Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: D. H., dátum narodenia: XX. C. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: -42 zo dňa 09.09.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Bratislava 1, svojim rozhodnutím číslo: GR ZVJS-d-13231/14-2019 zo dňa 30.06.2019 zvýšil žalobcovi podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov výsluhový dôchodok od 01. júla 2019 o sumu 13,80 Eur na sumu 622,59 Eur mesačne.

2.

Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna 2019 a výsluhový dôchodok priznaný od 01. júla 2019 do 31. decembra 2019 sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru. Priemerná mesačná suma starobného dôchodku k 30. júnu 2018 je 432,7650 Eur, pričom 2 % z tejto sumy po zaokrúhlení je 9,- Eur, podiel čísla 9 a čísla 15 je 0,60 Eur, čo predstavuje pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku za každý rok trvania služobného pomeru. Vychádzajúc zo sumy výsluhového dôchodku vyplácanej do 30. 06. 2019 a doby trvania služobného pomeru vo výške 23 rokov patrí žalobcovi zvýšenie o sumu uvedenú vo výrokovej časti rozhodnutia, t. j. o 13,80 Eur.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 22. júla 2019 odvolanie.

4.

Žalovaný Ministerstvo spravodlivosti SR svojim rozhodnutím číslo: -42 zo dňa 09. septembra 2019 zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-13231/14-2019 zo dňa 30.06.2019. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že podľa platí, že výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa .

5.

Podľa platí, že na zvyšovanie výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov sa od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 nepoužije .

6.

V zmysle Z . z . sa pod pojmom ministerstvo na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor alebo Hasičský a záchranný zbor, alebo Horská záchranná služba, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.

Do 30. júna 2019 bol žalobcovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 608,79 € s poukázaním na právoplatné rozhodnutie č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 z 30. júna 2018 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1. júla 2018.

8.

Od 1. júla 2019 bol mechanizmus zvyšovania výsluhového dôchodku zmenený , ktorým sa mení a dopĺňa , napr. o doplnené ustanovenia , a , jedná sa o prechodné ustanovenia účinné od 30. júna 2019 vzťahujúce sa k tomuto prípadu).

9.

Útvar sociálneho zabezpečenia pri zvýšení výsluhového dôchodku vychádzal zo sumy 608,79 € vyplácanej do 30. júna 2019 na základe rozhodnutia č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 z 30. júna 2018. Pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku 13,80 € zistil podľa , podielom 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30. júnu 2018, t. j. zo sumy 432,7650 (štatistický údaj Sociálnej poisťovne), výpočet: 2% zo sumy 432,7650 = 8,6553 (zaokrúhlene na 9 €), 9 : 15 = 0,60 € x 23 (počet rokov doby trvania služobného pomeru) = 13,80 € (suma zvýšenia výsluhového dôchodku).

10.

Útvar sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k požiadavke žalobcu na prepočítanie výsluhového dôchodku za roky 2013-2018 konštatoval, že touto otázkou sa dôsledne zaoberal v roku 2018, pričom zvýšenia v rokoch 2013-2018 sú správne. Proti rozhodnutiu č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 z 30. júna 2018 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1. júla 2018 sa žalobca odvolal odvolaním zo dňa 22. júla 2018. Rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. -42 z 19. septembra 2018 bolo odvolanie zamietnuté a rozhodnutie č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 z 30. júna 2018 potvrdené.

11.

V závere rozhodnutia Útvar sociálneho zabezpečenia poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie , tak v celej časovej verzii takéto ustanovenie t. j. ) neexistovalo.

