Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/175/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: UNITAS 47-49-51, Šancová 49, 831 04 Bratislava, IČO: 30 853 818, zast. JUDr. Iveta Kalinová, advokát, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Bytové družstvo "Centrum" v Bratislave, Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, IČO: 00 176 834, zast. JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479, o zaplatenie 10.264,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -566 zo dňa 26. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -566 zo dňa 26. septembra 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2005 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.264,24 eur (309.220,39 Sk) s príslušenstvom z titulu nevyplatenia prostriedkov z fondu prevádzky, opráv a údržby (ďalej len „FPOU“). Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj skutočnosť, že hospodársky výsledok deklarovaný v listine predloženej žalobcom ako dôkaz, je len účtovným stavom FPOU a predstavuje súhrn zálohových predpisov a nie skutočný a reálne hospodársky výsledok FPOU, teda žalobca nepreukázal výšku ním uplatneného nároku. Nakoniec žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -466 zo dňa 02.12.2014 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.264,24 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 25.11.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -475 zo dňa 31.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v spore. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2009. Uviedol, že súd prvej inštancie uplatnený nárok správne právne posúdil podľa posledná veta v platnom znení. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca v konaní zatiaľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania

uplatneného nároku, a to, v akej výške bol zostatok majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Š. XX-XX H. R. na účtoch žalovaného v banke. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie napriek rozsiahlemu dokazovaniu, vrátane dokazovania vykonaného Znaleckým posudkom č. 1/2012 v znení Doplnenia č. 1, sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal dostatočne, či a v akej výške bol k ukončeniu správy žalovaným finančný zostatok na účtoch žalovaného v banke, ktorý bol v zmysle cit. ustanovenia zákona žalovaný povinný previesť na účet žalobcu. Záver konajúceho súdu o dôvodnosti žalobcovho nároku považoval odvolací súd za predčasný. Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nevyplýva ani zo záverov , nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel konajúci súd k uvedeným záverom. Mal za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci a vytkol nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd záverom uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu odstráni vytknuté nedostatky a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj so všetkými relevantnými námietkami i tvrdeniami strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v , najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní.

4. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 18.04.2018 vyzval v súvislosti s dôvodmi zrušujúceho uznesenia krajského súdu strany sporu na podanie písomného vyjadrenia vo veci a oznámenie návrhu na doplnenie dokazovania vo veci. Žalobca na výzvu súdu nereagoval. Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2019 uskutočnil súd, po predchádzajúcom poučení strán sporu podľa až 153 , sudcovskú koncentráciu a uložil stranám sporu uplatniť v lehote 90 dní prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a upozornil strany sporu, že na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nebude prihliadať a uložil lehotu ďalších 90 dní po doručení vzájomných podaní, v ktorej v prípade potreby, môžu strany vzájomne reagovať na protistranou uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany. Žalobca doručil súdu dňa 23.09.2019 Znalecký posudok číslo 25/2019 vyhotovený Ing. Miroslavou Jakubcovou, znalkyňou v odbore Ekonómia, a manažment, Účtovníctvo a daňovníctvo. Znalecký posudok doručil teda žalobca po lehote určenej súdom na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku, ktorá uplynula dňa 04.09.2019, preto súd na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom neprihliadol. Skutkové tvrdenia žalobcu uplatnené v rámci citovaného písomného podania a nasledujúcich podaní, na ním uvedené námietky, ako aj návrhy na dokazovanie ani dôkazy ním predložené po márnom uplynutí lehoty neprihliadol. Poukázal na to, že žalobca síce požiadal súd písomnou žiadosťou doručenou mu dňa 05.09.2019 o predĺženie lehoty uloženej mu v rámci sudcovskej koncentrácie konania na doplnenie skutkových tvrdení a uplatnenie prostriedkov procesného útoku, konajúci súd však svojím uznesením z 17.09.2019 č.k. -538 lehotu uloženú žalobcovi nepredĺžil z dôvodov uvedených v citovanom uznesení. Súd prihliadol, po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, len na vyjadrenie žalobcu k právnej stránke veci a vyjadrenie k tomu, ako má súd vyhodnotiť vykonané dokazovanie.

