Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29CbVO-3-2020.pdf
PDF · 91.06 KB
Case nature
Subarea
29CbVO/3/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica 969 55, IČO: 36 022 047, 2/ Komplexná centrálna záchranná služba, občianske zduženie, Gabčíkovo 4106, 930 05 Gabčíkovo, IČO: 37 835 793, zastúpený Fridrich Lawyers, s. r. o., IČO: 36 864 421, Dunajská 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému 1/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovanému 2/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 09.04.2020 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáhal vyslovenia neplatnosti Dodatku č. 1 k Rámcovej dohode o vzájomnej spolupráci č. 530/2018-PR s evidenčným číslom 516/2019-PR uzavretým medzi žalovaným 1/ ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako poskytovateľom dňa 11.04.2019.
2. Pred nariadeným termínom predbežného prejednania sporu žalobca doručil dňa 19.04.2022 súdu podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že podľa § 180 ZVO v znení účinnom do 30.03.2022 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Žalobca poukázal na svoje rozhodnutie č. 12161-6000/2019-OD/4 zo dňa 20. 12. 2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Rady úradu č. 2593-9000/2020 zo dňa 27. 02. 2020, v ktorom skonštatoval, že žalovaný 1/ porušil § 1 ods. 2 písm. g) ZVO, čím sa súčasne dostal aj do rozporu s § 10 ods. 1 a ods. 2 ZVO tým, že pri uzavretí Rámcovej dohody o vzájomnej spolupráci dňa 10. 04. 2018 a pri uzavretí napadnutého Dodatku č. 1 k Rámcovej dohode o vzájomnej spolupráci č. 530/2018-PK dňa 11. 04. 2019 neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. g) ZVO pri obstarávaní činností vzájomnej spolupráce, rozsah ktorých nie je možné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane. Žalobca tak dôvodne a na základe preukázaného zistenia porušenia ZVO formou jeho úplného obídenia podal žalobu o určenie neplatnosti Dodatku č. 1 na základe zákonnej povinnosti mu danej § 180 ZVO. Novelou zmenené znenie § 180 ods. 1 ZVO od 31.03.2022 upravuje povinnosť úradu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody, podať návrh na
určenie jej neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Podľa § 187h ods. 13 ZVO účinného od 31.03.2022 vezme úrad späť návrh na určenie neplatnosti zmluvy v takom prípade, ak medzičasom došlo k splneniu predmetu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorej neplatnosť bola na Okresnom súde Malacky napadnutá podľa predpisov účinných do 30.03.2022. Zo skutočností deklarovaných žalovaným 1/ na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti zo dňa 22.02.2022 žalobca konštatuje, že Rámcová dohoda v znení jej Dodatku bola uzatvorená na dobu určitú, a to na obdobie dvoch rokov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, nakoľko plnenie bolo zo strany občianskeho združenia dňa 12. 04. 2020 ukončené a zmluvné strany neuzatvorili ďalší dodatok, na základe ktorého by sa doba plnenia predĺžila, neexistuje žiadny záujem na vyslovenie neplatnosti Dodatku č. 1 a žaloba neplní svoj účel. Na základe týchto skutočností je založená povinnosť žalobcu podľa § 187h ods. 13 ZVO zobrať späť dôvodne a ex lege podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
7. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na § 257 CSP. Žalobca poukázal na právnu úpravu, a to, že tak ako bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti, rovnako k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy, ktorá mu takúto povinnosť stanovila v § 187h ods. 13 v kontexte § 180 ods. 1 ZVO v znení účinnom od 31.03.2022, preto podľa žalobcu nemožno konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania. Späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo do zákona o verejnom obstarávaní. Podaním návrhu na určenie neplatnosti zmluvy v súlade s § 180 ZVO nesledoval osobné záujmy či nadobudnutie osobného prospechu, plnil svoju zákonnú povinnosť a sledoval zabezpečenie ochrany hospodárskej súťaže ako verejného záujmu. V kontexte jeho správneho rozhodnutia má za to, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju zákonnú povinnosť a domnieva sa, že bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Vyššie uvedené skutočnosti, najmä ex lege povinnosť úradu podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy a aj novelou zákona o verejnom obstarávaní daná povinnosť zobrať tento návrh späť, sú podľa žalobcu takým dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám sporu nepriznať.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Súd s poukazom na rozhodovacej činnosti súdnych autorít (viď. napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019-60 z 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10) umožnil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyjadriť k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách a k prípadnej aplikácii § 257 CSP.
12. Žalovaný 1/ výzvu súdu doručovanú s podaním žalobcu prevzal 21.04.2022, na túto nereagoval; žalovaný 2/ túto prevzal 26.04.2022, rovnako na výzvu súdu nereagoval.
