Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-98-2015.pdf
PDF · 120.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/98/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: X. XX-XX-XX, Š. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Iveta Kalinová, advokátka, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: N. W. „. S. N., R. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Dušan Jovankovič, advokát, Doležalova 5, 821 04 Bratislava, o zaplatenie 10.264,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 29 Cb/140/2005 - 466 zo dňa 02.12.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29 Cb/140/2005 - 466 zo dňa 02.12.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.264,24 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.264,24 eur od 25.11.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 5.276,40 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 309.220,39 Sk s príslušenstvom z titulu nevyplatenia prostriedkov z fondu prevádzky, opráv a údržby (ďalej len „FOÚP“). Žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko mal za to, že aktívnu legitimáciu na podanie návrhu vo vlastnom mene a na vlastný účet vo vzťahu k finančným prostriedkom na FOÚP do 30.06.2004 mali výlučne vlastníci bytového domu Š. XX-XX V. XX-XX, N..
3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodná úprava zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a to až do účinnosti novely zákona č. 367/2004 Z.z. (účinného od 01.07.2004) neobsahovala právnu úpravu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby správca vo svojom mene alebo v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhal na súde prípadné nedoplatky na platbách vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uvedená právna úprava nevylučovala možnosť dohodnúť aj práva správcu na vymáhanie nedoplatkov, zákon ani Ústava SR nevylučovali, aby zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodli, že správca je oprávnený v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonávať aj hmotnoprávne úkony v rozsahu dohodnutom v zmluve o výkone správy a k výkonu tomu zodpovedajúcich procesných práv, za ktoré treba považovať aj právo konať v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Teda až do účinnosti uvedenej novely zákona - zák. č. 367/2004 Z.z. správca mohol v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takého právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy.
4. Ďalej uviedol, že podanie návrhu na súde má nielen procesné, ale aj hmotnoprávne dôsledky. Za spornú považoval otázku, či správca (ak je právnickou osobou) môže v súdnom konaní vystupovať ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Poukázal na to, že od 1. júla 2004 na základe zákona č. 367/2004 Z.z. podľa § 8b ods. 1 je správca povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj na ust. § 8b ods. 2 písm. e), podľa ktorého pri správe majetku vlastníkov je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do FOÚP od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, a to aj v spojení s prechodným ustanovením § 31 ods. 2, veta druhá uvedenej novely, ktoré ukladalo správcovi, ktorý vykonával činnosť podľa doterajších predpisov, povinnosť zosúladiť svoju činnosť s týmto zákonom. Ďalej poukázal na to, že odvtedy je oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia preddavkov do FOÚP od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Účelom zakotvenia § 6 a § 8b do zákona bolo pritom práve zjednodušiť proces vymáhania nedoplatkov jedinou splnomocnenou na tento účel zriadenou osobou vykonávajúcou mandát v mene a na účet vlastníkov (spoločenstvo alebo správca).
5. Súd prvej inštancie mal za to, že aj keď v prejednávanej veci nie je predmetom konania nedoplatok vlastníkov voči FOÚP, ale jedná sa o finančné prostriedky fondu zhromaždené z preddavkov vlastníkov za obdobie pred prevzatím správy žalobcom a z toho dôvodu je možné tento nárok považovať za nedoplatok do fondu. Pretože právna úprava účinná do 01.07.2004 neviazala oprávnenie správcu len na práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv nadobudnutých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 367/2004 Z.z.. Ak teda začalo konanie pred 1. júlom 2004, v ktorom ako žalobca bol označený správca, súd návrh z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie od 01.07.2004 nemohol z tohto dôvodu v dôsledku právnej úpravy zamietnuť a na tom nič nemení ani právna úprava vykonaná zákonom č. 182/2007 Z.z. účinná od 01.07.2007. Zatiaľ čo do 30.06.2007 mohli správcovia bytových a nebytových priestorov uplatňovať práva vlastníkov na súde ex lege, od 01.07.2007 môžu tak robiť len správcovia bytových domov.