II. Žaloba a žalobné dôvody

12.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 23.9.2019 žalobu, v ktorej namietal, že zvýšenie výsluhového dôchodku bolo vypočítané nesprávne a to podľa novelizácie , ktorým bol novelizovaný , ktorý sa týka jedine príslušníkov a vojakov, ktorým bola vykonaná zmena ich budúcich a výsluhových dôchodkov a poskytovaní služieb v sociálnom zabezpečení. Uviedol, že novelizácia zákona nesmie byť retroaktívna, o čom hovorí a citovaného zákona. Namietal, že o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol nesprávny správny orgán, keďže o jeho odvolaní nemal rozhodovať minister, ale o tomto odvolaní mal rozhodovať riaditeľ ÚZVJS. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán a konkrétne pracovníčka prvostupňového správneho orgánu N. K. zneužila právomoc verejného činiteľa tým, že pri zvyšovaní výsluhového dôchodku použila ustanovenie , , ktoré v pôvodnom znení neexistuje. Ďalej namietal, že všeobecné právne záväzné predpisy a a sú platné pre poberateľov výsluhového dôchodku, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok do 01.05. 2013, nakoľko neboli zrušené.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

13.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 12.11.2019, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že do 30.06.2019 bol žalobcovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 608,79 € s poukázaním na právoplatné rozhodnutie č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 zo dňa 30.06.2018 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2018.

14.

Žalovaný zdôrazňuje, že od 01.07.2019 bol mechanizmus zvyšovania výsluhového dôchodku zmenený , ktorým sa mení a dopĺňa , okrem iného o doplnené ustanovenia , a (prechodné ustanovenia účinné od 30.06.2019 vzťahujúce sa na prípad žalobcu).

15.

Prvostupňový orgán pri zvýšení výsluhového dôchodku vychádzal zo sumy 608,79 € vyplácanej žalobcovi do 30.06.2019 na základe rozhodnutia č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 zo dňa 30.06.2018 o zvýšení výsluhového dôchodku od 01.07.2018, kedy pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku 13,80 € prvostupňový orgán zistil podľa , podielom 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30.06.2018, t. j. zo sumy 432,7650 (štatistický údaj Sociálnej poisťovne), výpočet: 2% zo sumy 432,7650 = 8,6553 (zaokrúhlene na 9 €), 9 : 15 = 0,60 € x 23 (počet rokov doby trvania služobného pomeru) = 13,80 € (suma zvýšenia výsluhového dôchodku).

16.

Vo vzťahu k požiadavke žalobcu formulovanej v žalobe na prepočítanie výsluhového dôchodku za roky 2013-2018 žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán sa touto otázkou dôsledne zaoberal v roku 2018, pričom zvýšenia v rokoch 2013-2018 sú správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. -42 zo dňa 19.09.2018 (ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 zo dňa 30.06.2018 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2018) žalobca napadol na Krajskom súde v Trnave správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 10.10.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -58 zo dňa 12.08.2019 žalobu zamietol. V predmetnom rozsudku Krajský súd v Trnave okrem iného konštatoval, že „vzhľadom k tomu, že

mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov pre rok 2018 bol zmenený, tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne aplikovali prechodné ustanovenie , keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku u žalobcu bola od 1.7.2018 určená násobkom sumy 0,60 eura a počtom rokov trvania služobného pomeru žalobcu 23 rokov, na základe čoho došlo k zvýšeniu sumy výsluhového dôchodku u žalobcu o 13,80 eur počnúc od 1.7.2018. Za tohto stavu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že by správne orgány konali v rozpore s SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ani neporušil žiadne z ústavných práv žalobcu".

17.

Nad rámec predmetnej argumentácie žalovaný zároveň poukazuje aj na správnosť valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu v roku 2017, ktorú žalobca taktiež napadol správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 23.10.2017 v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , kde Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. -36 zo dňa 08.02.2019 žalobu žalobcu taktiež zamietol, pričom v bode 15. a 16. odôvodnenia predmetného rozsudku dospel k záveru, že „v rozpore s právnym názorom v prípade aplikácie ustanovenia ods. l a 3 v znení účinnom od 1.5.2013 nejde o porušenie zásady retroaktivity právnej normy, o ktorom by bolo možné usudzovať iba v prípade, ak by správny orgán právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti právnej normy. V danom prípade správny orgán zjavne aplikoval právnu normu vzťahujúcu sa na oblasť právnych vzťahov, ktoré v súlade so svojim zameraním upravuje, a to na obdobie nasledujúce po jej účinnosti, konkrétne na obdobie zvyšovania výsluhových dôchodkov od 1.7.2017. Nekonal tak v rozpore s článkom 2 ods. 2 , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ani neporušil žiadne z ústavných práv žalobcu".

