Polica, 21.Policový regál, 22. Kontajner zásuvkový, 23. Kožené kreslo otáčacie, 24. Chladnička CALEX 120 l, 25. Ručne tkané ľanové plátno, 26. Benzínový lampášik, 27. Účtovné a obchodné dáta.

4. Súd prvej inštancie prihliadal na obranu žalovanej, ktorá poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 25. 3. 2010 vo veci sp.zn. , ktorým bol zamietnutý nárok žalobkyne v 1. rade na vydanie veci, vo vzťahu ku ktorým sa v tomto spore domáha nároku na náhradu škody, pretože nebolo preukázané, aby žalovaná neoprávnene zadržala akúkoľvek z vecí, ktoré by boli vlastníctvom žalobkyne v 1. rade. Zdôraznila, že v konkurznom konaní úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL, s.r.o. v konkurze postupovala v súlade so zákonom o konkurze a vyrovnaní a pokynmi konkurzného súdu, odkázala tiež na podané znalecké posudky a opatrenia konkurzného súdu umožňujúceho speňaženie majetku úpadcu včítane kamenárskej produkcie. Uviedla, že žalobkyňa osobne potvrdila, že si prevzala a odviezla osobné veci a žehličku, kancelársky nábytok bol ako súčasť konkurznej podstaty majetkom úpadcu, keď bola podaná aj žaloba o určenie neplatnosti prevodu tohto hnuteľného majetku úpadcu na žalobkyňu zmluvou zo dňa 29.1.1998 za hodnotu 1,- Sk. V ostatnom rozsahu hnuteľných vecí žalovaná poprela, aby mala o nich vedomosť a prišla s nimi do kontaktu. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania nároku na náhradu škody uvádzajúc, že pokiaľ ku škode malo dôjsť v roku 2000 pri preberaní priestorov, žaloba bola podaná až 31. 7.2009, teda po uplynutí premlčacej lehoty podľa , pretože právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

5. V konaní mal zistené, že ku dňu 5.10.2000 žalovaná prevzala priestory úpadcu, v ktorých žalobkyňa tvrdila umiestnenie svojich vecí, ktorý dátum považoval za čas vzniku škody. Poukázal na obsah zápisnice z preberania priestorov z 5. 10. 2000 v ktorej bolo uvedené žalobkyňou v 1. rade, že sa v nej nachádzajú jej veci a to firemná dokumentácia, predajný stánok vyrobený svojpomocne, tovar- hračky, látky, výšivky a iný tovar súvisiaci s predmetom činnosti, časť kamenárskeho tovaru a polotovarov, šijací stroj, žehlička, nábytok, a zápisnicu zo 6.10.2000 podľa ktorej si žalobkyňa odniesla osobné veci a žehličku. Pri vyporiadaní sa s námietkou premlčania za skutočnosť majúcu vplyv na plynutie premlčacej lehoty považoval uplatnenie nároku žalobkyňou v konaní Krajského súdu v Košiciach sp.zn.15Cb/276/2001 o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, počas ktorého konania od podania žaloby 27. 3. 2001 do času právoplatnosti rozsudku o zamietnutí žaloby 8.4.2009 premlčacia doba spočívala podľa . Pretože žaloba bola podaná dňa 31.7.2009, objektívna trojročná ani subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle od času vzniku škody neuplynula, a námietku premlčania tak hodnotil ako nedôvodnú.

6. Citoval zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní a o správcoch, upravujúcich zodpovednosť správcu za škodu vzniknutú porušením povinností ako aj ustanovenia až 424 , , o všeobecných predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu. Uviedol, že predpokladom zodpovednosti žalovanej za škodu bolo zavinené porušenie právnej povinnosti, ktorá jej bola uložená v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti, a vzniknutou škodou. Žalobcov zaťažovala povinnosť preukázať existenciu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorej náhrady sa domáhali, teda preukázať, že došlo k zníženiu hodnoty majetku vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, a to odňatím veci žalovanou bez právneho titulu. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že podania žalobcov voči žalovanej týkajúce spáchania trestného činu pri nakladaní s ich majetkom vedené pod ČVS: OÚV- 117/20K2-2001, sp. zn. ČVS: OÚV-1392/10-K2-2001, sp. zn. ČVS: ORP-441/OEK-K2- 2004 boli zastavené, keď nebolo preukázané spáchanie trestného činu žalovanou ani konkurzným súdom, a opatrením Krajského súdu v Košiciach v konkurznom konaní voči úpadcovi sp. zn. zo dňa 20.4.2005 bolo povolené žalovanej odpredať hnuteľný majetok úpadcu týkajúci sa blokov surových kameňov hotovej produkcie a polotovarov kupujúcemu KEVIN, a.s..

7. Súd vzal do úvahy, že vyjmúc plynový lampášik a ručne tkané ľanové plátno, nárok na vydanie totožných hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom náhrady škody v danom spore, si žalobkyňa v 1. rade uplatnila žalobou zo dňa 2.9.2003 v konaní Okresného súdu Košice II sp. zn. na základe zhodných dôkazov, aké predložila a označila aj v prejednávanom spore. Konanie sp.zn. bolo ukončené právoplatným rozsudkom o zamietnutí žaloby na vydanie veci s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k veciam a fakt, že tieto sa nachádzajú v dispozícii žalovanej. Súd prvej inštancie uviedol, že vyhodnotenie zhodných dôkazov predkladaných žalobcami na preukázanie totožných skutočností, na základe ktorých bol uplatňovaný nárok aj v konaní pred Okresným súdom Košice II vo veci sp. zn. , nemôžu byť odlišné v tomto spore. Poukázal na zistenia Okresného súdu Košice II vo veci sp.zn. , keď nebolo zistené, aby žalovaná odňala žalobkyni predajný stánok a náhradnú plachtu, keď k dispozícii mala žalovaná len prenosné konštrukcie, profily, o náhradnej plachte nemala žiadnu vedomosť, pričom predajné konštrukcie nebolo možné stotožniť s predajným stánkom. V prípade šijacieho stroja, galantérskej výbavy látok, špilky, zlatých nití, naparovacej žehličky, súpravy tanierov, príborov, pohárov a ďalšieho kuchynského riadu nebolo preukázané vlastníctvo žalobkyne a skutočnosť, že vecami disponuje žalovaná, pričom v zápisnici zo 6.10.2000 potvrdila prevzatie osobných vecí a žehličky. Pokiaľ ide o kamenársky tovar, bližšie nestotožnený, súčasťou konkurznej podstaty úpadcu bol aj kamenársky tovar odpredaný v súlade s opatrením súdu a žalobkyňa nepreukázala, v ktorej konkrétnej časti by malo ísť o jej vlastníctvo. Kancelársky nábytok a chladnička sú súčasťou konkurznej podstaty, a nie je preukázané vlastníctvo žalobkyne, vo vzťahu k účtovným a obchodným dátam na nosičoch nebola preukázaná ich existencia, vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade, ani ich odňatie žalovanou. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ani v tomto konaní predložený pokladničný doklad o kúpe šijacieho stroja Lucznik nepotvrdzuje vlastníctvo žalobkyne, a ani u nových položiek - plynový lampášik a ručne tkané ľanové plátno, nebola preukázaná existencia veci, vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade a neoprávnená držba veci žalovanou. Zohľadňujúc uvedené súd prijal záver, že žalobcovia nepreukázali dôvodnosť žaloby zakladajúcej sa na škode na majetku žalobkyne v 1. rade, pretože v konaní nebolo zistené, aby žalovaná protiprávnym konaním odňala a zadržiavala veci vlastnícky patriace žalobkyni v 1. rade. Z dôvodov absencie predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mala vzniknúť na majetku žalobkyne v 1. rade, a ktorý nárok na náhradu škody bol v časti postúpený na žalobcu v 2. rade, súd žalobu o náhradu škody zamietol. V zostávajúcom rozsahu konanie zastavil v súlade s procesným návrhom žalobcov a so súhlasom žalovanej podľa , . Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil , keď procesne neúspešným žalobcom nepatrí právo na náhradu trov konania a procesne úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

8. Proti zamietavému I. výroku rozsudku a súvisiacemu III. výroku o nároku na náhradu trov konania, podali včas odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalobca v 2. rade vo svojom odvolaní odkázal na odvolacie dôvody a ich skutkové vymedzenie vykonané žalobkyňou v 1. rade, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa , , , . Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a ďalšie rozhodnutie a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