6. Citujúc ust. § 8a ods. 2 posledná veta zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého je správca povinný previesť zostatok majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva, vyslovil konajúci súd názor, že povinnosť správcu plniť pri ukončení správy je teda voči spoločenstvu a z toho dôvodu je spoločenstvo (a teda žalobca) aktívne legitimovaný žalovať nesplnenie tejto povinnosti.
7. Nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že žalobca uplatnil práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na Š.V. XX-XX po 01.07.2004 (06.06.2005), a teda mohol žalovať žalovaného o vyplatenie zostatku na FOÚP za obdobie do 30.06.2004 na účet vlastníkov bytov, súd vyhodnotil námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za nezákonnú a účelovú. Nesporné medzi sporovými stranami (a potvrdené záverom znalca) bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný do dňa vyhlásenia rozsudku neuhradil žalobcovi žiadny zostatok FOÚP ku dňu 30.06.2004. Z listinného dôkazu Hospodársky výsledok za objekt Š. XX - XX k 30.06.2004 vypracovaného žalovaným a predloženého žalobcovi pri vysporiadaní správy, žalobca určil výšku konečného zostatku predpísaného FOÚP k 30.06.2004 na sumu 309.220,39 Sk, ktorú označil v žalobe ako nevyplatený zostatok fondu neodovzdaný žalovaným žalobcovi v rozpore s právnou úpravou.
8. Konajúci súd ďalej uviedol, že výšku predpísaného stavu FOÚP k 30.06.2004 súčasne v rámci znaleckého dokazovania skúmal znalec, ktorý ju vyčíslil na základe účtovných dokladov na sumu 316.813,47 Sk. Znalec naviac v odpovedi na otázku č. 6 ZP stanovil, že k 31.12.2004 bol stav skutočného zostatku fondu 346.920,90 Sk, čiže za obdobie 6 mesiacov po ukončení správy sa zvýšil o 30.107,43 Sk, čo považoval za nesporný dôkaz toho, že žalovaný prijímal preddavky do fondu ešte aj v období po ukončení správy, kedy všetky finančné prostriedky do fondu mali byť poukazované na účet žalobcu.
9. Zo záverov znalca a výpovede L.. G. mal súd prvej inštancie tiež za nesporné, že uvedené finančné prostriedky na FOÚP predstavovali predpísaný stav - stav na základe predpisov predpísaných žalovaným vlastníkom bytových a nebytových priestorov bez zohľadnenia nedoplatkov. Súčasne zo záverov znalca, ako aj výpovede svedkyne L.. G. mal súd za nesporné, že žalovaný bol oprávnený voči predpísanému stavu fondu pri vysporiadaní správy započítať výhradne nedoplatky do FOÚP a nedoplatky na nájomnom mal a mohol započítať výhradne voči bežnému účtu, na ktorom viedol nájomné. Žalovaný v rozpore s uvedeným v konaní tvrdil, že voči stavu FOÚP započítal nedoplatky na nájomnom. Znalec v rozpore s týmto tvrdením zistil, že žalovaný ku dňu 30.06.2004 nezapočítal voči stavu FOÚP ani dlžné nájomné. Znalec ďalej zistil, že žalovaný až v roku 2007 zúčtoval pohľadávky voči FOÚP bez špecifikácie.
10. Konajúci súd konštatoval, že žalovaný bol v zmysle zmluvy o správe do 30.06.2004 povinný viesť FOÚP na samostatnom podúčte domu, čo neurobil a tým konal v rozpore so zmluvou o výkone správy a znemožnil dokazovanie v konaní. Bez ohľadu na uvedené bol žalovaný povinný viesť účtovníctvo riadne a preukázať (v prípade tvrdenia o započítaní pohľadávok voči fondu v celej výške zostatku) právny titul, identifikáciu a výšku každej jednej zo započítaných pohľadávok. Súd vyslovil názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť započítania akýchkoľvek pohľadávok z titulu správy do 30.06.2004 voči prostriedkom na FOÚP a teda nevyplatenie žiadneho zostatku fondu žalobcovi ako novému správcovi.
