Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/160/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu U. F., nar. X.X.XXXX, bytom C., B. XXX/XX proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 26620/2020/42 zo dňa 24. novembra 2020 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo: 26620/2020/42 zo dňa 24. novembra 2020, ktorým tento ako odvolací orgán podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2020 zo dňa 30.6.2020 o zvýšení jeho výsluhového dôchodku podľa od 1.7.2020 o 13,80 eur na sumu 636,39 eur mesačne.

2.

Podľa obsahu žaloby žiadal žalobca zrušiť všetky rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia vydané za roky 2013 až 2020 (rozhodnutie č. GR ZVJS-13231/33-13 zo dňa 30.6.2013, rozhodnutie č. GR ZVJS-13231/33-14 zo dňa 30.6.2014, rozhodnutie č. GR ZVJS-13231/33-15 zo dňa 30.6.2015, rozhodnutie č. GR ZVJS-13231/33-16 zo dňa 30.6.2016, rozhodnutie č. GR ZVJS-d-13231/14-17 zo dňa 30.6.2017, rozhodnutie č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 zo dňa 30.6.2018, rozhodnutie č. GR ZVJS- d-13231/14-2019 zo dňa 30.6.2019 a rozhodnutie č. GR ZVJS-d-13231/14-2020 zo dňa 30.6.2020) a veci vrátiť žalovanému na nové prejednanie a vydanie nových rozhodnutí o valorizácii výsluhového dôchodku od roku 2012 až 2020, ktoré budú vydané podľa , pričom súčasne sa domáhal zaplatenia finančnej náhrady za nemajetkovú ujmu vo výške 1 156 eur podľa , a to za poškodený návrh na kúpeľnú starostlivosť.

3.

Namietal, že naposledy vydané rozhodnutie vedúcej útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-13231/14-2020 zo dňa 30.6.2020, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení jeho výsluhového dôchodku od 1.7.2020 o sumu 13,80 eur podľa

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorým bol novelizovaný s účinnosťou od 1.5.2013 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý platí pre policajtov a vojakov služobnom pomere. V tejto súvislosti poukázal na to, že pôvodný osobitný a , ktorým bola vykonaná novelizácia sú platné, pričom novelizácia sa týka výhradne policajtov a vojakov, ktorí nastúpili k ozbrojeným bezpečnostným zložkám od 1.5.2013. Ďalej uviedol, že podmienky vo výsluhovom zabezpečení boli policajtom a vojakom zmenené o sociálnom zabezpečení všeobecnými záväzne právnymi predpismi (, , , ), ktoré sa nevzťahujú na dôchodky uvedené v , ktoré boli priznané a vyplácané odo dňa účinnosti od 1.7.2002 do 30.4.2013. Na výsluhového dôchodku podľa sa nemôže vzťahovať všeobecne záväzný predpis, účinný od 30.6.2019, ktorý v čase trvania služobného pomeru žalobcu neexistoval. Žalobca žiadal vykonať prepočet sumy výsluhového dôchodku po zvýšení, nakoľko mal za to, že jeho výsluhový dôchodok sa počas obdobia od roku 2013 až po rok 2020 vyplácal v nižšej sume ako mu patrí, a preto zvýšenie jeho dôchodku o 13,80 eur považoval za nesprávne. Ďalej namietal, že ohľadne jeho nároku rozhodol nepríslušný orgán, nakoľko podľa písmena a) v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia rozhoduje minister o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a nerozhoduje o výsluhovom zabezpečení. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia, tak o jeho rozhodnutí by mal rozhodovať najbližšie nadriadený orgán a to je riaditeľ útvaru sociálneho zabezpečenia, a to s poukazom na ust. správneho poriadku. Takýmto postupom bolo porušené jeho ústavné právo podľa SR, keď rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zdôraznil, že útvar sociálneho zabezpečenia nepodlieha do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR ani pod Generálne riaditeľstvo ZVJS, pričom do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR a Generálneho riaditeľstva ZVJS patria príslušníci, ktorí vykonávajú činnosť na útvare sociálneho zabezpečenia v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov.

4.