5. Súd uviedol, že medzi stranami zostala sporná skutočnosť, v akej výške bol zostatok majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Š. XX-XX H. R. na účtoch žalovaného v banke ku dňu ukončenia výkonu správy žalovaným, t.j. ku dňu 30.06.2004. Žalovaný bol podľa povinný v prípade ukončenia správy 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, t.j. 30.06.2004 previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na spoločenstvo - na žalobcu. Konajúci súd vyzval žalobcu (pojednávanie konané dňa 04.03.2019), v súlade so zrušujúcimi dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, doplniť skutkové tvrdenia, predovšetkým o riadne vyčíslenie a špecifikáciu ním uplatneného nároku, oznámenie z akého časového obdobia pochádza žalovaná pohľadávka, z čoho pozostáva, a nakoniec vysvetliť súdu spôsob jej výpočtu. Žalobca dovodzoval a preukazoval svoj nárok obsahom Hospodárskeho výsledku za objekt Š. XX-XX N. XX k 30.06.2004 vypracovaný B.. L. (ďalej len „hospodársky výsledok“), ktorá v relevantnom čase pôsobila ako zamestnankyňa žalovaného, ďalej výsluchom B.. L. a závermi znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou č. 1/2012. Z obsahu hospodárskeho výsledku vyplýva, že konečný zostatok predpísaného stavu fondu prevádzky, údržby a opráv predstavoval k 30.06.2004 sumu 309.220,39 Sk. Predmetná položka hospodárskeho výsledku popisuje stav predpísaného stavu fondu, teda nepodáva žiadnu relevantnú informáciu o reálnom nominálnom zostatku fondu k uvedenému dňu. Podľa súdu nie je možné si zamieňať zostatok zisťovaný

podľa účtovného predpisu a reálny zostatok peňažnej sumy na účte. Uvedené hodnoty sa odlišujú práve v rozsahu nedoplatkov nájomného, príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a nedoplatku na predpise zálohy na služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Vo vzťahu k obsahu hospodárskeho výsledku sa v rámci svojho výsluchu ako svedka vyslovila aj B.. L., bývalá pracovníčka žalovaného, ktorá uviedla, že ide o stav záväzkov a pohľadávok, ktorý však nezodpovedá stavu hotovosti na účte vlastníkov. Teda svedkyňa ako osoba, ktorá u žalovaného spracovávala ekonomickú agendu sama vysvetlila, že hospodársky výsledok nezodpovedá zostatku hotovosti na účte vlastníkov bytov v dome, teda nejde o zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke, ktorý bol žalovaný povinný v zmysle , posledná veta previesť na účty nového správcu. Obdobne aj znalkyňa Ing. Miroslava Jakubcová v obsahu odpovede na zadanú otázku č. 3 v závere Znaleckého posudku č. 1/2012 určila výšku účtovného zostatku na účtoch fondu prevádzky, údržby a opráv, ku dňu 30.06.2004 vo výške celkom 316.813,47 Sk, t.j. 10.516,28 eur. Teda znalkyňa vychádzala z účtovníctva a nie z reálnych príjmov a výdavkov na účte fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Žalobcom uplatnený nárok teda predstavuje účtovný zostatok predpísaného stavu fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu, ktorý však nie je totožný so stavom skutkovým, reálnym a nepreukazuje reálny zostatok na účtoch žalovaného, a teda nepreukazuje ten majetok, ktorý by mal žalovaný previesť na účet žalobcu po ukončení výkonu správy. Poukázal na to, že s uvedeným záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

