Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/870/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: A. I., bytom J., S. č. XXXX/XA, zast. JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom, so sídlom v Trenčíne, Gen. M. R. Štefánika č. 120, proti žalovanému: A. F., bytom B. č. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Lichner Legal s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 7451/4, IČO: 47 246 804, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 22.755,39 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 03. júna 2015, č. k. 14C/44/2012-451, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 22,755,39 eur s prísl. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného náhrady škody titulom viacerých uplatnených nárokov - bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, cestového, stravných lístkov, zastupovania podľa dohôd a náhrady trov konania v trestnej veci za poskytovanie právnej pomoci poškodenému - žalobcovi. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že žalovaný zavinil dňa 24.01.2010 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu žalobcu ako spolujazdca na zadnom sedadle a že žalobca nebol pripútaný. Zodpovednosť žalovaného za škodu bola daná a vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/118/2010. Z vykonaného dokazovania a znaleckého posudku znalca MUDr. Jaroslava Ridošku a jeho doplnku vyplýva, že zavinenie žalovaného nebolo jedinou príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu. Zo správy od intervenienta, výpovede žalovaného ako aj z fotodokumentácie z miesta nehody, v ktorej je zobrazený interiér poškodeného vozidla zn. B. P. bezprostredne po dopravnej nehode vyplýva, že tento typ vozidla bol nepochybne na zadných sedadlách vybavený dvoma kusmi trojbodových bezpečnostných pásov a dva kusy otvorov pre uzávery bezpečnostného pásu sú zreteľne viditeľné na fotografii tohto auta. Rovnako z fotodokumentácie je zrejmé, že vo vozidle sa po pravej strane od miesta vodiča nenachádzal žiaden oznam o povinnosti pasažierov sa vo vozidle pripútať. Tvrdenia žalobcu, že bol pod vplyvom alkoholu a mal byť na povinnosť sa pripútať žalovaným upozornený a bezpečnostné pásy nemuseli byť funkčné, súd nevzal do úvahy. Povinnosť sa pripútať aj na zadných sedadlách vyplýva z platného a účinného právneho predpisu § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V konaní ani po výsluchu svedkýň - spolujazdkýň nebolo preukázané, že by bol žalobca v čase nástupu do taxíka v takom alkoholickom opojení, že by ho bolo nutné vylúčiť z prepravy, resp. nebol

