Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Sa-17-2021.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom P., D. XXX/XX proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 45083/2018
- 42 zo dňa 19.9.2018 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (v tom čase M. M.) Číslo: 45083/2018 - 42 zo dňa 19.9.2018, ktorým tento ako odvolací orgán podľa § 84 ods. 4 písmeno a) zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d 13231/14-2018 zo dňa 30.6.2018 o zvýšení jeho výsluhového dôchodku podľa § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. od 1.7.2018 o 13,80 eur na sumu 608,79 eur mesačne.
2.Namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa novelizácie zákona č. 80/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 328/2002 Z.z., ktorý sa týka jedine príslušníkov a vojakov. Podľa žalobcu, nakoľko novelizácia zákona nemôže byť retroaktívna, výsluhové dôchodky, ktoré boli vypočítané pred novelizáciou, sa zvyšujú podľa zák.č. 328/2002 Z.z. účinného v čase jeho odchodu do výsluhového dôchodku, do ktorého nastúpil 1.9.2004. Uviedol, že od tejto doby mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona č. 328/2002 Z.z., a to podľa § 38 vo výške 11 822,- Sk mesačne, pričom tento mu bol zvýšený podľa § 68 ods. 1 písm. a) zák.č. 328/2002 Z.z. o 2,5% na sumu 12 118,- Sk mesačne, pričom mu bolo započítaných 23 rokov doby trvania služobného pomeru v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Namietal, že došlo k porušeniu jeho ústavného práva, ktoré je stanovené v ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. v čl. 2 ods. 2, ktorý sa týka pôvodného osobitného zákona č. 328/2002 Z.z., § 38, § 68 ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 1 kúpeľná starostlivosť. Žiadal o vykonanie prepočtu sumy výsluhového dôchodku po zvýšení, nakoľko má zato, že jeho výsluhový dôchodok sa počas obdobia od roku 2013 až po rok 2018 vyplácal v nižšej sume ako mu patrí, zvýšenie jeho dôchodku o 13,80 eur je nesprávne. Požadoval o postupné prepočítanie zvýšenia výsluhových dôchodkov podľa pôvodného zákona č. 328/2002 Z.z. (§ 68 ods. 1 písm. a) ) od roku 2013 až po rok 2018 a vydanie nových rozhodnutí Útvarom sociálneho zabezpečenia Zboru GR ZVJS podľa pôvodného zákona č. 328/2002
Z.z. . Ďalej uviedol, že v jednotlivých paragrafoch (§ 38, § 68 ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 1) sa všeobecne právne záväzné predpisy neodvolávajú na žiadny všeobecný predpis iného zákona. Tvrdil, že pôvodné všeobecné právne záväzné predpisy zák.č. 328/2002 Z.z. (§ 38, § 68 ods. 1 a § 70 ods. 1) sú platné pre poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorým vznikol nárok na poberanie výsluhového dôchodku do účinnosti zákona č. 80/2013 Z.z., nakoľko neboli zákonom č. 80/2013 Z.z. zrušené. Ďalej uviedol, že pôvodný osobitný zákon č. 328/2002 Z.z. a zákon č. 80/2013 Z.z., ktorým bola vykonaná novelizácia zákona č. 328/2002 Z.z. sú platné, pričom novelizácia sa týka výhradne policajtov a vojakov, ktorí nastúpili k ozbrojeným bezpečnostným zložkám od 1.5.2013.
3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi bol podľa § 38 a nasl. zák.č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok od 1.9.2004 v sume 11 822,- Sk mesačne, ktorý mu bol súčasne podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona zvýšený o 2,5% na sumu 12 118,- Sk, pričom pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bolo žalobcovi započítaných 23 rokov doby trvania služobného pomeru. Priznaná suma výsluhového dôchodku bola predmetom pravidelného zvyšovania a totožný mechanizmus zvyšovania vyplývajúci z ust. § 68 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. sa v prípade žalobcu uplatňoval v rokoch 2014 až 2017. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov pre rok 2018 bol zmenený prechodným ustanovením § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku u žalobcu bola od 1.7.2018 určená násobkom sumy (0,60 eur) a počtom rokov trvania služobného pomeru žalobcu (23 rokov), t.j. 0,60 x 2,23 = 13,80 eur, čo znamená, že žalobcovi od 1.7.2018 patrí zvýšenie o 13,80 eur a výsluhový dôchodok po zvýšení v sume 608,79 eur mesačne (594,99 + 13,80 = 608,79). Uviedol, že došlo k zmene právnej úpravy, a to čl. I. bod 4 zák.č. 190/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. s účinnosťou od 30. júna 2018, ktorým bolo za § 143ag vložené ustanovenie § 143ah odsek 1 až 5. Za tohto stavu pevná suma zvýšenia, t.j. 0,60 eur je explicitne stanovená v ust. § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., a preto správne orgány postupovali správne, keď v súvislosti so zvýšením výsluhového dôchodku žalobcu aplikovali ustanovenie § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. účinné od 30.6.2018. Požiadavku žalobcu, aby bol vykonaný prepočet výsluhového dôchodku považoval za nedôvodnú, nemajúcu oporu v zákone. Poukázal na to, že povinnosťou žalobcu ako poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia je preukázať skutočnosti, ktoré sa viažu k nároku na sumu výsluhového dôchodku (§ 113 ods. 2 písmeno b) zák.č. 328/2002 Z.z.). Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4.Za splnenia procesných podmienok súd v predmetnej veci už jedenkrát rozhodoval, keď prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 12.8.2019 a to postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom Najvyšší súd SR rozsudkom číslo konania 9Sžsk/116/2019 zo dňa 28.4.2021 rozsudok Krajského súdu v Trnave číslo konania 43Sa/22/2018 - 58 zo dňa 12.8.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to iba z dôvodu, že krajský súd nepostupoval v predmetnej veci v súlade s ustanoveniami SSP, a to § 26 ods. 2 a § 199 ods. 2 SSP, keď žalobcu nepoučil o jeho procesných právach vrátane práva zvoliť si advokáta, alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zdôraznil, že poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých procesných práva a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenie a realizáciu základného práva na prístup k súdu. V rámci poučovacej povinnosti súdu bolo preto potrebné zo strany krajského súdu žalobcu poučiť o jeho procesných právach, aj napriek tomu, že žalobca toto procesné pochybenie nenamietal. Kasačný súd mal za to, že toto procesné pochybenie znemožnilo žalobcovi vykonávať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).