K novelizovanému o sociálnom zabezpečení účinného od 1.5.2013 žalobca uviedol, že tento hovorí o právach policajtov a vojakov, ktorým boli zmenené podmienky a . Znamená to, že pre policajtov a vojakov, ktorí splnili podmienky bude im vypočítaný výsluhový dôchodok podľa , , , , ktoré boli tiež zmenené a rozhodol, že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka 2013 sa zvyšujú do 1. júla príslušného kalendárneho roka 2013 v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok 2013 a podľa odseku 3, sa vypočíta zvyšovanie, odsek 5 až 11 uvádzajú ďalšie dôchodky. Namietal, že rozhodnutia musia byť vydané podľa pôvodného osobitného a nie podľa novelizovaného , nakoľko každá novelizácia sa týkala príslušníkov a vojakov a nie výsluhových dôchodcov. Poukázal na to, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný dňa 1.9.2004 podľa osobitného účinného dňa 1.7.2002 v osobitnom systéme podľa podmienok stanovených v a zvyšovanie sa konalo podľa , keď výsluhové dôchodky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka 2003 sa zvyšujú odo dňa ich priznania podľa písmena a) u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu.

5.

Žalobca žiadal o vydanie nových rozhodnutí za rok 2012 podľa , , ktorými bude vykonaný prepočet výšky jeho výsluhového dôchodku od roku 2013 až 2020, pričom u výsluhového dôchodcu by malo nastať každý rok zvýšenie výsluhového dôchodku o 2,033%, čo je potrebné aplikovať aj na jeho prípad.

6.

V žalobe tiež požadoval, aby mu bola poskytnutá finančná náhrada za nemajetkovú ujmu vo výške 1 156 eur podľa , a to za poškodený návrh na kúpeľnú starostlivosť.

7.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 22.3.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že útvar sociálneho zabezpečenia Zboru GR ZVJS žalobcovi rozhodnutím číslo: GR ZVJS-d-13231/14-2020 dňa 30.6.2020 zvýšil počnúc od 1.7.2020 výsluhový dôchodok o 13,80 eur na sumu 636,39 eur mesačne, pričom pre zvýšenie výsluhového dôchodku bolo žalobcovi

zhodnotené obdobie trvania služobného pomeru 23 rokov, a to v súlade s ust. a Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri zvýšení výsluhového dôchodku vychádzal zo sumy 622,59 eur vyplácanej žalobcovi do 30.6.2020 na základe rozhodnutia č. GR ZVJS- d-13231/14-2019 zo dňa 30.6.2019 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1.7.2019, kedy pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku 13,80 eur prvostupňový správny orgán zistil podľa , podielom 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30.6.2019, t.j. zo sumy 449,9720 eur (štatistický údaj Sociálnej poisťovne), výpočet: 2% zo sumy 449,9720 eur = 8,99944 (zaokrúhlene na 9 eur), 9 : 15 = 0,60 eur x 23 (počet rokov doby trvania služobného pomeru) = 13,80 eur, t.j. suma zvýšenia výsluhového dôchodku. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu formulovanej v žalobe ohľadne prepočítania jeho výsluhového dôchodku za roky 2013 - 2019 žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa touto otázkou dôsledne zaoberal v roku 2019, pričom zvýšenia v rokoch 2013 - 2019 sú správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že skoršie rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. -42 zo dňa 9.9.2019 ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru GR ZVJS č. GR ZVJS- d-13231/14-2019 zo dňa 30.6.2019 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1.7.2019 žalobca napadol na Krajskom súde v Trnave správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 18.9.2019 (doručenou dňa 23.9.2019) v konaní vedenom pod sp.zn. , pričom Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 19.11.2020, sp.zn. žalobu zamietol. V tomto rozsudku bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.6.2019 odkazuje na ust. až 5, pričom presne opisuje z akých veličín vychádzal pri určovaní výšky zvýšenia výsluhového dôchodku o 13, eur za obdobie 23 rokov, teda za obdobie trvania služobného pomeru žalobcu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je jasné, akým spôsobom vykonalo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia prepočet výsluhového dôchodku od 1.7.2019. Taktiež žalovaný ako druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní postupoval správne, keď ešte presnejšie a detailnejšie vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia, akým spôsobom dospel správny orgán k výpočtu výšky zvýšenia výsluhového dôchodku a odkázal aj na príslušné ustanovenia Nad rámec tejto argumentácie žalovaný poukazuje aj na správnosť valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu v roku 2018, ktorú žalobca taktiež napadol správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.8.2019, č.k. -58 zamietnutá, pričom Krajský súd v Trnave dospel okrem iného k záveru, že „vzhľadom k tomu, že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov pre rok 2018 bol zmenený, tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne aplikovali prechodné ustanovenie , keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku u žalobcu bola od 1.7.2018 určená násobkom sumy 0,60 eura a počtom rokov trvania služobného pomeru žalobcu 23 rokov, na základe čoho došlo k zvýšeniu sumy výsluhového dôchodku u žalobcu o 13,80 eur počnúc od 1.7.2018. Za tohto stavu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že by správne orgány konali v rozpore s SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe SR, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ani neporušil žiadne z ústavných práv žalobcu. Dôvody, na základe ktorých žiada žalobca zvýšiť výsluhový dôchodok v roku 2020 podľa pôvodnej právnej úpravy () považuje žalovaný za nesúladné so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pretože v dobe rozhodovania o zvýšení výsluhového dôchodku (od 1.7.2020) bol správny orgán povinný aplikovať platné a účinné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov ( a ) okrem toho správnosť záverov žalovaného pri stanovení postupu valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu v predchádzajúcich rokoch bola navyše verifikovaná aj už spomínanými rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave. Mal za to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný postupovali v predmetnej veci v súlade s platnými právnymi predpismi a žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8.