orientovaný v čase a priestore. Okrem toho žalobca má vodičský preukaz, čiže táto povinnosť mu musela byť známa. Zo znaleckého posudku MUDr. Ridošku nepochybne vyplýva, že pokiaľ by bol žalobca pripútaný bezpečnostnými pásmi, zrejme by sa nevyhol zlomenine krčných stavcov, ale táto by bola pravdepodobne len v rozsahu prvého až tretieho krčného stavca a rozsah ďalších ním utrpených ťažkých zranení by bol nižší o 20 až 25%, pretože bezpečnostné pásy by ho zastavili v doprednom pohybe po zrážke s iným motorovým vozidlom. Pokiaľ žiaden zo spolujazdcov na zadnom sedadle nepoužil bezpečnostný pás a ako vyplynulo z výpovedí pasažierov nehody taxíka sa o to ani len nepokúsili, tvrdenia, že bezpečnostný pás nebol funkčný v čase pred nehodou, neobstoja. V danom prípade teda za konečný rozsah zranení a výšku následnej škody na zdraví zodpovedá porušením právnej povinnosti okrem žalovaného aj žalobca - porušením právnej povinnosti pripútať sa na zadnom sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom a preto za škodu zodpovedá so žalovaným pomerne. Pokiaľ intervenient krátil plnenie u bolestného, SSU a náhrady za cestovné o 20% titulom spoluzavinenia poškodeného, postupoval správne, pričom vychádzal z obsahu znaleckého posudku MUDr. Ridoška, ktorý sa vyjadril, že rozsah zranení by bol menší o 20 až 25% a je predpoklad, že by nezanechal také následky a tieto by si vyžadovali náklady na liečenie o 20% nižšie. Z týchto dôvodov základ nároku žalobcu na doplatok 20% cestovného, bolestného, SSU od žalovaného nie je daný, pretože tento nárok titulom spoluzodpovednosti za vznik škody znáša pomerne žalobca. Preto ho súd v tejto časti zamietol. Žalobca namietal, že mu neboli v rámci cestovného v súvislosti s liečením po nehode uhradené náklady na amortizáciu vozidla. Takéto nároky nemajú právne opodstatnenie, pretože náklady spojené s amortizáciou vo výške 0,183 eur/km nemajú súvis s predmetnou nehodou, lebo zmluva o zapožičaní auta bola uzavretá dňa 15.06.2008. Žalobcovi bola hradená skutočná škoda za spotrebované pohonné hmoty. Žalobca by príslušnú amortizáciu hradil v zmysle zmluvy pri využívaní motorového vozidla aj pri ostatných cestách, i keby nedošlo k dopravnej nehode, pretože amortizáciu nie je možné považovať za škodu v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Ďalej súd uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaplatiť titulom škody na zdraví a strate na zárobku škodu spočívajúcu v stravnom, resp. v nevydaných stravných lístkoch. Zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom žalobca k výpočtu tohto nároku dospel, na základe akých zákonných ustanovení si ho uplatňuje od žalovaného, ani za aké obdobie. Ďalej súd uviedol, že z vykonaného dokazovania pripojením trestného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 3T/118/2010 vyplýva, že JUDr. Jozef Bičan sa vydával za právneho zástupcu žalobcu - poškodeného v celom tomto trestnom konaní, avšak bez predloženia písomnej plnej moci. Nedostatok písomnej plnej moci je prekážkou konania pred súdom a uplatnenia trov trestného konania. V danom prípade preukázanie existencie písomnej plnej moci na zastupovanie doloženej v trestnom spise zaťažuje žalobcu a tento dôkazné bremeno neuniesol, preto súd jeho nárok v časti vyčíslených trov v sume 403,92 eur nemohol priznať a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti poukázal na to, že námietka intervenienta na duplicitu uplatnenia trov konania bola dôvodná. V danom prípade si žalobca uplatňoval okrem trov právneho zastúpenia v trestnom konaní v sume 403,92 eur celkovú náhradu trov konania v sume 1.325,02 eur titulom náhrady škody ako istinu a v tejto sume boli zahrnuté aj úkony v sume 921,10 eur a tie isté úkony si uplatnil právny zástupca žalobcu v predmetnom konaní titulom istiny aj náhrady trov konania. Nárok na náhradu trov konania v sume 921,10 eur, spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie veci + predloženú výzvu a 2x režijný paušál, vznikne až vtedy žalobcovi, ak by bol v predmetnom spore sp. zn. 14C/44/2012 úspešný a trovy v takomto rozsahu mu budú priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Preto súd zamietol celý nárok na uplatnenie náhrady škody za trovy právneho zastúpenia v sume 1.325,02 eur. Súd ďalej poukázal na to, že zo znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že žalobca bol obmedzený v bežnom spôsobe života od 24.01.2010 do 11.02.2010 počas hospitalizácie v nemocnici a mal fixovanú krčnú chrbticu, teda po prepustení z nemocnice bol tri týždne obmedzený na bežnom spôsobe života a pri vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov, napr. pri obliekaní a hygiene a bol bezprostredne odkázaný na pomoc inej osoby. V období vypracovania znaleckého posudku (10.03.2010) bol stále viac sebestačný, ale stále obmedzený a čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby pri vykonávaní bežných životných úkonov (kúpanie, obliekanie), nemal obmedzenú pohyblivosť dolných končatín a bol samostatne mobilný. Nemusel používať barle ani inú zdravotnú pomôcku a pohybovať sa v byte. Pokiaľ ide o dohody za zastupovanie, súd ich vyhodnotil ako príkazné zmluvy, v ktorých môže byť za vykonanie príkazu účtovaná zmluvne dojednaná odmena. Dojednaná odmena by však nemala byť v rozpore s dobrými mravmi a mala by byť adekvátna k rozsahu zmluvne dojednanej a požadovanej činnosti. Z predložených dokladov nepochybne vyplýva, že žalobca vlastnil niekoľko bytov, ktoré v čase nehody prenajímal, pričom na štyri byty uzavrel nájomné zmluvy ešte pred vznikom úrazu. Predaj bytu na G. XX zo dňa 25.03.2010 sa realizoval tak, že notár overil podpis žalobcu u neho doma a predávajúci

- žalobca splnomocnil kupujúceho na vykonanie všetkých právnych úkonov. Nové nájomné zmluvy po