5.V ďalšom konaní súd na základe požiadavky žalobcu vo veci nariadil pojednávanie, vypočul iba žalobcu, nakoľko žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a opätovne dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
6.Žalobca na pojednávaní uviedol, pričom to už namietal v kasačnej sťažnosti, že minister spravodlivosti nebol o jeho odvolaní oprávnený rozhodovať, nakoľko toto rozhodnutie bolo vydané podľa novelizácie č. 80/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 328/2002 Z.z., ktorý sa však týka jedine príslušníkov polície a vojakov. Mal za to, že v predmetnej veci ohľadne jeho nároku rozhodol nepríslušný orgán,
nakoľko podľa § 84 ods. 4 písm. a) zák.č. 328/2002 Z.z. rozhoduje minister o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ale nerozhoduje o výsluhovom zabezpečení. V tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že v danom prípade, ak ide o útvar sociálneho zabezpečenia, tak o jeho rozhodnutí následne rozhoduje najbližšie nadriadený, a to je riaditeľ útvaru sociálneho zabezpečenia, a to s poukazom na ust. § 58 zák.č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). Taktiež tvrdil, že zák.č. 328/2002 Z.z., a teda aj novelizácia č. 80/2013 Z.z. sa menil len v súvislosti so sociálnym zabezpečením policajtov a vojakov, ktorí sú v činnej službe. Poukázal na to, že on v činnej službe už nie je a preto sa táto novelizácia zákona č. 80/2013 Z.z. na neho nevzťahuje a týka sa ho len vo vzťahu, resp. v súvislosti s ust. § 83 ods. 5 zák.č. 328/2002 Z.z.
7.Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný ako odvolací orgán určený ustanovením § 84 ods. 4 písmeno a) zák.č. 328/2002 Z.z. napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.9.2018 potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 30. júna 2018 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1.7.2018 o sumu 13,80 eur na sumu 608,79 eur mesačne stanovenú podľa § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. .
8.V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval (okrem iného), že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov pre rok 2018 bol zmenený prechodným ustanovením § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého platí, že výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna 2018 a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2018 do 31. decembra 2018 sa zvyšuje za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eura. Výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna 2018 sa zvyšuje od 1. júla 2018. Výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2018 do 31. decembra 2018 sa zvyšuje odo dňa jeho priznania. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa § 123 ods. 2 písm. a) zák.č. 328/2002 Z.z..
9.Podľa § 68 ods. 1 a 3 zák. č. 328/2002 Z.z. (v znení zákona č. 80/2013 Z.z. účinného od 1.5.2013), výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11 (ods. 1). Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1 (ods. 3).
10.Podľa § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna 2018 a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2018 do 31. decembra 2018 sa zvyšuje za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eura. Výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna 2018 sa zvyšuje od 1. júla 2018. Výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2018 do 31. decembra 2018 sa zvyšuje odo dňa jeho priznania. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa § 123 ods. 2 písm. a) tohto zákona.
11.Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalovaný ako odvolací orgán potvrdil napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.9.2018, bol výsluhový dôchodok žalobcu zvýšený v súlade s ust. § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2018 bola určená násobkom sumy (0,60 eura) a počtom rokov trvania služobného pomeru žalobcu (23 rokov), t.j. 0,60 x 23 = 13,80 eur, čo znamená, že výsluhový
dôchodok sa u žalobcu zvýšil od 1. júla 2018 o 13,80 eur. Vzhľadom k tomu, že ku dňu 30. júna 2018 bola žalobcovi vyplácaná suma výsluhového dôchodku vo výške 594,99 eur mesačne, určená rozhodnutím žalovaného číslo GR ZVJS-d-13231/14-2017 zo dňa 30. júna 2017, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené žalovaným č. 49030/2017-42 dňa 21.9.2017, tak žalobcovi od 1. júla 2018 patrí výsluhový dôchodok po zvýšení v sume 608,79 eur mesačne (594,99 + 13,80 = 608,79).