Krajský súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 9.5.2022, na ktorom vypočul tak žalobcu ako aj povereného zástupcu žalovaného, pričom pojednávanie odročil postupom podľa na termín 9.6.2022 za účelom vyhlásenia rozsudku.

9.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe ako aj dôvodoch v nej uvedených, pričom žiadal zrušiť jednotlivé rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia zboru za roky 2013 až 2020 a veci vrátiť žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že niektoré z týchto rozhodnutí boli už aj predmetom preskúmavacieho konania vedeného na tunajšom súde pod spisovými značkami , a . V jednotlivých týchto

konaniach nebol úspešný, voči rozhodnutiam správneho súdu podal kasačnú sťažnosť, pričom o žiadnej z nich doposiaľ Najvyšší súd SR, resp. t.č. už Najvyšší správny súd SR doposiaľ nerozhodol. Zdôraznil, že rozhodnutie, ktoré bolo zo strany žalovaného vydané ako posledné (číslo: 26620/2020/42 zo dňa 24.11.2020), a to sa týka aj prvostupňového správneho rozhodnutia číslo: GR ZVJS-d-13231/14-2020 zo dňa 30.6.2020 mali byť vydané podľa pôvodného osobitného , a to a , ktoré bolo aplikované v danom prípade tak, že zo strany správnych orgánov bol žalobcovi výsluhový dôchodok zvýšený o pevnú sumu 0,60 eur za odpracovaný rok, čo však nebolo správne. Zdôraznil, že až 5 rieši výsluhové dôchodky policajtov a vojakov, ktoré boli priznané od 1.5.2013. Žiadal vydať nové rozhodnutia, ktorými bude zrealizovaný prepočet jeho dôchodku od roku 2013 až 2020 podľa pôvodného , a to o percento, ktoré má vypočítať útvar sociálneho zabezpečenia podľa podmienok stanovených , keď v bolo toto percento stanovené o 6,% každé tri roky alebo o 2,% každý kalendárny rok pre výsluhového dôchodcu od roku 2013 až po rok 2020. Ďalej namietal, že v predmetnej veci ohľadne jeho nároku rozhodol podľa jeho názoru nepríslušný orgán, nakoľko podľa rozhoduje minister o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a nerozhoduje o výsluhovom zabezpečení. Znamená to, že ak ide o útvar sociálneho zabezpečenia, tak o jeho rozhodnutí podľa žalobcu by mal rozhodovať najbližšie nadriadený, a to je riaditeľ útvaru sociálneho zabezpečenia, a to s poukazom na ust. správneho poriadku. Ďalej mal za to, že , a teda aj novelizácia sa menil len v súvislosti so sociálnym zabezpečením policajtov a vojakov, ktorí sú v činnej službe, o čom hovorí ust. a hovorí o pôsobnosti ministerstva, pričom tam uvedený nie je.