úraze žalobcu boli uzavreté dňa 26.07.2010, dňa 07.07.2010, dňa 15.07.2010, dňa 01.04.2010 a dňa 20.07.2010. Všetky nájomné zmluvy mali okrem označenia bytu, ktorý sa prenajíma, výšky nájmu a popisu zariadenia bytu, označenia nájomcu takmer totožný obsah. Všetky boli uzavreté na dobu určitú. Platby za odbery elektrickej energie, plynu a vody vykonával žalobca. Nájomné sa platilo buď na celé obdobie vopred alebo v splátkach na účet a za drobné opravy v byte zodpovedal nájomca. Stavy meračov sa odpisovali v čase podpisu zmluvy a v prípade jej ukončenia a tieto činnosti vykonávalo aj spoločenstvo vlastníkov bytov alebo poverená organizácia na základe zmluvy o výkone správy. Všetky zmluvy a dohody po úraze podpísal osobne žalobca. V konaní nebolo preukázané, koľko inzerátov matka žalobcu podala v spornom období, ako často chodila nájomcov kontrolovať a aké konkrétne úkony v súvislosti so správou týchto bytov každý mesiac vykonávala a na koľkých bytových schôdzach sa osobne za žalobcu zúčastnila, aké naliehavé problémy tam za neho musela v spornom období riešiť. Ako vyplýva aj z výpovede matky žalobcu B. I., používala zmluvy, ktoré už boli vypracované a uložené v počítači, predtlačené boli aj texty dohôd o ukončení zmluvných vzťahov, pričom zabezpečovala inzercie výlučne cez internet. Rokovala s prípadnými záujemcami o nájom, ktorých vodila do predmetného bytu na ohliadku a pripravovala podklady po konzultácii so žalobcom ohľadne nájomných zmlúv. Riešila problém s neplatičmi na Y. ulici, na ul. Kpt. E., musela ukončiť zmluvný vzťah s L. O., uzavrieť novú zmluvu s p. G., kde riešila upchatý odpad, musela robiť zmluvy na byt na D. ul., kde sa uzatvárali zmluvy s viacerými nájomcami a nájomnú zmluvu na byt na E. ul., pričom bolo treba raz za pol roka odpísať stav elektromeru, prekontrolovať vyúčtovanie od správcovských spoločností a skontrolovať, či sa platby platia za jednotlivé byty. Nájomné bolo platené na konkrétny účet, ktorý bol prístupný cez internetbanking. Ďalej súd uviedol, že žalobca, ktorý podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba, mal uzavretú zmluvu o dielo so spoločnosťou CORINT REAL, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ktorou sa zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu zhotoviť štvorizbový byt do termínu kolaudácie marec 2010. Zmluva bola uzavretá dňa 20.04.2009, pričom tá istá spoločnosť sa zaviazala pre žalobcu postaviť aj garáž s termínom kolaudácie marec 2010. Z výsluchu svedka Ing. arch. Radima D. vyplynulo, že pred ukončením diela kolaudáciou a prebratím bytu je potrebné, aby klient s nimi spolupracoval, pretože vtedy sa dolaďujú posledné detaily podľa individuálneho želania klienta. Pred kolaudáciou tam žalobca nechodil, chodila tam jeho matka, ktorá preberala vzorky, chodila kontrolovať stavbu, a to buď z vlastnej iniciatívy alebo na ich podnet, keď niečo potrebovali podpísať, tak jej