6. Žalobca v priebehu ďalšieho konania, po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie, hoci ho tento vyzýval, nedoplnil špecifikáciu uplatneného nároku požadovanú súdom. Žalobca neuviedol, ako dospel k výške ním uplatneného nároku 10.516,28 eur, z čoho táto pohľadávka pozostáva a ani nevysvetlil súdu spôsob jej výpočtu. Absencia týchto dôvodov robí nárok žalobcu nepreskúmateľným a odníma protistrane možnosť adekvátne sa voči takémuto nedostatočnému návrhu - tvrdeniu - brániť, keďže nepozná rozhodné skutočnosti, pre ktoré sa voči nemu konanie vedie, a z ktorých žalobca vychádza pri uplatnení si svojho nároku práve v požadovanej výške uvedenej v žalobe. Tvrdenie rozhodných skutočností stranou nie je súdom vynútiteľné. V prípade nedostatočného naplnenia tejto povinnosti súd môže len od strany žiadať doplnenie skutkových tvrdení, pretože jeho tvrdenia nie sú úplné, čo v danom prípade súd urobil, a to aj s veľmi konkrétnym pokynom ako je potrebné žalobu doplniť, resp. nárok špecifikovať. Keďže žalobca si napriek výzve súdu svoju povinnosť tvrdenia nesplnil, súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Žalobca predložil (po márnom uplynutí koncentračnej lehoty, teda súd na tento dôkaz neprihliadol) súdu Znalecký posudok č. 25/2019 vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou bez akéhokoľvek vyjadrenia k nemu, teda bez akéhokoľvek komentára k záverom znaleckého posudku vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Súd nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu o ním uplatnenom nároku a rozhodovať o vlastnej predstave o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Pre úplnosť súd uviedol, že pokiaľ znalkyňa v Znaleckom posudku č. 25/2019 tvrdí, že stav disponibilného fondu prevádzky, údržby a opráv zistila náhradným spôsobom tak, že od jeho účtovného (predpísaného) stavu k 30.06.2004 vo výške 316.813,47 Sk, t.j. 10.516,28 eur odpočítala nedoplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv k 30.06.2004 vo výške 50.676 Sk a určila stav disponibilného fondu prevádzky, údržby a opráv k 30.06.2004 vo výške 266.137,47 Sk, t.j. 8.834,15 eur, uvedený postup znalkyne však podľa súdu nezohľadňuje skutočnosť, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa uhrádza práve prevádzka, údržba a opravy spravovaného bytového domu. Sumarizáciou vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia skutočností relevantných pre posúdenie ním uplatneného nároku, a teda ani dôkazné bremeno, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

8. Žalobca poukázal na druhú vetu , podľa ktorej prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uviedol, že vypracovanie znaleckého posudku si vyžadovalo od znalkyne naštudovanie veľkého množstva bankových účtov, dokladov a urobenie výpočtov. Žalobca to uviedol aj v žiadosti o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Nie je teda spravodlivé viniť žalobou z toho, že by nekonal starostlivo. Žalobca sa to snažil vysvetliť aj na pojednávaní dňa 26.9.2019, keď uviedol, že komunikoval so znalkyňou a predpokladal, že znalecký posudok stihne predložiť súdu včas. Problémy s výpočtami boli spôsobené aj tým, že znalkyňa vinou žalovaného nemala k dispozícii všetky potrebné doklady od žalovaného. Z pritom nevyplýva, že by súd bol povinný neprihliadať na dôkazy predložené po márnom uplynutí lehoty. Súd teda mohol a mal v rámci spravodlivého procesu prihliadnuť na predložený znalecký posudok, a to najmä so zreteľom na to, že to bol práve žalovaný, ktorý nepredložil požadované doklady. Dal do pozornosti, že listom zo dňa 04.09.2019 právny zástupca žalobcu žiadal súd o predĺženie lehoty na doručenie dôkazov z toho dôvodu, že vypracovanie dodatku znaleckého posudku trvá dlhšie ako predpokladal. Vypracovanie dodatku znaleckého posudku si vyžadovalo od znalkyne naštudovanie veľkého množstva bankových účtov a urobenie výpočtov. Z toho dôvodu a z dôvodu pracovnej vyťaženosti znalkyne žalobca nemal k uvedenému dňu k dispozícii znalecký posudok, preto žiadal, aby súd pojednávanie určené na deň 26.09.2019 odročil. Žalobca napokon doručil znalecký posudok znalca Ing. Miroslavy Jakubcovej č. 25/2019, zo dňa 16.09.2019, súdu a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 23.09.2019. Súd aj žalovaný mali teda znalecký posudok na pojednávaní k dispozícii. Argument súdu prvej inštancie, že spor je vedený od roku 2005 podľa žalobcu neobstojí, keďže konanie bolo na začiatku sporu viackrát odročované z dôvodu na strane žalovaného, keďže sa žalovaný viackrát nedostavil na pojednávanie, predtým sa ani neospravedlnil alebo nepredložil požadované doklady v lehote určenej súdom. Žalovaný v tom čase napriek výzvam súdu prvej inštancie nepredložil prehľad vymáhania nedoplatkov za obdobie do 30.6.2004. Namietal, že zo strany súdu došlo teda k disproporčnému posudzovaniu strán sporu.

