Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)294/367994.8db184.pdf
PDF · 118.81 KB
No categories available
5Sž/2/2010
Najvyšší súd 5Sž/2/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v právnej veci žalobkyne obchodnej
spoločnosti R., a. s. so sídlom v K., zastúpeného JUDr. D., advokátom so sídlom
v Košiciach, R., proti žalovanej Národnej banke Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha
Karvaša č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: VG2-15580/2009
z 12. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)
dňa 11.01.2010 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Národnej banky Slovenska
č: VG2-15580/2009 z 12. novembra 2009, ktorým bolo rozhodnuté, že Mgr. E. poverená
výkonom dohľadu na mieste v poisťovni nie je vylúčená vo veci výkonu dohľadu na mieste
v dohliadanom subjekte: R., a ktorej námietka zaujatosti sa zamieta.
Žalobu odôvodňoval poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 747/2004
Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dohľade“), v súlade ktorým podal voči osobe
Mgr. E. námietku zaujatosti z dôvodu, že nie je vo vzťahu k žalobkyni nezávislá a nezaujatá
a teda ani dohľad vykonávaný u žalobkyne touto osobou nie je nezaujatý a nestranný, a teda
je nezákonný.
Namietala, že správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí s dôvodmi uvedenými
v námietke zaujatosti nevyporiadal dostatočne resp. sa s uvedenými dôvodmi nevyporiadal
správne, a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tiež namietala, že doručené rozhodnutie žalovanej neobsahuje všetky zákonne
náležitosti rozhodnutia uvedené v § 27 zákona o dohľade a teda trpí závažnými formálnymi
vadami, ktoré sú jednoznačným dôvodom pre vyslovenie jeho nezákonnosti a jeho následné
zrušenie v plnom rozsahu.
Zároveň namietala aj nezákonnosť postupu žalovanej, nakoľko žalobkyni bola
jednoznačne upretá možnosť konať pred orgánom verejnej správy, ktoré právo je garantované
Ústavou Slovenskej republiky konkrétne čl. 48 ods. 2.
S poukazovaním na procesné podmienky konania pred najvyšším súdom
ako aj na to, že rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 14 a § 4 zákona o dohľade nemá
povahu predbežného rozhodnutia a nemá ani povahu procesného rozhodnutia týkajúceho
sa vedenia konania [§ 248 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] žiadal,
aby súd rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 12.11.2009, číslo: VG2-15580/2009
zrušil a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmavanie
právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska (§ 246 ods. 2, písm. a/ OSP
a § 33 zákona o dohľade) skúmajúc splnenie podmienok, za ktorých môže správny súd konať
vo veci (§ 244, § 247, § 248 a § 250d ods. 3 OSP), oboznámiac sa s obsahom spisov
najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/62/2007, 3Sž/77/2008, 5Sž/76/2008 a jeho rozhodnutím vo veci
sp. zn. 3Sžz/1/2008 ako aj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 7/09-18 z 15. januára 2009 a zistil, že žalobu nie je možné meritórne prejednať.
V správnom súdnictve podľa piatej časti OSP (§ 244 a nasl. OSP) preskúmavajú súdy
na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy (§ 244 ods. l OSP).
Podľa § 244 ods. 3 OSP, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť
preskúmané v správnom súdnictve na základe žalôb, musí ísť o také rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. To je prvá
podmienka, ktorá musí byť splnená.
Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická
alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve
prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu
(§ 247 ods. 2 a 3 OSP).
Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve
rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie
Podľa § 248 písm. a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov
predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Podľa § 250d ods. 3 prvej vety OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba
podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby,
ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca
nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 OSP).
V preskúmavanej veci predmetom konania bolo rozhodnutie o námietke zaujatosti
osoby poverenej výkonom dohľadu vydané v rámci výkonu finančného dohľadu
nad poisťovníctvom a to formou dohľadu na mieste (§ 1, 2 a §§ 6 až 11 zákona č. 747/2004
Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).
Najvyšší súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. VG2-15580/2009 z 12. novembra 2009 ako orgán príslušný podľa § 7 ods. 5
zákona o dohľade nad finančným trhom prerokoval námietku zaujatosti spoločnosti R., a. s.
so sídlom G. zo dňa 29. októbra 2009 proti Mgr. E. poverenej výkonom dohľadu na mieste
v poisťovni, pričom rozhodol, že Mgr. E. poverená výkonom dohľadu na mieste v poisťovni
nie je vylúčená vo veci výkonu dohľadu na mieste v dohliadanom subjekte: R., a ktorej
námietka zaujatosti sa zamieta.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom osoba poverená výkonom
dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu
dohľadu, dohliadanému subjektu alebo jeho zamestnancom možno mať pochybnosti
o jej nezaujatosti.