to dali a ona to fyzicky so žalobcom vybavila. Dňa 11.04.2010 bol byt fyzicky odovzdaný žalobcovi a preberala ho jeho matka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za to, že dohoda o platbách za zastupovanie vo výške 500 eur mesačne za správu bytov, ktorú mal žalobca uzatvorenú so svojou matkou a 700 eur za projekt so spoločnosťou CORINT REAL, nebola adekvátna vynaloženej činnosti a nepredstavuje skutočnú škodu, o ktorú sa majetok žalobcovi zmenšil v dôsledku škodnej udalosti, pretože ide o odmenu za služby, ktorá bola dojednaná medzi matkou a synom paušálne bez predkladania mesačného vyúčtovania činnosti so zohľadnením, aké konkrétne činnosti sa v ten ktorý mesiac vôbec vykonávali. Súd konštatoval, že správa bytov vo vlastníctve žalobcu bola založená väčšinou na činnostiach administratívneho charakteru, ktoré sa dali vykonať s väčšej časti telefonicky, platby prebiehali cez účet a kontrolovali sa formou internetbankingu. Dohody o skončení nájmu boli predtlačené, rovnako aj nájomné zmluvy a dve dohody sa podpísali v ten istý deň, ostatné nájomné zmluvy sa podpisovali v júli 2010. Problémy pred kolaudáciou bytu žalobcu v objekte Panoráma trvali v čase od nehody žalobcu do 11.04., kedy bol byt dodávateľom žalobcovi odovzdaný a akú ďalšiu súčinnosť spoločnosť CORINT REAL vyžadovala po apríli 2010 od žalobcu sa nepodarilo preukázať. Kúpna zmluva na byt a garáž v bytovom dome Panoráma bola podpísaná 07.07.2010 samotným žalobcom. Z obsahu znaleckého posudku znalca MUDr. Ridošku vyplýva, že tento žalobcu vyšetril 10.03.2010 a v závere posudku uviedol, že žalobca bol obmedzený v bežnom spôsobe života tri týždne a bezprostredne odkázaný na pomoc inej osoby. V období vyšetrenia už bol viac sebestačný, ale čiastočne obmedzený a čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných úkonoch ako kúpanie, obliekanie. Nemal obmedzenú pohyblivosť dolných končatín, bol samostatne mobilný, nemusel používať barle ani inú zdravotnú pomôcku okrem halotrakcie, ktorá bola odstránená dňa 08.04.2010. V konaní nebolo preukázané, do akej miery žalobca po odstránení halotrakcie potreboval pomoc svojej matky pri zastupovaní, keď ako vyplýva z výpovede svedka Juraja I., žalovaný pol roka po nehode už sám šoféroval a bol mobilný. Súd zmluvné dojednanie o výške odmeny považoval za účelové. Žalobca ako fyzická osoba vystavoval na 500 eur mesačne príjmové pokladničné doklady, avšak účtovníčka nemohla potvrdiť, že peniaze v takejto výške boli aj reálne odovzdané. Hotovosť vo výške 700 eur síce reálne odovzdaná bola žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou, čo potvrdila svedkyňa A. I. a bola aj zahrnutá v účtovníctve, ale tiež nepredstavovala účelne vynaložené náklady na zastupovanie, pretože bola účtovaná aj po kolaudácii a odovzdaní bytu a jeho kúpe a bola neprimerane nadhodnotená v porovnaní s vykonávanými činnosťami. Ako vyplýva z výpovede svedka