11. Nakoľko podkladom na stanovenie výšky žalovaného nároku žalobcom bol účtovný doklad vyprodukovaný z účtovníctva žalovaného, mal súd výšku žalovaného nároku za nespornú (naviac znalec pri znaleckom skúmaní zistil, že výška zostatku fondu k 30.06.2004 bola o 7.693,08 Sk vyššia než žalovaný nárok a táto suma sa titulom úhrady nedoplatkov do konca roku 2004 zvýšila o sumu 30.107,43 Sk a zvyšovala sa ešte aj v rokoch 2005 a 2006). Záverom vyslovil názor, že žalovaný svojim konaním porušil povinnosť podľa ust. § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., a to 30 dní pred skončením správy, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, tým, že neodovzdal a ani dodatočne v konaní nepreukázal písomné materiály, na základe ktorých započítal voči predpísanému stavu FOÚP k 30.06.2004 svoje tvrdené pohľadávky a súčasne svoje údajné pohľadávky titulom správy a dlžného nájomného započítal v rozpore s platnou úpravou, zmluvnou úpravou a vlastnou praxou voči zostatku na FOÚP, pričom bol oprávnený započítať voči zostatku fondu len preukázané nedoplatky do FOÚP. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal, že mu vznikol nárok v žalovanej výške titulom neoprávneného nevyplatenia zostatku finančných prostriedkov na účte bytového domu pri ukončení správy domu žalovaným dňa 30.06.2004. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na úspech žalobcu, ktorému priznal ich náhradu vo vyčíslenej výške 5.276,40 eur.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
13. Konštatovanie konajúceho súdu na s. 10 rozsudku, že žalovaný bol v zmysle zmluvy o správe do 30.06.2004 viesť FOÚP na samostatnom podúčte domu, čo neurobil a tým konal v rozpore so zmluvou o výkone správy a znemožnil dokazovanie v konaní, považoval v súvislosti so s. 6 Znaleckého posudku č. X/XXXX (ďalej len „ZP“) za riadne neodôvodnené a ničím nepodložené. Ďalej žalovaný poukázal a citoval zo ZP na s. 4, 8, 10, 17, 19,20, 22, 24, 25,29, 31 ako aj ust. §§ 2, 24, 29, 30 zákona o účtovníctve, z ktorých vyplýva, že žalobca neeviduje žiadnu pohľadávku a ani nedoplatok voči žalovanému a nemá ani vykázanú pohľadávku.
14. Žalovaný k nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že dňa 17.10.2000 uzatvoril žalovaný s vlastníkmi bytového domu Š. XX-XX V. XX-XX S. N. Zmluvu o výkone správy. Podľa čl. III ods. 4 písm. g.) zmluvy žalovaný ako správca: „eviduje pohľadávky voči vlastníkom bytov a vymáha ich na základe nadštandardnej zmluvy, po dohode“. Bol toho názoru, že dňom 18.12.2003, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III, spis. zn. 2003/20357 - APO, zo dňa 03.12.2003, ktorým sa do registra spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapisuje žalobca - spoločenstvo vlastníkov bytov X. XX-XX-XX, zanikla uvedená Zmluva o výkone správy. Žalobcovu výpoveď zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.12.2003, treba tak považovať za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko právny vzťah, ktorý mal byť touto výpoveďou ukončený, zanikol nadobudnutím právnej subjektivity žalobcu dňa 18.12.2003. Uviedol, že v období od 18.12.2003 do 30.06.2004 zrejme vykonával žalovaný niektoré činnosti pre žalobcu na základe „kvázimandátnej“ zmluvy, ktorá však nebola uzatvorená v predpísanej písomnej forme a ktorej obsah nie je známy. Za uvedené obdobie však žalovaný rozhodne nemal právo súdne vymáhať nedoplatky od jednotlivých vlastníkov bytov, aj vzhľadom na zákon č. 182/1993 Z. z. a znenie Zmluvy o výkone správy, čl. III ods. 4 písm. g). Po založení spoločenstva bol na všetky právne úkony oprávnený výlučne štatutár spoločenstva. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 141/2009 v obdobnej veci vyslovil názor, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva (v danom prípade vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom patriacim do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu) a nie je v hmotnoprávnom vzťahu so žalovaným titulom zmluvy o výkone správy a ani zo zákona č. 182/1993 Z. z.. Mal za to, že aktívnu legitimáciu v predmetnej veci majú výlučne vlastníci bytového domu Š. XX- XX V. XX-XX S. N., nakoľko žalovaná pohľadávka patrí do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytového domu. Žalobca je samostatný, nový právny subjekt, ktorý vznikol až dňa 18.12.2003 a z tohto dôvodu sa nemôže domáhať práv z právnych vzťahov, ktoré vznikli pred nadobudnutím jeho právnej subjektivity, ktoré navyše vznikli medzi inými účastníkmi právnych vzťahov, t.j. medzi vlastníkmi bytového domu Š. XX-XX V. XX-XX S. N. a žalovaným. Navyše v konaní žalobca nepreukázal žiadny reálny zostatok finančných prostriedkov FOUP ku dňu odovzdania správy.
15. K právnemu titulu uplatnenej pohľadávky žalovaný uviedol, že žalobca nešpecifikuje jej právny titul. Pokiaľ by žaloval z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, muselo by sa jednať o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Ak by žaloval z titulu náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný, bol toho názoru, že nepreukázal, aká škoda mu vznikla a kedy, ani akým konaním alebo nekonaním žalovaného viažucemu sa na porušenie akej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti.
16. Bol toho názoru, že konštatovanie žalobcu v žalobe, že žalovaný nevyplatil žalobcovi finančné prostriedky vo výške 309.220,39 Sk, ktoré sa fyzicky nikdy nenachádzali na bankom účte, ale predstavovali iba účtovný - predpísaný stav, nemožno akceptovať ako právny titul. Konajúci súd nemôže priznať neexistujúcu, nepreukázanú pohľadávku, nakoľko je to v rozpore s hmotným právom. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v čl. III odovzdávacieho protokolu zo dňa 29.06.2004 sa konštatuje povinnosť žalovaného previesť finančné prostriedky iba vo výške nevyčerpaného zostatku FPÚO vlastníkov bytov. S poukazom na uvedené skutočnosti uzavrel, že právny titul žalovanej pohľadávky neexistuje.
17. K vyčíslenie žalovanej pohľadávky uviedol, že žalobca v konaní žalovanú pohľadávku nepreukázal, nevyčíslil a ani ju žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Neuviedol, za aké obdobie je žalovaná pohľadávka, ani z čoho pozostáva, ani spôsob jej výpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonával správu od roku 2000, žalovaný z opatrnosti namietol premlčanie žalovanej pohľadávky.
18. Žalovaný poukázal na stranu 10 rozsudku druhý odsek, kde konajúci súd uvádza termín skutočný zostatok fondu, ktorý však podľa jeho názoru znamená iba účtovný, t.j. predpísaný zostatok a nie reálne disponibilné prostriedky. K 31.12.2004 bol stav skutočného zostatku fondu 346.920,90 Sk, čiže za 6 mesiacov sa zvýšil o 30.107,43 Sk, čo súd nesprávne vyhodnotil ako dôkaz, že žalovaný prijímal preddavky do fondu aj po ukončení správy. Takúto argumentáciu v celom rozsahu považoval za nesprávnu, nakoľko znalec jasne uviedol, že ešte počas výkonu správy žalovaným, niektorí vlastníci hradili platby nájomného na účet žalobcu.