9. Žalobca ďalej uviedol, že nedostatky, ktoré mu vytkol odvolací súd, napravil práve vypracovaním znaleckého posudku znalca Ing. Miroslavy Jakubcovej č. 25/2019 zo dňa 16.09.2019. Namietal tvrdenia súdu, že žalobca v priebehu ďalšieho konania, po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie, nedoplnil, hoci ho tento vyzval na pojednávaní dňa 04.03.2019 na špecifikáciu uplatneného nároku požadovanú súdom. Tieto tvrdenia súdu sa nezakladajú na pravde, keďže žalobca predložil súdu ešte pred pojednávaním Znalecký posudok č. 25/2019 vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou. Žalobca potom na pojednávaní poukázal na tento znalecký posudok, na základe ktorého bol disponibilný zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv k 30.06.2004 vo výške 8.834,15 eur, ktorý mal žalovaný po skončení výkonu správy previesť na účet žalobcu. Žalobca teda konkretizoval svoj nárok vo výške 8.834,15 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi túto sumu a nahradiť žalobcovi trovy konania. Nešlo teda o uplatnenie nároku žalobcu vo výške 10.516,28 eur, ako nesprávne uvádza súd, ale žalobca si po vypracovaní Znaleckého posudku č. 25/2019 uplatnil nárok vo výške 8.834,15 eur. Žalobca uviedol, že bol oproti žalovanému v nevýhodnom a nerovnom postavení, keďže sám nedisponoval účtovnými dokladmi a mohol teda vychádzať len z dokladov, ktoré mu poskytol žalovaný. Žalovaný si povinnosť predložiť súdu požadované doklady nesplnil. Žalobca dňa 30.09.2010 poslal súdu vyjadrenie k dôkazom, ktoré žalovaný predložil súdu dňa 19.08.2010. Žalobca upozornil na to, že z predložených dokladov sa nedá určiť, aké preplatky nebo nedoplatky existovali. To malo za následok komplikovanejší výpočet v znaleckom posudku, posudzovanie dokladov, ktoré mala znalkyňa k dispozícii, čo viedlo k dlhšej lehote na vypracovanie znaleckého posudku ako žalobca predpokladal. Tvrdil, že súd by mal byť v takomto prípade zhovievavejší, keďže nerovné postavenie žalobcu a problémy pri získavaní dokladov potrebných na preukázanie svojho nároku ho stavajú do nevýhodného postavenia strán sporu. Okrem toho uviedol, že súd žalobcovi na pojednávaní neposkytol priestor na prednes a vysvetlenie svojho nároku, keďže na začiatku pojednávania predložil žalobcovi uznesenie z 17.09.2019 č.k. -538 a uviedol, že na predložené dôkazy žalobcu neprihliadne. Odvolateľ tiež namietal, že súd napriek tomu, že neprihliadol k predloženému dôkazu, Znaleckému posudku č. 25/2019 vyhotovenému znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou, sa týmto znaleckým posudkom zaoberal, avšak nie na pojednávaní, ale až pri vyhotovovaní písomného rozsudku. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.02.2020. Poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry napr. R 21/1979 s. 181: Lehotu (rozumej sudcovskú) možno predĺžiť rozhodnutím ( ), avšak len na návrh, ktorý možno podať do konca tejto lehoty. Len čo lehota