18.

Dôvody, na základe ktorých žiada žalobca zvýšiť výsluhový dôchodok v roku 2019 podľa pôvodnej právnej úpravy () považuje žalovaný za nesúladné so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pretože v dobe rozhodovania o zvýšení výsluhového dôchodku (od 01.07.2019) bol správny orgán povinný aplikovať platné a účinné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov ( ods. l a 2 ).

19.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca dňa 05.12.2019, v ktorej uviedol, že presne stanovil už vo svojom názve koho sa týka tento zákon a teda, že sa jedná o policajtov a vojakov, ktorým sa zmenil celý systém výsluhového zabezpečenia. V prvom rade bol zmenený , kedy bolo vynechané písm. a) z tohto §-u a došlo k doplneniu za slovami výsluhové dôchodky priznané ( chýba dátum priznania dôchodku je logické a právne, že zákonodarca tým myslí dátum nadobudnutia platnosti zákona od 11. apríla 2013) a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanovených vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili jeho ústavné práva stanovené v , čl. 2, ods. 2 a vo vzťahu k , a konkrétne k tohto zákona. Opakovane v replike žalobca namietal, že o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nemal rozhodovať minister.

20.

Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná práva úprava

21.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov (1) Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie,

c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov (2) Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, 1a) ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov (1) Pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor alebo Hasičský a záchranný zbor, alebo Horská záchranná služba, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov (2) Pod pojmom minister sa na účely tohto zákona rozumie minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, minister financií Slovenskej republiky a minister obrany Slovenskej republiky.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov (4) Odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je a) minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu, 35a)

Podľa platného od 1. júla 2019 (2) Výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa .

22.

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, prejednal vec podľa na pojednávaní konanom dňa 19.11.2020, pričom zistil, že žaloba je nedôvodná.

23.

Žalobca na pojednávaní predložil súdu písomné vyjadrenie, s ktorým sa sudca na pojednávaní oboznámil a k veci uviedol, že pri rozhodovaní o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nemalo rozhodovať ministerstvo, čo vyplýva aj z ust. Podľa názoru žalobcu postup pri rozhodovaní o odvolaní bol nezákonný.

24.

V písomne podanom vyjadrení žalobca uviedol rovnako ako v žalobe, že podľa jeho názoru o odvolaní rozhodoval nesprávny orgán a teda, že nemalo o odvolaní rozhodovať ministerstvo, resp. minister. Namietal, že výsluhový dôchodok mu nebol zvyšovaný v súlade so zákonom a žiada správny súd, aby Útvar sociálneho zabezpečenia vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku podľa pôvodného podľa o 2, %, ktoré nebolo už platné. Od r. 2013 až 2020 bol výsluhový dôchodok postupne prepočítaný podľa pôvodného Podľa jeho názoru zvýšenie výsluhového dôchodku za roky 2013 až 2020 nebolo určené v správnej výške

ako mu patrí. V písomnom vyjadrení zároveň žiadal, aby súd preskúmal aj rozhodnutia z 19.8.2004, z 30.6.2013, z 30.6.2014, z 30.6.2015, z 30.6.2016, z 30.6.2017, z 30.6.2018 a z 30.6.2019.

25.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne predvolaný a predvolanie mu bolo riadne doručené.

26.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že jednou zo zásadných námietok ktorú žalobca podal je kompetencia ministra spravodlivosti rozhodovať vo veci ako druhostupňový správny orgán, pričom súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenie správnych orgánov a stotožnil sa so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého kompetencia ministra spravodlivosti vyplýva z ustanovenia § 84 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, nakoľko prvostupňovým správnym orgánom v danej veci bol Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý podlieha priamo ministerstvu. Preto krajský súd vyhodnotil námietku o nepríslušnosti a nekompetencii rozhodovania ministra o odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu za nedôvodnú.