19. Záverom vytkol súdu prvej inštancie, že neodôvodnil rozdiel medzi špecifikovanými trovami právneho zastúpenia vo výške 3.766,08 eur a priznanou celkovou výškou 5.276,40 eur, a z tohto dôvodu považoval napadnutý rozsudok v časti trov konania za nepreskúmateľný. Mal za to, že konajúci súd v rozsudku nevysporiadal ani s trovami konania v súvislosti s návrhom žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením súdu zamietnutý. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
20. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 309.220,39 Sk, po prepočte 10.264,24 eur, po súdom pripustenej zmene žaloby spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31. mája 2005 do zaplatenia a náhrady trov konania, z titulu nevyplatenia zostatku finančných prostriedkov patriacich do FOÚP vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Š. XX - XX S. N. ku dňu 30.06.2004. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca nemá dostatok aktívnej legitimácie v konaní, ako aj tým, že neexistuje právny titul žalovanej pohľadávky, naviac žalobca nepreukázal ani jej výšku. Bol toho názoru, že predmetná žalovaná suma predstavuje predpísaný stav FOÚP, ktorý však nie je totožný zo stavom skutkovým, reálnym.
23. Medzi stranami bolo sporné, či je žalobca aktívne legitimovaný v predmetnej veci, ako aj, či mu vznikol žalovaný nárok. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne odôvodnil aktívnu legitimáciu žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 180/2008 zo dňa 15.10.2009, z ktorého záverov vychádzal aj konajúci súd pri právnom posúdení otázky aktívnej legitimácie žalobcu. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu počnúc právnou úpravou zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zákonom č. 367/2004 Z. z., dňom 1. júla 2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prejednávanej veci síce nie je predmetom konania nedoplatok vlastníkov voči FOÚP, ale jedná sa o finančné prostriedky fondu zhromaždené z preddavkov vlastníkov za obdobie pred prevzatím správy žalobcom a z toho dôvodu je možné tento nárok považovať za nedoplatok do fondu. Odvolací súd súhlasí s názorom dovolacieho v uvedenom rozhodnutí, aj konajúceho súdu, že právna úprava účinná do 01.07.2004 neviazala oprávnenie správcu len na práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv nadobudnutých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 367/2004 Z.z.. Ak teda začalo konanie pred 1. júlom 2004, v ktorom ako žalobca bol označený správca, súd návrh z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie od 01.07.2004 nemohol z tohto dôvodu v dôsledku právnej úpravy zamietnuť a ani vzhľadom na právnu úpravu vykonanú zákonom č. 182/2007 Z.z. účinnú od 01.07.2007. Zatiaľ čo do 30.06.2007 mohli správcovia bytových a nebytových priestorov uplatňovať práva vlastníkov na súde ex lege, od 01.07.2007 môžu tak robiť len správcovia bytových domov. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že žalobca je v predmetnej veci aktívne legitimovaný.
24. V tejto súvislosti neobstojí odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 141/2009, nakoľko z uvedeného rozhodnutia nevyplýva názor dovolacieho súdu tak, ako ho cituje žalovaný, jedná sa o názor Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí, ktorý dovolací súd zrušil. V uvedenom konaní bolo predmetom sporu oprávnenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov požadovať od správcu po ukončení výkonu správy odovzdať písomnú dokumentáciu vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Najvyšší súd SR problém aktívnej legitimácie žalobcu neriešil, nezaoberal sa otázkou, či je žalobca aktívne legitimovaný, ale vec vrátil krajskému súdu z dôvodu procesnej vady. Taktiež neobstojí názor žalovaného, že dňom - 18.12.2003, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III, spis. zn. 2003/20357 - APO zo dňa 03.12.2003, ktorým sa žalobca zapisuje do registra spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zanikla Zmluva o výkone správy uzatvorená medzi vlastníkmi bytového domu Š. XX-XX V. XX -XX S. N. a žalovaným a žalobcovu výpoveď zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.12.2003, treba považovať za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko uvedená argumentácia nemá oporu v zákone. Zmluva o výkone správy zo dňa 17.10.2000 bola uzavretá písomne na neurčitý čas a v súlade s ust. § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. vypovedaná výpoveďou zo dňa 23.12.2003 s výpovednou lehotou 6 mesiacov, ktorá začala plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a uplynula ku dňu 30.06.2004. Žalovaný bol teda povinný vykonávať správu do 30.06.2004, plniť svoje záväzky na základe predmetnej zmluvy o výkone správy a nie na základe „kvázi mandátnej zmluvy“, ako to uviedol žalovaný v odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v čase výpovede žalovanému, citovaný zákon neprikazoval spoločenstvu priložiť k návrhu na zápis do registra aj výpoveď zo zmluvy o výkone správy. Táto povinnosť vyplynula až z neskoršej právnej praxe a bola doplnená do zákona.
