Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2P-22-2022.pdf
PDF · 158.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/22/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I vo veci návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní za účasti: navrhovateľa: Z. E., nar. XX. B. XXXX, bytom Ž. XXXX, D., Česká republika, právne zastúpený: JUDr. Daniela Ježová, PhD., LL. M., advokátka so sídlom Javorinská 13, Bratislava - Staré Mesto; tej, kto podľa navrhovateľa porušuje právo: H. D., nar. XX. X. XXXX, bytom O. X, R., právne zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava - Staré Mesto; a maloletého: Z. E., nar. XX. U. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Škultétyho 8, Topoľčany, o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do Českej republiky pri neoprávnenom zadržaní, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhrad trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27. apríla 2022 bol Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „súd“) doručený návrh navrhovateľa Z. E.Í., nar. XX. B. XXXX (ďalej len „otec“), ktorý je otcom maloletého, v ktorom žiadal o nariadenie návratu maloletého Z. E.bín, nar. XX. U. XXXX (ďalej len „maloletý“) do krajiny jeho obvyklého pobytu do Českej republiky (ďalej aj „ČR“) z dôvodu jeho neoprávneného zadržania. Otec tvrdil, že maloletý sa narodil zo vzťahu s matkou dňa XX. U.Q. XXXX. Rodičia spolu viedli partnerský život od roku 2018, bývali spoločne v byte otca na adrese V. K. XXXX/XXF, S. X. Po narodení maloletého sa dohodli, že byt predajú a kúpia si väčší byt. Začiatkom januára 2022 sa rodina presťahovala do nového bytu na adrese Ž. XXXX, D., ČR, kde plánovali žiť spoločne ako rodina. Ďalej tvrdil, že pred Vianocami 2021 dňa 17. decembra 2021 matka s maloletým so súhlasom otca odcestovala na Slovensko na dovolenku za svojimi rodičmi. Otec za nimi následne odcestoval a spolu strávili Vianočné sviatky. Cieľom bolo, aby otec pripravil bývanie v novom byte, nielenže rodinu kompletne presťahoval, ale aj poskladal nové nábytky a zariadil byt tak, aby bol pripravený na nasťahovanie rodiny. Otec taktiež pricestoval za matkou s maloletým na Silvestra a Nový rok a oslávili spolu na Slovensku. Následne sa matka s maloletým v januári 2022 podľa vzájomnej dohody po ukončení dovolenky vrátila do D. (ČR) do nového bytu, kde spoločne žili, spali, bola so synom plávať, navštívil ich starý otec zo strany otca maloletého, s maloletým sa hral a stavali spolu vlakovú dráhu. Maloletý má v novom byte zariadenú izbičku, svoje veci, a rovnako aj matka má v byte v ČR ešte svoje veci. Následne matka s maloletým odišla na Slovensko, otec však netušil a dozvedel sa to až neskôr, že matka už nemá v úmysle sa do ČR vrátiť a že plánuje ostať aj so synom na Slovensku v meste R.Č.. Otec maloletého Slovensku tri krát navštívil, aby sa mohol so synom stretnúť, avšak veľmi obmedzene. Nikdy však nedal matke súhlas s jej trvalým presťahovaním na Slovensko. Naposledy sa otec so synom osobne stretol 6. marca 2022, kedy otcovi bolo zjavné, že matka sa naozaj už neplánuje vrátiť s maloletým do ČR. Otcovi bol v daný čas znemožňovaný styk s maloletým, nebol vpustený do bytu. Maloletý má stále na základe poslednej dohody rodičov svoje bydlisko iba v Českej republike, kde sa narodil a vyrastal. Takto sa rodičia na starostlivosti a výchove maloletého naposledy dohodli
a matka túto dohodu jednostranne porušila tým, že sa s maloletým nevrátila a to bez súhlasu otca alebo českého súdu. Otec podal žiadosť o návrat maloletého na územie ČR na centrálnej autorite v ČR dňa 16. maca 2022. Nesúhlas s trvalým presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) oznámil otec aj na oddelení sociálnej kurately v ČR. Matka podala dňa 24. marca 2022 na Okresný súd Topoľčany návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia, kde jednoznačne prezentovala, že sa do ČR odmieta vrátiť s maloletým. Otec podal dňa 13. apríla 2022 návrh na Okresný súd Praha - západ návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému a rovnako aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Ten v uznesení z 19. apríla 2022, sp. zn. 35 Nc 10/2022-16 rozhodol tak, že (i) uložil matke, aby sa navrátila do rádiusu 15 km od existujúceho bydliska v D. a následne sa zdržala ďalšieho premiestnenia maloletého do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy starostlivosti a výživy maloletého a (ii) ustanovil maloletému opatrovníka pre konanie. Maloletý má aj české štátne občianstvo. Maloletý má v ČR vedenú zdravotnú dokumentáciu od narodenia a 23. marca 2022 bol objednaný na vyšetrenie v S., ale matka maloletého na dohodnutý termín nepriviezla. Maloletý má zubára v ČR a rovnako aj rodinu otca. Tiež počas detských narodeninových osláv sa stretávali s priateľmi otca z detstva a to D. T. a jej rodinou s deťmi. Otec nedal žiaden súhlas matke na trvalé presťahovanie maloletého na územie SR. Otec disponuje všetkými rodičovskými právami k maloletému a nebol ich pozbavený žiadnym súdnym rozhodnutím. O maloletého sa otec od jeho narodenia staral a žil s ním v spoločnej domácnosti. Otec sa so zadržaním maloletého na území SR nezmieril, nesúhlasí s nim a krajinou obvyklého pobytu maloletého je ČR.