13. V sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, ku ktorému súd nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
14. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, príp. ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspech v konaní podľa § 255 CSP, príp. podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právny významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne, by bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V prejednávanej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne, zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť. Nie je možné konštatovať súdom, že žalobca dôvodne podal žalobu len z dôvodu existencie rozhodnutia v správnom konaní, ktoré žalovaný 1/ napadol správnou žalobou (a samozrejme ani opak, teda že žaloba nebola podaná dôvodne). Z uvedených dôvodov preto nejde o prípad podľa § 146 ods. 1, prvá veta CSP a platí, že by žalovaným patril voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko procesne nezavinili jeho zastavenie.
15. Súd sa preto ďalej zaoberal možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, ako navrhol žalobca. Toto zakladá moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania vychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebo okolnosti na strane účastníkov konania sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a musí sa vykladať reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z uvedených dôvodov preto ustálená judikatúra vyžaduje riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania. Strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (aj analogicky ktorá nezavinila zastavenie konania), nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia § 257 CSP len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016).
16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že i keď by žalovaným pri aplikácii zásady procesného zavinenia zastavenia konania podľa § 256 CSP patril nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, sú kvalifikované okolnosti posudzovanej veci, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je namieste žalovaným náhradu trov konania nepriznať. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy na základe ustanovenia § 180 ZVO účinného do 30.03.2022. V súdenej veci išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, pričom vnútroštátna úprava rozšírila nad rámec požiadaviek revíznych smerníc (Smernica európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS) okruh aktívne legitimovaných subjektov na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy v § 180 o Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ústredným
orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 31 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) a zároveň v ustanovení § 180 ZVO upravila špecifické podmienky pre podanie žaloby. Žalobca podľa § 180 ZVO účinného do 30.03.2022 bol aktívne legitimovaný na podanie žalobu len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom (teda v rozpore so ZVO) uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy možnosti úradu podať takúto žalobu (zák. č. 25/2006 Z. z.), išlo o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, viazanú na podmienku zistenia rozporu postupu pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia zmluvy.
17. Dňa 31.03.2022 novelou ZVO (zák. č. 395/2021 Z. z.) bola upravená aj súdna ochrana vo verejnom obstarávaní a to tak, že v prípade súdnych konaní začatých na návrh úradu podaný do 30. marca 2022 podľa § 180 sa použijú ustanovenia § 180 ods. 2 a § 181 ods. 7 a 10 v znení účinnom od 31. marca 2022 (prechodné ustanovenie § 187h ods. 14 veta prvá ZVO) a ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť (§ 187h ods. 13 ZVO). Nové znenie ustanovenia § 180 ods. 1 ZVO upravilo tiež ďalšiu podmienky pre podanie žaloby úradom, ktorá musí byť splnená súčasne, a to, že predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený („Ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom“).
18. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgánu dohľadu, ktorý je s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR oprávnený a povinný konať iba na základe ústavy, v jej medziach, ale súčasne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a zákon č. 395/2021 Z. z. uložil žalobcovi v § 187h ods. 13 ZVO v prípade návrhov podaných podľa § 180 ZVO do 30.03.2022 zobrať späť žalobu v prípade, ak vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade napadnutého Dodatku č. 1 k Rámcovej dohode o vzájomnej spolupráci č. 530/2018-PR s evidenčným číslom 516/2019-PR prišlo k splneniu zmluvy v celom rozsahu a žalobca tak zobral žalobu späť zo zákonných dôvodov, ktoré je potrebné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu.
19. Pre úplnosť súd ešte uvádza, že nerozhodoval o návrhoch žalovaných na prerušenie konania a podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na začatie prejudiciálneho konania o predbežnej otázke, či služba civilnej ochrany vymedzená v článku 10 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.02.2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES a v prílohe I Nariadenia (ES) č. 2195/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 5.11.2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) s kódom CPV 75222000-8 Civilná ochrana obsahuje tri etapy: prevencia, pripravenosť a reakcia a či súčasťou pripravenosti je aj tzv. stála pohotovostná služba za účelom okamžitého nasadenia kapacít v prípade potreby objednávateľa pre účely vzniku alebo hrozby mimoriadnej situácie (povodne), bez ktorej nie sú kapacity dostupné ani nasaditeľné v čo najkratšom možnom čase a tiež návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia veci vedenej Krajským súdom Bratislava pod sp. zn. 5S/83/2020 o žalobe voči rozhodnutiu Rady úradu č. 2593-9000/2020 zo dňa 27.02.2020 v spojení s rozhodnutím č. 12161-6000/2019-OD/4 zo dňa 20.12.2019. Ako vyplýva z obsahu spisu, v konaní vedenom Krajským súdom Bratislava pod spis. zn. 5S/83/2020 bol rovnako podaný návrh na prerušenie konania a podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na začatie prejudiciálneho konania o predbežnej otázke, konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Nakoľko ale pred rozhodnutím o týchto návrhoch prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu a zastaveniu konania, súd o návrhoch žalovaných na prerušenie konania, ktoré sa týkajú prejednania veci samej, nerozhodoval nakoľko by taký postup z povahy veci nadbytočný a nehospodárny.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).