Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžfk/73/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ASBIS SK spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 516219/2019 zo dňa 16.09.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -139 zo dňa 18.06.2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa (ďalej len „“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 516219/2019 zo dňa 16.09.2019, ktorým žalovaný nevylúčil podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamestnanca správcu dane (kontrolórku X.. T. P.) z daňového konania vo veci prebiehajúcich vyrubovacích konaní u žalobcu za zdaňovacie obdobia január 2014 a február 2014.

2. Správny súd konštatoval, že rozhodnutia správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly sú z dôvodu ich procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu podľa , pretože samy o sebe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania. Uvedený záver vyplynul aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -35 zo dňa 09.09.2015.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

3. Proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa . Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vychádzal z nesprávneho výkladu . Bol toho názoru, že procesné rozhodnutie správcu dane o nevylúčení zamestnancov daňového konania musí

byť zo strany súdu preskúmané, ak mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, keď zaujatosť namietaného zamestnanca, ktorého žalovaný nevylúčil z daňového konania sa podpísala na opakovanom vydávaní takých rozhodnutí správcu dane, ktoré boli následne posúdené ako nezákonné zo strany odvolacieho orgánu alebo súdu a zrušené.

5. Sťažovateľ poukázal na to, že stav jeho právnej neistoty roky a priamo negatívne ovplyvňuje jeho podnikateľskú činnosť. Ide najmä o priamy dopad na ekonomické ukazovatele sťažovateľa, vrátane nevyhnutnosti tvoriť opravné položky, ale tiež o významné úverové riziko, vrátane znižovania kreditného ratingu sťažovateľa financujúcimi partnermi. Nezanedbateľné je tiež reputačné riziko, ktoré v prípade sťažovateľa súvisí s navodzovaním dojmu, že sa dopúšťa porušovania právnych predpisov.

10. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný, ktorý akcentoval správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia. Uviedol, že v konaní nebola preukázaná zaujatosť namietaného zamestnanca (pomer k veci alebo účastníkom konania), preto jeho nevylúčenie nemohlo takýto zásah spôsobiť. K namietaným rozhodnutiam uviedol, že odvolací orgán ich síce zrušil, ale vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Samotné opakované rušenie rozhodnutí správcu dane v jednej veci odvolacím orgánom, resp. súdom nepredpokladá zaujatosť zamestnanca, ktorý ich vypracoval. Preto navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.

III.

Konanie pred kasačným súdom

11. Prejednávaná vec bola dňa 10.08.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: . S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom ( ) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývalo, že námietka bola podaná z dôvodu, že zamestnanec správcu dane príslušného orgánu je zaujatý pre jeho pomer k veci a zároveň aj pre jeho pomer k daňovému subjektu. Preverením námietky zaujatosti pre jeho pomer k daňovému subjektu bolo zistené, že účastník konania nekonkretizoval dôvody preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku, a preto sa v zmysle § 60 ods. 4 Daňového poriadku na námietku neprihliada. Vo vzťahu k námietke zaujatosti zamestnanca pre jeho pomer k veci najbližší nadriadený vedúci zamestnanec preveril dôvody a dospel k záveru, že neexistujú pochybnosti o jeho zaujatosti so zreteľom pre jeho pomer k veci.

IV.

Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

14. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

18. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. Podľa kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

20. Podľa v citovanom znení, kto tvrdí, že bol na právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

21. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky opatrenia a rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, ako aj opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby dotknuté.

22. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo Všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.

23. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu vec uvedenú v <https://www.aspi.sk/products/lawText/13/45875/1/ASPI%253A/ %25237>. Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z týchto negatívnych procesných podmienok, nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Procesné podmienky si preto overuje pred vyhlásením rozhodnutia.

24. V zmysle ods. e/ rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nie sú v zásade samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Preskúmavajú sa v spojení s rozhodnutím vo veci samej a iba vtedy, ak mohli mať vplyv na zákonnosť administratívneho rozhodnutia vo veci samej.

25. Povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje potom i zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia podľa ktorého: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným

súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

26. Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na uznesenie tunajšieho súdu pod sp. zn. zo dňa 30.03.2022 v obsahovo obdobnej veci týkajúcej rovnakých účastníkov konania, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje, konštatujúc:

27. „V posudzovanom prípade možno, aj na základe ustálenej judikatúry, konštatovať, že rozhodnutie žalovaného o (ne)vylúčení zamestnankyne na základe námietky sťažovateľky má charakter procesného rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania. Nepredstavuje definitívne, konečné rozhodnutie vo veci samej, ale rieši len jednu čiastkovú procesnú otázku, konkrétne otázku okruhu zamestnancov orgánu verejnej správy zúčastňujúcich sa na rozhodovaní (mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. marca 2010, sp. zn. zo dňa 13. apríla 2010, sp. zn. zo dňa 30. októbra 2008, sp. zn. zo dňa 28. januára 2008, obdobne tiež rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 11. októbra 2007, sp. zn. zo dňa 15. októbra 2003 a iné).