2. Matka vo vyjadrení k návrhu otca uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiadala, aby súd návrh zamietol. Tvrdila, že obvyklý pobyt maloletého je Slovenská republika. Ďalej tvrdila, že otec a matka ukončili svoj vzťah v roku 2021. Dôvodom rozpadu boli opakované nevery zo strany otca a spolužitie s otcom sa pre ňu z tohto dôvodu stalo neznesiteľným. Otec a matka sa dohodli, že maloletý bude v starostlivosti matky a že sa matka s maloletým odsťahuje na Slovensko do R., kde aj podľa slov otca malo byť matke lepšie. Rodičia sa dohodli, že otec bude maloletého navštevovať na Slovensku a bude matke posielať výživné vo výške 7.000 Kč. Matka sa nenasťahovala v januári 2022 do nového bytu, ktorý si otec kúpil. Matka s maloletým v D. nikdy trvalo nebývali, boli tam len na návšteve u otca a dôvodom návštevy bol okrem zabezpečenia kontaktu otca s maloletým aj to, aby si matka odniesla na Slovensko svoje posledné veci. Matka definitívne odišla s maloletým na Slovensko v súlade s dohodou s otcom v decembri 2021 (nešlo teda o dovolenku, resp. dočasný pobyt na Slovensku), avšak aj predtým trávila na Slovensku čas minimálne v rovnakom rozsahu ako v ČR. Napríklad v bola na Slovensku celý október a časť novembra 2021, potom bola mesiac v ČR a následne sa vrátila na Slovensko. V lete 2021 strávila matka na Slovensku rovnako dlhý čas ako v ČR. Poukázala na elektronickú komunikáciu medzi rodičmi, z ktorej vyplýva, že otec dal matke v decembri 2021 súhlas na presťahovanie maloletého s matkou na Slovensko, pomáhal jej s presťahovaním a spoločne sa dohodli aj na praktických otázkach života maloletého na Slovensku. Rodičia sa dohodli aj na realizácii návštev otca u maloletého na Slovensku. Z SMS komunikácie vyplýva, že otec súhlasil s presťahovaním matky a maloletého na Slovensko, dokonca to sám považoval za lepšie riešenie, matke aktívne s presťahovaním pomáhal a dohodol s matkou aj praktické veci súvisiace so životom dieťaťa na Slovensku (koľko bude stáť škôlka, kde bude maloletý poistený). Z konania otca je zrejmé, že k premiestneniu maloletého dieťaťa na Slovensko došlo za súčinnosti oboch rodičov. V okamihu ako dal otec matke súhlas s presťahovaním maloletého na Slovensko, vznikla medzi rodičmi dohoda o tom, že maloletý bude trvalo žiť na Slovensku. Túto dohodu nie je možné jednostranne zo strany otca meniť. Akákoľvek ďalšia zmena obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, napríklad do ČR, musí byť urobená so súhlasom oboch rodičov. Navyše otec sa v súlade s dohodou niekoľko mesiacov aj správal a navštevoval maloletého. Voči uzneseniu Okresného súdu Praha - západ, č. k. 35 Nc 10/2022-16, podala matka odvolanie. Premiestnenie maloletého dieťaťa do inej krajiny je neoprávnené iba vtedy, ak sa deje bez súhlasu oboch rodičov. Súhlas bol daný, čiže premiestnenie bolo oprávnené. Zadržanie maloletého dieťaťa v inej krajine je neoprávnené iba vtedy, ak bol síce súhlas daný, ale na určitú dobu. Z SMS komunikácie rodičov je zrejmé, že súhlas otca nebol obmedzený na žiadnu konkrétnu dobu; to otec matke nikdy nenapísal. Otec nikdy netvrdil, že požaduje, aby sa matka po nejakej dobe s maloletým vrátili do ČR. Čiže pobyt maloletého na Slovensku je oprávnený. Maloletý je dieťaťom útleho veku, preto jeho miestom sociálnych vzťahov a jeho sociálne prostredie je sociálne prostredie matky. Maloletý je na Slovensku v Topoľčanoch, plne začlenený do sociálneho prostredia. Je v pravidelnom, resp. dennom kontakte so starými rodičmi a s blízkymi rodinnými známymi. Matka je s maloletým na rodičovskej dovolenke a trávi s ním 24 hodín
denne. Matka s maloletým začala chodiť na plávanie a zapísala ho do škôlky, kde môže nastúpiť od septembra 2022.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletého sa k veci nevyjadril, ani sa pojednávania nezúčastnil. Na pojednávanie bol kolízny opatrovník riadne predvolaný.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky a listinami, ktoré predložil otec, a to: rodný list maloletého (č. l. 8), e-mail zo 16. marca 2022 (č. l. 8), e-mailová komunikácia otca s Úřadem pro mezirnáodněprávní ochranu dětí (č. l. 10-11), protokol z osobního jednání na oddělení sociálně právní ochrany z 23. marca 2022 (č. l. 12), fotografie z ČR (č. l. 13-27), usnesení Okresního soudu Praha - západ z 19. apríla 2022, č. k. 35 Nc 10/2022-16 (č. l. 28-30), žiadosť Okresního soudu Praha - západ o doplnenie návrhu (č. 31), odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 19. apríla 2022 (č. l. 32-35), uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo 4. apríla 2022, č. k. 10P/55/2022-39 (č. l. 36-38), uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo 28. marca 2022, č. k. 10P/55/2022-38 (č. l. 39), návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností z 24. marca 2022 s prílohami tohto návrhu: plná moc, rodný list maloletého, potvrdenie o pobyte maloletého, zmluva o nájme bytu z 30. decembra 2021, potvrzení o odchozí úhradě, komunikácia medzi rodičmi, oznámení Úřadu práce České republiky - Krajská pobočka pro hlavní město Prahu, e-maily zo 16. a 23. marca 2022, čestné vyhlásenie starej matky maloletého z 23. marca 2022 (č. l. 40-62), výpisy zo zdravotnej dokumentácie (č. l. 65), fotografie z bytu v ČR (č. l. 150-161), lekárska správa otca z 8. júna 2022 (č. l. 162), prehľad platieb otca matke (č. l. 163-165), fotografie z rodinného kruhu (č. l. 166-181), uznesenie Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2022, č. k. 25CoP/18/2022-129 (č. l. 182-194), správa o mediácii zo 7. júna 2022 (č. l. 195), potvrdenia o poistení (č. l. 196-199), ako aj listinami, ktoré predložila matka, a to: komunikácia rodičov (č. l. 104-115), e-mail z 23. marca 2022 (č. l. 116, 118), e-mail zo 16. marca 2022 (č. l. 117), e-mail z 8. apríla 2022 (č. l. 119), dodejka datové zprávy (č. l. 120), ako aj informáciou z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z 13. mája 2022 (č. l. 92). Súd nevykonal výsluch maloletého so zreteľom na jeho vek. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný stav veci.
5. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletý pochádza vo vzťahu účastníkov konania. Z rodného listu maloletého vystaveného matričným úradom v ČR a z rodného listu maloletého vystaveného osobitnou matrikou Ministerstva vnútra SR je zhodne preukázané, že maloletý sa narodil dňa XX. U. XXXX v Prahe a jeho rodičmi sú účastníci konania. Z výsluchu rodičov bolo zhodne preukázané, že rodičia sa spoznali na Slovensku, neskôr žili v ČR, kde mala matka aj dlhodobý pobyt; žili v Prahe, časť S. 7. Matka otehotnela, dohodli sa na predaji bytu. Vyhliadli si nový byt, ktorý kúpil otec; byt je vo vlastníctve otca. Kým sa byt skolaudoval, našiel otec dočasné bývanie na Prahe S.. Počas života v Prahe jazdili účastníci na Slovensko preto, aby sa maloletý stýkal s druhou polovicou rodiny na Slovensko; chodili sem formu dovolenky. Otec vždy matku aj maloletého poistil, čo je preukázané z dokladov o cestovnom poistení (z toho tiež vyplýva, že tieto cesty realizovali medzi 15. až 22. augusta 2020, 13. až 29. augustom, ako aj medzi 1. až 31. októbrom 2021). Aj slovenská (matkina) časť rodiny jazdila do ČR. To sa zmenilo, keď prišla pandémia, dosť času trávievali doma. Maloletý sa narodil krátko pred vypuknutím pandémie. Matka chodievala často na Slovensko aj bez otca, napr. keď bol otec pracovne dlhšie v zahraničí a bolo obvyklé, že matka aj na dlhšiu dobu chodia na Slovensku, kde zotrvali aj niekoľko týždňov (matka tvrdila, že len max. na dva týždne).
