Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-264-2014.pdf
PDF · 182.09 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/264/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobkyne: W. N., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. K. XXX/XX, U., zastúpenej: JUDr. Anna Janáčová, advokátka, so sídlom Wilsonova 3, Bratislava, IČO: 30 849 233, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 30.669,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2014 a doplnenou dňa 11.08.2015 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 30.669,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 23.580,- eur od 14.11.2013 do zaplatenia, a to titulom náhrady škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia a titulom zaplatenia jednorazového vyrovnania v zmysle § 447b zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"). Žalobou uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 13.09.2011 v čase okolo 08:15 hod. utrpela úraz v autobuse, a to tak, že osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen, EČV: M.-XXXBR, predbiehalo autobus a tesne sa zaradilo pred autobus, vodič autobusu musel prudko zabrzdiť, pričom žalobkyňa spadla na podlahu autobusu. V tom čase, keď došlo k úrazu žalobkyne, mal prevádzkovateľ a držiteľ motorového vozidla EČV: M.-XXXBR uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Žalobkyňa pri páde utrpela ujmu na zdraví, a to: zlomenina bedrovej ilickej kosti, povrchové poranenie hlavy, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie drieku a panvy, zmliaždenie bedier a zmliaždenie hrudníka. Žalobkyňa bola hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach od 13.09.2011 do 20.09.2011. Na tieto zranenia sa žalobkyňa liečila od 13.09.2011 do 15.06.2012. Žalobkyňa bola hospitalizovaná v Nemocnici Košice - Šaca a.s. na neurologickom oddelení od 16.01.2013 do 22.01.2013 a v Nemocnici Košice - Šaca a.s. na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení od 04.06.2013 do 13.06.2013 v dôsledku bolesti dolnej časti chrbta. Žalobkyňa si voči žalovanému dňa 14.04.2013 (prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa Naništa) uplatnila nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj len "SSU") vo výške 28.296,- eur (1800 bodov x 15,72 eur) na základe lekárskeho posudku o SSU vypracovaného U.. F., ktorý potvrdil prednosta P.. U.. M., P.. v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. Žalovaný z uplatneného a preukázaného nároku na náhradu škody i napriek urgenciám (2x) zo dňa 30.10.2013 žalobkyni uhradil iba položku č. 304d v sume 4.716,- eur (300 bodov x 15,72 eur). Položku č. 323b (porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky a funkcie dolných končatín) vo výške 600 bodov neuznal a odvolal sa na posudok Sociálnej poisťovne z roku 2012. Zvýšenie obidvoch položiek (900 bodov) v
zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z.") neuznal z dôvodu, že žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú, liečená bola už pred úrazom na chrbticu a jej chôdza je samostatná. Žalobkyňa s týmto názorom nesúhlasila, pretože položku č. 304d U.. F. hodnotil v rozsahu 3/4 už s prihliadnutím na skutočnosť, že sa žalobkyňa predtým už na chrbticu liečila. Navyše, v správe U.. B. zo dňa 02.12.2013 sa uvádza, že žalobkyňa má obmedzený predklon aj úklony do strán, chôdza je síce samostatná so šetrením pravej dolnej končatiny, bez pomôcok po miestnosti s "dopomocou" paličky. V prepúšťacej správe z Nemocnice Košice - Šaca zo dňa 22.01.2013 sa uvádza, že pravá dolná končatina je slabšia a pri chôdzi sa podlamuje. Z ďalšej prepúšťacej správy Nemocnica Košice - Šaca zo dňa 13.06.2013 sa uvádza aj porucha statiky. Všetky tieto lekárske správy mal žalovaný k dispozícii a vôbec ich pri odškodňovaní nárokov žalobkyne nezohľadnil. Žalobkyňa si preto uplatnila voči žalovanému poistné plnenie v zmysle lekárskeho posudku za SSU vyhotoveného U.. F. v sume 23.580,- eur (čo predstavuje zvyšných, žalovaným nepriznaných 1500 bodov x 15.72 eur). Žalobkyňa ďalej uviedla, že úraz utrpela vo veku 52 rokov, pracovala ako kaderníčka - živnostník. I napriek hospitalizáciám žalobkyňa pravidelne navštevuje neurológa a ortopéda. Jej stav vôbec nezlepšuje, stále ma bolesti krížov, kostrče. Bolesť vyžaruje do pravej dolnej končatiny po bočnej ploche stehna a predkolenia, je prítomné aj tŕpnutie. Pravá dolná končatina je slabšia, pri chôdzi sa podlamuje a žalobkyňa niekedy musí používať i palicu. Bolesť sa zvýrazní pri zmene polohy tela, bežných aktivitách a žalobkyňa sa na bolesti budí aj v noci. Žalobkyňa musela prestať pracovať a požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jej nebol priznaný, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 35 % (odborný posudok o invalidite zo dňa 31.10.2012). Žalobkyňa je od decembra 2011 vedená ako pacientka u U.. P., P.. na psychiatrickom oddelení v dôsledku depresívneho syndrómu s výraznou reaktívnou komponentou, hyposomniou, ktorá je korigovaná liekmi, žalobkyňa má obavy o svoju budúcnosť. Na základe odporúčania U.. P., P.. pacientka bola hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach na psychiatrickom oddelení od 06.11.2013 do 27.11.2013 s diagnostickým záverom: recidivujúca depresívna porucha - súčasná fáza stredne ťažká so somatickými príznakmi F 33.1. Žalobkyňa bola obmedzená nielen v pracovnom živote (nepracuje, pretože jej to zdravotný stav nedovoľuje), ale i v spoločenskom živote. Žalobkyňa si preto voči žalovanému uplatnila nárok na zvýšenie náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o 20 %, čo predstavuje poistné plnenie vo výške 5.659,20 eur. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila i nárok na jednorazové vyrovnanie v zmysle § 447b Občianskeho zákonníka. Nárok na jednorazové vyrovnanie sa určí podľa § 90 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %. Žalobkyňa má pokles zárobkovej činnosti 35 % (v zmysle odborného posudku Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 31.10. 2012). Suma jednorazového vyrovnania v zmysle § 91 zákona č. 461/2003 Z. z. sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaný uhradil jednorazové vyrovnanie vo výške 1.430,14 eur (11,1948 eur x 365 x 35 : 100). Denný vymeriavací základ vo výške 11,1948 eur určila Sociálna poisťovňa dňa 13.07.2011. Žalobkyňa si zároveň v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnila voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 23.580,- eur od 14.11.2013 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy jej žalovaný zamietol zvyšný nárok na zaplatenie náhrady za SSU (v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