márne uplynie, návrh na jej predĺženie nemožno podať a tomuto účastníkovi nemožno určiť novú lehotu. Žalobca v poskytnutej 90 dňovej lehote nepredložil žiadny prostriedok procesného útoku, resp. žiadny dôkaz a ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ bola v konaní uplatnená sudcovská koncentrácia konania, súd nemôže toto ignorovať a v rozpore s ňou pripustiť nové dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť do uplynutia lehoty určenej súdom. V prípade, ak súd v rozpore so zvoleným postupom, t.j. sudcovskou koncentráciou, pripustí dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť včas, nepochybne zaťaží konanie procesnou vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod. Mal preto za to, že súd postupoval správne, keď neprihliadol na nový dôkaz žalobcu - Znalecký posudok č. 25 zo dňa 16.09.2019 vypracovaný znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou, a na pojednávaní dňa 26.09.2019 meritórne rozhodol na základe dôkazov, ktoré boli doposiaľ vykonané. Dal do pozornosti, že konajúci súd vyzval žalobcu (pojednávanie konané dňa 04.03.2019) v súlade so zrušujúcimi dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, doplniť skutkové tvrdenia, predovšetkým o riadne vyčíslenie a špecifikáciu ním uplatneného nároku, oznámenie z akého časového obdobia pochádza žalovaná pohľadávka, z čoho pozostáva a nakoniec vysvetliť súdu spôsob jej výpočtu. Žalobca v priebehu ďalšieho konania, po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie, hoci ho tento vyzýval, nedoplnil špecifikáciu uplatneného nároku požadovanú súdom. Žalobca neuviedol, ako dospel k výške ním uplatneného nároku 10.516,28 eur, z čoho táto pohľadávka pozostáva a ani nevysvetlil súdu spôsob jej výpočtu. Žalobca si tak napriek výzve súdu nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia, a tým pádom nemohol ani uniesť dôkazné bremeno. Súd preto postupoval správne, keď žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, a preto žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.09.2020. Poukázal na to, že v ustanovení sa uvádza možnosť, nie však povinnosť súdu neprihliadnuť na oneskorene predložené dôkazy. Sudcovská koncentrácia konania má preto iba poriadkový charakter. Nedodržanie sudcovskej lehoty v tomto prípade nemá za následok zánik práva na uskutočnenie procesného úkonu. Súd preto nie je viazaný sudcovskou lehotou. V prípade potreby ju môže primerane predĺžiť alebo zrušiť a určiť strane novú lehotu. Oprávnenie súdu predĺžiť sudcovskú lehotu nie je viazané na návrh strany sporu. To znamená, že súd môže túto lehotu predĺžiť aj z vlastnej iniciatívy (Nález ÚS SR sp. zn. ). Na sudcovskú koncentráciu konania sa vzťahujú aj ustanovenia o odpustení a zmeškaní lehoty. Podľa lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť. NS SR a NS ČR zastávajú právny názor, podľa ktorého sudcovskú lehotu môže súd predĺžiť kedykoľvek a bez akýchkoľvek obmedzení. K predĺženiu lehoty môže dôjsť aj neformálnym spôsobom, napríklad tak, že súd na procesný úkon, ktorý strana urobila po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty, prihliadne. Ak strana zmešká sudcovskú lehotu, nemusí to automaticky znamenať, že daný úkon už nemôže vykonať. Namietal, že napriek tomu, že súd na pojednávaní neprihliadol k predloženému Znaleckému posudku č. 25/2019, neskôr sa týmto znaleckým posudkom zaoberal, avšak nie na pojednávaní, ale až pri vyhotovovaní písomného rozsudku, keď v bode 36. rozsudku hodnotil postup a závery znalkyne. Tým však zabránil žalobcovi, aby na pojednávaní vysvetlil závery znaleckého posudku a uplatnený nárok. S poukazom na žalobca zastával názor, že u neho existoval ospravedlniteľný dôvod na odpustenie lehoty. Žalobca mal k dispozícii len neúplné účtovné doklady, ktoré mu poskytol žalovaný. Posudzovanie dokladov znalkyňou tak trvalo dlhšie ako žalobca predpokladal, a preto sa aj posunul termín vypracovania znaleckého posudku. V žiadosti o predĺženie lehoty to žalobca odôvodnil. Z opatrnosti žalobca poukázal aj na . Podľa tohto ustanovenia by sa sudcovská koncentrácia konania nemala uplatniť v tomto konaní, keďže začalo za účinnosti a jej uplatnenie by bolo v neprospech strany.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 16.10.2020. Uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.09.2020 spochybňuje záväznosť sudcovskej koncentrácie konania, žalobca však argumentuje komentárom k z roku 2012 ako aj nálezom Ústavného súdu SR z roku 2014. Podľa právneho názoru žalovaného nemožno túto predchádzajúcu právnu aplikovať na konanie vzhľadom na ustanovenie . Mal za to, že treba vykladať v súvislosti s procesným úkonom súdu, ktorý na pojednávaní konanom dňa 04.03.2019, po predchádzajúcom poučení strán sporu podľa až 153 , vykonal sudcovskú koncentráciu a uložil stranám sporu uplatniť v lehote 90 dní prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a upozornil strany sporu, že na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nebude prihliadať a uložil lehotu ďalších 90 dní po doručení vzájomných podaní, v ktorej, v prípade potreby, môžu strany vzájomne reagovať na protistranou uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany. Z uvedeného vyplýva, že koncentrácia konania bola vykonaná už za