12.V rozpore s právnym názorom v prípade aplikácie ust. § 68 ods. 1 a 3 zák.č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2013 nejde o porušenie zásady retroaktivity právnej normy, o ktorom by bolo možné usudzovať iba v prípade, ak by správny orgán právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti právnej normy. Uvedené už správny súd konštatoval v rozsudku vydanom Krajským súdom v Trnave pod č.k. 20Sa/29/2017 dňa 8.2.2019, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti č. 49030/2017-42 zo dňa 21.9.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2017 zo dňa 30.6.2017 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 1.7.2017 o 4,65 eur na sumu 594,99 eur mesačne.
13.Vzhľadom na námietku žalobcu sa súd tiež zaoberal kompetenciou ministra spravodlivosti rozhodovať vo veci ako druhostupňový, odvolací, orgán, pričom súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia rozhodujúcich orgánov, keď sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého kompetencia ministra spravodlivosti vyplýva z ustanovenia § 84 ods.4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nakoľko prvostupňovým správnym orgánom tu bol útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý ministerstvu spravodlivosti podlieha.
14.V konaní nebolo spochybňované, že sa na žalobcu ako bývalého príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže , ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, vzťahuje zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, podľa ustanovenia § 1 ods.2 ktorého sa na účely tohto zákona pod pojmom policajt rozumie ( okrem iných) aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Naopak, zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu bolo rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím ministra, vykonané podľa § 68 ods.3 uvádzaného zákona v znení zákona č. 80/2013 Z.z. účinného od 1.5.2013, teda v znení účinnom v čase rozhodovania o zvýšení dôchodkovej dávky. Podrobný výpočet zvýšenia výsluhového dôchodku od 1.7.2018 o sumu 13,80 eur mesačne je obsiahnutý ako v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, tak aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu a v jeho písomnom stanovisku k predmetu sporu, pričom súlad tohto výpočtu s postupom stanoveným ustanovením § 68 ods.3 zákona č. 328/2002 Z.z. v aktuálnom znení nebol žalobcom spochybnený a súd v tomto smere ani žiadne pochybenie rozhodujúcich orgánov nezistil.
15.Ako tunajší súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, aplikácia zákona v aktuálnom znení na zvýšenie dôchodku nie je porušením zásady neprípustnosti retroaktivity právnej normy, o ktorom ( porušení) by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by správny orgán novú právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti tejto právnej normy. Na strane druhej, žiadne z ustanovení zákona nepripúšťa takú právnu konštrukciu, podľa ktorej by výsluhový dôchodok žalobcu mal byť naďalej zvyšovaný podľa právnej normy, ktorá svoju účinnosť už v predchádzajúcom období stratila ( podľa neopodstatnenej predstavy žalobcu by zvyšovanie malo byť vykonávané bez zmien aplikovaním znenia zákona účinného v čase jeho odchodu do dôchodku - v roku 2004).
16.Dodržaním postupu podľa platného a účinného právneho predpisu správne orgány konali v súlade so svojimi právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona a teda aj v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
17.Skutočnosť, že spôsob zvyšovania výsluhových dôchodkov zákonodarca zmenil, sa týka všetkých poberateľov tejto dávky, pričom v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by správne orgány v iných obdobných prípadoch postupovali inak ako v prípade žalobcu. Postup správnych orgánov pri zvyšovaní dôchodku žalobcu preto nemožno posudzovať ako jeho diskrimináciu - jeho znevýhodnenie v porovnaní s inými poberateľmi výsluhového dôchodku.
18.Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd v postupe správnych orgánov vo veci a v obsahu rozhodnutia napadnutého žalobou nezistil pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.) ako nedôvodnú zamietol.
19.Vzhľadom k tomu, že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov pre rok 2018 bol zmenený, tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne aplikovali prechodné ustanovenie § 143ah ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku u žalobcu bola od 1.7.2018 určená násobkom sumy 0,60 eura a počtom rokov trvania služobného pomeru žalobcu 23 rokov, na základe čoho došlo k zvýšeniu sumy výsluhového dôchodku u žalobcu o 13,80 eur počnúc od 1.7.2018. Za tohto stavu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že by správne orgány konali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ani neporušil žiadne z ústavných práv žalobcu.
20.Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam, súd v postupe žalovaného a v jeho rozhodnutí napadnutom žalobou nezistil pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) zamietol, keď nemal dôvod sa odchýliť od argumentácie uvedenej v skôr vydanom rozsudku tunajšieho súdu č.k. 43Sa/22/2018 zo dňa 12.8.2019, nakoľko Najvyšší súd SR tento rozsudok zrušil iba na základe zistenia porušenia procesného práva žalobcu spočívajúceho v nedostatku poučenia zo strany súdu o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania.
21.O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súvislosti s predmetnou vecou ani nevznikli (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.