10.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2021. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal na predchádzajúce obdobné žaloby žalobcu, ktoré boli Krajským súdom v Trnave právoplatne zamietnuté, pričom išlo o konania vedené na tunajšom súde pod sp.zn. , a . V časti uplatneného nároku u žalobcu - priznania nemajetkovej ujmy žiadal žalobu odmietnuť, nakoľko nemajetková ujma nemôže byť v preskúmavacom konaní predmetom súdneho prieskumu. Náhradu trov konania si neuplatnil.

11.

Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný ako odvolací orgán určený ustanovením napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.11.2020 potvrdil rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 30.6.2020 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 1.7.2020 o sumu 13,80 eur na sumu 636,39 eur mesačne stanovenú podľa

12.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval (okrem iného), že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov bol od 1.7.2019 zmenený , ktorým sa mení a dopĺňa , keď bolo doplnené ustanovenie , a , pričom sa jedná o prechodné ustanovenia účinné od 30. júna 2019 vzťahujúce sa k predmetnej veci. Do 30. júna 2020 bol žalobcovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 622,59 eur, a to s poukazom na právoplatné rozhodnutie č. GR ZVJS-d-13231/14-2019 zo dňa 30.6.2019 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1.7.2019. Útvar sociálneho zabezpečenia pri zvýšení výsluhového dôchodku od 1.7.2020 vychádzal teda zo sumy 622,59 eur vyplácanej žalobcovi do 30.6.2020, pričom pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku 13,80 eur zistil podľa , podielom 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30. júnu 2019, t.j. zo sumy 449,9720 (štatistický údaj Sociálnej poisťovne), výpočet: 2% zo sumy 432,7650 = 8,99944, t.j. zaokrúhlene 9 eur, pričom 9 : 15 = 0,60 eur x 23 (počet rokov doby trvania služobného pomeru) = 13,80 eur (suma zvýšenia výsluhového dôchodku).

13.

Podľa platí, že od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 až 5.

Podľa platí, že výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa .

Podľa platí, že na zvyšovanie výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov sa od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 nepoužije .

14.

Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalovaný ako odvolací orgán potvrdil napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.11.2020, bol výsluhový dôchodok žalobcu zvýšený v súlade s ust. , keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu od 1.7.2020 bola určená podielom 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30. júnu 2019, t.j. zo sumy 449,9720 (štatistický údaj Sociálnej poisťovne), výpočet: 2% zo sumy 432,7650 = 8,99944 (zaokrúhlene 9 eur), 9 : 15 = 0,60 eur x 23 (počet rokov doby trvania služobného pomeru) = 13,80 eur, čo predstavuje suma zvýšenia výsluhového dôchodku počnúc od 1.7.2020.

15.

V rozpore s právnym názorom v prípade aplikácie ustanovenia a v znení účinnom od 1.5.2013 nejde o porušenie zásady retroaktivity právnej normy, o ktorom by bolo možné usudzovať iba v prípade, ak by správny orgán právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti právnej normy. Uvedené už správny súd konštatoval v rozsudkoch tunajšieho súdu pod spisovými značkami , ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti č. -42 zo dňa 21.9.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2017 zo dňa 30.6.2017 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 1.7.2018 o 4,65 eur na sumu 594,99 eur mesačne a taktiež aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. zo dňa 22.11.2021, ktorým sa žalobca zasa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti SR číslo: -42 zo dňa 19.9.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 zo dňa 30.6.2018 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu podľa počnúc od 1.7.2018 o 13,80 eur na sumu 608,79 eur mesačne.

16.

V predmetnej veci sa súd tiež zaoberal kompetenciou Ministerstva spravodlivosti rozhodovať vo veci ako druhostupňový - odvolací správny orgán. V tomto smere správny súd nezistil žiadne pochybenia rozhodujúcich orgánov, keď sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého kompetencia Ministra spravodlivosti vyplýva z ust. § 84 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, nakoľko prvostupňovým správnym orgánom je útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý Ministerstvu spravodlivosti podlieha. Pokiaľ žalobca v konaní zámerne ako žalovaného označil prvostupňový správny orgán, t.j. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, tak súd v predmetnej veci konal s Ministerstvom spravodlivosti SR, pretože žalovaným má byť ako orgán verejnej správy označený subjekt, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku, resp. ktorý rozhodoval v poslednom stupni a tým bolo Ministerstvo spravodlivosti SR ( a ). Znamená to, že nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, a preto aj správny súd v záhlaví tohto rozhodnutia uviedol Ministerstvo spravodlivosti SR (uznesenie NS SR z 11.8.2010, sp.zn. ).