účinnosti a podľa novej právnej úpravy - . Podstatou koncentrácie je, že strana sporu nemôže účinne uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany kedykoľvek počas konania, ale iba v určitom časovom úseku konania. Tento konkrétny časový úsek konania vymedzuje buď zákon (zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia). Preto pokiaľ súd stanovil lehotu, v ktorej majú strany uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, t.j. sudcovskú koncentráciu konania, a žalobca v poskytnutej 90 dňovej lehote nepredložil žiadny prostriedok procesného útoku, resp. žiadny dôkaz a ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty, postupoval súd správne, keď na ďalšie dôkazy žalobcu predložené v konaní po lehote neprihliadol. Zdôraznil, že žalobca si napriek výzve súdu nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, a tým pádom už logicky nemohol ani uniesť dôkazné bremeno.

13. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -566 zo dňa 26. septembra 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

15. Podľa ,

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa ,

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -566 zo dňa 26. septembra 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 309.220,39 Sk, po prepočte 10.264,24 eur, po súdom pripustenej zmene žaloby spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31. mája 2005 do zaplatenia a náhrady trov konania, z titulu nevyplatenia zostatku finančných prostriedkov patriacich do FOÚP vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Š. XX - XX H. R. ku dňu 30.06.2004. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k.

-466 zo dňa 02.12.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.264,24 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 25.11.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -475 zo dňa 31.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko záver konajúceho súdu o dôvodnosti žalobcovho nároku považoval odvolací súd za predčasný. Následne napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia skutočností relevantných pre posúdenie ním uplatneného nároku, a teda ani dôkazné bremeno. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie namietajúc odvolacie dôvody podľa , , , , , .

21. Žalobca v odvolaní namietal, že súd neprihliadol na znalecký posudok predložený zo strany žalobcu a doručený súdu dňa 23.09.2019. Tvrdil, že vypracovanie znaleckého posudku si vyžadovalo od znalkyne naštudovanie veľkého množstva bankových účtov, dokladov a urobenie výpočtov. Žalobca to uviedol aj v žiadosti o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Problémy s výpočtami boli spôsobené aj tým, že znalkyňa vinou žalovaného nemala k dispozícii všetky potrebné doklady od žalovaného. Poukazoval na to, že z ustanovenia nevyplýva, že by súd bol povinný neprihliadať na dôkazy predložené po márnom uplynutí lehoty, súd teda mohol a mal v rámci spravodlivého procesu prihliadnuť na predložený znalecký posudok. Žalobca napokon doručil znalecký posudok znalca Ing. Miroslavy Jakubcovej č. 25/2019 zo dňa 16.09.2019 súdu a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 23.09.2019. Súd aj žalovaný mali teda znalecký posudok na pojednávaní k dispozícii. Argument súdu prvej inštancie, že spor je vedený od roku 2005, podľa žalobcu neobstojí, keďže konanie bolo na začiatku sporu viackrát odročované z dôvodu na strane žalovaného, keďže sa žalovaný viackrát nedostavil na pojednávanie, predtým sa ani neospravedlnil alebo nepredložil požadované doklady v lehote určenej súdom.

22. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie prípisom zo dňa 18.04.2018 vyzval v súvislosti s dôvodmi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave strany sporu na podanie písomného vyjadrenia vo veci a oznámenie návrhov na doplnenie dokazovania vo veci. Žalobca na výzvu súdu nereagoval. Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2019 uskutočnil súd prvej inštancie, po predchádzajúcom poučení strán sporu podľa až 153 , sudcovskú koncentráciu a uložil stranám sporu uplatniť v lehote 90 dní prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a upozornil strany sporu, že na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nebude prihliadať a uložil lehotu ďalších 90 dní po doručení vzájomných podaní, v ktorej, v prípade potreby, môžu strany vzájomne reagovať na protistranou uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany. V súdom stanovenej lehote žalobca prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnil. Podaním doručeným súdu dňa 05.09.2019 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na doručenie dôkazov a odročenie pojednávania. Uznesením č.k. -538 zo dňa 17.09.2019 konajúci súd rozhodol, že nepredlžuje žalobcovi lehotu uloženú mu v rámci sudcovskej koncentrácie konania na doplnenie skutkových tvrdení a uplatnenie prostriedkov procesného útoku. Následne žalobca doručil súdu dňa 23.09.2019 Znalecký posudok číslo 25/2019 vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou. Znalecký posudok doručil teda žalobca po uplynutí lehoty určenej súdom na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku, preto súd prvej inštancie na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom neprihliadol.