2. Žalobkyňa v konaní predložila nasledovné listinné dôkazy: prepúšťacia správa zo dňa 20.09.2011, prepúšťacia správa zo dňa 22.01.2013, prepúšťacia správa zo dňa 13.06.2013, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.09.2012, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.05.2013, uplatnenie nároku na škodu na zdraví zo dňa 14.04.2013, urgencia zo dňa 30.10.2013, sťažnosť na postup v rámci likvidácie PU zo dňa 30.10.2013, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.11.2013, lekárska správa zo dňa 02.12.2013, odborný posudok Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 31.10.2012, prepúšťacia správa zo dňa 27.11.2013, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenského zo dňa 13.07.2011, lekárske správy zo dňa 13.09.2011, 27.09.2011, 05.10.2011, 07.10.2011, 21.10.2011, 11.11.2011, 18.11.2011, 29.11.2011, 09.12.2011, 12.12.2011, 17.01.2012, 02.03.2012, 16.04.2012, 07.05.2012, 06.06.2012, 20.06.2012, 21.08.2012, 25.09.2012, 09.11.2012, 15.11.2012, 27.11.2012, 10.01.2013, 16.01.2013, 06.02.2013, 14.03.2013, 15.07.2013, 20.01.2014, 30.01.2014, 31.01.2014, 03.03.2014, 23.04.2014, 12.05.2014, 16.05.2014, 27.05.2014, 30.05.2014,
03.06.2014, 10.06.2014 a 10.07.2014, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.07.2012 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lekárske správy zo dňa 13.06.2013, 04.11.2014, 16.02.2015, 13.04.2015, 15.05.2015 a 29.04.2015, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.10.2012, preukaz fyzickej osoby s ŤZP zo dňa 31.10.2012, lekárska správa zo dňa 02.06.2015, lekárske správy zo dňa 29.04.2015, 02.06.2015, 01.07.2015, 15.07.2015, 18.08.2015, 25.08.2015, 31.08.2015, 03.09.2015, 07.09.2015, 17.09.2015, 22.09.2015 a 25.09.2015, lekárske správy zo dňa 05.11.2015, 13.01.2016, 14.01.2016, 24.02.2016 a 21.03.2016, prepúšťacia správa zo dňa 27.11.2015, lekárske správy zo dňa 13.04.2015, 15.05.2015, 02.06.2015, 25.08.2015, 31.08.2015, 03.09.2015, 07.09.2015, 17.09.2015, 22.09.2015, 21.03.2016, 18.04.2016, 29.06.2016, 04.07.2016, 18.07.2016, 21.09.2016 a 05.10.2016, prepúšťacia správa zo dňa 22.06.2016, potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 16.01.2017, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie zo dňa 13.01.2017, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.10.2012, lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 08.10.2012, prepúšťacia správa zo dňa 22.06.2016, lekárske správy zo dňa 10.01.2017, 09.01.2018 a 01.10.2019, prepúšťacia správa zo dňa 14.06.2017, vystavenie nálezu pre Sociálnu poisťovňu zo dňa 13.07.2017, odborný posudok o invalidite zo dňa 15.05.2017, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 23.11.2017, lekárske správy zo dňa 22.01.2020, 10.02.2020, 24.06.2020, 21.09.2020, 30.10.2020 a 11.11.2020, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku zo dňa 03.12.2021.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že uzavrel s M. B. poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X, ktorou bolo dojednané poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: M.-XXXBR. Dňa 13.09.2011 došlo na štátnej ceste 1/50 pri obci Dobogov k dopravnej nehode tak, že vodič L. B., V. P. Č.. X, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: M.-XXXBR, predchádzal autobus, pred ktorého sa zaradil, čím bol vodič autobusu nútený prudko zabrzdiť. Následkom prudkého brzdenia utrpela žalobkyňa zranenia. Vzhľadom na uzatvorenú poistnú zmluvu žalovaný likvidoval poistnú udalosť a vyplatil žalobkyni preukázané a uplatnené nároky. S nárokmi uplatnenými žalobkyňou v súdnom konaní sa nestotožnil z viacerých dôvodov. Vo veci nároku na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia namietol premlčanie nároku. Uviedol, že momentom rozhodným pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia je ustálenie zdravotného stavu. Ustálenie zdravotného stavu však nemožno chápať ako vyliečenie, resp. plné odstránenie následkov škodovej udalosti na zdraví poškodeného, ale ako moment, kedy je možné určiť rozsah a následky škody na zdraví. Z § 3 ods. 4, resp. § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia iba ak sa po skončení liečenia vykoná operačný zákrok, ktorý sa nepredpokladal, čo znamená, že predpokladaná rehabilitácia, resp. aj predpokladaný zákrok nebráni tomu, aby bolo možné hovoriť o ustálenom zdravotnom stave. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený o škode dozvie, t. j. kedy je preukázaná vedomosť poškodeného, že vznikla škoda určitého druhu a rozsahu a môže si svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, kedy je možné ustáliť nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných potrieb. Žalovaný bol toho názoru, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený pred vydaním lekárskeho posudku, a preto nemožno vychádzať z dátumu vydania lekárskeho posudku ako z údaja, kedy začala plynúť poškodenému subjektívna lehota. Poukázal na to, že žalobkyňa si návrhom uplatňuje doplatenie náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle posudku vypracovaného U.. P. F. zo dňa 28.09.2012 o počte bodov 1500, čo znamená, že pri uplatnení nároku vychádza zo zdravotného stavu ustáleného pred jeho vypracovaním. Uvedené preukazuje i lekárska správa zo dňa 25.09.2012, v ktorej ošetrujúci lekár U.. P. F. bodovo ohodnotil trvalé následky úrazu, ktoré sa zhodujú s nárokom uplatneným žalobkyňou. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený už pred týmto dátumom, keďže žalobkyňa mala vedomosť o škode, ktorá jej vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ako aj o tom, kto za škodu zodpovedá. Mienil, že rozhodujúce pre začatie plynutia premlčania je ustálenie zdravotného stavu. Ustálením zdravotného stavu však nemožno chápať stav vyliečenia poškodeného, ale stav, z ktorého mohol usúdiť, aká ujma sa mu následkom úrazu stala na jeho telesnej integrite. Určenie tohto následku nie je závislé od skončenia rehabilitácie, ale od momentu, kedy bolo možné subsumovať následky škodovej udalosti pod bodové ohodnotenie podľa zákona č. 437/2004 Z. z.