17.

V neposlednom rade je tiež potrebné zdôrazniť, že na žalobcu sa ako na bývalého príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, vzťahuje o sociálnom zabezpečení policajtov, podľa ust. , ktorého sa na účely tohto zákona pod pojmom policajt rozumie (okrem iných) aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Naopak zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu bolo rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím ministerky, vykonané podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom žalobcovi bol výsluhový dôchodok zvýšený od 1.7.2020 o 13,80 eur na sumu 636,39 eur mesačne. Špecifikácia zvýšenia tohto výsluhového dôchodku je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu číslo: GR ZVJS-d-13231/14-2020 zo dňa 30.6.2020.

18.

Ako tunajší súd konštatoval už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vo veci, aplikácia zákona v aktuálnom znení na zvýšenie dôchodku nie je porušením zásady neprípustnosti retroaktivity právnej normy, o ktorom ( porušení) by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by správny orgán novú právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti tejto právnej normy. Na strane druhej, žiadne z ustanovení zákona nepripúšťa takú právnu konštrukciu, podľa ktorej by výsluhový dôchodok žalobcu mal byť naďalej zvyšovaný podľa právnej normy, ktorá svoju účinnosť už v predchádzajúcom období stratila ( podľa neopodstatnenej predstavy žalobcu by zvyšovanie malo byť vykonávané bez zmien aplikovaním znenia zákona účinného v čase jeho odchodu do dôchodku - v roku 2004).

19.

Dodržaním postupu podľa platného a účinného právneho predpisu správne orgány konali v súlade so svojimi právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona a teda aj v súlade s článkom 2 ods. 2 .

20.

Skutočnosť, že spôsob zvyšovania výsluhových dôchodkov zákonodarca zmenil, sa týka všetkých poberateľov tejto dávky, pričom v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by správne orgány v iných obdobných prípadoch postupovali inak ako v prípade žalobcu. Postup správnych orgánov pri zvyšovaní dôchodku žalobcu preto nemožno posudzovať ako jeho diskrimináciu - jeho znevýhodnenie v porovnaní s inými poberateľmi výsluhového dôchodku.

21.

Vzhľadom k tomu, že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov bol počnúc od 1.7.2019 zmenený , ktorým sa mení a dopĺňa tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne aplikovali prechodné ustanovenie , a , keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku u žalobcu bola od 1.7.2020 rozhodnutím č. GR ZVJS-d-13231/14-2020 zo dňa 30. júna 2020 zvýšená o 13,80 eur na sumu 636,39 eur, pričom pre zvýšenie dávky bolo zhodnotené obdobie trvania služobného pomeru žalobcu vo výške 23 rokov, pričom podrobný výpočet zvýšenia výsluhového dôchodku bol obsiahnutý tak v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj v rozhodnutí žalovaného. Za tohto stavu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že by správne orgány konali v rozpore s SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ani neporušil žiadne z ústavných práv žalobcu.

22.

Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd v postupe správnych orgánov vo veci a v obsahu rozhodnutia napadnutého žalobou nezistil pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa () zamietol, a to aj v časti žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 156 eur podľa za poškodený návrh na kúpeľnú starostlivosť, nakoľko správny súd v preskúmavacom konaní posudzuje, či bol dodržaný zákonný postup pri vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy a či rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. V preskúmavacom konaní nie je možné rozhodovať o finančnom plnení orgánu verejnej správy, v danom prípade o uplatnenom nároku

žalobcu týkajúcom sa náhrady nemajetkovej ujmy. Takýto nárok si žalobca môže uplatniť v samostatnom súdnom konaní podľa príslušných ustanovení .

23.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam, súd v postupe žalovaného a v jeho rozhodnutí napadnutom žalobou nezistil pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa () zamietol, keď nemal dôvod sa odchýliť od argumentácie uvedenej v skôr vydaných rozsudkoch tunajšieho súdu č.k. , č.k. , č.k. a č.k. , v ktorých bol jednoznačne prezentovaný právny názor tunajšieho súdu, od ktorého nie je dôvod sa odkloniť, nakoľko doposiaľ o žiadnej kasačnej sťažnosti žalobcu nebolo Najvyšším správnym súdom rozhodnuté.

24.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súvislosti s predmetnou vecou ani nevznikli ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.