6. Zo správ zaslaných medzi rodičmi dňa 14. decembra 2021 je preukázané, že otec napísal matke: „Rekni jak si predstavujes to Slovensko“, „Jak casto a kdy a kde budu s Z.?“, „Kdy sem bude jezdit?“, „Protože my se nehnem“, „Tak to je bezva“ „Hlavne ze budes stastna“. Zo správ zaslaných medzi rodičmi dňa 17. decembra 2021 je preukázané, že otec napísal matke: „Tak mi pak dej vědět s tou sedačkou a věcma.“; „Věci umím poslat v krabicích na SK když není cesta“; „Ted ty provozní věci“; „Sedacka“; „A tak“ „Se vsema vecma pomuzu“. „Kolik mam posilat penazi“; „Kde bude pojisteny“; „Kolik bude stat skolka“.
7. Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že začiatkom decembra 2021 mali účastníci opustiť prechodné bydlisko v byte na S.. Prišiel teda starý otec maloletého (otec matky) s tým, že odídu 17. alebo 18. decembra 2021 a otec za nimi pricestuje na sviatky na Slovensko a dokončí sa medzitým byt v D. a matka odcestovala na Slovensko. Výsluchy účastníkov sa rozchádzali v tom, že otec tvrdil, že nevedel, že matka sťahuje maloletého na Slovensko natrvalo. Matka tvrdí, že sa rozišli, čo súviselo aj s neverou
otca; intímne tiež spolu od narodenia nežili. Z komunikácie tiež je preukázané, že dňa 22. decembra 2021 písal otec matke, že si má nájsť „férového“ chlapa. Na Vianoce prišiel otec za matkou s maloletým do R., čo je preukázané aj fotografiami, ktoré boli predložené otcom. Z fotografií (na č. l. 167) je preukázané trávenie vianočných sviatkov matky s jej rodičmi a maloletým v roku 2021. Aj fotografia s maloletým na kolenách matky je z Vianoc 2021 (č. l. 178). Otec kvôli práci odcestoval do ČR, pričom sa vrátil, aby trávili Silvestra a Nový rok. S obsahom nájomnej zmluvy korešponduje vyjadrenie otca z výsluchu, že mu matka oznámila, že si v R. našla nájom. Potom matka v polovici januára 2022 pricestovala na pár dní do D., čo obaja rodičia zhodne potvrdili. Z fotografie na č. l. 160 (hračky a sprchový gél) bolo preukázané, že táto fotografia vznikla pri návšteve matky v byte v januári 2022, počas ktorých tieto hračky a sprchový gél používala. Sporná bola interpretácia tejto návštevy, pretože podľa otca to bola zoznamovacia návšteva a bral to, že vzťah pokračuje. Nebolo ale preukázané, že by fotografia na č. l. 100 z prevzatia nového bytu bola vyhotovená v januári 2022, pretože na tejto fotografii nie je v byte nič, ani kuchynská linka a preto súd uznal výhradu matky, že ide o fotografiu ešte zo septembra 2021. Nasvedčuje tomu aj letné oblečenie matky, ktoré nezodpovedá januáru. Z fotografií na č. l. 150-159 je preukázaná existencia hračiek maloletého. Sporné bolo, kedy boli fotografie vyhotovené a akého obdobia sa týkali. Súd nemal za preukázané, že mali byť tieto hračky využívané v januári 2022 a neskôr a práve v novom byte a prisvedčil argumentu matky, že ide o hračky využívané menšími deťmi (odrážadlo, „kuchynský riad“). Inými slovami, išlo síce o hračky maloletého, ale o také hračky, ktoré využíval ako menší alebo v predošlom byte, t. j. nie v novom byte. Naopak, z fotografie s krabicou s nápisom „povlečení“ je preukázané, že táto krabica je otvorená, čo korešponduje s tvrdením matky, že z krabice vybrala veci a posteľné prádlo tam nechala. Z fotografií nie je preukázaná ani existencia tapiet v byte, o ktorých uvádzal otec, že ich vyberali spolu s matkou do nového bytu, čím preukazoval, že mala v úmysle v byte bývať tým, že participovala na jeho zariaďovaní. Obdobne ani fotografia so snímkami internetových stránok škôlok v ČR nedokazuje dohodu rodičov o dohode o návšteve maloletého v škôlke v ČR. Navyše je z nich zrejmé, že sa týkajú obdobia po 1. apríli 2022.
8. Zo správ zaslaných medzi rodičmi dňa 25. januára 2022 je preukázané, že otec napísal matke: „Ten Z. pokoj ti poslu“, „D. prodam“, „Vsechno behem 14ti dnu posluat mas svoje veci s Z. pokoj“, „Tak se optrujte, kdybys neco potrebovala, dej vedet a zkusime se domluvit“. Matka napísala otcovi, okrem iného, že „Ty budeš chodiť sem a ja do prahy“. Z fotografie na č. l. 177 (na pieskovisku) a z vyjadrenia matky je preukázané, že táto fotografia vznikla na začiatku februára 2022, kedy ich otec navštívil v R..
9. Zo správ rodičov zo 16. marca 2022 je preukázané, že otec napísal matke: „vyzvednu ho teda v pátek 25.3. ráno tak s tím prosím tak počítej“. Z e-mailu otca zo 16. marca 2022 je preukázané, že otec napísal matke e-mail, že sa nikdy nebavili o tom, že by maloletý mal vyrastať na Slovensku. Napísal, že už naďalej („již nadále“) nesúhlasí, aby maloletý zostával a bol zadržovaný na Slovensku bez možnosti prevozu do trvalého bydliska. Pýtal sa tiež na adresu, kde sa zdržiava maloletý. Z e-mailu matky z 23. marca 2022 je preukázané, že matka napísala otcovi e-mail, že keď sa odsťahovali na Slovensko s maloletým, bolo to po dohovore a obaja vedeli o tom obaja. Vzťah hodnotili ako nefunkčný. Odkazuje na to, že odišla domov, do Čiech išla len kvôli vzťahu s otcom. Keďže sa rozpadol, túžila žiť na Slovensku, kde má zázemie. Odkazuje na to, že sám jej otec povedal po rozhovoroch, že bude lepšie pre maloletého, ak budú žiť na Slovensku. Odkázala na to, že žijú v podnájme, adresu mu poslala, bol u nich. Z e-mailu z 23. marca 2022 je preukázané, že maloletý má od apríla v R. chodiť na plávanie. Z výsluchu matky je preukázané, že maloletý od septembra 2022 nastúpi do škôlky. Z výpisu zdravotnej dokumentácie z 24. marca 2022 je preukázané, že maloletý je v starostlivosti Pediatrie A. K..Q..X.., Praha, je zdravý, prospieva, posledný kontakt bol 8. septembra 2021. Boli mu realizované očkovania. Z potvrdenia zubnej lekárky Z.. F. K. z 30. augusta 2021 je preukázané, že maloletému bolo realizované vstupné vyšetrenie.