23. Odvolací súd považuje takýto postup konajúceho súdu za správny, a námietky žalobcu vo vzťahu k uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania a neprihliadnutiu na znalecký posudok predložený žalobcom dňa 23.09.2019, za nedôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 5 veta druhá , súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Z vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. V zmysle , súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony. S týmito princípmi je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ods.

1 ). Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.02.2019). Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca požiadal o predĺženie lehoty na doručenie dôkazov písomne, žiadosťou doručenou súdu dňa 05.09.2019, teda až po jej márnom uplynutí. Znalecký posudok číslo 25/2019 vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou súdu doručil dňa 23.09.2019. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Podľa názoru odvolacieho súdu, poskytnutím 90-dňovej lehoty, v rámci sudcovskej koncentrácie, na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, potom čo sám žalobca na pojednávaní dňa 04.03.2019 oznámil, že v takejto lehote je schopný predložiť súdu ním avizovaný znalecký posudok, konajúci súd umožnil žalobcovi v dostatočnom časovom priestore uplatniť prostriedky procesného útoku, a to aj s poukazom na skutočnosť, že spor je vedený od roku 2005, a sudcovskú koncentráciu uskutočnil súd prvej inštancie až po predchádzajúcej márnej výzve žalobcu v apríli 2018 na doplnenie návrhov na dokazovanie žalobcom. Uvedené konštatoval i súd prvej inštancie v uznesení zo dňa 17.09.2019, v ktorom poukázal naviac na tú skutočnosť, že žalobca požiadal o predĺženie lehoty s odôvodnením, že znalec nie je pre zaneprázdnenosť a množstvo podkladov, ktoré potrebuje k príprave znaleckého posudku preštudovať, schopný včas znalecký posudok vypracovať, žalobca však súdu tieto tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil a ani nepreukázal, že by si znalecký úkon znalca vôbec objednal. Súd prvej inštancie potom postupoval v súlade s , keď na návrh žalobcu na vykonanie dokazovania Znaleckým posudkom č. 25/2019, vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou, neprihliadol, keďže sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. V odôvodnení rozsudku vo veci samej pritom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením vysvetlil z akých dôvodov na predmetný procesný úkon žalobcu neprihliadol. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

24. K námietke žalobcu, že argument súdu prvej inštancie, že spor je vedený od roku 2005, neobstojí, keďže konanie bolo na začiatku sporu viackrát odročované z dôvodu na strane žalovaného, keďže sa žalovaný viackrát nedostavil na pojednávanie, predtým sa ani neospravedlnil alebo nepredložil požadované doklady v lehote určenej súdom, odvolací súd uvádza, že zo súdneho spisu je zrejmé, že vytýčené pojednávania boli viackrát odročované okrem dôvodov na strane žalovaného i z dôvodov na strane žalobcu, teda obe sporové strany zapríčinili odročovanie pojednávania, a tým pádom predlžovanie súdneho konania. Uvedená námietka žalobcu je preto nedôvodná.

25. Ak žalobca využitie sudcovskej koncentrácie namietal s poukazom na , odvolací súd uvádza, že z ustanovenia vyplýva, že od účinnosti súd nemôže aplikovať sudcovskú koncentráciu ohľadne tých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli predkladané stranami pred jeho účinnosťou. Naopak, môže a musí aplikovať ustanovenia o povinnosti sporových strán doručovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Súd prvej inštancie uskutočnil sudcovskú koncentráciu konania a uložil stranám sporu uplatniť v lehote 90 dní prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany na pojednávaní dňa 04.03.2019, t.j. už za účinnosti . Na posúdenie predmetného prostriedku procesného útoku žalobcu bol preto súd už povinný aplikovať pravidlá nastavené . Odvolací súd dáva opätovne do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.02.2019, podľa ktorého „Sudcovská koncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti ), keďže prechodné ustanovenie vo svojej druhej vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a nemohla sa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný

princíp dôvery subjektov práva v objektívne právo (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1497). Ako je aj z vyššie uvedeného zrejmé, v predmetnej veci sa o prípad spätnej sudcovskej koncentrácie nejednalo. Uvedená námietka žalobcu je preto nedôvodná.