Ing. arch. D., plat 700 až 800 eur mesačne poberal jeho kolega, ktorý mal v správe cca 30 bytov. Žalobca teda nepreukázal, že náklady na zastúpenie boli nevyhnutne vynaložené za účelom, aby nevznikol ušlý zisk. Taktiež nebolo preukázané, že v prípade ak by bol žalobca práceneschopný, jeho príjmy z podnikania by nevykazovali stratu. Žalobca nepreukázal, že v prípade, ak by nebol poveril tretiu osobu vykonávaním činností uvedených v dohodách, bol by vznikol nárok na ušlý zisk a v akej výške. Z týchto dôvodov súd nepovažoval náklady na odmenu za zastupovanie za skutočnú škodu, o ktorú sa majetok žalobcu zmenšil v dôsledku škodnej udalosti, pretože on sám sa rozhodol odmeny v takejto výške svojej matke platiť a nešlo o preukázané a účelne vynaložené výdavky. V tejto súvislosti súd poukázal aj na spoluzavinenie žalobcu pri dopravnej nehode a nárok na odmeny za zastupovanie, ak by bol opodstatnený, by bolo nutné taktiež znížiť o 20%. Súd taktiež zamietol nárok žalobcu na náhradu škody z mandátnej zmluvy uzavretej s Lenkou D. vo výške 4.844,50 eur. V žalobe žalobca uvádzal, že tesne pred vznikom úrazu pracoval na založení spoločnosti I. Reality, s.r.o., avšak z výpisu z obchodného registra vyplýva, že táto spoločnosť je zapísaná od 31.01.1995. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o rozbehu spoločnosti. Taktiež z predloženej mandátnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi Bartanus Reality, s.r.o. a Lenkou D.. Poškodeným z dopravnej nehody bol však žalobca a tento nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie náhrady škody z tejto mandátnej zmluvy. Platby z mandátnej zmluvy vyplácala spoločnosť Bartanus Reality, s.r.o. a nie žalobca. Neexistuje teda žiadna príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a uzatvorením mandátnej zmluvy s P. D.. Z týchto dôvodov súd žalobu aj v tejto časti zamietol. Dodal, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti konania vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe a zaviazania žalovaného k náhrade trov konania prvostupňového, ako aj odvolacieho. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti nepriznania náhrady škody za bolesť a SSU intervenientom, kde došlo ku kráteniu o 20%, nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania, ale ani zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ridošku a jeho doplnku č. 1 nikde nevyplýva jednoznačný záver, že príčinou vzniku škody bolo aj jeho zavinenie. V odôvodnení rozsudku, ale aj konštatovaní znalca je veľa pravdepodobností, ktoré v celku nemôžu byť dané ako jednoznačné a neomylné stanovisko pre súd o jeho zodpovednosti. Keby bol pripútaný, uvádza sa, že by pravdepodobne utrpel zlomeninu krčných stavcov v rozsahu I. až III., ale zo slova pravdepodobne vyplýva, že by si mohol polámať aj všetky krčné stavce, takže pravdepodobne by mohli byť následky ešte horšie. Je toho názoru, že žalovaný zodpovedá za škodu na bolestnom a SSU v plnej výške, teda aj v tej výške, ktorá je uplatnená žalobou a ktorá nebola uhradená vedľajším účastníkom v spore. Považuje za zmätočné a nevieryhodné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd uvádza, že vozidlo Dacia P. bolo nepochybne na zadných sedadlách vybavené dvoma kusmi trojbodových bezpečnostných pásov a dvoma kusmi otvorov pre uzávery bezpečnostného pásu, ktoré sú zreteľne viditeľné aj na fotografii interiéru. Z kontextu predchádzajúceho by malo vyplývať, že vzadu by mali byť viditeľné tri kusy trojbodových bezpečnostných pásov a tri kusy otvorov pre uzávery bezpečnostných pásov. Toto odôvodnenie nepreukazuje existenciu bezpečnostných pásov a už vôbec nie funkčnosť bezpečnostných pásov. Podľa jeho názoru jedinou príčinou vzniku škody u neho bolo správanie sa žalovaného a nesplnenie si jeho povinnosti, keď aj v rozsudku súd uvádza, že v motorovom vozidle sa nenachádzalo upozornenie, že sa pasažieri majú povinnosť pripútať a rovnako po pravej strane od miesta vodiča sa nenachádzal žiaden oznam o povinnosti pasažierov sa vo vozidle pripútať. On sa preskúmania existencie a funkčnosti bezpečnostných pásov dožadoval aj ohliadkou, s ktorou súhlasil aj žalovaný, pričom k tejto ohliadke nedošlo. Táto činnosť súdu nemôže byť na ujmu žalobcu a jeho nárokov týkajúcich sa škody. Pokiaľ sa týka dohôd o zastupovaní uzatvorených medzi ním a jeho matkou, tieto aj keď neboli tak označené, boli robené ako mandátne zmluvy a pri tomto výklade treba prejednať obsah s tým, že išlo o mandátnu zmluvu. On ako vlastník bytov uzatváral nájomné zmluvy na byty, ktoré prenajímal ešte pred vznikom úrazu, musel sa starať o nájomcov, vyberať nájomné, uhrádzať poplatky za byty, zariaďovať prípadné opravy a je zrejmé, že vzhľadom na zdravotný stav spôsobený dopravnou nehodou, toto nemohol vykonávať a musel sa na tieto úkony nechať za odmenu zastúpiť. Vo výpovedi svedkyne - jeho matky, bolo uvedených množstvo príkladov, kedy by bez zastupovania nebol žiaden príjem a musel by vynakladať výdavky, čo by spôsobilo stratu. Zdôraznil, že príjmy z prenájmu nehnuteľností v jeho vlastníctve v danom roku predstavovali výšku 17.281,06 eur, pričom v prípade nezastupovania jeho matkou by sa ukončilo množstvo nájomných vzťahov a nebolo by zabezpečených množstvo ďalších príjmov z prenájmu nehnuteľností. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol toho názoru, že bolo nevyhnutné zabezpečiť jeho zastupovanie a odmena vo výške 500 eur mesačne je taktiež adekvátna a v súlade s dobrými mravmi. Skutočnosť, že v danom roku ako podnikateľ podnikal so stratou, nie je rozhodujúci pre fakt, že potreboval zástupcu, keďže