10. Z čestného vyhlásenia Ľ. D., nar. X. M. XXXX, z 23. marca 2022 je preukázané, že matka je jej dcérou s tým, že navštevovala matku v Prahe za prítomnosti otca. Viackrát jej otec pripomenul, že matke aj maloletému bude lepšie, keď budú presťahovaní na Slovensku, kde má matka zázemie a byt v podnájme a matka mu umožňuje styk s maloletým.
11. Matka nie je zamestnaná. Aktuálne poberá rodičovský príspevok z ČR v sume 10.000 Kč mesačne do augusta 2022, čo je preukázané z oznámení Úřadu práce České republiky - Krajská pobočka pro hlavní město Prahu z 23. júla 2020, č. k. 1018266/20/AB a z výsluchu rodičov. Z potvrzení o odchozí úhradě z 19. marca 2022 je preukázané, že matka uhradila z bežného účtu vedeného v air bank, Česká republika, sumu 430 Kč na účet 1676805014/3030 so správou pre prijímateľa „Paušál H. D.“. Z návrhu matky na
úpravu rodičovských práv a povinností, ktorý doručila Okresnému súdu Topoľčany je preukázané, že matka v ČR nemá žiaden majetok, záväzky, ani rodinu. V R. má rodičov, starú matku, ostatnú rodinu a dlhoročných známych. Matka sa do ČR vrátiť nemieni. Zo zmluvy o nájme bytu je preukázané, že matka ako nájomca uzatvorila so spoločnosťou Q.. R..SK, s.r.o. ako prenajímateľom dňa 30. decembra 2021 nájomnú zmluvu k bytu č. XX na X. p. v bytovom dome na ul. S.. X.. D. XXXX N. R.. Zmluva je uzatvorená na obdobie od 1. januára 2022 do 31. októbra 2022. Z potvrdenia o pobyte maloletého je preukázané, že maloletý má od 16. marca 2022 hlásený pobyt na adrese O. XXXX/X, R.. Z e-mailu z 23. marca 2022 je preukázané, že v tomto byte má maloletý jednu izbu, kde má postieľku, hračky, oblečenie, ktoré jej tam priviezol otec.
12. Z výsluchu otca vyplýva, že žije v byte v D.. Z návrhu, ktorý podala matka na Okresný súd Topoľčany je preukázané, že otec pracuje v marketingovom oddelení B. S., Praha. Má dennú pracovnú dobu. Zo správy Z.. A. K. z 8. júna 2022 je preukázané, že otec má negatívny test na toxikológiu. Z prehľadov z bankového účtu otca je preukázané, že otec posielal matke v období od novembra 2020 do júna 2022 mesačné platby v rôznych výškach medzi 600 Kč do 12.500 Kč. Z výtlačku webstránky soukroma- skolka-jesle-praha.cz je preukázaná snímka internetovej stránky tejto škôlky Z. s.r.o. s údajom o cenníku účinnom od 1. apríla 2022. Z výtlačku webstránky skolkalada.com je preukázaný cenník tejto škôlky.
13. Z ostatných vykonaných dôkazov neboli zistené žiadne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie vo veci. Vykonanie ďalších dôkazov pre zistenie skutočného stavu veci nebolo potrebné.
14. Podľa § 123 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého (ods. 1). Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1 (ods. 2).
15. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
16. Podľa čl. 1 Haagskeho dohovoru cieľom tohto dohovoru je: a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
17. Podľa čl. 3 Haagskeho dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
18. Podľa čl. 2 ods. 9 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. ES L 338 23.12.2003, s. 1) v platnom znení (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“) na účely tohto nariadenia: pojem „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.
19. Podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa na účely tohto nariadenia: pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:
a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
20. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, keď osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, podá žiadosť na príslušné orgány členského štátu o vydanie rozsudku podľa Haagskeho dohovoru 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), aby dosiahla návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa odseky 2 až 8.
21. Podľa čl. 60 písm. e) nariadenia Brusel IIa vo vzťahoch medzi členskými štátmi má toto nariadenie prednosť pred týmito dohovormi v rozsahu, v ktorom sa týka otázok upravených týmto nariadením: (…) Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980.
22. Podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia Brusel IIa dohody a dohovory uvedené v článkoch 59 ods. 1, 60 a 61 zostávajú v platnosti vo vzťahu k veciam, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie.
23. Vychádzajúc zo skutkových zistení a z vyššie uvedenej právnej úpravy návrh nie je dôvodný.
24. Vec posúdil súd tak, že predovšetkým sa zaoberal otázkou, či môže skúmať otázku obvyklého pobytu, ak túto otázku riešili súdy v ČR a v SR, na čo poukazoval otec vo vyjadrení v návrhu aj počas pojednávania. Konkrétne poukazoval na usnesení Okresního soudu Praha - západ z 19. apríla 2022, č. k. 35 Nc 10/2022-16, a uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo 4. apríla 2022, č. k. 10P/55/2022-39 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2022, č. k. 25CoP/18/2022-129. Súd je názoru, že nie je viazaný zisteniami v tejto otázke a existenciu obvyklého pobytu môže skúmať autonómne na ich záveroch. Dôvodom je, že v prípade viazanosti týmito rozhodnutiami by tunajší súd bol obmedzený v možnosti skúmať otázky, ktoré mu prislúcha skúmať podľa čl. 11 nariadenia Brusel IIa a Haagskeho dohovoru. Inými slovami, narušil by sa „užitočný účinok“ (effet utille) úniového práva.
25. V súlade s § 123 CMP súd postupoval v konaní podľa Haagskeho dohovoru. Keďže v danom prípade ide o vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktoré sú členskými štátmi EÚ, súd bol povinný aplikovať aj nariadenie Brusel IIa. Vzhľadom na to, že čl. 3 Haagskeho dohovoru je mierne odlišný od čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa, súd s poukazom na čl. 60 písm. e) nariadenia Brusel IIa na danú vec aplikoval prednostne ustanovenia nariadenia Brusel IIa a vo zvyšku v zmysle čl. 62 ods. 1 nariadenia Brusel IIa aplikoval ustanovenia Haagskeho dohovoru. Súd pritom aplikoval ustanovenia nariadenia Brusel IIa tak ako ho vykladá Súdny dvor a to v súlade s požiadavkou zabezpečiť plné uplatňovanie práva Únie jednotne vo všetkých členských štátoch a súdnu ochranu práv, ktoré pre jednotlivca vyplývajú z tohto práva (napr. rozsudok z 27. februára 2018, Associaçao Sindical dos Juízes Portugueses, C-64/16, EU:C:2018:117, bod 33).
26. Podľa Súdneho dvora cieľom konania o návrat je preložiť toto dieťa do prostredia, ktoré mu je najznámejšie, a tým obnoviť kontinuitu jeho životných podmienok a podmienok rozvoja (rozsudok z 8. júna 2017, OL, C-111/17, EU:C:2017:436, bod 61). Rozhodnutie o návrate alebo zadržaní dieťaťa ale nerieši otázku opatrovníckeho práva k nemu. Cieľom konania o návrat upraveného Haagskym dohovorom a nariadením Brusel IIa je, aby jeden z rodičov nemohol posilniť svoje postavenie, pokiaľ ide o opatrovnícke právo k dieťaťu tak, že sa svojím protiprávnym konaním vymaní z právomoci súdov, ktoré sú príslušné podľa pravidiel stanovených najmä citovaným nariadením rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach k tomuto dieťaťu (rozsudok z 2. augusta 2021, A., C-262/21 PPU, EU:C:2021:640, bod 47).
27. Pojem „obvyklý pobyt“ predstavuje centrálny prvok na posúdenie dôvodnosti žiadosti o návrat. V rámci posudzovania žiadosti o návrat určenie miesta obvyklého pobytu dieťaťa predchádza identifikácii
opatrovníckych práv, ktoré boli prípadne porušené (cit. rozsudok C-111/17, body 38 a 53). Inými slovami, kvalifikácia premiestnenia alebo zadržania dieťaťa ako neoprávneného si vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to jednak premiestnenie dieťaťa v rozpore s opatrovníckym právom priznaným podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt, čo si vyžaduje identifikovať obvyklý pobyt dieťaťa pred jeho premiestnením, a jednak opatrovnícke právo, ktoré sa skutočne vykonávalo alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu.
28. Napokon, sami účastníci konania potvrdili, že je medzi nimi sporná otázka, kde mal maloletý pred premiestnením na územie SR obvyklý pobyt. Podľa otca mal maloletý obvyklý pobyt na území ČR a podľa matky došlo u maloletého k založeniu obvyklého pobytu v SR. Súd sa preto primárne zaoberal otázkou, v ktorej krajine má maloletý obvyklý pobyt, pretože táto otázka je kľúčová podľa čl. 2 ods. 11 písm. a) nariadenia Brusel IIa pre vyhodnotenie otázky, či otcom namietané premiestnenie alebo zadržiavanie bolo neoprávnené tak, ako sa chápe v zmysle tohto ustanovenia.
29. V prípade, ak znenie ustanovenia právneho aktu EÚ neobsahuje definíciu určitého pojmu (tak je tomu v prípade pojmu „obvyklý pobyt“), vychádza sa z toho, že takýto pojem vyžaduje autonómny a jednotný výklad. Pojem „obvyklý pobyt“ používaný v nariadení Brusel IIa má pritom v celom texte tohto nariadenia jednotný význam aj vtedy, ak ide o aplikáciu na situácie podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia (rozsudok z 9. októbra 2014, C., C-376/14 PPU, EU:C:2014:2268, bod 54). V skratke, judikatúra Súdneho dvora dostupná k pojmu „obvyklý pobyt“ k ostatným článkom nariadenia Brusel IIa je použiteľná aj na konanie podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa.
30. Pojem „obvyklý pobyt“ sa v zásade vyznačuje dvomi prvkami a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu (rozsudok z 25. novembra 2021, IB, C-289/20, EU:C:2021:955, bod 57). V prípade maloletého dieťaťa sa obvyklý pobyt určuje odvodene. Súdny dvor pritom považuje sociálne a rodinné prostredie rodičov dieťaťa za základné kritérium určenia miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa (cit. rozsudok C-289/20, bod 53). V prípade, že je dieťa v takom nízkom veku, jeho prostredie je v podstate rodina, ktorá je determinovaná referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými žije, ktoré ho naozaj opatrujú a starajú sa o neho. S nimi toto dieťa zdieľa nevyhnutne sociálne a rodinné prostredie. V dôsledku toho treba zohľadniť najmä jednak dĺžku, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu tohto rodiča na území členského štátu a jednak geografické a rodinné korene tohto rodiča, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré tento rodič a dieťa udržiavajú (porov. rozsudok z 22. decembra 2010, Mercredi, C-497/10 PPU, EU:C:2010:829, body 54 až 56). V prípade zmyslu a rozsahu pojmu „obvyklý pobyt“ tieto majú zodpovedať najlepšiemu záujmu dieťaťa (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 2009, A., C-523/07, EU:C:2009:225, body 34 a 35).
31. V prvom rade, z dokazovania je preukázané, že od narodenia maloletý žil pôvodne s oboma rodičmi v ČR. Rodičia spolu intímne nežili, bývali ale v jednej domácnosti. Počas vzťahu účastníkov dochádzalo k návštevám rodiny matky na Slovensku v R.Ľ.. Otec vo výsluchu uviedol, že chcel, aby maloletý poznal „slovenskú“ časť rodiny a aby sa stretávali generácie, nakoľko matka má ešte žijúcu starú matku (prastará matka maloletého). Tieto cesty sa vykonávali aj na dlhšie týždne, nakoľko otec pre pracovné povinnosti často cestoval do zahraničia a počas týchto ciest otca sa matka zdržiavala s maloletým na Slovensku. Premiestnenie maloletého na územie Slovenskej republiky, ktoré prebehlo dňa 17. decembra 2021 bolo vykonané so súhlasom otca, čo potvrdil vo výsluchu s tým, že pri tomto pomáhal matke jej otec. Matka tvrdila, že toto premiestnenie maloletého na územie Slovenskej republiky malo byť trvalé a malo byť dôsledkom dohody oboch rodičov. S tým otec nesúhlasil, pretože uvedené premiestnenie pred Vianocami 2021 vnímal len ako jednu z ciest matky na Slovensko za rodinou, navyše v súvislosti s vianočnými sviatkami. Bolo preukázané, že otec až dňom 16. marca 2022 v e-maile oznámil matke, že nesúhlasí s ďalším zadržiavaním maloletého na Slovensku. V následnej komunikácii matka odmietla maloletého otcovi vydať za účelom cesty do ČR. S poukazom na čl. 2 ods. 11 písm. a) nariadenia Brusel IIa sa teda súd zaoberal otázkou, kde mal maloletý obvyklý pobyt nie v čase jeho premiestnenia, ale v čase počiatku namietaného zadržiavania, čiže bezprostredne pred 16. marcom 2022.
32. Rodičia žili v ČR pred premiestnením maloletého v decembri 2021. Ako súd uvádza nižšie, ukazuje sa, že práve uvedené premiestnenie hrá v celej veci z hľadiska posúdenia existencie obvyklého pobytu kľúčovú rolu. Súd napokon uvádza, prečo následná návšteva maloletého v ČR s matkou v januári 2022 nebola spôsobilá nič zmeniť na prijatých záveroch. Česká právna úprava určenie miesta
bydliska dieťaťa považuje za významnú záležitosť, na ktorú sa vyžaduje zhoda oboch rodičov (§ 877 Občanského zákoníku č. 89/2012 Sb.). Právny poriadok ČR nevyžaduje konkrétnu formu tohto právneho úkonu; do úvahy tak prichádza aj konkludentný prejav vôle. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania a tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7 M Cdo 12/2011).
33. Podľa súdu je v kontexte uvedených východísk kľúčové, že v danom prípade došlo na strane oboch rodičov k takým vzájomným prejavom vôle, ktoré založili dohodu rodičov o súhlase s trvalým presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky. Konkrétne, bolo preukázané, že na strane otca existovala vôľa, aby maloletý natrvalo žil na území Slovenskej republiky najneskôr dňa 14. decembra 2021. Táto vôľa je zrejmá práve z viacerých skutočností, ktoré vylučujú pochybnosti o tom, že tu táto vôľa otca bola a tiež to, aká je táto vôľa. Súd pritom vychádza z obsahu komunikácie rodičov. Konkrétne, otec sa pýtal matky, ako si predstavuje „to Slovensko“. Súd to interpretuje tak, že uvedené muselo nasledovať po otvorení témy presťahovania sa maloletého na Slovensko, v rámci ktorej dospeli účastníci k dohode o tom, že maloletý bude žiť na Slovensku. Výslovne sa ďalej pýtal matky, ako často, kde a kedy bude s maloletým. Ak by sa otec pýtal len to, kedy a kde bude s maloletým, mohlo by sa jednať o jednorazovosť, ale vzhľadom na jeho otázku „ako často“ je zrejmé, že malo ísť o dlhodobý alebo trvalý stav (podporený slovami otca: „hlavne, že budeš šťastná“, čo nasvedčuje existencii novej etapy v živote matky, aj otca). Súd vníma, že nie je možné správy vnímať izolovane, ako aj to, že vážnosť správ v neformálnej komunikácii cez aplikáciu mobilného telefónu alebo mail je menšia než, ak by sa tak stalo v písomnej alebo listinnej komunikácii. V danom prípade ale záver o trvalosti vysťahovania maloletého podporujú aj ďalšie správy. Napríklad, otec sa ďalej pýtal matky, kedy bude jazdiť do ČR. Uvedená diskusia pokračovala v správach zo 17. decembra 2021, v ktorých sa sám otec pýtal na „provozní“ veci a pýta sa na sedačku a veci; veci vie poslať na Slovensko. Ak by išlo o krátkodobý pobyt, nebolo by to nutné posielať v „krabicích“, čiže vo viacerých krabiciach, ktoré indikujú trvalé presťahovanie väčšieho množstva vecí, nie iba vecí na krátkodobé presťahovanie, či pobyt. Otec sa ďalej pýta, koľko má posielať peňazí. Nepýta sa, koľko má poslať, ale koľko má posielať, čo opäť nasvedčuje dlhodobému až trvalému charakteru trvania posielania týchto peňazí. Otec sa tiež pýtal matky, kde bude maloletý poistený, čo jednoznačne smerovalo k otázke zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. Nemožno prijať názor, že by malo ísť o komerčné, prípadne cestovné poistenie, pretože to bol schopný a mohol zriadiť aj otec bez súčinnosti matky a nemusel sa jej na to ani pýtať. Napokon z dôkazov (č. l. 196-199 spisu) bolo preukázané, že takéto poistenia spravidla pri cestách matky s maloletým aj zriaďoval, čiže ak by malo ísť len o cestovné poistenie, nedáva logiku, prečo by sa na to matky pýtal, ak by nemalo ísť o zdravotné poistenie, ktkoré predpokladá trvalé umiestnenie centra svojich záujmov. Napokon, trvalosti pobytu, vyrastania a života maloletého na SR nasvedčuje aj otázka „koľko bude stáť škôlka“. Otcovi pritom, s ohľadom na vek maloletého, muselo byť zrejmé, že do škôlky spravidla deti nastupujú až v určitom veku; nemal do nej nastúpiť začiatkom roka 2022. Preto táto otázka smeruje na budúcu starostlivosť o maloletého, ktorú bude zabezpečovať matka s participáciou otca, na čo sa otec aj pýtal. Uvedené dotvára ďalšia komunikácia, napr. 25. januára 2022, v ktorej otec priamo sa hlási k zaslaniu detskej izby maloletého matke, resp. že matka písala otcovi, že on bude chodiť k nim a oni do Prahy. Podľa uvedeného sa matka aj správala, keď ešte koncom decembra 2021 uzatvorila nájomnú zmluvu k bytu, kde aktuálne s maloletým žije a maloletý má zariadenú izbu v tomto byte. Tento nájom bol otcovi aj známy, pretože sám sa ponúkol, že maloletému pošle „Z. pokoj“, čo by bolo vylúčené, ak by malo ísť o bývanie u rodičov matky, kde by to priestorové podmienky vylučovali a nedávalo by logiku, aby sa na prípadnú krátku dobu (ako tvrdil otec) sťahovala detská izba maloletého a to aj keby išlo len o týždne. Uvedené napokon potvrdzuje i čestné vyhlásenie starej matky maloletého Ľ. D., ktorá potvrdila, že otec jej potvrdil vôľu, aby žil maloletý s matkou v SR v mieste, kde má zázemie.
34. V súhrnnej skratke, medzi účastníkmi došlo najneskôr v decembri 2021 k dohode o tom, že vzhľadom na rozpad vzťahu účastníkov, podporený aj nájdením správ otca s milenkou zo strany matky, bude maloletý v budúcnosti žiť s matkou na území Slovenskej republiky, pričom prejavy vôle oboch rodičov v tomto zmysle, akokoľvek konkludentné boli, sa stretli a účastníci sa podľa toho aj správali, čo vyplýva z uvedených správ a niet o tom rozumných pochybností. Z rodného listu maloletého vyplynulo, že obaja účastníci konania sú rodičmi maloletého a nebolo preukázané, že by na rodičovských právach bol ktorýkoľvek rodič obmedzený. Opatrovnícke právo môže byt podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa vykonávané aj na základe dohody rodičov a v danom prípade obaja rodičia iba spoločne boli oprávnení rozhodnúť o určení miesta pobytu maloletého, k čomu došlo a minimálne konkludentne sa dohodli na tom, že týmto miestom bude Slovenská republika. Súd teda prisvedčuje argumentácii, že takúto dohodu rodičov je možné zmeniť opäť len dohodou oboch rodičov v súlade s tým, že opatrovnícke právo vykonávajú obaja rodičia stále len spoločne. Bolo preto ďalej relevantné, či zadržiavanie maloletého, ku ktorému malo dôjsť 16. marca 2022 bolo oprávnené alebo nie a či po premiestnení maloletého na územie SR dňa 17. decembra 2021 došlo u neho k založeniu obvyklého pobytu na území SR. Bolo teda ďalej dôvodné skúmať, či bezprostredne pred zadržiavaním mal maloletý obvyklý pobyt na území ČR alebo na území SR.
35. Maloletý žije od decembra 2021 výlučne s matkou. V súlade s citovanou judikatúrou (cit. rozsudok C-497/10 PPU, body 54 až 56) bolo potrebné obvyklý pobyt maloletého odvíjať od obvyklého pobytu matky, pretože matka ho opatrovala a fakticky sa o neho starala. Dôležité preto bolo primárne preskúmať, či pobyt matky bol založený na vôli zriadiť v SR zvyčajné centrum svojich záujmov a jednak či v prospech obvyklého pobytu v SR svedčí taká prítomnosť, ktorá bude spĺňať parametre dostatočného stupňa stability (viď cit. rozsudok C-289/20, bod 57).
36. Z hľadiska faktoru dĺžky a pravidelnosti pobytu (cit. rozsudok C-497/10 PPU) bolo z dokazovania bolo preukázané, že matka s maloletým žila na území ČR do decembra 2021. Dňa 17. decembra 2021 sa matka z ČR vysťahovala do SR, s čím jej pomohol jej otec. Toto trvanie pobytu na území SR možno do okamihu vzniku namietaného zadržiavania z hľadiska dĺžky hodnotiť ako trvajúce približne tri mesiace. Tento pobyt nebol zmenený ani v čase rozhodnutia súdu. V prípade posudzovania obvyklého pobytu z hľadiska dĺžky pobytu však nie je možné takýto jednotlivý faktor obvyklého pobytu posudzovať izolovane, pretože každý takýto faktor predstavuje len indíciu k záveru o danosti obvyklého pobytu. O indíciu ide preto, že napr. aj v medzinárodnoprávnej aplikácii Haagskeho dohovoru sa vyskytujú prípady, kedy ani po 34 mesiacoch nedošlo k založeniu obvyklého pobytu, ale aj prípady, kedy už po 2 mesiacoch došlo k založeniu obvyklého pobytu [viď Ruiz v. Tenorio, 392 F.3d 1247, 1250, 1259 (11th Cir. 2004); tiež Silvestri v. Oliva, 403 F. Supp. 2d 378 (2005) v prípade krajín USA a Mexiko, resp. Argentína; dostupné v databáze www.incadat.com]. Súd to uvádza ako prípad toho, že dĺžka samotného pobytu nie je relevantná, pretože aj pri krátkom, niekoľkomesačnom pobyte môže dôjsť k založeniu obvyklého pobytu, čo je podľa súdu aj daný prípad, ktorý je jednoznačne posilnený súhlasom rodičov so zmenou bydliska maloletého na územie SR. Na uvedenom nehrá rolu to, že došlo k jednorazovej návšteve v januári 2022 v novom byte v D.P.. V skratke, od polovice decembra 2021 až do dňa vzniku namietaného zadržiavania maloletého treba pobyt matky na území SR hodnotiť ako pravidelný a trvalý, aj keď bol tento pobyt len trojmesačný.
37. Z hľadiska faktoru podmienok a dôvodov pobytu (cit. rozsudok C-497/10) súd mal z dokazovania za preukázané, že matka sa presťahovala do SR koncom roka 2021 ako dôsledok ukončenia jej vzťahu s otcom maloletého. Keďže sa tento vzťah rozpadol, túžila žiť opäť na Slovensku, kde má zázemie. V ČR nemá matka vlastné bývanie okrem toho, ktoré deklaruje otec, že je stále miestom dlhodobého pobytu matky v ČR. Túto nehnuteľnosť však matka nevlastní, čo bolo preukázané aj z výsluchu otca, ktorý túto nehnuteľnosť zakúpil z prostriedkov z predaja predošlého bytu a sčasti z hypotekárneho úveru. Podľa judikatúry zámer rodičov môže byť ukazovateľom zmeny obvyklého pobytu, ak je sprevádzaný nájmom ubytovania (cit. rozsudok C-523/07, bod 40). Samotný zámer však vždy predstavuje len indíciu (cit. rozsudok C-111/17, bod 47). Súd má v tom kontexte preukázané z dokazovania, že po presťahovaní na územie SR si matka prenajala byt v R.Ľ. s trvaním nájmu do konca októbra 2022 počnúc 1. januárom 2022. Zámer vytvorenia obvyklého pobytu na určitom mieste je okrem založenia nájomného vzťahu podporený vtedy, ak je sprevádzaný sťahovaním rodinných vecí. O taký prípad ide aj v danej veci, pretože matka sa presťahovala na územie SR a dokonca otec je ponúkol presťahovanie vecí z bytu v ČR. Skutočnosť, že niektoré veci zostali v ČR sama o sebe uvedené nijako neoslabuje, pretože založenie obvyklého pobytu nie je závislé od toho, či boli dieťaťu alebo rodičovi presťahované všetky veci (bolo však preukázané, že v ČR zostali už len nepoužívané alebo staršie hračky).
38. Rozhodnutie rodiča zachovať si účty v banke v krajine, kde žil napriek tomu, že trávi čas v novej krajine môže byť dôkazom zachovania väzby rodiča na pôvodnú krajinu. Súd to v danom prípade ale nevníma ako snahu matky zachovať si obvyklý pobyt v ČR, ale výlučne, ako vyplynulo z výsluchu matky, to súd dáva do spojitosti s tým, že matka poberá z ČR dávku zo sociálneho zabezpečenia a táto jej prichádza na daný účet a je preto logické, že tento používa aj na úhradu svojich potrieb. Ide pritom o ten istý účet, v prípade ktorého otec preukazoval, že naň zasiela platby (č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX; č. l. 54 a 163 spisu). Matkine ekonomické záujmy nie sú nijakým spôsobom orientované na územie ČR, nemá tam žiadne zamestnanie, ktoré by vykonávala. Existenciu účtu v ČR preto treba hodnotiť ako len dočasnú a ako dôsledok praktických dôvodov.
39. Hoci zámer sám o sebe nie je v zmysle judikatúry relevantný faktor (cit. rozsudok C-111/17, bod 47), no môže predstavovať indíciu, v danom prípade tento deklarovaný zámer matky zodpovedá všetkým ostatným okolnostiam nasvedčujúcim tomu, že matka založila svoj obvyklý pobyt na území SR v decembri 2021. Súd nemá za preukázané, že by tvrdenia o zámere matky žiť na Slovensku boli účelové alebo boli vykonané len so zámerom cielene premiestniť právomoc rozhodovať o opatrovníckych právach k maloletému na územie SR. Nebolo preukázané, že by od decembra 2021 vykonala matka akékoľvek faktické, či iné právne úkony, ktoré by potvrdzovali opätovné vytvorenie pobytu na území ČR. Práve naopak, aj z podania doručeného na Okresný súd Topoľčany vyplynulo, že o návrat do ČR záujem nemá. Podľa súdu preto je nepochybné, že matka si založila obvyklý pobyt na území SR počnúc jej premiestnením na územie SR v polovici decembra 2021.
40. Nielen z hľadiska viazanosti obvyklého pobytu maloletého na obvyklý pobyt matky, ale aj z hľadiska vlastných možností maloletého kreovať obvyklý pobyt na území SR nezávisle od matky súd poukazuje na to, že návšteva školského, resp. predškolského zariadenia vo všeobecnosti vyznieva v prospech vytvárania obvyklého pobytu, pretože socializácia s deťmi v škole alebo mimo školy výrazne zvyšuje pravdepodobnosť aklimatizácie dieťaťa na nové prostredie a tým aj podporuje vytvorenie nového obvyklého pobytu aj nezávisle na rodičoch. Tento parameter v danom prípade nemožno uplatniť, pretože ako bolo preukázané, maloletý ešte nenavštevuje žiadne takéto zariadenie a ani ho aktuálne nenavštevuje (navštevovať ho bude od septembra 2022). To však nie je prekážkou pre faktický vznik obvyklého pobytu na území SR už pred návštevou predškolského zariadenia.
41. Sú tu prítomné aj iné indikátory podporujúce sociálne interakcie maloletého s deťmi v rovnakom alebo podobnom veku. Matka poukazovala na to, že maloletý navštevuje v R. plávanie. Nebolo sporné, že matka má v R. zázemie, má tam priateľov, čo nepochybne zahŕňa aj prítomnosť jej rovesníkov a interakcií s ich deťmi v obdobnom alebo rovnakom veku, čo vytváranie sociálnych väzieb podporuje. Na tento faktor napokon poukazoval v prospech trvania obvyklého pobytu v ČR aj otec, ktorý odkazoval napr. na účasti na detských narodeninových oslavách, kde sa stretával s priateľmi z detstva, napr. s D. T. a jej rodinou s deťmi. Na druhej strane, vytváranie väzieb tohto typu nie je nič výnimočné a je to možné v danej situácii očakávať. Uvedené tak nehrá významnú rolu, pretože v tomto veku je obvyklý pobyt maloletého aj tak determinovaný obvyklým pobytom a sociálnym a rodinným začlenením rodiča, ktorý sa o neho stará (viď judikatúra vyššie). Inými slovami, vznik takýchto základných interakcií s okolím a deťmi na plavárni, či na detských oslavách je dané vekom maloletého a jeho prirodzeným záujmom o okolie a nie je teda ničím výnimočným. Súd to konštatuje v spojitosti s tým, že z dokazovania nevyplynuli žiadne významnejšie alebo zaujímavejšie väzby na dané prostredie, ktoré by rodičia vedeli opísať. Keďže tieto väzby si maloletý pred namietaným zadržiavaním dňa 16. marca 2022 vytváral už niekoľko mesiacov práve v SR aj za pomoci rodiny matky a jej rodinného kruhu, svedčí uvedený faktor v prospech založenia obvyklého pobytu v SR. Z výsluchu otca tiež vyplynulo, že maloletý absolvoval dňa X. Z. XXXX N. R. krst, ktorý je nielen náboženskou, ale aj spoločenskou udalosťou a bol pôvodne plánovaný v ČR. Krst je symbol začlenenia do miestnej, nielen cirkevnej komunity. Ide o súčasť rodinných koreňov rodiča, ktoré tento rodič a dieťa udržiavajú (cit. rozsudok C-497/10 PPU, body 54 až 56).
42. V neprospech založenia obvyklého pobytu maloletého v SR vyznieva ale len „na prvý pohľad“ to, že matka nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s detským lekárom a zubárom na území SR, pretože posledné vyšetrenia a očkovania boli realizované v ČR. Tieto okolnosti považuje súd v kontexte deklarovanej vôle matky žiť v SR za zanedbateľný, pretože z výsluchu matky vyplynulo, že uvedenú otázku matka rieši na čas trvania sociálnej podpory v ČR prostredníctvom na to určeného formulára na cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súčasne nebolo nijako preukázané, že
by mienila v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pokračovať u lekárov v ČR, čo bolo potvrdené aj tým, že plánovanú návštevu lekára v marci 2022 už nezrealizovala. Z e-mailu z 23. marca 2022 vyplynulo, že matka využila odborné služby ortopéda, takže trvanie zdravotného poistenia v ČR, resp. formálna evidencia maloletého u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v ČR nie je prekážkou pre založenie vzniku obvyklého pobytu v zhodne s matkou v SR. Existencia štátneho občianstva môže byť faktor v prospech danosti obvyklého pobytu (cit. rozsudok C-523/07, bod 39). Keďže ale maloletý je občanom ČR a súčasne aj štátnym občanom SR, nemá táto otázka významný dopad na posúdenie nastolených otázok.
43. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že jednotlivé preukázané skutočnosti vo vzájomnej spojitosti neboli dostatočné na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že u maloletého došlo k zachovaniu obvyklého pobytu v ČR z čias jeho pobytu na území ČR pred jeho premiestnením v decembri 2021. Svedčia naopak v prospech toho, že maloletý si založil obvyklý pobyt v Slovenskej republike po tom, čo došlo v rámci výkonu opatrovníckeho práva rodičov k dohode o mieste bydliska na území SR. Konštatovanie okolnosti, že obvyklý pobyt mal maloletý pred počiatkom jeho zadržiavania v marci 2022 v Slovenskej republike vylučuje, aby súd s poukazom na čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa a čl. 3 Haagskeho dohovoru riešil ďalšie otázky tvrdené matkou (napr. či boli opatrovnícke práva skutočne vykonávané, či sú dané okolnosti pre nenariadenie návratu, a pod.), pretože riešenie týchto otázok by bolo nadbytočné.
44. V skratke, namietané zadržiavanie, ku ktorému malo dôjsť dňa 16. marca 2022 nie je neoprávneným v zmysle čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa, pretože nie je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého dohodou rodičov (t. j. dohodou o tom, že maloletý bude žiť v SR), ktorá má právne účinky podľa práva Slovenskej republiky, v ktorej mal maloletý obvyklý pobyt bezprostredne pred namietaným zadržaním.
45. Keďže súd s poukazom na vyššie uvedené ustálil, že krajinou obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred namietaným neoprávneným zadržiavaním počnúc dňom 16. marec 2022 je Slovenská republika a nie Česká republika, nie je možné v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa a ustanovenia čl. 3 Haagskeho dohovoru, podľa ktorého sa Haagsky dohovor použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu (v tomto prípade ČR) bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku, aplikovať na danú vec Haagsky dohovor. Preto súd za týchto okolností nemal inú možnosť než návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.
46. Podľa § 134 ods. 1 CMP, ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty, uvedie v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné lehotu dodržať.
47. V danom prípade súd nevydal rozhodnutie do šiestich týždňov od začatia konania, pretože konanie začalo dňa 27. apríla 2022, pričom dňa 8. júna 2022 začal siedmy týždeň od začatia konania. Súd odôvodňuje uvedený postup tým, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že krátko po začatí konania dňa 29. apríla 2022 došlo k pozastaveniu výkonu funkcie zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená, pričom až do prerozdelenia danej veci novému zákonnému sudcovi dňa 1. júna 2022 zastupujúca sudkyňa mohla vykonávať len nevyhnutné úkony (vrátane nariadenia pojednávania), nemohla však vykonať úkony smerujúce k meritórnemu skončeniu veci. Prerozdelenie veci pritom nebolo možné vykonať skôr, pretože si vyžiadalo zmenu rozvrhu práce dodatkom, ktorého schválenej vyžaduje zachovanie predpísanej procedúry. Pre tieto okolnosti došlo k omeškaniu v plnení povinnosti súdu podľa § 134 ods. 1 CMP o šesť kalendárnych dní.
48. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
50. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože zákon neustanovuje inak. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval
súd podľa § 57 CMP na návrh otca, ktorý požadoval rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd teda rozhodol v súlade s týmto návrhom, ktorý korešpondoval s § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.