26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zásada rovnosti účastníkov bola v konaní naplnená, obe sporové strany mali v rovnakej miere možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a to takým spôsobom, že žiadna procesná strana nebola znevýhodnená z hľadiska prístupu k súdu; právo na spravodlivý proces porušené nebolo. Žalobca pri svojej odvolacej argumentácii opomína, že aby mohol byť pri uplatňovaní svojho nároku úspešný, musel by v konaní uniesť bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Konajúci súd pritom vyzval žalobcu (pojednávanie konané dňa 04.03.2019), v súlade so zrušujúcimi dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, doplniť skutkové tvrdenia, predovšetkým o riadne vyčíslenie a špecifikáciu ním uplatneného nároku, oznámenie z akého časového obdobia pochádza žalovaná pohľadávka, z čoho pozostáva a nakoniec vysvetliť súdu spôsob jej výpočtu. Ako konštatoval v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, žalobca v priebehu ďalšieho konania, po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie, špecifikáciu uplatneného nároku požadovanú súdom nedoplnil. Žalobca neuviedol ako dospel k výške ním uplatneného nároku 10.516,28 eur, z čoho táto pohľadávka pozostáva a ani nevysvetlil súdu spôsob jej výpočtu. Konajúci súd potom správne uzavrel, že absencia týchto dôvodov robí nárok žalobcu nepreskúmateľným a odníma protistrane možnosť adekvátne sa voči takémuto nedostatočnému návrhu - tvrdeniu - brániť, keďže nepozná rozhodné skutočnosti, pre ktoré sa voči nemu konanie vedie, a z ktorých žalobca vychádza pri uplatnení si svojho nároku práve v požadovanej výške uvedenej v žalobe. Keďže žalobca si napriek výzve súdu svoju povinnosť tvrdenia nesplnil súd postupoval správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Ak odvolateľ uvádza, že tvrdenie súdu o tom, že žalobca nedoplnil špecifikáciu uplatneného nároku, sa nezakladá na pravde, keďže žalobca predložil súdu ešte pred pojednávaním Znalecký posudok č. 25/2019 a na tento následne na pojednávaní dňa 04.03.2019 poukázal, čím konkretizoval svoj nárok vo výške 8.834,15 eur, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že Znalecký posudok č. 25/2019 vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou žalobca predložil po márnom uplynutí koncentračnej lehoty a zároveň tento predložil bez akéhokoľvek vyjadrenia k nemu, teda bez akéhokoľvek komentára k záverom znaleckého posudku vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dôvodne konštatoval, že súd nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu o ním uplatnenom nároku a rozhodovať o vlastnej predstave o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia skutočností relevantných pre posúdenie ním uplatneného nároku, ako ani dôkazné bremeno. Konajúci súd preto postupoval správne, keď žalobu z tohto dôvodu zamietol.

27. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

28. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

29. Námietku žalobcu, že nešlo o uplatnenie nároku žalobcu vo výške 10.516,28 eur, ako nesprávne uvádza súd, ale žalobca si po vypracovaní Znaleckého posudku č. 25/2019 uplatnil nárok vo výške 8.834,15 eur, považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože zo strany žalobcu nedošlo počas konania k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a teda súd rozhodoval o celom nároku, ktorý bol uplatnený žalobou.

Nesprávnosť napadnutého rozsudku nespôsobuje ani skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v závere rozhodnutia vyjadril k Znaleckému posudku č. 25/2019 tvrdiac, že postup znalkyne pri zisťovaní stavu disponibilného fondu prevádzky znalkyne, ktorý určila vo výške 8.834,15 eur, nezohľadňuje skutočnosť, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa uhrádza práve prevádzka, údržba a opravy spravovaného bytového domu. Skutočnosť, že konajúci súd sa z dôvodu presvedčivosti rozhodnutia v rámci odôvodnenia rozsudku vyjadril k znaleckému posudku predloženému žalobcom po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, nespôsobuje nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku a nie je dôvodom na jeho zmenu či zrušenie, keďže žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Z uvedeného konštatovania súdu len vyplýva, že ani dotknutý znalecký posudok, na ktorý sa žalobca odvolával, by dostatočne nepreukazoval nárok uplatnený v konaní žalobcom.

30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

31. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -566 zo dňa 26. septembra 2019, v zmysle potvrdil ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).