v danom roku zabezpečoval investičný projekt, ktorého plnenie je prípravou na zisk, keďže byt, ktorý obstarával mal v úmysle prenajímať. Predmetný byt bolo potrebné prevziať práve v dobe, keď on bol v stave, keď nebol schopný ani bežných úkonov (15.02.2010). Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo nevyhnutné zabezpečiť uzatvorenie zmluvy a odmena vo výške 700 eur mesačne je taktiež adekvátna a v súlade s dobrými mravmi. Jeho zdravotný stav bol vážny, čo preukazuje aj fotodokumentácia, znalecký posudok a je úplne prirodzené, aby činnosti, ktoré mal pôvodne vykonávať sám a ktoré nemohol pre zdravotný stav vykonávať, boli realizované v zastúpení treťou osobou. Nie je nič neštandardné, že takýto postup zabezpečuje rodinný príslušník za odmenu, a preto všetky platby, ktoré boli realizované v zastúpení, je potrebné považovať za ďalšiu škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s úrazom, ktorú spôsobil výlučne žalovaný. V kontexte uvedeného nevidí dôvod, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh týkajúci sa škody, ktorá mu vznikla vyplatením platieb titulom uzatvorených mandátnych zmlúv v plnom rozsahu, keď tieto práce boli preukázateľne vykonávané zaúčtované a aj zdanené. Súd neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo nepriznal náhradu škody v tomto prípade v žiadnej výške. Súd sa v odôvodnení odvolával na ust. § 3 Občianskeho zákonníka a na dobré mravy, pričom vyhodnotil tento nárok tak, že nepriznal žiadnu výšku, teda nevie, či nepriznanie žiadnej výšky v takomto prípade je v súlade s dobrými mravmi, na ktoré sa súd odvolával. Nepovažuje za správne zamietnutie žalobného nároku aj pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, keď plnú moc mal súd v trestnom spise. Plnú moc v rámci listu zo dňa 06.04.2010 odovzdal Okresnému riaditeľstvu PZ Trenčín, kde v podacom razítku je uvedené, že tento list bol odovzdaný osobne a s plnou mocou. Rovnako za nedôvodné považuje zamietnutie žalobného nároku aj ohľadne sumy 4.844,50 eur za maklérsku činnosť vykonávanú P. D.. Je evidentné, že ide o náklady, ktoré museli byť vynaložené v príčinnej súvislosti s jeho úrazom, ktorý zavinil žalovaný. Pokiaľ by nebolo došlo k úrazu, činnosť, ktorú vykonávala realitná maklérka P. D., by bol vykonával sám bez toho, že by bol potrebný zástupca, a to realitný maklér.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril intervenient, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Pokiaľ ide o nárok za bolestné a SSU, je toho názoru, že súd správne tento nárok s poukazom na spoluzodpovednosť žalobcu zamietol. Z doplnenia znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Ridoškom jednoznačne vyplýva, že žalobca v čase poistnej udalosti nebol pripútaný, čím porušil ustanovenie § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Keďže žalobca sám porušil zákonnú povinnosť, prispel tak k zväčšeniu rozsahu následkov škody na zdraví. Tvrdenia žalobcu o tom, že motorové vozidlo Dacia P., ktorým bola škoda spôsobená nebolo vybavené bezpečnostnými pásmi, resp. tieto boli nefunkčné, sú ničím nepodložené a nepreukázané a považuje ich za špekulatívne. V danom prípade išlo o vozidlo, ktoré nebolo staré a uvedený typ vozidla je vybavený bezpečnostnými pásmi na všetkých sedadlách, o čom bol predložený dôkaz do spisu. Taktiež považuje za účelové tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že žalobca bol v takom stave, že žalovaný mal jeho prepravu odmietnuť. Vypočutí svedkovia, ako aj žalobca potvrdili, že v čase, kedy nastupovali do motorového vozidla bol v stave, kedy dostatočne vnímal okolie a uvedomoval si, kde sa nachádza. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje aj trovy právneho zastúpenia v rámci trestného konania. Podľa jeho názoru tieto náklady nepredstavujú nutné a účelne vynaložené náklady na odstránenie vzniknutej škody. Žalobca mal možnosť dať sa v trestnom konaní ako poškodený zastupovať právnym zástupcom, avšak na svoje náklady. Je to jeho možnosť, nie povinnosť. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z., je poisťovateľ povinný uhradiť náklady spojené s právnym zastúpením len v prípade, že dôjde k porušeniu § 11 ods. 6 tohto zákona. Má za to, že intervenient si svoje povinnosti v zmysle zákona plnil riadne a včas, pričom žalobca taktiež spolupracoval a predkladal potrebné doklady k likvidácii na vyzvanie poisťovne. Taktiež žalovaný poskytol žalobcovi súčinnosť a inštruoval ho, aby si uplatnil nárok na náhradu škody u poisťovne. Na základe týchto skutočností má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobca si v trestnom konaní uplatňoval trovy konania vo výške 403,92 eur, pričom v žalobe si už uplatňuje sumu 1.325,02 eur. Túto sumu vôbec nešpecifikuje, a preto nie je preskúmateľná. Uvedenú sumu taktiež uplatňuje dva krát, jeden krát v rámci istiny 22.755,39 eur a druhý krát aj v rámci trov konania. Pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti s nákladmi na zastupovanie podľa dohôd vo výške 13.200 eur, na základe predložených dokladov ani svedeckých výpovedí nebolo preukázané, že tieto náklady boli vynaložené účelne a zároveň boli nevyhnutne vynaložené za účelom, aby nevznikol ušlý zisk. Rovnako nebolo preukázané, že v prípade, že by žalobca bol práceschopný, by jeho príjmy z podnikania nevykazovali stratu. Taktiež suma, ktorá bola medzi žalobcom a jeho matkou dohodnutá, nebola v žiadnom prípade primeraná vzhľadom na rozsah činnosti, ktorú jeho matka na základe výpovede vykonávala. Pokiaľ ide o náhradu škody z mandátnej zmluvy uzatvorenej s Lenkou D.

vo výške 4.844,50 eur zdôraznil, že mandátna zmluva bola uzatvorená medzi Bartanus Reality, s.r.o. a P. D.. Poškodeným z dopravnej nehody bol žalobca. Z tohto dôvodu nie je žalobca aktívne legitimovaným na vymáhanie náhrady škody z danej mandátnej zmluvy. Dodal, že žalobca nepodal odvolanie v časti nevyplatenej náhrady cestovného a náhrady stravného, k týmto nárokom sa z tohto dôvodu nevyjadril.

4. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 474,16 eur s DPH. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalobca v odvolaní tvrdí, že žalovaný si nesplnil povinnosť a nevyzval ho ako vodič taxi služby na použitie bezpečnostných pásov počas jazdy. Tu sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý uvádza, že povinnosť pripútať sa aj na zadných sedadlách vo vozidle vyplýva z § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom ide o notoricky známu skutočnosť. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na ním navrhovanú a nevykonanú ohliadku osobného motorového vozidla za účelom preskúmania existencie a funkčnosti bezpečnostných pásov. Tu sa taktiež stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že ohliadku nebolo potrebné vykonať, keďže fotografie osobného motorového vozidla v trestnom spise preukazujú, že osobné motorové vozidlo bolo vybavené bezpečnostnými pásmi a tieto boli funkčné. Pokiaľ žalobca v odvolaní spochybnil závery doplnku č. 1 k znaleckému posudku znalca MUDr. Ridoška, keď tento konštatoval, že „použitie bezpečnostných pásov znižuje počet ťažkých a smrtiacich poranení o 20 až 25%“, z tohto je zrejmé, že súd prvej inštancie potom správne ustálil aj spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu vo výške 20%. V ostatnom sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odôvodnenie aj poukazuje.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb.).

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu sú v podstate totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu už vyporiadal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj vecne správne rozhodol. Odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

9. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. (teraz ust. § 365 ods. 1 .

10. V predmetnej veci žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p..

11. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to, že nevykonal ohliadku auta, čím nebola preukázaná existencia a funkčnosť bezpečnostných pásov (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

12. Výsledkami vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo nepochybne preukázané, a to oboznámením trestného spisu sp. zn. 3T/118/2010, z neho fotografií predmetného osobného motorového vozidla, že toto motorové vozidlo bolo nepochybne vybavené funkčnými bezpečnostnými pásmi. Na uvedenú preukázanú skutočnosť nemá vplyv ani pochybenie súdu prvej inštancie, pokiaľ v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol, že predmetné auto bolo vybavené na zadných sedadlách dvoma kusmi trojbodových bezpečnostných pásov a dvoma kusmi otvorov pre uzávery bezpečnostného pásu, keď správne malo byť uvedené troma kusmi trojbodových bezpečnostných pásov a troma kusmi otvorov pre uzávery bezpečnostných pásov, keďže auto bolo päťmiestne. Žalobcom navrhnutý dôkaz v danom prípade nebol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a pokiaľ súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, nedošlo k nedostatku v skutkových zisteniach, a teda odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol daný.

13. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré ako dôvod na odvolanie uplatňuje žalobca, je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý žalobca taktiež uplatnil, spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivo získaných poznatkov.

15. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani jedného z týchto citovaných dôvodov na odvolanie. V danej veci súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov predložených v spise a preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by bral v úvahu skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli, alebo nevyšli v konaní najavo a že by tak dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

16. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia o 20% ohľadne bolestného a SSU, ktoré uskutočnil intervenient a ktorého doplatenia sa žalobca domáhal v predmetnom konaní, odvolací súd vychádzajúc nielen zo znaleckého posudku MUDr. Ridoška a jeho doplnku, ale aj zo záverov znaleckého posudku, vypracovaného v trestnom konaní Ing. Adrianom Pupalom, znalcom z odboru cestná doprava, aj odvolací súd je toho názoru, že žalobca svojím nepripútaním sa rovnako ako žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou. I keď žalobca spochybňuje tento záver a poukazuje iba na pravdepodobnosť záverov znalcov, odvolací súd považuje tento záver za jednoznačný a vzhľadom k znalcami konštatovanej vysokej pravdepodobnosti menej poškodzujúcich zranení, v prípade pripútania žalobcu, považuje za správne, ak súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Na daný záver nemá vplyv ani žalobcom namietaná skutočnosť, že nebol žalovaným pri nasadaní do vozidla vyzvaný k pripútaniu sa bezpečnostnými pásmi a rovnako vo vozidle sa nenachádzala tabuľka s takouto výzvou. Povinnosť pripútať sa na každom mieste vo vozidle, ktoré je opatrené bezpečnostnými pásmi, je preukázanou zákonnou povinnosťou podľa zákona o cestnej premávke ( § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.). Z výsledkov vykonaného dokazovania (svedeckými výpoveďami ostatných pasažierov vozidla) taktiež nevyplýva, že by žalobca bol v takom stave pod vplyvom alkoholu, že by bolo potrebné odmietnuť jeho prepravu vozidlom taxi služby žalovaného.

17. Odvolací súd taktiež považuje za správne zamietnutie žaloby aj v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 13 200 eur titulom uzatvorených dohôd žalobcom so svojou matkou na vybavovanie vecí ohľadne jeho nehnuteľností ( bez ohľadu na to, o aký typ zmluvy - dohody išlo), keď ako je zrejmé z výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým zo záverov znaleckého dokazovania, žalobca bol obmedzený v bežnom spôsobe života a bezprostredne odkázaný na pomoc inej osoby 3 týždne po dopravnej nehode ( dopravná nehoda sa stala 24.01.2010), potom bol už sebestačný a čiastočne bol odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných úkonoch ( obliekanie, kúpanie). Preto nebolo v konaní preukázané, že náklady žalobcom vynaložené na jeho zastúpenie boli vynaložené účelne. I keď sa možno stotožniť s tvrdením žalobcu, že nie je nič neštandardné, že zastupovanie v obdobných prípadoch zabezpečuje rodinný príslušník, nebýva v rámci rodiny štandardné, žiadať za takúto pomoc odplatu.

Pokiaľ ju žalobca poskytol, je potrebné to považovať za dobrovoľné plnenie z jeho strany, ktoré preto nemôže predstavovať škodu na jeho strane.

18. Pokiaľ ide o škodu, spočívajúcu zo sumy 4 844,50 eur, uhradenú P. D. titulom uzatvorenej mandátnej zmluvy, aj v tejto časti odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie, že za situácie, že táto zmluva bola s menovanou uzatvorená spoločnosťou Bartanus Reality , s.r.o., žalobca nebol aktívne legitimovaným na vymáhanie tejto škody, pričom neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a uzatvorením tejto zmluvy.

19. Z uvedených dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach podľa § 387 ods. 2 odkazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .