Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_33Cb-166-2020.pdf
PDF · 108.74 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/166/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286 zastúpený: Azariová & Ružbašán Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 331,49 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 331,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,49 eura od 26.7.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 22.9. 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 331,49 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 27.6.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle PEUGEOT 301, EČV: H. (ďalej aj „poškodené motorové vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo Stanislavovi Kozákovi, nar. 11.8. 1950 a bolo havarijne poistené u žalovaného. Žalobca opravil poškodené motorové vozidlo. Za vykonanú opravu bola vystavená faktúra znejúca na sumu 3.202,62 eura. Poškodený predložil spomenutú faktúru žalovanému, ktorý mu listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 10.7.2020 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznáva poistné plnenie v celkovej sume 2.871,13 eura. Poškodenie vozidla bolo podľa jeho charakteru rozdelené na päť poistných udalostí. PU1: 8014317718 (PP dvere), PU2 8006605947 (P nárazník), PU3 8006605963 (PĹ dvere), PU4 8006605998 (ZĽ dvere), PU5 8006606018 (Z nárazník). Ku kráteniu poistného plnenia v sume 331,49 eura došlo z dôvodu, že podľa žalovaného boli neprimerane účtované náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis a za primerané náklady na lakovací materiál považoval výšku lakovacej konštanty 100%. Neuznaná suma poistného bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.8.2020. Podľa žalobcu právo na poistné plnenie vzniká vznikom škody, nie opravou poškodeného vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený, resp. žalobca teda žiada zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného vozidla. Krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa smerníc EÚ ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality práv a
následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Pre porovnanie ceny prác založil žalobca do spisu cenníku iných autoservisov. Žalobca zastáva názor, že žalovaný aj keď priznal žalobcovi viac ako ustanovuje vo VPP KAS 5, svojim konaním porušuje ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne § 4 ods. 8.
2. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za neoprávnený. Žalobu žalobcu označil za nespĺňajúcu kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Ďalej má žalovaný za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný. Poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol teda so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradil a teda mu nikdy nevznikla pohľadávka. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 OZ. Žalovaný ďalej namietal zmluvu o postúpení pohľadávky ako nejasnú a predmet zmluvy ako nešpecifikovaný. Čo sa týka krátenia poistného - žalovaný odkazuje na Oznámenie o poistnom plnení.
3. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že žalovaný v podanom odpore neuvádza žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by odôvodňovala správnosť jeho postupu pri krátení poistného plnenia a ani nepredložil hodnoverný dôkaz, z ktorého by správnosť jeho tvrdení mohla vyplývať. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že jeho žaloba nespĺňa kritéria požadované § 132 C.s.p. K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol: z podstaty poistenia nevyplýva, že by poistený mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádzal poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči princípu poistenia. Z OZ nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, tj doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Skutočnosť, že nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva z OZ. Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky: v predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Na podporu svojej argumentácie odkázal žalobca na aktuálnu judikatúru.
4. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 9.6.2022. Zástupca žalovaného opätovne poukázal na znenie VPP, ktoré limituje cenu N/hod, ako i určuje výšku lakovacej konštanty na úrovni 100%.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými podaniami právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výpismi z obchodného/živnostenského registra žalobcu, žalovaného, Zmluvou o postúpení pohľadávky, cenníkom servisov, faktúrami, oznámením o poistnom plnení, ako i ostatným spisovým materiálom a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Medzi procesnými stranami nie je sporné, že dňa 27.6.2020 došlo k poistnej udalosti a poškodeniu motorového vozidla PEUGEOT 301, EČV: H.. Rovnako nie je sporné, že poškodený má so žalovaným ako poisťovateľom uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení, predmetom ktorej bolo poistenie poškodeného motorového vozidla a ktorej súčasťou sú VPP doložené žalobcom k návrhu. Rovnako nie je sporné, že žalobca opravil vozidlo a následne bola vystavená za opravu vozidla faktúra na sumu 3.101,62 Eur. Predmetnú škodovú udalosť poškodený nahlásil u žalovaného a bola evidovaná pod č. PU1 - PU5 (ako je uvedené v odseku 1). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.7.2020 žalovaný žalobcovi oznámil, že mu vyplatí sumu krátenú o sumu 331,49 Eur z dôvodu, že „pri výpočte poistného plnenia boli priznané originálne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál. (výška lakovacej konštanty 100%). Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX bol odpočítaný z poistného plnenia.“
8. Spornou skutočnosťou medzi stranami ostala oprávnenosť krátenia poistného plnenia, aktívna legitimácia žalobcu, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. 9. Súd právne posúdil vec nasledovne: Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Podľa článku 8 C.s.p. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa článku 15 odsek1 C.s. p. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa článku 15 odsek 2 C.s. p. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 191 C.s.p. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
10. Čo sa týka žalovaným namietanej neexistencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok: súd odkazuje na uznesenie NS SR 3 Obo 77/2007 z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“. Súd má za to, že výklad žalovaného je príliš formalistický. Predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti vymedzenej číslom a základným popisom skutkových okolností, považuje súd za dostatočné.
11. Námietku žalovaného týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil súd ako nedôvodnú a nezodpovedajúcu skutočnosti. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v zmluve o postúpení pohľadávky chýba výslovný prejav vôle postupcu (poškodeného) postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu, súd poukazuje na to, že z článku I zmluvy jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je postúpenie sumy 331,49 eura ako pohľadávky postupcu voči žalovanému zo špecifikovanej poistnej udalosti z postupcu na postupníka za podmienok stanovených predmetnou zmluvou. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení: Poškodený bol oprávnený postúpiť nárok na poistné plnenie na žalobcu, predložená zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže sú v nej špecifikované zmluvné strany, ako aj pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia. Ako nedôvodné vyhodnotil súd aj tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale záväzku žalobcu. Súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bol nárok poisteného proti žalovanému na zaplatenie časti poistného plnenia, ktorý žalovaný podľa názoru poisteného neoprávnene odmietol poskytnúť. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k
záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.
12. Čo sa týka krátenia poistného plnenia: súd má za to, že žalovaným tvrdená nižšia kalkulácia nákladov na opravu v systéme Audatex nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným.
Podľa článku 12 odsek 5 písmeno c) VPP: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 eur/hod s DPH a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20% z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100%.
Súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže jeho konštatovanie v odpore, že „vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukazuje na Oznámenie o poistnom plnení a skutočnosti v ňom uvedené, v zmysle ktorých sa žalobca preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu nebola poskytnutá časť poistného plnenia“ nepredstavuje účinné popretie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP). Žalovaný bol teda povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o použitý materiál, ako aj o autoservisom fakturované normohodiny. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo/6/2010 z 22.09.2010). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).
Žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil vyššie citovaným ustanovením VPP. V tejto súvislosti súd predovšetkým konštatuje, že nemá za preukázané, že žalovaný o kalkulácii primeraných nákladov na opravu poisteného písomnou formou poškodeného informoval - tak, ako to predmetné ustanovenie vyžaduje a teda už z uvedeného dôvodu má za to, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu predmetného ustanovenia VPP.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa (v danom spore žalobkyňa) zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, čo v danom prípade žalovaná nespochybňovala (a v danom spore z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobkyňa týmto oprávnením disponuje), neprináleží jej potom členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobkyne, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Žalovaná nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaná navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Súd poukazuje aj na nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka"- majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie. Pokiaľ ide teda o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce v sume 20 eur bez DPH za normohodinu práce, ako i o použitie lakovacej konštanty - súd uvádza, že žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť nákladov na normohodinu práce/ lakovanie a uviesť na základe čoho považuje žalobkyňou požadovanú sumu za neprimeranú. V oznámení o poistnom plnení žalovaná argumentuje len kontrolnou kalkuláciou. Súd uvádza, že nebola predložená žiadna kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovanej. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s ktorou ak žalovaná nesúhlasila bola povinná predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne určovať cenu za
normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 eur bez DPH, ani určovať výšku lakovacej konštanty. V nadväznosti na uvedené súd neakceptoval VPP žalovanej, pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovanej nútiť poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne sankcionovať poškodených, ktorí aj napriek tomu, že žalovaná opravovňu neurčí, vozidlo nechajú opraviť v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaná tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise je poškodené vozidlo opravené, čo je nie len v rozpore so zmyslom a účelom poistenia (skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu) ale zároveň aj v rozpore s blokovou výnimkou, ako aj hospodárskou súťažou. Takéto konanie žalovanej limitujúce vzniknutú škodu a následne poskytnuté poistné plnenie podľa toho, kde je vozidlo opravené nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná mala súdu, keďže ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považovala autoservisom účtovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú, a prečo je suma 20 eur bez DPH sumou primeranou, rovnako tak mala ozrejmiť, prečo je použitie lakovacej konštanty 100% primerané.
13. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia.
14. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,49 eur.
15. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo žalobou uplatnenej sumy od 26.7.2020 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 5,00% ročne, a to od 26.7.2020 až do zaplatenia a to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti 10.7.2020, tj bola povinná plniť do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a bola k uvedenému dátumu 5% ročne (ako žaloba požadoval a žalovaný ani nerozporoval). Súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.