Podľa § 7 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom dohliadaný subjekt, ktorý
sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že osoba poverená výkonom dohľadu
má byť vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, je povinný tieto skutočnosti bezodkladne
písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. V oznámení o námietke zaujatosti musí
byť uvedené, proti komu námietka zaujatosti smeruje, dôvod, pre ktorý má byť osoba
poverená výkonom dohľadu vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, kedy sa dohliadaný
subjekt dozvedel o tomto dôvode a akými dôkazmi môže byť tento dôvod preukázaný; spolu
s oznámením o námietke zaujatosti je účastník konania povinný predložiť dôkazy, ktoré má
k dispozícii. Na opakované oznámenie tých istých skutočností a dôvodov sa neprihliada,
ak sa už o nich rozhodlo.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom osoba poverená výkonom
dohľadu, ktorá sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jej vylúčeniu z výkonu dohľadu
na mieste, je povinná bezodkladne písomne oznámiť tieto skutočnosti nadriadenému, ktorý
udelil poverenie na výkon dohľadu na mieste, vrátane oznámenia dôvodov a predloženia
dôkazov, na ktorých základe má byť táto osoba vylúčená z výkonu dohľadu na mieste. Člen
bankovej rady, vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom tieto skutočnosti
písomne oznámi bankovej rade vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov,
na ktorých základe má byť vylúčený z výkonu dohľadu na mieste.
Podľa § 7 ods. 5 zákona o dohľade nad finančným trhom o námietke zaujatosti
sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania. O tom, či osoba poverená výkonom
dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, rozhoduje jej nadriadený; ak sa námietka
zaujatosti týka viacerých osôb poverených výkonom dohľadu, rozhodne o vylúčení z výkonu
dohľadu na mieste ich spoločný nadriadený. O vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru
dohľadu nad finančným trhom alebo člena bankovej rady z dohľadu na mieste rozhodne
banková rada; na hlasovaní bankovej rady o vylúčení člena bankovej rady sa nezúčastňuje
ten člen bankovej rady, o ktorom sa hlasuje. Na toto rozhodovanie sa nevzťahujú ustanovenia
o konaní pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov,
ani všeobecné predpisy o správnom konaní; proti rozhodnutiu o vylúčení z konania
alebo zamietnutí námietky zaujatosti nemožno podať opravný prostriedok.
Rozhodnutie o tom, či je zamestnanec orgánu verejnej správy (ale v súdnom konaní
aj sudca, či zamestnanec súdu, či notár) vylúčený z prejednávania a rozhodovania určitej
právnej veci, je vždy rozhodnutím procesným.
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry najmä Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky (pozri bližšie napr. rozsudok vo veci sp.zn. 3 Afs 20/2003, či 5 As 69/2006 –
www.nssoud.cz, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach
sp. zn. 3Sž/62/2007 či 3Sž/77/2008) - www.supcourt.gov.sk) rozhodnutie správneho orgánu
o vylúčení pracovníka je rozhodnutím, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a ktoré
nie preskúmateľné samostatnou žalobou v správnom súdnictve. Takéto rozhodnutie
preto musí predchádzať rozhodnutiu o veci samej, aby prípadné vady konania spôsobené
nesprávnou aplikáciou príslušných právnych prepisov bolo možné namietať v konaní o žalobe
proti meritórnemu rozhodnutiu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil,
že napadnuté rozhodnutie nie je individuálnym správnym aktom, ktorým by opatrením
alebo rozhodnutím prijatým pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje
do práv, slobôd alebo záujmov osôb a ktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej.
Ide o procesné rozhodnutie vydané v rámci výkonu dohľadu žalovaného na mieste podľa
§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona o dohľade nad finančným trhom, t. j. o procesné rozhodnutie,
ktoré v zmysle § 248 písm. a/ OSP súd samostatne nepreskúmava. Nezákonnosť tohto
rozhodnutia – jeho vady bude možné namietať až v konaní o žalobe proti rozhodnutiu
žalovaného vo veci samej. Tým nedôjde ani porušeniu jeho práv na prejednanie veci
nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) ani jeho práva
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a ani k žalobkyni namietanému porušeniu článku 48 ods. 2
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250d ods. 3
veta prvá OSP konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že ich náhradu
žalobcovi nepriznal, nakoľko úspech v konaní nemal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. marca 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková