Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: H. Y., W.. XX.XX.XXXX, Q.I. XXX, Q., právne zast.: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., IČO: 36 860 930, Kmeťova 24, Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 7 976,40 eur,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 09.09.2019 doručil súdu žalobu o zaplatenie sumy 7 976,40 eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 11.09.2017 bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej ako pasažier motorového vozidla Dacia Sandero, EČV: V. utrpel viaceré poranenia, pričom k predmetnému motorovému vozidlu mal jeho prevádzkovateľ - spoločnosť ELTRA, s.r.o., IČO: 31 674 267, Rampová 4, Košice (ďalej len "zamestnávateľ žalobcu") uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca uviedol, že sa podľa jeho zamestnávateľa, ako i podľa Sociálnej poisťovne jednalo o pracovný úraz a zamestnávateľ ako poistník určil mieru zavinenia žalobcu ako zamestnanca v rozsahu 0%. Na základe uvedených skutočností si žalobca podľa jeho udania uplatnil u žalovaného nárok na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s bodovým ohodnotením vo vypracovaných lekárskych posudkoch v zmysle

2.1 Žalobca tvrdil, že si nárok na bolestné uplatnil u žalovaného najprv vo výške 30 789,12 eur (1 688 bodov) v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 20.02.2018, po úprave lekárskeho posudku a bodového ohodnotenia bolestného na 1 616,50 bodov (1 616,50 x 18,24 eur) žiadal od žalovaného už len sumu 29 485,- eur, žalovaný mu však poskytol len časť bolestného, a to vo výške 23 588,- eur (18 094,40 eur + 5 493,60 eur) z dôvodu zníženia plnenia určením spoluviny žalobcu ako poškodeného vo výške 20% pre nepoužitie bezpečnostného pásu a krátenia a prehodnotenia niektorých položiek lekárskeho posudku. V predmetnom konaní si preto žalobca uplatnil nárok na bolestné vo výške 5 897,- eur, ktoré predstavuje neuhradenú sumu (krátenie o 20%).

2.2 Podľa žaloby si žalobca u žalovaného uplatnil aj nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 24 988,80 eur (1 370 bodov x 18,24 eur), žalovaný mu však poskytol len sumu 8 317,60 eur, pričom vychádzal z počtu bodov 570, ktorý následne znížil o 20% za nepripútanie sa bezpečnostným pásom. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

2 079,40 eur, ktorá predstavuje 20% krátenie zo žalovaným určenej sumy za daný nárok (t.j. 570 bodov x 18,24 eur = 10 396,80 eur mínus 8 317,60 eur).

2.3 Žalobca považoval postup žalovaného pri riešení poistnej udalosti za nezákonný pre absenciu právneho základu pre zníženie požadovaného bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia svojvoľným určením spoluzavinenia žalobcu, keď mal za preukázané, že utrpel pracovný úraz, preto tvrdil, že sa nároky na náhradu škody z pracovného úrazu mali posudzovať ako pracovnoprávne vzťahy a nároky z neho podľa . Poukázal na ustanovenie a a a mal za to, že zamestnávateľ ako zodpovedný subjekt podľa pracovnoprávnych predpisov má právo, aby za neho žalovaný ako poisťovateľ poskytol žalobcovi poistné plnenie výlučne podľa pracovnoprávnych predpisov, keďže v danej veci neexistuje iný zodpovednostný vzťah. Podľa udania žalobcu však žalovaný jeho názor ignoruje, keď na jednej strane akceptuje zodpovednosť zamestnávateľa za vzniknutý pracovný úraz, na druhej strane však tento zodpovednostný vzťah posudzuje podľa , ktorého aplikácia je na tento prípad vylúčená. Žalobca tvrdil, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze je komplexne upravená v bez možnosti použitia ustanovenia , teda sa na danú problematiku vzťahujú výlučne pracovnoprávne predpisy a jedine zamestnávateľ má možnosť zbaviť sa svojej zodpovednosti, aj to len podľa . Žalobca tak vylúčil akúkoľvek možnosť pre žalovaného určiť zodpovednosť inak, ako podľa . Poukázal na to, že zamestnávateľ žalobcu postupom podľa príslušných ustanovení opakovane ustálil svoju mieru zavinenia na hodnotu 100%, teda prijal svoju zodpovednosť za poškodenie zdravia žalobcu v celosti, a naopak, nevyužil svoje právo úplne alebo čiastočne zbaviť sa zodpovednosti podľa . Žalobca v súvislosti s uvedeným poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 14.03.2017. V neposlednom rade mal za to, že žalovaný určil mieru zavinenia žalobcu na vzniku škody bez akéhokoľvek bližšieho skutkového odôvodnenia, pričom poukázal na to, že vodič motorového vozidla - vinník nehody, ktorý napriek tomu, že bol pripútaný bezpečnostným pásom, utrpeným zraneniam podľahol.

3. Žalovaný dňa 08.10.2019 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví priamo proti poisťovateľovi, teda žalovanému v zmysle ustanovenia , pričom žalovaná istina predstavuje nepriznané 20% spoluzavinenie žalobcu, ktorý v čase vzniku poistnej udalosti nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Pri výpočte výšky náhrady škody z titulu bolestného žalovaný tvrdil, že vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 12.12.2018 ohodnotenom na 1 616,5 bodov, t.j. zo sumy 29 485,- eur, pričom z dôvodu existencie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil žalobcovi nárok na bolestné v celkovej výške 23 588,- eur, keďže odrátal 20% zavinenie žalobcu, ktorý počas jazdy nebol pripútaný bezpečnostným pásom, v dôsledku čoho porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia o cestnej premávke. Žalovaný ďalej uviedol, že pri určení výšky nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z lekárskeho posudku žalobcu zo dňa 03.06.2019, kedy žalobcovi priznal 570 bodov, t.j. z takto určenej sumy 10 397,- eur rovnako ako pri bolestnom odrátal spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 20% a tak mu priznal sumu 8 317,60 eur. Z dôvodu, že žalobca sám v žalobe uviedol, že nebol pripútaný bezpečnostným pásom v čase dopravnej nehody, žalovaný uvedenú skutočnosť nepovažoval za spornú. Žalovaný nenamietal, že zranenie žalobcu bolo Sociálnou poisťovňou uznané ako pracovný úraz, avšak uviedol, že pracovné úrazy odškodňuje sama Sociálna poisťovňa, ktorá v súvislosti s pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania poskytuje viacero druhov úrazových dávok, medzi ktoré patrí aj náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa žalovaného tieto dávky Sociálna poisťovňa uhrádza z fondu úrazového poistenia, ktoré na tento účel odvádza do Sociálnej poisťovne každý zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu. Sociálna poisťovňa tak odškodňuje pracovné úrazy v zmysle pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, preto podľa žalovaného použitie ustanovení by bolo prípustné len vtedy, ak by si žalobca svoj nárok na náhradu škody na zdraví uplatnil v Sociálnej poisťovni z titulu pracovného úrazu. Žalovaný tak tvrdil, že z dôvodu, že si žalobca svoj nárok uplatnil z povinného zmluvného poistenia poisteného motorového vozidla u žalovaného, potom sa vzájomné práva a povinnosti strán sporu spravujú a následne , a nie , ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ ide o spoluzavinenie žalobcu, žalovaný tvrdil, že žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o cestnej premávke, vedome sa vystavil zvýšenému riziku zranenia pri dopravnej nehode, keď nebol

pripútaný bezpečnostným pásom, podľa sa tak svojím protiprávnym konaním podieľal na spôsobení škody (zranení s trvalými následkami), preto mu z ním uplatneného nároku odpočítal spoluvinu v rozsahu 20%. Pri určení miery spoluviny žalovaný uviedol, že vychádzal z ustálenej súdnej praxe v porovnateľných prípadoch, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 18.06.2018, ktorý za nepripútanie bezpečnostným pásom poškodeným ustálil jeho mieru zavinenia v rozsahu 25%.

4. Dňa 08.11.2019 bola súdu doručená replika žalobcu, v ktorej žalobca uviedol, že jedinou spornou otázkou medzi stranami sporu zostáva prípustnosť aplikácie ustanovenia , teda oprávnenosť žalovaného na určenie spoluzavinenia žalobcu. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného ohľadom použitia na daný prípad za absurdný. Mal za to, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou vznikol aj pracovný úraz, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý je zároveň poisteným. Preto bol názoru, že zamestnávateľ ako zodpovedný subjekt je zodpovedný len podľa pracovnoprávnych predpisov a zároveň má právo na to, aby za neho poisťovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie, aj to len podľa pracovnoprávnych predpisov, pretože iný zodpovednostný vzťah tu neexistuje. Podľa žalobcu nie je možné, aby ten istý zodpovednostný vzťah bol posudzovaný alternatívne podľa iných predpisov len v závislosti od toho, u koho si žalobca uplatní nárok. Tvrdil, že zamestnávateľ žalobcu ako poistený zodpovedá za škodu súvisiacu so vzniknutým pracovným úrazom, ktorý bol zároveň dopravnou nehodou, podľa a túto škodu je žalovaný povinný nahradiť. Poukázal na to, že sa žalobca v motorovom vozidle nachádzal preto, že si plnil svoje pracovné úlohy, utrpel pri nich pracovný úraz, v dôsledku čoho vznikol zodpovednostný vzťah s jeho zamestnávateľom upravený ako špeciálnym predpisom, ktorého aplikácia zároveň vylučuje aplikáciu všeobecného predpisu. Podľa neho by bola aplikácia možná len v tom prípade, keby žalobca nebol zamestnancom poisteného, alebo by ním aj bol, ale vo vozidle by sa nachádzal napr. počas čerpania dovolenky. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdil, že podľa je len zamestnávateľ tým subjektom, ktorý sa môže zbaviť svojej zodpovednosti celkom alebo sčasti a neexistuje žiaden iný zákonný podklad pre to, aby si poisťovňa určovala mieru zavinenia sama.

5. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.12.2019 naďalej nestotožnil s tvrdeniami žalobcu. Mal za to, že nárok na náhradu škody na zdraví je možné si uplatniť: 1./ z titulu pracovného úrazu podľa príslušných pracovnoprávnych predpisov, a to voči zamestnávateľovi, resp. Sociálnej poisťovni, alebo 2./ z titulu, že mu ako účastníkovi dopravnej nehody vznikla škoda na zdraví v dôsledku prevádzky motorového vozidla, a to voči poisťovateľovi zo zákonného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom sa použije príslušná občianskoprávna úprava. Podľa žalovaného tak právna úprava zodpovednosti za škodu podľa a , resp. o sociálnom poistení poskytuje žalobcovi právo výberu, z akého titulu si nároky vzniknuté z poškodenia zdravia uplatní. Žalovaný uviedol, že takýto súbeh dvoch zodpovedností a ich riešenie vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.09.2019 alebo z judikátu R3/1969.

6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 16.06.2020, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného. Zástupcovia strán sporu sa pridržiavali ich doterajších vyjadrení, návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Právny zástupca žalobcu mal za to, že ani znalec by nevedel určiť dopad tejto škody na zdravie žalobcu v prípade, ak by žalobca bol pripútaný v čase nehody bezpečnostným pásom. Tvrdil, že žalovaným určenú výšku spoluzavinenia žalobcu mal preukázať priamo žalovaný. Poverený zástupca žalovaného nepoprel, že žalobca utrpel pracovný úraz, ako to ustálila Sociálna poisťovňa, mal však za to, že pracovný úraz odškodňuje Sociálna poisťovňa, v predmetnej veci však nárok na náhradu škody bol uplatnený podľa s tým, že miera spoluzavinenia žalobcu bola určená v súlade s ustálenou judikatúrou súdov.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7.1 Zo záznamu zamestnávateľa žalobcu o registrovanom pracovnom úraze súd zistil, že žalobca ako zamestnanec utrpel autonehodu na diaľnici D1 počas pracovnej cesty, kedy sedel na zadnom sedadle osobného motorového vozidla, ktoré zišlo z cesty a prevrátilo sa. Žalobca pri nehode utrpel poranenia, bol prevezený do nemocnice.

7.2 V stanovisku zamestnávateľa žalobcu zo dňa 10.06.2019 adresované právnemu zástupcovi žalobcu bolo zamestnávateľom žalobcu konštatované, že žalobca nie je v žiadnom rozsahu spoluzodpovedný za vznik pracovného úrazu dňa 11.09.2017, jeho miera zavinenia je nulová.

7.3 Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 9008289631 zo dňa 17.01.2018 vo veci nároku na úrazový príplatok súd zistil, že žalobcovi bol priznaný nárok na úrazový príplatok za jeho dočasnú práceneschopnosť súvisiacu s pracovným úrazom zo dňa 11.09.2017. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia žalobca ako poškodený utrpel pracovný úraz pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na diaľnici D1 dňa 11.09.2017, kde utrpel poškodenie zdravia ako spolujazdec. Podľa oznámenia Krajského dopravného inšpektorátu, diaľničné oddelenie PZ v Trenčíne poškodený nebol pripútaný bezpečnostným pásom, pričom táto skutočnosť nemala vplyv na vznik dopravnej nehody. Zamestnávateľ žalobcu na výzvu Sociálnej poisťovne oznámil, že zotrváva na miere zavinenia poškodeného na vzniku pracovného úrazu v rozsahu 0%, keďže nebolo preukázané, že by porušenie zákonného predpisu ohľadom použitia bezpečnostného pásu žalobcom malo vplyv na vznik dopravnej nehody. Sociálna poisťovňa na základe uvedeného akceptovala stanovisko zamestnávateľa a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 14.03.2017.

7.4 Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20.02.2018 bolo bolestné u žalobcu ohodnotené počtom bodov 1 688 a posudkom zo dňa 12.12.2018 už len počtom bodov 1616,5.

7.5 Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 03.06.2019 vypracovaného T.. Y.. Y. V., T.., Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu bolo ohodnotené počtom bodov 1 370.

7.6 Žalobca listom zo dňa 21.05.2018 vyzval žalovaného na poskytnutie poistného plnenia vo výške 30 789,12 eur.

7.7 Z odpovede žalovaného zo dňa 10.04.2019 na list žalobcu súd zistil, že žalovaný zotrval na stanovenej miere zavinenia žalobcu na vzniku spôsobených zranení vo výške 20% s poukazom na , a

7.8 Z výzvy žalobcu na plnenie - uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 10.06.2019 vyplýva, že si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na zaplatenie sumy 24 988,80 eur.

7.9 Z listu žalovaného zo dňa 09.08.2019 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu súd zistil, že žalovaný poukázal z povinného zmluvného poistenia žalobcovi sumu 8 317,60 eur titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom vychádzal z výpočtu: 570 bodov x 18,24 eur = 10 397,- eur. Z uvedenej sumy odrátal spoluvinu vo výške 20% za nepripútanie bezpečnostným pásom v zmysle .

7.10 Z hlásenia škodovej udalosti pre poškodeného (škoda na zdraví) zo dňa 15.06.2018 vyplýva, že žalobca utrpel škodu na zdraví v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 11.09.2017 cca o 08.25 hod. na diaľnici D1. Poistníkom motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, bol zamestnávateľ žalobcu.

8. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase dopravnej nehody (ďalej len ""), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy ( o poisťovníctve a ).

Podľa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa o cestnej premávke účinného v čase dopravnej nehody, osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť; to neplatí pre a) vodiča vozidla ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a prepravované osoby, ak si to vyžaduje plnenie ich úloh, b) inštruktora autoškoly, ktorý vykonáva výcvik na vedenie motorového vozidla alebo skúšku z odbornej spôsobilosti, c) osobu s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou osoby, ktorá je povinná používať zadržiavacie zariadenie podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise, d) vodiča vozidla taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci, e) osobu, ktorá nemôže byť pripútaná zo zdravotných dôvodov; takáto osoba sa musí preukázať osvedčením o oslobodení od použitia bezpečnostných systémov vozidla.

Podľa o cestnej premávke účinného v čase dopravnej nehody výnimka podľa odseku 1 písm. c) a d) sa nevzťahuje na osobu, ktorá sa prepravuje na mieste, ktoré je chránené pred účinkami nárazu vozidla airbagom.

Podľa o cestnej premávke účinného v čase dopravnej nehody porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca dňa 11.09.2017 utrpel škodu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala na diaľnici D1. Žalobca sedel na zadnom sedadle osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol jeho zamestnávateľ a ktoré bolo povinne zmluvne

poistené u žalovaného. V dôsledku dopravnej nehody žalobca, ktorý nebol pripútaný bezpečnostným pásom, vyletel z vozidla. Následne mu bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaná úrazová dávka

- úrazový príplatok za čas práceneschopnosti, pričom Sociálna poisťovňa akceptujúc vyhlásenie zamestnávateľa žalobcu o tom, že žalobca nezavinil pracovný úraz, teda jeho miera zavinenia je nulová, priznal žalobcovi úrazový príplatok bez skúmania miery zavinenia. Vzhľadom k tomu, že osobné motorové vozidlo, v ktorom sa žalobca nachádzal v čase nehody, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody na zdraví - nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný akceptoval žalobcom predložený lekársky posudok na bolestné zo dňa 12.12.2018, podľa ktorého bolo bolestné ohodnotené na 1616,5 bodov, z takto určenej sumy 29 485,- eur však žalovaný poskytol len sumu 23 588,- eur, t.j. 80% z uvedenej sumy, pretože zvyšok posúdil ako mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode na zdraví v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti podľa , t.j. nepripútanie sa bezpečnostným pásom. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 24 988,80 eur vzhľadom na bodové ohodnotenie vyplývajúce z lekárskeho posudku (1 370 bodov), žalovaný s lekárskym posudkom nesúhlasil, rozporoval niektoré položky tohto posudku a určil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 570 bodov, t.j. na sumu 10 396,80 eur. Z uvedenej sumy však žalovaný rovnako ako pri bolestnom poskytol žalobcovi len 80%, teda sumu 8 317,60 eur, pretože určil 20% spoluzavinenie žalobcu na vzniknutej škode na zdraví pre nepripútanie sa bezpečnostným pásom. Žalobca si tak v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanému sumu 5 897,- eur titulom bolestného, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalobcom uplatnenou sumou a žalovaným uhradenou sumou, a sumu 2 079,40 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalovaným určenou sumou 10 396,80 eur a uhradenou sumou 8 317,60 eur, pričom svoj nárok odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že sa stal pracovný úraz, jeho zamestnávateľ určil mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 0% a motorové vozidlo bolo poistené u žalovaného.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď medzi stranami nebolo sporné, že u žalobcu vznikla škoda na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11.09.2017, ktorá bola posúdená ako pracovný úraz, že prevádzkovateľom osobného motorového vozidla, v ktorom sa žalobca nachádzal v čase nehody, bol jeho zamestnávateľ, pričom uvedené vozidlo bolo povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, a naopak, spornou bola najmä právna otázka, t.j. aplikácia právneho predpisu na daný prípad a následne oprávnenosť žalovaného krátiť uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom aplikácie v spojení s . Súd mal za to, že v predmetnom prípade tu vznikol súbeh zodpovednostných vzťahov, kedy žalobca mal možnosť uplatniť si svoj nárok na náhradu škody u zamestnávateľa, resp. Sociálnej poisťovne titulom pracovného úrazu v zmysle o sociálnom poistení, alebo potom u poisťovateľa - žalovaného, u ktorého bolo motorové vozidlo v čase nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Daný súbeh zodpovedností bol riešený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. z 24.9.1968 (R3/1969), podľa ktorého "nároky na náhradu škody splňující předpoklady jak odpovědnostní skutkové podstaty podle zákoníku práce, tak odpovědnostní skutkové podstaty podle občanského zákoníku, mohou být úspěšně uplatněný poškozeným vůči tomu odpovědnému subjektu, který si poškozený vybere; odpovědnost jednoho subjektu nevylučuje odpovědnost druhého subjektu.". Na uvedený judikát nadviazal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. z 18.09.2019, v ktorom uviedol, že "ak ide o tzv. súbeh zodpovedností, zodpovednosť jedného subjektu (zamestnávateľa podľa ) nevylučuje zodpovednosť subjektu druhého (priameho škodcu podľa ), a to ani v prípade, keď každá z týchto zodpovedností je vybudovaná na inom princípe. Sama existencia nároku poškodeného voči zamestnávateľovi podľa nijako nevylučuje nárok poškodeného voči subjektu zodpovednému podľa . Kým nie je nárok na náhradu škody uspokojený celkom jedným alebo druhým zodpovedným subjektom, zostávajú obidva zodpovedné. Je potom na poškodenom, voči ktorému zodpovednému subjektu si nárok na súde, resp. u Sociálnej poisťovne uplatní." Z dôvodu, že sa žalobca rozhodol uplatniť svoj nárok na náhradu škody na zdraví u žalovaného titulom poistenia zodpovednosti za škodu výslovne podľa , vylúčil postup podľa a tým aj zavinenie zamestnávateľa podľa . Sociálna poisťovňa totiž má s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 14.3.2017 a ustanovenie akceptovať záver zamestnávateľa o miere zavinenia zamestnanca na pracovnom úraze, ak zamestnanec tento záver nespochybňuje. V danom prípade však z dôvodu, že nárok bol uplatnený titulom zodpovednosti prevádzkovateľa motorového

vozidla za spôsobenú škodu priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi, pretože osobné motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, súd vychádzal zo v spojení s , keď za základný vzťah považoval vzťah medzi zamestnávateľom žalobcu ako poisteným a žalovaným ako poisťovateľom založený poistnou zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda vychádzal z poistného vzťahu, a nie pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom. V danej veci nebolo sporné, že žalobca utrpel pracovný úraz a jeho zamestnávateľ určil mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 0% podľa . Žalovaný však podľa názoru súdu správne postupoval, keď vychádzal z ustanovenia , v spojení s a nasl. a skúmal aj prípadné zavinenie žalobcu ako poškodeného, keďže podľa sa nahrádzajú len uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví. Žalovaný nie je viazaný , nie je ani účastníkom pracovnoprávneho vzťahu existujúceho v tom čase medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom.

11. Žalobca v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom na zadnom sedadle, preto v dôsledku nárazu bol vymrštený z motorového vozidla. Je nepochybné, že žalobca porušil ustanovenie , teda všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako i všeobecnú prevenčnú povinnosť zakotvenú v ustanovení , ktorá ukladá každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Na základe uvedeného, keď bola porušená konkrétna povinnosť, vznikla zodpovednosť za škodu, a preto vyvstala otázka miery zavinenia žalobcu podľa , ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný krátil žalobcom požadovanú náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia o 20% práve z dôvodu porušenia zákonnej povinnosti použiť bezpečnostný pás, ktorý v dostatočnej miere môže zabrániť vážnejším zraneniam a poškodeniam. Uvedenú skutočnosť žalobcovi odôvodnil aj listom zo dňa 10.04.2019 a dňa 09.08.2019 (bod 7.7 a 7.9 rozsudku). Naopak, žalobca v priebehu konania relevantným spôsobom nesporoval žalovaným uvedené skutočnosti, nepreukázal, že by pripútanie bezpečnostným pásom bolo spôsobilo väčšie škody na jeho zdraví ako práve vymrštenie z vozidla, neuniesol preto bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom rozsahu jeho zavinenia na vzniknutej škode a odškodnenia. Preto z dôvodu, keď žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol znalecké dokazovanie, súd prihliadol na skutočnosť, že škoda bola spôsobená aj jeho zavinením a v rozsahu tohto zavinenia je preto vylúčená zodpovednosť škodcu. Konanie žalobcu ako poškodeného napĺňa znaky zodpovednosti za škodu uvedené v , svojím protiprávnym konaním sa podieľal na spôsobení škody - nepripútanie sa bezpečnostným pásom malo za následok vymrštenie z vozidla a v príčinnej súvislosti s tým vznikla škoda na jeho zdraví. Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri krátení plnenia bol správny, súd sa taktiež stotožnil s rozsahom tohto krátenia o 20%, t.j. s výškou spoluúčasti a zavinenia žalobcu na vzniknutej škode (rozsah krátenia o 20% pre prípad nepoužitia bezpečnostného pása vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 18.06.2018, Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 24.05.2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 24.05.2017).

12. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).