9. Odvolatelia zastávali názor, že rozhodnutie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je založené na svojvoľnom rozhodnutí, ústavne neakceptovateľné, nepresvedčivé, nereagujúce na podstatné argumenty strán sporu. Považovali za nepochybne preukázané nezákonné odňatie vecí, ich nevydanie ako aj ich nezapísanie do konkurznej podstaty, čo zakladá protiprávne konanie, pretože žalovaná ako správkyňa porušila povinnosť podľa § 19 Zák. č. 328/91 Zb zapísať veci do konkurznej podstaty. Pokiaľ súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, aby žalobkyňa v 1. rade veci vlastnila, a tieto jej boli odňaté, tento svoj názor prijal bez toho, aby sa vysporiadal s akýmkoľvek argumentom zo strany žalobcov, ktorými preukazovali vlastníctvo k veciam, keď nevzal do úvahy bločky o nákupe materiálu, oznámenia konkurznej správkyne o zápise veci do konkurznej podstaty, nevysporiadal sa súd s navrhovaným dôkazom - videozáznamom na ktorom mali byť nasnímané veci, nie je tiež zrejmé, prečo doklad o zakúpení šijacieho stroja nie je dostatočným dôkazom existencie vlastníckeho práva žalobkyne k veci. Tvrdili, že žalovaná ako svedkyňa v trestnom konaní ČVS: OUJP-1392/10-K2-2001 vo výpovedi zo dňa 27.02.2001 (správne 27.02.2002, pozn. odvolacieho súdu) uviedla, že všetky veci, ktoré sú predmetom trestného oznámenia, boli správkyňou zaistené a ich speňažovanie nastane po rozhodnutí súdu, ku ktorým vyjadreniam žalovanej súd v tomto konaní neprihliadol. Nesúhlasili s postupom súdu, ktorý bez zdôvodnenia nevykonal väčšinu navrhovaných dôkazov, a namiesto zhodnotenia skutkového stavu, prevzal tento nekriticky z konania sp.zn. , aj keď zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver súdu, že nemôže dôkaznú situáciu vyhodnotiť inak ako v konaní sp.zn. označili za nepreskúmateľný. Považovali za nelogické tvrdenia súdu, že kamenársky tovar žiadaný žalobkyňou nie je možné stotožniť, v ktorej časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o vlastníckom práve, čo odôvodňovali tým, že ak by bol tento kamenársky tovar zapísaný do konkurznej podstaty, nemohli by sa dožadovať ochrany svojich práv podľa . V tejto súvislosti vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz pripojením konkurzného spisu sp.zn. týkajúci sa kamenárskeho tovaru, v ktorom sa nachádzali správy žalovanej adresované konkurznému súdu, v ktorých sa mala vyjadriť, že predmetné veci má v držbe. Nesúhlasili s tým, aby bolo možné vychádzať z rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp.zn. , pretože v uvedenom konaní súd rozhodoval o vydaní veci z konkurznej podstaty, a v tomto ide o nárok na náhradu škody, preto sa zisťovanie skutkového stavu musí uberať iným smerom. Vychádzali z úvahy, že súd neprihliadal, či nesprávne vyhodnotil dôkazy produkované v tomto spore, neodôvodnene prihliadajúc na závery súdneho rozhodnutia vo veci sp.zn. založenom len na prehlásení žalovanej, v ktorom táto poprela, aby sa veci nachádzali v jej držbe.

10. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas a oprávnenými osobami, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s .

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09.07.2020 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s .

13. Výrok o zastavení konania nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

14. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa , , , , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) .

15. Odvolací dôvod podľa § je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

16. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu zákonom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

17. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia , s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

18. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy sporovými stranami, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy sporovými stranami navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací dôvod podľa ods1 písm. f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

20. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa , nie sú dané, pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ani iné vady ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,

ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku ( ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

21. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a rozsudok je preskúmateľný.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Zároveň je nutné konštatovať, že aj keď by súd prvej inštancie nevykonal nejaký navrhovaný dôkaz, odvolací súd má za to, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné (teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné).

23. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa , , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

24. Súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav veci aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd doplňuje : Základ námietok žalobcov je založený na ich nesúhlase s postupom súdu pri hodnotení dôkaznej situácie v spore a z toho vyplývajúceho ustálenia skutkového stavu, keď spochybňujú argumentáciu súdu založenú na výsledku právoplatne ukončeného konania Okresného súdu Košice II sp.zn. . Nie je sporné, že v konaní sp.zn. sa žalobkyňa v 1. rade žalobou zo dňa 02.09.2003 domáhala vydania tých vecí od žalovanej (okrem plynového lampášika a ručne tkaného ľanového plátna), za ktoré si uplatňuje spolu so žalobcom v 2. rade nárok na náhradu škody v tomto spore, ktorý nárok vychádza z totožných skutkových dôvodov, teda že žalovaná porušila svoje povinnosti správkyne konkurznej podstaty, pretože veci odňala bez právneho dôvodu, tieto neboli zapísané do konkurznej podstaty, čo žalobkyňa v 1. rade zistila nahliadnutím do súdneho spisu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 25.03.2010 č.k. -374 ktorý nadobudol právoplatnosť 03.06.2014, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -495 zo dňa 24.04.2014, Okresný súd Košice II rozhodol o zamietnutí žaloby žalobkyne na vydanie veci dospejúc k záveru, že nešlo o veci dostatočne identifikované, že nebolo preukázané vlastníctvo žalobkyne k veciam ani držba veci žalovanou (str. 9-10 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.03.2010 č.k. -374). Základ skutkových tvrdení

žalobcov je tak v konaní sp.zn. ako aj v preskúmavanej veci sp.zn.18C/5/2012 zhodný, odvíjajúci sa od tvrdeného neoprávneného odňatia vecí žalovanou ako správkyňou konkurznej podstaty KAVEKO INTERNATIONAL s.r.o. v konkurze dňa 05.10.2000. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol, pretože nezistil vznik ujmy na majetku žalobkyne v 1. rade (od čoho sa odvíjal aj nárok žalobcu v 2.rade), lebo nebolo preukázané jej vlastnícke právo k veciam resp. ani len existencia vecí, ani fakt, aby tieto veci neoprávnene zadržala a znehodnotila žalovaná. Tieto závery vyvodil z vyhodnotenia dôkazov produkovaných žalobcami v konaní, prihliadajúc na právoplatne súdne rozhodnutie vo veci Okresného súdu Košice II sp.zn. v konaní o vydanie veci založenom na ochrane vlastníckych práv žalobkyne podľa . Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci jej vlastníkovi je identifikácia a preukázanie existencie veci, existencia vlastníckeho práva žalobcu, neoprávnená držba veci žalovaným. Pokiaľ vec nebola (nemôže byť) vydaná vlastníkovi, môže vlastník veci žiadať o náhradu škody za jej znehodnotenie (zničenie) podľa , ak k vzniku ujmy došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Za situácie, že súd v konaní o ochranu vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade tj v konaní o vydanie vecí právoplatne rozhodol, že veci, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa v 1. rade v tomto spore domáha voči žalovanej náhrady škody, nie sú vlastníctvom žalobkyne v 1. rade, neexistujú resp. nie sú v držbe žalovanej, nie je daný ani právny základ nároku na náhradu škody, ktorá má spočívať v neoprávnenom zásahu žalovanej do vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade, čím jej mala vzniknúť ujma na majetku. Nárok na náhradu škody mohol existovať len za predpokladu, že veci, za ktoré je odškodnenie požadované, existovali, boli vlastníctvom žalobkyne v 1. rade a neoprávnene ich zadržala žalovaná. V tomto zaťažovalo dôkazné bremeno žalobkyňu v 1. rade. Tak, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, tieto predbežné otázky vo vzťahu k žalobe na náhradu škody, boli už právoplatne vyriešené v konaní Okresného súdu Košice II o vydanie veci sp.zn. . Aj keď išlo o riešenie predbežnej otázky, nie je prípustné v zmysle zásady ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci), vyjadrenej aj v , aby táto predbežná otázka bola vyhodnotená medzi totožnými stranami sporu inak v nadväzujúcom konaní o nároku na náhradu škody, založenom na zhodných skutkových okolnostiach. Bolo by v rozpore so zásadami právneho štátu, ak by otázka významná pre rozhodnutie vo veci samej vychádzajúca zo zhodných skutkových okolností medzi totožnými stranami sporu mohla byť hodnotená odlišným spôsobom (pozri R 110/03, NS SR sp.zn ). Pre vyhodnotenie toho, či existuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bolo v predošlom prípade po právnej stránke vo veci rozhodnuté, ako bol právne posúdený skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania, a táto prekážka je daná aj v prípade, ak bol určitý skutkový dej vyhodnotený nesprávne alebo neúplne (R 15/2010). Posúdenie predbežnej otázky sa neodrazí vo výroku súdneho rozhodnutia, čo však neznamená možnosť zvrátenia, odchýlenia a zmeny jej právneho posúdenia, vychádzajúceho zo zhodných skutkových okolností a skutkového deja, ako je tomu aj v uvedenom prípade. Zhodnosť skutkového deja vyplýva zo zhodnosti okolnosti, ktoré musia byť v konaní žalobcami preukazné pre úspešné uplatnenie nároku. Tak v konaní o vydanie veci ako aj v konaní o náhradu škody za „nevydané“ veci, rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré mali žalobcovia povinnosť preukázať bola existencia identifikovateľných vecí, existencia vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade, a držba veci žalovanou. Pokiaľ o týchto okolnostiach bolo právoplatne rozhodnuté v neprospech žalovanej, v akomkoľvek ďalšom konaní založenom na týchto skutkových okolnostiach, nemôže súd dospieť k odchýlnym záverom. U hnuteľných vecí, ktoré neboli predmetom konania o vydanie veci - plynový lampášik a bavlnené plátno- súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zo žiadnych dôkazov nemožno vyvodiť existenciu týchto vecí, ich vlastníctvo žalobkyne a ich držbu žalovanou. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na výpoveď žalovanej v trestnom konaní ČVS: OUJP-1392/10-K2-2001 zo dňa 27.02.2002 (chybne uvádzajúc, že sa jedná o výpoveď z februára roku 2001, aj keď trestné oznámenie bolo podané až v októbri 2001), v uvedenej výpovedi sa žalovaná nevyjadrovala k žiadnym jednotlivo vymedzeným veciam, ale všeobecne konštatovala, že ide o jedno z mnohých trestných oznámení zo strany Ing. Kramariča súvisiace s konkurzným konaním na majetok KAVEKO INTERNATIONAL s.r.o. prepojenou osobne so subjektom FÉNIX VP s.r.o., keď pri prevzatí hnuteľného a nehnuteľného majetku postupovala v súlade s konkurzným zákonom a podľa obsahu zápisnice z odovzdania a prevzatia priestorov zo dňa 05.10.2000. Podanie trestného oznámenia považovala žalovaná za neopodstatnené. Z jej vyjadrení nevyplýva, aby sa stotožňovala s nárokom žalobcov a odsúhlasila, že neoprávnene zadržiava veci, ktorých sa náhrada škody týka. Samotná zápisnica z prevzatia priestorov zo dňa 5.10.2000 podľa jej obsahu neosvedčuje existenciu konkrétnych vecí vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, ale je len tvrdením žalobcov o tom, aké veci v ich vlastníctve, by sa mali v preberaných priestoroch nachádzať.

25. Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neexistuje nárok na vydanie veci, pretože nebola preukázaná existencia vecí, vlastnícke právo k veci ani zadržiavanie veci žalovanou, nemožno v inom konaní uplatňovať nárok na náhradu škody za „nevydanie“ veci, z dôvodu záväzne vyriešenej právnej otázky týkajúce sa vlastníckeho práva k veciam a ich neoprávnenej držby žalovanou. Bez ohľadu na správnosť skutkových zistení, či právnych záverov, v súlade s princípom právnej istoty právoplatné súdne rozhodnutie zakladá medzi dotknutými stranami právny stav, ktorý musí byť rešpektovaný, a nie je prípustné do neho zasahovať inak, než v rámci riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že nárok žalobkyne v 1. rade na vydanie veci bol predmetom dovolacieho konania aj konania na Ústavnom súde SR, s negatívnym výsledkom pre žalobkyňu. Pokiaľ súd prvej inštancie zohľadnil vo svojom rozhodnutí aj výsledky konania vo veci Okresného súdu Košice II sp.zn. jeho postup bol zákonu zodpovedajúci, a dospel tiež k správnemu záveru, že predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu neboli naplnené. Správne súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie prihliadajúc na zásadu zodpovednosti za procesný výsledok konania podľa , preto bol rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdený.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Odvolatelia boli v odvolacom konaní neúspešní, preto im nepatrí nárok na náhradu trov konania, a procesne úspešnej žalovanej nevznikli žiadne trovy, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať, z ktorých dôvodov odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).