27.

V súvislosti so spochybňovaním žalobcu, že o sociálnom zabezpečení policajtov sa vzťahuje len na policajtov a nevzťahuje sa teda na príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, krajský súd poznamenáva, že z ustanovenia sa pod pojmom policajt okrem iných rozumie aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Z uvedeného teda vyplýva, že pri rozhodovaní o výsluhových dôchodkoch príslušný správny orgán sociálneho zabezpečenia je povinný postupovať v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28.

V súvislosti s námietkou, že výsluhový dôchodok nebol žalobcovi zvýšený v zmysle zákona, krajský súd poznamenáva, že z ust. , ktoré je účinné od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 sa výsluhové dôchodky invalidné, výsluhové dôchodky vdovské, výsluhové dôchodky vdovecké, výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 až 5.

29.

Podľa platí, že výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhľuje na najbližších desať centov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa citovaného zákona.

30.

Podľa platí, že na zvyšovanie výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov sa od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 nepoužije .

31.

Krajský súd pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.06.2019 odkazuje na ustanovenie § 143aj ods. 2 až 5, pričom presne opisuje z akých veličín vychádzal pri určovaní výšky zvýšenia výsluhového dôchodku o 13,80 Eur za obdobie 23 rokov, teda za obdobie trvania služobného pomeru žalobcu. Z odôvodnenia je jasné, akým spôsobom vykonalo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, prepočet výsluhového dôchodku od 1. júla 2019.

32.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní postupoval správne, keď ešte presnejšie a detailnejšie vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia, akým spôsobom dospel správny orgán k výpočtu výšky zvýšenia výsluhového dôchodku a odkázal aj na príslušné ustanovenia

33.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pri rozhodovaní o odvolaní bolo potrebné postupovať podľa , krajský súd poznamenáva, že správny poriadok v danej veci nie je právnym predpisom, podľa ktorého je potrebné postupovať pri rozhodovaní o odvolaní vo veciach sociálneho zabezpečenia policajtov, vojakov a príslušníkov ZVJS, keďže je vo vzťahu k tomuto zákonu „lex specialis“ a teda ide o zákon, ktorý upravuje aj otázku kompetencie odvolacieho orgánu v rámci rozhodovania o výsluhových dôchodkoch príslušníkov ZVJS.

34.

V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorú podal vo svojom písomnom vyjadrení, resp. s námietkami ktoré sú obsiahnuté v písomnom vyjadrení, ktoré predložil súdu, tak krajský súd poznamenáva, že tieto námietky sú jednak zmätočné a jednak ide o námietky, ktoré nie sú obsahom žalobného návrhu a v rámci koncentračnej zásady krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia na tieto námietky nemohol prihliadnuť. Napriek tomu sa krajský súd vyjadruje k námietke týkajúcej sa preskúmania ďalších rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v písomnom vyjadrení predloženého krajskému súdu na pojednávaní. Ide o rozhodnutia za roky 2004 a potom 2013 až 2019, pričom predmetom tohto prieskumu je len rozhodnutie žalovaného č. -42 zo dňa 09.09.2019. Iné rozhodnutia krajský súd v danej veci nemohol, ani nepreskúmaval, mimo rozhodnutia ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, teda rozhodnutie č. GR ZVJS-d-13231/14-2019 zo dňa 30.06.2019, pričom ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, toto rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného je zákonné a krajský súd v tomto rozhodnutí nezistil žiadne pochybenia rozhodujúcich orgánov.

35.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd konštatuje, že v postupe správnych orgánov vo veci a v obsahu rozhodnutia napadnutého žalobou nezistil žiadne pochybenia, ktoré by odôvodnili zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

36.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal trovy konania, keďže orgánu verejnej správy možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody súd v predmetnej veci nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.