25. Podľa § 8a ods. 2 tretia a štvrtá veta zákona č. 182/1993 Z.z., účinného od 01.07.2004, ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je správca povinný previesť zostatok majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
26. Podľa § 8b ods. 1 cit. zákona, správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
27. Odvolací súd námietku žalovaného, že žalobca nešpecifikuje právny titul žalovanej pohľadávky posúdil ako nedôvodnú, nakoľko súd sám posudzuje uplatnený nárok aj bez jeho posúdenia žalobcom, príp. nie je viazaný jeho nesprávnym právnym posúdením. Súd prvej inštancie uplatnený nárok správne právne posúdil podľa § 8b ods. 2 posledná veta zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení.
28. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca v konaní zatiaľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania uplatneného nároku, a to, v akej výške bol zostatok majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Š. XX-XX S. N. na účtoch žalovaného v banke. Žalovaný bol podľa cit. ust. zákona povinný v prípade ukončenia správy 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, t.j. 30.06.2004 previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na spoločenstvo - na žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie napriek rozsiahlemu dokazovaniu, vrátane dokazovania vykonaného Znaleckým posudkom č. X/XXXX v znení Doplnenia č. 1 , sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal dostatočne, či a v akej výške bol k ukončeniu správy žalovaným finančný zostatok na účtoch žalovaného v banke, ktorý bol v zmysle cit. ustanovenia zákona žalovaný povinný previesť na účet žalobcu. Všeobecne, bez bližšieho zdôvodnenia, len poukázal na to, že predmetom konania bol nevyplatený zostatok finančných prostriedkov predstavujúci FOÚP vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome Š. XX V. XX ku dňu 30.06.2004 zhromaždených na účte vedenom žalovaným ako správcom do 30.06.2004. V tejto súvislosti poukázal len na listinný dôkaz Hospodársky výsledok za objekt Š. XX - XX k 30.06.2004 vypracovaného žalovaným, v ktorom určil výšku konečného zostatku predpísaného FOÚP k 30.06.2004 na sumu 309.220,39 Sk, ktorú žalobca označil v žalobe ako nevyplatený zostatok fondu neodovzdaný žalovaným žalobcovi v rozpore s právnou úpravou. Ďalej uviedol, že výšku predpísaného stavu FOÚP k 30.06.2004 súčasne v rámci znaleckého dokazovania skúmal znalec, ktorý ju vyčíslil na základe účtovných dokladov na sumu 316.813,47 Sk. Znalec naviac v odpovedi na otázku č. 6 ZP stanovil, že k 31.12.2004 bol stav skutočného zostatku fondu 346.920,90 Sk, čiže za obdobie 6 mesiacov po ukončení správy sa zvýšil o 30.107,43 Sk, čo konajúci súd považoval za nesporný dôkaz toho, že žalovaný prijímal preddavky do fondu ešte aj v období po ukončení správy, kedy všetky finančné prostriedky do fondu mali byť poukazované na účet žalobcu. Z konštatovania, že zo záverov znalca a výpovede L.. G. mal súd tiež za nesporné, že uvedené finančné prostriedky na FOÚP predstavovali predpísaný stav - stav na základe predpisov predpísaných žalovaným vlastníkom bytových a nebytových priestorov bez zohľadnenia nedoplatkov však taktiež nevyplýva riadne odôvodnenie nároku žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že žalovaná suma predstavuje predpísaný stav fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu, ktorý však nie je totožný so stavom skutkovým, reálnym a nepreukazuje reálny zostatok na účtoch žalovaného a žalobca v konaní zatiaľ nepreukázal žiadny reálny zostatok finančných prostriedkov FOÚP na účtoch žalovaného ku dňu skončenia správy. Taktiež súhlasí s názorom žalovaného, že pokiaľ konajúci súd na strane 10 rozsudku použil termín skutočný zostatok