Podľa žalovaného preto možno vychádzať z toho, že premlčacia lehota na uplatnenie práva žalobkyne začala plynúť dňa 25.09.2012, keďže žalobkyňa mala vedomosť o osobe škodcu už v čase dopravnej nehody, t. j. dňa 13.09.2011, najneskôr však ku dňu, kedy bolo začaté trestné stíhanie voči škodcovi L. B. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo začaté ešte v roku 2011, keďže následne uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Košice - okolie zo dňa 16.12.2011 sp. zn. D.-XX/DI-M.-XXXX bolo vznesené obvinenie L. B. (tzn. už v roku 2011 mala žalobkyňa vedomosť o osobe škodcu). V znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 04.06.2021 znalec Y.. U.. Š. F., P.. určil za deň ustálenia zdravotného stavu žalobkyne deň 25.09.2012 (pozri ďalej, pozn. súdu). Tento deň je tak podľa žalovaného rozhodujúci pre začatie plynutia premlčacej lehoty. Keďže posledný deň dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka pripadol na deň 25.09.2014, žaloba zo dňa 26.09.2014 bola podaná oneskorene (podľa podacej pečiatky súdu bola v deň 26.09.2014 osobne podaná do podateľne súdu). Nárok žalobkyne je preto v celom rozsahu premlčaný a pre dôvodne vznesenú námietku premlčania nemožno uplatnené právo priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Námietka premlčania je dôvodne vznesená aj vo vzťahu k špecifickému a od nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia priamo závislému nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Tento nárok podlieha režimu premlčania v rovnakej lehote ako samotný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný sa takisto nestotožnil s oprávnenosťou uplatneného nároku žalobkyne vo vzťahu k jeho výške a základu. V tejto súvislosti poukázal na to, že oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.11.2013 bola žalobkyni priznaná v súlade so zdravotnou dokumentáciou, ako i bodovým hodnotením v lekárskom posudku náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku č. 304d "poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ľahké s príznakmi koreňového dráždenia" o počte 300 bodov. Žalovaný vyplatil poistné plnenie žalobkyni iba v rozsahu týchto následkov, ktoré mala dopravná nehoda reálne v zdravotnej sfére žalobkyne. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pri dopravnej nehode zo dňa 13.09.2011 si žalobkyňa následkom pádu v autobuse udrela chrbát, hrudník a panvovú oblasť, pričom bol diagnostikovaná zlomenina lopaty bedrovej kosti a pomliaždeniny. Žalovaný sa domnieval, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle položky č. 323b "porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou chrbtice statiky chrbtice a funkcie dolných končatín" nie je u žalobkyne v zmysle lekárskych správ v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 13.09.2011 prítomný, čo potvrdzuje aj odborný posudok Sociálnej poisťovne o invalidite, ktorý konštatuje, že u žalobkyne nie je prítomný motorický deficit na dolných končatinách, chôdza je samostatná so šetrením pravej dolnej končatiny, bez pomôcok, možný postoj na špičkách a pätách. Obmedzenie hybnosti chrbtice je zároveň zohľadnené v akceptovanej položke č. 304d. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je zrejmé, že pri dopravnej nehode zo dňa 13.09.2011 neutrpela zlomeninu panvového kruhu takého charakteru ani žiadnu inú traumu, ktorá by mohla mať za následok porušenie súvislosti panvového prstenca. Naopak, zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplýva, že už pred dopravnou nehodou trpela bolesťami celého chrbta, pričom lekár diagnostikoval diagnózu "porucha statiky, zošikmená a nutovaná panva vľavo" (lekárska správa zo dňa 23.08.2011). Bol toho názoru, že v zmysle predložených lekárskych správ, ako aj odborného posudku o invalidite zo dňa 31.10.2012 zdravotný stav žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou nevykazuje také následky, ktoré by predstavovali obmedzenie možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti, a to aj s ohľadom na jej vek, pričom v zmysle odborného posudku o invalidite žalobkyňa nie je invalidná. V posudku sa výslovne odporúča zaradenie sa na pôvodné pracovisko, čo vylučuje vplyv nehody na možnosť pracovného uplatnenia. Z dokladov predložených v priebehu likvidácie poistnej udalosti nevyplýva žiadne obmedzenie žalobkyne, ktoré by vyžadovalo odškodnenie zvýšením bodového ohodnotia. Odškodnenie zvýšením bodového ohodnotia je v zásade neštandardným inštitútom, keďže už samotné bodové ohodnotenie reflektuje zhoršenie životnej situácie poškodeného následkom škodovej udalosti. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa mala zdravotné problémy s chrbticou aj pred dopravnou, a to dokonca v takej intenzite, že bola práceneschopná. S ohľadom na predchádzajúce zdravotné problémy nie je vylúčené zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne aj bez účasti na dopravnej nehode, preto nie je možné dopravnú nehodu chápať ako jedinú príčinu, ktorá spôsobila ujmu na telesnej integrite žalobkyne, resp. obmedzenia v jej ďalšom živote. Žalovaný v tejto súvislosti nesúhlasil ani s mimoriadnym zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Žalovaný ďalej poukázal na to, že znalec Y.. U.. Š. F., P.. v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 04.06.2021 dospel k záveru, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre položku č. 304d "obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia" možno ustáliť iba na 435 bodov (290 bodov / základné bodové ohodnotenie + 145 bodov / 50
% zvýšenie náhrady v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.). Z listu zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni za položku č. 304d poistné plnenie zodpovedajúce bodovému ohodnoteniu 300 bodov. Uplatnený nárok na náhradu za túto položku je preto v rozsahu prevyšujúcom doposiaľ nevypriadaných 135 bodov (znalcom určených 435 bodov - doposiaľ poskytnuté plnenie za 300 bodov) neopodstatnený. Vo vzťahu k položke č. 323b "porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky a funkcie dolných končatín" znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že na základe komplexného zhodnotenia všetkých dostupných nálezov a lekárskych záznamov poškodenej v predmetnom prípade nie je možné súhlasiť s uplatnením položky č. 323b v zmysle sadzobníka zákona č. 437/2004 Z. z. Vo vzťahu k nároku na jednorazové vyrovnanie žalovaný uviedol, že tento nárok nespadá pod nároky kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keďže nie je obsiahnutý v taxatívne vymedzených nárokoch v § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z."). Ani v prípade, ak by spadal pod povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nárok by nevznikol priamo poškodenej, ale príslušnému subjektu podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. Tým by eventuálne podľa žalovaného mohla byť Sociálna poisťovňa, avšak iba za predpokladu, že jednorazový nárok poskytla žalobkyni a z tohto dôvodu by sa domáhala jeho refundácie od poisťovateľa. Žalobkyňa preto podľa žalovaného nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie tohto nároku od žalovaného. Aj vo vzťahu k tomuto žalobou uplatnenému nároku žalovaný namietol jeho premlčanie (na pojednávaní dňa 18.05.2015, č. l. 109), keď uviedol, že plynutie premlčacej lehoty nie je možné oprieť o dátum vydania odborného posudku o invalidite (ktorý je vydaný z podnetu žalobkyne), ale len o objektívnu skutočnosť, ktorým je ustálenie zdravotného stavu.
4. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: lekárske správy zo dňa 23.08.2011 a 25.09.2012, odborný posudok Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 31.10.2012.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, výsluchom žalobkyne a vykonaním znaleckého dokazovania, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:
6. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 13.09.2011 v čase okolo 08:15 hod. došlo na štátnej ceste 1/50 pri obci Dobogov k dopravnej nehode tak, že vodič L. B., bytom P. Č.. X, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV M.-XXXBR, predchádzal autobus, pred ktorého sa zaradil, čím bol vodič autobusu nútený prudko zabrzdiť. Následkom prudkého brzdenia utrpela žalobkyňa zranenia pri páde na podlahu autobusu. Žalobkyňa pri páde utrpela ujmu na zdraví, a to: zlomenina bedrovej ilickej kosti, povrchové poranenie hlavy, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie drieku a panvy, zmliaždenie bedier a zmliaždenie hrudníka. Žalobkyňa bola hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach od 13.09.2011 do 20.09.2011. Na tieto zranenia sa žalobkyňa liečila od 13.09.2011 do 15.06.2012. Žalobkyňa bola hospitalizovaná v Nemocnici Košice - Šaca a.s. na neurologickom oddelení od 16.01.2013 do 22.01.2013 a v Nemocnici Košice - Šaca a.s. na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení od 04.06.2013 do 13.06.2013 v dôsledku bolesti dolnej časti chrbta.
7. Medzi stranami bolo rovnako nesporné, že v čase, keď došlo k úrazu žalobkyne, mal prevádzkovateľ a držiteľ motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: M.-XXXBR (M. B.), uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Vzhľadom na uzatvorenú poistnú zmluvu žalovaný likvidoval poistnú udalosť. Žalobkyňa si podaním zo dňa 14.04.2013 uplatnila u žalovaného nárok na zaplatenie náhrady za SSU vo výške 28.296,- eur (1800 bodov x 15,72 eur) v zmysle lekárskeho posudku U.. P. F. zo dňa 28.09.2012. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.11.2013 žalobkyňu informoval, že uznáva a poukazuje na účet žalobkyne náhradu za SSU vo výške 4.716,- eur (300 bodov za položku č. 304d). Vo zvyšnej časti (t. j. v časti položky 323b a v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o dvojnásobok v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.) nárok žalobkyne neuznal, a to napriek urgencii žalobkyne zo dňa 30.10.2013 a sťažnosti žalobkyne na postup v rámci likvidácie poistnej udalosti zo dňa 30.10.2013.
8. Medzi stranami bolo ďalej nesporné (keďže žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného nepoprela), že žalobkyňa mala už v roku 2011 vedomosť o osobe škodcu (vodiča, ktorý zavinil dopravnú nehodu), pretože v roku 2011 bolo voči škodcovi L. B. začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pričom uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Košice - okolie zo dňa 16.12.2011 sp. zn. D.-XX/DI-M.-XXXX mu bolo vznesené obvinenie.
9. Lekárskym posudkom ošetrujúceho lekára U.. P. F. zo dňa 28.09.2012 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené spolu na 1800 bodov, a to nasledovne: položka č. 323b porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky a funkcie dolných končatín vo výške 600 bodov, položka č. 304d obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia vo výške 300 bodov, navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 100 % (t. j. o 900 bodov).
10. V lekárskej správe zo dňa 11.11.2011 (č. l. 34 a 312) je uvedené, že žalobkyňa má bolesti v krížoch v pravej sedacej oblasti aj s vyžarovaním do pravého stehna a pod koleno, ale bez tŕpnutia a porúch zvieračov. Záver lekára - neurológa je nasledovný: stav po páde - úraze - ľahko dislokovanej zlomenine lopatky bedernej kosti a spina iliaca posterior vpravo (9/2011), stav po rehabilitácii - bolestivý nezlepšený
- s prejavmi pseudoradikulárnej bolesti v pravej dolnej končatine.
11. V lekárskej správe zo dňa 25.09.2012 (č. l. 44, 47, 89 a 313) - kontrola jeden rok od úrazu u U.. P. F. - je uvedené, že žalobkyňa trpí na trvalé bolesti v oblasti kostrče a pravej lopaty stehna a panvy. Postoj s vychýlením doprava, vyvýšenie pravého tŕňa bedrovej kosti o 3 cm. Naznačené skrátenie dolnej končatiny. Vyžarovanie bolesti do vonkajšieho obvodu pravého stehna. Tŕpnutie pravej dolnej končatiny pred úrazom nemala. Predklon zhoršený, liečená na chrbticu pred úrazom, ale po úraze zhoršenie. Objektívne: bolestivosť sakroiliakálneho zhybu vpravo. Tŕň bedrovej kosti vyvýšený o 3 cm, skrátenie dolnej končatiny na podklade nesúmernosti panvy o 2-3 cm. Prepadávanie na pravú dolnú končatinu. Thommayer 50cm+, úklony po 10 st., záklon 10 st. RTG: vyvýšenie pravého zadného horného tŕňa bedrovej kosti o 2 cm. SI zhyb podvrtnutý vpravo, spona lonovej kosti s vertikálnym posunom o 1 cm. Diagnózy: porušenie panvového kruhu po zlomenine pravého krídla panvy s podvrtnutím SI zhybu s posunom v symfýze. Obmedzenie hybnosti chrbtice ťažkého stupňa na podklade aj neurologického vyšetrenia pri koreňovom dráždení L4 naznačenom a L5, ale na EMG nedokázaný. Vybodované trvalé následky úrazu: položka 323a - 400 bodov - 3/4 pre liečbu pred úrazom; položka 323b - narušenie panvového kruhu s poruchou statiky a kinetiky chrbtice a dolných končatín - 600 bodov.
12. Z odborného posudku Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 31.10.2012 vyplýva, že žalobkyni bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, a teda nebola uznaná za invalidnú v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (lebo nedošlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou). Z posudku vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre stav po zlomenine panvy aj so zohľadnením vertebrogénnych ťažkostí (t. j. ťažkostí s chrbticou, pozn. súdu) bola stanovená na 35 %.
13. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zodpovedania nasledovných otázok: 1. Určite výšku bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa 13.09.2011. 2. Určite, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. 3. Vyjadrite sa k správnosti použitia diagnózy - položky č. 323b: porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky a funkcie dolných končatín, ako aj k správnosti zvýšenia bodového hodnotenia za túto diagnózu v lekárskom posudku zo dňa 28.09.2012. 4. Vyjadrite sa k správnosti použitia diagnózy - položky č. 304d: obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia, ako aj k správnosti zvýšenia bodového hodnotenia za túto diagnózu v lekárskom posudku zo dňa 28.09.2012. 5. Uveďte, či sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktoré je predmetom bodového hodnotenia v lekárskom posudku zo dňa 28.09.2012, bolo spôsobené výlučne v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 13.09.2011. 6. Uveďte iné skutočnosti, ktoré ste zistili pri vypracovávaní znaleckého posudku a ktoré majú význam pre posúdenie veci. Uznesením zo dňa 18.12.2020 č. k. 18C/264/2014-284 súd ustanovil za znalca Y.. U.. Š. F., P.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 04.06.2021.
Znalec vo svojom znaleckom posudku okrem iného skonštatoval, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia približne jeden rok po predmetnom úraze pri vyšetrení na Klinike úrazovej chirurgie dňa 25.09.2012 (č. l. 328). Znalec v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 07.04.2022 okrem iného uviedol, že zotrváva na svojom závere, že zdravotný stav žalobkyne pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia bol ustálený približne rok po predmetnom úraze pri vyšetrení na Klinike úrazovej chirurgie dňa 25.09.2012. Keby mal znalec obodovať tento stav v priebehu nasledujúcich rokov, udelil by rovnaký počet bodov ako v tom čase. Zdravotný stav žalobkyne v tom čase bol ustálený, prejavoval sa chronickými poúrazovými bolesťami chrbtice v driekovej oblasti s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny. Tento chronický stav je podľa znalca doživotný, môže sa aj zhoršovať, môže mať svoju dynamiku, teda môže sa lokálne zhoršiť a následne sa zase zlepšiť. Na otázku právnej zástupkyne v tejto súvislosti znalec odpovedal, že žalobkyňa podstúpila neurologickú hospitalizáciu v januári 2013, v rámci ktorej už bolo popisované, že žalobkyňa trpí na tieto bolesti, ktoré jej vyžarujú do pravej dolnej končatiny, čiže tieto bolesti museli existovať už aj predtým. Aj v správe U.. F. zo dňa 25.09.2012 je uvedené, že je prítomné vyžarovanie bolesti do vonkajšieho obvodu pravého stehna a tŕpnutie pravej dolnej končatiny. Podobné príznaky sú popisované už aj v predchádzajúcom období, napr. v rámci neurologického vyšetrenia zo dňa 11.11.2011, kde sú uvedené bolesti v driekovej oblasti s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny. Podľa znalca bodové ohodnotenie, aké bolo v čase vyšetrenia žalobkyne dňa 25.09.2012, by bolo rovnaké aj neskôr pri ďalších vyšetreniach. Tento stav je podľa znalca chronický a dynamický, čiže môžu sa vyskytovať zhoršenia aj zlepšenia v čase.
14. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 18.05.2015 uviedla, že pred úrazom robila živnostníčku ako kaderníčka, po úraze bola rok vypísaná na PN, potom už nemohla pracovať ako živnostníčka, nevládala túto prácu vykonávať, a preto bola aj evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Nepoberala žiadne dávky od štátu, teda v podstate ako rodina žijú z príjmov manžela. Pred úrazom robila v záhrade, chodila na dovolenky do Maďarska, po úraze už v záhrade pracovať nemôže, na dovolenky nechodia. Od úrazu má takmer každodenné bolesti v driekovej oblasti na mieste, kde je kostrč, chodí po lekároch, k ortopédovi, neurologičke, pričom zatiaľ nie je úplne isté, či sa jej problémy budú riešiť operatívne alebo inou liečbou. Pred úrazom mala prácu, bola živnostníčka, chodili s manželom na návštevy, do kina, po úraze pracovať nemôže a v podstate nemá žiadny spoločenský život, nechodí na návštevy, do kina, na dovolenky, a to jednak z dôvodu bolestí, ktoré má, jednak z finančných dôvodov. Na otázky zástupcu žalovaného uviedla, že má skončené SOU bez maturity, pričom pracovala ako kaderníčka. Na úrade práce nebola nikdy evidovaná, až po úraze. Jej záľubou bola práca v záhrade, čo už teraz nemôže vykonávať, a chodenie do spoločnosti. Nešoféruje, jazdí len ako spolujazdec. Manžel je všade vozí, od úrazu má strach z hromadných dopravných prostriedkov. Nie je úplne odkázaná na pomoc tretej osoby, niečo je schopná urobiť, ale nie je schopná sama niečo prenášať alebo nakupovať. Nemá opatrovateľskú pomoc, ale chodí jej manželova sesternica pomáhať s domácimi prácami, napr. žehlením. Po úraze si skúšala nájsť inú prácu, ale nenašla takú, ktorá by bola v súlade s jej zdravotným stavom. Od lekára má odporučené, aby cvičila, každý deň robí tieto cviky. Pred úrazom riešila svoje zdravotné problémy tak, že chodila na rehabilitácie, na masáže.
15. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
18. Podľa § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
19. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
20. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
21. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
22. Podľa § 447b Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11.2019 poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
23. Podľa § 879w Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2019) ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.
24. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
26. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
27. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
28. Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
29. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
30. Podľa § 10 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku. Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.
31. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu škody na zdraví vo výške 30.669,34 eur s príslušenstvom nie je dôvodný. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Vychádzala pritom z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.09.2012, ktorý bol vypracovaný ošetrujúcim lekárom U.. P. F.. Uvedeným lekárskym posudkom bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v celkovom rozsahu 1800 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu bodu pre rok 2012 (15,72 eur za 1 bod) predstavuje sumu v celkovej výške 28.296,- eur. Žalobkyňa si okrem toho uplatnila voči žalovanému zvýšenie náhrady v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o 20 %, t. j. o sumu 5.659,20 eur. Keďže žalovaný poskytol žalobkyni plnenie vo výške 4.716,- eur (300 bodov x 15,72 eur), žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie náhrady za SSU vo výške 29.239,20 eur (28.296,- eur + 5.659,20 eur - 4.716,- eur). Okrem toho si uplatnila nárok na jednorazové vyrovnanie v zmysle § 447b Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.11.2019) vo výške 1.430,14 eur. Spolu si tak uplatnila nárok na zaplatenie náhrady škody na zdraví vo výške 30.669,34 eur. Žalovaný však v priebehu konania vzniesol námietku premlčania voči žalobou uplatnenému nároku žalobkyne, ktorú konajúci súd vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodnú.
32. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami sporu nesporné, že základ nároku žalobkyne je daný a rovnako je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného. Nebolo sporu o tom, že žalobkyňa utrpela zranenia (škodu na zdraví) v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV M.-XXXBR. Keďže prevádzkovateľ tohto osobného motorového vozidla mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., žalobkyňa ako poškodená bola v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. oprávnená uplatniť si nárok na náhradu škody priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi. Takisto nebolo sporu o tom, že žalobkyňa v dôsledku predmetnej dopravnej nehody utrpela škodu na zdraví, spočívajúcu v bolesti a v sťažení spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. Žalovaný z tohto dôvodu vyplatil žalobkyni bolestné (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.05.2013 na č. l. 14) a náhradu za SSU vo výške 4.716,- eur (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.11.2013 na č. l. 19), a to za položku č. 304d "obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia (300 bodov x 15,72 eur). Položku č. 323b "porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky a funkcie dolných končatín" v rozsahu 600 bodov žalovaný neuznal. Takisto neuznal zvýšenie náhrady za SSU o 100 % v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.
33. V zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Touto právnou úpravou je ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť dostatočný úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o skutočné zistenie zodpovednej osoby, ale stačí, ak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu. V uvedenom okamihu nemusí byť daná nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 16/2014). O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu beží subjektívna premlčacia doba. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.06.2001 sp. zn. 25 Cdo 1169/2000). Okolnosť, kedy bolo následne bodové ohodnotenie lekárom skutočne vykonané, nemá na už započatý beh subjektívnej premlčacej doby žiaden vplyv (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.01.2008 sp. zn. 25 Cdo 676/2007).
34. Za okamih vzniku nároku na náhradu škody na zdraví sa považuje okamih, keď došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre vznik nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške). Táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je východiskovou bázou pre stanovenie výšky náhrady lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného počtu bodov, ktorými bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2019 sp. zn. 3 Cdo 66/2018, 3 Cdo 67/2018). Pri poškodeniach zdravia, ktoré sa stále vyvíjajú a pri ktorých ustálenie zdravotného stavu vlastne ani nemôže nastať, treba zamerať pozornosť na to, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil natoľko, aby bolo možné po prvýkrát konkrétne hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrené jednotlivými položkami prílohy zákona (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.07.2011 sp. zn. 21 Cdo 752/2010).
35. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený približne jeden rok po úraze zo dňa 13.09.2011, najneskôr pri vyšetrení lekárom U.. P. F. dňa 25.09.2012 (lekárska správa zo dňa 25.09.2012 na č. l. 44, 47 a 89). Lekárska správa z tohto dňa obsahuje tie isté diagnózy ako lekársky posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 28.09.2012 (narušenie panvového kruhu po zlomenine pravého krídla panvy s poruchou statiky a kinetiky chrbtice a dolných končatín a obmedzenie hybnosti chrbtice ťažkého stupňa na podklade aj neurologického vyšetrenia pri koreňovom dráždení L4 naznačenom a L5) a táto lekárska správa dokonca obsahuje aj to isté bodové ohodnotenie SSU (600 bodov pre prvú diagnózu a 400 bodov pre druhú diagnózu, zníženú na 3/4 pre liečbu pred úrazom). Jediný rozdiel medzi lekárskou správou zo dňa 25.09.2012 a lekárskym posudkom na SSU zo dňa 28.09.2012 (obe vypracované U.. P. F.) spočíva v tom, že v lekárskej správe zo dňa 25.09.2012 je k diagnóze "obmedzenie hybnosti chrbtice ťažkého stupňa na podklade aj neurologického vyšetrenia pri koreňovom dráždení" priradená nesprávna položka č. 323a (namiesto správnej položky č. 304d). Podľa názoru súdu je pritom možné vychádzať z predpokladu, že lekár U.. P. F. pri vypracovaní lekárskeho posudku zo dňa 28.09.2012 vychádzal z vyšetrenia zo dňa 25.09.2012, keďže je nepravdepodobné, že by žalobkyňa v období od 25.09.2012 do 28.09.2012 absolvovala u tohto lekára ďalšie vyšetrenie (žalobkyňa v konaní nič také netvrdila a ani nepredložila takú lekársku správu, ktorá by to preukazovala). K rovnakému záveru dospel aj znalec Y.. U.. Š. F., P.. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 04.06.2021, v ktorom skonštatoval, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia približne jeden rok po predmetnom úraze pri vyšetrení na Klinike úrazovej chirurgie dňa 25.09.2012. Znalec v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 07.04.2022 zotrval na tomto svojom závere. Uviedol, že keby mal obodovať tento stav v priebehu nasledujúcich rokov, udelil by rovnaký počet bodov, ako v tom čase. Zdravotný stav žalobkyne v tom čase bol ustálený, prejavoval sa chronickými poúrazovými bolesťami chrbtice v driekovej oblasti s vyžarovaním do pravej
dolnej končatiny. Tento chronický stav je podľa znalca doživotný, môže sa aj zhoršovať, môže mať svoju dynamiku, teda môže sa lokálne zhoršiť a následne sa zase zlepšiť. Na otázku právnej zástupkyne v tejto súvislosti znalec odpovedal, že žalobkyňa podstúpila neurologickú hospitalizáciu v januári 2013, v rámci ktorej už bolo popisované, že žalobkyňa trpí na tieto bolesti, ktoré jej vyžarujú do pravej dolnej končatiny, čiže tieto bolesti museli existovať už aj predtým. Aj v lekárskej správe U.. P. F. zo dňa 25.09.2012 je uvedené, že je prítomné vyžarovanie bolesti do vonkajšieho obvodu pravého stehna a tŕpnutie pravej dolnej končatiny. Podobné príznaky sú popisované už aj v predchádzajúcom období, napr. v rámci neurologického vyšetrenia zo dňa 11.11.2011, kde sú uvedené bolesti v driekovej oblasti s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny. Podľa znalca bodové ohodnotenie, aké bolo v čase vyšetrenia žalobkyne dňa 25.09.2012, by bolo rovnaké aj neskôr pri ďalších vyšetreniach. Tento stav je podľa znalca chronický a dynamický, čiže môžu sa vyskytovať zhoršenia aj zlepšenia v čase. Ako uviedol súd už vyššie, pri poškodeniach zdravia, ktoré sa stále vyvíjajú a pri ktorých ustálenie zdravotného stavu vlastne ani nemôže nastať, treba zamerať pozornosť na to, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil natoľko, aby bolo možné po prvýkrát konkrétne hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrené jednotlivými položkami prílohy zákona. V prejednávanom prípade bolo na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že zdravotný stav žalobkyne bol v dostatočnej miere ustálený - pre účely bodového ohodnotenia SSU - približne jeden rok od úrazu, najneskôr dňa 25.09.2012 pri vyšetrení u lekára U.. P. F.. Konajúci súd preto nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od zákonnej úpravy, v zmysle ktorej sa zdravotný stav pre účely ohodnotenia SSU považuje za ustálený spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví (porovnaj § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.).
36. V tom čase už žalobkyňa mala vedomosť o tom, kto je za škodu zodpovedný, keďže už v roku 2011 bolo vznesené obvinenie vodičovi L.O. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona (uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Košice - okolie zo dňa 16.12.2011 sp. zn. D.-XX/DI-M.-XXXX). Žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného žiadnym spôsobom nespochybnila (nepoprela) ani neuviedla vlastné skutkové tvrdenie, išlo teda o nesporné skutkové tvrdenie.
37. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda začala žalobkyni plynúť dňa 25.09.2012 a uplynula vo štvrtok dňa 25.09.2014 (porovnaj § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Keďže žalobkyňa podala žalobu (osobne v podateľni súdu) až dňa 26.09.2014, podala ju až po uplynutí premlčacej doby. Námietku premlčania vznesenú žalovaným preto súd posúdil ako dôvodnú, pričom v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. Nad rámec vyššie prezentovanej argumentácie konajúci súd uvádza, že ani v prípade, ak by zo strany žalovaného nebola vznesená námietka premlčania, tak by žalobkyňa z väčšej časti žalobou uplatneného nároku nemohla byť úspešná. Znalec Y.. U.. Š. F., P.. totiž vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 04.06.2021 ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na 435 bodov za položku č. 304d (z ktorej žalovaný žalobkyni už zaplatil náhradu za 300 bodov). Položku č. 323b (t. j. porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky a funkcie dolných končatín) znalec vôbec neuznal, keď uviedol, že zlomenina pravej bedrovej kosti - hrebeňa a zadného horného tŕňa s minimálnym posunom úlomkov (ktorú žalobkyňa utrpela pri predmetnom úraze) neviedla k poruche stability panvového kruhu (panvového prstenca). Na tomto svojom závere zotrval aj v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 07.04.2022. V tejto súvislosti poukázal na lekársku správu U.. U. M. zo dňa 23.08.2011, v ktorej je v anamnéze uvedené, že žalobkyňa má bolesti celého chrbta zvýraznené v strednej časti medzi lopatkami. V objektívnom náleze sa uvádza, že žalobkyňa má poruchu statiky chrbtice s úklonom hlavy doprava a zošikmenú panvu, pričom ľavá strana je nižšie ako pravá. V tejto lekárskej správe doktorka riešila primárne bolesť hrudnej chrbtice, ale je z nej zrejmé, že žalobkyňa objektívne mala viditeľný problém aj v driekovej časti, teda celá chrbtica bola postihnutá už aj pred úrazom.
39. Čo sa týka námietok žalobkyne proti znaleckému posudku Y.. U.. Š. F., P.., k tomu konajúci súd uvádza, že sa s týmito námietkami nestotožňuje a znalecký posudok tohto znalca považuje za zrozumiteľný a kvalitne odôvodnený. Navyše, závery znalca sú v súlade s listinnými dôkazmi, najmä s lekárskou správou zo dňa 25.09.2012. Znalec sa na pojednávaní dňa 07.04.2022 zrozumiteľne vyjadril k podstatným výhradám žalobkyne a vysvetlil svoje znalecké závery.
K výhrade, že si nezaobstaral vizuálnu zdravotnú dokumentáciu, znalec uviedol, že vo svojom znaleckom posudku sa odvolal na závery kvalifikovaných pracovníkov, ktorí vychádzali z týchto snímkov, či už to boli snímky CT, RTG alebo MR. Popisovanie obrazovej zdravotnej dokumentácie je doménou odborníkov v príslušných odboroch. On je znalec v odbore neurológia. Títo odborníci majú pri popisovaní k dispozícii certifikované monitory, ktoré sú omnoho podrobnejšie, môžu v nich vidieť rôzne jemné lomné línie, ktoré na bežných monitoroch nie je vidieť. On si vo svojej praxi vždy počká na vyhodnotenie snímkov od týchto odborníkov. K námietke, že žalobkyňu osobne nevyšetril, znalec uviedol, že to nepovažoval za potrebné, keďže klinický nález popisovaný odborníkmi v odboroch neurológia a rehabilitácia bol konzistentný v posledných mesiacoch až rokoch, preto z týchto záverov vychádzal. K výhrade, že ako neurológ riešil aj iné tkanivá (napr. kosti), znalec uviedol, že on ako neurológ sa v prvom rade venuje nervovému systému. Telo je však komplexná štruktúra, preto musí hodnotiť aj ostatné jeho časti, ako sú svaly, väzivá a kosti. Preto sa vyjadroval aj k otázke týkajúcej sa súvislosti panvového kruhu, ktorý oddeľuje malú panvu od veľkej panvy. Štruktúry, ktoré boli pri nehode zlomené, teda hrebeň bedrovej kosti a zadný horný tŕň bedrovej kosti, nie sú súčasťou panvového kruhu. V bežnej klinickej praxi sa lekári stretávajú s porušením súvislosti panvového kruhu, ktoré si vo väčšine prípadov vyžaduje operačné riešenie. Je sprevádzané závažnými poškodeniami nervového systému aj s rizikom úmrtia pre možné krvácanie. V tomto prípade žalobkyňa nebola liečená operačne. Porucha postavenia panvy bola prítomná už aj pred úrazom a následne aj po úraze, preto ako znalec poruchu postavenia chrbtice a panvy zohľadnil v bodovom ohodnotení pri položke č. 304d. Porušenie súvislosti panvového kruhu predstavuje buď zlomeninu kosti alebo vykĺbenie kĺbu závažného stupňa. U žalobkyne nedošlo k takejto zlomenine, pričom vykĺbením kĺbu trpela už aj pred úrazom. To vyplýva z lekárskej správy zo dňa 23.08.2011, v ktorej sa uvádza ako nález zošikmená a nutovaná panva vľavo, asymetria SI vľavo nižšie, asymetria predných spinov vľavo nižšie. SI znamená sakroiliakálny kĺb, to je krížovo-bedrový kĺb. Spiny sú tŕne bedrovej kosti. Nutovaná panva je pomenovanie rotácie panvy.
40. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila takisto nárok na zaplatenie jednorazového vyrovnania v zmysle § 447b Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11.2019 vo výške 1.430,14 eur. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že tento nárok nespadá pod nároky kryté zákonom č. 381/2001 Z. z., pretože nárok na jednorazové vyrovnanie je len jednou zo zložiek nároku na náhradu škody na zdraví, ktorý spadá v celosti do rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (porovnaj § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.). Súd sa nestotožnil ani s tým názorom žalovaného, že tento nárok nemohol vzniknúť priamo žalobkyni, ale len Sociálnej poisťovni v prípade, ak by takúto sociálnu dávku vyplatila. K tomu konajúci súd uvádza, že § 447b Občianskeho zákonníka zakotvoval priamy nárok poškodeného voči škodcovi, pričom ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa používali len primerane. Žiadne konanie pred Sociálnou poisťovňou teda neprebiehalo a táto ani nevydávala žiadne rozhodnutie ani nevyplácala žalobkyni žiadnu dávku, keďže nešlo o pracovný úraz, resp. chorobu z povolania. Aj vo vzťahu k tomuto nároku však súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako dôvodnú. Právna úprava premlčania je pri jednorazovom vyrovnaní rovnaká ako pri škode na zdraví (keďže ide o jednu zo zložiek nároku na náhradu škody na zdraví) - nárok na jednorazové vyrovnanie sa premlčí v subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď je jeho zdravotný stav ustálený, t. j. v momente, kedy sú k dispozícií objektívne skutkové okolnosti, na základe ktorých je možné posúdiť škodu a jej rozsah. Dvojročná subjektívna premlčacia doba teda žalobkyni nezačala plynúť až v okamihu, keď Sociálna poisťovňa rozhodla o tom, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 % (v zmysle odborného posudku o invalidite zo dňa 31.10.2012 na č. l. 22), ale už dňa 25.09.2012. Plynutie subjektívnej premlčacej doby totiž nemôže byť závislé od náhodnej skutočnosti, t. j. od toho, či a kedy Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie (odborný posudok) o invalidite. Žalobkyňa navyše vo vzťahu k tomuto nároku nepreukázala jednoznačnú a priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a predmetnou škodovou (poistnou) udalosťou, keďže zo znaleckého posudku aj z predložených lekárskych správ vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % nebola zapríčinená výlučne v dôsledku poškodenia zdravia žalobkyne utrpeného pri predmetnej škodovej udalosti (úraze), ale časť týchto zdravotných problémov (poškodenia zdravia) sa vyskytovala už aj skôr pred úrazom. To vyplýva aj z odborného posudku Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 31.10.2012, v ktorom je výslovne uvedené, že boli zohľadnené aj vertebrogénne ťažkosti, teda ťažkosti s chrbticou.
41. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by mal mať v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa názoru súdu však v prejednávanom prípade boli dané výnimočné okolnosti (dôvody hodné osobitného zreteľa), pre ktoré súd v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. Civilného sporového poriadku, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Má sa ním riešiť situácia, v ktorej sa javí ako nespravodlivé, aby v konaní úspešná strana dostala náhradu trov konania, ktoré vynaložila. Pravidlo obsiahnuté v tomto ustanovení je pritom možné využiť len vo výnimočných prípadoch, ako výnimku zo základného pravidla o náhrade trov podľa procesného úspechu vo veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú najčastejšie prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Ďalšími prípadmi sú situácie, keď neúspešná strana sporu nedala príčinu na vznik sporu (na podanie žaloby). Konajúci súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že základ žalobou uplatneného nároku žalobkyne voči žalovanému bol daný, pričom v prípade, ak by žalovaný nevzniesol námietku premlčania, žaloba by bola prinajmenšom v časti úspešná (porovnaj odsek 38. odôvodnenia tohto rozsudku). V takom prípade by však žalobkyňa mala nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže výška priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.04.2020 sp. zn. II. ÚS 399/2019 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2021 sp. zn. III. ÚS 475/2018). Žaloba žalobkyne však bola zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa "zmeškala" premlčaciu dobu o jediný deň. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v dôsledku úrazu, za ktorý žalovaný ako poisťovateľ nesie zodpovednosť, utrpela značné zranenia, ktoré majú trvalé následky na jej zdraví. Žalobkyňa bola značným spôsobom obmedzená na jej obvyklom spôsobe života (porovnaj výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 18.05.2015), v dôsledku úrazu nemohla ďalej vykonávať svoje povolanie a ani sa nemohla venovať svojim záľubám (najmä práca v záhrade). U žalobkyne sa dokonca v dôsledku tohto úrazu vyvinul depresívny syndróm s výraznou reaktívnou komponentou, hyposomniou, ktorá je korigovaná liekmi. Žalobkyňa je z tohto dôvodu vedená ako pacientka psychiatrickej ambulancie, pričom bola dokonca hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach na psychiatrickom oddelení od 06.11.2013 do 27.11.2013 s diagnostickým záverom: recidivujúca depresívna porucha - súčasná fáza stredne ťažká so somatickými príznakmi Aj znalec Y.. U.. Š. F., P.. vo svojom znaleckom posudku poukázal na to, že žalobkyňa je sledovaná psychiatrom pre opakujúce sa relapsy depresívnej poruchy. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že by u žalobkyne mohla byť daná položka č. 255 "vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií". Žalobkyňa mala aj v dôsledku predmetného úrazu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (odborný posudok Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 31.10.2012). Žalobkyňa bola uznaná za osobu ťažko zdravotne postihnutú. Žalobkyňa bola od úrazu vedená ako uchádzač o zamestnanie (potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 13.01.2017 na č. l. 199), a to až do doby, kým bola uznaná za invalidnú a bol jej priznaný invalidný dôchodok vo výške 113,40 eur mesačne (odborný posudok o invalidite zo dňa 15.05.2017 na č. l. 231 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 23.11.2017 na č. l. 233). Následne jej bol od 01.01.2022 priznaný starobný dôchodok vo výške 334,30 eur mesačne (rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2021 na č. l. 409). Všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojej vzájomnej súvislosti viedli súd k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. Takéto rozhodnutie súdu je vzhľadom na všetky (výnimočné) okolnosti prejednávaného prípadu spravodlivé a odstraňuje neprimeranú tvrdosť zákona. Žalobkyňa (aj) v dôsledku predmetného úrazu nielenže utrpela trvalé následky na zdraví a bola obmedzená na svojom obvyklom spôsobe života, ale ešte aj stratila prácu a teda aj svoj jediný zdroj príjmov. Príjmové pomery žalobkyne jej neumožňujú nahradiť žalovanému jeho trovy konania (pričom tu ani nie je predpoklad zmeny do budúcnosti), resp. uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému by žalobkyňu neprimeraným spôsobom zaťažila. Naproti tomu žalovaný v konaní vystupoval ako podnikateľ
- profesionál konajúci v rámci predmetu svojej činnosti (poisťovacia činnosť), ktorý má k dispozícii vlastných podnikových právnikov a ktorý patrí k jedným z najväčších poisťovní na trhu. Je preto možné
vychádzať z toho, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému nebude mať zásadný vplyv na jeho majetkové a príjmové pomery.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.