28. Namietané rozhodnutie o (ne)vylúčení zamestnanca ani podľa názoru kasačného súdu nespôsobuje samostatnú ujmu na hmotných subjektívnych právach sťažovateľky. Fakticky totiž nezasahuje do hmotných práv účastníka konania a nepredstavuje konečné rozhodnutie o predmete daňového konania. Z hľadiska prípadnej ujmy na procesných právach účastníka konania spôsobnej nezákonným postupom, táto s ohľadom na už identifikovaný účel procesných práv vzniká tiež až konečným rozhodnutím. Až po vydaní konečného rozhodnutia možno vykonať hodnotenie celého procesného postupu a pomeriavanie vplyvu identifikovaných procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Aj v tomto smere je pritom relevantné, že po vydaní meritórneho rozhodnutia je prípustný aj súdny prieskum otázky zákonnosti (ne)vylúčenia zamestnanca správneho orgánu z pohľadu zákonnosti meritórneho rozhodnutia. Preto „... i keď je takéto rozhodnutie vylúčené zo samostatného súdneho prieskumu, je možné ho napadnúť spolu s meritórnym rozhodnutím vo veci, kde môže byť prípade zistená vada konania spočívajúca v nesprávnom posúdení námietky zaujatosti. Vo vyššie uvedených rozsudkov Najvyšší správny súd dovodil, že vylúčením rozhodnutia o námietke zaujatosti zo samostatného súdneho prieskumu nedochádza k porušeniu práva na súdnu ochranu proti rozhodnutiam správnych orgánov (čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), lebo prieskum rozhodnutia o námietke zaujatosti nie je vylúčený úplne, ale je iba koncentrovaná do konania o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu vo veci samej“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 29. júna 2011, bod 16).

29. Rozhodnutie žalovaného o nevylúčení zamestnankyne žalovaného nie je konečným rozhodnutím vo vzťahu k daňovému vyrubovaciemu konaniu a nie je voči nemu možné podať odvolanie (§ 60 ods. 7 Daňového poriadku). Prieskum rozhodnutia o nevylúčení zamestnankyne žalovaného sa už aj v odvolacom konaní spája s opravným prostriedkom podaným proti meritórnemu rozhodnutiu, teda rozhodnutiu o predmete dotknutého daňového vyrubovacieho konania (ako procesná vada, ktorá môže spôsobiť nezákonnosť vyrubovacieho rozhodnutia). Pokiaľ sa prípadné rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca nemôže stať predmetom samostatného odvolacieho konania, o to viac sa nemôže stať predmetom samostatného správneho súdneho konania. Stáva sa predmetnom prieskumu správnym súdom len počas preskúmavania meritórneho rozhodnutia na základe správnej žaloby účastníka konania v intenciách namietaných procesných vád konania s vplyvom na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej podľa (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 11. októbra 2007).

30. Kasačný súd si uvedomuje, že vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vzťahujú najmä na rozhodovanie o (ne)vylúčení zamestnanca podľa a o správnom konaní (správny poriadok) a podľa iných osobitných predpisov. Medzi povahou a právnou úpravou rozhodovania o vylúčení zamestnanca v týchto predpisoch a v a Daňového poriadku však nemožno vidieť významné rozdiely. Preto sú tieto judikatúrne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky primerane aplikovateľné aj na tento prípad (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 9. septembra 2015).

31. Na doteraz uvedenom nič nemení ani argumentácia sťažovateľky odkazujúca na celkovú dĺžku daňového vyrubovacieho konania v predmetnej veci a reputačné následky s ňou spojené. Kasačný súd zastáva právny názor, že rozhodnutie žalovaného o nevylúčení jeho zamestnankyne nemá priamy dopad na celkovú dĺžku konania (nie je spôsobilé ovplyvniť dĺžku a ani rýchlosť daňového konania) a rovnako nemožno vidieť príčinnú súvislosť medzi ním a majetkovými právami sťažovateľky, keďže sa sťažovateľke týmto rozhodnutím neukladá žiadna povinnosť zasahujúca do jej majetkovej sféry. Právna úprava poskytuje sťažovateľke iné prostriedky nápravy, ktorými sa môže domáhať ochrany pred neprimeranou dĺžkou daňového vyrubovacieho konania. Ide najmä o sťažnosť podľa o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, podnet prokurátorovi podľa a nasl. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, žalobu proti nečinnosti podľa a nasl. alebo si môže uplatniť nároky na náhradu škody vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu - nečinnosti podľa o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32. Kasačný súd sa preto stotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v napádanom uznesení, že rozhodnutie žalovaného je procesným rozhodnutím, ktoré nie je spôsobilé zasiahnuť a spôsobiť ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky, a preto nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu v správnom súdnictve ( ). Správny súd preto postupoval správne, pokiaľ žalobu sťažovateľky odmietol ako neprípustnú podľa .“

33. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa v spojení s . Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne ( ), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.