fondu, tento však ako vyplýva zo záverov ZP znamená iba účtovný, t.j. predpísaný zostatok a nie reálne disponibilné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal, že mu vznikol nárok v žalovanej výške titulom neoprávneného nevyplatenia zostatku finančných prostriedkov na účte bytového domu pri ukončení správy domu žalovaným dňa 30.06.2004, je predčasný. Súd tento záver riadne neodôvodnil aj vzhľadom na vykonané dokazovanie. Konajúci súd sa nevysporiadal ani s námietkami žalovaného, ktoré vznášal počas konania tvrdiac, že predmetná žalovaná suma predstavuje predpísaný stav FOÚP, ktorý však nie je totožný zo stavom skutkovým, žalobca v konaní žalovanú pohľadávku nepreukázal, riadne nevyčíslil, ani ju žiadnym spôsobom nešpecifikoval a neuviedol, za aké obdobie je žalovaná pohľadávka, ani z čoho pozostáva ani spôsob jej výpočtu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zo ZP je zrejmé, že žalovaný otvoril pre stredisko W. Z. XX bankový účet dňa 20.10.2003, číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX a na tento bankový účet bol dňa 28.10.2003 zaúčtovaný prevod z bankového účtu žalovaného číslo XXXXXXXXX/XXXX vo výške 248.077,60 Sk. Bankový účet č. XXXXXXXXX/XXXX bol dňa 29.10.2004 po ukončení správy bytového domu W. XX uzatvorený a zostatok vo výške 306.839,95 Sk bol prevedený na bankový účet žalovaného číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. Znalec ďalej v rámci informácií k FPÚO na str. 7 a nasl. okrem iného uviedol, že mimoúčtovne sa mesačne vysporiadaval predpísaný a skutočný stav FPÚO cez bankové účty žalovaného a príslušnej DS. Súd prvej inštancie tieto dôkazy riadne nevyhodnotil, nezaoberal sa ich obsahom.
29. Z uvedených skutočností je nesporné, že záver konajúceho súdu o dôvodnosti žalobcovho nároku je predčasný. Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nevyplýva ani zo záverov ZP, nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel konajúci súd k uvedeným záverom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným v odvolaní.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia.
31. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
32. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p., platnému a účinnému v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016 ust. § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“), keď sa súd dôkladne nezaoberal námietkami žalovaného a v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
33. Súd prvej inštancie mal pritom v súlade s § 132 O.s.p., (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016 podľa § 191 CSP) vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany. Vyhodnotenie dôkazov mal následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň nezakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Konajúci súd sa riadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkami žalovaného uplatnenými v rámci jeho obrany.
34. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobcu s ohľadom na splnenie podmienok uvedených v § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. a jednoznačne ustáliť, či a v akej výške bol žalovaný povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na žalobcu ako nového správcu. Súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu odstráni vytknuté nedostatky a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj so všetkými relevantnými námietkami i tvrdeniami strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 220 ods. 2 CSP, najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní.
35. Podľa § 389 ods. 2 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
36. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. Toto rozhodnutie bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).